Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204760
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4422204760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek

senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. B., Mesto D. B., prechodne bytom XXX XX D. B., E. XXXXX/XX
F., právne zastúpeného: AK Kovár a partneri s. r. o., advokátska kancelária so sídlom 821 01 Bratislava -
mestská časť Ružinov, Bajkalská 21/A, IČO: 50 971 662 proti žalovaným: 1/ A. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXD.B.,I.H.XXXX/X,právnezastúpenému:KATONALEGAL,s.r.o.,advokátskakancelária
so sídlom 940 01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 53 098 684, 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX D. B., Mesto D. B., 3/ EKOPOS JK spol. s r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, L. Kassáka 8,

IČO: 46 016 023, právne zastúpenému: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária,
s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 940 01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO:
51 816 865, v konaní o určenie, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/100/2023-264 zo dňa 21.10.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/100/2023-264 zo dňa 21.10.2024
p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. rozhodol tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 143, § 145 ods. 1 písm. c),
zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj „OZ“), 137c písm. c), § 255 ods. 1, zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra, domáhal proti
žalovaným určenia, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so sídlom
Považská 18, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 423 736, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Nitra, oddiel Sro, vložka č. 3155/N, a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00
eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743,00
eur. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že žalobca a žalovaná 2/ uzavreli dňa 16.03.1984 manželstvo.
Manželstvo žalobcu a žalovanej 2/ bolo ku dňu 16.09.2022 rozvedené na základe rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky sp.zn. 8Pc/22/2022 - 25 zo dňa 16.09.2022. Žalovaná 2/ nadobudla s účinnosťou
ku dňu 03.09.2001 obchodný podiel v rozsahu vkladu spoločníka v tom čase vo výške 35.000,00 SK,
splatený v rozsahu 35.000,00 SK, na základe zmluvy o odplatnom predaji obchodného podielu od
otca žalovanej. Prostriedky na nadobudnutie predmetného obchodného podielu boli vynaložené počasmanželstva zo spoločného majetku manželov žalobcu a žalovanej 2/. Počas trvania zápisu žalovanej
2/ ako spoločníka spoločnosti v rozsahu obchodného podielu došlo k viacerým zmenám vo výške
obchodného podielu, pričom poslednou takouto zmenou došlo s účinnosťou ku dňu 03.10.2020 k zápisu

veľkosti vkladu žalovanej v rozsahu 1.743,00 eur, splateného v rozsahu 1.743,00 eur. V dôsledku
nakladania žalovanej 2/ s obchodným podielom došlo k zmenšeniu jeho pomeru k základnému imaniu
spoločnosti z pôvodných 25% na 4,36% základného imania. Týmto konaním tak zo strany žalovanej
2/ došlo k zjavnému zmenšeniu hodnoty spoločného majetku vo forme obchodného podielu. Žalovaná
2/ na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31.01.2022 previedla celý svoj

obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 1.743,00 eur, splateného v rozsahu 1.743,00 eur na
žalovaného 1/, formou žalobcovi neznámeho právneho úkonu (pravdepodobne zmluvou o prevode
obchodnéhopodielu),súčinnosťoukudňu18.03.2022.Nazákladeuvedenéhoúkonusažalovaný1/stal
jediným spoločníkom spoločnosti vlastniaci obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 40.000,00
eur, splatený v rozsahu sumy 40.000,00 eur. Žalovaný 1/ s účinnosťou ku dňu 11.04.2022 previedol
časť svojho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250 eur, splatený v

rozsahu 39.250 eur na žalovaného 3/. Toho času sú spoločníkmi žalovaný 1/ vlastniaci obchodný podiel
v rozsahu vkladu 750,00 eur, splatený v sume 750,00 eur a žalovaný 3/ vlastniaci obchodný podiel
zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250,00 eur, splatený v sume 39.250,00 eur. Je zrejmé, že žalovaná
2/ nadobudla obchodný podiel za trvania manželstva so žalobcom. Na nadobudnutie obchodného
podielu pritom použila prostriedky spoločné so žalobcom, ktoré boli predmetom ich BSM. Žalobca je

toho názoru, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a
žalovanej 2/. Aj napriek tejto skutočnosti, žalobca nikdy nevyslovil súhlas s prevodom obchodného
podielu na žalovaného 1/. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2020, sp.zn.
8Cdo/196/2018, z 1. mája 2007, sp.zn. 2Cdo 168/2008, z 25. júna 2008, sp.zn. 5Obdo 11/2007. V
zmysle ustálenej a aktuálne platnej judikatúry NS SR tak jednoznačne vyplýva, že obchodný podiel

bol zo strany žalovanej 2/ nadobudnutý zo spoločných prostriedkov a počas trvania manželstva so
žalobcom, a preto sa tento obchodný podiel stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcu a žalovanej 2/. Keďže prevod obchodného podielu nemožno v žiadnom prípade pokladať za
bežnú vec, je prevod zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ neplatným právnym úkonom. Podľa § 137c)
CSP, žaloba má preventívny charakter. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná
vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov
navykonanieobnovyvlastníckehoprávapôvodnéhodarcu,akdošlokporušeniujehovlastníckehopráva
z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu.“ (Zo súdnej praxe 17/00 č. 2). Určením vlastníckeho

práva k obchodnému podielu zo strany súdu možno odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu
voči žalovaným, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším prípadným rozporom a zmätočným
právnym úkonom.

3. Žalovaný 1/ poukázal na to, že v súčasnosti obchodný podiel zodpovedajúci sume 1.743,00 eur na

základnom imaní spoločnosti HYKEMONT neexistuje a neexistoval ani v čase podania žaloby žalobcu
zo dňa 16.11.2022. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobou na určenie, či tu právo
je alebo nie je, nie je možné žiadať vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo v minulosti a nie

je ani možné žalobou žiadať, aby sa právo určilo k veci (majetkovej hodnote), ktorá v čase rozhodnutia
súdu neexistuje. Tento rozsudok by vo vzťahu k žalobcovi nebol nijak významný a ani užitočný a nemal
by pre neho absolútne žiadny význam. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné celé sporové konanie
je v tomto prípade celkom zbytočné. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj ustálená súdna prax,
keď súdy rozhodujúce o vyporiadaní BSM prikazujú obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je

spoločníkom obchodnej spoločnosti a v rámci vyporiadania BSM sa vyporiadava len cena (hodnota)
obchodného podielu (viď 2Cdo 168/2005 R 27/2007 (NSSR). Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 1/ 100% náhradu trov.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla , že dáva na vedomie, že sa k danej veci nevie

presne vyjadriť, nakoľko si nepamätá, či uvedený obchodný podiel patrí do BSM alebo nie. Uvedený
obchodný podiel síce nadobudla počas manželstva, avšak podrobné skutočnosti nevie uviesť.5. Žalovaný 3/ uviedol, že nie je nositeľom žiadnej žalobcom v žalobe tvrdenej subjektívnej povinnosti
korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Nie je teda subjektom, ktorý by mohol
byť rušiteľom alebo ohroziteľom akéhokoľvek subjektívneho súkromného práva žalobcu. Nie je vecne

legitimovaný byť stranou tohto sporu a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zo dňa 16.11.2022 vo
vzťahu k žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 3/ náhradu trov konania vo
výške 100%.

6. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán, ústnych

prednesov strán na pojednávaní a po vykonanom dokazovaní ustáli, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že keď žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu
určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe, bude mať deklaratórne
účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo
zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v
minulosti, ak tieto už zanikli. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem

žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný, čiže užitočný
(aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení
žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny
význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Je preto dôvodné
zisťovať, či má súdne konanie pre žalobcu zmysel. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je

postavenie strán sporu neisté a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. O naliehavý právny
záujem naopak nemôže ísť vtedy, keď určovacia žaloba nie je spôsobilým procesným nástrojom ochrany
práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je procesne prípustným
nástrojom na ochranu práva (súd takto návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci). Žalobca
sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k obchodnému podielu, ako to uvádzal

v odôvodnení žaloby, ale podľa petitu žaloby sa domáhal určenia žalovanej v 2. rade za spoločníka
spoločnosti HYKEMONT s.r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00
eur na základnom imaní spoločnosti, ktorý však v súčasnosti už neexistuje a neexistoval ani v čase
podania žaloby. Domáhať sa určenia vlastníckeho práva k veci alebo majetkovému právu, ktoré v čase
podania žaloby už neexistujú, nie je možné, t.j. žalobou na určenie, či tu právo je, nie je možné žiadať

o vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo k majetkovej hodnote, ktorá v čase rozhodnutia
súdu neexistuje. Žalobca podľa súdu prvej inštancie tiež neosvedčil naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení, keď v prípade vyhovenia takejto žalobe, akou sa žalobca domáhal určenia, či
tu právo je, rozhodnutie súdu o určení, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol.
s r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní

spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743,00 eur, vo vzťahu k žalobcovi by
nebolo nijako významné a ani užitočné a nemalo by pre neho žiaden význam.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že žalobca v tomto konaní neuviedol ani žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal svoje tvrdenie, že odplata za prevod obchodného podielu, ktorú zaplatila žalovaná 2/

svojmu otcovi E. K., pochádzala z finančných prostriedkov patriacich do spoločného majetku žalobcu
a žalovanej 2/, taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že obchodný podiel nadobudnutý od p. L.
zmluvou zo dňa 28.03.2008 bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM žalobcu
a žalovanej 2/ a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že minimálne na časť podielu žalovanej 2/, ktorý
previedla na žalovaného 1/, boli použité prostriedky patriace do BSM. V konaní boli zo strany žalovaných

predložené dôkazné prostriedky preukazujúce a podporujúce pravdivosť tvrdenia žalovanej 2/, že
finančné prostriedky použité na nadobudnutie obchodných podielov spoločnosti HYKEMONT s.r.o. boli
len v jej vlastníctve.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v

1/ až 3/rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie

v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so
sídlom Považská 18, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 423 736, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo 3155/N, a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy
1.743,00 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho
konania voči žalovaným v plnom rozsahu, alternatívne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca opísal chronologický
popis udalostí, tak ako ich uviedol pred súdom prvej inštancie. Naliehavý právny záujem je podľa žalobcu
daný práve tým, že zatiaľ je sporné, či predmetný obchodný podiel v spoločnosti patrí do BSM žalobcu
a žalovanej 2/. Žalobca má za to, že žalovaná 2/ nadobudla predmetný obchodný podiel v spoločnosti
za trvania BSM a z prostriedkov patriacich do BSM. Keďže obchodný podiel žalovanej 2/ v spoločnosti

patril do BSM, vyžadoval sa súhlas žalobcu na nakladanie s týmto obchodným podielom, teda súhlas
žalobcu sa vyžadoval pri prevode obchodného podielu zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 09.02.2022. Žalobca však žalovanej 2/ nikdy súhlas
na prevod obchodného podielu neudelil a z toho dôvodu žalobca považuje právny úkon (Zmluvu o
prevode obchodného podielu zo dňa 09.02.2022) za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca považuje
žalovanú 2/ za vlastníčku obchodného podielu v spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o.. Pokiaľ súd v tomto

konaní rozhodne, že žalovaná 2/ je vlastníčkou obchodného podielu v spoločnosti, teda vyhovie žalobe,
bude takýto určujúci rozsudok pre žalobcu významný a užitočný v tom smere, že predmetný obchodný
podiel bude zahrnutý do BSM žalobcu a žalovanej 2/ a predmetom konania o vyporiadanie BSM bude
aj obchodný podiel v spoločnosti. Zároveň sa vyhovujúcim rozsudkom odstránia všetky pochybnosti a
právna neistota žalobcu vo vzťahu k predmetnému obchodnému podielu žalovanej 2/ v spoločnosti a

rozsahuBSMžalobcuažalovanej2/akoajvovzťahukostatnýmžalovaným.Inýmislovami,požadované
určenie má pre žalobcu zásadný význam v tom smere, že bez neho by žalobca nemohol v konaní o
vyporiadanie BSM brániť svoje majetkové práva. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu ohľadom
zániku obchodného podielu žalovanej 2/ v spoločnosti, nakoľko právny vzťah týkajúci sa predmetného
obchodné podielu pretrváva z hľadiska jeho nadobudnutia a prevodu počas trvania BSM žalobcu a

žalovanej 2/.

10. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
z jeho strany. Žalobca uviedol, že v konaní tvrdil, že kúpna cena 30.000,- SK, za ktorú žalovaná 2/
nadobudla obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 02.08.2001

od svojho otca E. K. v spoločnosti, bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM, pričom žalobca
spochybnil čestné prehlásenie brata žalovanej 2/ - M. K., nakoľko nie je logické, prečo by pán E. K.
daroval peniaze svojej dcére (žalovanej 2/) a tieto peniaze by žalovaná 2/ „vrátila“ svojmu otcovi ako
úhradu kúpnej ceny za jeho obchodný podiel v spoločnosti. Zároveň žalobca poukázal aj na rozpor
tvrdení žalovanej 2/, ktorá najprv vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 uviedla, že si bližšie nepamätá

okolnosti nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti a následne vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023
už uviedla, že peniaze na úhradu kúpnej ceny jej poskytol jej otec E. K.. Na tento rozpor žalovaná 2/
reagovala tak, že „diskutovali s matkou, bratom a dospeli k záveru, že to nepatrí do BSM“. Žalobca
ďalej v konaní tvrdil, že kúpna cena 5.125.000,- SK, za ktorú žalovaná 2/ nadobudla obchodný podiel
na základe zmluvy o prevode časti obchodného podielu na spoločníka zo dňa 28.03.2008 od pána

N. L., bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a žalovanej 2/. Žalovaná po otázke
žalobcu ohľadom pôvodu týchto prostriedkov uviedla, že otec jej poskytol peniaze a viac si nepamätá
vzhľadom na odstup času. Žalobca spochybnil toto tvrdenie žalovanej 2/, keď uviedol, že úhrada
kúpnej ceny bola realizovaná vo forme pôžičky od spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft
m.b.H. Spoločnosti, k čomu žalovaná 2/ uviedla, že si nepamätá. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej

2/ ohľadom nadobudnutia obchodného podielu od pána N. L. žalobca uvádza, že toto je nepravdivé.
V skutočnosti boli finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny poskytnuté od rakúskej obchodnej
spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft m.b.H. spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o. ako
forma pôžičky, ktorú spoločnosť HYKEMNOT, spol. s r.o. splácala po dobu 10 rokov, a ktorú pôžičku
spoločnosť „postúpila“ svojim spoločníkom. žalovaná 2/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva

zo dňa 25.03.2008 zriadila záložné právo na svoj obchodný podiel v prospech spoločnosti Containex
Container-Handelsgesellschaft m.b.H., IZ NÖ-Süd, Strasse 14, Obj. 15, 2355 Wiener Neudorf, Rakúska
republika. Zároveň bola táto pôžička od spoločnosti Containex zabezpečená záložným právom na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve HYKEMONT, spol. s r.o., ktoré boli evidované na LV č. XXXX, pre
katastrálne územie D. B.. Uvedené skutočnosti preukazujú, že žalovaná 2/ nehovorila pravdu ohľadom

pôvodu finančných prostriedkov použitých na úhradu kúpnej ceny vo výške 5.125.000,- SK, pričom
Žalobca preukázal, že sa jedná o spoločné finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a žalovanej
2/. Keďže minimálne na časť obchodného podielu žalovanej 2/, ktorý previedla na žalovaného 1/, boli
použité prostriedky patriace do BSM, je celý podiel, ktorého spoločníkom bola zapísaná žalovaná 2/,predmetom BSM žalobcu a žalovanej 2/, a preto na prevod takéhoto majetku bol potrebný súhlas aj
druhého manžela, t.j. žalobcu. Z uvedených dôvodov je prevod obchodného podielu zo strany žalovanej
2/ bez súhlasu žalobcu neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Namietal,

že uvedené tvrdenia uviedol v námietke proti protokolácii zápisnice z 25.09.2024 a súd prvej inštancie
sa s nimi nijako nevysporiadal.

11. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na námietku protokolácie zápisnice z pojednávania zo dňa
25.09.2024 keď v zápisnici z pojednávania je ako prvá otázka právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu

žalobcu uvedená otázka: „Napáda Vás dôvod, prečo E. K., Váš svokor, zvolil taký spôsob, aký uvádza
žalovaná 2/, že jej a jej bratovi daroval ich otec peniaze na kúpu obchodného podielu od neho?“ Zo
zvukového záznamu z predmetného pojednávania vyplýva (v čase od 03:00 min.), že prvá otázka,
ktorú právny zástupca žalobcu položil žalobcovi znela: „Aký bol váš vzťah s vašim svokrom E. K.?“ Po
námietke právneho zástupcu žalovaného 1/ právny zástupca žalobcu ozrejmil súdu, že touto otázkou sa
snaží poukázať na to, že E. K. mal so svojim zaťom – žalobcom pozitívny vzťah a nemal dôvod „vylúčiť“

prevádzaný obchodný podiel z bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca má za
to, že táto otázka položená právnym zástupcom žalobcu mala byť pripustená ako relevantná otázka a
zároveň mala uvedená v zápisnici z pojednávania. Položením predmetnej otázky a jej zodpovedaním
žalobcom by sa umocnilo preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Uvedeným konaním podľa žalobcu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a

zároveň by žalobca v tomto smere mohol viesť dokazovania ďalšími prostriedkami procesného útoku.

12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý
skonštatoval, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný. V podanom odvolaní podľa neho absentuje
zdôvodnenie nesprávnosti napadnutého rozsudku. Odvolanie obsahuje podľa žalovaného 1/ len prepis

k ustanoveniu § 137 písm. c) CSP a chronologický popis skutočnosti subjektívne vnímaných žalobcom.
Žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záveru. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá uviedla, že je pravda, že za trvania manželstva

nadobudla obchodný podiel v spoločnosti HYKEMONT s.r.o., avšak tento podiel nepatril do BSM. Bola
výlučným vlastníkom. Finančné prostriedky získala od otca. Bezpodielové vlastníctvo manželov nebolo
vysporiadané. Žalobca nemá právny vzťah k obchodnému podielu. Kúpna cena obchodného podielu
30.000,00 Sk nebola uhradená z prostriedkov BSM. Kúpna cena obchodného podielu 5.125.000,00
Sk nebola uhradená z prostriedkov BSM. Finančné prostriedky boli poskytnuté rakúskou spoločnosťou

CONTAINEX G.M.B.H. spoločnosti HYKEMONT s.r.o. formou pôžičky. Finančné prostriedky z predaja
obchodného podielu jej neboli vyplatené.

14. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý
skonštatoval, že žalovaný 3/ zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach. Žalobca naliehavý právny

záujem vôbec neosvedčil. Poukázal na preventívny charakter určovacej žaloby, podľa ktorej žalobca
nemá naliehavý právny záujem ak už k porušeniu práva došlo. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.03.2025 uviedol, že v odvolaní ako aj

počas konania na súde prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a prečo sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v
otázke naliehavého právneho záujmu. Žalobca má za to, že osvedčil naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a to hlavne tým, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe a dospel by teda k záveru,
že žalovaná 2/ previedla obchodný podiel bez súhlasu manžela – žalobcu, bolo by takéto rozhodnutie

významné z pohľadu vyporiadania BSM žalobcu a žalovanej 2/. Pričom bez takéhoto určenia by žalobca
s ťažkosťami mohol účinne brániť svoje majetkové práva v konaní o vyporiadaní BSM. Žalobca má za to,
že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že prostriedky, za ktoré nadobudla žalovaná 2/ svoj obchodný
podiel v spoločnosti HYKEMONT s.r.o. od svojho otca, ale hlavne od pána N. L. v sume 5.125.000,-
SK, nadobudla z prostriedkov patriacich do BSM, pričom vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu

uviedla, že tieto prostriedky boli poskytnuté obchodnou spoločnosťou CONTAINEX GmbH spoločnosti
HYKEMONT s.r.o. formou pôžičky. Uvedené samo osebe nedáva logiku, pretože obchodný podiel
žalovaná 2/ odkúpila od pána N. L., ktorému bola kúpna cena uhradená, preto je nepravdepodobné, žeby spoločnosť CONTAINEX GmbH poskytla pôžičku spoločnosti HYKEMONT s.r.o. a nie žalovanej 2/.
Vo zvyšnej časti žalobca zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.

16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 07.04.2025 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení len uvádza
svojevnútornépresvedčenie,podľaktoréhojedanýnaliehavýprávnyzáujem.Právožalobcupodľaneho
nie je neisté, nebolo neisté a nebolo ohrozené. žalobca sa domáha určenia žalovanej 2/ za vlastníka
obchodného podielu v spoločnosti Hykemont, ktorý obchodný podiel neexistuje.

17. Žalovaná 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.04.2025 uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno týkajúce sa odkúpenia obchodného podielu pána L. z prostriedkov patriacich do BSM.
Obchodná spoločnosť CONTAINEX Gmbh., mala v tom čase dlhoročnú spoluprácu so spoločnosť
Hykemont s.r.o., takže bola ochotná poskytnúť pôžičku, ktorú splácala spoločnosť Hykemont s.r.o., a nie
jejspoločníci.Spoločnícipodpisovalizmenku,kderučilivlastnýmmajetkom.Uviedla,žeajkeďobchodný
podiel predala k odplate sa ešte nedostala.

18. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.04.2025 zotrval na svojich vyjadreniach.
V prípade absencie ohrozenia je podľa neho nemožné sa domáhať svojho práva určovacou žalobou.
Nie je možné zakladať existenciu naliehavé právneho záujmu možným úspechom v súdnom konaní.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu,
odvolaním žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nenaplnilo odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil dňa
26.06.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 15.07.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu

20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následným vyjadrením

strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na
základedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávneprávnezáverypremietnutédovýrokovej
časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220
ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom

premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Predmetom konania je žaloba podľa § 137 písm. c) CSP. Zákon podmieňuje prípustnosť tohto typu

žaloby preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie teda správne v prvom
rade riešil existenciu naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd sa vo vzťahu k namietanému záveru
súduprvejinštancieonepreukázanínaliehavéhoprávnehozáujmunaurčovacompetitežalobyzostrany
žalobcu, vecne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie.

24. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Za nedovolenú treba považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012.)25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba je pre žalobcu bez významu.
Z obsahu spisu vyplýva, že naliehavý právny záujem videl žalobca v predmetnej žalobe v kontexte

toho, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nikdy nevyjadril súhlas s prevodom obchodného podielu,
tento bol za trvania manželstva prevedený a teda právny úkon je neplatný. Tento stav nemôže byť
podľa žalobcu v našom poriadku prijateľný a bez rozhodnutia príslušného súdu nemožno tento stav
zvrátiť. Požadovaným určením možno podľa žalobcu odstrániť právnu neistotu v právnom postavení
žalobcu voči žalovaným. Žalobca uviedol, že má jedinú právnu možnosť ako ochrániť svoje práva,

nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovanou 2/ nie je možné vyriešiť tieto
právne vzťahy a to z dôvodu, že stranami sporu o vyporiadanie BSM nemôže byť žiadna zo strán
tohto sporu. Teda len určovacím výrokom podľa tejto žaloby je možnosť žalobcu o riadne vyporiadanie
majetkovýchprávbývalýchmanželov.Žalobnýpetittakakohonavrholžalobca,tedaurčeniežežalovaná
2/ je spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o nemá podľa odvolacieho súdu pre žalobcu žiaden
význam, z čoho vyplýva neexistencia naliehavého právneho záujmu. Postavenie žalobcu sa nijako

nezmení.Prípadnéurčenie,žežalovaná2/jekokamihurozhodovaniasúduprvejinštanciespoločníčkou
spoločnosti HYKEMONT s.r.o. nijako nerieši otázku, či predmetný obchodný podiel spadal do výlučného
vlastníctva žalovanej 2/ alebo bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/ v čase zániku
bezpodielového manželov žalobcu a žalovanej 2/ a či predmetný obchodný podiel má byť resp. bude
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K okamihu rozhodovania súdu

prvej inštancie už bezpodielové vlastníctvo manželov zaniklo rozvodom v zmysle § 148 OZ (z konania
nevyplynula aplikácia § 143a od. 2 OZ) a nasleduje už len jeho vyporiadanie. K času rozhodovania súdu,
už teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo.

26. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že určenie žalovanej 2/ ako

spoločníčky spoločnosti HYKEMONT s.r.o. je pre žalobcu, bez právneho významu. Naliehavý právny
záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo
žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že
toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Naliehavý právny záujem nemôže
byť odôvodnený prípadným úspechom žalobcu v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie správne

konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k obchodnému
podielu, ako to uvádzal v odôvodnení žaloby, ale podľa petitu žaloby sa domáhal určenia žalovanej v 2.
rade za spoločníka spoločnosti HYKEMONT s.r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho
sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení
že jeho bývalá manželka je spoločníčkou v spoločnosti HYKEMONT s.r.o., uvedeným prípadným

určením sa jeho právne postavenie nijako nezmení a rozsudok súdu by nebol spôsobilým podkladom
pre konanie o vyporiadanie BSM. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobca domáha určenia, ktoré
je spôsobilé ovplyvniť vzťahy medzi bývalou manželkou a tretími osobami a teda prekračujem rámec
vlastnej právnej ochrany žaloby, ktorej sa v tomto spore mienil domáhať.

27. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu žalobou doručenou dňa 15.11.2023, na určenie,
že žalovaná 2/ je spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 a to v rozsahu podielu
zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní. Odvolací súd nahliadnutím do verejného
registra, t.j. obchodného registra na internete zistil, že ku dňu podania žaloby bol ako jediný spoločník
spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 zapísaný žalovaný 3/ s výškou v kladu 40.000,00

eur pri základnom imaní spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 vo výške 40.000,00 eur
a to od 30.11.2022. Žalobca svoj nárok na určení odôvodňuje dovolávaním sa absolútnej neplatnosti
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/. Aj keď
sa žalobca domáhal absolútnej neplatnosť, odvolací súd uvádza, že absencia súhlasu podľa § 145
ods. 1 OZ na základe ktorej sa žalobca domáhal svojho nároku zakladá relatívnu neplatnosť právneho

úkonu podľa § 40a OZ. Otázka relatívnej neplatnosti by bola teda pri preukázaní naliehavého právneho
záujmu riešená v predmetnom konaní ako otázka prejudiciálna. Obsahom výroku by nebolo rozhodnutie
o určení neplatnosti právneho úkonu. Vyriešenie prejudiciálnej otázky v jednom konaní, nie je právne
záväzné v inom konaní. Vzhľadom na uvedené posúdenie prejudiciálnej otázky nezakladá naliehavý
právny záujemcu žalobcu na podanej žalobe.

28. „Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní
posúdi prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho
rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť.Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.“...“Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku
v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola

prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke
rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom
ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym
predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky
v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom

nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a
jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné
posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku
riešenú vo výroku rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,.zn. 3Cdo/115/2016
zo dňa 28.06.2017)

29. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne

neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa
neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho
úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným
účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú

svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému
právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom
konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a

súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti
prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania
sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny
úkon je relatívne neplatný). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn. 4Cdo
136/2009).

30. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem nie je daný z dôvodu,
že obchodný podiel vo výške 1.743,00 eur neexistuje, resp. neexistoval ani v čase podania žaloby.
Pri prevode obchodného podielu a jeho prípadnom následnom navýšení nemožno podľa názoru
odvolacieho súdu hovoriť o zániku obchodného podielu. V tejto časti sa odvolací súd s názorom súdu

prvej inštancie nestotožnil. Uvedený názor však nemá vplyv na vecne správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu.

31. Žalobca namietal aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom toho,
či obchodný podiel žalovanej 2/ v spoločnosti bol nadobudnutý z prostriedkov BSM žalobcu a žalovanej

2/. Žalobca tvrdil, že osvedčil svoje tvrdenie ohľadom pôvodu finančných prostriedkov použitých na
úhradu kúpnej ceny za obchodné podiely a teda aj tvrdenie, že obchodný podiel bol nadobudnutý
z prostriedkov BSM. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že odplata za
prevod obchodného podielu, ktorý žalovaná 2/ zaplatila svojmu otcovi pochádzala z BSM a taktiež nijako

nepreukázal svoje tvrdenie, že obchodný podiel od pána L. bol nadobudnutý z finančných prostriedkov
patriacich do BSM. Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní nestačí osvedčovať svoj
tvrdený nárok, ale je potrebné uniesť dôkazné bremeno. Prípadné tvrdenia strán je nutné poprieť spôsob
predpokladaným zákonom, a teda s povinnosťou uniesť pri popieraní tvrdení vlastné dôkazné bremeno.

32. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že kúpna cena 30.000,00 Sk, za ktorú nadobudla žalovaná 2/
obchodný podiel od svojho otca, bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM, pričom spochybnil
čestné prehlásenie brata žalovanej 2/, uvedené odôvodnil tým, že je nelogické prečo by otec peniaze
daroval dcére a tieto peniaze by dcéra vrátila otcovi ako úhradu kúpnej ceny a zároveň žalobca poukázalna rozpor, keď žalovaná 2/ najprv vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 uviedla, že si bližšie nepamätá
okolnostinadobudnutiaobchodnéhopodielu anáslednevovyjadrenízodňa19.06.2023užuviedla,žeje
peniaze poskytol otec. Zároveň uviedol, že v konaní tvrdil, že kúpna cena, za ktorú nadobudla žalovaná

2/ obchodný podiel od pána L., bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobca uvádzal,
že finančné prostriedky a to skutočnosťami, že finančné prostriedky na kúpu obchodného podielu boli
poskytnuté na úhradu kúpnej ceny od rakúskej spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft
m.b.H spoločnosti Hykemont, spol. s r.o. ako forma pôžičky, ktorá bola neskôr postúpená na spoločníkov
spoločnosti Hykemont spol. s r.o. a žalovaná 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

zo dňa 25.03.2008 zriadila záložné právo na svoj obchodný podiel. Zároveň mala byť predmetná
pôžička zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Hykemont spol.
s r.o.. Žalobca namietal, že uvedené tvrdenia uviedol v námietke proti protokolácii zápisnice zo dňa
25.09.2024, pričom súd prvej inštancie sa s uvedeným nijako nevysporiadal. Odvolací súd konštatuje,
že uvedené podanie označené žalobcom ako „Námietky proti protokolácii zápisnice z pojednávania
z 25.09.2024“ nachádzajúce sa na č.l. 256, bolo súdu prvej inštancie doručené až po vyhlásení

dokazovania za skončené a po odročení pojednávania za účelom vyhlásenie rozsudku. Uvedené
tvrdenia neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie včas. Uvedené tvrdenia odvolací súd považuje
za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP.

33. Odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa námietky voči zápisnici zo dňa 25.09.2024 odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca namietal nepripustenie otázky týkajúcej sa vzťahu otca žalovanej
2/ a žalobcu, nakoľko ide podľa neho o relevantnú otázku. Žalobca sa snažil poukázať na skutočnosť,
že žalobca mal s otcom žalovanej 2/ pozitívny vzťah a ten nemal dôvod ho vylúčiť z prevádzaného
obchodného podielu. Podľa zvukového záznamu uvedenú otázku namietal právny zástupca žalovaného
1/ a súd sa k nej vyjadril, len v tom zmysle, že keďže otec žalovanej 2/ už nežije nie je ho možné

k uvedenému vypočuť. Následne právny zástupca žalobcu položil ďalšiu otázku, ktorá už je zachytená
v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.09.2024. Dňa 14.10.2024 bola súdu prvej inštancie doručená
námietka protokolácie zápisnice zo dňa 25.09.2024, v ktorej právny zástupca žalobcu namietal, že aj
pôvodná otázka mala byť zachytená v zápisnici, nakoľko zodpovedanie uvedenej otázky by umocnilo
preukázanie naliehavého právneho záujmu. Samotné nezachytenie uvedenej otázky, na ktorú sa

následne ani neodpovedalo v zápisnici, neznamená také pochybenie, ktoré by znamenalo porušenie
práv žalobcu. Odvolací súd považuje za správne posúdenie dôvodov pre ktoré súd prvej inštancie
nepovažovalzodpovedanieotázkysubjektívnehohodnoteniavnútornéhostavuinejosobyzarelevantné.
Ide o následnú nemožnosti samotného overenia si uvedeného záveru výsluchom danej osoby. Zároveň
odvolací súd uvádza, že uvedené nie je relevantné pre posúdenie naliehavého právneho záveru.

Odvolací súd nezistil v nadväznosti na vyššie uvedené také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by
malo mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní.

34. Keďže žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je potrebné ani
dôvodné spor meritórne posúdiť, aby neboli predčasne vyvodené závery, ktoré by mohli mať význam

pre prípadné iné súdne konanie.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil. Odvolací súd potvrdil ako správny aj závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil 100% úspech žalovaných v konaní
pred súdom prvej inštancie.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).