Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425203437
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425203437.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: J. R., nar.
XX.X.XXXX, F. XX, L., zastúpený: MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s.r.o., Rudnayovo nám.1, Bratislava,
proti odporkyni: E.. B. Z., J.., nar. X.X.XXXX, H. XX, L., zast.: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM, advokát
so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 51C/ 24/2025-34 zo dňa 11. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (I. výrok), a v časti trov
konania (II. výrok) potvrdzuje.

Odporkyni priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (I. výrok). Odporkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 25 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom,

ktorý sa domáhal uloženia odporkyni povinnosti odovzdať do troch dní od doručenia uznesenia
navrhovateľovi kľúče od nehnuteľnosti a strpieť zo strany navrhovateľa užívanie nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese L. A., obec L.-R. H., k.ú. R. H., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č.X,
nachádzajúcom sa na X poschodí vo vchode na Y. X. XXC, v bytovom dome Y. X. XX, XX, označeného
súpisným číslom XX a bytového domu H. XX, V. X, označeného súpisným číslom XX, postavenom na
parcele C-KN č. XXX/X a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v rozsahu 54/10000, tým, že navrhovateľ a odporkyňa
sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to každý v 1. Odporkyňa nadobudla svoj podiel na základe
Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 20.12.2022 od A.. A. R.. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený pod V XXXXX/XXXX s účinnosťou k 10.2.2023. Podľa vedomostí navrhovateľa
užíva odporkyňa predmetný byt v celosti minimálne od 10.2.2023, pričom navrhovateľovi neumožňuje
nehnuteľnosť užívať a súčasne mu neuhrádza náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ

odporkyňu vyzval listom zo dňa 27.1.2025 na zaplatenie náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu a súčasne ju vyzval, aby mu odovzdala kľúče od nehnuteľnosti a umožnila mu bezodkladne jej
užívanie a realizáciu jeho práv ako spoluvlastníka. Navrhovateľka na výzvu reagovala až o mesiac a
pol, aj to iba dopytom na účet uvedený vo výzve, no k podstate veci sa nevyjadrila a platbu neuhradila.
Uviedol, že A.. A. R. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na odporkyňu bez toho, aby tento svoj podiel
v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka vopred ponúkla navrhovateľovi. Na základe uvedeného sa

navrhovateľ žalobou na MS BA IV zo dňa 7.4.2025 dovolal relatívnej neplatnosti tohoto právneho úkonu,vdôsledkučohojepodľanehozmluvaoprevodeodzačiatkuneplatnáa odporkyňaniejeviacoprávnená
nehnuteľnosť užívať.
Naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil potrebou s nehnuteľnosťou

nakladať a vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Navrhovateľ je otcom maloletej dcéry nar.
XX.X.XXXX, ktorá trpí tzv. Rettovým syndrómom, pre ktorý má status zdravotne ťažko postihnutej osoby,
pričom táto vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť a špeciálnu stravu. Doposiaľ sa navrhovateľovi
a matke maloletej darilo náklady na túto starostlivosť pokrývať z úspor a príspevkov tretích osôb,
no situácia je čoraz náročnejšia, nákladnejšia a stáva sa už neúnosnou. Preto možnosť vykonávať

vlastnícke právo napríklad formou prenájmu nehnuteľnosti, alebo jej predaja, sa stala pre navrhovateľa
nevyhnutnou potrebou, ktorej však odporkyňa bráni.
NavrhovateľknávrhupriložilZmluvuoprevodespoluvlastníckehopodielunabyte,PreukazosobysŤZP,
Výzvu na uzatvorenie zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu z dôvodu porušenia predkupného
práva, Potvrdenie o zániku záložného práva, Rozhodnutie o povolení vkladu, Žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy a Výpis z LV č. XXXX.

3. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,
§ 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Konštatoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy posúdiť, či a/ navrhovateľ

osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, alebo existenciu subjektívneho nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti ),
d/ navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, sa

nevytvorí nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
nad mieru primeranú pomerom (princíp proporcionality), f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú
procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to
naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o jeho

nariadenie nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení, uvedených v
návrhu a na základe k nemu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať
stav, tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie. Základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie tvrdených konkrétnych a reálnych

skutočností ohľadne obavy z ohrozenia, či porušenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa a
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv. Súd však v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného
opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel i tomu, proti komu návrh smeruje. S poukazom
na princíp proporcionality nemožno povinný subjekt obmedziť neprimeraným spôsobom, alebo nad

nevyhnutný rozsah.
Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a prostriedkom súdnej ochrany, kedy sa zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté
a uznesenie je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Preto povinnosť tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno spočíva výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. Návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno odôvodňovať hypotézami, domnienkami, alebo úvahami,
ale výlučne konkrétnymi skutočnosťami, ktoré môžu vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti
a primeranosti jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie musí byť primerané nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, musí s ním mať vecnú súvislosť a musí byť prípustné.
Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným, alebo porušeným

právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd
meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov. Z obsahu priloženej kópie Žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu zistil, že navrhovateľ sa po tom, čo jeho manželka previedla svoj podiel
na byte na odporkyňu, domáha navrátenia vecí do pôvodného stavu s tým, že so svojou manželkou
A.. A. R. sa následne dohodne na ďalšom spôsobe užívania nehnuteľnosti, pretože odporkyňa mu
neumožňuje nehnuteľnosť využívať, prenajať ju, prípadne ju predať a súčasne mu neposkytuje náhraduza nadužívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ a A.. A. R. boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú 10.2.2000 získali na základe Zmluvy o prevode vlastníctva od Hlavného mesta
SR Bratislavy, a to až do 10.2.2023, kedy svoj spoluvlastnícky podiel A.. R. previedla na odporkyňu.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol súdu rozhodujúce skutočnosti,
napríklad, z akého dôvodu neriešil naliehavosť potreby získania kľúčov a užívania, či nakladania s
nehnuteľnosťou v čase, keď ju spoluvlastnil ešte so svojou manželkou. Z návrhu vyplýva, že ani jeden
z nich v byte nebýva, navrhovateľ býva na F. XX, L. a jeho manželka na Z. X Y. J.. Ďalej navrhovateľ
neuviedol, či sa výlučne on sám osobne stará o maloleté zdravotne postihnuté dieťa, či ho má zverené

do osobnej starostlivosti, či sa nachádza v bytovej núdzi, ak teda potrebuje sporný byt užívať, alebo,
či svoju polovicu bytu potrebuje len prenajímať, či byt ako taký predať, k čomu však potrebuje súhlas
ďalšieho spoluvlastníka, či už to je odporkyňa, alebo to bude jeho manželka, ak bude v žalobe o
určenie neplatnosti zmluvy úspešný. Navrhovateľ neuviedol, z akého dôvodu ako spoluvlastník nemá
kľúče od predmetného bytu, neuviedol, prečo ho prestal užívať, či sa nachádza v ťaživej finančnej
situácii, pretože iba púhe konštatovanie, že potrebuje peniaze na starostlivosť o maloletú dcéru bez

preukázania jeho majetkového statusu, neumožňuje súdu sa s touto jeho potrebou vysporiadať. Platby
za nadužívanie podielu na nehnuteľnosti odporkyňou musí navrhovateľ riešiť v samostatnom konaní
rovnako, ako aj otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ sa s odporkyňou
(prípadne s manželkou), nedohodne.

6. Keďže navrhovateľ súdu neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, keď túto
potrebu neriešil v čase, keď nehnuteľnosť vlastnil so svojou manželkou a ani v čase, keď jeho manželka
previedla svoj spoluvlastnícky podiel (10.2.2023) na odporkyňu, ale až teraz, keď sa o tomto jej úkone
dozvedel,súdprvejinštanciejehonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolakonedôvodný.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že
odporkyni úspešnej v konaní, žiadne trovy nevznikli, preto jej ich nepriznal.
8. O súdnom poplatku rozhodol podľa Zákona o súdnych poplatkoch, s tým, že navrhovateľ podal návrh
elektronicky, preto je povinný uhradiť polovicu sadzby poplatku, čo je 25 €.
9. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý
znemožnil sporovým stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo
k porušenia práva na spravodlivý proces (§ 365 písm. b/ CSP) a nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 písm. h/ CSP).
Navrhovateľ sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, nakoľko mal za to, že už len

skutočnosť, že (domnelý) spoluvlastník nehnuteľnosti - odporkyňa, aj napriek predchádzajúcej výzve
mu neumožnila do dnešného dňa prístup k nehnuteľnosti a odmieta sa s ním akokoľvek baviť o
spôsobe užívania nehnuteľnosti, pričom nereaguje ani na výzvy jeho právneho zástupcu, sama o sebe
je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a jednoznačne preukazuje naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov, kým súd nerozhodne vo veci samej, keďže je porušované vlastnícke

právo navrhovateľa v zmysle čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru. Napadnuté
uznesenie považoval za nezákonné z dôvodu svojvôle a zjavnej arbitrárnosti, čím súd prvej inštancie
zároveň vydaním takéhoto uznesenia porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle čl.
46 Ústavy SR. „Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení v občianskom súdnom konaní je
súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ (rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2000, sp. zn. I. ÚS 46/2000, sp. zn. II. ÚS 222/2004 ).
Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP majúc za to, že je zásadné, aby práve tieto typy rozhodnutí súd
riadne odôvodnil tak, aby boli preskúmateľné, presvedčivé a nepôsobili arbitrárne. Uviedol, že súd
prvej inštancie na jednej strane posudzoval to, prečo žalobca svoju situáciu doposiaľ neriešil, no na
druhej strane úplne abstrahoval od toho, že stále je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom

domnelá spoluvlastníčka - odporkyňa porušuje jeho práva ako spoluvlastníka napriek predchádzajúcej
jeho výzve, aby mu nehnuteľnosť sprístupnila, ale najmä, odovzdala kľúče od tejto nehnuteľnosti. V
rámci odôvodnenia úplne abstrahuje od toho, že sa pokúšal súčasnú situáciu riešiť primárne dohodou
s odporkyňou, ktorá však odmieta so žalobcom komunikovať a na jeho výzvy nijako nereaguje. Nemá
preto inú zákonnú možnosť ako sa domáhať ochrany svojho porušeného práva, ako prostredníctvom

neodkladného opatrenia, ak si odmyslí prostriedky trestného práva, ktoré by však mali byť použité
len ako prostriedky ultima ratio, a preto sa k nim žalobca doposiaľ nechcel uchýliť. Rovnako sa súd
prvej inštancie podľa neho v rámci odôvodnenia nijako nezaoberal skutočnosťou, že nakoľko sa dovolal
relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva na odporkyňu z dôvodu zjavného porušeniapredkupného práva, odporkyňa v tom okamihu prestala byť spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti,
nakoľko takéto dovolanie sa relatívnej neplatnosti má účinky ex tunc. Odporkyňa preto už v tomto
okamihu zasahuje do jeho vlastníckych práv ako nevlastníčka, čo robí jej zásah o to závažnejší, než

aký bol doposiaľ, keď mala ako spoluvlastník právo nehnuteľnosť užívať. Napriek tomu, že toto právo
stratila, odopiera mu toto právo ako jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti. A robí tak aj napriek
tomu, že ju pred podaním tohto návrhu na súčinnosť vyzval. Vyššie uvedené sú zásadné a rozhodné
skutočnosti, ktoré bez ohľadu na ostatné okolnosti, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje, sami o
sebe dostatočne preukazujú naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu

bezprostredného a najmä trvajúceho zásahu do práva žalobcu vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy
SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru, ktorými sa však súd nijako v rámci odôvodnenia
napadnutého uznesenia nezaoberal. Namietal tak z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého
uznesenia jeho absolútnu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, keďže toto v rozpore s ustanovením § 220
ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP neobsahuje riadne hodnotenie žalobcom predložených dôkazov a
tvrdení. Tým zároveň podľa názoru navrhovateľa došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 písm. b/ CSP.
Bol toho názoru, že súd prvej inštancie celú vec nesprávne právne posúdil (§ 365 písm. h/ CSP )
poukazujúc na účel neodkladného opatrenia a základné zásady, princípy, ktorými je ovládané konanie
o neodkladnom opatrení, vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti by malo splniť minimálne
jeden z dvoch základných účelov, pričom potvrdenie rozhodujúcich skutočností nemusí byť preukázané

v takej miere, ako sa to vyžaduje v konaní vo veci samej. V zásade stačí, ak navrhovateľ osvedčí
odôvodnenosť svojho návrhu v určitej rozumnej miere, kde sa javí, že jeho návrh nie je na prvý pohľad
bezdôvodný, a na druhej strane osvedčí aj skutočnosť, že je v danej veci nevyhnutná neodkladná
úprava pomerov alebo že je prípadná budúca exekúcia ohrozená. Vyššie uvedený právny názor,
teda že samotný nárok a potreba úpravy pomerov by mali byť osvedčené bez existencie zásadných

nezrovnalostí, nemusia byť však nepochybne preukázané, je obsiahnutý aj v rozsiahlej rozhodovacej
praxi súdov, na ktorú si týmto žalobca dovoľuje poukázať. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5 Cdo 65/2010, ktorom je vyslovený záver, že požiadavka na vykonanie dokazovania v takom
rozsahu, ako v konaní vo veci samej, by celkom zmarilo účel neodkladného opatrenia a jeho rýchlej
a účinnej ochrany: „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia sa posudzujú len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených prípadne
dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava sledujúca tým
dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na
požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohlo by byť účel tohoto procesného inštitútu

zmarený.“ Rovnako v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1 Cdo 147/2011 súd vyslovil právny názor, že :
„Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti ). Pri ich zisťovaní
nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ (podobne rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 5/2012, sp. zn. 3 Cdo 169/2012 a pod.). Namietal, že súd nerozporoval
preukázanie existencie nároku navrhovateľa a jediné, čo považoval za nedostatočne preukázané, bola
potreba neodkladnej úpravy pomerov. Je však presvedčený, že práve aj skutočnosti, ktorými sa súd
prvej inštancie nezaoberal, a to že odporkyňa nereagovala na jeho výzvu a do dnešného dňa mu ako
podielovému spoluvlastníkovi nesprístupnila nehnuteľnosť a neodovzdala mu kľúče od nehnuteľnosti,

ale aj že odporkyňa z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu -zmluvy, už nie je
podielovou spoluvlastníčkou, nie je vôbec oprávnená nehnuteľnosť na rozdiel od neho užívať, už tobôž
nie mu preto brániť vo výkone jeho vlastníckeho práva; sú skutočnosti, ktoré z jeho pohľadu samé o
sebe v dostatočnej miere preukazujú a odôvodňujú neodkladnú potrebu úpravy pomerov sporových
strán v rozsahu, v ktorom to požaduje. Nad rámec uvedeného v nadväznosti na skutočnosti uvedené

v bode 15. odôvodnenia uznesenia skutočnosti, ktoré súd považoval za rozhodné (aj keď s týmto
názorom nesúhlasí) a ktoré nemali byť preukázané, k jeho bytovej situácii a skutočnosti, prečo sa
na odporkyňu alebo predtým svoju manželku pani R. neobrátil s požiadavkou odovzdania kľúčov od
nehnuteľnosti alebo jej užívania, uviedol, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť na adrese F. XX, L., na ktorej
má evidovaný svoj trvalý pobyt a v ktorej podľa súdu môže bývať, vychádzajúc z listu vlastníctva č.

XXX pre katastrálne územie L., je vlastníkom len 1/100 predmetnej nehnuteľnosti, teda nie je výlučným
vlastníkom. Predmetná nehnuteľnosť bola rodinným domom, v ktorom žili jeho rodičia. Otec zomrel
v roku 2010 a jeho matka sa z nehnuteľnosti odsťahovala rok na to. V roku 2011 začala exekúcia,
ktorou je postihnutá aj táto nehnuteľnosť (čo vyplýva tiež z príslušného listu vlastníctva ), preto sňou so svojimi spoluvlastníkmi neboli a nie sú oprávnení nijako nakladať. Najpodstatnejšou je však
skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je katastrofálnom stave, je neobývateľná a vhodná iba na
úplnú demoláciu. Z uvedeného dôvodu je aj jej hodnota minimálna. Predmetnú adresu využíva len ako

adresu, kde má trvalý pobyt, aby mu tam mohla byť súčasne doručovaná aj pošta, nakoľko nemá iné
miesto, ktoré by si na tento účel nahlásil. Toto miesto nemôže využívať na bývanie a s ohľadom na
stav nehnuteľnosti, jej zaťaženie exekúciou a žalobcov zanedbateľný spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/100, by ani z predaja tejto nehnuteľnosti nemal žalobca žiaden relevantný prospech. Doložil LV č.
XXX pre k.ú. L. a Fotografiu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o jeho súčasnú bytovú situáciu, do októbra

2023 býval so svojou bývalou partnerkou, s ktorou majú dcéru F. R.. Práve z dôvodu, že mal kde
bývať, ale najmä preto, že bol do toho okamihu plne oddaný starostlivosti o dcéru, nemal kapacitu na
riešenie situácie so svojím spoluvlastníckym podielom na byte v L.. Z dôvodu dlhodobých neúnosných
vzájomných nezhôd bol však nútený sa v októbri 2023 odsťahovať. V danom okamihu mu dočasne
poskytol nocľah jeho brat vo svojej firme, kde mu poskytol do jednej z kancelárií posteľ a chladničku,
no išlo samozrejme len o dočasné riešenie, ktoré nemohlo byť dlhodobé. Od polovice decembra 2023

sa následne presťahoval k svojej známej C. H., s miestom pobytu K., u ktorej býva dodnes a ktorá
mu pomáha v jeho súčasnej životnej situácii, kedy nemá finančné prostriedky na nájom. Aj pomoc od
nej však nemôže trvať donekonečna, čo si uvedomuje, a práve preto počas bývania u pani H. začal
riešiť situáciu s bytom Y. L., ktorého je spoluvlastníkom a kde by mohol buď sám bývať, prípadne túto
nehnuteľnosť po dohode so spoluvlastníkom prenajať a zabezpečiť si tak príjem alebo ju predať, z čoho

by rovnako plynuli finančné prostriedky, z ktorých by si mohol zabezpečiť bývanie a súčasne financovať
zdravotnú starostlivosť o maloletú dcéru. V prvej polovici roka 2024 sa preto išiel do nehnuteľnosti
pozrieť, no zistil, že jeho kľúč od nehnuteľnosti do zámku nepasuje. Nechcel to však riešiť cestou
polície, preto si pozrel kataster nehnuteľností a zistil, že pani R. previedla svoj spoluvlastnícky podiel
na žalovanú. Koncom roka 2024 následne požiadal svojho právneho zástupcu o riešenie danej situácie,

keďže už ďalej nemohol zotrvávať v bývaní u svojich známych a súčasne nevyhnutne potreboval
príjem. Zdravotné problémy s jeho dcérou mu však značne znemožňujú promptnejšie riešiť jeho
životnú situáciu. Prostredníctvom právneho zástupcu preto zaslal odporkyni list, aby mu sprístupnila
nehnuteľnosť, čo sa však nestalo a na túto výzvu nijako nereagovala. Preto sa obrátil na konajúci súd
v záujme ochrany svojich práv a z dôvodu, že už čoskoro zrejme aj s poukazom na vyhlásenie pani

H. nebude mať kde bývať a súčasne nemá žiadne prostriedky, z ktorých by si zabezpečil bývanie v
nájme. Doložil Vyhlásenie pani H.. Čo sa týka jeho finančnej situácie, táto je nevyhnutne prepojená
s potrebou starostlivosti o maloletú dcéru, ktorá je jednak časovo a jednak finančne náročná. Všetky
finančnéprostriedky,ktorémalkdispozícii,vložildostarostlivostiosvojupostihnutúdcéru,akotopopísal
aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súčasnosti je nezamestnaný a nepoberá žiadne

dávky v nezamestnanosti. Pokúšal sa nájsť si zamestnanie, no mimo Bratislavy si nedokázal nájsť
vhodnú prácu, kde by súčasne mohol svoj čas prispôsobiť aj potrebe starostlivosti o maloleté dcéru.
Nakoniec sa mu podarilo zohnať prísľub práce v Bratislave, kde boli oboznámení aj so zdravotným
stavom jeho dcéry a umožnili by mu prerušiť prácu na 2-3 dni v týždni podľa potreby, no keďže si
nedokázalzdôvodunedostatkupríjmuzabezpečiťbývanievL.anehnuteľnosť,ktorejjespoluvlastníkom

nemôže využívať z dôvodu obštrukcií na strane žalovanej, nemal možnosť sa v tejto dojednanej práci
zamestnať. Ak by však mal možnosť bývať v L., nepochybne by si dokázal zabezpečiť aj vhodnú
prácu, nakoľko má prax a znalosti v oblasti stavebníctva, kde predtým pracoval. V súčasnosti však
bohužiaľ funguje z finančnej stránky, najmä na pôžičkách od svojich známych, ktorí mu z času na
čas požičajú peniaze bez požiadavky úrokov. Ako príklad doložil niektoré súčasné záväzky z týchto

pôžičiek. Rovnako pri kontrole katastra nehnuteľnosti zistil, že je na jeho spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti vedená exekúcia na sumu zhruba 24 000 eur, vrátane trov exekúcie, ktorá bola však už
v roku 2020 zastavená. Preto v súčasnosti musí riešiť aj túto pre neho nepochopiteľnú situáciu, ktorú
sa pokúša vyriešiť podaným návrhom na jej zastavenie. Ak sa mu to však nepodarí, práve aj finančné
prostriedky z nájmu nehnuteľnosti alebo jej predaja by mu pomohli vysporiadať aj tento záväzok. Doložil

Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2025, Zmluvu o pôžičke zo dňa 14.02.2025. S matkou maloletej F.Í.
neboli manželmi, preto ani zverenie a styk s maloletou nemajú upravený súdnym rozhodnutím. S
bývalou partnerkou však fungujú tak, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky maloletej, keďže
jej premiestňovanie z dôvodu jej zdravotných problémov je nemožné, keďže toto končí úzkosťami
a až ťažkými epileptickými záchvatmi. Chodí vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú pravidelne

každý pondelok, stredu a nedeľu od 10:00 do 20:00 do domácnosti matky maloletej, čo súvisí aj s
problematickosťou nájdenia si riadneho zamestnania. Vychádzajúc z uvedeného je preto zrejmé, že
jeho životná situácia je v súčasnosti veľmi náročná a všetky okolnosti v jeho živote so sebou navzájom
súvisia a vytvárajú pre neho v zásade začarovaný kruh. Z dôvodu starostlivosti o maloletú má probléms nájdením si zamestnania, bez zamestnania nemá finančné prostriedky na svoje bežné výdavky,
na nájdenie si nájmu a ani starostlivosť o maloletú. Zamestnanie sa mu podarilo nájsť len Y. L., no
na pravidelné dochádzanie ani nájom Y. L. nemá finančné prostriedky. Preto v súčasnosti jediným

riešením ako toto všetko preklenúť je pre neho práve prenájom alebo predaj jeho spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti, ktorý by mu zabezpečil príjem. Z príjmu by si vedel zabezpečiť bývanie Y.
L.. Pri pobyte Y. L. by si tu vedel nájsť prácu a financovať si tak svoj život a starostlivosť o dcéru.
Bez toho, aby mu však odporkyňa nehnuteľnosť sprístupnila, aby mu odovzdala kľúče a umožnila mu
ako rovnocennému spoluvlastníkovi vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnosti (napríklad aj tým, že

začne hľadať potenciálnych záujemcov na prenájom alebo kúpu - čo však nie je možné bez prístupu
k nehnuteľnosti) a bez toho, aby s ním komunikovala, dohodla sa s ním na hospodárení so spoločnou
nehnuteľnosťou, a to všetko ešte aj bez toho, aby mu hradila nárok za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu, sa životná situácia žalobcu nemôže zmeniť. Ak preto odporkyňa ignoruje jeho výzvy, nemá
inú možnosť a nezáujem odporkyne, práve vyvolal neodkladnú potrebu úpravy pomerov sporových
strán v súdnom konaní nariadením neodkladného opatrenia. Pritom si plne uvedomuje, že súd nemôže

odporkyňu donútiť, aby s ním jednala o spôsobe nakladania s nehnuteľnosťou, no súčasne nemá iný
prostriedok na to, aby si aspoň zabezpečil prístup do nehnuteľnosti, ako súdnou cestou. S poukazom
na vyššie uvedené bol navrhovateľ presvedčený, že pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré je potrebné v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle právnej doktríny osvedčiť, teda a/existenciu
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z

ohrozenia exekúcie c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,e/právneúčinkyneodkladného
opatrenia neobmedzia povinú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah f/ sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením tieto boli nepochybne popísanými skutočnosťami

v návrhu a aj tomto odvolaní bezpochyby osvedčené, resp. aj jednoznačne preukázané. Samotnú
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
nespochybňuje. Je nesporné, že odporkyňa bola a minimálne formálne do dnešného dňa je evidovaná
ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti spolu s navrhovateľom, a preto by v zmysle § 137 OZ mali obaja
mať rovnaké právo na užívanie nehnuteľnosti, resp. výkon vlastníckeho práva k nej, vrátane prístupu

do nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o potrebu neodkladnej úpravy pomer medzi sporovými stranami, táto
otázka je samozrejme predmetom voľnej úvahy súdu, no nemôže byť za žiadnych okolností predmetom
svojvôle, ale musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Neodkladné opatrenie sa v tomto smere považuje za opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, prípadne mu hrozí

zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu bez takejto ochrany (úpravy pomerov) viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
str. 1093). Ako bolo preukázané, odporkyňa nereaguje do dnešného dňa na jeho výzvu, ktorou ju
vyzval na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti a jej sprístupnenie, čím bezprostredne a nepretržite

zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ súčasne trpí neodkladnou potrebou zabezpečenia si
bývania alebo minimálne príjmu za účelom zabezpečenia si bývania, ktorý by mu mohol plynúť napríklad
práve z nájmu nehnuteľnosti alebo jej predaja. Nakoľko ide o pomerne veľkú nehnuteľnosť v centre
L., nepochybne by či už z jej predaja alebo jej nájmu mal dostatok prostriedkov na to, aby si sám
mohol zabezpečiť plnohodnotné bývanie v L., ktoré by mu umožnilo si nájsť súčasne v L. prácu a tak

financovať nie len svoje životné potreby, ale najmä financovať zdravotnú starostlivosť o jeho postihnutú
dcéru. Bez ingerencie súdu však vychádzajúc z reakcie, alebo skôr ignorácie výzvy zo strany odporkyne
nemožnozabezpečiťochranuvlastníckehoprávažalobcuakospoluvlastníkanehnuteľnosti.Tentozásah
je pritom o to závažnejší, že odporkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel v nadväznosti na porušenie
predkupného práva žalobcu, v dôsledku ktorého sa tento dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

užaniniejespoluvlastníčkounehnuteľnostianiejepretooprávnenásňounakladať.Zvyššieuvedeného
preto nemožno vyvodiť iný záver než ten, že dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov je tu nepochybne
daná a preukázaná. Je presvedčený, že jedine nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť
ochranu jeho práv, ktorej sa domáha. V súčasnosti totiž nemá prístup k svojej vlastnej nehnuteľnosti
a nevie si ho nijako zabezpečiť, pričom je preukázané, že odporkyňa ignoruje požiadavku žalobcu na

sprístupnenie nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov k nej. Ak súd tomuto návrhu nevyhovie, nebude mať
inú možnosť, ako svoje práva chrániť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, čo by mal
byť však až ten posledný prostriedok ochrany práv v riadne fungujúcom právnom štáte, ak prostriedky
civilného práva zlyhajú a nepodarí sa prostredníctvom nich zjednať nápravu.Mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom znení nebude vytvorený nenávratný
stav, ani nebude porušený princíp proporcionality, nakoľko ako spoluvlastník je oprávnený v rovnakom
rozsahu ako druhý spoluvlastník na užívanie nehnuteľnosti, resp. je oprávnený sa podieľať na dohode

o tom, ako bude s nehnuteľnosťou naložené, či bude prenajatá alebo predaná, pričom má právo
aj na polovicu takéhoto plnenia. V tomto smere však odporkyňa doposiaľ bráni výkonu jeho práva.
Súčasne, umožnením toho, že bude mať prístup k svojej nehnuteľnosti, sa odporkyňa nijako neovplyvní
v tom, aby v intenciách Občianskeho zákonníka po dohode s ním s nehnuteľnosťou nakladala. Preto
nepožaduje nič iné, len aby sa týmto rozhodnutím nastolil stav súladný so zákonom, kedy obaja

spoluvlastníci budú oprávnení s nehnuteľnosťou nakladať v rovnakom rozsahu, čo je súčasne v súlade
s princípom proporcionality. Súčasne, s ohľadom na charakter tohto konania nie je možné jeho účel
zabezpečiť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Bol toho názoru, že dostatočne osvedčil
existenciu trvania nároku, ako aj opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy práv medzi sporovými
stranami a nemôže byť pochýb o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci, ktoré
mu ako jediné môže v súčasnosti poskytnúť účinnú ochranu jeho porušených práv. Súd prvej inštancie

podľa neho nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP, keď
nesprávne vyhodnotil najmä princíp opodstatnenosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia.
Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v ním navrhovanom znení a priznal
mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

10. Odporkyňa vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k
odvolaniu navrhovateľa považovala napadnuté uznesenie za vecne správne, keď súd prvej inštancie
sa vysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami a prijal zákonné a právne udržateľné rozhodnutie.
Stotožnila sa s jeho záverom, že navrhovateľ nedokázal osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, a to
najmä potrebu vykonania neodkladného zásahu do vzájomných vzťahov sporových strán. Navrhovateľ

tvrdenie o svojej nemajetnosti nepreukázal. K svojmu odvolaniu predložil dôkazy, ktorými sa snaží
preukázať svoju finančnú situáciu, ale účelovo nedeklaruje svoje skutočné majetkové pomery a účasti
na podnikateľských aktivitách. Navrhovateľ až spolu s odvolaním, a teda po doručení napadnutého
uznesenia Mestského súdu doložil do konania dôkazné prostriedky, tieto však pôsobia účelovo a ako
reakcie na odôvodnenie napadnutého uznesenia o nepreukázaní naliehavej potreby úpravy pomerov;

tieto dôkazy tak vytvárajú pochybnosti o ich hodnovernosti. Navyše mala za to, že ide o novoty v
odvolacom konaní, ktoré sú akceptovateľné len za zákonom daných podmienok - § 366 CSP. Procesná
úprava odvolania v konaní o neodkladnom opatrení je síce osobitná, ale všeobecné ustanovenia o
odvolacom konaní tu platia subsidiárne. Navrhovateľ sa dlhé časové obdobie nedomáhal vstupu do
nehnuteľnosti a nepotreboval neodkladne do nej vstúpiť. Skutočnosť, že nehnuteľnosť neužíva, ešte

nie je dostatočným podkladom pre to, aby súd bezprostredne zasiahol, keďže navrhovateľ má možnosť
domáhať sa vstupu/užívania nehnuteľností riadnou žalobou, ktorú aj predpokladá ustanovenie § 139
Občianskeho zákonníka. O potrebe neodkladného zásahu súdu by bolo možné uvažovať, ak by sa v
nehnuteľnosti nachádzali veci navrhovateľa, ku ktorým nemá prístup, alebo iné dôvody, prečo potrebuje
okamžitý vstup do nehnuteľnosti. V čase, kedy bola podielovou spoluvlastníčkou p. A. R., a ani následne

včasevlastníctvaodporkyňou,navrhovateľneprejavilvôľuakodruhýspoluvlastníkonesúhlaseužívania
bytu druhým spoluvlastníkom. Je tak možné prijať záver o neexistencii tvrdenej potreby neodkladného
zásahu. Navrhovateľ nepreukázal svoju bytovú núdzu, čo sa snaží odstrániť vyhlásením p. H., ktoré
spochybňujeme. Rovnako navrhovateľ neuviedol skutočné informácie o svojich majetkových pomeroch,
keď uvádza pokles príjmu, ale nijako toto tvrdenie nepreukázal. Neuviedol svoj minulý príjem, ani rozsah

jeho poklesu doložením akéhokoľvek zmluvného vzťahu alebo predložením potvrdení o príjme pred a
po jeho tvrdenom poklese. Navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu do dnešného dňa voči
odporkyni nedovolal. Ani prípadné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (pôsobiace ex
tunc) nepreukazuje naliehavú úpravu pomerov, keďže navrhovateľ môže využiť napr. inštitút žaloby na
vypratanie nehnuteľnosti; navrhovateľ nepreukázal naliehavosť potreby vstupu/užívania nehnuteľnosti.

Aj samotné užívanie nevlastníkom nedeklaruje potrebu neodkladného zásahu, závažnosť porušenia
práva sa nerovná potrebe vydania neodkladného opatrenia, aj v kontexte ochrany domovej slobody.
Navrhovateľ doložil do konania dve Zmluvy o pôžičke uzavreté s p. A.. J. N. na sumu 3.000 € a na sumu
2.000 €, ktorými chcel zrejme preukázať svoju finančnú situáciu/núdzu, avšak nie je zrejmé, prečo tieto
dôkazné prostriedky, resp. uvedené skutočnosti neboli aj obsahom návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia. Existencia týchto tvrdených pôžičiek, by práve naopak vylučovala potrebu bezprostredného
zásahu súdu. K vráteniu sumy 3.000 € má dôjsť do jedného roka od uzavretia zmluvy, t. j. do 14.02.2026
a k vráteniu sumy 2.000 € má dôjsť rovnako do jedného roka t.j. do 10.01.2026, ktoré skutočnosti negujú
tvrdenú potrebu neodkladného zásahu súdu, kedy navrhovateľ preukázal, že netrpí finančnou núdzou,keďže disponuje aj peniazmi z pôžičiek, na ktorých vrátenie má lehotu jedného roka a nie je tak nutné,
aby súd neodkladne zasiahol a dočasne upravil pomery medzi sporovými stranami, keďže navrhovateľ
má dostatok priestoru domáhať sa svojich práv v riadnom konaní. Zmluvy o pôžičke sú reálnymi

zmluvami a napriek ich datovaniu a vyhláseniu v zmluve o tom, že došlo k odovzdaniu peňazí v kontexte
ich predloženia spolu s odvolaním, navrhovateľka rozporovala moment skutočného odovzdania peňazí.
Rovnako rozporovala aj vyhlásenie p. H., ktoré považovala za účelové, keď podľa vedomosti odporkyne
p. H. je partnerkou navrhovateľa. Pokiaľ sú skutočnosti uvádzané p. H. pravdivé a majú preukázať
nevyhnutnosť úpravy pomerov, opätovne nie je zrejmé, prečo sa vyhlásenie p. H. (bez uvedenia dátumu)

predkladá až do odvolacieho konania a nebolo súčasťou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Vyhlásenie p. H. odkazuje na nájomnú zmluvu k užívaniu nehnuteľnosti, kde sa navrhovateľ zdržiava,
ktorá však nie je súčasťou podania navrhovateľa, a tak jej existencia je len v rovine tvrdení. V uvedenom
kontexte poukázala na to, že na základe údajov z katastra nehnuteľností je p. H. výlučnou vlastníčkou
bytu v J.. Ako výlučná vlastníčka bytu v J. tak podľa tvrdenia býva v nájme spolu s navrhovateľom,
z ktorého chce aby odišiel. Vyjadrenie p. H. nie je datované, a tak nie je zrejmé, či nebolo vykonané

až po rozhodnutí prvoinštančného súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Dôkaz: LV č. 1XXXX, k.ú. J. V. Už v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia navrhovateľ účelovo neuvádzal podstatné skutočnosti o svojich majetkových
pomeroch. Navrhovateľ je členom družstva s členským vkladom v družstve vo výške: 1.152.000 SK
(38.239,39 €) z 2.400.000 SK (79.665,41 €), a to Stavebného bytového družstva Prosperita, so sídlom:

Orviská cesta 7137, 921 01 Piešťany, IČO: 44162758 (ďalej ako „Stavebné bytové družstvo Prosperita”),
čo predstavuje podiel vo veľkosti 48 %, o čom predložila dôkazné prostriedky, a to zápisnicu z členskej
schôdze Stavebného bytového družstva Prosperita zo dňa 19.03.2025 a Notársku zápisnicu - založenie
družstva, Vyhlásenie správcu vkladu. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. P. je preukázané,
že Stavebné bytové družstvo je vlastníkom 1 rodinného domu a 7 rozostavaných rodinných domov.

Odporkyňa má vedomosť o tom, že v minulosti bol realizovaný prevod zo spoločnosti Stavebné bytové
družstvo Prosperita na H.. Z. H., bývalú partnerku navrhovateľa a matku ich spoločného dieťaťa menom
F.X., dôvodom prevodu na túto osobu bolo zrejme to, že v danom čase boli voči navrhovateľovi vedené
exekučné konania. Dôkaz: LV č. XXXX, k.ú. P. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom pozemkov,
ktoré sa nachádzajú v obci S., evidované na LV č. XXX, k. ú. S., výmera spoluvlastníckeho podielu

Navrhovateľa: 26.216 m2, pričom predmetné pozemky nie sú zaťažené žiadnym exekučným záložným
právom. Vzhľadom na lokalitu pozemkov (32 km od Bratislavy, v tesnej blízkosti zjazdu z diaľnice a
na hranici zastavaného územia obce) a možnosť ich funkčného využitia, majú predmetné pozemky
veľkú hodnotu (Dôkaz: LV. č.XXX k.ú. S.). Navrhovateľom zrejme zámerne neuvedené majetkové
pomery preukazujú, že nie je nevyhnutná neodkladná úprava pomerov z dôvodu jeho finančnej núdze.

Navrhovateľ nijako nepreukázal tvrdenie o prísľube práce v Bratislave, nepreukázal, v akom rozsahu
sa podieľa na starostlivosti maloletej dcéry. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Aj pre návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia platí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie je postačujúce
len tvrdiť, ale musia byť doložené dôkazmi, ktorými navrhovateľ svoj návrh opodstatňuje. V tomto konaní

sa navrhovateľ obmedzuje len na svoje tvrdenia a selektívne preukazovanie rozhodných skutočností,
kedy opomína dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú opak jeho skutkových tvrdení. Navrhovateľom
tvrdené skutočnosti považovala odporkyňa za účelové a bez preukázania potreby neodkladného zásahu
konajúceho súdu. S poukazom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť
a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský úd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa§325ods.2písm.d/CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abyniečovykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi

stranami sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť
práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo sa v praxi
prejavuje tým, že sa nezisťujú tie skutočnosti, ktoré musí mať súd za zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia vo veci, a zároveň skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané, avšak mali by byť osvedčené relevantnými dôkazmi.
Aj pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia platí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie
je postačujúce len tvrdiť, ale musia byť doložené dôkazmi, ktorými navrhovateľ svoj návrh opodstatňuje.
Súd totiž nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že
sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa
má zabezpečiť definitívna ochrana, napr. zdržovacie nároky).

V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa
najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia s tým, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti s odporkyňou, na ktorú previedla na
základe zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na byte zo dňa 20.12.2022 spoluvlastnícky podiel
v 1 jeho manželka A.. A. R., s ktorou boli spoluvlastníkmi tohto bytu, a to bez splnenia si predchádzajúcej

ponukovej povinnosti z jej strany voči nemu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, pričom podal aj
žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu domáhajúc sa navrátenia vecí
do pôvodného stavu s tým, že so svojou manželkou A.. A. R. sa následne dohodne na ďalšom spôsobe
užívania nehnuteľnosti, a odporkyňa mu neumožňuje nehnuteľnosť využívať, prenajať ju, prípadne ju
predať a súčasne mu neposkytuje náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti.

Odvolací súd pripúšťa dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, že v konaní o určenie
neúčinnosti/neplatnosti právneho úkonu, danú špecifickým charakterom konania, a teda tým, že jeho
nenariadením navrhovateľovi (žalobcovi) môže hroziť zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že
sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia v prípadoch,
kedy sa navrhovateľ (žalobca) neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

kedy mu hrozí zhoršenie jeho právnej pozície, je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho
stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na
príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.
Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je však aj hrozba takýchto úkonov, ktorými by a
zhoršilo jeho postavenie. V takom prípade navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bude musieť uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých túto hrozbu osvedčí. Navrhovateľ
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi preukázal osvedčenosť svojho nároku, avšak
neuviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bola osvedčená aj naliehavosť úpravy pomerov.
Nepreukázal dostatočne ani svoju núdzu bývania a finančných pomerov. Nariadenie neodkladného

opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
dočasnej úpravy. Aj pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia platí, že skutočnosti uvádzané
navrhovateľom nie je postačujúce len tvrdiť, ale musia byť doložené dôkazmi, ktorými navrhovateľ svoj
návrh opodstatňuje.
Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že navrhovateľ ani neuviedol, z akého dôvodu neriešil

naliehavosť potreby získania kľúčov a užívania, či nakladania s nehnuteľnosťou v čase, keď ju
spoluvlastnil ešte so svojou manželkou, neuviedol, či sa výlučne on sám osobne stará o maloleté
zdravotne postihnuté dieťa, či ho má zverené do osobnej starostlivosti, či sa nachádza v bytovej núdzi,
ak teda potrebuje sporný byt užívať, alebo, či svoju polovicu bytu potrebuje len prenajímať, či bytako taký predať, k čomu však potrebuje súhlas ďalšieho spoluvlastníka, či už to je odporkyňa, alebo
to bude jeho manželka, ak bude v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy úspešný. Navrhovateľ tiež
neuviedol, z akého dôvodu ako spoluvlastník nemá kľúče od predmetného bytu, neuviedol, prečo ho

prestal užívať, či sa nachádza v ťaživej finančnej situácii, pretože iba púhe konštatovanie, že potrebuje
peniaze na starostlivosť o maloletú dcéru bez preukázania jeho majetkového statusu, neumožňuje súdu
sa s touto jeho potrebou vysporiadať. Platby za nadužívanie podielu na nehnuteľnosti odporkyňou musí
navrhovateľ riešiť v samostatnom konaní rovnako, ako aj otázku zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pokiaľ sa s odporkyňou (prípadne s manželkou), nedohodne.

Navrhovateľ v odvolaní k jeho bytovej situácii a skutočnosti, prečo sa na odporkyňu alebo predtým
svoju manželku pani R. neobrátil s požiadavkou odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti alebo jej užívania,
uviedol, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť na adrese F. XX, L., na ktorej má evidovaný svoj trvalý pobyt a
v ktorej podľa súdu môže bývať, vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L., je
vlastníkom len 1/100 predmetnej nehnuteľnosti, teda nie je výlučným vlastníkom. V roku 2011 začala
exekúcia, ktorou je postihnutá aj táto nehnuteľnosť (čo vyplýva tiež z príslušného listu vlastníctva), preto

s ňou so svojimi spoluvlastníkmi neboli a nie sú oprávnení nijako nakladať. Toto miesto nemôže využívať
na bývanie a s ohľadom na stav nehnuteľnosti, jej zaťaženie exekúciou a žalobcov zanedbateľný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100, by ani z predaja tejto nehnuteľnosti nemal žalobca žiaden
relevantný prospech. Pokiaľ ide o jeho súčasnú bytovú situáciu, do októbra 2023 býval so svojou
bývalou partnerkou, s ktorou majú dcéru F. R.. Práve z dôvodu, že mal kde bývať, ale najmä preto,

že bol do toho okamihu plne oddaný starostlivosti o dcéru, nemal kapacitu na riešenie situácie so
svojím spoluvlastníckym podielom na byte v Bratislave. Z dôvodu dlhodobých neúnosných vzájomných
nezhôd bol však nútený sa v októbri 2023 odsťahovať. V danom okamihu mu dočasne poskytol
nocľah jeho brat vo svojej firme, kde mu poskytol do jednej z kancelárií posteľ a chladničku, no išlo
samozrejme len o dočasné riešenie, ktoré nemohlo byť dlhodobé. Od polovice decembra 2023 sa

následne presťahoval k svojej známej C. H., s miestom pobytu K., u ktorej býva dodnes a ktorá mu
pomáha v jeho súčasnej životnej situácii, kedy nemá finančné prostriedky na nájom. Aj pomoc od nej
však nemôže trvať donekonečna, čo si uvedomuje, a práve preto počas bývania u pani H. začal riešiť
situáciu s bytom v Bratislave, ktorého je spoluvlastníkom a kde by mohol buď sám bývať, prípadne túto
nehnuteľnosť po dohode so spoluvlastníkom prenajať a zabezpečiť si tak príjem alebo ju predať, z čoho

by rovnako plynuli finančné prostriedky, z ktorých by si mohol zabezpečiť bývanie a súčasne financovať
zdravotnústarostlivosťomaloletúdcéru.Zvyššienavrhovateľomuvádzanýchskutočnostípredovšetkým
navrhovateľ skôr vyvodzuje obavu zo svojej ďalšej bytovej situácie a nedostatok finančných prostriedkov
a ich potrebu aj na financovanie zdravotnej starostlivosti svojej dcéry, ktorá je v starostlivosti svojej
matky, do domácnosti ktorej chodí o dcéru vykonávať starostlivosť o maloletú. Má za to, že by si vedel v

Bratislave nájsť prácu, avšak bez toho, aby mu odporkyňa nehnuteľnosť sprístupnila, aby mu odovzdala
kľúče a umožnila mu ako rovnocennému spoluvlastníkovi vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnosti
(napríklad aj tým, že začne hľadať potenciálnych záujemcov na prenájom alebo kúpu - čo však nie
je možné bez prístupu k nehnuteľnosti) a bez toho, aby s ním komunikovala, dohodla sa s ním na
hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, a to všetko ešte aj bez toho, aby mu hradila nárok za

nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, sa životná situácia žalobcu nemôže zmeniť.
Z týchto navrhovateľom uvádzaných skutočností ani odvolací súd nemal za preukázanú naliehavosť
potreby úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorá by navyše ako v súčasnosti ako
podielová spoluvlastníčka bytu bola tiež obmedzovaná vo svojom spoluvlastníckom práve k bytu,
pokiaľ táto otázka nebude vyriešená v konaní o navrhovateľom podanej žalobe a do vysporiadania

uvedených spoluvlastníckych vzťahov sa ani nejaví reálne spoločné užívanie navrhovateľa a odporkyne
ako dvoch cudzích osôb v predmetnom byte. Skutočnosť, že navrhovateľ nehnuteľnosť neužíva, ešte
nie je dostatočným podkladom pre to, aby súd bezprostredne zasiahol, keďže navrhovateľ má možnosť
domáhať sa vstupu/užívania nehnuteľností riadnou žalobou, ktorú aj predpokladá ustanovenie § 139
Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP a odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (§ 428 CSP).