Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201692
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov

senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – JUDr.
Eva Roskošová s.r.o., so sídlom Vietnamská 41, 821 04 Bratislava, IČO: 50 995 456, proti žalovanej:
Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Evou
Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 21/8/2020 zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania,
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Uznesením č. 21/8/2020 zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 71 ods. 1
písm. b) v spojení s § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon o advokácii“), predsedníctvo žalovanej pozastavilo žalobkyni výkon advokácie.

2.Žalovanápoukázala,žeuznesenímprokurátorkyÚradušpeciálnejprokuratúryGenerálnejprokuratúry
Slovenskej republiky č.k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 zo dňa 09.03.2020 bolo žalobkyni vznesené obvinenie
za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2, písm. b/ zák. č. 300/2005 Z. z.
Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) bode č. 1 a č. 14 výrokovej

časti uznesenia a za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode č. 16 výrokovej časti
uznesenia, na tam uvedenom skutkovom základe (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“).

3. Žalovaná posudzovala, či skutok, pre ktorý bolo žalobkyni vznesené obvinenie, súvisí s výkonom
advokácie a či trestné stíhanie advokáta môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu alebo dobrého
mena advokácie. Prihliadala tiež na osobné a majetkové pomery žalobkyne, jej správanie a postoj

k vznesenému trestnému obvineniu, druhu trestného činu, zavineniu, štádiu trestného konania. Vo
všeobecnosti tiež žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní o pozastavení výkonu advokácie zohľadňuje aj
vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter a dôveryhodnosť
svedkov. Žalovaná skonštatovala, že podľa vzneseného trestného obvinenia mala žalobkyňa spáchaťúmyselný trestný čin – zločin zasahovania do nezávislostí súdov tým, že (i) v jednej veci mala vypracovať
rozsudok, (ii) v dvoch veciach mala vypracovať rozsudok v právnej veci jej klientov. Jednalo sa o
skutok, pre ktorý, v prípade uznania viny, vzniká žalovanej povinnosť odsúdeného advokáta vyčiarknuť

zo zoznamu advokátov. Žalovaná dospela k názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa
ako advokátka v živej veci komunikovala s inými osobami (mimo účastníkov konania a s tretími
osobami) a participovala na vypracovaní rozsudkov alebo podkladov slúžiacich na ich vydanie. Takéto
skutky považovala žalovaná za hrubé porušenie povinností advokáta a advokátskej etiky, ktoré znižujú
dôstojnosť advokátskeho stavu a porušujú etické princípy výkonu povolania. Už len podozrenie zo

spáchania takéhoto konania znižuje dôstojnosť a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti.

4. Vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom žalovaná dala do pozornosti, že Advokátska
kanceláriaTIMAR&partners,s.r.o.mádvochkonateľov,pričomdruhýkonateľ–JUDr.TiborTimár,nemá
pozastavený výkon advokácie a je oprávnený poskytovať právne služby v mene obchodnej spoločnosti.

II.
Podstatné argumenty žalobkyne

5. Žalobou zo dňa 11.09.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého uznesenia, jeho

zrušenia a náhrady trov konania.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii predstavuje výlučne
fakultatívny dôvod, pre ktorý môže žalovaná rozhodnúť o pozastavení výkonu advokácie, pre ktorého
aplikáciu zákon o advokácii ani interné predpisy žalovanej neustanovujú dôvody a postup. Tento postup

je viazaný výlučne na správnu úvahu žalovanej, ktorá tak musí byť dostatočne odôvodnená a jej
aplikácii musí predchádzať riadne a náležité zistenie skutkového stavu veci. Napadnuté uznesenie
považovala žalobkyňa za nezákonné, pretože bolo svojvoľné a nepreskúmateľné. Žalovaná správnu
úvahu, ktorá jediná bola základom pre vydanie rozhodnutia dostatočne neodôvodnila. Žalovaná neúplne
zistila skutkový stav a nesprávne právne vec posúdila.

7. Žalobkyňa zdôraznila, že je zapísaná v zozname advokátov od 01.01.2008, nikdy nebola disciplinárne
stíhaná a nebola jej uložená žiadna sankcia za porušenie predpisov žalovanej, avšak žalovaná v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa nie je dôveryhodná, nie s prihliadnutím na
konanie žalobkyne, ktoré ani dostatočne nevyhodnotila, ale na nepodložené mediálne správy, ktorých

pravdivosť bola spochybnená aj v samotnom disciplinárnom konaní vedenom voči žalobkyni, o ktorého
priebehu mala (a musela mať) žalovaná v čase vydania rozhodnutia vedomosť. Žalovaná teda žiadnym
spôsobom nereflektovala na odbornú povesť žalobkyne a na jej bezúhonnosť, či už z hľadiska civilného
alebo pracovného života (výkonu advokácie).

8. Tvrdenia žalovanej o zohľadnení vecných dôkazov a prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov,
považovala žalobkyňa za nepravdivé, pričom žalovaná v napadnutom uznesení vôbec nevzhliadla
listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou disciplinárneho spisu, najmä výsluch JUDr. Kataríny Bartalskej, ktorá
poprela pravdivosť tvrdení svedka F., svedectvo svedka F. je iba nepriame (tento nikdy so žalobkyňou
nekomunikoval a už vôbec nie o rozsudkoch), ale najmä reálne forenzné dôkazy v podobe znaleckých

posudkov z forenznej lingvistiky, vypracované odborným garantom Jazykovedného ústavu Ľudovíta
Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave Doc. PhDr. Perla Bartalošová, PhD., ktoré boli žalovanej
zaslané ešte 12.05.2020 a 01.06.2020. Ak by mala žalovaná skutočný záujem zisťovať skutkový stav
potrebný pre svoje rozhodnutie, tak mala dostatok času sa oboznámiť so všetkými vyššie uvedenými
listinami, ktoré mala k dispozícii pre svoje rozhodnutie.

9. Žalobkyňa zdôraznila, že neodmietla voči predsedníctvu žalovanej podať vysvetlenie, ale sama
žalovaná na zasadnutí predsedníctva žalovanej dňa 16.07.2020 uviedla, že očakáva od žalobkyne
výlučne stručné stanovisko, a že samotný skutok a trestné konanie ju nezaujíma, čo vyplýva zo zápisnice
zo zasadnutia predsedníctva žalovanej zo dňa 16.07.2020. Žalovaná nemala reálny záujem na riadnom

zistení skutkového stavu veci, nezaujímali ju predložené listiny, zaujímali ju iba medializované informácie
o tzv. Threeme. Jedinou skutočnosťou, pre ktorú bol žalobkyni pozastavený výkon advokácie, je iba
samotnáskutočnosť,žejejbolovznesenéobvinenie,čojevrozporesrozhodnutímNajvyššiehosúduSR
sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016, podľa ktorého bolo súdom zrušené rozhodnutie žalovanejv inej veci o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii z dôvodu,
že rozhodnutie vydané na základe takto formulovaného tvrdenia žalovanej je bez odôvodnenia, je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaná nemá prijaté žiadne interné kritériá, na základe

ktorých by postupovala v týchto rovnakých prípadoch tak, aby nedošlo k ničím nelimitovanej a vecne
nepreskúmateľnej svojvôli.

10. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie žalovanej voči inému advokátovi D.L., ktorého obvinenie
nesúvisí v žiadnom rozsahu s výkonom advokácie; napriek uvedenému mu žalovaná pozastavila výkon

advokácie, čím oslabila až znegovala svoje tvrdenia v napadnutom rozhodnutí, že vznesenie obvinenia u
žalobkyne malo priamy súvis s výkonom advokácie. Tiež poukázala aj na rozdielny postup žalovanej vo
vzťahu k iným advokátom, ktorí boli medializovaní ako osoby označené svedkom Sklenkom (alebo inými
svedkami ako G.) za osoby zasahujúce do nezávislosti súdu. Ich mená vyplývajú z uznesenia o vznesení
obvinenia a napriek uvedenému žalovaná voči nim nezačala ani disciplinárne konanie (najmä H. I., G.
J., I., A. G., K. K.), a tieto osoby podľa posúdenia žalovanej nezasiahli do dôveryhodnosti advokácie v

očiach verejnosti. Poukázala na prípad advokáta A. A., ktorý mal byť obvinený a obžalovaný pre trestný
čin falšovania (ktorý priamo súvisí s výkonom advokácie) a napriek tomu žalovaná voči nemu neuplatnila
pozastavenie výkonu advokácie. Takýto rozdielny prístup žalovanej svedčí o účelovom postupe voči
žalobkyni, ktorý nie je možné odôvodniť iba tým, že trestný čin, spáchanie ktorého sa kladie žalobkyni
za vinu, súvisí s výkonom advokácie.

11. Žalobkyňa dala do pozornosti, že žalovaná pristúpila k vydaniu rozhodnutia o pozastavení výkonu
advokácie žalobkyni až 4 mesiace po vznesení obvinenia. Bolo nelogické, aby žalobkyňa mohla
vykonávať advokáciu 4 mesiace po vznesení obvinenia a bola dostatočne dôveryhodnou osobou
počas tejto doby až do vydania medializovaných správ dňa 21.06.2020 pod označením „Komora je ku

Kočnerovým advokátom zhovievavá. A. I. sa bude o prípad zaujímať“. Konanie žalovanej považovala
žalobkyňa za svojvoľné a účelové výlučne k osobe žalobkyne, čo je zrejmé aj zo samotného priebehu
zasadnutia predsedníctva žalovanej. Žalovaná konala výlučne na základe mediálnych informácií, ktoré
povýšila nad forenzné dôkazy, a tlaku ministerky spravodlivosti, a sama tak porušila základné ústavné
princípy práva združovania sa fyzických osôb, a práva vykonávať slobodné povolanie jej členov.

12. V replike žalobkyňa nad rámec žaloby namietala, že žalovaná predložila neúplný administratívny
spis – tento najmä neobsahuje listiny, ktoré boli súčasťou disciplinárneho spisu žalovanej a na ktoré
malo byť podľa žalobkyne prihliadané, nepripojila úplné uznesenie z rokovania predsedníctva žalovanej
zo dňa 16.07.2020 a ani zoznam advokátov ktorí mali ku dňu 16. júlu 2020 vznesené obvinenie, za aký

trestný čin a či žalovaná rozhodla o pozastavení advokácie, ktorý v žalobe navrhla vykonať ako dôkaz
(bod 25 tohto rozsudku).

13. Žalobkyňa v replike tiež argumentovala, že pozastavenie výkonu advokácie je svojou podstatou
disciplinárnym opatrením, teda sankciou (trestnou sankciou), pričom v napadnutom uznesení absentuje

náležité opísanie skutku, výrok je neurčitý a neúplný, bez skutkového vymedzenia dôvodu pozastavenia
výkonu činnosti a doba pozastavenia výkonu činnosti. Podľa názoru žalobkyne ide o vec správneho
trestania a správny súd ako aj žalovaná by mali prihliadať na základné zásady trestného procesu.
Žalobkyňa opätovne akcentovala, že žalovaná nemá žiadny interný predpis, ktorý by upravoval dôvody
a postupy, pre ktoré je možné pozastaviť výkon činnosti advokáta v prípade fakultatívnej kompetencie,

čo je podstatné s ohľadom na požiadavku prezumpcie neviny, ktorá ani v prípade vznesenia trestného
obvinenia nestráca svoj význam. Žalovaná mala posudzovať, či skutok, ktorý je uvedený v uznesení o
vznesení obvinenia je trestným činom a či produkované dôkazy exkulpujú žalobkyňu z obvinenia.

14. Opakovane žalobkyňa poukázala na nejednotnú prax žalovanej pri rozhodovaní o pozastavení

výkonu advokácie. Poukázala na A. C. I., ktorý je trestne stíhaný v tom istom konaní ako žalobkyňa, za
obdobný skutok, pričom žalovaná mu dňa 15.01.2021 nepozastavila výkon advokácie.

15. Žalobkyňa predložila správnemu súdu prehľad rozhodnutí žalovanej o pozastavení výkonu
advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii za obdobie od 01.01.2008 do 25.01.2021. Z tohto

prehľadu žalobkyňa vyvodila, že žalovaná nemá a nikdy nemala jednotné smernice, ktoré by upravovali
kritériá rozhodné pre rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti advokáta. Žalobkyňa tiež poukázala
na to, že v jej prípade žalovaná rozhodovala tajným hlasovaním, čo je s ohľadom na prax žalovanejojedinelé tajné hlasovanie. Z administratívneho spisu tak nie je možné overiť kto a ako hlasoval vo veci
žalobkyne.

III.
Vyjadrenie žalovanej

16. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrvala na

správnosti napadnutého uznesenia.

17. Žalovaná poukázala, že podľa § 30 Organizačného poriadku žalovanej, ktorý nadobudol účinnosť
dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 10.06.2017, ak predsedníctvo žalovanej rozhoduje o
pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, umožní advokátovi osobne
alebo písomne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o pozastavení výkonu advokácie a o tejto

možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí. Listom zo dňa 23.06.2020 bola žalobkyňa v súlade
s § 30 Organizačného poriadku pozvaná na zasadnutie dňa 16.07.2020, na ktorom predsedníctvo
žalovanej rozhodovalo o prípadnom pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona
o advokácii v súvislosti s trestným stíhaním. Obsahom pozvánky bolo tiež oznámenie, že k dôvodom
rozhodovania sa žalobkyňa môže vyjadriť písomne alebo osobne na zasadnutí predsedníctva komory;

žalobkyňa bola tiež požiadaná, aby doručila uznesenie č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-181 z 21.05.2020,
prípadne ďalšie písomnosti, ktoré považovala za potrebné predložiť, a to najneskôr v lehote 7 dní pred
samotným zasadnutím predsedníctva žalovanej. Žalobkyňa fotokópiu uznesenia o zamietnutí sťažnosti
voči uzneseniu o vznesení obvinenia, prípadne iné listinné dôkazy, ktoré by považovala za potrebné
predložiť, žalovanej do dňa zasadnutia predsedníctva žalovanej nezaslala. Žalobkyňa sa rokovania

dňa 16.07.2020 zúčastnila osobne a doručila návrh na postup podľa § 363 Trestného poriadku zo
dňa 10.07.2020. K dôvodom rozhodovania sa vyjadrila ústne. Predsedníctvo žalovanej bolo v súlade
s § 15 ods. 2 Rokovacieho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia konferenciou
advokátov 10.06.2017, dňa 16.07.2020 uznášaniaschopné, ako potvrdzuje výpis z uznesenia z
rokovania predsedníctva žalovanej. V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia

je zrejmé, ako sa žalobkyňa vyjadrovala na zasadnutí predsedníctva ku skutočnostiam uvedeným v
uznesení o vznesení obvinenia, na základe ktorých, ako i vyjadrení žalobkyne k nim, predsedníctvo
rozhodovalo. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ktoré skutkové okolnosti predsedníctvo pred svojim
rozhodnutím posudzovalo a ktoré vyhodnotilo, vrátane osobných a majetkových pomerov žalobkyne.

IV.
Priebeh súdneho konania, rozsudok kasačného súdu

18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/249/2022 – 419 zo dňa 30.03.2023 (ďalej len „rozsudok

KS“) zrušil napadnuté unesenie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

19. Najvyšší správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) na základe kasačnej sťažnosti žalovanej
rozsudkom č. k. 8Svk 15/2023 – 529 zo dňa 25.04.2024 (ďalej len „ zrušujúci rozsudok NSS“) rozsudok

KS zrušil ako vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie v zásade s nasledujúcimi právnymi závermi:

20. Rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o
advokácii nemá povahu rozhodnutia vydaného vo veciach správneho trestania, lebo nie je vydané v

konaní, v ktorom by dochádzalo k rozhodovaniu o tom, či sa advokát dopustil deliktu – protiprávneho
činu a či má mať za takýto čin uloženú sankciu. Dočasné pozastavenie výkonu advokácie podľa § 8
ods. 2 písm. b) zákona o advokácii do právoplatného rozhodnutia o (ne)vine v trestnom konaní, ako
preventívne opatrenie, je preto potrebné odlišovať od disciplinárneho opatrenia – sankcie pozastavenia
výkonu advokácie podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii.

21. Kasačný súd v súvislosti s kompetenciou žalovanej podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii
dal do pozornosti jej fakultatívny charakter. Predmetné ustanovenie, za splnenia v ňom uvedených
podmienok, vymedzuje tolerančné pásmo, v rámci ktorého je oprávnená sa autonómne rozhodnúť,či advokátovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie, pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie.
Ide o správnu úvahu žalovanej, pričom úlohou správneho súdu v prípade aplikácie zákonom určenej
správnej úvahy nie je úvahu správneho orgánu nahrádzať Svoj prieskum správny súd sústredí na to, či

rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v
prípade aplikácie správnej úvahy je preto príslušný orgán svoju úvahu povinný riadne odôvodniť.

22. Vo vzťahu k právnym poriadkom určeným medziam správnej úvahy pri aplikácii § 8 ods. 2 písm.
b) zákona o advokácii kasačný súd dal do pozornosti podmienku existencie vznesenia obvinenia za

trestný čin, pre ktorého preukázanie možno advokáta vyčiarknuť zo zoznamu advokátov. Až preukázanie
takejto skutočnosti aktivuje právomoc – správnu úvahu žalovanej. Správna úvaha príslušného orgánu je
obmedzená aj inými právnymi limitmi, napr. princípom rovnosti a zákazom diskriminácie (čl. 12 ods. 1 a 2
Ústavy SR). Ani v prípade aplikácie správnej úvahy nemôže príslušný orgán postupovať diskriminačne a
obmedzovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb na základe ústavou vymedzených
kritérií.

23. Kasačný súd zdôraznil, že v právnom poriadku Slovenskej republiky platí prezumpcia neviny,
výhradná právomoc (trestného) súdu rozhodovať o vine (spáchaní) a treste za trestné činy, ako aj
výhradnáprávomocorgánovčinnýchvtrestnomkonanítrestnéčinyzisťovaťaobjasňovať,ktoréprincípy
sa následne prejavujú v ďalších právnych predpisoch ako zákaz predbežného posudzovania otázky

či a kto spáchal trestný čin ako aj striktná viazanosť rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Tieto princípy predstavujú zákonný a ústavný limit aj pre aplikáciu
správnej úvahy podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, pretože pri jej aplikácii si nemôžu príslušné
orgány – žalovaná, robiť predbežný úsudok o tom, či sa stal trestný čin a kto ho spáchal a nemá ani
kompetenciu posudzovať zákonnosť a výpovednú hodnotu dôkazov zabezpečených v trestnom konaní

v tom kontexte, či svedčia o tom, či a kto spáchal trestný čin. Výnimkou by podľa kasačného súdu
mohli byť mimoriadne excesívne situácie, napr. vyslovene svojvoľné rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní, ktoré by prima facie žalovanej indikovali zneužitie moci, keď by napr. neboli vôbec
odôvodnené alebo by neboli založené na žiadnych dôkazoch. Žalovaná preto musí svoje rozhodnutie
náležite a zrozumiteľne odôvodniť v tom smere, že pri posudzovaní, či pozastaví alebo nepozastaví

výkon advokácie, prevážil práve verejný záujem a z akých dôvodov.

24. Kasačný súd sa nestotožnil s výhradami krajského súdu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia,
resp. nedostatočného odôvodnenia aplikovanej správnej úvahy žalovanej v napadnutom uznesení.
Žalovaná zohľadnila konkrétne skutkové okolnosti, na ktorých bolo obvinenie voči žalobkyni vznesené,

teda, že ide o skutky súvisiace s výkonom advokácie, ktorých charakter a podstata spočíva v porušení
povinností advokáta a aj v porušení advokátskej etiky. Následne vo svojom rozhodnutí žalovaná
zrozumiteľne vysvetlila, že už podozrenie zo spáchania takto závažných skutkov znižuje dôstojnosť
advokátskeho stavu a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti. Pokiaľ krajský súd vyčítal
žalovanej, že neuviedla, z čoho (z akých konkrétnych informácií) vychádza jej tvrdenie, že podozrenie

zo spáchania predmetných skutkov žalobkyňou je dôvodné, kasačný súd sa ani s takouto výhradou
nestotžnil, pretože podmienkou pre uplatnenie pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 písm.
b) zákona o advokácii je existencia príslušnými orgánmi verifikovaného podozrenia (inými slovami
dôvodného, resp. odôvodneného podozrenia), že sa určitá osoba dopustila trestného činu, ktorého
preukázanie (právoplatné odsúdenie) môže viesť k vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov. Podkladom pre

záver o dôvodnosti, resp. odôvodnenosti podozrenia pre účely uplatnenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona
o advokácii je tak samotné právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Žalovaná nemá kompetenciu
predbežne posudzovať zákonnosť záverov orgánov činných v trestnom konaní a takúto právomoc nemá
ani správny súd.

25. Kasačný súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že by sa žalovaná nevysporiadala
s osobnými pomermi žalobkyne. Kasačný súd zdôraznil, že v rámci posudzovania odôvodnenia
rozhodnutia žalovanej bolo potrebné prihliadať na mieru a charakter argumentov, ktoré žalobkyňa v
procesnom postupe pred žalovanou vzniesla a ktorými sa hájila. Na ústnom rokovaní predsedníctva
žalovanej 16.07.2020 v súvislosti s otázkou na svoje osobné a majetkové pomery žalobkyňa uviedla, že

advokáciajedominantnýmzdrojomjejpríjmu,pôsobívadvokátskejkanceláriisosvojímmanželom,ikeď
ten advokáciu reálne nevykonáva, má jedného koncipienta a tri maloleté deti; obsah tohto prednesu mal
kasačný súd za preukázaný z dôkazov predložených žalobkyňou v správnej žalobe. S týmito osobnými
a majetkovými pomermi sa žalovaná vysporiadala a vysvetlila, prečo ich nebrala za rozhodujúce.Podstataodpovedežalovanejspočívalavtom,žemanželžalobkynejeadvokát,ktorýnemápozastavený
výkon advokácie, je konateľom advokátskej kancelárie spolu so žalobkyňou, a preto pozastavenie
výkonu advokácie nebude mať likvidačný dopad na žalobkyňu a ani negatívny dopad na jej klientov (jej

advokátska kancelária môže naďalej poskytovať právne služby). Kasačný súd tak ani v tomto smere
neidentifikoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

26. Pokiaľ krajský súd vyčítal žalovanej, že nezohľadnila bezúhonnosť žalobkyne kasačný súd
konštatoval, že žalobkyňa v procesnom postupe pred žalovanou týmto písomne a ani ústne

neargumentovala. Fakt, že žalovaná v predmetnej veci s ohľadom na povahu, závažnosť skutku
a zavinenie žalobkyne nepovažovala bezúhonnosť žalobkyne za dostatočnú garanciu z pohľadu
dosahovania legitímneho cieľa (ochrany dôveryhodnosti a dobrej povesti advokácie v očiach klientov,
tretích osôb a verejnosti pred spochybnením v dôsledku vznesenia obvinenia) nemožno považovať za
svojvôľužalovanejčijejarbitrárnosť.Ideolegitímnyprejavjejsprávnejúvahy,naktorúmalavpredmetnej
veci právo.

27. Ani námietku, že žalovaná sa nevysporiadala s dôkazmi predkladanými žalobkyňou v disciplinárnom
konaní a tento spis si nepripojila, nepovažoval kasačný súd za dôvodnú. Žalobkyňa v priebehu celého
procesného postupu pred žalovanou (či už písomného alebo ústneho) nežiadala o vykonanie dôkazu
dotknutým disciplinárnym spisom. Súčasne žalobkyňa ani žalovanej a ani správnemu či kasačnému

súdu neobjasnila dôvody, pre ktoré by takýto dôkaz mal byť pre predmetný prípad podstatný. K
pozastaveniu výkonu advokácie nedošlo v dôsledku vedenia disciplinárneho konania, ale v dôsledku
vznesenia obvinenia v konkrétnom trestnom konaní (§ 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii), preto
nebolo zrejmé, aký význam by malo disciplinárne konanie za (pre správny a kasačný súd) neznámy
skutok, jeho štádium či dôkazy v ňom vykonané pre rozhodovanie žalovanej o pozastavení výkonu

advokácie v tejto veci.

28. Kasačný súd prisvedčil žalovanej, že nebola oprávnená na to, aby v procesnom postupe podľa § 8
ods. 2 písm. b) zákona o advokácii posudzovala charakter dôkazov zabezpečených v trestnom konaní,
dôveryhodnosť svedkov v trestnom konaní vedenom proti žalobkyni či integritu tohto trestného konania.

Zohľadňovaním týchto skutočností by si žalovaná osobovala právomoc, ktorou nedisponuje a prekročila
by medze a limity jej správnej úvahy, ktorú v postupe podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii má.
Na týchto úvahách nič nemenia ani formálne deklarácie žalovanej obsiahnuté v žalovanom rozhodnutí,
že prihliadala aj na vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter
a dôveryhodnosť svedkov. Tieto neprípustné kritéria žalovaná v žalovanom rozhodnutí nakoniec celkom

zjavne neuplatnila. Výnimkou, kedy by žalovaná mohla posudzovať obsah rozhodnutia orgánov činných
v trestnom konaní, by bolo vydanie napr. vyslovene svojvoľného rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní, ktoré by prima facie žalovanej indikovali zneužitie moci (napr. rozhodnutie bez odôvodnenia či
bez odkazu na akékoľvek dôkazy). Uvedená situácia však nenastala v prípade žalobkyne, keďže to ani
žalobkyňa netvrdila a takéto pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani kasačný súd

neidentifikoval.

29. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením kritérií, na základe ktorých žalovaná rozhodla o
dočasnom pozastavení výkonu advokácie žalobkyne podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii,
kasačný súd konštatoval, že v rozhodnutí žalovanej sú obsiahnuté kritériá/východiská/skutočnosti, na

ktoré sa žalovaná zamerala a s týmto sa aj primerane, resp. v postačujúcej miere aj ďalej vysporiadala.
Pokiaľ správny súd ukladal žalovanej povinnosť vypracovať interný akt obsahujúci kritériá (pravidlá) pre
rozhodovanie žalovanej podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, jednalo sa o neprípustný zásah
do autonómie vnútornej normotvorby žalovanej garantovanej § 75 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, ktorý
garantuje priestor pre voľnú úvahu žalovanej ohľadom jej vnútornej normotvorby.

30. Ak krajský súd vzhliadol vady spočívajúce v nedostatočne formulovanom výroku či nedostatkoch
v administratívnom spise, tieto výhrady kasačný súd neakceptoval zdôrazniac, že v predmetnej veci
nejde o vec správneho trestania, pričom krajský súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
a nie je prípustné rozširovanie a dopĺňanie správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body –

dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Žiadna z týchto vád vytýkaných správnym súdom
(nedostatky v administratívnom spise či nedostatky formulácie výroku rozhodnutia) nebola namietaná v
správnej žalobe; žalobkyňa tieto námietky predniesla až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.
Ak by na tieto argumenty správny súd prihliadal, a to bez akejkoľvek argumentácie, ktorá by mu ichumožnila zohľadniť, dopustil by sa neprípustného súdneho aktivizmu v rozpore so zákonom. Pokiaľ
považoval krajský súd administratívny spis za neúplný, mal priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod
hrozbou sankcie. V predmetnej veci je zrejmé, že z rokovania predsedníctva žalovanej dňa 16.07.2020

bola vyhotovená zápisnica, ako aj neverejná príloha č. 6 k zápisnici č. 8/2020 z rokovania P SAK 16.
07.2020, žalobkyňa tento doklad predložila k žalobe. Kasačný súd dal do pozornosti, že zo zákona o
advokácii a ani z interných predpisov žalovanej nevyplýva náležitosť rozhodnutia o pozastavení výkonu
advokácie či zápisnice z rokovania predsedníctva žalovanej vo forme údajov o výsledkoch hlasovania.

31. Kasačný súd ako pokyn pre správny súd uložil posúdiť zvyšok procesne prípustnej argumentácie
žalobkyne obsiahnutej v správnej žalobe. Správny súd sa zamieria najmä na námietku porušenia
princípu právnej istoty žalobkyne vo vzťahu k ďalším advokátom, o ktorých (ne)pozastavení advokácie
mala žalovaná tiež rozhodovať. Zameria sa najmä na otázku, či išlo o osoby v porovnateľnej situácii
– teda či im bolo vznesené v obdobnom čase obvinenie za obdobný trestný čin súvisiaci s výkonom
advokácie, či boli v obdobnej situácii ohľadom zistených osobných a majetkových pomerov a pod.

V. Konanie na správnom súde

32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave
a Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/349/2022 bola preto zo
zákonnýchdôvodovpozrušeníavrátenívecikasančýmsúdomnaďalšiekonaniepodľapredchádzajúcej

vety v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného
od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod
sp. zn. 4S/84/2024. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
vecipodľa§10a§13ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníplatnomaúčinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie žalovanej vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo, v súlade s § 469 SSP viazaný právnymi názormi vyslovenými v zrušujúcom rozsudku

NSS sp. zn. 8Svk/15/2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní dňa 25.06.2025
za účasti žalobkyne a právnej zástupkyne žalovanej správny súd vykonal dokazovanie oboznámením
listín z obsahu administratívneho a súdneho spisu a verejne vyhlásil rozsudok. Ďalšie dokazovanie za
účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd nepovažoval za nevyhnutné
vykonať (a contrario § 119 SSP).

34. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do
30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

35. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu,
komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do
právoplatného rozhodnutia vo veci.

38. Podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, predsedníctvo komory rozhoduje o všetkých veciach
podľa tohto zákona, ak o nich nerozhodujú iné orgány komory.39. Podľa § 75 ods. 2 zákona o advokácii, podrobnosti o organizácii a činnosti komory, o organizácii
a činnosti orgánov komory a kancelárie komory upravuje organizačný poriadok a rokovací poriadok.
Podrobnosti o voľbách upravuje volebný poriadok.

40. Podľa § 30 ods. 2 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, schváleného
konferenciou advokátov 10.06.2017 (ďalej len „Organizačný poriadok žalovanej“), ak predsedníctvo
komoryrozhodujeovyčiarknutíadvokátapodľa§7ods.2zákonaaleboopozastavenívýkonuadvokácie
podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona, umožní advokátovi osobne alebo písomne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré

rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu advokácie. O
tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí.

41. Podľa § 8 Rokovacieho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného konferenciou
advokátov 10.06.2017 (ďalej len „Rokovací poriadok“), o priebehu a výsledkoch zasadnutia sa vyhotoví
zápisnica, ktorú kancelária komory doručí členom a náhradníkom predsedníctva komory, predsedovi

revíznej komisie a členom a náhradníkom revíznej komisie na vedomie. Do zápisnice má právo nazerať
každý advokát zapísaný v zoznamoch vedených komorou.

42. Podľa § 15 odsek 1 Rokovacieho poriadku, členovia predsedníctva komory, revíznej komisie,
disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie hlasujú na svojich zasadnutiach verejne, ak

nerozhodnú, že budú hlasovať tajne.

43. Podľa § 15 odsek 2 Rokovacieho poriadku, predsedníctvo komory, revízna komisia, disciplinárna
komisia a odvolacia disciplinárna komisia sú uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
členov týchto orgánov. Namiesto neprítomného člena rozhoduje prítomný náhradník, ktorý sa v tom

prípade považuje za člena orgánu komory.

44. Podľa § 15 odsek 3 Rokovacieho poriadku, na platnosť uznesenia predsedníctva komory, revíznej
komisie, disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie je potrebná nadpolovičná väčšina
hlasov prítomných členov.

45. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu sa prvotne zaoberal námietkou porušenia
princípu právnej istoty u žalobkyne vo vzťahu k postupu žalovanej voči ďalším advokátom.

46. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právny štát. S uvedeným

potom súvisia i základne princípy, ktorých bezpodmienečné dodržanie je v materiálnom právnom štáte
vyžadované, a to predovšetkým princíp právnej istoty a legitímneho očakávania. Právna istota pri
realizácii práva vystupuje do popredia ako požiadavka, aby orgány pri aplikácii práva postupovali v
obdobných situáciách rovnako, aby nedochádzalo k svojvôli. Rovnako účelom legitímneho očakávania
je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred

nepredvídateľnýmmocenskýmzásahomdoichprávnejsituácie,navyústeniektorejdourčitéhovýsledku
sa odôvodnene spoliehali. V prípade, že rozhodnutím orgánu verejnej správy sú tieto princípy narušené,
je úlohou správneho súdu poskytnúť subjektu priamo dotknutému takýmto rozhodnutím náležitú právnu
ochranu.

47. Správny súd preskúmal legitímne očakávanie žalobkyne a jeho relevanciu v tom smere, či
v prejednávanej veci sa žalobkyňa mohla na základe konkrétnych relevantných dôvodov a skutočností
opodstatnenedomnievať,žežalovanávovecižalobkynenepristúpikrozhodnutiuopozastaveniuvýkonu
advokácie, pričom toto očakávanie žalobkyne mohlo legitímne vyplývať len z postupu žalovanej vo
vzťahu k osobám v porovnateľnej situácii. Správny súd bol zároveň v tejto súvislosti viazaný dôvodmi /

obsahom/ podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), v ktorej žalobkyňa namietala rozdielny prístup žalovanej
vo vzťahu iným advokátom, voči ktorým nebolo ani začaté disciplinárne konanie napriek tomu, že boli
medializovaní a ich mená vyplývajú z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 09.03.2020. Správny
súd preskúmal uvedenú námietku len vo vzťahu ku konkrétnym žalobkyňou označeným advokátom,
keďže žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k

súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizovala,
a tým umožnila správnemu súdu prieskum napadnutého uznesenia v kontexte uplatnených žalobných
bodov. Nie je úlohou správneho súdu vlastnou aktivitou (napríklad aktívnym vyhľadávaním mien
konkrétnych osôb v texte uznesenia o vznesení obvinenia) nahrádzať zákonné povinnosti žalobkyne.48. Vo vzťahu k žalobkyňou označeným advokátom H. I., G. J., A. G., K. K., prvotne nemal správny
súd za preukázané a nebolo to žalobkyňou ani tvrdené, že by týmto osobám bolo v danom čase

vznesené obvinenie za obdobný trestný čin/zločin súvisiaci s výkonom advokácie, a teda nemožno ich
považovať za osoby v postavení obdobnom ako žalobkyňa. Pre úplnosť správny súd poukazuje, že
sama žalobkyňa na ústnom rokovaní pred žalovanou dňa 16.07.2020 vo vzťahu k G. J. a H. I. uviedla,
že týmto osobám obvinenie vznesené nebolo. Výlučne zo skutočnosti, že tieto osoby boli spomenuté v
uznesení o vznesení obvinenia, nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť žalovanej postupovať podľa

§ 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, či narušenie právnej istoty žalobkyne v tom smere, že u nej
nebude výkon advokácie pozastavený prípadne žalovaná ostane nečinná. Keďže žalobkyňa namietala,
že voči týmto advokátom nebolo začaté ani disciplinárne konanie, je potrebné zdôrazniť, že predmetom
súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci nie je rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia
žalobkyni, ale rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie, ktoré konania sú zásadne odlišné. Výlučne
začatie či nezačatie disciplinárneho konania v inej veci týkajúcej sa iného advokáta nemohlo u žalobkyne

oprávnene vyvolať či vzbudiť legitímne očakávanie v tom smere, že u nej žalovaná nebude postupovať
podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii; tieto dva typy konaní v zásade nie sú v korelujúcom vzťahu.

49. Vo vzťahu k advokátovi Mgr. Tomášovi Kulákovi správny súd z listín predložených žalobkyňou
zistil, že uznesením predsedníctva žalovanej č. 49/2/2021 zo dňa 25.01.2021 mu nebol pozastavený

výkon advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o advokácii. Výlučne táto skutočnosť podľa
správneho súdu nemohla zasiahnuť do právnej istoty žalobkyne v tom smere, že žalobkyňa by sa mohla
v rozhodnom čase (obdobie rozhodovania žalovanej v júli 2020) opodstatnene domnievať a očakávať,
že v prejednávanej veci ani jej nebude pozastavený výkon advokácie. Samotné uznesenie o vznesení
obvinenia voči A. I. bolo vydané dňa 27.10.2020, následne až dňa 25.11.2020 bola zamietnutá sťažnosť

obvineného voči vznesenému obvineniu, ktoré skutočnosti nastali až po právoplatnosti napadnutého
uznesenia žalovanej o pozastavení výkonu advokácie u žalobkyne (07.09.2020), pričom stav (tak
skutkovýakoajprávny)včaseprávoplatnostinapadnutéhouzneseniajerozhodujúcimprerozhodovanie
správneho súdu v zmysle §135 ods. 1 SSP. Skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti napadnutého
uznesenia nemožno v zásade brať ako dôvod svedčiaci jeho nezákonnosti, pokiaľ ich existenciu

nemožno identifikovať už pri právoplatnosti napadnutého uznesenia. Do právnej istoty žalobkyne pri
vydávaní napadnutého uznesenia žalovaná nemohla zasiahnuť prijatím iného neskoršieho rozhodnutia,
keď nadobudnúť presvedčenie o určitom postupe žalovanej mohla žalobkyňa dôvodne získať len
na základe skutočností, ktoré mala (prípadne mohla mať) v danom období k dispozícii; k takýmto
informáciám objektívne nepatrí okolnosť, ktorá ešte ani nenastala.

50. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa postupu žalovanej voči advokátovi A. A., správny súd
z obsahu listín predložených žalobkyňou zistil, že uznesením predsedníctva žalovanej č. 90/9/2020 zo
dňa 10.09.2020 mu bol pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o advokácii.
Toto uznesenie bolo prijaté rovnako až po právoplatnosti napadnutého uznesenia, správny súd však ani

nezistil možný vplyv označeného uznesenia na postavenie žalobkyne a jej legitímne očakávanie.

51. Pokiaľ žalobkyňa až po vrátení veci z kasačného súdu doručila súdu dňa vyjadrenie zo dňa
23.04.2025, v obsahu ktorého okrem nesúhlasu s názormi kasačného súdu vyjadrenými v zrušujúcom
rozsudku NSS, zdôraznila, že doposiaľ nebol zabezpečený úplný administratívny spis od žalovanej, keď

žalovaná predložila iba pozvánku na zasadnutie predsedníctva SAK a uznesenie Predsedníctva SAK
č. 21/8/2020 zo dňa 16.07.2020, správny súd poukazuje, že obsahom predloženého administratívneho
spisu sú aj ďalšie listiny, ktoré boli oboznámené na pojednávaní dňa 25.06.2025. Naviac ani
prípadná neúplnosť vedeného administratívneho spisu nepredstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého
uznesenia, čo vyplýva aj zo zrušujúceho rozsudku NSS (bod 96). Správny súd disponoval za účelom

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia všetkými potrebnými podkladmi.

52. Na pojednávaní dňa 30.04.2025 právna zástupkyňa žalovanej založila do súdneho spisu písomnosti,
medzi ktorými bola aj listina: Kritériá posudzovania splnenia podmienok na fakultatívne pozastavenie
výkonu advokácie“ (ďalej len „Kritériá“), ako neverejná príloha č. 3 k zápisnici č. 8/2020.

53. Žalobkyňa následne v podaní zo dňa 19.06.2025 vzniesla námietku, že nebola s týmito Kritériami
oboznámená, a tak nemala ani možnosť sa reálne podľa týchto Kritérií pripraviť na svoje vypočutie pred
predsedníctvom, ani reálnu možnosť v ich rozsahu predkladať relevantné dôkazy. Správny súd tútonámietku posúdil ako uplatnenú včas, ktorou je potrebné sa zaoberať, keďže na základe objektívnych
okolností je zrejmé, že žalobkyňa ju nemohla uplatniť v lehote na podanie správnej žaloby, pretože tieto
Kritériá boli predložené až v súdnom konaní, dokonca až po rozhodnutí kasačného súdu.

54. Vo vzťahu k existencii Kritérií správny súd prvotne zdôrazňuje, že nie sú mu zrejmé dôvody, pre ktoré
žalovaná uvedenú písomnosť doručila až v tomto štádiu konania, pričom uvedený postup považoval súd
za výslovne nežiaduci, s tým, že je nevyhnutné, aby žalovaná budúcnosti predkladala správnemu súdu
všetky s vecou súvisiace listiny, o to viac, že existencia akýchkoľvek kritérií pre posudzovanie splnenia

podmienok na pozastavenie výkonu advokácie a požiadavky pre obsah takýchto kritérií, boli v priebehu
konania zásadnou otázkou.

55. Žalovaná v obsahu Kritérií vymedzila 3 okruhy podmienok posudzovania splnenia podmienok
na fakultatívne pozastavenie výkonu advokácie: i) podmienky kladené na osobu advokáta: osobné
a majetkové pomery advokáta, či ide o skutok, ktorý môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu

alebo dobrého mena advokáta, správanie a postoj obvineného advokáta k vlastnému obvineniu, ii)
právnu kvalifikáciu trestného činu a štádium trestného konania: druh trestného činu, zavinenie, či ide
o skutok, ktorý súvisí s výkonom advokácie, či bol advokát v súvislosti so vznesením obvinenia vzatý
do väzby, dĺžka prípravného konania, iii) podmienky kladené na výrokovú vetu uznesenia o vznesení
obvinenia: zhodnotenie vecných dôkazov, charakter a dôveryhodnosť svedkov, či bolo konanie začaté

vo veci v použitím ITP, či prokurátor opakovane vyhovel sťažnosti obvineného a uložil vo veci znova
konať a rozhodnúť.

56. Ako podstatnú v tejto súvislosti považoval správny súd otázku, či skutočnosť, že žalobkyňa formálne
nemala vedomosť o obsahu týchto Kritérií a nebola s nimi oboznámená, mala vplyv na zákonnosť

postupuprechádzajúcemuvydaniunapadnutéhouznesenia.Podľažalobkynesauvedenávadaprejavila
v tom, že sa v konaní pred žalovanou nemohla náležite brániť, ktorú argumentáciu však správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. V zmysle bodu 66 zrušujúceho rozsudku NSS kasačný súd ako hodnotiace kritéria pri posudzovaní

splnenia podmienok podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, identifikoval povahu skutku, z
ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium
trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát
zastupuje a iné podstatné okolnosti, pričom mal za to, že s týmito sa žalovaná v dostatočnej miere aj
vysporiadala (bod 92 zrušujúceho rozsudku NSS).

58. Žalobkyňa bola na rokovaní predsedníctva dňa 16.07.2020 vyzvaná, aby sa vyjadrila k trestnému
stíhaniu, k Threeme, k svojim osobným pomerom. Žalobkyňa v zásade zdôraznila svoju nevinu s tým,
že sa nebude vyjadrovať k pravdivosti informácií uvedených v médiách. Jej zavinenie mali vylučovať
foreznédôkazy–znalecképosudky.Trestnéobvineniebolopostavenénavýpovedijednéhosudcu,ktorý

ju navyše modifikoval. O tvrdenom skutku vie len z počutia. K C. sa odmietla vyjadriť, správy, ktoré tam
bolivšaknepísala.Kosobnýmamajetkovýmpomeromžalobkyňauviedla,žeadvokáciajedominantným
zdrojom jej príjmu, má tri maloleté deti, je vydatá a má jedného koncipienta. Manžel je advokátom a
partnerom v advokátskej kancelárii, ale advokáciu reálne nevykonáva. Návrhy na dokazovanie či iné
dôkazy žalobkyňa odmietla predložiť.

59. Z obsahu uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa v zásade vyjadrovala k podmienkam vyplývajúcim
z Kritérií (bod i), žalobkyňa súčasne už skôr oznámila žalovanej, že v predmetnej trestnej je zastúpená
obhajkyňou, taktiež bolo nepochybné, že žalobkyňa podala voči uzneseniu o vznesení obvinenia
sťažnosť. Rovnako mala žalobkyňa vedomosť o podmienkach týkajúcich sa právnej kvalifikácie skutku

a štádiu trestného konania (bod ii), keďže tieto vyplývajú z konkrétnych skutkových okolností trestnej
veci, ide o skutočnosti vyplývajúce priamo z uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj okolnosti oznámené
samotnou žalobkyňu (ktorá oznámila žalovanej, že nie je stíhaná väzobne). Správny súd v tomto smere
neidentifikoval zásah do práva žalobkyne v tom smere, že by k uvedeným okolnostiam nebola bývala
mohla predložiť ňou zamýšľané dôkazy alebo inak reagovať v konaní pred žalovanou.

60. Správny súd obsah Kritérií uvedený ako podmienky kladené na výrokovú vetu uznesenia (bod iii)
posúdil vo svetle úvah kasačného súdu uvedených v bodoch 71, 86, zrušujúceho rozsudku NSS, a teda
že žalovaná napriek formálnemu prijatiu Kritérií prvotne a) nebola oprávnená akýmkoľvek spôsobomhodnotiť charakter dôkazov zabezpečených v trestnom konaní, dôveryhodnosť svedkov v trestnom
konaní vedenom proti žalobkyni či integritu tohto trestného konania. Zohľadňovaním týchto skutočností
by si žalovaná osobovala právomoc, ktorou nedisponuje a prekročila by medze a limity jej správnej

úvahy, ktorú v postupe podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii má. Naviac (b) tieto neprípustné
kritériá žalovaná v žalovanom rozhodnutí celkom zjavne neuplatnila. Z uvedených dôvodov vo vzťahu
k neoboznámeniu žalobkyne s podmienkami uvedenými v bode iii Kritérií nemohlo byť porušené jej
právo na obhajobu.

61. Správny súd tak nepovažoval neoboznámenie žalobkyne s Kritériami za spôsobilé porušiť jej právo
na účinnú obhajobu v širšom zmysle (berúc do úvahy, že sa nejedná o vec trestného obvinenia);
žalobkyni bola daná možnosť sa k veci náležite vyjadriť, taktiež predložiť všetky ňou zamýšľané dôkazy
(ako to vyplýva aj z pozvánky zo dňa 23.06.2020 na zasadnutie predsedníctva); žalobkyňa taktiež
mala vedomosť o predmete konania pred žalovanou. K námietke žalobkyne, že jej mala byť žalovanou
poskytnutá lehota na predloženie konkrétnych dôkazov vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam, súd

poukazuje, že žalobkyňa na zasadnutí dňa 26.07.2020 nemala záujem predložiť žiadne dôkazy,
odročenie zasadnutia či poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie dôkazov nežiadala, a to ani
k podmienkam v podstate obsiahnutým v Kritériách bod i), ku ktorým sa pred predsedníctvom
aj sama vyjadrovala (skutok, osobné a majetkové pomery); podmienky uvedené v bode ii) majú
prevažne objektívny charakter a vyplývajú z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo súčasťou

administratívnehospisu,tedažalobkyňamohlaajvtomtosmerepredkladaťčioznačiťdôkazy.Vzhľadom
na vyššie uvedené úvahy vyhodnotil správny súd aj túto námietku ako nedôvodnú.

62. Vo vzťahu k námietke, že v administratívnom spise absentuje zápisnica o priebehu rokovania
predsedníctva o návrhu jej pozastavenia výkonu advokácie, v ktorej by mal byť zachytený celý priebeh

úkonu zasadnutia, vrátane zachytených všetkých vyjadrení, členov predsedníctva a najmä samotnej
žalobkyne, s touto sa už vysporiadal kasačný súd (bod 96 zrušujúceho rozsudku NSS). Naviac súčasťou
spisového materiálu je aj neverejná príloha číslo 6 k zápisnici č. 8/2020, z ktorej vyplýva priebeh
zasadnutia vo veci týkajúcej sa priamo žalobkyne. Žalobkyňa tiež namietala neúplnosť tejto neverejnej
prílohy v tom smere, že nezachytáva skutočný a úplný obsah vyjadrení tak členov predsedníctva ako aj

jej samotnej, pričom túto výhradu správny súd vyhodnotil ako oneskorene podanú. Uvedenú písomnosť
predložila ako prílohu podanej žaloby žalobkyňa, a teda bola nepochybne oboznámená s jej obsahom
a nič jej nebránilo ju uplatniť v podanej žalobe.

63. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa výsledku tajného hlasovania, správny súd poukazuje na

výpis zo zápisnice č. 8/2020 z rokovania predsedníctva žalovanej, v obsahu ktorej je zachytený aj
výsledok tajného hlasovania (za: 7, proti: 1, zdržal sa: 1; č. l. 624 rub súdneho spisu). Vo vzťahu
k existencii samotnej zápisnice o tajnom hlasovaní správny súd zdôrazňuje, že povinnosť vyhotoviť
zápisnicu o tajnom hlasovaní žalovanej nevyplýva zo žiadneho predpisu, žalovaná podľa vyjadrení
právnej zástupkyne pred správnym súdom zápisnicou o tajnom hlasovaní nedisponuje. Ďalšie tvrdenia

žalobkyne o tom, že bez existencie takýchto listín, nebolo preukázané samotné hlasovanie, považoval
správny súd za špekulatívne; hlasovanie a jeho výsledok sú zachytené vo výpise zo zápisnice č. 8/2020
vyhotovenej podľa § 8 Rokovacieho poriadku. Pokiaľ podstatou tejto námietky bola snaha žalobkyne
zistiť/overiť konkrétny spôsob hlasovania jednotlivých členov predsedníctva, uvedené by bolo v rozpore
so samotnou podstatou tajnosti hlasovania. Ani prípadná existencia zápisnice o tajnom hlasovaní by

automaticky neznamenala oboznámenie sa žalobkyne s obsahom tejto zápisnice.

64. Pokiaľ žalobkyňa nebola pred rokovaním predsedníctva, ako ani počas rokovania upovedomená
o tom, že v jej statusovej veci bude predsedníctvo hlasovať tajne a že sa na tajnom hlasovaní
predtýmuznieslopredsedníctvo,vtejtosúvislostinevzhliadolsprávnysúdpríčinnúsúvislosťmedzitýmto

postupom a možným zásahom do práv žalobkyne. Inými slovami samotným neoznámením spôsobu
hlasovania nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobkyne. Z § 15 ods. 1 Rokovacieho poriadku vyplýva
totiž možnosť, aby členovia predsedníctva komory rozhodli, že budú hlasovať tajne, čo bol aj prípad
v prejednávanej veci, keď uznesením č. 20/8/2020 bol prijatý súhlas predsedníctva s vykonaním tajného
hlasovania v statusovej veci žalobkyne (a súčasne aj iných advokátov).

65. Správny súd nijako nespochybňuje žalobkyňou subjektívne vnímanú nezákonnosť resp.
nespravodlivosť napadnutého uznesenia a jeho vydaniu predchádzajúcemu konania, avšak ich
podkladom bolo v danom čase právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Keďže trestné stíhanie voči
žalobkyni bolo následne zastavené, možno uvažovať o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá žalobkyniv dôsledku týchto úkonov vznikla. Titulom pre takúto náhradu je však neopodstatnené rozhodnutie
orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia a zodpovednými za túto škodu sú orgány činné
v trestnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to napokon zdôraznil aj
kasačný súd (bod 99 zrušujúceho rozsudku NSS).

66. Vo vzťahu k namietanému hodnoteniu a použitiu dôkazov z trestného ako aj disciplinárneho konania
správny súd poukazuje na závery obsiahnuté v bodoch 71, 82, 86 zrušujúceho rozsudku NSS.

67. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkami ohľadom neinformovania žalobkyne o dôvodoch, pre
ktoré bola príloha č. 3 k zápisnici č. 8/2020 neverejná, keď ju pre posúdenie zákonnosti napadnutého
uznesenia nepovažoval za relevantnú. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že
vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti
Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti

Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk
proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné,
aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry
súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere
obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná

v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal,
pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby žalovanej
nahradila trovy konania.

69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.