Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100533
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD. A. vo

veci B.: C. D. E. F., C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX G. G., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2024/1190 zo dňa 05.
06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 26. 10. 2023 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica
(ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo len ,,úrad“) o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie od 01. 01. 2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi oznámil podaním č.
BB2/OSP/ZAM/2023/20345 2023/17622 zo dňa 02. 11. 2023, že ho zaraďuje do evidencie uchádzačov
o zamestnanie odo dňa 26. 10. 2023 podľa § 34 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách

zamestnanosti“), t.j. dňom podania žiadosti.

2. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 18. 04. 2024, č. k. BB2/RSK/
ZAM/2024/11283 bol žalobca v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o
službách zamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 27. 02. 2024 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že žalobca
nespolupracoval s úradom tým, že sa v určenom termíne dňa 27. 02. 2024 nedostavil na úrad na účel

aktívneho preukázania hľadania zamestnania podľa § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti.
Žalobcovi bol uvedený termín určený osobne na úrade dňa 11. 01. 2024, čo žalobca potvrdil aj svojím
podpisom v „Záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie“. Prvostupňový orgán verejnej správy
na základe podkladu rozhodnutia (Záznamy o kontaktoch uchádzača o zamestnanie) dňa 27. 02.
2024 zistil, že žalobca nespolupracuje s prvostupňovým orgánom verejnej správy, že sa v uvedenom
termíne nedostavil a prvostupňovému orgánu verejnej správy nepreukázal hľadanie zamestnania.
Prvostupňový orgán verejnej správy zaslal žalobcovi „Výzvu účastníka konania na uplatnenie práva

vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v platnom znení“. Žalobca uvedenú výzvu prevzal dňa 04. 04. 2024 a možnosť práva vyjadriť sa k
uvedeným skutočnostiam v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy neuplatnil. Do rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nepreukázal vážne dôvody upravené v § 36 ods. 4zákona o službách zamestnanosti. Na základe uvedených skutočností bol žalobca vyradený z evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 27. 02. 2024.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 06. 05. 2024, o ktorom rozhodol žalovaný
dňa 05. 06. 2024 rozhodnutím č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2024/1190 tak, že odvolanie zamietol a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného poukázal na to, že prvostupňový

orgán verejnej správy žalobcu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobne
podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 26. 10. 2023.
Žalobca bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie v zmysle zákona o službách
zamestnanosti, čo potvrdil svojím podpisom. Príslušný prvostupňový orgán verejnej správy dňa 11. 01.
2024 žalobcovi určil termín ďalšieho kontaktu na prvostupňovom orgáne verejnej správy za účelom
preukázania aktívneho hľadania zamestnania na deň 27. 02. 2024, pričom oboznámenie sa s určeným

termínom žalobca potvrdil svojím podpisom v Záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie.
Žalobca sa na prvostupňový orgán verejnej správy v určenom termíne nedostavil a prvostupňovému
orgánu verejnej správy ani nepreukázal vážny dôvod podľa zákona o službách zamestnanosti, ktorý
mu v tom bránil. Žalovaný posúdil predložený spisový materiál, ako aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k
danej veci, pričom považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že tak, ako aj prvostupňový orgán

verejnej správy, pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z príslušných ustanovení zákona o službách
zamestnanosti. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti úrad
vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s
úradom. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti za nespoluprácu
uchádzačaozamestnaniesúradompodľaods.2písm.b)sapovažujenedostaveniesanaúradalebona

miesto určené úradom na účely podľa ustanovenia § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4
písm.b)ažf).Žalobcanepreukázalvážnydôvodpodľa§36ods.4zákonaoslužbáchzamestnanosti,pre
ktorýsadňa27.02.2024nedostavilnaúradzaúčelompreukázaniaaktívnehohľadaniazamestnania,čo
má za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods.
3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný mal za to, že žalobca naplnil skutkovú

podstatu ustanovenia, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dôvody uvedené
v odvolaní nie sú takými, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že úrad sa v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia riadne vyrovnal s tvrdeniami žalobcu. Úrad postupoval v súlade so zákonom o službách
zamestnanosti, ako aj so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,správny poriadok“). K tvrdeniam žalobcu žalovaný poznamenal, že evidencia na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny je dobrovoľná, pričom počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie
vznikajú uchádzačom o zamestnanie nie len práva, ale aj povinnosti. Úrad dňa 11. 01. 2024 určil
žalobcovi ako uchádzačovi o zamestnanie povinnosť dostaviť sa na úrad na ďalší kontakt za účelom
preukázania aktívneho hľadania zamestnania na deň 27. 02. 2024, čo žalobca potvrdil svojím podpisom,

ale na určený kontakt sa na úrad nedostavil, a preto sa týmto dňom dopustil nespolupráce s úradom v
zmysle § 36 ods. 2 písm. b) v spojení s § 36 ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Žalobca
mal dostatočný časový priestor oznámiť a preukázať úradu vážne dôvody, pre ktoré sa nemohol dostaviť
na úrad na určený termín, ale žalobca žiadne vážne dôvody úradu nepreukázal. Z uvedeného dôvodu
považoval žalovaný postup úradu za správny. Žalovaný ďalej poznamenal, že zo spisového materiálu

je preukázané, že úrad listom zo dňa 20. 03. 2024 vyzval žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho
poriadku, z dôvodu jeho nedostavenia sa na úradom určený termín za účelom preukázania hľadania
zamestnania, že má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 04. 04. 2024,
ale žalobca svoju možnosť vyjadriť sa nevyužil, ani nenavrhol doplniť podklady k rozhodnutiu. V tejto

súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 70 ods. 4 písm. a) zákona o službách zamestnanosti,
podľa ktorého na účely tohto zákona sa nevyžaduje oznámiť žalobcovi začatie konania.

Správna žaloba

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2024/1190 zo dňa 05. 06. 2024 podal
žalobca dňa 18. 07. 2024 prostriedkami elektronickej komunikácie na Správny súd v Banskej Bystrici
(ďalej len ,,správny súd“) správnu žalobu a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a tiež
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.6. V správnej žalobe žalobca uviedol, že úrad mu zaslal ako účastníkovi konania „Výzvu účastníka
konania na uplatnenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní v platnom znení“. Predmetná výzva mu bola doručená dňa 04. 04. 2024 s
možnosťou práva vyjadriť sa v lehote 5 dní určenej úradom. Žalobca predmetnú možnosť nevyužil a to z
dôvodu, že výzvu považoval za zmätočnú. V predmetnej výzve úrad neuviedol jasne a zrozumiteľne ku
akémusprávnemukonaniusamávyjadriť,keďžehovzmyslezákonaneupovedomilosprávnomkonaní.
Zároveň žalobca uviedol, že úrad ho vyzval, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho

zistenia. Predmetná výzva neobsahovala žiadnu prílohu, žiadne podklady, zistenia či iné listiny, a teda
sa nemal k čomu vyjadriť a nemohol ani navrhnúť doplnenia. Z uvedeného dôvodu svoje právo nevyužil.
Žalobca namietal, že takýmto konaním úradu boli porušené ustanovenia správneho poriadku a to najmä,
ale nie len uvedené v § 3 ods. 2 posledná veta, v zmysle ktorého „Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Podľa žalobcu bol úrad povinný mu

zaslať listiny, ktoré získal v správnom konaní, aby reálne mohol celé konanie posúdiť a k celému konaniu
sa odborne vyjadriť. Žalobca ďalej namietal, že pred samotným zaslaním výzvy podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku bol úrad povinný (v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku) ho upozorniť a vyzvať,
že v prípade ak nepreukáže vážne dôvody v zmysle § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti
bude úrad nútený ho vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko sa dňa 27. 02. 2024 v

určenom termíne nedostavil na úrad. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca reálne nemal
vedomosť o vadách správneho konania, a preto ich ani nemohol nijakým spôsobom odstrániť. Táto jeho
zákonná možnosť mu bola zo strany úradu upretá. Žalobca mal za to, že v konaní nebol zistený presne
a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom neboli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie, čím
boli porušené základné zákonné princípy správneho konania na základe čoho boli vydané nezákonné

rozhodnutia.

7. Žalobca tiež namietal, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 27. 02. 2024,
teda ku dňu kedy sa nedostavil na úrad. Žalobca uviedol, že úrad po dátume 27. 02. 2024 začal správne
konanie, o ktorom sa žalobca dozvedel až z doručenej výzvy BB2/RSK/ZAM/2024/11283 zo dňa 20. 03.

2024 a týmto dátumom nebolo správne konanie ukončené a úrad nemal vedomosť, a ani do dnešného
dňa nemá, či dôvodom jeho nedostavenia sa na úrad neboli vážne dôvody v zmysle zákona o službách
zamestnanosti. Žalobca uviedol, že ak je výzva považovaná za súčasť správneho konania a bola
napísaná dňa 20. 03. 2024 a doručená dňa 04. 04. 2024 s tým, že lehota na vyjadrenie určená úradom
bola do 5 dní, t.j. do 09. 04. 2024, tak až po tejto lehote (v prípade nepodania vyjadrenia), teda až od 06.

04. 2024 by mohol úrad konštatovať porušenie zákona o službách zamestnanosti. Po citácii § 36 ods.
2 zákona o službách zamestnanosti žalobca uviedol, že z predmetného zákonného ustanovenia jasne
vyplýva, že pre stanovenie termínu nespolupráce s úradom musia byť splnené dve zákonné podmienky,
a to nedostavenie sa na úrad v určený deň a nemať na uvedenú absenciu vážny dôvod. Určenie dátumu
nespolupráce s úradom na deň 27. 02. 2024 označil žalobca za nesprávne. Jeho spolupráca s úradom

bola minimálne do 04. 04. 2024, kedy mu bola cestou elektronickej schránky doručená výzva a samotné
správne konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia úradom dňom 18. 04. 2024, čo by mohol byť podľa
žalobcu aj deň vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie za predpokladu, že toto rozhodnutie
by bolo zákonným, čo nie je. Žalobca v ďalšom namietal, že druhostupňový orgán verejnej správy sa
žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho pripomienkami uvedenými v odvolaní

voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukázal na podľa jeho názoru klamlivé konštatovanie
druhostupňového orgánu verejnej správy na str. 5 predposledný odstavec napadnutého rozhodnutia.
Výzva úradu podľa žalobcu neobsahovala žiadne prílohy a úrad ho nevyzval, aby preukázal vážne
dôvody nedostavenia sa na úrad dňa 27. 02. 2024, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 správneho
poriadku, nakoľko tým, že ho úrad nevyzval, tak mu neposkytol pomoc a poučenie, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu.

Vyjadrenie žalovaného

8. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný, a vo vyjadrení zo dňa 12. 09. 2024 po citácii ust. §

36 ods. 2 písm. b), § 36 ods. 5 písm. e) a § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti uviedol, že k
tomuto vyjadreniu pripája stanovisko Odboru sprostredkovateľských služieb žalovaného k žalobe číslo
UPS/US/SSZOSK/BEZ/2024/18036na obsah ktorého žalovaný týmto odkazuje. V stanovisku Odboru o sprostredkovateľských služieb
k správnej žalobe sa uvádza, že úrad dňa 11. 01. 2024 žalobcovi určil termín ďalšieho kontaktu
na úrade za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania na deň 27. 02. 2024, pričom

žalobca sa dňa 27. 02. 2024 na úrad nedostavil a úradu ani nepreukázal vážny dôvod podľa zákona
o službách zamestnanosti, ktorý mu v tom bránil, čo malo za následok jeho vyradenie z evidencie
uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách
zamestnanosti. Žalovaný ďalej uviedol, že deň nedostavenia sa na úrad, t.j. 27. 02. 2024 sa považuje
za deň nespolupráce s úradom s následkom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie práve

týmto dňom vzniku nespolupráce. Prípadné ďalšie správne konanie a zisťovanie vo veci (výzva
úradu, vyjadrenie účastníka konania) nemá vplyv na skutočnosť, že za deň zistenia nespolupráce sa
považuje práve deň nedostavenia sa na úrad a nie akýkoľvek iný neskorší dátum. Žalovaný považoval
prvostupňovérozhodnutieakoajdruhostupňovérozhodnutiezazákonnéanazákladevyššieuvedeného
podľa§199ods.3vspojenís§190zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskorších
predpisov (ďalej len ,,SSP“) navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike zo dňa 10. 01. 2025 okrem iného uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej
správnej žalobe a ich dôvodoch. Zaslané vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe neobsahuje podľa

neho žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenie ich konania. Žalovaný podľa žalobcu stále
opakuje všeobecne známe fakty, ale nijako nezdôvodnil rozpor v jeho konaní a zákonom.

10. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Sudkyňa Správneho súdu v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v
konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2 písm. a), § 199 až § 205 SSP) preskúmala
rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy zo dňa 18. 04. 2024, č. k. BB2/RSK/

ZAM/2024/11283, ako aj žalovaného zo dňa 05. 06. 2024 č. s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2024/1190,
podrobne sa oboznámila s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh konania na úrovni
orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach
vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2 písm. d), § 199
ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a dospela k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto potrebe

jej zamietnutia.

12. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

13. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. 08.

2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od dňa 09. 07. 2025), keďže
účastníci nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP.

14. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti (vždy v znení účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia) uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže
pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý a) nie je zamestnanec, b) nie je v
pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru12) alebo
nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,13) ak v odseku

2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d)
nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.15. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b), bod 1. zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti úradu práce
sociálnych vecí a rodiny patrí viesť evidenciu uchádzačov o zamestnanie.

16. Podľa § 13 ods. 1 písm. e), bod 1. zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti úradu práce
sociálnych vecí a rodiny patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie
a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm.
a) až g), o) až s) a u) a ods. 2.

17. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti občan, ktorý sa uchádza na základe
osobného podania písomnej žiadosti, na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami
podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom35e) alebo odoslaním žiadosti prostredníctvom
prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu občana,35f) o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do
evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí
ústredie.

18. Podľa ust. § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne
si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne alebo elektronicky podľa určenia úradu

preukazovať úradu v termíne určenom úradom.

19. Podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o
zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

20. Podľa ust. § 36 ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti za nespoluprácu uchádzača
o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa odseku 2 písm. b) sa považuje
nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych
dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f).

21. Podľa ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti za vážny dôvod podľa odseku 5 písm.
a) až e) a h) sa považuje, a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo
ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa
do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a b) zdravotný stav uchádzača o
zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie,

ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do
troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným
dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej
neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb,42) ktorý
si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia

vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho
lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania
predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného
vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie
ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti

alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej
starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci
pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného
predpisu,13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej
republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,13bb) ktorých začatie a

skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich
skončení, f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.

22. Podľa § 70 ods. 4 písm. a) zákona o službách zamestnanosti na účely tohto zákona sa nevyžaduje
oznámiť účastníkovi konania začatie konania.

23. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránenézáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa ustanovenia § 199 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie

rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

26. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

29. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
27. 02. 2024 v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

30.Zobsahuadministratívnehospisusprávnysúdzistil,žežalobcanaoficiálnomtlačiveprvostupňového

orgánu verejnej správy požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jeho žiadosť bola
prvostupňovému orgánu verejnej správy doručená dňa 26. 10. 2023. Na uvedenú žiadosť zareagoval
prvostupňový orgán verejnej správy oznámením datovaným ku dňu 02. 11. 2023, kde žalobcovi potvrdil
jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 26. 10. 2023. Dňa 11. 01. 2024 žalobca
svojim podpisom potvrdil prevzatie poučení o právach a povinnostiach občana, ktorý si podal žiadosť

o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „poučenie o právach a povinnostiach“).
Súčasťou administratívneho spisu sú záznamy o kontaktoch žalobcu ako evidovaného uchádzača
o zamestnanie obsahujúce údaje o návštevách žalobcu na príslušnom úrade. V deň kontaktu 11.
01. 2024 sa žalobca osobne dostavil na úrad a bol mu určený ďalší termín kontaktu na deň 27. 02.
2024, ktorý je uvedený v osobitnom riadku záznamu ako termín ďalšieho kontaktu, čo žalobca potvrdil

svojím podpisom. V zázname o kontaktoch žalobcu ako evidovaného uchádzača o zamestnanie sa
ďalej nachádza záznam, podpísaný pracovníkom úradu, podľa ktorého sa žalobca dňa 27. 02. 2024
nedostavil na úrad v určenom termíne a v tomto termíne nepredložil potvrdenie o hľadaní zamestnania.
Výzvou zo dňa 20. 03. 2024 bol žalobca prvostupňovým orgánom verejnej správny vyzvaný, aby sa pred
vydaním rozhodnutia vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa žalobca

nedostavil na úrad v určenom termíne dňa 27. 02. 2024 za účelom preukázania hľadania zamestnania,
vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhol jeho doplnenie, a to v lehote
piatichdnístým,žepouplynutítejtolehotybudevydanérozhodnutievoveci,ktorébudežalobcoviriadne
doručené. Žalobca uvedenú výzvu prevzal dňa 04. 04. 2024 a možnosť práva vyjadriť sa k uvedeným
skutočnostiam v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy neuplatnil. V prejednávanom prípade

bol žalobca následne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu jeho nespolupráce s
prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorou bolo nedostavenie sa na úrad na účely preukázania
aktívneho hľadania zamestnania osobne dňa 27. 02. 2024.

31. Správny súd uvádza, že v ust. § 36 zákona o službách zamestnanosti zákonodarca ustanovil

dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, vážne dôvody,
ktoré exkulpujú (oslobodzujú) uchádzača od inak povinného vyradenia z evidencie uchádzačov o
zamestnanie, ako aj skutočnosti, pri ktorých je možné opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Ustanovením sa predovšetkým určujú dôvody, ktoré sú rozhodné pre vyradenie
z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy. Ide o

množinu dôvodov, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy oprávňujú rozhodnúť o vyradení uchádzača
o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie ex lege, t. j. zo zákona v dôsledku vzniku
definovaných právnych skutočností, ktoré môžu mať v zásade dvojakú podobu: ide o objektívne
právne skutočnosti (napr. úmrtie) alebo subjektívne právne skutočnosti (napr. nástup do zamestnania)viažuce sa na osobu uchádzača o zamestnanie, vymenované v ods. 1 tohto ustanovenia. Zároveň
ide o pasívne konanie, protiprávne konanie, resp. nekonanie zo strany uchádzača o zamestnanie
(napr. vykonávanie nelegálnej práce, nespolupráca s prvostupňovým orgánom verejnej správy, udelenie

povolenia na zamestnanie v cudzine) podľa ods. 2 predmetného ustanovenia. Podľa ust. § 36 ods. 2
písm. b) zákona o službách zamestnanosti, v nadväznosti na ust. § 36 ods. 5 písm. e) cit. zákona,
ide o prípad, keď uchádzač o zamestnanie nespolupracuje s prvostupňovým orgánom verejnej správy
tým, že sa naň bez vážnych dôvodov osobne nedostaví za účelom preukázania aktívneho hľadania
zamestnania. Za vážny dôvod, ktorý je prvostupňový orgán verejnej správy povinný akceptovať a na jeho

základe nevyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje aj iný
dôvod, ktorého vážnosť posudzuje prvostupňový orgán verejnej správy. Prostredníctvom ust. § 36 ods. 4
písm. f) bola na základe aplikačnej praxe doplnená aj možnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy
individuálne posúdiť vážnosť iných dôvodov, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

32. Pre posúdenie spolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom pri hľadaní zamestnania je právne

významné skúmanie, či sa uchádzač o zamestnanie nedostavil na úrad bez ospravedlnenia a vážneho
dôvodu, hoci bol s touto povinnosťou a s určeným termínom oboznámený (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 7Sžso/17/2009).

33. Z tohto dôvodu bolo preto významné sa zaoberať otázkami: 1) či nastal takýto dôvod – nespolupráca

s prvostupňovým orgánom verejnej správy (nedostavenie sa naň na účely preukázania aktívneho
hľadania zamestnania) a 2) či existoval žalobcom tvrdený ospravedlniteľný dôvod „nespolupráce“ ako
iný vážny dôvod z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o
službách zamestnanosti, ktorý ho oprávňoval osobne sa nedostaviť na úrad dňa 27. 02. 2024.

34. Na prvú otázku, teda či v preskúmavanom prípade nastala situácia, ktorú zákon o službách
zamestnanosti kvalifikuje, ako nespoluprácu s prvostupňovým orgánom verejnej správy správny súd
odpovedá, že takáto situácia nastala tým, že žalobca sa dňa 27. 02. 2024 osobne nedostavil na
prvostupňový orgán verejnej správy za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, hoci bol
s touto povinnosťou v zmysle poučenia o právach a povinnostiach zo dňa 11. 01. 2024 oboznámený,

ako i s určeným termínom ďalšieho kontaktu dňa 27. 02. 2024 v zmysle záznamov o kontaktoch
žalobcu ako evidovaného uchádzača o zamestnanie. Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, či u
žalobcu vznikol vážny dôvod, ktorý by bol spôsobilý jeho nespoluprácu s prvostupňovým orgánom
verejnej správy zahojiť, tu správny súd uvádza, že žalobca ako dôvod svojej nespolupráce, ktorý
by mohol byť posúdený zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, neuviedol žiadne dôvody,

nakoľko sa nevyjadril k výzve prvostupňového orgánu verejnej správy na uplatnenie práva vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia. Existenciu vážnych dôvodov nespolupráce žalobca netvrdil ani v podanom
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

35. Správny súd uvádza, že žalobca bol výzvou zo dňa 20. 03. 2024 prvostupňovým orgánom verejnej

správy vyzvaný na uplatnenie práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vo veci jeho vyradenia z
evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne dňa 27.
02. 2024 za účelom preukázania hľadania zamestnania, k spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhol
jeho doplnenie. Žalobca uviedol, že predmetnú možnosť nevyužil a to z dôvodu, že predmetnú výzvu
považoval za zmätočnú, nakoľko v predmetnej výzve správny orgán neuviedol jasne a zrozumiteľne

ku akému správnemu konaniu sa má vyjadriť, keďže ho v zmysle zákona neupovedomil o správnom
konaní. Mal za to, že pred samotným zaslaním výzvy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku ho bol
prvostupňový orgán verejnej správy povinný v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku upozorniť a vyzvať,
že v prípade pokiaľ nepreukáže vážne dôvody v zmysle § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti
bude prvostupňový orgán verejnej správy nútený ho vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie

z dôvodu nedostavenia sa dňa 27. 02. 2024 v určenom termíne na úrad.

36. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na skutočnosť, že pred predmetnou výzvou ho mal prvostupňový orgán
verejnej správy upozorniť na možnosť vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, správny súd
k tomu uvádza, že žalobca svojim podpisom dňa 11. 01. 2024 osvedčil prevzatie poučenia o právach

a povinnostiach občana, ktorý si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
ktorá je zároveň aj žiadosťou o dávku v nezamestnanosti. Súčasťou predmetného poučenia bola aj
citácia viacerých ustanovení zákona o službách zamestnanosti medzi inými aj § 34 ods. 6, ktorý
upravuje povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne si hľadať zamestnanie a tiež povinnosť osobnealebo elektronicky podľa určenia úradu preukazovať úradu v termíne určenom úradom aktívne hľadanie
zamestnania. Súčasťou poučenia o právach a povinnostiach pod bodom 14. písm. x) bolo aj poučenie
o tom, že dôvodom, pre ktorý dochádza k ukončeniu evidencie uchádzača o zamestnanie na príslušnom

úrade vyradením je jeho nespolupráca s úradom s tým, že po vyradení z evidencie uchádzačov
o zamestnanie z predmetného dôvodu môže uchádzač o zamestnanie opakovane podať novú žiadosť
o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
vyradenia z evidencie. Súčasťou poučenia o právach a povinnostiach pod bodom 15. písm. e) bolo
aj poučenie o tom, že za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom sa považuje nedostavenie

sa uchádzača o zamestnanie na úrad alebo miesto určené úradom na účely osobného preukazovania
aktívneho hľadania zamestnania alebo za účelom ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky
niektorého z aktívnych opatrení na trhu bez vážnych dôvodov do troch pracovných dní odo dňa vyzvania
úradom, pričom súčasne pod bodom 16. poučenia o právach a povinnostiach sú vymenované i vážne
dôvody exkulpácie uchádzača o zamestnanie od inak povinného vyradenia z evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Vzhľadom na obsah uvedeného poučenia o právach a povinnostiach, ktoré žalobca

prevzal dňa 11. 01. 2024, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom, nemôže obstáť obrana žalobcu,
podľa ktorej ho mal pred výzvou zo dňa 20. 03. 2024 prvostupňový orgán verejnej správy upozorniť na
možnosť vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

37. Správny súd konštatuje, že za nedôvodnú vyhodnotil i žalobnú námietku, že prvostupňový

orgán verejnej správy neupovedomil žalobcu o správnom konaní, keďže ustanovenie § 70 ods. 4
zákona o službách zamestnanosti upravuje, v ktorých prípadoch sa v administratívnom konaní pri
uplatňovanízákonaoslužbáchzamestnanostipostupujeinak,akojeurčenévsprávnomporiadku.Podľa
§ 70 ods. 4 písm. a) zákona o službách zamestnanosti sa na účely tohto zákona nevyžaduje oznámiť
účastníkovi konania začatie konania. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy

vo výzve zo dňa 20. 03. 2024 jasne a zrozumiteľne neuviedol ku akému správnemu konaniu sa má
žalobca vyjadriť, správny súd uvádza, že i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú z obsahu
výzvy prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 20. 03. 2024 vyplýva, že z dôvodu nedostavenia
sa žalobcu na prvostupňový orgán verejnej správy v určenom termíne dňa 27. 02. 2024 za účelom
preukázaniahľadaniazamestnaniasadávažalobcovivzmysle§33ods.2správnehoporiadkumožnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyjadril
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd má za to,
že z takto formulovanej výzvy je zrejmé, že išlo o konanie o vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov
o zamestnanie s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy uviedol stručne i skutkové okolnosti
zakladajúce dôvod vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca na predmetnú

výzvu v stanovenej lehote na vyjadrenie nijako nereagoval a svoju nespoluprácu s úradom nijako
neospravedlnil tvrdením skutočností, ktoré by mohli orgány verejnej správy posudzovať a vyhodnocovať.
Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol v odvolaní dôvody svojej predchádzajúcej neprítomnosti na
úrade v termíne 27. 02. 2024.

38. Správny súd považuje v tejto súvislosti za vhodné len príkladom spomenúť Rozsudok č. k.
4Ads/173/2008-144 zo dňa 29. 10. 2009, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky skonštatoval,
že: „... Pomoc uchádzačom o zamestnanie, ktorú poskytujú úrady práce, vyžaduje od uchádzačov
o zamestnanie taktiež plnenie povinností a spoluprácu. To je pochopiteľné, lebo jedine v aktívnom
a kooperatívnom vzťahu uchádzača o zamestnanie a štátu, reprezentovaného úradom práce, možno

dosiahnuť skutočne rýchle a efektívne riešenie nezamestnanosti. Jednou zo základných povinností
uchádzača o zamestnanie pritom je dochádzka na úrad práce v stanovených termínoch. Pokiaľ
uchádzač o zamestnanie nerešpektuje a nie je schopný splniť ani túto základnú povinnosť uloženú mu
úradom práce, ktorá tvorí základ pre spoluprácu medzi úradom práce a nezamestnaným a uplatňovaním
štátnej politiky zamestnanosti v zmysle § 2 zákona o zamestnanosti a nedoloží žiadny vážny dôvod

v zmysle § 5 písm. c) zákona o zamestnanosti, potom je pochopiteľné, že v súlade s § 30 ods. 2 písm.
e) v spojení s § 31 písm. d) toho istého zákona nasleduje sankcia v podobe vyradenia z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, k čomu v posudzovanej veci došlo.“

39. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy

ho nesprávne vyradil z evidencie uchádzača o zamestnanie ku dňu 27. 02. 2024, teda ku dňu, kedy sa
nedostavil na úrad, pričom žalobca mal za to, že: ,,ak sa považuje vyššie uvedená výzva ako súčasť
správneho konania a predmetná výzva bola napísaná 20. 03. 2024 a jemu doručená 04. 04. 2024, lehota
na vyjadrenie správnym orgánom bola učená na 5 dní čo je do 09. 04. 2024, tak až po tejto lehote vprípade nepodania vyjadrenia teda až od 06. 04. 2024 by mohol správny orgán konštatovať porušenie
zákona o službách zamestnanosti.“ K uvedenému správny súd poukazuje na ust. § 36 ods. 2 písm. b)
zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyradí uchádzača

o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny. V predmetnom prípade bol predmetný deň zistenia nespolupráce s následkom
vyradenia práve deň 27. 02. 2024, teda deň kedy sa žalobca nedostavil na úrad, pričom deň 27. 02. 2024
bol dňom ďalšieho kontaktu, s ktorým bol žalobca dňa 11. 01. 2024 oboznámený. V zhode so žalovaným
správny súd dodáva, že prípadné ďalšie správne konanie a zisťovanie vo veci (výzva úradu, vyjadrenie

účastníka konania) nemá vplyv na skutočnosť, že za deň zistenia nespolupráce sa považuje práve deň
nedostavenia sa na úrad, a nie akýkoľvek iný neskorší dátum.

40. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave
orgánmi verejnej správy, nakoľko podľa správneho súdu bol skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania
rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov, postačujúci pre ich rozhodnutia a nebolo potrebné

ho dopĺňať za situácie, kedy žalobca žiadne dôvody nedostavenia sa na prvostupňový orgán verejnej
správy v priebehu administratívneho konania neuviedol, hoci bol preukázateľne výzvou zo dňa 20. 03.
2024, ktorú prevzal dňa 04. 04. 2024, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyzvaný na využitie
svojho práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

41. Napriek tomu, že hlavnou náplňou činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny je snaha
sprostredkovať uchádzačom vhodné zamestnanie a je to nepochybne služba verejnosti, nemožno
akceptovať „nedbanlivostný“ prístup žalobcu, ako uchádzača o zamestnanie spočívajúci v opomenutí
povinnosti a nedostavení sa na naň osobne za účelom preukázania hľadania zamestnania, aj napriek
vedomosti o tejto povinnosti. Aprobovanie takéhoto konania by mohlo mať negatívny vplyv na iných

uchádzačov o zamestnanie, ktorí by si aj plnením takýchto povinností mohli vytvárať pozitívne návyky,
ktoré budú neskôr v zamestnaní potrebovať pri plnení pracovných úloh. Aprobovanie takéhoto konania
by predstavovalo nežiaduci precedens v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

42. Napokon pokiaľ žalobca namietal v podanej správnej žalobe, že žalovaný sa žiadnym

spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho pripomienkami uvedenými v odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že sám žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku, na ktorú podľa neho žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neodpovedal. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na „klamlivosť“ konštatovania

žalovaného na strane 5 predposledného odstavca napadnutého rozhodnutia žalovaného v znení:
„...tvrdenia, že správny orgán neumožnil účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa
k podkladom a spôsobu ich získania, nakoľko tieto účastníkovi konania neposkytol je nepravdivé,
nakoľko podklady konania účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia boli známe, ako je popísané
aj v stanovisku vyššie“. Správny súd konštatuje, že z takto formulovaného textu správnej žaloby

vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu nespôsobuje sama o sebe aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov.

43. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
postupom podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti
sú vecne správne a zákonné. S ohľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu a pre nemožnosť
posúdiť námietky žalobcu za dôvodné, správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné

postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

44. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v

Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 a 2 SSP (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v

správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažovaťaleboopomenutýsťažovateľvprípadekonaniaosprávnejžalobepodľa§6ods.2písm.c)SSP

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).