Rozhodnutie – Vlastnícke právo k hnuteľným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201011
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201011.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. E. – C., zastúpenej: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, so sídlom Štúrova
4330/31, Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XX, H., o vydanie hnuteľnej veci a o zaplatenie sumy 1 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 08.04.2022 voči žalovanému domáhala vydania hliníkového
výsuvného rebríka. Voči žalovanému si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že sporové strany boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozsudkom
Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 4P/8/2015 rozvedené. Počas trvania manželstva bol do domácnosti
zakúpený hliníkový výsuvný rebrík, ktorého hodnotu žalobkyňa nevie uviesť, avšak tento si žalobkyňa
cení na sumu 150 eur. Po rozvode manželstva strany uzatvorili dňa 21.03.2016 Čiastkovú dohodu
o vyporiadaní BSM. Na základe tejto dohody si strany hnuteľné veci rozdelili podľa dohody s tým, že
predmetný rebrík sa nachádzal v hospodárskej budove v obci Smilno, ktorá sa nachádza na parcele č.

157/2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Predmetný rebrík po podpise dohody ostal v hospodárskej
budove, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, a tento tam bol uložený až do 24.06.2023. Žalovaný napriek
vedomosti, že predmetná hospodárska budova ako aj predmetný pozemok č. 157/2 je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, sa svojvoľne dostal do hospodárskej budovy, odkiaľ predmetný rebrík odcudzil
dňa 24.06.2023. Je evidentné, že predmetný rebrík bol v objekte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne, čím pre obidvoch účastníkov bolo jasné a zrejmé, keď tento rebrík nebol predmetom

čiastkovejdohodyovyporiadaníBSM,másazato,žepouplynutízákonnejlehotypatríúčastníkovi,ktorý
takúto hnuteľnú vec má v užívaní po podpise predmetnej dohody. Žalovaný predmetný rebrík žalobkyni
napriek viacerým výzvam nevydal.

3.Žalobkyňakpodanejžalobepriložiladohoduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
zo dňa 21.03.2016, cenové relácie hliníkových rebríkov, a záznam mapového klienta parcely CKN č.

157/2 z portálu ZBGIS.

4. Súd na pojednávaní konanom dňa 04.11.2024 vyhlásil v prítomnosti sporových strán uznesenie,
ktorým pripustil zmenu žaloby, ktorou došlo k rozšíreniu žalobného návrhu o nárok žalobkyne na
zaplatenie sumy 1 000 eur v zmysle návrhu žalobkyne predneseného na tomto pojednávaní.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poprel žalobkyňou tvrdené skutočnosti, keďže žalobkyni
žiaden rebrík nezobral. Rebrík je od rozvodu u neho, pretože tento žalobkyni v zmysle dohodyneprináleží. Pracovné náradie bolo vyporiadané podľa bodu 1, č. 21 uzavretej dohody. Žalobkyňa obsah
dohody nenamietala a predmetný rebrík je od rozvodu u žalovaného, ktorý ho teda nemohol ukradnúť.
Predmetný rebrík je u žalovaného skoro 10 rokov. Žalovaný tento rebrík použil pri rekonštrukcii bytu, do

ktorého sa po rozvode manželstva so žalobkyňou presťahoval, neskôr bol rebrík použitý pri výstavbe
domu sestry žalovaného a pri rekonštrukcii garáže žalovaného. Žalovaný rebrík používal aj pri prácach
u sestry žalobkyne I. H. v Smilne, ktorá ho žiadala o pomoc. Na prácu si k nej žalovaný nosil vlastné
náradie. Žalobkyňa od rozvodu nenamietala, že žalovaný pomáha jej sestre. Žalovaný si rebrík z dôvodu
praktickosti so súhlasom sestry žalobkyne nechával v Smilne. Aj v uvedenej dobe roku 2023 žalovaný

ponechal náradie v Smilne, pretože po orezaní stromov bolo potrebné ešte porezať a poštiepať drevo
na kúrenie. Náradie tam žalovaný nechal so súhlasom pani H., s tým, že keď príde rezať drevo, tak si
zoberie rebrík a po ukončení práce s drevom aj ostatné náradie. Náradie mu dodnes odmietajú vydať.
Predmetný rebrík bol zakúpený pred viac ako 20 rokmi za cenu asi 35 eur. Jeho terajšia hodnota je
prakticky nulová. Ak by mal teraz rebrík hodnotu 150 eur, tak by musel mať v dobe vyporiadania BSM
hodnotuniekoľkostoviekeur.Akbytotakbolo,potombyrebríkžalobkyňazahrnuladovyporiadaniaBSM

ako samostatnú položku a nie ako súčasť pracovného náradia. Žalobca považuje žalobu za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť.

6. Právny zástupca žalobkyne dňa 02.07.2024 predložil súdu vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že
napodanejžalobetrvá.PredmetnýrebríksanachádzalvhospodárskejbudovevobciSmilno.Žalobkyňa

predmetný rebrík od rozdelenia majetku dohodou užívala spolu s náradím, ktoré sa nachádzalo
v hospodárskej budove. Žalovanému nikdy neudelila súhlas na vstup na jej pozemok a na to, aby si
rebrík zobral. Pri rozdelení majetku si žalobkyňa odfotografovala veci, ktorých sa dohoda týka, pričom
rebrík na fotografiách nie je zahrnutý. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný jej rebrík odcudzil dňa
24.06.2023. Predmetný rebrík slúžil na práce v sade. Žalovaný klame, keď uviedol, že pomáhal sestre

žalobkyne, pretože jej nemal kto pomôcť. V hospodárskej budove sa vždy nachádzalo náradie, ktoré
patrilo k záhrade a nenosili ho späť do rodinného domu. Tvrdenie žalovaného o tom, že rebrík bol
stáleunehovyvraciarozhodnutieOkresnéhoúraduBardejovč.OU-BJ-OVVS-2023/010684-009,pričom
poukazuje na výpovede účastníkov a svedkov tohto konania. Žalobkyňa k vyjadreniu priložila referencie
svojich zamestnávateľov, rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy

č. OU-BJ-OVVS-2023/010684-009 zo dňa 23.10.2023, potvrdenie o oznámení o priestupku zo dňa
12.10.2023, fotodokumentáciu a výzvu zo dňa 26.07.2023 spolu s podacím lístkom.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.08.2024 uviedol, že náradie bolo vysporiadané v čiastkovej dohode.
Nevie o žiadnej inej dohode, ktorá by riešila usporiadanie veci z domu. Rebrík bol v dome a nie ako

uvádza žalobkyňa, že sa nachádzal v Smilne. Rebrík sa používal na práce v dome a okolo domu. To čo
tvrdí žalobkyňa len dokazuje, že sa o práce v dome nezaujímala. V čase čiastkovej dohody dom ešte
nebol predaný, takže náradie k údržbe domu sa nemohlo nachádzať v hospodárskej budove v Smilne.
Ako vyplýva z predložených materiálov, žalobkyňa ani nevie ako rebrík v skutočnosti vyzerá. Rebrík je 7
stupienkový a nie 9 alebo 10 stupienkový, ako je na predložených letákoch, čo má vplyv aj na jeho cenu.

V rozhodnutí OÚ Bardejov číslo spisu OU-BJ-OVVS-2023/010684-009 vo veci odcudzenia rebríka je
jasne uvedené, že skutok nebol preukázaný a ani I. H. nepotvrdila, že žalobkyňa je vlastníčkou rebríka.
Podľa informácií z polície I. H. bola donútená žalobkyňou k zmene výpovede. Napriek nátlaku žalobkyne
I. H. odmietla urobiť zmeny tak ako požadovala žalobkyňa. Fotografie ktoré predložila žalobkyňa
nedokazujú, že rebrík je jej nakoľko fotografie vybrala len tie, ktoré chcela. Bicykel na fotke /značka

Raptor/ patrí ich synovi E., ktorý si kúpil za peniaze z brigády. Plastové stoličky sú u I. H. v Smilne a veci
vo fúriku sú zadržiavané v dome I. H., ktoré žalovanému odmieta vydať. Pani I. H. žalovaný pomáhal ako
mohol. Nevie o žiadnej intenzívnej pomoci zo strany rodiny a susedov. Problémy začali v roku 2022 keď
žalovaný povedal I. H., aby na rezanie dreva zavolala aj niekoho iného z rodiny, aby žalovaný všetko
nerobil sám. Žalobkyňa sa odvtedy snažila, aby ho viac I. H. nevolala, ak niečo potrebovala spraviť.

Po celý čas mal žalovaný kľúče ako od domu, tak aj od hospodárskej stavby. Kľúče dostal ešte počas
manželstva.ChcelichvrátiťI.H.,aletáchcelaabyichmalžalovaný,pretoženeverilasusedom.Žalovaný
tam bol niekoľkokrát keď bola v nemocnici alebo niekde na návšteve, pretože sa stávalo, že zabudla
zamknúť dvere alebo pozatvárať okná. Žalobkyňa o tom vedela a nikdy nenamietala. Konanie žalobkyne
je motivované snahou obťažovať žalovaného napriek tomu, že veci o ktorých tvrdí, že ich odcudzil nevie

preukázať. K vyjadreniu priložil rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej
správy č. OU-BJ-OVVS-2024/000700-010 zo dňa 03.01.2024.8. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 04.11.2024. Pojednávania sa zúčastnili žalobkyňa
a žalovaný. Právny zástupca žalobkyne sa pojednávania napriek včas doručenému predvolaniu
pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil ani nežiadal o jeho odročenie. Súd z uvedeného dôvodu

rozhodol tak, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní sporových strán, dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 21.03.2016, cenových relácií hliníkových rebríkov,
záznamu mapového klienta parcely CKN č. 157/2 z portálu ZBGIS, rozsudku Okresného súdu Bardejov

sp.zn. 4P/8/2015 a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove, predložených priestupkových
rozhodnutí, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa s bývalým manželom (žalovaným) dohodli na vyporiadaní
časti ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rebrík, ktorého vydania sa žalobou
domáha mala žalobkyňa v užívaní do 24.06.2023. Predmetný rebrík sa používal pri orezávaní

stromčekov a nachádzal sa v hospodárskej budove v Smilne. Rebrík bol zakúpený počas trvania
manželstva so žalovaným. Žalovaný potvrdil, že predmetný rebrík sa nachádzal v hospodárskej budove
v Smilne, ako aj to, že tento rebrík užíval. Rebrík nebol umiestnený v dome, ale tento užívala žalobkyňa
sjejsestrou,pričomsestrunapolíciikničomunenútila.Súdupredložilafotografienáradiaaničnezatajila.
Dňa 24.06.2023 zavolala sestra žalobkyne jej švagra, aby porezal drevo, kedy zistili, že predmetný

rebrík zmizol. Žalobkyňa je presvedčená, že predmetný rebrík jej patrí. Žalobkyňa zároveň rozšírila
žalobný návrh o nárok na zaplatenie sumy 1 000 eur, ktorú požadovala od žalovaného titulom bodu
V. predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 21.03.2016,
pretože žalovaný spochybnil toto vyhlásenie a žiada vec patriacu žalobkyni, ktorú má v osobnom užívaní
a túto jej zobral z jej pozemku a jej patriacej hospodárskej budovy v Smilne umiestnenej na parcele

CKN č. 157/2. Žalovaný vrátil kľúče sestre žalobkyne a nie žalobkyni. Žalobkyňa nevedela, že žalovaný
má kľúče, čo aj zneužil. Cenu rebríka uviedla podľa údajov na internete, pričom jeho hodnotu odhadnúť
nevie. Opakovane uviedla, že rebrík bol určený na prácu v sade a nie v dome. Rebrík vynášal žalovaný
bez vedomia žalobkyne a ani raz ju nepožiadal o jeho odovzdanie. Žalobkyňa z domu nič nevynášala.
Žalobkyňa pracovala a pracuje v Liptovskom Mikuláši a ak si niečo zobrala, tak to boli len veci jej osobnej

potreby. Pravidelne navštevuje svoju sestru, s ktorou pracujú v sade. Žalovaný priznal, že sa robilo
v starom ovocnom sade a nikdy mu nedovolila chodiť do jej patriacej budovy. Žalovaný zneužil dôveru
žalobkyne a jej sestry.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetný rebrík bol kúpený do domu a v čase uzavretia

predmetnej čiastkovej dohody nebol dom ešte predaný. Považuje za nelogické, aby ho ešte predtým
niesla žalobkyňa do Smilna. Začiatkom marca 2016 ho žalobkyňa nahlásila na polícii, pretože jej
neodovzdal kľúče od domu, čo urobil preto, lebo žalobkyňa vynášala z domu veci. Dom bol predaný dňa
20.05.2016 a žalobkyňa sa na vyprataní domu nezúčastnila. Predmetný rebrík bol zahrnutý v položke
náradie v zmysle čiastkovej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa

16.08.2023 o 14.00 h boli žalobkyni odovzdané kľúče od domu aj od hospodárskej budovy v Smilne.
Sestra žalobkyne mení názory ohľadom vlastníctva vecí v jej dome. Z domu si žalovaný mohol zobrať
čokoľvek a kedykoľvek, pričom rebrík sa nachádzal v dome, následne bol u žalovaného v pivnici,
potom bol umiestnený v garáži, následne u sestry žalovaného a občas ho žalovaný nosil do Smilna
k sestre žalobkyne, keď potrebovala pomoc. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje niečo, čo jej nepatrí.

Aktuálna hodnota rebríkov sa pohybuje v rozmedzí 85 – 90 eur, pričom sporný rebrík už má 25 rokov.
Pokiaľ by rebrík mal takú hodnotu, akú uvádza žalobkyňa, bol by v čiastkovej dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedený pod samostatnou položkou. Predmetný rebrík
sa nachádza v garáži žalovaného od 23.06.2023. Predmetný rebrík bol od rozvodu manželstva so
žalobkyňou v dome. Po predaji a vysťahovaní z domu bol u žalovaného v pivnici na Ťačevskej ulici

v Bardejove. Používal veci, ktoré sa nachádzali v Smilne, ale tieto začali byť nekomfortné, preto si tento
rebrík priniesol žalovaný do Smilna, čo bolo niekedy v roku 2019. Predmetný rebrík užíval výhradne
žalovaný, žalobkyňa o neho nejavila záujem a bola vždy preč. V Smilne spočiatku rebrík nenechával,
až následne, keď bolo potrebné robiť viac, tak ho tam nechal na niekoľko dní, na čo upozornil sestru
žalobkyne. Žalobkyni nič neukradol. Predmetný rebrík bol určený k domu a bol zakúpený do domácnosti

v Bardejove a až následne ho žalovaný nosil do Smilna. Navrhol, aby súd žalobu zamietol s tým, že voči
žalobkyni si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.12. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/8/2015
– 42 zo dňa 28.07.2015, pričom výrok rozsudku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
11.09.2015.

13. Strany uzavreli dňa 21.03.2016 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predmetom dohody bolo vyporiadanie v dohode špecifikovaných hnuteľných vecí nadobudnutých
počas trvania manželstva. Medzi špecifikovanými hnuteľnými vecami sa pod č. 21 nachádza položka
„Pracovné náradie“ nadobudnuté v roku 2010 v nadobúdacej cene 80 eur a zostatkovej hodnote 50 eur.

Výlučnýmvlastníkomhnuteľnýchvecípatriacichktejtopoložkesastalžalovaný.Medzivyporiadavanými
hnuteľnými vecami nie je uvedený hliníkový rebrík, ktorého vydania sa domáha žalobkyňa. Podľa bodu
V. tejto dohody zmluvné strany vyhlásili, že vyprataním hnuteľných vecí a vyplatením sumy podľa tejto
dohody, sa už žiadne hnuteľné veci patriace do BSM v dome nenachádzajú (s výnimkou vecí, ktoré
bezprostrednesúvisiasrodinnýmdomomasújehosúčasťou).Vprípadespochybneniatohtovyhlásenia
jednej zo zmluvných strán a domáhania sa vyporiadania ďalších hnuteľných vecí nachádzajúcich sa

v rodinnom dome, má druhá zmluvná strana nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur.

14. Predloženým výpisom z mapového klienta bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely CKN
č. 157/2.

15. Z cenových relácií rebríkov súd zistil, že hodnota hliníkových rebríkov sa pohybuje v rozmedzí 184,55
eur – 339,35 eur.

16. Okresné riaditeľstvo PZ v Bardejove, odbor poriadkovej polície dňa 12.10.2023 vydalo potvrdenie
o tom, že žalovaná podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa

mal dopustiť jej bývalý manžel F. B..

17. Okresný úrad Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-BJ-
OVVS-2023/010684-009 zo dňa 23.10.2023 zastavil priestupkové konanie voči obvinenému E. F. B..
Priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch sa mal obvinený dopustiť tým, že dňa

24.06.2023 v poobedňajších hodinách mal prísť do obce J. XX, K. H. ku svojej bývalej švagrinej I. H. za
účelomštiepaniadreva,kdepoukončeníprácvovečernýchhodináchmalodcudziťhliníkovýrebrík,ktorý
mal byť umiestnený v hospodárskej budove pri rodinnom dome, kde budova má výlučne patriť len jeho
bývalej manželke A. B., pričom kľúče od hospodárskej budovy mal mať zverené od bývalej švagrinej,
následkom čoho mal A. B. spôsobiť škodu vo výške 150 eur. Konanie o priestupku bolo zastavené

podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané. Poškodená A. B. bola s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázaná na civilné konanie.

18. Predložená fotodokumentácia obsahuje zábery rôznych predmetov, pričom miesto ich zhotovenia

z nich nevyplýva. Na fotografiách sú zachytené napríklad bicykle, stoličky, regály s množstvom
umiestnených predmetov, fúrik, atď.

19. Žalobkyňa dňa 26.07.2023 vyhotovila list označený ako „OZNAMENIE“, ktorým žalovanému
oznámila, že dňa 24.06.2023 vstúpil na jej pozemok bez dovolenia a odcudzil rebrík, pričom podľa

dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli hnuteľné veci vysporiadané.
Oznámila mu, že v zmysle čl. V predmetnej dohody má povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 eur.

20. Z podacieho lístka, ktorý tvorí prílohu žaloby vyplýva, že dňa 26.07.2023 bol žalobkyňou podaný na
poštovú prepravu doporučený list adresovaný žalovanému.

21. Okresný úrad Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-BJ-
OVVS-2024/000700-010 zo dňa 03.01.2024 zastavil priestupkové konanie voči obvinenému E. F. B.,
ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch tým, že dňa 12.10.2023 v čase okolo 9.00 h prenasledoval a verbálne napadol žalobkyňu.

Konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom
sa koná nie je priestupkom.22. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 ods. 1 až 3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

27.Podľa§126ods.1,ods.2OZvlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

30. Podľa § 149 ods. 1 až 5 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.

31. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Predmetom tohto konania bol uplatnený nárok žalobkyne na vydanie hnuteľnej veci – hliníkového
výsuvného rebríka, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že je jeho vlastníkom. Druhým uplatneným nárokom
žalobkyne bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. V. Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 21.03.2016, nakoľko žalovaný mal spochybniť vyhlásenie uvedené
v dohode a žiada si jej patriacu hnuteľnú vec.

33. K prvému žalobkyňou uplatnenému nároku súd uvádza, že obsahom vlastníckeho práva je takzvaná
triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi),
vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi).Zainherentnéprávovlastníkasapokladáajprávonaochranuprotiakýmkoľvekneoprávnenýmzásahom
do vlastníckeho práva.

34. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci. Subjektom na podanie
vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci a žaloba smeruje voči tomu, kto tuto vec neoprávnene
zadržiava. V prípade nehnuteľnej veci sa musí uplatniť osobitná vindikačná žaloba, ktorá má právnu
formu žaloby na vypratanie alebo odstránenie stavby. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp.
reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu

ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho
práva a zároveň mu odmieta vydať vec. Pre úspešnosť tejto žaloby je potrebné, aby vlastník preukázal
existenciu vlastníckeho práva, ďalej musí preukázať, že vec sa nenachádza v jeho faktickej moci, ale v
moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, ďalej, že žalovaný vec protiprávne zadržiava, bez
existencie záväzkového právneho vzťahu a má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba, a preto
má možnosť vydať vec vlastníkovi, ďalej, že predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada.

35. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rebrík bol zakúpený za trvania manželstva sporových
strán do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 11.09.2015 právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o rozvode ich manželstva. Rovnako medzi stranami nebolo sporné ani to, že
predmetný rebrík sa v súčasnosti nachádza v dispozícii žalovaného.

36. Medzi stranami bolo sporné vlastnícke právo k rebríku, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha voči
žalovanému.

37. Žalobkyňa tvrdila, že uvedený rebrík sa od rozvodu manželstva so žalovaným nachádzal v jej

patriacej hospodárskej budove v obci Smilno, pričom rebrík užívala výhradne žalobkyňa s jej sestrou pri
prácach v sade, ku ktorým podstatným skutkovým tvrdeniam nepredložila ani neoznačila žiaden dôkaz,
a to ani po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok
nepovažuje za preukázaný.

38. Žalovaný tvrdil, že predmetný rebrík bol zakúpený za trvania manželstva do spoločnej domácnosti
a nachádzal sa v dome. Rebrík bol ako hnuteľná vec – pracovné náradie predmetom vyporiadania
bezpodielového vlastníctva manželov v dohode zo dňa 21.03.2016, pričom uvedená položka pripadla
do jeho výlučného vlastníctva.

39. Ako už súd uviedol vyššie, medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rebrík patril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov – sporových strán. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam,
ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po zániku manželstva upravujú ust. § 149
a nasl. OZ.

40. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že predmetný rebrík bol predmetom vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa dohody z dňa 21.03.2016, podľa ktorej sa rebrík ako
súčasť položky „pracovné náradie“ stal jeho výlučným vlastníctvom, súd sa s touto procesnou obranou
žalovaného nestotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výsledky vykonaného dokazovania
nedoviedli súd k spoľahlivému záveru o tom, že rebrík, ktorého vydania sa žalobkyňa v spore

domáha, bol súčasťou hnuteľných vecí vyporiadavaných ako pracovné náradie. Z predmetnej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani z ďalšieho vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by pod položku pracovné náradie spadal práve konkrétny rebrík, ktorého vydania sa
žalobkyňa domáha. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že vyporiadanie rebríka nebolo vykonané
dohodou zo dňa 21.03.2016, a preto súd považoval za potrebné riešiť predbežnú otázku vlastníckeho

práva k spornému rebríku podľa § 149 ods. 4 OZ s poukazom na § 149 ods. 5 OZ.

41. Žiadna zo sporových strán v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že k prikázaniu rebríka do
výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov došlo rozhodnutím súdu. Rovnako súd nemal
za preukázané to, že k vyporiadaniu sporného rebríka došlo dohodou bývalých manželov po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

42. Posledným zákonným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
vyporiadanie uplynutím doby. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželovnedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na
návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, uplatní sa zo zákona
nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 OZ. Po uplynutí tejto lehoty

platí o spoločných hnuteľných veciach, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (napr. spoločné pohľadávky). Uvedený spôsob

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nastáva zo zákona bez ohľadu na vôľu bezpodielových
spoluvlastníkov alebo ich prípadný omyl o behu lehoty na vyporiadanie.

43. Z výkladu ustanovenia § 149 ods. 4 OZ vyplýva, že v prekluzívnej trojročnej lehote plynúcej od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
buď dohodou, alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdnou cestou. Voľba spôsobu vyporiadania je na

bývalých bezpodielových spoluvlastníkoch. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie
behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty, v dôsledku čoho nenastane zákonná domnienka vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
uplynutím prekluzívnej lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 OZ môžu manželia okrem podania žaloby o
vyporiadanie na súd zabrániť tým, že v tejto lehote uzavrú dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva, ktorá nadobudne účinnosť. Ak sa po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej v tomto
ustanovení uplatní nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania, nemožno ju vyvrátiť ani s poukazom na
preukázateľne inú vôľu jedného z účastníkov o užívaní spoločnej veci. Hnuteľné veci sa stanú
predmetom výlučného majetku toho, kto vec ako vlastník užíva. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti
sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Uvedené

bude primerane platiť aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak manželia
po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich
užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové
spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, podľa judikatúry došlo
k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona podľa § 149 ods. 4 OZ

tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a
veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva (R 101/1999).

44. Žalobkyňa sa dovolávala svojho výlučného vlastníckeho práva k spornému rebríku tým, že
ako bývala manželka žalovaného po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vec z

bezpodielového spoluvlastníctva užívala výlučne ako vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti.

45. Žalobkyňa v konaní opakovane poukazovala na to, že predmetný rebrík sa po celý čas od jeho
nadobudnutia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj po jeho zániku nachádzal do dňa

24.06.2023 (kedy malo dôjsť bez súhlasu žalobkyne k jeho odňatiu žalovaným) v žalobkyni patriacej
hospodárskej budove v obci Smilno. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne účinne poprel, keď
uviedol, že predmetný rebrík bol nadobudnutý do domácnosti sporových strán (tak ako to uviedla sama
žalobkyňa v podanej žalobe) a nie na jeho užívanie v sade v obci Smilno, pričom z výpovede žalovaného
vyplynulo ako uvedený rebrík užíval a tiež to, kde sa mal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva so

žalobkyňou sporný rebrík nachádzať.

46. Žalobkyňa napriek tomu, že žalovaný jej tvrdenia ohľadom užívania výsuvného hliníkového rebríka
účinne poprel, nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by podporila svoje tvrdenie o tom, že rebrík
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívala výlučne ako vlastník pre potrebu svoju,

svojej rodiny a domácnosti, a to počas obdobia najmenej troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čím by bolo preukázané, že jej svedčí vlastnícke právo k uvedenej hnuteľnej
veci v zmysle § 149 ods. 4 OZ.

47. Súd dáva do pozornosti to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s

ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana jepovinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha (I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).

48.Vcivilnomsporovomkonaníjesúdlimitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,ktorésúpodkladom
pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy,
aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita
a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 25.05.2022, sp.zn. 1Cdo/188/2021).

49. Žalobkyňa v konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie veci ako jediný relevantný
dôkaz predložila dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 21.03.2016,
z ktorého však súd dospel len k záveru o tom, že predmetný rebrík nebol predmetom vyporiadania
v zmysle uvedenej dohody a vlastnícke právo k nemu mohlo vzniknúť len na základe zákonnej
domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Pokiaľ žalobkyňa mienila v konaní o vydanie uspieť, bolo jej

procesnou povinnosťou preukázať, že sporný rebrík užívala výlučne ako vlastník pre potrebu svoju,
svojej rodiny a domácnosti, a to v čase po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo však
súd v konaní nepovažoval za relevantne preukázané.

50. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva bolo ustálené, že dokazovanie v súdnom spore

prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len
súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Miera dokazovania teda spočíva
v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci
a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2010 a primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

51. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Napríklad v konaní o zaplatenie dlhu
z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).

52. Čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje síce právo na spravodlivý proces, neupravuje však prípustnosť

dôkazov alebo ich hodnotenie. Aj podľa judikatúry ústavného súdu nie je súčasťou práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi konania. Procesný princíp voľného
hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy,
ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva z princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 ústavy. Pokiaľ všeobecné súdy ústavné

garancie obsiahnuté najmä čl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu
„hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s
hodnotením sám nestotožňoval. rozhodnutiach primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim
spôsobom reflektovali na sťažovateľom vznesené tvrdenia a ním udané pochybenia, primerane sazaoberali tak právnymi, ako aj skutkovými otázkami podstatnými pre rozhodnutie Podstatou je, aby
postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd

dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv. Taktiež
podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj
podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 715/2016 ).

53. Pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou predložené listinné dôkazy, k týmto súd uvádza, že referencie jej
zamestnávateľov nemali k predmetu sporu žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko sa ani okrajovo netýkali
otázky vlastníckeho práva k spornému rebríku.

54. Rovnako za irelevantné vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na vydanie hnuteľnej veci súd

považoval predložené priestupkové rozhodnutia. Predložené rozhodnutie Okresného úradu Bardejov,
odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-BJ-OVVS-2024/000700-010 zo dňa 03.01.2024 sa
týkalokonaniaopriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,ktorénemážiadensúvissprejednávanou
vecou. Pokiaľ ide o rozhodnutie toho istého správneho orgánu sp.zn. OU-BJ-OVVS-2023/010684-009
zo dňa 23.10.2023, v tomto rozhodnutí správny orgán konštatoval, že v konaní nebolo preukázané

vlastníctvo žalovanej k hliníkovému rebríku. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na obsah výsluchov
vykonaných v predmetnom priestupkovom konaní, tu súd uvádza, že predmetné rozhodnutie
predstavuje listinný dôkaz, ktorý bol v konaní oboznámený vo vzťahu k predmetu priestupkového
konania ako aj k jeho výsledku. Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa mienila preukazovať svoje skutkové
tvrdenia okolnosťami, ktoré vnímali iné osoby – subjekty priestupkového konania vlastnými zmyslami,

mohla navrhnúť ich výsluch v procesnom postavení svedka, čo však v predmetnej veci neurobila.

55. Aj keď žalobkyňa predložila súdu fotografie zachytávajúce rozličné predmety, z predmetných
fotografií nevyplýva miesto, dátum a čas ich vyhotovenia, teda na ich základe súd nevedel verifikovať
podstatné skutkové tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k ňou tvrdenému vlastníckemu právu k hliníkovému

rebríku. Rovnako súd má za to, že podstatné skutočnosti ohľadom vlastníctva sporného rebríka
nepreukazuje ani výzva žalobkyne na jeho vydanie adresovaná žalovanému.

56. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností svedčiacich jej vlastníckemu právu k rebríku, ktorého

vydania sa domáhala, preto súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, a túto zamietol.

57. Žalobkyňa sa okrem vydania hnuteľnej veci domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 000
eur, a to titulom zmluvnej pokuty v zmysle čl. 5 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 21.03.2016. Žalobkyňa tvrdila, že spochybnením vyhlásenia zmluvných strán o tom,

že vyprataním hnuteľných vecí a vyplatením sumy podľa uvedenej dohody sa už žiadne hnuteľné veci
patriace do BSM v dome nenachádzajú, a to s výnimkou vecí, ktoré bezprostredne súvisia s rodinným
domom a sú jeho súčasťou, jej vznikol uvedený nárok v zmysle označeného zmluvného dojednania.

58. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených v OZ. Zmluvná

pokuta je v OZ zaradená do ôsmej časti, prvej hlavy, piateho dielu pod názvom Zabezpečenie záväzkov.
NielenzosystematickéhohľadiskazaradeniatohtoinštitútudokoncepcieObčianskehozákonníka,aleaj
zjehosamotnejpovahyvyplýva,žemáprimárnezabezpečovaciufunkciupreprípadnesplneniazáväzku
zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia.
Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je

spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút
zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.

59. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok,

ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky zákonník
obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty. Dohodu o zmluvnej pokute
možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná
pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnejpokute uzavretiu hlavného – zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo
reálne čo zabezpečovať. Platne zabezpečiť nemožno ani tzv. naturálne obligácie, a to právo na výhru
zo zmluvy o hre alebo stávke uzatvorenej medzi fyzickými osobami, alebo pohľadávku z pôžičiek

poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Zabezpečenie týchto záväzkov akýmkoľvek zabezpečovacím
inštitútom občianskeho práva, a teda aj zmluvnou pokutou priamo vylučuje ust. § 845 ods. 1 OZ. Na
dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný – zabezpečovaný záväzok, nemožno
hovoriť ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže
samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k

porušeniu povinností z neho vyplývajúcich. Existencia zmluvnej pokuty nemá vplyv na možnosť veriteľa
uplatňovať si aj úroky z omeškania (usurae moratoriae). Vo vzťahu k dlhu majú úroky z omeškania
akcesorický charakter a tvoria jeho príslušenstvo. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby
úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než
zákonom ustanovenej výške. Je však možné dojednať nižšie úroky z omeškania, ako sú uvedené vo
vykonávacom predpise č. 87/1995 Z. z. Uplatnenie úrokov z omeškania nemá vplyv na možnosť uplatniť

si aj zmluvnú pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania a zmluvná pokuta bola viazaná práve
na omeškanie dlžníka s plnením dlhu. Ide o dva samostatné a navzájom nezávislé právne inštitúty.

60. Najvyšší súd SR v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 2MObdo/3/2009 skonštatoval, že zmluvná
pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní

svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla
veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť.
Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad
porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju
dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody.

Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek
zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej
pokute ako zaisťovací prostriedok je závislá od existencie hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou
zabezpečený.

61. V rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo/11/2008 Najvyšší súd SR uviedol, že zmluvná pokuta je jedným z
právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v
ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,
okrempísomnejformy,vymedzeniezmluvnejpovinnosti,ktorámábyťtaktozabezpečenáajednoznačnú
dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.

62. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Cdo 1251/2012:
Institut smluvní pokuty zakotvený v (kogentních) ustanoveních § 544 a 545 obč. zák. je jedním z právních
prostředků zajištění závazků, jehož účelem je donutit dlužníka pohrůžkou majetkové sankce k řádnému
splnění závazku. Závazky vznikají z právních úkonů, zejména ze smluv, jakož i ze způsobené škody, z

bezdůvodného obohacení nebo jiných skutečností uvedených v zákoně (§ 489 obč. zák.). Pro smluvní
pokutu je typické, že ji lze sjednat jen pro případ porušení smluvní povinnosti, tj. povinnosti, která vznikla
z dvou či vícestranného právního úkonu – smlouvy. Naproti tomu z § 544 obč. zák. nelze dovodit, že by
bylo možné smluvní pokutou zajistit splnění mimozávazkových povinností nebo povinností ze závazků,
jež vznikají na základě jiných právních skutečností než jsou smlouvy. Smluvní pokutou tedy lze zajistit

splnění pouze těch povinností, které vyplývají ze závazkových právních vztahů založených smlouvou.
Nejvyšší soud již vyjádřil názor, podle něhož okruh povinností, jež lze smluvní pokutou zajistit, není
omezen, neboť každá platně sjednaná povinnost může být tímto způsobem zajištěna. Obecně se tak
může jednat o povinnost poskytnout plnění ve věcech, v činnostech nebo v penězích, o povinnost zdržet
se nějaké činnosti; zajištěna může být i povinnost poskytnout plnění v dohodnutém místě, v dohodnutém

čase,vpotřebnéjakosti,zajistitlzeiporušeníplnitbezprávníchvadapokutasemůževztahovatikplnění
nekompletnímu. Akcesorická povaha smluvní pokuty je dána tím, že nemůže vzniknout bez existence
zajišťovaného(hlavního)závazkuanemůžebeznějexistovat,jejíplatnostjezávislánaplatnostizávazku
hlavního.

63.Ustanovení§544ods.1obč.zák.jekogentnípovahy,kteréumožňujesjednánísmluvnípokutypouze
pro případ porušení smluvní povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Cdon 1398/1996).64. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pre inštitút zmluvnej pokuty je typické, že ju je možné dojednať
len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, t.j. povinnosti, ktorá vznikla z dvoj alebo viacstranného
právneho úkonu – zmluvy. Žalobkyňa uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

1 000 eur odvádzala od ustanovenia čl. V. Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 21.03.2016, podľa ktorého v prípade spochybnenia vyhlásenia jednej zo zmluvných
strán uvedeného v tomto článku, má druhá zmluvná strana nárok na zmluvnú pokutu vo výške
1 000 eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné zmluvné dojednanie (ani žiadne iné
ustanovenie dohody) neobsahuje úpravu žiadnej zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie má za následok

povinnosť platiť zmluvnú pokutu druhej zmluvnej strane v zmysle čl. V. dohody. Žalobkyňa v konaní
netvrdila a zároveň ani nepreukázala, že by sa so žalovaným akýmkoľvek spôsobom dohodla na
tom, že žiadna zo zmluvných strán dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nesmie spochybňovať vyhlásenie zmluvných strán uvedené v zmluve. Nakoľko žalobkyňa v konaní
netvrdila a ani nepreukázala to, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená určitá konkrétna zmluvná
povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu, nemohlo v danom prípade dôjsť v čl. V. Dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, a teda žalobkyni
neprináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 000 eur, ktorého sa domáhala titulom zmluvnej
pokuty. Súd len záverom dodáva, že aj pokiaľ by žalobkyňa v konaní preukázala existenciu dohody strán
(len) o tom, že majú povinnosť nespochybňovať zmluvné vyhlásenie v zmluve, takáto úprava povinnosti
by podľa názoru bola neurčitá, nakoľko zo samotného pojmu „spochybniť“ nevyplýva konkrétny spôsob

konania, ktorý zakladá právo druhej zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty. Naviac, uvedený
pojem pripúšťa natoľko široký výklad, že by jeho použitie v takomto kontexte mohlo bez ďalšieho
znamenať až zásah do ústavných práv zmluvných strán (napr. sloboda prejavu, právo na súdnu
ochranu). Z uvedených dôvodov súd zamietol podanú žalobu aj čo do žalobkyňou uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 1 000 eur titulom zmluvnej pokuty.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Nakoľko žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá, prináležal by nárok na náhradu trov konania
procesne úspešnému žalovanému. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si voči žalobkyni neuplatňuje
nárok na náhradu trov konania, preto súd rešpektujúc jeho prejavenú vôľu nepriznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania voči procesne neúspešnej žalobkyni.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.