Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106477
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106477.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, XXX XX D. a 2/ A. E.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, XXX XX D., spoločne právne zastúpení: Mgr. Roman
Šulhánek, advokát, Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina (pôvodne Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina do 31.03.2024),
za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX, XXX XX F. a 2/ B.

D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobytF.XXX,XXXXXF.,spoločneprávnezastúpení:JUDr.IvanaTomkowa,
advokátka, Kvačalova 1, 010 04 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2023/008315-003/PAV zo dňa 16.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a.

II. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-ZA-OVBP2-2023/008315-003úPAV zo dňa 16. októbra 2023 v časti zamietnutia

odvolania žalobkyne 2/ podaného voči rozhodnutiu Obce Višňové č. 068/2020/Mt-rozh. zo dňa 11. apríla
2022 a potvrdenia rozhodnutia Obce Višňové č. 068/2020/Mt-rozh. zo dňa 11. apríla 2022 z r u š u j e
a vec vracia Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Žilina na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi 1/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalobkyni 2/ p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

V. Ďalším účastníkom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe návrhu ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ bolo začaté Obcou Višňové ako stavebným
úradom (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) administratívne
konanie „Zmena v užívaní stavby kovodielňa a sklad na priemyselnú budovu“ na pozemku par. č. C KN
830/12,830/1,829/15,bezsúpisnéhočísla,vk.ú.D.,ObecVišňové,okresŽilina.Ďalšíúčastnícikonania

1/ a 2/ sú vlastníci stavby, zmena v užívaní ktorej sa povoľuje, konkrétne ide o zmenu doterajšieho
užívania stavby ako „kovodielňa a sklad“ na účel slúžiaci realizácii činnosti - pílenie, hobľovanie,
impregnácia dreva a skladové priestory.2. Žalobcovia požiadali o účasť v uvedenom administratívnom konaní svojim podaním doručeným
stavebnému úradu dňa 18.01.2022. Na základe uvedeného podania bolo začaté konanie o nepriznaní
postavenia účastníka konania žalobcom 1/ a 2/. Stavebný úrad následne rozhodol rozhodnutím č.

068/2020/Mt-rozh. zo dňa 11.04.2022 ako stavebný úrad príslušný podľa § 5 písm. a) ods. 1 zákona
č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov a podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“)

tak, že žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva postavenie účastníkov konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného
zákona v spojení s § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) v konaní o zmene v užívaní stavby. V
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal orgán verejnej správy prvého stupňa na to, že žalobcovia
1/ a 2/ dotknutosť na svojich právach, a teda priznanie postavenia účastníkov administratívneho
konania dôvodili tým, že majú trvalé bydlisko v nehnuteľnosti so súp. č. 639 - rodinný dom, ktorého

sú spoluvlastníkmi a nehnuteľnosť spoločne so záhradou bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou,
ktorej zmena účelu využitia je predmetom prebiehajúceho konania. Ďalej dôvodili, že prebiehajúca
činnosť v nehnuteľnosti - prevádzkovanie píly, ktorá má byť legalizovaná rozhodnutím o zmene účelu
užívania stavby - je v zjavnom rozpore s Územným plánom Obce Višňové, bude mať negatívny vplyv
na okolie, preto rozhodnutím vydaným v administratívnom konaní môžu byť priamo dotknutí na svojich

právach a právom chránených záujmoch. Stavebný úrad poukázal na ustanovenia § 40, § 78 ods.
1 a 85 ods. 1 Stavebného zákona, ako aj na ustanovenie § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a
uviedol, že všeobecné podmienky pre identifikáciu účastníka konania v správnom konaní ustanovuje §
14 Správneho poriadku s tým, že Správny poriadok má subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným
zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych orgánov. Teda, ak osobitný zákon dáva podrobnejšiu

úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, správny orgán je povinný prednostne postupovať podľa
osobitného predpisu. Osobitným zákonom v tomto prípade je Stavebný zákon a subsidiárne použitie
Správneho poriadku vyplýva aj z § 140 Stavebného zákona. Postup stavebného úradu, pokiaľ ide
o zmenu v užívaní stavby, upravuje Stavebný zákon v § 85. V prípade zmeny v spôsobe užívania
stavby, ktorá nie je zároveň stavebnou zmenou, ale má vplyv na životné prostredie, život a zdravie ľudí,

bezpečnosť práce a technických zariadení, stavebný úrad vydáva rozhodnutie o zmene v užívaní stavby
podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, pričom na takéto konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 78 až § 84 Stavebného zákona a § 21 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Stavebného zákona. Okruh účastníkov konania je v tomto prípade upravený v § 78 ods. 1
Stavebného zákona. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že žalobcom neprislúcha postavenie

účastníkov konania z dôvodu, že v zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona sú účastníkmi konania len
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Žalobcovia preto podľa stavebného úradu nesplnili podmienky vymedzené v § 78 ods. 1 Stavebného
zákona, na základe ktorých by im bolo možné priznať postavenie účastníkov konania. K námietkam o
tom, že zmena v užívaní stavby bude mať negatívny vplyv na okolie a je v rozpore s územným plánom,

stavebný úrad uviedol, že tieto námietky nie sú takými podmienkami, ktoré by oprávňovali stavebný úrad
priznať žalobcom postavenie účastníkov konania, ide o občianskoprávne námietky, vo vzťahu ku ktorým
sa ochrany svojich práv môžu domáhať prostredníctvom súdu. Ďalej ešte stavebný úrad poukázal na
výkres č. 2 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, Územný plán
Obce Višňové - zmena a doplnok č. 2 a na výkres č. 2 k zmenám a doplnkom č. 3 s tým, že stavba sa

v zmysle uvedených podkladov nachádza v území bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré je vo
výkrese označené ako „plochy výroby a skladov a technickej vybavenosti“. Z textovej časti k zmenám
a doplnkom č.2 Územného plánu Obce Višňové vyplýva, že riešené územie je vymedzené pre jednu
lokalitu areálu poľnohospodárskeho družstva a na plochách sú pre výrobné prevádzky a sklady uvedené
prípustné, obmedzujúce a vylučujúce podmienky: a) na ploche povoliť len také prevádzky, ktoré nebudú

mať negatívne vplyvy na obytné plochy a občiansku vybavenosť nachádzajúcu sa v blízkosti; b) podiel
plôch zelene v areáli by mal dosahovať minimálne jednu pätinu z celkovej plochy areálu; c) výrobné
a skladové objekty navrhnúť maximálne dvojpodlažné s podkrovím; d) neprípustné funkcie sú: obytné
budovy na trvalé bývanie, športové plochy. Stavebný úrad vyhodnotil, že zmena v užívaní stavby je v
súlade s územným plánom. V ďalšom poukázal aj na súhlasné vyjadrenia a rozhodnutia dotknutých

orgánov k zmene užívania stavby: ORHZZ, Žilina - stanovisko zo dňa 14.12.2020, RÚVZ, Žilina -
stanovisko zo dňa 02.02.2021, Technický skúšobný ústav Piešťany š. p. - stanovisko zo dňa 12.01.2021,
Okresný úrad Žilina, odbor životného prostredia, úsek odpadového hospodárstva - stanovisko zo dňa
13.11.2020 a Inšpektorát práce Žilina - stanovisko zo dňa 04.03.2021.3. Žalobcovia podali voči uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie, o ktorom rozhodol
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného – ďalej

v rozhodnutí označovaný tiež aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/008315-003/pav
zo dňa 16.10.2023 tak, že odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný
odobril postup prvostupňového orgánu s tým, že pokiaľ sa v konaní o zmene účelu užívania stavby
mení len samotný účel, na ktorý bola stavba skolaudovaná, tak účastníkmi sú len tie osoby, ktoré
mali postavenie účastníkov konania v kolaudačnom konaní. Teda účastníkmi takéhoto konania (kde

sa mení len samotný účel užívania bez toho, aby sa menila samotná stavba) sú jedine tie subjekty,
ktoré sú vymedzené v § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Pokiaľ by zmena účelu užívania stavby bola
spojená aj so zmenou stavby, tak takúto zmenu (účelu aj stavby samotnej) by stavebný úrad prerokoval
v stavebnom konaní a po jeho dokončení by bola vykonaná kolaudácia zmeny stavby. V takomto
prípade by účastníkmi konania o zmene účelu v užívaní stavby spojenej so zmenou samotnej stavby
boli aj tie subjekty, ktorým toto postavenie vyplýva z § 59 ods. 1 Stavebného zákona. Ďalej žalovaný k

účastníctvu konania uviedol, že Správny poriadok nevymedzuje, kto je účastníkom konania a odpoveď
na to, na koho sa definícia obsiahnutá v Správnom poriadku vzťahuje, dávajú predpisy hmotného
práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruhu osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv a
povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Špeciálne kritériá obsahujú osobitné predpisy, ktoré
môžu upravovať pojem účastníka konania odchylne od Správneho poriadku. Okruh subjektov, ktorým

toto postavenie prislúcha, môže byť oproti Správnemu poriadku formulovaný buď širšie alebo užšie.
Postavenie účastníka konania môže byť dokonca priznané aj tomu, na koho sa vymedzenie v § 14
ods. 1 Správneho poriadku vôbec nevzťahuje, pričom práve tieto osobitné predpisy majú v aplikačnom
procese prednosť pred všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Správnom poriadku a na túto
skutočnosť preukazuje aj § 140 Stavebného zákona. Podľa žalovaného stavebný úrad postupoval v

súlade s právnymi predpismi a dôvodne nepriznal žalobcom 1/ a 2/ postavenie účastníkov konania.
Žalovaný poukázal aj na územnoplánovaciu dokumentáciu a na podmienky stanovené vo vzťahu k
dotknutému územiu s tým, že ak by sa v konaní o zmene účelu užívania stavby preukázalo na základe
nových dôkazov, že navrhovaná zmena účelu v užívaní nie je v súlade so schválenou záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie Obce Višňové, tak stavebný úrad by tento návrh na zmenu účelu v

užívaní zamietol rozhodnutím podľa § 85 ods. 3 Stavebného zákona.

Správna žaloba - žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, pričom si uplatnili aj nárok na náhradu trov konania.
Podľa žalobcov správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, preto je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“).

5. Ust. § 78 Stavebného zákona síce stanovuje osobitný okruh účastníkov konania oproti stavebnému
konaniu, resp. územnému konaniu, avšak základná zásada vzťahu Správneho poriadku a Stavebného
zákona je podľa žalobcov dodržaná aj v tomto ustanovení a aj tu sa týka najmä tzv. fikcie účastníka
(prezumpcie) podľa ust. § 14 ods. 1 za bodkočiarkou Správneho poriadku. V danom prípade je potrebné
podľa žalobcov uplatniť tzv. princíp temporálnej prezumpcie účastníctva, ktorý vychádza zo zásady

preventívnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré tvrdia,
že môžu byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknuté.

6. Z ustanovení 85 ods. 1 a § 78 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že účastníkmi konania o zmene

účelu v užívaní stavby sú automaticky (zo zákona) minimálne stavebník, vlastník pozemku, ak nie
je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Stavebný zákon je vo vzťahu
k Správnemu poriadku zákonom špeciálnym a Správny poriadok je vo vzťahu k Stavebnému zákonu
zákon generálny. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné
pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), avšak pre konanie o

zmene účelu v užívaní stavby Stavebný zákon nemá špeciálnu úpravu účastníctva. Aplikácia ustanovení
o účastníctve v kolaudačnom konaní „primerane” nie je aplikáciou výlučnou vylučujúcou aplikáciu
všeobecného zákona, t. j. Správneho poriadku. V konaní o zmene účelu v užívaní stavby teda Stavebný
zákon neupravuje výslovne účastníkov takéhoto konania, a teda ani nevylučuje aplikáciu ustanoveníSprávneho poriadku o účastníctve. Iná interpretácia, teda že okruh účastníkov v prípade konania o
zmeneúčeluvužívanístavbyjetotožnýsokruhomúčastníkovvkolaudačnomkonaní,bybolneprípustný
zásah do práv osôb, ktoré by mohli byť zmenou účelu v užívaní stavby dotknuté. Kolaudačné konanie je

len podtypom správneho konania, ktoré má za úlohu preveriť, či boli splnené kritériá, ktoré určil stavebný
úrad v konaní o povolení stavby a v územnom rozhodnutí, kde mohol účastník účinne vplývať na tieto
kritériá a aj na ich plnenie, avšak zmena účelu v užívaní stavby je konaním, ktoré v konaní o povolení
stavby predvídateľné (a teda aj uplatňovanie práv osôb, ktoré sú konaním dotknuté) nebolo. V tejto
súvislosti žalobcovia odkázali aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS

14/01 zo dňa 07.03.2002, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovenia § 78 ods. 1 Stavebného
zákona s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (v tom čase výpočet účastníkov kolaudačného
konania bol ešte viac zúžený a účastníkom konania nebol vlastník pozemku, ak nebol stavebníkom).
Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje takú argumentáciu ústavného súdu pri výklade čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, podľa ktorej je súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 nielen právo každého domáhať sa svojho
práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v

ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť
účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach lebo ináč v ňom nemôže
chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a
postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o
jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu (čl. 13 ods. 4 Ústavy

SR) práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

7. Podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že

môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opakfile_0.jpg

file_1.wmf

Žalobcovia môžu byť rozhodnutím vo svojich právach a právom chránených záujmoch priamo dotknutí,
preto v súlade s ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku majú postavenie účastníka, a to vzhľadom na
skutočnosť, že
(i) Žalobcovia majú trvalé bydlisko v nehnuteľnosti so súp. č. XXX — rodinný dom, ktorého žalobkyňa
2/ je aj spoluvlastníkom (nehnuteľnosť spoločne so záhradou bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou,

ktorej zmena účelu využitia je predmetom prebiehajúceho konania).
(ii) Prebiehajúca činnosť v nehnuteľnosti (prevádzkovanie píly), ktorá má byť legalizovaná rozhodnutím
o zmene účelu v užívaní stavby, je v zjavnom rozpore tak s územným plánom Obce Višňové, ako
aj objektívne zistiteľnými skutočnosťami ohľadom negatívnych vplyvov na okolie (napr. stanoviská
RÚVZ vychádzali z meraní uskutočnených v rôznych obdobiach s odlišnými výsledkami, ktoré doteraz

vyvolávajú u žalobcov oprávnené pochybnosti o správnosti meraní či použitých metód — túto skutočnosť
potvrdzujú aj opakované merania v danej lokalite, pretože podľa informácií samotných zamestnancov
RÚVZ niektoré merania neboli správne a sú pre tieto účely nepoužiteľne.).
(iii) Žalobcovia majú záujem zaobstarať znalecký (odborný) posudok, ktorý by predložili v konaní s
tým, že závery môžu mať priamy vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy (podľa predbežného

vyjadrenia znalca je napríklad zrejmé, že metóda vyhodnocovania imisií hluku zamestnancami RÚVZ
nebolasprávnaavprípadepoužitiakorekcienašpecifickýzvlášťrušivýhlukbyimisiehlukunevyhovovali
platnej legislatíve).

8. V zmysle Správneho poriadku a Stavebného zákona má účastník konania právo byť upovedomený

o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie a miestnu ohliadku, má právo nazerať do spisov,
robiť si z nich výpisy a dostať fotokópie zo spisov, navrhnúť dôkazy (napr. vyhotovenie znaleckého
posudku, vypočutie svedkov) a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke. Je zrejmé, že v súčasnosti pri platnom rozhodnutí tieto práva účastníka konania žalobcovia
nemajú, pričom však práve a jedine file_2.jpg

file_3.wmfžalobcovia svojím aktívnym prístupom poukazovali neraz na nesprávnosti a pochybenia v rámci celého
konania (napr. Nečinnosť orgánov potvrdená Okresnou prokuratúrou Žilina či pri argumentácii nesúladu
zmeny užívania stavby s územným plánom Obce Višňové, s ktorým sa stotožnila aj Obec Višňové

pri rozhodnutí zo dňa 04.10.2021, ktoré zamieta návrh na povolenie zmeny užívania stavby a ktoré
výslovneuvádza,že„uvedenáprevádzkabymalajednoznačnenegatívnyvplyvnaobyvateľovpriľahlého
rodinného domu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti spomínanej prevádzky. Aj preto schválený územný
plán Obce Višňové v roku 2013 vyčlenil prevádzku píly na spracovanie dreva na parcelách KN C parc.
č. 831/17, 831/6 a 831/2, ktoré sú v dostatočnej vzdialenosti od obytných domov”).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný poukázal na obsah správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia s tým, že žalobcovia zopakovali argumentáciu, ktorá bola uvedená v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcov

zamietol.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania k správnej žalobe

10. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že závery rozhodnutia žalovaného

považujú za zákonné a správne. Pokiaľ žalobcovia predložili protokol o meraní hluku č. 31/2022
vyhotovený Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, tak meranie hluku v zmysle
tohto protokolu nebolo uskutočnené na pozemkoch, ktoré patria do vlastníctva žalobcov. Umiestnenie
meracieho bodu B bolo 9,5 metra od výrobných priestorov píly na parc. č. KN C 830/10, zastavaná
plocha a nádvorie, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcov, ale pána G. H., bytom D. XXX. Meranie imisií

a hluku bolo v dotknutom území vykonané ešte 04.09.2019, a to v rámci Štátneho zdravotného dozoru
zamestnancami RÚVZ so sídlom v Žiline a z protokolu o meraní emisie hluku č. 47/19, ktorý bol
vyhotovený na základe uvedeného merania vyplýva, že drevoobrábacie stroje na píle, pásová píla KPP
880 Lignotech a rozmetacia píla RAIMANN môžu byť počas pracovnej doby v prevádzke 5,5 hodiny,
aby bola zabezpečená účinná ochrana obyvateľov pred expozíciou hluku v životnom prostredí a neboli

prekročené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí. RÚVZ v Žiline vykonalo
meranie emisií hluku v dotknutom území a určilo obmedzenia, za ktorých je možné zmenu účelu stavby
povoliť. Ak by boli emisie hluku namerané v takej miere, že by neboli v súlade s vyhláškou Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií
a požiadaviek na objektivizáciu hluku, infrahluku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky č.

237/2019 Z. z., tak by RÚVZ v Žiline nevydal súhlasné stanovisko so zmenou užívania stavby. RÚVZ v
Žiline vydal dňa 02.02.2021 pod č. A/2021/00317/PPL/Kr pre navrhovanú činnosť stanovisko, v ktorom
uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených v odbornom posudku č. A/2020/03298/PPL zo dňa
01.12.2020 a so zmenou užívania stavby súhlasil.

11. Ďalej ešte ďalší účastníci konania poukázali na územnoplánovaciu dokumentáciu s tým, že stavba
píly sa nachádza v území bývalého družstva, ktoré je v príslušnej výkresovej časti označené ako plochy
výroby a skladovej a technickej vybavenosti. Ide o areál poľnohospodárskeho družstva s vymedzenými
podmienkami, pričom z týchto podmienok vyplýva, že prevádzky umiestnené v tomto území nesmú
mať negatívny vplyv na obytné plochy a občiansku vybavenosť, ktoré sa nachádzajú v blízkosti, s čím

sa správny orgán vo svojom rozhodnutí vysporiadal a vychádzal z vyjadrení, ktoré boli predložené
v správnom konaní, napr. z vyjadrenia RÚVZ zo dňa 02.02.2021. Podľa ďalších účastníkov konania
žalobcovia správny súd zavádzajú svojimi nepravdivými vyjadreniami, že dotknuté územie nie je
územným plánom Obce Višňové určené na výrobné prevádzky a sklady.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

12. Účastníci konania nežiadali nariadiť na prejednanie veci pojednávanie a ani správny súd nezistil
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm.
b) až e) SSP, preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137

ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 09.07.2025 do 14.08.2025.13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je vo vzťahu k žalobcovi

1/ nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného pre nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia
vec vrátil právnemu nástupcovi žalovaného na ďalšie konanie.

14. Podľa § 14 Správneho poriadku; (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

15. Podľa § 85 Stavebného zákona; (1) Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby

sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. (2) Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so
zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu
zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných
úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,
môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. (3) Zmeny

účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v
rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

16. Podľa § 78 Stavebného zákona; (1) Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,
ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. (2) Ak stavebný úrad zlúči s

kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci
stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

17. Podľa § 140 Stavebného zákona; Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

18. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorými žalobcovia poukazovali na potrebu aplikácie § 14
Správneho poriadku správny súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Judikatúra súdov už ustálila, že
pre aplikáciu § 14 ods. 1 Správneho poriadku nie je v konaniach vedených podľa Stavebného zákona
priestor, pretože Stavebný zákon má vlastnú právnu úpravu účastníctva v jednotlivých druhoch konaní,

ktoré sú v Stavebnom zákone upravené. Stavebný zákon pomenúva účastníkov každého konania
osobitne a odlišne a jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu Správneho poriadku vo vzťahu
k účastníkom konania. Uvedené závery vyplývajú napr. zo záverov rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 7Svk/67/2022 zo dňa 31.01.2024. Taktiež v rozhodnutí sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa
01.03.2018 Najvyšší súd SR uviedol : „...K námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho

posúdenia účastníctva žalobcu v konaní o dodatočnom povolení stavby správnymi orgánmi i krajským
súdom, keď vylúčili aplikáciu všeobecnej definície účastníka v konaní podľa § 14 ods. 1 správneho
poriadku, kasačný súd uvádza, že správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní, sa
použije vo všeobecnosti vždy, pokiaľ orgán verenej správy v oblasti verejnej správy rozhoduje o práve,
právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. 4.32 Osobitné

zákony (v danom prípade stavebný zákon) však môžu administratívne konanie upraviť odlišne od
ustanovení správneho poriadku, v nadväznosti na osobitosti jednotlivých konaní podľa týchto zákonov,
pričom osobitný zákon môže tiež aplikáciu ustanovení správneho poriadku úplne vylúčiť (napr. § 163
zákona č. 563/2009 Z. z.). Práve osobitný zákon upravuje či a v akom rozsahu možno na konanie
podľa osobitného zákona aplikovať ustanovenia správneho poriadku. 4.33 Z ust. § 140 stavebného

zákona vyplýva, že na konanie podľa stavebného zákona (v danom prípade konanie o dodatočnom
povolení stavby), sa použijú ustanovenia správneho poriadku vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje
konkrétnu právnu otázku inak. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravuje účastníctvo v
jednotlivých konaniach vedených podľa stavebného konania rôzne. Účastníkov územného konania(§ 34 stavebného zákona) definuje odlišne ako účastníkov stavebného konania (§ 59 stavebného
zákona). Inak je upravené účastníctvo v konaní v § 78 stavebného zákona (kolaudačné konanie), v
§ 97 stavebného zákona (údržba stavby, odstránenie stavby, dodatočné povolenie stavby, vypratanie

stavby), v § 113a stavebného zákona (vyvlastnenie). Základnou charakteristikou úpravy účastníctva vo
vyššie uvedených konaniach je, že zákonodarca upravil okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou,
uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Vzhľadom k tomu,
že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne
a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný

súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho
poriadku vo vzťahu k účastníkom konania. Podľa názoru kasačného súdu predpokladom pre to, aby sa
účastníkom konania stal aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 2 správneho
poriadku) je úplná pôsobnosť ustanovení správneho poriadku (na administratívne konanie sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní), prípadne absencia osobitnej úpravy v osobitnom zákone alebo
neúplná úprava danej otázky v osobitnom zákone ...“

19. Z uvedených ustálených záverov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a aj Najvyššieho
správneho súdu SR nepochybne vyplýva, že vylúčenie aplikácie § 14 ods. 1 Správneho priadku sa
vzťahuje na všetky prípady osobitných konaní upravených v Stavebnom zákone, teda aj na kolaudačné
konanie, na primeranú aplikáciu právnej úpravy ktorého odkazuje § 85 ods. 1 Stavebného zákona

upravujúceho zmenu v užívaní stavby. Je nedôvodná žalobná námietka žalobcov, v ktorej poukazovali
na to, že pokiaľ ust. § 85 ods. 1 Stavebného zákona ustanovuje, že na konanie o zmene v užívaní
stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 Stavebného zákona, tak nejde o právnu úpravu
vylučujúcu aplikáciu Správneho poriadku. Stavebný zákon upravuje osobitne okruhy účastníkov konania
pri jednotlivých osobitných konaniach v ňom upravených, a pokiaľ odkazuje na primeranú aplikáciu

ustanovení upravujúcich niektorý druh osobitného konania upraveného v Stavebnom zákone, znamená
to, že odkazuje na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v Stavebnom zákone, čím sa vylučuje aplikácia
Správneho priadku, pretože ide o úpravu špeciálnu, reflektujúcu na osobitnosti konaní vedených
podľa Stavebného zákona. Z odkazu obsiahnutého v § 85 ods. 1 Stavebného zákona časť vety za
bodkočiarkou je zrejmý úmysel zákonodarcu aplikovať špeciálnu právnu úpravu Stavebného zákona.

20. Vo vzťahu k aplikácii § 14 ods. 1 Správneho poriadku časť vety za bodkočiarkou (účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak) správny súd uvádza, že
táto časť ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku sa vzťahuje aj na konania podľa Stavebného

zákona, pretože zmysel citovaného ustanovenia nespočíva vo vlastnom vymedzení alebo rozšírení
hmotnoprávnych podmienok, za ktorých je určitá osoba účastníkom konania, ale v založení domnienky
existencie týchto hmotnoprávnych podmienok. Táto časť citovaného ustanovenia tak v podstate na
správny orgán presúva dôkazné bremeno, že určitá osoba nie je účastníkom konania, a zároveň
upravuje postavenie tejto osoby v danom konaní do okamihu, než sa správnemu orgánu takýto dôkaz

podarí vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia, ktorým túto osobu ako účastníka vylúči (závery
rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/23/2021 zo dňa 27.04.2022, sp.
zn. 6Sžk/10/2021 zo dňa 19.10.2022). Ust. § 14 ods. 1 Stavebného zákona časť za bodkočiarkou, ako už
bolo uvedené, nezakladá postavenie účastníka administratívneho konania vedeného podľa Stavebného
zákona, ale „prezumuje“ účastníctvo v konaní osoby, ktorá sa o účasť hlási, a to do okamihu pokiaľ sa

nepreukáže opak, teda že tejto osobe postavenie účastníka konania nesvedčí. V prejednávanej veci
je predmetom posúdenia práve otázka, či orgány verenej správy uniesli dôkazné bremeno o tom, že
žalobcom 1/ a 2/ nesvedčí v konaní o zmene v užívaní stavby postavenie účastníkov konania.

21. Ustanovenie § 85 ods. 1 Stavebného zákona odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovení

upravujúcich kolaudačné konanie, medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona,
v zmysle ktorého účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom
a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ustanovenie § 85 ods. 1 Staveného zákona,
ktoré odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovení o kolaudačnom konaní, je ale podľa správneho súdu
potrebné vykladať nielen za aplikácie gramatického výkladu, ale je potrebné aplikovať aj teleologický

výklad a metódu ústavne konformného výkladu. Pri aplikácii teleologického výkladu (prihliadanie na
účel a zmysel právnej úpravy) a ústavne konformného výkladu správny súd poukazuje aj na žalobcami
citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/01 zo dňa 07.03.2002, v ktorom ústavný súd vo
vzťahu k predchádzajúcej právnej úprave účastníkov kolaudačného konania (v zmysle ktorej účastníkmikolaudačného konania boli len stavebník a prípade užívateľ (prevádzkovateľ) ak je v čase konania
známy) vyslovil : „... súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa
svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania,

v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť
účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo ináč v ňom nemôže
chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a
postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o
jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu (čl. 13 ods. 4 ústavy)

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. ...V Slovenskej republike sa zásada,
že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach,
odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
(Philis c. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z 1. septembra
1997, séria A č. 301-A) vzťahuje aj na správne konanie, a teda i na všetky typy stavebného konania
včítane kolaudačného konania.... Kolaudačné konanie nadväzuje na územné a stavebné konanie. Aj

keď nie je ich súčasťou, tvorí s nimi jeden celok, lebo završuje proces, ktorého predchádzajúcimi fázami
boli územné konanie a stavebné konanie. Jeho účelom je zistiť, či boli pri realizácii stavby rešpektované
výsledky územného konania a stavebného konania, zvlášť rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebné
povolenie. Svedčí o tom § 81 ods. 1 stavebného zákona: V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä
skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní

a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v
územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo
jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia
osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. ...Účastníkom územného a
stavebného konania je aj vlastník pozemku, ktorý nie je stavebníkom. Jeho námietky, prostredníctvom

ktorých uplatňuje svoje práva a oprávnené záujmy, sa premietnu do rozhodnutí prijatých v územnom
a stavebnom konaní, čiže do individuálnych právnych aktov. V kolaudačnom konaní sa koná o tom, či
stavebník, lebo on je subjektom povinností uložených v týchto rozhodnutiach, tieto povinnosti splnil, a
tým i o tom, či boli rešpektované práva a oprávnené záujmy vlastníka pozemku, ktorý nie je stavebníkom,
ktoré sú „chránené“ rozhodnutiami prijatými v územnom a stavebnom konaní. V kolaudačnom konaní

už „proti sebe“ stoja stavebný úrad a stavebník, lebo tu už javovo i formálnoprávne ide skoro výlučne
o kontrolu rešpektovania individuálnych právnych aktov, hlavne stavebného povolenia. Obsahovo však
ide aj o práva a oprávnené záujmy vlastníka pozemku, ktorý nie je stavebníkom, a to o tie, ktorým
bola poskytnutá „ochrana“ hlavne stavebným povolením. Nestačí, ak týmto právam a oprávneným
záujmom poskytuje ochranu stavebný úrad ako orgán verejnej moci, lebo i vlastník pozemku, ktorý

nie je stavebníkom, by mal mať možnosť ich uplatňovať sám ako účastník konania. Nerešpektovanie
územného rozhodnutia a stavebného povolenia je spôsobilé porušiť práva vlastníka pozemku, ktorý
nie je stavebníkom. ... Podľa názoru ústavného súdu nestačí, ak stavebný úrad kontroluje sám aj
rešpektovanieprávaoprávnenýchzáujmovvlastníkapozemku,ktorýniejestavebníkom,vkolaudačnom
konaní namiesto neho, lebo občan má právo zúčastňovať sa kontroly zákonnosti zásahu do jeho práv

včítane ústavných.“

22. Správny súd si uvedomuje, že vyššie citované závery boli vyslovené v konaní o súlade právnych
predpisov s Ústavou SR, a to vo vzťahu k účastníctvu vlastníka pozemku, ktorý nebol stavebníkom,
v kolaudačnom konaní. Napriek tomu ale podľa správneho súdu možno z citovaných záverov vychádzať

aj pri aplikácii teleologického výkladu a ústavne konformného výkladu ustanovenia § 85 ods. 1
Stavebného zákona. Podstatné je, že kolaudačné konanie nadväzuje na územné a stavebné konanie,
v ktorých sú účastníkmi konania aj také subjekty – fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť rozhodnutím
vydaným v územnom konaní alebo stavebným povolením priamo dotknuté (§ 34 a 59 Stavebného

zákona). Účelom kolaudačného konania je zistiť, či boli pri realizácii stavby rešpektované výsledky
územného konania a stavebného konania, v rámci ktorých si ale účastníci týchto konaní (odlišní od
stavebníka a vlastníka stavby, ak nie je stavebníkom alebo vlastníka pozemku, na ktorom je stavba, ak
nie je stavebníkom) moli uplatniť námietky a realizovať tak ochranu svojich práv. Pri zmene v užívaní
stavby ale dochádza k zmene v spôsobe užívania stavby oproti tomu, ako bolo užívanie vymedzené (v

stavebnom povolení, v kolaudačnom rozhodnutí a pod.), teda tomuto druhu konania podľa Stavebného
zákonanepredchádzajúinédruhykonaní,vktorombysidotknutésubjektymohliuplatniťochranusvojich
práv. Preto podľa správneho súdu nemožno okruh účastníkov konania o zmene v užívaní stavby striktneposudzovať len podľa § 79 ods. 1 Stavebného zákona a neprihliadať najmä na definíciu účastníkov
konania v územnom a stavebnom konaní – § 34 a 59 Stavebného zákona.

23. Žalovaný v rozhodnutí poukazoval na to, že je potrebné odlišovať ust. § 85 ods. 1 a 2 Stavebného
zákona, keď ust. § 85 ods. 1 Stavebného zákona upravuje situáciu zmeny samotného účelu užívania
stavby (bez zmeny stavby) a ust. § 85 ods. 2 Stavebného zákona upravuje situáciu zmeny účelu
užívania stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, kedy sa realizuje aj stavebné konanie a následne
kolaudačné konanie. Ani skutočnosť, že ust. § 85 ods. 2 Stavebného zákona vyžaduje v prípade zmeny

v užívaní stavby spojenej so zmenou samotnej stavby stavebné konanie a kolaudačné konanie, resp.
spojenékonanie(Zmenuvužívanístavby,ktorájespojenásozmenoustavbyspočívajúcouvstavebných
úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,
môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1),
nevylučuje, že v konaní o zmene v užívaní stavby podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona nie je okruh
účastníkov konania vždy totožný s okruhom účastníkov konania v kolaudačnom konaní. Za podstatné

správny súd považuje to, že v zmysle § 85 ods. 1 Stavebného zákona sa rozhodnutie stavebného úradu
o zmene v užívaní stavby vyžaduje, ak ide o zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, teda nie je
vylúčené, že aj v prípade zmeny účelu užívania stavby, ktorá nie je spojená so zmenou stavby ako takou

(zásahom do stavby, úpravou, nadstavbou a pod.), by nemohli byť dotknuté práva takých subjektov,
ktorí by v prípade, že by išlo o realizáciu stavby, teda prebiehalo by územné a stavebné konanie, mohli
byť dotknutí na svojich právach a mohli by v týchto konaniach vznášať námietky ako účastníci konania
(súvisiace aj s účelom užívania stavby).

24. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii správny súd podporne poukazuje aj na závery aktuálnej
rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít, ktoré sa týkajú ust. § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného
zákona. Podľa § 139 ods. 2 Stavebného zákona platí, že ak sa v Stavenom zákone používa pojem: a)
„stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku
štátu; c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s

pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch;
d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu
s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté. V súvislosti s definíciou účastníkov konania pre územné konanie a stavebné konanie (§ 34
a 59 Stavebného zákona) vyvstala otázka, či účastníkom týchto konaní v zmysle definície susedného

pozemku obsiahnutej v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona je len vlastník takého pozemku,
ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania, alebo môže ísť aj
o pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania tak,
ako je to v prípade susednej stavby. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Svk/8/2023 zo
dňa 25.04.2024 uviedol : „...Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie body 16 a

17 tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, ktorý
by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní účastníctva
v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval vlastníkov
priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v predmetnom
či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom prípade

bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná
stavba realizovaná, automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice
pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná. 31. Kasačný súd k legálnej
definícii „susedného pozemku“, ktorá je obsiahnutá v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona dodáva,

že táto sa na prvý pohľad môže javiť ako jasná a určitá, pričom jasnou sa nejavila len sťažovateľovi,
ale aj inému senátu Krajského súdu v Žiline (ako tomu, ktorý v danej veci rozhodoval), ktorý majúc za
to, že sa od jasného znenia ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona nemôže odkloniť
a vyložiť si ho extenzívne aj na iné pozemky, ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom
má byť realizovaná navrhovaná stavba, podal dňa 26. septembra 2022 (napadnutý rozsudok bol vydaný

dňa 29.septembra 2022) Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa § 125
ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona s čl. 1
ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, pričom návrh bol uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 12/2023 z 11. októbra 2023 odmietnutý z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobou. Krajský
súd v Žiline ustanovenie § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného poriadku označil ako „v právnom poriadku
upravené ústavne nekonformným spôsobom“ a súčasne uviedol, že v predmetnom správnom súdnom

konaní nemôže vyhovieť žalobcom a priznať im postavenie účastníkov konania o umiestnení stavby ani
s použitím metódy prednosti ústavne konformného výkladu a ani uplatnením teleologického výkladu,
pretože legálna definícia je jasná a zrejmá (bod 7 citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia v bode 32 ale skonštatoval, že :
„[...] Definícia susediacej nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti hraničiacej - v situácii, keď sa účastníkom

konania môže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej priamo dotknutej nehnuteľnosti -
nevyvoláva pochybnosti o racionalite definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom
iných než susediacich nehnuteľností podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej
nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti hraničiacej, ale v prípadnej aplikačnej praxi, ktorá by nezabezpečila
dostatočným spôsobom vlastníkom iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka
konania.“ Aj z uvedených záverov teda plynie potreba neprihliadať len na gramatické znenie jednotlivých

ustanovení Stavebného zákona ale vykladať dotknuté ustanovenia Stavebného zákona tak, aby im bol
priznaný materiálny obsah, ktorý je v súlade s právami garantovanými Ústavou SR.

25. Podľa správneho súdu preto nemožno vylúčiť, že aj v prípade zmeny v užívaní stavby môže
byť okruh účastníkov konania širší ako v prípade kolaudačného konania, zohľadňujúc skutočnosť, že

konaniu o zmene v užívaní stavby nepredchádza žiadne iné konanie, v ktorom by si dotknuté subjekty
mohli uplatňovať svoje práva. Pokiaľ by teda určitý subjekt mohol byť účastníkom stavebného konania,
výsledkom ktorého je stavebné povolenie, v ktorom je určený aj účel užívania stavby, mohol by byť
potom aj účastníkom konania o zmene v užívaní stavby.

26. Ust. § 59 ods. 1 Stavebného zákona vymedzuje účastníkov stavebného konania tak, že nimi sú
aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté. Susedným pozemkom v zmysle vyššie uvedených záverov
rozhodovacej činnosti nie je len pozemok, ktorý ma spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je dotknutý

stavebným konaním. Pozemok parc. č. C KN 830/10, ktorý je susedným pozemkom v zmysle spoločnej
hranice s pozemkom, na ktorom sa nachádza stavba, ktorá je predmetom konania o zmene v užívaní
stavby, nie je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Nie je ale sporné, že žalobkyňa 2/ je spoluvlastníkom stavby
– rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. C KN 838/1, ako aj pozemkov parc.
č. C KN 838/1 zastavaná plocha a nádvorie a parc č. C KN 838/2 orná pôda. S ohľadom na to, že stavba

rodinného domu sa nachádza v blízkosti stavby, ktorá je predmetom konania v konaní o zmene v užívaní
stavby, má správny súd za to, že je naplnená podmienka účasti žalobkyne 2/ v konaní o zmene v užívaní
stavby, nakoľko žalobkyňa 2/ môže byť hlukom a inými sprievodnými prejavmi činnosti, ktorá sa má
v stavbe realizovať po zmene v jej užívaní, dotknutá na svojich vlastníckych právach k rodinnému domu
(stačí potenciálny zásah do práv, možnosť ovplyvnenia práv – viď. aj závery rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj stanovisko
RÚVZ Žilina č. A/2020/03298/PPL zo dňa 01.12.2020 a stanovisko č. A/2021/00217/PPL/Kr zo dňa
02.02.2021, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a z ktorých vyplýva, že drevoobrábacie stroje
môžu byť počas pracovnej doby v prevádzke najviac 5,5 hodín denne, aby bola zabezpečená účinná
ochrana obyvateľov pred expozíciou hluku v životnom prostredí a neboli prekročené prípustné hodnoty

určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí stanovených vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou
sa ustanovujú prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku,
infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Aj z týchto záverov plynie, že možno predpokladať vplyv
prevádzky na okolité prostredie. Žalobkyňa 2/ je teda podľa správneho súdu vlastníkom stavby, ktorej
vlastnícke právo môže byť dotknuté zmenou v užívaní stavby, ktorá je predmetom administratívneho

konania, v ktorom žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o účasť v konaní. Uvedené ale neznamená, že sú dôvodné
námietky žalobkyne 2/, ktorými vyjadruje nesúhlas so zmenou v užívaní stavby, pretože tieto námietky
môžu byť posúdené až v samotnom konaní o zmene v užívaní stavby (potom ako bude umožnené
žalobkyni 2/ realizovať jej procesné práva), neboli predmetom posúdenia orgánmi verejnej správy
v preskúmavaných rozhodnutiach (hoci stavebný úrad nesprávne uviedol aj argumentáciu v tomto

smere) a neboli predmetom posúdenia ani zo strany správneho súdu (ich zodpovedanie by bolo
predčasné vzhľadom na predmet preskúmavaného rozhodnutia).27. Pokiaľ ide o žalobcu 1/, správny súd vo vzťahu k nemu dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná. Žalobca 1/ uvádza, že je manželom žalobkyne 2/ a má trvalý pobyt v rodinnom dome súp.
č. XXX. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“

použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ (použité aj v definícii
účastníka konania v § 59 písm. b) Stavebného zákona) sa podľa povahy prípadu rozumie : a) užívanie
pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody
o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; b)
právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; c) právo vyplývajúce z

iných právnych predpisov; d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej
vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Žalobca 1/ nepreukázal, že by mal vlastnícke alebo
iné právo k susednej stavbe alebo susedným pozemkom. Nie je vlastníkom rodinného domu ani
priľahlých pozemkov a ani neargumentuje tým, že by mal iné právo vyplývajúce z ust. 139 ods. 1
Stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01.03.2018 : „...4.35 Námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho

právneho posúdenia splnenia podmienok podľa ust. § 59 stavebného zákona, pre priznanie postavenia
účastníka stavebného konania vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, nakoľko rovnako ako krajský
súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je vlastníkom pozemku parc. č. 4/31 (na ktorom sa stavba
realizuje) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov parc. č. 4/32, 4/33 a 4/66 a rodinného domu
so súp. č. XXX na parc. č. 4/66, ktorých vlastníčkou je podľa LV č. XXXX je jeho manželka X. dospel

k záveru, že jeho vlastnícke práva k pozemkom a stavbám na nich nemôžu byť žiadnym spôsobom
dotknuté. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal ani iné práva k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1
písm. a/, b/, c/ stavebného zákona k pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom stavebného konania
a ani k susedným pozemkom (užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o
budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo

uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom
alebo stavbou, resp. právo z iných právnych predpisov) dospel kasačný súd rovnako ako krajský súd
k záveru, že nemôžu byť stavebným povolením neexistujúce práva žalobcu priamo dotknuté, z čoho
vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm.
b/ stavebného zákona. 4.36 V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že žalobca, ktorý nemá žiadne

vlastnícke alebo iné právo k vyššie uvedeným pozemkom a stavbám, a jeho vzťah k nim je odvodený
od existencie manželstva s vlastníčkou nehnuteľností sa nestáva účastníkom stavebného konania na
základe skutočnosti, že dotknuté nehnuteľnosti užíva ako manžel vlastníčky.“

28. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukazoval na to, že ak by sa v konaní o zmene v užívaní stavby

preukázalo, že navrhovaná zmena účelu v užívaní nie je v súlade so schválenou záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie Obce Višňové, tak stavebný úrad návrh na zmenu účelu v užívaní
zamietne podľa § 85 ods. 3 Stavebného zákona, uvedený prípadný postup stavebného úradu nie je
dostatočnou zárukou pre uplatňovanie ochrany práv žalobkyne 2/, čo vyplýva aj z vyššie citovanej
judikatúry Ústavného súdu SR (Podľa názoru ústavného súdu nestačí, ak stavebný úrad sám kontroluje

rešpektovanie práv a oprávnených záujmov určitého subjektu, pretože tento subjekt má mať právo sám
sa zúčastňovať kontroly zákonnosti zásahu do jeho práv.).

29. Žalobca 1/ nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo
na náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP.

30. Žalobkyňa 2/ bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.
O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

31. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd právo na náhradu trov konania podľa § 169
SSP nepriznal, nakoľko správny súd ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť. Vyjadrenie
k správnej žalobe je právom a nie povinnosťou účastníka konania.

32. Podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku. Podľa § 180 ods. 3 SSP namiesto orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je žalovaným ten
orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odseku Dňa 1. apríla 2024
nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších
predpisovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonč.608/2003Z.z.“).Podľa§4apísm.a)zákona

č.608/2003Z.z.účinnéhodo31.marca2025vykonávalregionálnyúradÚradupreúzemnéplánovaniea
výstavbu Slovenskej republiky [§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2025]
štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala
obec ako stavebný úrad (v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon)), a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č.

608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2024]. Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom
do 31. marca 2025 vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný
úrad, vykonával štátnu správu v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného
žalovaného Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na Regionálny úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Žilina.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.