Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100382
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu: Globalgastro plus, s. r. o., so sídlom Račianska 17, 831 02 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, IČO: 47 375 761, právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom
Povoznícka 18, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101337939/2024 zo dňa 06. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2022. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol č. 102717374/2023 zo dňa 31. 10. 2023, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo
na odpočítanie DPH zo 4 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Vizuma s.r.o., Grösslingova

19, 811 09 Bratislava, IČO: 52 028 551, pretože vykonanou kontrolou bolo zistené podvodné konanie
s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol a mal vedieť.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100108133/2024 zo dňa 11. 01. 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2022 v sume 19.174,90
eur. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období
nakupoval žalobca tovar (mrazené mäso, oleje, pretlaky atď.) od dodávateľa Vizuma s.r.o., ktorý vystavil
faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Dodávateľ Vizuma s.r.o., tovar nadobudol od dodávateľa

SIMTRADEX s.r.o., IČO: 51 039 443.

3. Z kontrolných výkazov DPH bolo správcom dane zistené, že v reťazci dodaní MODERN PARTNER
GROUP HOLDING LIMITED s. r. o. - SIMTRADEX s.r.o. – priamy dodávateľ Vizuma s.r.o. – žalobca,
došlo k neodvedeniu dane spoločnosťou MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o.,
ktorá si svoju daňovú povinnosť znížila na vstupe uvedením len vstupov z rizikových B.3.2. transakcií
(základ dane zo zjednodušených faktúr 1.248.608,15 eur, daň zo zjednodušených faktúr 25.744,10

eur), dodávateľmi podľa zjednodušených faktúr sú nábytkové domy, hobymarkety, supermarkety (napr.
Kaufland SR, Möbelix SK, s.r.o., Lidl SR, OBI Slovakia s.r.o., IKEA Bratislava, s.r.o., TESCO STORES
SR, a.s., BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu), o čom vyhotovil správca dane úradný
záznam č. 101633530/2023 zo dňa 29. 06. 2023. Spoločnosti MODERN PARTNER GROUP HOLDINGLIMITED s.r.o., IČO: 52 827 321 bola zrušená registrácia pre daň z úradnej moci k 31. 10. 2022, pretože
sosprávcomdanenespolupracovala,opakovaneneplnilasvojepovinnostivočisprávcovidane,vykazuje
nedoplatky na dani a pre správcu dane je nekontaktná. Spoločnosť SIMTRADEX s.r.o., IČO: 51 039 443

so správcom dane nespolupracovala, neplnila svoje povinnosti voči správcovi dane, od 07. 11. 2023 je
konateľom spoločnosti Ardiobello Gavanesco, Palermo, Taliansko.

4. V rámci dokazovania správca dane prevzal doklady a informácie, ktoré boli získané z odpovedí
Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v rámci

výkonu daňovej kontroly DPH u daňového subjektu FreshBox s.r.o. za zdaňovacie obdobie november
2022. Zo získaných informácií vyplýva, že každý daňový subjekt, ktorý obchoduje s potravinami
vrátane mäsa, musí byť na takúto činnosť registrovaný na miestne príslušnej regionálnej veterinárnej
a potravinovej správe (RVPS); prevádzkovateľ, ktorý skladuje potraviny, produkty živočíšneho pôvodu
musí mať schválený sklad; daňový subjekt, ktorý obchoduje so všetkými potravinami musí mať k
dispozícií dodacie listy vystavené na konkrétne potraviny; v prípade potravín živočíšneho pôvodu musí

spĺňať požiadavky na vysledovateľnosť stanovené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 178/2002; prepravca je vždy povinný pri preprave mrazených potravín dodržiavať teplotný reťazec,
dopravné prostriedky teda musia byť vybavené potrebným chladiacim zariadením. Správca dane zistil,
že spoločnosti Vizuma s.r.o., SIMTRADEX s.r.o. a MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED
s.r.o. nie sú evidované v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí podliehajú registrácii

podľa § 40 a 41 zákona NR SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

5. Správca dane zistil, že dodávateľ Vizuma s.r.o. mal virtuálne sídlo, nemal zamestnancov a majetok, od
25. 02. 2021 sa nachádzal v zozname platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie
pre DPH, pričom rámcová zmluva o predaji a kúpe tovaru bola medzi dodávateľom Vizuma s.r.o. a

žalobcom ako odberateľom podpísaná dňa 02. 06. 2022; v Registri účtovných závierok spoločnosť
Vizuma s.r.o. mala zverejnené účtovné závierky len za roky 2018 a 2019, spoločnosť Vizuma s.r.o. za
rok 2019 zverejnila tržby 0,- eur a stratu 91,- eur; spoločnosť SIMTRADEX s.r.o., je štvrťročný platiteľ
dane, ktorý by podľa obratu mal byť mesačným; spoločnosti MODERN PARTNER GROUP HOLDING
LIMITED s. r. o., bola zrušená dňom 31. 10. 2022 registrácia pre daň, správca dane registráciu zrušil z

dôvodu, že daňový subjekt je nekontaktný a nespolupracuje so správcom dane. Správca dane poukázal
na skutočnosť, že priamy dodávateľ Vizuma s.r.o., jeho deklarovaný dodávateľ SIMTRADEX s.r.o. ani
jeho subdodávateľ MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o. nemali oprávnenie na
obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, nakoľko neboli registrovaní na žiadnej RVPS, ani nemali
schválenú žiadnu prevádzkareň; preverované faktúry, objednávky, dodacie listy od daňového subjektu

Vizuma s.r.o. bližšie údaje o dávke potravín, preprave, mieste vykládky a skladovaní neuvádzali.

6. Správca dane poukázal na zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne nasvedčovali podozrivosti
transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode a poukázal na nedostatočnú
obozretnosť žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Správca dane zisťoval, či

žalobca konal s náležitou opatrnosťou, teda či prijal také rozumné opatrenia, ktoré by zabránili jeho
účasti na daňovom podvode, pričom dospel k záveru, že vyjadrenie konateľa žalobcu A. B. C.
opatrnosť nepreukazuje. Správca dane vo vzájomných súvislostiach prijal záver, že žalobca je súčasťou
podvodného reťazca a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH.

7. Pri právnom posúdení veci vychádzal správca dane z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4 otázky,
ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov

daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na
dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že v preverovanom

rizikovom reťazci dodaní: MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o. › SIMTRADEX
s.r.o. › Vizuma s.r.o. › Globalgastro plus, s. r. o. došlo k neodvedeniu dane daňovým subjektom
MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o., ktorý si svoju daňovú povinnosť znížil na
vstupe uvedením len vstupov z rizikových B.3.2. transakcií (základ dane 1.248.608,15 EUR, dodávateliasú nábytkové domy, hobymarkety, supermarkety...). Správca dane ako dôkaz preukazujúci existenciu
daňového úniku spojeného s posudzovanými dodávkami kontrolovaného daňového subjektu uviedol
zistenia na podklade kontrolných výkazov a schémy na základe analytických výstupov z kontrolných

výkazov DPH č. ZA1230418-1, ZA1230418-2, ZA1230418-3, ktorým bol v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2022 u žalobcu zrušený stupeň utajenia
„VYHRADENÉ“.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, čomu nasvedčujú objektívne skutočnosti:
Dodávateľ Vizuma s.r.o., má na adrese sídla spoločnosti Grösslingova 19, 811 09 Bratislava – mestská

časť Staré Mesto, len virtuálne sídlo, nemá a ani v zdaňovacom období september 2022 nemal
zamestnancov, nevlastní žiadny majetok, od 25. 02. 2021 sa nachádza v Zozname platiteľov dane
z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, z verejne dostupného
Registra účtovných závierok, vyplýva, že spoločnosť Vizuma s.r.o. má zverejnené účtovné závierky len
za roky 2018 a 2019, na webovej stránke „finstat.sk“ sa o spoločnosti Vizuma s.r.o. nachádzajú len
údaje za roky 2018 a 2019, spoločnosť za rok 2019 zverejnila tržby 0 EUR a stratu 91 EUR. Dodávateľ

daňového subjektu Vizuma s.r.o., spoločnosť SIMTRADEX s.r.o., je štvrťročný platiteľ dane, ktorý by
podľa obratu mal byť mesačným, rozhodnutím č. 102769423/2022 zo dňa 10. 10. 2022 bola podľa § 81
ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH daňovému subjektu MODERN PARTNER GROUP HOLDING
LIMITED s. r. o., ktorý bol dodávateľom spoločnosti SIMTRADEX s.r.o., zrušená registrácia pre daň z
dôvodu, že daňový subjekt je nekontaktný, nepredložil správcovi dane daňové a účtovné doklady za

zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2022 a 2. štvrťrok 2022, daňový subjekt Vizuma s.r.o., jeho deklarovaný
dodávateľ SIMTRADEX s.r.o. ani jeho subdodávateľ MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED
s. r. o. nemali oprávnenie na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, nakoľko neboli registrovaní
na žiadnej RVPS ani nemali schválenú žiadnu prevádzkareň.
Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným

konaním spojené dodávateľskou reťazou dodaní, čo vyplýva zo zistenej schémy prepojených subjektov
MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o. › SIMTRADEX s.r.o. › Vizuma s.r.o. ›
Globalgastro plus, s. r. o.
Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mohol vedieť. Správca dane uviedol, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu

podvodného konania (objektívny test - podmienky 1 až 3 Axel Kittel testu) zároveň zakladajú aj
podozrivosťtransakcieatedainutnosťvedomostidaňovéhosubjektuonej(str.19až21prvostupňového
rozhodnutia).OsobadodávateľaVizumas.r.o.bolapochybnáazdaniteľnýobchodsajavilakopodozrivý.
Žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode. Medzi elementárne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt

musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj preverenie oprávnení
dodávateľa na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, preverenie, či sa dodávateľ nenachádza
v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH,
ktorý zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke a ktorý je verejne dostupný,
preverenie účtovných závierok dodávateľa na verejne dostupnom Registri účtovných závierok a iné

vyššie uvedené indície. Správca dane konštatoval, že v prípade, keby uvedené opatrenia žalobca
vykonal, mohol nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti dodávateľa a obchodu. Bežne
obozretný podnikateľ by pri obchode v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s pochybnou osobou mal byť
obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení
vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť.

Sám konateľ A. B. C. na ústnom pojednávaní dňa 14. 06. 2023 na otázky zamestnancov správcu dane
ohľadomfaktúrodspoločnostiVizumas.r.o.:-akýmspôsobombolisdodávateľomspoločnosťouVizuma
s.r.o. dohodnuté obchodné podmienky, akým spôsobom boli dohodnuté ceny za fakturované plnenia
a či si robili prieskum bežných cien na trhu uviedol, že vždy na stretnutí spísali objednávku, kde boli
aj ceny a na základe toho bol tovar dodaný a vystavená faktúra, bežne si prieskum cien robí, ale v

tom čase nie, bol rád, že to má dodané, - prečo si za obchodného partnera vybral práve spoločnosť
Vizuma s.r.o., aké informácie, referencie o tejto spoločnosti mal, či si preveroval nejakým spôsobom
túto spoločnosť, jej materiálne, technické, personálne zázemie, jej postavenie na trhu a jej schopnosť
realizovať objednávky v požadovanej kvalite a čase uviedol, že s pánom D. už dlhšiu dobu komunikovali
a na začiatku si otestovali spoluprácu pri dodávkach tovaru s mrazeným mäsom, fungovalo to, tak

si spoločnosť nepreverovali z dôvodu, že to bolo všetko narýchlo. Na základe zhodnotenia vyjadrení
žalobcu mal správca dane za to, že žalobca neprijal dostatok opatrení a mieru opatrnosti pri objednávaní
a realizácii dodávok tovarov od spoločnosti Vizuma, s.r.o.8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101337939/2024 zo dňa 06. 05. 2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav veci a dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a v súlade s ustálenou

judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že obchody s dodávateľom Vizuma s.r.o. žalobca potvrdil, no
vyjadril sa k nim veľmi všeobecne, v tom zmysle, že v priestoroch dodávateľa Vizuma s.r.o. nebol,
obchody prebiehali telefonicky, resp. v reštaurácii, o pôvode potravín (napr. mäsa) nemal vedomosť,
prepravu, skladovanie, miesto vykládky tovaru neobjasnil. Zopakoval, že dodávateľ Vizuma s.r.o.,
ktorý sídli na virtuálnom sídle, nemá zamestnancov, nevlastní obchodný majetok, od 25. 02. 2021 sa

nachádzal v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, nie
je registrovaný príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou ako skladovateľ potravín,
ktorého žalobca bol jediným odberateľom. E. D., konateľ dodávateľa Vizuma s.r.o., označil nekontaktnú
spoločnosť SIMTRADEX s.r.o. za dodávateľa potravín, no o pôvode tovaru nemal vedomosť, za
tovar platil v hotovosti, k preprave tovaru sa bližšie nevyjadril. Nekontaktná spoločnosť SIMTRADEX
s.r.o., aj nekontaktná spoločnosť MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s.r.o., ktorá bola

dodávateľom spoločnosti SIMTRADEX s.r.o. nie sú registrovaní žiadnou regionálnou veterinárnou a
potravinovou správou ako skladovatelia potravín, nemali schválenú žiadnu prevádzkareň, či schválený
sklad na skladovanie potravín. Uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane boli splnené a preukázané a žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno
vo vzťahu k obstaraniu tovaru, dodávateľovi – platiteľovi dane a použitiu obstaraného tovaru. Žalovaný

uviedol, že dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale
aj účasť na ňom, t.j. právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový
podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté
tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že
nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu

na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely Smernice č.
2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na
to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných
transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti
Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako

dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Vychádzajúc z
administratívneho spisu, v predmetnej veci správca dane pri nepriznaní práva na odpočítanie dane
zo sporných obchodov argumentoval, že žalobca spornými obchodmi, či už vedome alebo v dôsledku
zanedbania primeranej obozretnosti, sa zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom. Správca
dane v napadnutom rozhodnutí aplikoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tzv. Axel Kittel test

existenciedaňovéhopodvodu,pričomvrámcisvojhodôkaznéhobremenapreukázalexistenciupodvodu
na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň); preukázal objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu,
že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí
nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň
posúdil, či žalobca prijal opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté

plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho
subjektu). Žalovaný považoval za preukázanú minimálne nevedomú nedbanlivosť u žalobcu, a to zo
skutkových okolností zistených správcom dane. Žalobca pristúpil na spoluprácu s dodávateľom Vizuma
s.r.o., ktorého nepoznal, na sídle, ani v inej prevádzke nebol; neoveril, či dodávateľ Vizuma s.r.o.
obchoduje s fakturovaným tovarom, nepoznal pôvod tovaru, nepoznal skladovanie tovaru, neporovnával

ceny tovaru. Neobvyklá sa javí skutočnosť, že žalobca označil spoločnosť FreshBox s.r.o. ako prepravcu
tovaru obstaraného od dodávateľa Vizuma s.r.o., pričom spoločnosť FreshBox s.r.o. bola dlhodobým
dodávateľom potravín a v kontrolných výkazoch dodávateľa Vizuma s.r.o. sa spoločnosť FreshBox
s.r.o. ako dodávateľ nenachádzala. Dodávateľ Vizuma s.r.o. bol uvedený od 25. 02. 2021 v zozname
platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, o čom žalobca mohol vedieť,

ak by vynaložil minimálnu obozretnosť pri vstupe do obchodného vzťahu v roku 2022 s dodávateľom
Vizuma s.r.o. Uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe
pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nakoľko ide o okolnosti, ktoré nastali priamo
v dispozičnej sfére žalobcu, ktoré sám uvádzal alebo vyplývajú z vykonaného dokazovania. Práve

tieto skutočnosti považoval žalovaný za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej stránky účasti
žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej veci. Uviedol, že úlohou
správcu dane nie je a ani nebolo vymedzovať, aké opatrenia mal žalobca prijať, z toho, čo bolo v
daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by žalobca konal v dobrej viere. Správca danev dostatočnom čase oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, aby vedel, na akom skutkovom
základe má znášať dôkazné bremeno, prípadne aby navrhol ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie,
že sa nezúčastnil zisteného podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne, že o tom

nevedel. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal,
že v obchodnom styku konal obozretne a opatrne. Ak žalobca v odvolaní namietal, že za tovar zaplatil
sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality
DPH, žalovaný uviedol, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach obchodného reťazca

(v predmetnom prípade u spoločnosti MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s.r.o.), a to
riadnym nesplnením daňovej povinnosti – neodvedením dane. Deklarovaná – formálna neutralita na
ďalších parciálnych úsekoch obchodného reťazca (spoločnosť SIMTRADEX s.r.o., spoločnosť Vizuma
s.r.o. a žalobca) je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná. Správcovi dane
sa podarilo preukázať, že žalobca prehliadol pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného
vzťahu, neprijal dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavil riziku, že sa stane súčasťou

obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery správcu dane sú pritom postavené
na zisteniach a dôkazoch predložených správcom dane, preto možno konštatovať, že správca dane
svoje dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami v tom, že nebolo
preukázané, že žalobca mal, resp. mohol a mal mať vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa ide o
podvodné konanie a taktiež, že nebol vymedzený mechanizmus podvodného konania. Žalovaný nemal

z administratívneho spisu problém vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o
daňovom podvode i nedostatočnej obozretnosti žalobcu a preto túto odvolaciu námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď na základe vykonaného dokazovania
objektívne skúmal, identifikoval a preukázal existenciu daňového úniku, ktorý bol dôsledkom účelového
a podvodného konania a v rámci skúmania subjektívnej stránky, tzv. vedomostného testu, zistil a

vyhodnotil všetky objektívne okolnosti, o ktorých žalobca mohol a mal vedieť už v čase realizácie
preverovaných transakcií, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku.
Správca dane vyhodnocoval skutkové zistenia nasvedčujúce záveru o účasti na podvodnom reťazci vo
vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti žalobcu pri overovaní si
dôveryhodnosti obchodných partnerov.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
9. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového

aj napadnutého rozhodnutia. V rámci žalobných bodov namietal, že rozhodnutie správneho orgánu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

10. Žalobca v úvode správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a mal za to, že žalovaný
v plnom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane z daňového konania.

11. Uviedol, že skutkový stav prezentovaný žalovaným je v rozpore so spisom, nemá v ňom

oporu a skutkové a právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nezaoberajú
sa argumentáciou žalobcu z podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu
žalovaný v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, nevysporiadal sa
s argumentáciou žalobcu, neuviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Zdôraznil, že odvolací orgán nemôže skutkové zistenia

vyplývajúce z podkladov prvostupňového rozhodnutia urobiť zrozumiteľné namiesto správcu dane
a následne vysloviť svoje právne vyhodnotenie týchto skutkových zistení, čo v napadnutom
prvostupňovom rozhodnutí správcu dane absentovalo.

12. Žalobca mal za to, že žalovaný (resp. aj správca dane) nedodržaním niektorých zásad a ustanovení

Daňového poriadku porušil práva daňového subjektu, čo môže mať až likvidačné následky pre žalobcu.
Poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. 04. 2017, sp. zn. 5Sžf/37/2016 (bod 21. správnej žaloby).13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Citoval závery žalovaného, ktorý uviedol, že
správcovi dane sa podarilo preukázať, že žalobca prehliadol pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného
obchodného vzťahu, neprijal dostatočné preventívne opatrenia a vystavil sa riziku, že sa stane súčasťou

obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Uviedol, že nebolo sporné, že preukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, spornou skutočnosťou ostalo, či žalobca
vedel, resp. mohol vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na obchodnej transakcii poznačenej
podvodom na DPH. Namietal vykonanie Axel Kittel testu, resp. jeho výsledok, ktorý už namietal aj v
rámci administratívneho konania. Mal za to, že ak daňový orgán preukazuje kontrolovanému daňovému

subjektu vedomosť/možnosť vedomosti o podvode (ktorý však on nespáchal), musí mať na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a objektívnych dôkazov za preukázanú aj skutočnosť, že sa
podvod udial.

14. V súvislosti s nárokom na odpočet DPH a jeho neuznanie poukázal na Nález ÚS SR I. ÚS
627/2022-43. Uviedol, že v duchu európskej judikatúry má byť nárok na odpočet DPH uznaný i v prípade,

keď je preukázané, že príslušné plnenie poskytol iný než deklarovaný dodávateľ, pokiaľ však je aj
tento skutočný (na doklade neuvedený) dodávateľ v postavení zdaniteľnej osoby, resp. v podmienkach
slovenského právneho poriadku v postavení platiteľa DPH. V tomto prípade daňové orgány účinne
nespochybnili, kto bol skutočným dodávateľom (rozsudok súdneho dvora z 9. decembra 2021 vo
veci C-154/20 Kemwater ProChemie proti Odvolací finanční ředitelství). Mal za to, že smerodajný a

rozhodujúci musí byť za každých okolností vždy dôkazný materiál, ktorý je obsahom administratívneho
a súdneho spisu, a nie domnienky daňového orgánu.
15. Namietal, že ak predložil listiny a iné dôkazy preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia
od dodávateľa deklarovaným spôsobom, prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia
deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o

nepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane.

16. Žalobca uviedol, že preukázal, že nemal vedomosť o údajnom reťazci poznačenom údajným
daňovým podvodom a nemožno mu dávať na ťarchu skutočnosť, že nemôže navrhnúť dokazovanie,
ktoré je mimo jeho dispozičnej sféry. Zároveň považoval za nezrozumiteľné, aby daňový subjekt

navrhoval dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno prvostupňový orgán. Uviedol, že poukazoval
na skutočnosť, že prvostupňový orgán odvíja vedomosť žalobcu o daňovom podvode od zistení, ktoré
sám preveril v rozsahu, v akom mu toto umožňuje zákon a postavenie správcu dane.

17. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán pred sformulovaním svojich zistení musel vykonať niekoľko

daňových kontrol a zisťovaní u rôznych daňových subjektov v súčinnosti s iným daňovým úradom na to,
aby sformuloval svoje zistenia. Žalovaný následne z takto získaného materiálu vyvodil záver uvedený
v bode 27. žaloby (pozn. správneho súdu: v bode 27. správnej žaloby žalobca cituje záver žalovaného
uvedený na str. 16 napadnutého rozhodnutia v odseku 3: „Odvolací orgán má zato, že správcovi
dane sa podarilo preukázať, že odvolávajúci sa prehliadol pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného

obchodného vzťahu, neprijal dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavil riziku, že sa
stane súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupoval
primerane obozretne, pričom s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že
objektívne mohol vedieť, že svojím plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom.“). Žalobca namietal, že postavenie žalobcu vyplývajúce z postavenia podnikateľa a zároveň

daňového subjektu neumožňuje nijakým spôsobom vykonať tak rozsiahle zisťovanie za účelom
preverenia skutočností, či bol obchod poznačený daňovým podvodom.

18. Namietal aj ignorovanie pochybení správcu dane zo strany žalovaného. Uviedol, že žalovaný v tejto
vecidotváralskutkovýstav,skutočnostiprezentovanéakofakty,označilzadohadyžalovanéhoasprávcu

dane. Uviedol, že vyvodzovať akýsi druh objektívnej zodpovednosti nemá oporu v zákone. Žalobca
preveril svojho dodávateľa, vykonal kontrolný nákup, preveril skutočnosti, pre ktoré bol zaradený do
zoznamu platiteľov DPH s dôvodmi na zrušenie registrácie, t.j. postupoval s náležitou obozretnosťou.

19. Žalobca v závere správnej žaloby uviedol, že považuje výkon daňovej kontroly za dôležitú súčasť

správy daní, avšak fiškálne záujmy správcu dane nesmú byť postavené nad práva kontrolovaného
subjektu, nesmú stáť nad zákonom, nesmú ho obchádzať a pri správe daní je treba dbať na morálne
princípy a dobré mravy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. 01. 2023,
sp. zn. 4Sžfk/13/202 (pozn. správneho súdu: zrejme malo byť uvedené sp. zn. 4Sžfk/13/2021). Mal zato, že splnil všetky zákonom požadované podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane a jeho
nárok je v súlade s európskou ako aj tuzemskou judikatúrou.

20. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Považoval žalobné námietky za nedôvodné a
neopodstatnené, pretože správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi,
na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a
Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikoval
celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode ako aj konanie

žalobcu v rozpore so zásadami obozretnosti v obchodnom styku, kedy vyhodnotil prijaté opatrenia
žalobcu za nedostatočné. Žalovaný nemal z takto zisteného skutkového stavu problém vyhodnotiť a
overiť splnenie jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel testu a vyabstrahovať dostatočný počet zistení a
dôkazov svedčiacich o daňovom podvode i nedostatočnej obozretnosti žalobcu. O dôvode nepriznania
odpočítania dane od deklarovaného dodávateľa Vizuma s.r.o. bol žalobca oboznámený, pričom z
tvrdenia o daňovom podvode pri nedostatočnej obozretnosti, sa žalobca žiadnym spôsobom počas

daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, či v odvolacom konaní nevyvinil (pozn. nešlo o prenos
dôkazného bremena). Tvrdenie žalobcu o predložených, resp. nevykonaných dôkazoch predložených v
rámci odvolania považoval zo strany žalobcu za zavádzajúce a neopodstatnené.

21. V replike žalobca uviedol, že v rámci administratívneho konania nebolo preukázané, že sa stal

daňový podvod. Považoval za porušenie svojich práv, že daňové orgány prevzali do administratívneho
konania skutočnosti, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť a nemal právo klásť otázky svedkom a iným
spôsobom pôsobiť na výsledok konania. Uviedol, že skutočnosť, že správny orgán si sám zabezpečuje
dôkazy, tieto vyhodnocuje a na základe nich odpovedá na otázky Axel Kittel testu spôsobuje značnú
pochybnosť o tom, či drobné pochybnosti vo vyhodnotení v jednotlivých fázach nespôsobujú značný

odklon od objektívnosti testu. Považoval vykonanie dôkazov, akými sú rozhodnutia z daňových kontrol
iných subjektov, za nesprávny úradný postup, najmä vtedy, ak od uvedeného dôkazu správne orgány
prezumujú také skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv na administratívne konanie úplne iného subjektu.
Uviedol, že nenesie vinu za údajný daňový podvod, za dôkaznú núdzu správneho orgánu a nenesie
vinu ani za to, že iný subjekt so správcom dane nekomunikoval. Podľa názoru žalobcu je namieste, aby

sa správne orgány v týchto prípadoch zaoberali aj celkovou objektívnosťou posudzovania dôkazov ako
aj ich zákonnosťou. Údajný daňový podvod sa stal na inom stupni obchodu a žalobca nedostal žiaden
priestor vyjadrovať sa k priebehu zisťovania údajného daňového podvodu. Uviedol, že zbaviť sa viny
zákonným spôsobom je pri nelegálnom postupe správnych orgánov nemožné, aj vzhľadom na to, že
nedostatky právneho posúdenia sú nahrádzané dezinterpretáciou, svojvoľným výkladom a výberom len

vhodnej judikatúry (ignorancia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 627/2022-43).

22. Žalovaný v duplike v plnom rozsahu zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako
aj vo svojom vyjadrení.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. 07.
2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na
jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel

správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

24. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých

musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,
v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body
sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Vo

vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22. 08. 2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosťžalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom

úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu,

aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne
uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí, pretože práve
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K
dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí
bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/
rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/

SSP). Preto samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade
s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

25. Správna žaloba neobsahuje žiadne konkrétne a zároveň pre prejednávanú vec podstatné
skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný, či správca dane nevysporiadali alebo ktoré by nezobrali do

úvahy, či ich nesprávne vyhodnotili. Ako už bolo konštatované vyššie, správny súd nemá oprávnenie za
žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v žalobe všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

26. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné
odôvodnenie, keď sa žalovaný podľa názoru žalobcu v odôvodnení nevysporiadal s jeho odvolacími
námietkami,správnysúduvádza,žežalobcaneuviedolvýpočetžiadnychodvolacíchnámietok,sktorými
sa podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Z hľadiska posúdenia
dostatočnostiodôvodneniajepodstatné,abysasprávneorgányvosvojichrozhodnutiachvysporiadaliso

všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch
znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí
najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu
(v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre
ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia

dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH bolo
žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mohol vedieť.

27. Pokiaľ žalobca stavia žalobné body na tom, že reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov
nebola spochybnená, táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci. Ak je totiž vec
posúdená ako daňový podvod, hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, kam patrí aj materiálna
existencie plnenia (dodanie tovaru), musia byť splnené. Konštatovanie, že k dodaniu tovaru skutočne
došlo, je preto nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť vec posúdená ako daňový podvod. Pokiaľ ide

o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť, správny súd má
za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou
Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR.

28. Pokiaľ žalobca namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu,

správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý
je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu
potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívnytest v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho

subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod

č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

29. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo
správny súd opísal v odsekoch 7. a 8. tohto rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

30. Žalobca namieta, že preukázal, že nemal vedomosť o údajnom reťazci poznačenom údajným

daňovým podvodom a nemožno mu dávať na ťarchu skutočnosť, že nemôže navrhnúť dokazovanie,
ktoréjemimojehodispozičnejsféry.Zároveňpovažujezanezrozumiteľné,abydaňovýsubjektnavrhoval
dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno prvostupňový orgán. Uviedol, že prvostupňový orgán
odvíja vedomosť žalobcu o daňovom podvode od zistení, ktoré sám preveril v rozsahu v akom mu
toto umožňuje zákon a postavenie správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré

rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel
a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú
situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom
získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ

daňový únik nastať aj na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca zodpovedá aj za takýto
daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal vedieť. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť
za vyššie uvedený daňový podvod, musí byť naplnený aj takzvaný vedomostný test, že o daňovom
podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due
diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov

s podvodným konaním. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že preveril svojho dodávateľa, vykonal kontrolný
nákup a preveril skutočnosti, pre ktoré bol dodávateľ zaradený do zoznamu platiteľov DPH s dôvodmi na
zrušenie registrácie, t.j. postupoval s náležitou obozretnosťou. Správny súd má za to, že práve uvedená
skutočnosť mala u žalobcu nepochybne vyvolať minimálne primeranú obozretnosť. Žalobca napriek
svojej vedomosti o problémoch dodávateľa Vizuma s.r.o. s nepodanými daňovými priznaniami, na čo

priamo konateľa žalobcu upozornil konateľ dodávateľa Vizuma s.r.o., s ním aj tak nedbanlivo pristúpil
na spoluprácu.

31. Podľa názoru správneho súdu správca dane zistil skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikoval
celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode ako aj konanie

žalobcu v rozpore zo zásadami obozretnosti v obchodnom styku, kedy vyhodnotil prijaté opatrenia
žalobcu za nedostatočné. O dôvode nepriznania odpočítania dane od deklarovaného dodávateľa
Vizuma s.r.o. bol žalobca oboznámený, pričom z tvrdenia o daňovom podvode pri nedostatočnej
obozretnosti, sa žalobca žiadnym spôsobom počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, či v
odvolacom konaní nevyvinil (nešlo o prenos dôkazného bremena). Tvrdenie žalobcu o predložených,

resp. nevykonaných dôkazoch predložených v rámci odvolania je zo strany žalobcu zavádzajúce
a neopodstatnené, nakoľko v správnom konaní nepredložil žiadne listiny a nenavrhol žiadne
dokazovanie.

32. Pokiaľ žalobca namieta, že nemôže navrhnúť dokazovanie, ktoré je mimo jeho dispozičnej sféry

a považoval za nezrozumiteľné, aby navrhoval dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno
prvostupňový orgán, správny súd poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné
bremeno na správcovi dane. Správca dane vo veci sám vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil
existenciu daňového podvodu a možnosť žalobcu o tomto podvode vedieť. Správca dane žalobcu
žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani napadnuté rozhodnutie nie je postavené na tom, že by

žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti. Správny súd opakuje, že dôkazné bremeno v predmetnej veci
nespočívalo v preukázaní existencie plnenia zo strany žalobcu a táto skutočnosť nebola sporná.33. Pokiaľ žalobca namieta, že prvostupňový orgán pred sformulovaním svojich zistení musel vykonať
niekoľko daňových kontrol a zisťovaní u rôznych daňových subjektov v súčinnosti s iným daňovým
úradom na to, aby sformuloval svoje zistenia (daňových kontrol iných daňových subjektov), v tomto

smere je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 daňového poriadku.
Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane tak môže, ako dôkazy použiť
listiny získané v rámci iných daňových kontrol a v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví

úradný záznam, pričom takto postupoval aj správca dane v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy
z iných daňových kontrol stali dôkazmi v predmetnej veci a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť.
Žalobcavsprávnejžalobenenamieta,žebypredvydanímpreskúmavanéhorozhodnutianemalmožnosť
oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vyjadrovať sa k nim, túto skutočnosť uvádza až v replike zo dňa 20.
08. 2024, v ktorej už nemal možnosť rozširovať dôvody správnej žaloby, nakoľko tak mohol urobiť iba
v lehote na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula dňa 21. 07. 2024.

34. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2016 zo dňa 20. 04. 2017 a Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/13/2021, z ktorých uvádzal právne závery, avšak bez premostenia
s prejednávanou vecou. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 627/2022-43 zo dňa

27. 04. 2023, ktorý sa zaoberá otázkami spojenými s posudzovaním prenosu dôkazného bremena na
sťažovateľa pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o dani
z pridanej hodnoty. Na takýchto okolnostiach však napadnuté rozhodnutie nebolo založené.

35. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.