Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200574
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424200574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., žalobkyne v 2. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/
X, XXX XX D. E., proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,žalovanémuv2.rade:U9,a.s.,
so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 703, zastúpený: STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,

IČO: 36 795 038, žalovanému v 3. rade: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
15C/15/2024 – 301 zo dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 301 zo dňa 27. novembra
2024 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovaným v 1., 2. a 3. rade voči žalobkyni v 2. rade náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol ( výrok I.); priznal žalovaným v 1. až v 3. rade voči žalobcom v 1.
a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 132 ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo aj „OZ“); § 21 ods. 2 a 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobkyne sa žalobou

doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 06.02.2024 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ktorá sa konala 09.11.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
nachádzajúce sa v kat. území D. E., obec D. E., okres D. E., vedené ako parcela registra „C“ č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha anádvorie o výmere 413 m2, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7766/396288, stavby parc. č. XXXX/X
- bytový dom, súp. č. XXXX, číslo bytu XX, poschodie XX vo vchode č. X na adrese C. D.. Touto žalobou
sa zároveň žalobkyne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť

žalovanému v 3. rade zdržať sa dispozície a nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami a povinnosť
znášať užívanie nehnuteľností do rozhodnutia súdu vo veci samej.

1.3. Žalobkyne žalobu odôvodnili na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 04.11.2013 bola
medzi žalobkyňou v 2. rade ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (OTP

Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916) ako veriteľom uzavretá zmluva o OTP refinanc úvere č.
075/2020/13SU (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca
žalovaného v 1. rade zaviazal poskytnúť úver vo výške 42.000 eur. Zároveň so zmluvou o úvere
žalobkyňa v 1. rade spolu so svojím manželom podpísali (v rovnaký deň) zmluvu o zriadení záložného
práva č. 075/2020/13SU (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“). Po smrti manžela žalobkyne
v 1. rade prešiel jeho podiel na žalovanú v 2. rade. Dňa 10.03.2017 bola žalobkyni v 2. rade doručená

posledná výzva zo strany právneho predchodcu žalovaného v 1. rade pred zosplatnením celého úveru.
Právny predchodca žalovaného v 1. rade listom zo dňa 04.08.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný
a oznámil začiatok výkonu záložného práva z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Listom zo dňa
12.03.2021 oznámil právny predchodca žalovaného v 1. rade postúpenie pohľadávky na žalovaného
v 1. rade, ktorý následne pokračoval vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Samotný priebeh dobrovoľnej dražby bol overený notárskou zápisnicou č. N 292/2023, NZ 36810/2023,
NCRIs 37620/2023. Vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalovaný v 3. rade. Žalovaný
v 2. rade listom zo dňa 16.11.2023 vyzval žalobkyne k odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti, avšak
k odovzdaniu tejto nehnuteľnosti nedošlo, keďže táto predstavuje jediné obydlie žalobkýň, nemajú
kam odísť. Žalobkyne vyjadrili názor, že výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi,

ako aj s ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže sa veriteľ mohol uspokojiť
primeranejším spôsobom a výkon záložného práva nebol v demokratickej spoločnosti a právnom štáte
nevyhnutný. Žalobkyne spochybnili pravosť a výšku pohľadávky obsiahnutú v „prehlásení“, a preto
nemôže byť základom pre realizáciu dražby. Poukázali na to, že nedodržanie postupu podľa ust. § 7 ods.
2 v súlade s ust. § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách by mohlo mať za následok neplatnosť

dražby. Ak by bola podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a platnosť pohľadávky vo vzťahu
k navrhovateľovi, potom by bolo sporné, či bol dôvod na vykonanie dražby vo vzťahu k navrhovateľovi.
Žalobkyne poukázali na to, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti a výške pohľadávky bolo
nepravdivé s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách, pretože zahrnul aj nárok, ktorý bol podľa
predmetného zákona neprípustný. Ďalej namietali platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého

úveru právnym predchodcom žalovaného v 1. rade. Tento mal uplatniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
celého úveru po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa 10.03.2017, teda po dátume 25.03.2017. Žalobkyne
boli toho názoru, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, je ich jediným obydlím, a preto nie je
dôvodné do nej vstúpiť bez súhlasu toho, kto v nej býva s poukazom na čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Podľa ich záverov bol žalovaný v 3. rade uvedený do omylu, keďže nikdy nemôže vstúpiť do

vydraženej nehnuteľnosti.

1.4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie, a to bez ohľadu na to, že ju
žiaden z účastníkov nenamietal. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že v čase uskutočnenia druhého
kola dobrovoľnej dražby dňa 09.11.2023 bola žalobkyňa v 1. rade dlžníčkou veriteľa, a to žalovaného

v 1. rade, ktorý bol jednak veriteľom pohľadávky voči žalovanej v 1. rade, ako aj navrhovateľom
dražby. V predmetnom čase boli žalobkyne podielovými spoluvlastníčkami dražených nehnuteľností.
Žalovaný v 2. rade bol dražobníkom a žalovaný v 3. rade vydražiteľom. Na základe týchto skutočností
mal súd prvej inštancie za to, že bola aktívna a pasívna vecná legitimácia sporových strán nesporná.
Následne súd prvej inštancie skúmal, či bol nárok uplatnený žalobkyňami v súlade s ust. § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že predmetný nárok bol uplatnený v lehote troch
mesiacov odo dňa udelenia príklepu, respektíve, že bol v súlade s predmetným ustanovením. Súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním nezistil dôvody pre určenie neplatnosti dražby. Ďalej poukázal na
to, že žaloba o určenie neplatnosti dražby nepredstavuje žiadny zo sporov s ochranou slabšej strany,
a preto sa na toto konanie vzťahuje v plnom rozsahu princíp kontradiktórnosti. Súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobkyne si svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť nesplnili, nepredložili
dôkazy preukazujúce a podporujúce oprávnenosť ich tvrdení. Súd prvej inštancie mal preukázané z
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.: 18C/69/2019 - 293 zo dňa 03.02.2023, že žalobkyne
sa domáhali voči žalovanému v 1. rade určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizáciivýkonu záložného práva a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby. Súd v predmetnom konaní žalobu zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2023.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade si svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere

uplatnil na súde (v tom konaní ako žalobca), pričom Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom č. k.
4Csp/32/2020 – 248 v prospech žalovaného v 1. rade, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2022. Z
predmetného rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že nárok žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere
mu bol priznaný v celom rozsahu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Platnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, platnosť postúpenia pohľadávky z banky na žalovaného v 1. rade,

tak bola predmetom preskúmavania v uvedenom konaní a ich platnosť bola podmienkou pre priznanie
pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy. Na základe tohto rozhodnutia predstavujúce exekučný titul bola
realizovaná predmetná dražba. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa v 2. rade (ako žalovaná vo
vyššie uvedenom konaní) nevyužila možnosť podať opravný prostriedok proti predmetnému rozsudku.

1.5. Ďalej súd prvej inštancie v súvislosti s námietkou žalobkýň spočívajúcej v tom, že výkon záložného

práva je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021, podľa ktorého ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne,
teda tak, že každá dražba je porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. V tejto súvislosti
poukázal aj na to, že žalobkyňa v 2. rade, ktorá sa v prejednávanej veci odvoláva na dobré mravy,
ako dlžníčka, od postúpenia pohľadávky na žalovaného v 1. rade do konania dražby nerealizovala

v prospech veriteľa žiadnu úhradu, a to aj napriek nespornej existencii jej záväzku, ktorý voči nej
stále má veriteľ. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že výkon záložného
práva nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a nedošlo ním ani k porušeniu ústavných
práv žalobkýň. V konaní zároveň nebolo preukázané porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, poškodenie práv a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre

úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady a
to, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a že žalujúca osoba bola práve
porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno zaťažuje žalobkyne s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/66/2019 publikované pod R 9/2021. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyne neuviedli

a ani žiadnym spôsobom nepreukázali splnenie podmienok pre určenie neplatnosti dražby a ani v tejto
súvislosti nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Ich návrh, aby súd zabezpečil dražobný spis, ničím
neodôvodnili a ani neuviedli, ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách mali byť porušené
pri dražbe, ktorej neplatnosti sa domáhajú. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nenariadil vykonať
ďalšie dokazovanie, pretože žalobkyne v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo

potrebné vykonať dokazovanie predložením dražobného spisu a ani neuviedli za akým účelom tento spis
navrhujú zabezpečiť a čo sa má predmetným dôkazom preukázať. Na základe týchto skutočností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania a plne

úspešným žalovaným priznal voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti napadnutého rozsudku podala žalobkyňa v 2. rade v zákonnej lehote a v celom rozsahu
odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Žalobkyňa v 2. rade považovala napadnutý rozsudok za nesprávny z odvolacích

dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP. Odvolateľka tak vymenovala
všetky odvolacie dôvody. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) vzhliadol,
že odvolateľka namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP.

2.1. Žalobkyňa v 2. rade (na účely odseku 2.1. len „žalobkyňa“) vo svojom odvolaní argumentovala

tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou námietkou, ktorú vzniesla žalobkyňa
v súvislosti so zákonom č. 527/2022 Z. z. ust. § 7 ods. 2, podľa ktorého žalobkyňa namietala písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, ktorý bol povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky , pre ktorú navrhuje výkon záložného práva. Žalobkyňa vyjadrila názor, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal námietkami neplatnosti záložnej zmluvy. Ďalej namietala, že sa súd prvej

inštancie nezaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného v 1. rade
na žalovaného v 1. rade. Poukázala na to, že kumulatívne neboli dodržané podmienky podľa ust.
§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, a preto dospela k záveru,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa zároveňnamietala, že súd prvej inštancie nevykonal zabezpečenie celého dražobného spisu od žalovaného
v 2. rade, napriek tomu, že to navrhovala. Uviedla, že tento spis je potrebný na rozhodnutie vo veci
samej. Konštatovala, že je povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať dôvodmi neplatnosti dražby,

ktoré sa týkajú celého procesu dražby, a preto bol súd prvej inštancie povinný si vyžiadať celý dražobný
spis. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nesie v sebe
znaky neprijateľných podmienok a nemali by byť súdom prvej inštancie prehliadané, a ktoré už boli
súdnou autoritou určené za neplatné. Jedná sa o podmienky zakomponované výlučne žalovaným v 1.
rade,pričomžalobcanemalmožnosťpredmetnépodmienkyovplyvniť,apretoplatí,žetakétopodmienky

neboli individuálne dojednané. Ďalej konštatovala, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti a výške
pohľadávky je nepravdivé s poukazom na ust. § 7 ods. 2 veta druhá zákona o dobrovoľných dražbách,
a to z dôvodu, že napriek zákazu (§ 3 Občianskeho zákonníka) do pohľadávky zahrnul aj nárok, ktorý bol
zo zákona neprípustný. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11.06.2013, rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 10.09.2014 vo veci C-34/13, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 18Co 109/2011 z 21.11.2012.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.02.2025 žalovaný v 1. a 3. rade reagujúc
na odvolanie žalobkyne v 2. rade uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s napadnutým rozsudkom,
pričom vyjadrili názor o nedôvodnosti predmetného odvolania. Mali za to, že súd prvej inštancie sa

dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami žalobcov. Pridržiavali sa ich doterajších
vyjadrení, podľa ktorých bolo o námietkach žalobkyne v 2. rade už právoplatne rozhodnuté v konaní,
v ktorom si žalovaný v 1. rade uplatnil nárok na zaplatenie zabezpečenej pohľadávky.

4. Podaním zo dňa 10.02.2025 sa k odvolaniu žalobkyne v 2 rade vyjadril aj žalovaný v 2. rade.

Konštatoval, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny. Žalovaný v 2. rade poukázal
na to, že pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, ako aj platnosť
mimoriadneho zosplatnenia úveru a následne platnosť postúpenia pohľadávky, boli už právoplatne
podrobené súdnemu prieskumu, a preto sa tvrdenia odvolateľa nezakladajú na pravde. Žalobkyne
v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti z ktorých by vyplývala neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný v 2.

rade súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení bremena tvrdenia ani dôkazného bremena
zo strany žalobkýň. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyne neodôvodnili svoju požiadavku na
zabezpečenie dražobného spisu a ani neuviedli, čo by sa malo týmto dôkazom preukázať.

5.Žalobkynesapodanímzodňa13.03.2025vyjadrilikvyjadreniamžalovaných,avšakzotrvalinasvojich

predchádzajúcich argumentoch obsiahnutých v odvolaní žalobkyne v 2. rade. Iné, nové a relevantné
skutočnosti neuviedli. K replike žalobkýň sa vyjadrili žalovaní v 1. a 3. rade, a to podaním zo dňa
11.04.2025. Zastávali názor, že žalobkyne nesprávne vnímajú celkovú dôkaznú povinnosť, keďže vo
svojom vyjadrení uvádzajú, že nie je ich povinnosťou tvrdiť alebo dokazovať pochybenia v procese
dobrovoľnej dražby, ale súd je povinný celý proces dražby posúdiť z úradnej povinnosti a sám

vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohla byť žaloba žalobkýň dôvodná. Ďalej poukázali na skutočnosť, že
žalobkyne boli oprávnené a naďalej aj sú oprávnené nahliadnuť do dražobného spisu a sú tak spôsobilé
predložiť dôkazy z tohto spisu, avšak doteraz nemali záujem na predložení takýchto dôkazov, keďže ich
predloženie nezabezpečili vo vlastnej réžii. Uviedli, že samotný výkon záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný v 1. rade disponoval

exekučným titulom na vymoženie pohľadávky s poukazom na ust. § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania žalobkyne v 2. rade.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

10. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

11. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP dôjde
vtedy, ak súd prvej inštancie pochybí v súvislosti so zamietnutím návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý
je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné. Takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej

dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

12. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie

questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a za

účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobkyne v 2. rade uvedenými v odvolaní odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

15. Odvolací súd vo vzťahu k námietke žalobkyne v 2. rade o tom, že súd prvej inštancie
nevykonal ňou navrhovaný dôkaz spočívajúci v zaobstaraní celého dražobného spisu, konštatuje, že

sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne v 2. rade. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
odôvodnilnevykonaniepredmetnéhodôkazutým,žežalobkyneneuviedližiadneskutočnosti,nazáklade
ktorých by bolo potrebné vykonať dokazovanie nimi navrhovaným spôsobom (predložením dražobného
spisu) a ani neuviedli za akým účelom tento dôkaz navrhujú zabezpečiť a čo ním chcú preukázať.
Odvolací súd poukazuje na to, že nestačí v konaní len navrhnúť dôkaz, ale na to, aby súd posúdil jeho

relevanciu je potrebné, aby strana navrhujúca vykonať predmetný dôkaz uviedla čo vykonaním tohto
dôkazu sleduje, respektíve aké skutočnosti chce týmto dôkazom preukázať. Na margo veci odvolací súd
uvádza, že žalobkyňa v 2. rade bola a aj naďalej je oprávnenou osobou na nahliadnutie do dražobného
spisu, to znamená, že sama mala prístup k tomuto spisu (§ 8 ods. 2 prvá veta po bodkočiarku zákona
o dobrovoľných dražbách), a teda bola spôsobilou osobou z neho predložiť dôkazy, ktoré boli podľa

nej relevantné pre rozhodnutie v merite veci. Žalobkyňa v 2. rade však zostala pasívna, pričom sa
spoliehala na súd prvej inštancie bez toho, aby odôvodnila relevanciu predmetného navrhovaného
dôkazu. Odvolací súd tak nevzhliadol odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP a predmetnú
námietku žalobkyne v 2. rade na základe vyššie uvedenej argumentácie vyhodnotil ako nedôvodnú.16. K námietke žalobkyne v 2. rade, že súd prvej inštancie sa nezaoberal postúpením pohľadávky na
žalovaného v 1. rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru

zo zmluvy o úvere, konštatuje, že táto skutočnosť nebola predmetom tohto konania. Odvolací súd sa
stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že Okresný súd Nové Zámky rozsudkom sp.
zn. 4Csp/32/2020 – 248 zo dňa 13.01.2022 rozhodol v prospech žalovaného v 1. rade (v súvislosti
s predmetnou pohľadávkou), pričom tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný, teda predstavuje
exekučný titul, na základe ktorého sa realizoval výkon záložného práva prostredníctvom predmetnej

dražby. Otázky namietané žalobkyňou v 2. rade boli už riešené v predmetnom rozsudku, pretože jedine
posúdením týchto otázok súd vedel dospieť k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného žalovaným
v 1. rade (v predmetnom konaní v postavení žalobcu). To znamená, že súd prvej inštancie vychádzal
z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, pričom poukázal na to, že žalobkyne nevyužili podanie
opravného prostriedku voči predmetnému rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobkyňa v 2.
rade bola názoru, že vyššie citovaný rozsudok je nesprávny, respektíve, že v ňom neboli posúdené

určité skutočnosti, ktoré podľa nej mali byť posúdené, potom sa mohla brániť prostredníctvom podania
opravného prostriedku proti tomuto rozsudku. Avšak žalobkyňa v 2. rade ostala nečinná, a preto
je nedôvodné sa domáhať, aby v tomto konaní súd prvej inštancie posudzoval ňou namietané
skutočnosti, ktoré už boli posúdené v predmetnom právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
40/2013, podľa ktorého: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“ Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia: „Keďže súd
nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom

spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo
nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť
právoplatnéhorozhodnutianesmiebyťtátootázkapoloženáaakékoľvekjej„nové“právneposudzovanie
v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. ... Zásada právnej istoty je integrálnou
súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného rozhodnutia

znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.“.

17. Odvolací súd ďalej v prípade námietky žalobkyne v 2. rade týkajúcej sa nevysporiadania sa súdom
prvej inštancie s nepravdivosťou vyhlásenia navrhovateľa dražby (žalovaný v 1. rade) v súvislosti s ust.
§ 7. ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, konštatuje, že ani na tomto mieste nevzhliadol odvolacie

dôvody namietané žalobkyňou v 2. rade. Pokiaľ nebolo preukázané niečo iné, tak dražobník vychádzal
z platného, respektíve pravdivého vyhlásenia navrhovateľa dražby v súvislosti s vyššie uvedeným
ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie primárne vychádzal z toho, že
žalobkyne neuniesli ani len bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno (čo predstavuje ratio decidendi
napadnutého rozsudku), pričom sa v tomto konaní uplatňuje princíp kontradiktórnosti. Odvolací súd

sa stotožňuje s argumentáciou, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno. Nestačí len tvrdiť určité
skutočnosti, ale je potrebné ich aj preukázať. Vo všeobecnosti dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech (viď uznesenie Najvyššieho súdu
sp.zn.5Obo/52/2010zodňa24.06.2010).Odvolacísúdvtejtosúvislosti,taktiežpoukazujenauznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 66/2019 zo dňa 28.08.2020, podľa ktorého: „Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to,
že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené
predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v
tomto prípade zaťažuje žalobcu.“. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa zaoberal

samotným výkonom záložného práva a dospel k záveru, že nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky. Zároveň súd prvej inštancie nevzhliadol ani žalobkyňami namietaný rozpor s dobrými mravmi,
pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021,
podľa ktorého ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne, a to tak, že každá dražba predstavuje
porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Odvolací súd sa v plnej miere s takouto argumentáciou

stotožňuje. Ďalej odvolací sú uzaviera, že odvolanie žalobkyne v 2. rade predstavuje jej vyjadrenie
nespokojnosti s výsledkom konania, pričom svoje tvrdenia nepreukázala tak isto ako pred súdom prvej
inštancie.18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,

I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,
I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04,

III.ÚS284/08).Odvolacísúdtedaniejeviazanýprávnymnázoromstránsporuanerozhodujenazáklade
nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na
zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať

podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nevzhliadol námietky žalobkyne v 2. rade
dôvodnými, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, tak
im odvolací súd priznal voči žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.