Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7Csp/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222206139
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1222206139.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: X. X., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D.-
R.É. K., o zaplatenie 1.621,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 15.12.2022 sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.621,74 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne zo sumy 1.621,74 eur od 24.06.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne
nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 uzavretej
podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi

po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa
04.12.2016 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných
obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca
pretopodanímzodňa13.04.2021znížilcelkovýúverovýrámecnanuluavypovedalzmluvu.Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.273,92 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 1.621,74 eur, z riadneho úroku vo výške 404,- eur, z úroku z omeškania
vo výške 118,72 eur a z poplatkov vo výške 129,46 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení

pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej
prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou
uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej istiny úveru vo výške 1.621,74 eur; zvyšnú časť dlžnej sumysi žalobca podanou žalobou neuplatnil. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 24.06.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa

mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o
podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní
ostal nečinný.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 09.10.2023 v súlade s § 177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré

predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom
svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 04.10.2023, v ktorom súhlasili s prejednaním
veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
dňa 25.09.2023 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani
nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo

veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom: platobná história, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2022, pokus o zmier zo
dňa 03.11.2022 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 spolu s

prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o kreditnej karte zo dňa 04.12.2016, návrh na
uzatvorenie dodatku k zmluve o kreditnej karte zo dňa 26.10.2018, zníženie celkového úverového rámca
na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte zo dňa 13.04.2021, všeobecné obchodné podmienky SLSP,
a.s., produktové obchodné podmienky SLSP, a.s. pre kreditné karty a povolené prečerpania, sadzobník
pre fyzické osoby, výzva zo dňa 25.03.2022 spolu s poštovou obálkou.

6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaný ako klient uzatvorili
dňa 04.12.2016 zmluvu o kreditnej karte č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 900,- eur. Výška úrokovej sadzby

bola premenlivá (v závislosti od výšky čerpanej sumy), takisto aj výška minimálnej mesačnej splátky.
Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 34,14 (za predpokladov uvedených v zmluve),
celková čiastka úveru bola vo výške 1.050,- eur a odplata bola vo výške 22,67 % ročne. Podľa čl. II.
bodu 8 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nebude splácať pohľadávku banky riadne a včas,
môže banka (okrem iného) znížiť celkový úverový rámec až na nulu a vypovedať zmluvu. Toto právo

banky vyplýva aj z bodov 2.45 a 2.46 produktových obchodných podmienok banky pre kreditné karty a
povolené prečerpania. Dodatkom zo dňa 26.10.2018 bol zvýšený úverový rámec na sumu 2.000,- eur.
Listom zo dňa 13.04.2021 banka oznámila žalovanému, že znižuje celkový úverový rámec na nulu
s účinnosťou k 23.04.2021 a zároveň vypovedá zmluvu o kreditnej karte z dôvodu, že žalovaný je
dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky. Banka zároveň upozornila žalovaného, že ak do

23.04.2021 neuhradí splátku vo výške najmenej 100,- eur, bude povinný uhradiť banke celú pohľadávku
zo zmluvy o kreditnej karte, a to v lehote 15 dní odo dňa účinnosti zníženia celkového úverového rámca
na nulu. Doklad o doručovaní tejto výzvy žalovanému žalobca nepredložil.
Výzvou zo dňa 25.03.2022 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
2.248,88 eur. Zároveň upozornila žalovaného, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť

pohľadávku tretej osobe.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej
pohľadávky) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2022 súd zistil,
že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu

predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 2.273,92 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške
1.621,74eur,zriadnehoúrokuvovýške404,-eur,zúrokuzomeškaniavovýške118,72eurazpoplatkov
vo výške 129,46 eur
Pokusom o zmier zo dňa 03.11.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch")
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má
vedený u veriteľa.

10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za

akých sa tieto poplatky môžu meniť.

11. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať
spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich
čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške
splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených
poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;

to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

14. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné

nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

23. Predmetnú zmluvu o kreditnej karte (revolvingový spotrebiteľský úver) súd vyhodnotil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu
súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol

dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách.

24. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné

bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (a §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) pred postúpením pohľadávky zaťažuje
veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s
ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň

je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C.
s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy
na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľnepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
(C-40/08, C-618/10,
C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť

spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 6/2022).

25. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie

je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo
aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu
neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdovSRpodč.R60/2018,tiežrozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa28.03.2018sp.zn.7Cdo/26/2017

a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).

26. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe
len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SR pod č. R 4/2021).

27. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho

vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom
- bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen
medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie

podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených
v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho
zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby
bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).

28. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca síce v podanej žalobe tvrdil, že jeho
právny predchodca (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) listom zo dňa 13.04.2021 znížil celkový úverový

rámec na nulu a vypovedal zmluvu o kreditnej karte, doručenie tohto listu žalovanému však v tomto
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz (doručenka,
poštová obálka, podací hárok a pod.). To znamená, že žalobca nepreukázal, že by došlo k riadnemu
ukončeniu zmluvy o kreditnej karte a k zníženiu úverového rámca na nulu, a teda nepreukázal, že by
sa dlh žalovaného z predmetnej zmluvy stal v celom rozsahu splatný. To potom znamená, že žalobca

nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na
postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až
na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok

absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

29. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia
podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia

§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením,
je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosťpostúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú
legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez
vecného prejednania. Nedoručenie (resp. nepreukázanie doručenia) oznámenia o znížení celkového

úverového rámca na nulu a výpovede zmluvy o kreditnej karte zo dňa 13.04.2021 žalovanému malo za
následok prijatie skutkového záveru, že pohľadávka banky z predmetnej zmluvy o kreditnej karte nebola
v čase jej postúpenia na žalobcu v celom rozsahu splatná. Bez toho banka nebola oprávnená postúpiť
pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť
zmluvyopostúpenítejtopohľadávky,akoajnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunauplatnenie

tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 6/2022). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bol teda dôvodom na zamietnutie
žaloby žalobcu v celom rozsahu.

30. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné uviesť, že sporové konanie je

kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu.
Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a
tieto je povinný aj náležite preukázať. Nie je na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu)
žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s.
p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť

zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak,
žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou
starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd pritom
vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by
sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové

tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná
a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na
predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu, nie je preto možné hovoriť o prekvapivom súdnom
rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na
ťarchu žalobcu.

31. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie
skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný

dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci
v neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale
jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s.
p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojejaktívnejvecnejlegitimácievkonaní,aniezdôvodu,

že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je
zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu
žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v
neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť
žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo

uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2016, s. 512).

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262

ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú),
súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.