Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100869
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100869.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu: Globalgastro plus, s. r. o., so sídlom Račianska 17, 831 02 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, IČO: 47 375 761, právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom
Povoznícka 18, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102713806/2024 zo dňa 18. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2022. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
protokolč.100364286/2024zodňa23.01.2024,vrámciktoréhožalobcovineuznalprávonaodpočítanie
DPH z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou Bidfood Slovakia s.r.o., Piešťanská 2321/71, 915

01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 152 199 (ďalej len „Bidfood Slovakia s. r. o.“), pretože vykonanou
kontrolou bolo zistené porušenie ust. § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko dodávateľovi Bidfood Slovakia s.r.o.
pri faktúre č. 649304628 zo dňa 03. 11. 2022 nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o
DPH, t.j. daňová povinnosť z dodania tovaru. Žalobcovi ďalej neuznal právo na odpočítanie DPH z 15
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Vizuma s.r.o., Grosslingova 19, 811 09 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 028 551 (ďalej len „Vizuma s.r.o.“) a z 5 dodávateľských faktúr

vystavených spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod s.r.o., Klincová 37, 821 08 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 54 386 578 (ďalej len „4gastro Veľkoobchod s.r.o.“), pretože vykonanou kontrolou bolo
zistené podvodné konanie s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol vedieť.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101390218/2024 zo dňa 13. 05. 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2022 v sume 21.863,10
eur. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období

nakupoval žalobca tovar (mrazené mäso, oleje, pretlaky atď.) od dodávateľov Vizuma s.r.o. a 4gastro
Veľkoobchod s.r.o., ktorí vystavili faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Dodávateľ Vizuma s.r.o.
tovar nadobudol od dodávateľa SIMTRADEX s.r.o. a dodávateľ 4gastro Veľkoobchod s.r.o. od
dodávateľa PS Stafin s.r.o.3. Z kontrolných výkazov DPH bolo správcom dane zistené, že v preverovanom reťazci dodaní Domis
trade s. r. o. - SIMTRADEX s.r.o. – Vizuma s.r.o. – žalobca a v preverovanom reťazci dodaní Domis trade

s.r.o. - PS Stafin s.r.o. - 4gastro Veľkoobchod s.r.o. – žalobca, došlo k neodvedeniu dane spoločnosťou
Domis trade s. r. o., ktorá si svoju daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie november 2022 znížila
na vstupe uvedením len vstupov z rizikových B.3.2. transakcií (základ dane 355.180,00 EUR), t.j. zo
zjednodušených faktúr, ktorých vystaviteľmi sú nábytkové domy, hobymarkety, supermarkety, o čom
vyhotovil správca dane úradný záznam č. 102534754/2023 zo dňa 09. 10. 2023.

4. V rámci dokazovania správca dane prevzal doklady a informácie, ktoré boli získané z odpovedí
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v rámci
výkonu daňovej kontroly DPH u daňového subjektu FreshBox s.r.o. za zdaňovacie obdobie november
2022. Zo získaných informácií vyplýva, že každý daňový subjekt, ktorý obchoduje s potravinami
vrátane mäsa, musí byť na takúto činnosť registrovaný na miestne príslušnej regionálnej veterinárnej

a potravinovej správe (RVPS); prevádzkovateľ, ktorý skladuje potraviny, produkty živočíšneho pôvodu
musí mať schválený sklad; daňový subjekt, ktorý obchoduje so všetkými potravinami musí mať k
dispozícií dodacie listy vystavené na konkrétne potraviny; v prípade potravín živočíšneho pôvodu musí
spĺňať požiadavky na vysledovateľnosť stanovené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 178/2002; prepravca je vždy povinný pri preprave mrazených potravín dodržiavať teplotný reťazec,

dopravné prostriedky teda musia byť vybavené potrebným chladiacim zariadením. Správca dane zistil,
že spoločnosti Vizuma s.r.o., SIMTRADEX s.r.o., 4gastro Veľkoobchod s.r.o. a PS Stafin s.r.o. nie sú
evidované v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí podliehajú registrácii podľa § 40
a 41 zákona NR SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

5. Správca dane poukázal na zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne nasvedčovali podozrivosti
transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode a poukázal na nedostatočnú
obozretnosť žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Správca dane zisťoval, či
žalobca konal s náležitou opatrnosťou, teda či prijal také rozumné opatrenia, ktoré by zabránili jeho
účasti na daňovom podvode, pričom dospel k záveru, že vyjadrenie konateľa žalobcu A. B. C.

opatrnosť nepreukazuje. Správca dane vo vzájomných súvislostiach prijal záver, že žalobca je súčasťou
podvodného reťazca a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou
podvodu vo vzťahu k DPH.

6. Pri právnom posúdení veci vychádzal správca dane z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4 otázky,
ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov
daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na
dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto

konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

7. Tieto otázky vyhodnotil v preverovanom rizikovom reťazci dodaní: Domis trade s. r. o. › SIMTRADEX
s.r.o. › Vizuma s.r.o. › žalobca nasledovne:

Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že v preverovanom
rizikovom reťazci dodaní: Domis trade s. r. o. › SIMTRADEX s.r.o. › Vizuma s.r.o. › žalobca došlo
k neodvedeniu dane daňovým subjektom Domis trade s. r. o., ktorý si svoju daňovú povinnosť za
zdaňovacie obdobie november 2022 znížil na vstupe uvedením len vstupov z rizikových B.3.2. transakcií
(základ dane 355.180,00 EUR, dodávatelia sú nábytkové domy, hobymarkety, supermarkety...).

Správca dane ako dôkaz preukazujúci existenciu daňového úniku spojeného s posudzovanými
dodávkami kontrolovaného daňového subjektu uviedol zistenia na podklade kontrolných výkazov a
schémy na základe analytických výstupov z kontrolných výkazov DPH č. ZA1230694-1, ZA1230694-2,
ZA1230694-3, ZA1230694-4, ZA1230964-1, ZA1230964-2, ktorým bol v súvislosti s výkonom daňovej
kontrolyDPHzazdaňovacieobdobienovember2022užalobcuzrušenýstupeňutajenia„VYHRADENÉ“.

Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, o čom svedčia nasledujúce objektívne
skutočnosti: dodávateľ Vizuma s.r.o. má na adrese sídla spoločnosti Grösslingova 19, 811 09 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, len virtuálne sídlo, nemá a ani v zdaňovacom období november 2022 nemal
zamestnancov,nevlastnížiadnymajetok,od25.02.2021nachádzavZoznameplatiteľovdanezpridanejhodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, z verejne dostupného Registra
účtovných závierok, vyplýva, že spoločnosť Vizuma s.r.o. má zverejnené účtovné závierky len za roky
2018 a 2019, na webovej stránke „finstat.sk“ sa o spoločnosti Vizuma s.r.o. nachádzajú len údaje za

roky 2018 a 2019, spoločnosť za rok 2019 zverejnila tržby 0 EUR a stratu 91 EUR. Dodávateľ daňového
subjektu Vizuma s.r.o., spoločnosť SIMTRADEX s.r.o., je štvrťročný platiteľ dane, ktorý by podľa obratu
mal byť mesačným, daňovým subjektom Vizuma s.r.o. a SIMTRADEX s.r.o. bol Oznámením o indexe
daňovej spoľahlivosti určený index: menej spoľahlivý daňový subjekt, daňový subjekt Vizuma s.r.o., a
jeho deklarovaný dodávateľ SIMTRADEX s.r.o. nemali oprávnenie na obchodovanie s preverovaným

druhom tovaru, nakoľko neboli registrovaní na žiadnej RVPS ani nemali schválenú žiadnu prevádzkareň.
Zamestnanci správcu dane predvolali D. E. na výsluch svedka celkom trikrát (dvakrát v pozícií konateľa
spoločnosti Vizuma s.r.o. a raz v pozícií konateľa spoločnosti 4gastro Veľkoobchod s.r.o.). D. E. sa na
žiadne ústne pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vždy ospravedlnil svojou práceneschopnosťou.
Z odpovede Sociálnej poisťovne na výzvu č. 102135153/2023 vyplýva, že D. E. v období od 01. 01.
2023 do 07. 09. 2023 práceneschopný nebol. Z uvedeného vyplýva účelové vyhýbanie sa konateľa

spoločnosti Vizuma s.r.o. svedeckej výpovedi. Z odborného vyjadrenia účtovnej spoločnosti Papalash
s.r.o. (úradný záznam č. 103032894/2023) vyplýva, že účtovníctvo spoločnosti Vizuma s.r.o. nebolo
vedené v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. zákon o účtovníctve a v zmysle Opatrenia Ministerstva financií
SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené dodávateľskou reťazou dodaní, čo vyplýva zo zistenej schémy prepojených subjektov
Domis trade s. r. o. › SIMTRADEX s.r.o. › Vizuma s.r.o. › žalobca.
Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mohol vedieť. Správca dane uviedol, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu

podvodného konania (objektívny test - podmienky 1 až 3 Axel Kittel testu) zároveň zakladajú aj
podozrivosťtransakcieatedainutnosťvedomostidaňovéhosubjektuonej(str.20až23prvostupňového
rozhodnutia).OsobadodávateľaVizumas.r.o.bolapochybnáazdaniteľnýobchodsajavilakopodozrivý.
Žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode. Medzi elementárne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt

musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj preverenie oprávnení
dodávateľa na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, preverenie či sa dodávateľ nenachádza v
Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH,
ktorý zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke a ktorý je verejne dostupný,
preverenie účtovných závierok dodávateľa na verejne dostupnom Registri účtovných závierok a iné

vyššie uvedené indície. Správca dane konštatoval, že v prípade, keby uvedené opatrenia žalobca
vykonal, mohol nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti dodávateľa a obchodu. Bežne
obozretný podnikateľ by pri obchode v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s pochybnou osobou mal byť
obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení
vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť.

Sám konateľ A. B. C. na ústnom pojednávaní dňa 14. 06. 2023 na otázky zamestnancov správcu dane
ohľadomfaktúrodspoločnostiVizumas.r.o.:-akýmspôsobombolisdodávateľomspoločnosťouVizuma
s.r.o. dohodnuté obchodné podmienky, akým spôsobom boli dohodnuté ceny za fakturované plnenia
a či si robili prieskum bežných cien na trhu uviedol, že vždy na stretnutí spísali objednávku, kde boli
aj ceny a na základe toho bol tovar dodaný a vystavená faktúra, bežne si prieskum cien robí, ale v

tom čase nie, bol rád, že to má dodané, - prečo si za obchodného partnera vybral práve spoločnosť
Vizuma s.r.o., aké informácie, referencie o tejto spoločnosti mal, či si preveroval nejakým spôsobom
túto spoločnosť, jej materiálne, technické, personálne zázemie, jej postavenie na trhu a jej schopnosť
realizovať objednávky v požadovanej kvalite a čase uviedol, že s pánom E. už dlhšiu dobu komunikovali
a na začiatku si otestovali spoluprácu pri dodávkach tovaru s mrazeným mäsom, fungovalo to, tak

si spoločnosť nepreverovali z dôvodu, že to bolo všetko narýchlo. Na základe zhodnotenia vyjadrení
žalobcu mal správca dane za to, že žalobca neprijal dostatok opatrení a mieru opatrnosti pri objednávaní
a realizácii dodávok tovarov od spoločnosti Vizuma, s.r.o.

8. V preverovanom rizikovom reťazci dodaní: Domis trade s. r. o. › PS Stafin s.r.o. › 4gastro Veľkoobchod

s.r.o. › žalobca, vyhodnotil správca dane 4 otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol
odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že v preverovanom
rizikovom reťazci dodaní: Domis trade s. r. o. › PS Stafin s.r.o. › 4gastro Veľkoobchod s.r.o. ›žalobca, došlo k neodvedeniu dane daňovým subjektom Domis trade s. r. o., ktorý si svoju daňovú
povinnosť za zdaňovacie obdobie november 2022 znížil na vstupe uvedením len vstupov z rizikových
B.3.2. transakcií (základ dane 355.180,00 EUR, dodávatelia sú nábytkové domy, hobymarkety,

supermarkety...). Správca dane ako dôkaz preukazujúci existenciu daňového úniku spojeného s
posudzovanýmidodávkamikontrolovanéhodaňovéhosubjektuuviedolzistenianapodkladekontrolných
výkazov a schémy na základe analytických výstupov z kontrolných výkazov DPH č. ZA1230694-1,
ZA1230694-2, ZA1230694-3, ZA1230694-4, ZA1230964-1, ZA1230964-2.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, o čom svedčia nasledujúce objektívne

skutočnosti: - dodávateľ 4gastro Veľkoobchod s.r.o. má na adrese sídla spoločnosti Klincová 37, 821 08
Bratislava - mestská časť Ružinov, s.r.o., len virtuálne sídlo, nemá a ani v zdaňovacom období november
2022 nemal zamestnancov, nevlastní žiadny majetok, neuložil do zbierky listín účtovnú závierku za
obdobie roka 2022, nemá oprávnenie na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, nakoľko nebol
registrovaný na žiadnej RVPS ani nemal schválenú žiadnu prevádzkareň, rovnako ani jeho deklarovaný
dodávateľ PS Stafin s.r.o. Oznámením o indexe daňovej spoľahlivosti bol spoločnostiam 4gastro

Veľkoobchod s.r.o. a PS Stafin s.r.o. určený index: menej spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutím
č. 103146934/2023 zo dňa 18. 12. 2023 bola podľa § 81 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
daňovému subjektu PS Stafin s.r.o., zrušená registrácia pre daň a určený deň 31. 01. 2024, uplynutím
ktorého prestáva byť platiteľom dane. Správca dane registráciu zrušil z dôvodu, že daňový subjekt si
opakovane v kalendárnom roku 2023 nesplnil povinnosť podať daňové priznanie k DPH. Zamestnanci

správcu dane predvolali D. E. na výsluch svedka celkom trikrát (dvakrát v pozícií konateľa spoločnosti
Vizuma s.r.o. a raz v pozícií konateľa spoločnosti 4gastro Veľkoobchod s.r.o.). D. E. sa na žiadne ústne
pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vždy ospravedlnil svojou práceneschopnosťou. Z odpovede
Sociálnej poisťovne na výzvu č. 102135153/2023 vyplýva, že D. E. v období od 01. 01. 2023 do 07.
09. 2023 práceneschopný nebol. Z uvedeného vyplýva účelové vyhýbanie sa konateľa spoločnosti

4gastro Veľkoobchod s.r.o. svedeckej výpovedi. Zamestnanci správcu dane zistili, že spoločnosť 4gastro
Veľkoobchod s.r.o. neoznámila Finančnému riaditeľstvu SR žiadny vlastný účet vedený u poskytovateľa
platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, podľa § 6 zákona o DPH. Spoločnosť 4gastro
Veľkoobchod s.r.o. teda nebola uvedená v Zozname platiteľov DPH s číslami bankových účtov,
ktoré používajú na podnikanie, zverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, ktorý je

verejne dostupný. Z odborného vyjadrenia účtovnej spoločnosti Papalash s.r.o. vyplýva, že účtovníctvo
spoločnosti 4gastro Veľkoobchod s.r.o. nebolo vedené v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. zákon o
účtovníctve a v zmysle Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené dodávateľskou reťazou dodaní, čo vyplýva zo zistenej schémy prepojených subjektov
Domis trade s. r. o. › PS Stafin s.r.o. › 4gastro Veľkoobchod s.r.o. › žalobca.
Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mohol vedieť. Správca dane uviedol, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu

podvodného konania (objektívny test - podmienky 1 až 3 Axel Kittel testu) zároveň zakladajú aj
podozrivosťtransakcieatedainutnosťvedomostidaňovéhosubjektuonej(str.36až37prvostupňového
rozhodnutia). Osoba dodávateľa 4gastro Veľkoobchod s.r.o. bola pochybná a zdaniteľný obchod sa
javil ako podozrivý. Žalobca neprijal dostatočné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode. Medzi elementárne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt

musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj preverenie oprávnení
dodávateľa na obchodovanie s preverovaným druhom tovaru, preverenie či sa dodávateľ nenachádza
v Zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý zverejňuje
Finančné riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke a ktorý je verejne dostupný, prípadne, či osoba
konateľa dodávateľa nie je konateľom v takejto spoločnosti, preverenie, či sa dodávateľ nachádza v

Zozname platiteľov DPH s číslami bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie a iné vyššie uvedené
indície. Správca dane konštatoval, že v prípade, keby uvedené opatrenia žalobca vykonal, mohol
nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti dodávateľa a obchodu. Bežne obozretný podnikateľ
by pri obchode v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou mal byť obzvlášť opatrný,
vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení vzniknutých

pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť. Konateľ A.
B. C. na ústnom pojednávaní dňa 14. 06. 2023 uviedol, že spoločnosť Globalgastro plus, s. r. o. začala
spolupracovať so spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod s.r.o. (konateľ D. E.) lebo skončila spoluprácu
s dodávateľom Vizuma s.r.o., kde bol konateľom tiež pán E., ktorý mu vysvetlil, že Vizuma s.r.o. máproblémy na Finstate, kde vykazovalo, že nemá podané daňové priznania a vraj s tým mal problémy aj u
ostatných odberateľov. Žalobca napriek problémom spoločnosti Vizuma s.r.o., začal spoluprácu s ďalšou
spoločnosťou, kde bol D. E. jediným spoločníkom a konateľom, a to spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod

s.r.o. Táto bola v obchodnom registri zapísaná 02. 03. 2022, D. E. sa stal jej konateľom 27. 10. 2022 a v
novembri 2022 už spoločnosť fakturovala žalobcovi dodanie tovarov. A. C. uviedol, že pán E. zmenil len
firmu a so spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod s.r.o. začal spolupracovať za nezmenených podmienok
ako so spoločnosťou Vizuma s.r.o. Na základe zhodnotenia vyjadrení žalobcu mal správca dane za to,
že žalobca neprijal dostatok opatrení a mieru opatrnosti pri objednávaní a realizácii dodávok tovarov od

spoločnosti 4gastro Veľkoobchod s.r.o.

9. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102713806/2024 zo dňa 18. 09. 2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav veci a dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a v súlade s ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Obchody žalobcu s dodávateľmi Vizuma s.r.o. a 4gastro Veľkoobchod

s.r.o., od ktorých nakupoval potraviny za účelom prípravy jedál pre svojich odberateľov a z nákupu
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, správca dane vyhodnotil so záverom, o účasti žalobcu na
podvodnom reťazci, o ktorom mohol vedieť, ak by konal obozretne. V obchodoch s dodávateľmi Vizuma
s.r.o. a 4gasto Veľkoobchod s.r.o. boli hmotnoprávne podmienky zakladajúce právo na odpočítanie dane
splnené (existencia potravín, dodanie zdaniteľnou osobou a použitie na výstupe nebolo sporné). Pre

posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH, na účely rozhodnutia o pripustení
práva na odpočítanie dane správca dane v napadnutom rozhodnutí aplikoval tzv. Axel Kittel test.
Uvedené otázky boli správcom dane kumulatívne zodpovedané kladne, čím správca dane dospel
k záveru, že v posudzovanom prípade došlo k podvodnému konaniu, ktoré spočívalo v nárokovaní
odpočítania dane, ktorá nebola v účelovo vykonštruovanom reťazci dodávateľov a subdodávateľov

reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu – existencia
daňového úniku, resp. chýbajúcej dane, a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca, žalovaný
bol toho názoru, že splnenie tejto podmienky bolo bezpochyby preukázané. Na základe údajov z
kontrolných výkazov bolo zistené, že v preverovaných obchodných reťazcoch žalobca - Vizuma s.r.o.
- SIMTRADEX s.r.o. - Domis trade s.r.o. a žalobca - 4gastro Veľkoobchod s.r.o. - PS Stafin s.r.o.

- Domis trade s.r.o. došlo k narušeniu neutrality dane, pričom chýbajúca daň bola identifikovaná u
spoločnosti Domis trade s.r.o. Priamy dodávateľ Vizuma s.r.o./ 4gastro Veľkoobchod s.r.o. si svoju
daňovú povinnosť ponížili faktúrami prijatými od nekontaktných spoločností SIMTRADEX s.r.o./ PS
Stafin s.r.o. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného
konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, resp. dôsledkom obchodného zlyhania,

ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom
uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Z administratívneho spisu
vyplynulo, že správcom dane realizované dokazovanie a zistené indície podľa žalovaného sú vo svojej
spojitosti dostatočné pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom

náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Podľa
názoru žalovaného bolo potrebné zodpovedať kladne aj na otázku viažucu sa k posúdeniu splnenia
tretej podmienky Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s podvodným
konaním spojené. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených
deklarovanými dodávateľmi Vizuma s.r.o. a 4gastro Veľkoobchod s.r.o., ktorí daň reálne neodviedli

do štátneho rozpočtu, pretože si daň fakturovanú žalobcom znížili vstupom od ďalších nekontaktných
dodávateľov. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu.
V súvislosti so skúmaním subjektívnej stránky tzv. vedomostného testu správca dane identifikoval
objektívne okolnosti, ktoré vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na obchodnú činnosť
amožnostidaňovéhosubjektuprioverovanísisvojhoobchodnéhopartnera.Znapadnutéhorozhodnutia

vyplynulo, že žalobca, ktorý vykonával činnosť prevádzkovania výdajne stravy a výrobu hotových jedál,
uskutočnil obchod – nákup potravín s dodávateľom Vizuma s.r.o., po ukončení spolupráce spočívajúcej
v závoze uvareného jedla, pričom si neoveroval, či dodávateľ Vizuma s.r.o. s predmetným tovarom
obchoduje, či tovar vlastní, neoveroval pôvod, ani ceny tovaru, registráciu na príslušnej veterinárnej a
potravinovej správe. Po tom, ako začal mať dodávateľ Vizuma s.r.o. problémy s nepodanými daňovými

priznaniami, čo žalobcovi oznámil D. E., pristúpil žalobca za nezmenených podmienok k obchodom
s dodávateľom 4gastro Veľkoobchod s.r.o., ktorého konateľom bol pán D. E.. Neobvyklá sa javila
skutočnosť, že žalobca označil spoločnosť FreshBox s.r.o. ako prepravcu tovaru obstaraného od
dodávateľa Vizuma s.r.o., pričom spoločnosť FreshBox s.r.o. bola dlhodobým dodávateľom potravín aprepravcom žalobcu. Dodávateľ Vizuma s.r.o. bol uvedený od 25. 02. 2021 v zozname platiteľov DPH,
u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, o čom žalobca mohol vedieť, ak by vynaložil
minimálnu obozretnosť pri vstupe do obchodného vzťahu v roku 2022 s dodávateľom Vizuma s.r.o.

Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci medzi žalobcom a správcom dane bolo sporné to, či žalobca
s ohľadom na všetky okolnosti vedel alebo aplikujúc primeranú obozretnosť, mohol vedieť o tom, že sa
svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Žalovaný konštatoval,
že považoval za preukázanú minimálne nevedomú nedbanlivosť (a teda i splnenie vedomostného
testu) u žalobcu a to zo skutkových okolností zistených správcom dane. Žalobca vstúpil do obchodu s

dodávateľom Vizuma s.r.o. po ukončení spolupráce dodania služby rozvozu hotových jedál na základe
osloveniaD.E.,napriekskutočnosti,žesineoveroval,čidodávateľVizumas.r.o.sfakturovanýmtovarom
obchoduje; nezaujímal sa o pôvod, ani o ceny ponúknutého tovaru. V danej veci žalobca nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že by si zisťoval informácie o obchodných priestoroch dodávateľa Vizuma s.r.o. a
dodávateľa 4gastro Veľkoobchod s.r.o., zamestnancoch, internetovej stránke, registrácií na veterinárnej
a potravinovej správe a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa prijatím zdaniteľných plnení od

svojho priameho dodávateľa nebude zúčastňovať na daňovom podvode. Žalobca sa nezaujímal o
to, či dodávateľ Vizuma s.r.o. a dodávateľ 4gastro Veľkoobchod s.r.o. je vlastníkom tovaru. Žalobca
vedel, že dodávateľ Vizuma s.r.o. má problémy s nepodanými daňovými priznaniami, napriek tomu
vstúpil do obchodu s inou spoločnosťou D. E. – spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod s.r.o. Správca
dane teda správne uzavrel, že žalobca sa nechoval ako obozretný podnikateľ, keď obchod, ktorý bežne

realizoval s overenými dodávateľmi potravín, uzavrel s dodávateľom Vizuma s.r.o., ktorého obchodnú
činnosť vo sfére dodávania potravín nepoznal a uzavrel obchod s dodávateľom 4gastro Veľkoobchod
s.r.o., napriek skutočnosti, že disponoval informáciou o konaní D. E., ktorý bol konateľom spoločností
Vizuma s.r.o. a 4gastro Veľkoobchod s.r.o. Práve tieto skutočnosti považoval žalovaný za kľúčové z
pohľadu preukázania vedomostnej stránky účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom v predmetnej veci. Žalovaný uviedol, že ide o okolnosti, ktoré boli priamo v dispozičnej
sfére žalobcu a zároveň dodal, že úlohou správcu dane nebolo vymedzovať, aké opatrenia mal žalobca
prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by žalobca konal
obozretne. Žalovaný mal za to, že v predmetnej veci správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a
splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázal. Žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie správcu

dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných
ustanovení a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
z 13. februára 2014 vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-610/19 z 3. septembra 2020 Vikingo Fövállalkozó, rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult,
C-101/16, EU:C:2017:775).

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
10. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia. V rámci žalobných bodov namietal, že rozhodnutie správneho orgánu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

11. Žalobca v úvode správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a mal za to, že žalovaný

v plnom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane z daňového konania. Namietal, že žalovaný
neodstránil pochybnosti a medzery prvostupňového konania ale naopak nevykonaním dôkazov, ktoré
boli predložené v rámci odvolania ešte viac prehĺbil nedostatky prvostupňového rozhodnutia.

12. Uviedol, že skutkový stav prezentovaný žalovaným je v rozpore so spisom, nemá v ňom

oporu a skutkové a právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nezaoberajú
sa argumentáciou žalobcu z podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu
žalovaný v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, neuviedol aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov zistil. Zdôraznil, že
odvolací orgán nemôže skutkové zistenia vyplývajúce z podkladov prvostupňového rozhodnutia urobiť

zrozumiteľné namiesto správcu dane a následne vysloviť svoje právne vyhodnotenie týchto skutkových
zistení, čo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane absentovalo.13. Žalobca mal za to, že žalovaný (resp. aj správca dane) nedodržaním niektorých zásad a ustanovení
Daňového poriadku porušil práva daňového subjektu, čo môže mať až likvidačné následky pre žalobcu.
Poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20. 04. 2017, sp. zn. 5Sžf/37/2016 (bod 19. správnej žaloby).

14. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. V bode 24. správnej žaloby citoval závery
žalovaného z napadnutého rozhodnutia uvedené na str. 17. Uviedol, že nebolo sporné, že preukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, spornou skutočnosťou ostalo, či žalobca
vedel, resp. mohol vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na obchodnej transakcii poznačenej
podvodom na DPH. Namietal vykonanie Axel Kittel testu, resp. jeho výsledok, ktorý už namietal aj v
rámci administratívneho konania. Mal za to, že ak daňový orgán preukazuje kontrolovanému daňovému
subjektu vedomosť/možnosť vedomosti o podvode (ktorý však on nespáchal), musí mať na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a objektívnych dôkazov za preukázanú aj skutočnosť, že

sa podvod udial. Uviedol, že správny orgán povýšil dojmy na hodnotu dôkazu a ide jednoznačne
o arbitrárny postup spôsobujúci arbitrárnosť rozhodnutí prijatých v administratívnom konaní. Mal za to,
že vykonávanie dôkazov, ktoré sú dohadmi, je neprípustné a takýto výkon daňovej správy nemôže
požívať právnu ochranu.

15. V súvislosti s nárokom na odpočet DPH a jeho neuznanie poukázal na Nález ÚS SR I. ÚS
627/2022-43. Uviedol, že v predmetnom rozhodnutí sa ústavný súd zaoberal aplikáciou európskej
judikatúry v kontexte porušovania ústavných práv daňových subjektov dotváraním skutkového stavu
a povyšovaním domnienok na hodnotu dôkazu, a preto aj v tomto prípade je možné aplikovať
závery ústavného súdu, keďže v prejednávanej veci došlo k dotvoreniu skutkového stavu, povýšením

domnienok na hodnotu dôkazu a na tomto podklade správne orgány rozhodovali.

16. Žalobca uviedol, že preukázal, že nemal vedomosť o údajnom reťazci poznačenom údajným
daňovým podvodom a nemožno mu dávať na ťarchu skutočnosť, že nemôže navrhnúť dokazovanie,
ktoré je mimo jeho dispozičnej sféry. Zároveň považoval za nezrozumiteľné, aby daňový subjekt

navrhoval dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno prvostupňový orgán. Uviedol, že poukazoval
na skutočnosť, že prvostupňový orgán odvíja vedomosť žalobcu o daňovom podvode od zistení, ktoré
sám preveril v rozsahu, v akom mu toto umožňuje zákon a postavenie správcu dane.

17. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán pred sformulovaním svojich zistení musel vykonať niekoľko

daňových kontrol a zisťovaní u rôznych daňových subjektov v súčinnosti s iným daňovým úradom na to,
aby sformuloval svoje zistenia. Žalovaný následne z takto získaného materiálu vyvodil záver uvedený
v bode 27. žaloby (pozn. správneho súdu: v bode 27. správnej žaloby žalobca namieta vykonanie
Axel Kittel testu, resp. namieta jeho výsledok). Žalobca namietal, že postavenie žalobcu vyplývajúce
z postavenia podnikateľa a zároveň daňového subjektu neumožňuje nijakým spôsobom vykonať tak

rozsiahle zisťovanie za účelom preverenia skutočností, či bol obchod poznačený daňovým podvodom,
čo ani jeden zo správnych orgánov nepreukázal.

18. Namietal aj ignorovanie pochybení správcu dane zo strany žalovaného. Uviedol, že žalovaný v tejto
vecidotváralskutkovýstav,skutočnostiprezentovanéakofakty,označilzadohadyžalovanéhoasprávcu

dane. Uviedol, že vyvodzovať akýsi druh objektívnej zodpovednosti nemá oporu v zákone. Žalobca
preveril svojho dodávateľa, vykonal kontrolný nákup, preveril skutočnosti, pre ktoré bol zaradený do
zoznamu platiteľov DPH s dôvodmi na zrušenie registrácie, t.j. postupoval s náležitou obozretnosťou.
Vyzdvihol zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keď na jednej strane žalovaný konštatuje, že u žalobcu
išlo o nevedomú nedbanlivosť (daňový poriadok tento termín nepozná) a na strane druhej tvrdí, že

žalobca nevykonal také úkony, ktorými údajne mal a mohol zabrániť účasti na daňovom podvode.
Uviedol, že údajný (v daňovej kontrole nepreukázaný) daňový podvod sa mal stať na úplne inom stupni
obchodu, do ktorého žalobca nemohol vidieť, nemohol do neho zasahovať a ani nijak ovplyvniť.

19. Žalobca uviedol, že považuje výkon daňovej kontroly za dôležitú súčasť správy daní, avšak fiškálne

záujmy správcu dane nesmú byť postavené nad práva kontrolovaného subjektu, nesmú stáť nad
zákonom, nesmú ho obchádzať a pri správe daní je treba dbať na morálne princípy a dobré mravy.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. 01. 2023, sp. zn. 4Sžfk/13/202
(pozn. správneho súdu: zrejme malo byť uvedené sp. zn. 4Sžfk/13/2021). Mal za to, že splnil všetkyzákonom požadované podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane a jeho nárok je v súlade s
európskou ako aj tuzemskou judikatúrou. Uviedol, že nie je zákonné nepriznať mu nároky len preto, že
správca dane nedokázal kontaktovať niektoré daňové subjekty.

20. V závere správnej žaloby poukázal na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
TT-14S/117/2022 zo dňa 22. 08. 2023, najmä na body 56, 57 a 58. Uviedol, že vykonal testovací nákup,
čím reálne preveroval dodávateľa, a to, že správne orgány berú do úvahy len časť textu zápisnice a
nevychádzajú z reálneho priebehu udalostí, podľa názoru žalobcu preukazuje arbitrárnosť rozhodnutí.

Za arbitrárne považoval aj tvrdenie žalovaného, že úlohou správcu dane nebolo vymedzovať, aké
opatreniamalžalobcaprijať,avšakztoho,čobolovdaňovomkonanípreukázané,nemožnokonštatovať,
že by žalobca konal obozretne. Správny orgán by mal byť schopný určiť aspoň základný okruh opatrení,
resp. zásady, v zmysle ktorých by tieto opatrenia mali byť prijímané a vykonávané. Správny orgán sa
pri tom ani len čiastočne neoprel o bežnú prax, t.j. bežne prijímané opatrenia v obdobných situáciách
a zotrval len v pozícii negovania svojimi tvrdeniami. Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú

založené na dojmoch a názoroch povýšených na úroveň dôkazov, čo v tomto prípade podľa názoru
žalobcu umožňuje aplikáciu zásady „in dubio pro reo“.

21. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Považoval žalobné námietky za nedôvodné a
neopodstatnené, pretože správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi,

na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a
Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikoval celý
rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode ako aj konanie žalobcu
v rozpore so zásadami obozretnosti v obchodnom styku, kedy vyhodnotil prijaté opatrenia žalobcu za
nedostatočné. Žalovaný nemal z takto zisteného skutkového stavu problém vyhodnotiť a overiť splnenie

jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel testu a vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich
o daňovom podvode i nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Tvrdenie žalobcu o predložených, resp.
nevykonaných dôkazoch predložených v rámci odvolania považoval zo strany žalobcu za zavádzajúce
a neopodstatnené.

22. V replike žalobca žiadal správny súd, aby zrušil nezákonné rozhodnutia správnych orgánov. Mal
za to, že tvrdenia žalovaného v žiadnom prípade nepreukazujú, že mal žalobca vedieť o údajnom
daňovom podvode, ktorý popisujú orgány finančnej správy v predmetnom prípade. Uviedol, že pokiaľ by
dodávateľa predtým nepoznal, neznamená to, že mal alebo mohol vedieť o údajnom daňovom podvode.
Obchodné vzťahy sa často nadväzujú s novými partnermi a neexistuje povinnosť spolupracovať len s

dlhoročnými dodávateľmi. Pokiaľ malo byť dôvodom negatívneho rozhodnutia to, že žalobca nebol na
sídle, ani v inej prevádzke dodávateľa, tak mal za to, že osobná návšteva sídla alebo prevádzky nie
je zákonnou povinnosťou odberateľa ako obchodného partnera a jej absencia nepreukazuje vedomosť
o akýchkoľvek protiprávnych aktivitách dodávateľa. Ďalším pochybením žalobcu malo byť to, že si
neoveril, či jeho dodávateľ obchoduje s fakturovaným tovarom. Žalobca nemal žiaden objektívny dôvod

predpokladať, že by mu bol ponúknutý tovar, ktorý dodávateľ nemá k dispozícii (neobchoduje s ním).
Overenie sortimentu obchodného partnera nie je zákonnou povinnosťou kupujúceho. Žalobca vychádzal
z obchodného správania svojho dodávateľa, ktoré bolo v súlade s bežnou obchodnou praxou. Žalobca
nebol povinný skúmať pôvod tovaru. Dodávateľ bol riadne registrovanou spoločnosťou a žalobca nemal
dôvod pochybovať o jeho oprávnenosti dodávať tovar v dohodnutej kvalite. Podľa názoru žalovaného

by žalobca mohol predchádzať účasti na daňovom podvode aj tak, že by sa zaujímal o skladovanie
tovaru. Žalobca nerozumel tomu, ako by takéto konanie napomohlo odhaleniu daňového podvodu z jeho
strany. Spôsob skladovania tovaru je vnútornou záležitosťou dodávateľa a žalobca nemal povinnosť
ho preverovať. Žalobca nakupoval bežne dostupný tovar na trhu, pričom neexistoval žiadny indikátor
nezrovnalostí. Žalobca nakupoval tovar za trhové ceny, pričom neexistuje povinnosť porovnávať ceny u

rôznych dodávateľov. Navyše, cenové rozdiely v obchodných transakciách nie sú samy osebe dôkazom
vedomej (či nedbanlivostnej) účasti na daňovom podvode. Uviedol, že to, že sa spoločnosť FreshBox
nenachádzala v kontrolných výkazoch dodávateľa, je internou
záležitosťou dodávateľa, ktorú žalobca nemal dôvod skúmať a nevie sa k tomu vyjadriť. Skutočnosť,
že žalobca bol informovaný o daňových problémoch spoločnosti Vizuma s.r.o. neznamená, že mal

alebo mohol vedieť o údajných podvodných praktikách, ktoré popisujú orgány finančnej správy. Žalobca
postupoval v rámci bežných obchodných praktík a nebol povinný preverovať skutočnosti, ktoré sú
primárne zodpovednosťou dodávateľa a orgánov verejnej správy. Uviedol, že správca dane dôkazné
bremeno neuniesol.23. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. 07.
2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na
jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel

správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

25. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté

výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,
v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body
sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Vo
vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na závery

vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22. 08. 2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom

správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu,
aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne
uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí, pretože práve
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K
dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí

bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/
rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/
SSP). Preto samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade
s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

26. Správna žaloba neobsahuje žiadne konkrétne a zároveň pre prejednávanú vec podstatné
skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný, či správca dane nevysporiadali alebo ktoré by nezobrali do
úvahy, či ich nesprávne vyhodnotili. Ako už bolo konštatované vyššie, správny súd nemá oprávnenie za
žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v žalobe všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

27. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné
odôvodnenie, keď sa žalovaný podľa názoru žalobcu v odôvodnení nevysporiadal s jeho odvolacími
námietkami,správnysúduvádza,žežalobcaneuviedolvýpočetžiadnychodvolacíchnámietok,sktorými

sa podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Z hľadiska posúdenia
dostatočnostiodôvodneniajepodstatné,abysasprávneorgányvosvojichrozhodnutiachvysporiadaliso
všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch
znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí
najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu

(v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre
ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia
dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH bolo
žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mohol vedieť.

28. Obdobne správny súd považuje za nekonkrétnu žalobnú námietku ohľadne nedostatočne zisteného
skutkového stavu, keď žalobca nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva namietaná nedostatočnosť
zisteného skutkového stavu a jeho rozpor so spisom a z akého dôvodu žalobca považoval skutkové a
právne argumenty žalovaného za nepresvedčivé. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v odôvodnení
zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie

dôkazov a aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov zistil.

29. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť,
správny súd má za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou
činnosťou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Pokiaľ
žalobca namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu, správny súd

vovšeobecnostiuvádza,žeodpočítanieDPHmôžebyťvsúladesozákonomDPH,ktorýjetranspozíciou
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva.
Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. V súlade s judikatúrou

Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04
a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu potrebné vykonať
tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej
hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci
celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný

daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí
nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR

v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn.
6Sžfk/52/2020), ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval
4 otázky tak ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

30. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo

správny súd opísal v odsekoch 7., 8. a 9. tohto rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

31. Žalobca namieta, že preukázal, že nemal vedomosť o údajnom reťazci poznačenom údajným
daňovým podvodom a nemožno mu dávať na ťarchu skutočnosť, že nemôže navrhnúť dokazovanie,
ktoréjemimojehodispozičnejsféry.Zároveňpovažujezanezrozumiteľné,abydaňovýsubjektnavrhoval

dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno prvostupňový orgán. Uviedol, že prvostupňový orgán
odvíja vedomosť žalobcu o daňovom podvode od zistení, ktoré sám preveril v rozsahu v akom mu
toto umožňuje zákon a postavenie správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré
rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel
a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú

situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom
získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ
daňový únik nastať aj na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca zodpovedá aj za takýto
daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal vedieť. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť

za vyššie uvedený daňový podvod, musí byť naplnený aj takzvaný vedomostný test, že o daňovom
podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due
diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov
s podvodným konaním. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že preveril svojho dodávateľa, vykonal kontrolný
nákup a preveril skutočnosti, pre ktoré bol dodávateľ zaradený do zoznamu platiteľov DPH s dôvodmi na

zrušenie registrácie, t.j. postupoval s náležitou obozretnosťou. Správny súd má za to, že práve uvedená
skutočnosť mala u žalobcu nepochybne vyvolať minimálne primeranú obozretnosť. Žalobca napriek
svojej vedomosti o problémoch dodávateľa Vizuma s.r.o. s nepodanými daňovými priznaniami, na čo
priamo konateľa žalobcu upozornil konateľ dodávateľa Vizuma s.r.o. pán E., s ním aj tak nedbanlivopristúpil na spoluprácu a neskôr pokračoval v spolupráci so spoločnosťou 4gastro Veľkoobchod s.r.o.
(opätovne s konateľom pánom E.).

32. Podľa názoru správneho súdu správca dane zistil skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikoval
celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode ako aj konanie
žalobcu v rozpore zo zásadami obozretnosti v obchodnom styku, kedy vyhodnotil prijaté opatrenia
žalobcu za nedostatočné. O dôvode nepriznania odpočítania dane od deklarovaného dodávateľa
Vizuma s.r.o. a 4gastro Veľkoobchod s.r.o. bol žalobca oboznámený, pričom z tvrdenia o daňovom

podvode pri nedostatočnej obozretnosti, sa žalobca žiadnym spôsobom počas daňovej kontroly, ani
vo vyrubovacom konaní, či v odvolacom konaní nevyvinil (nešlo o prenos dôkazného bremena).
Tvrdenie žalobcu o predložených, resp. nevykonaných dôkazoch predložených v rámci odvolania je zo
strany žalobcu zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko v správnom konaní nepredložil žiadne listiny
a nenavrhol žiadne dokazovanie.

33. Pokiaľ žalobca namieta, že nemôže navrhnúť dokazovanie, ktoré je mimo jeho dispozičnej sféry
a považoval za nezrozumiteľné, aby navrhoval dôkazy v čase, kedy si prevzal dôkazné bremeno
prvostupňový orgán, správny súd poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné
bremeno na správcovi dane. Správca dane vo veci sám vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil
existenciu daňového podvodu a možnosť žalobcu o tomto podvode vedieť. Správca dane žalobcu

žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani napadnuté rozhodnutie nie je postavené na tom, že by
žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti. Správny súd opakuje, že dôkazné bremeno v predmetnej veci
nespočívalo v preukázaní existencie plnenia zo strany žalobcu a táto skutočnosť nebola sporná.

34. Pokiaľ žalobca namieta, že prvostupňový orgán pred sformulovaním svojich zistení musel vykonať

niekoľko daňových kontrol a zisťovaní u rôznych daňových subjektov v súčinnosti s iným daňovým
úradom na to, aby sformuloval svoje zistenia (daňových kontrol iných daňových subjektov), v tomto
smere je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 daňového poriadku. Správny
súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane tak môže, ako dôkazy použiť listiny získané
v rámci iných daňových kontrol a v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný
záznam, pričom takto postupoval aj správca dane v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných
daňových kontrol stali dôkazmi v predmetnej veci a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobca
v replike zo dňa 14. 02. 2025 rozporoval závery žalovaného z napadnutého rozhodnutia konkrétnymi

námietkami, avšak repliku učinil v lehote, v ktorej už nemal možnosť rozširovať dôvody správnej žaloby,
nakoľko tak mohol urobiť iba v lehote na podanie správnej žaloby, ktorá uplynula dňa 04. 12. 2024.

35. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2016 zo dňa 20. 04. 2017 a Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/13/2021, z ktorých uvádzal právne závery, avšak bez premostenia
s prejednávanou vecou. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 627/2022-43 zo dňa
27. 04. 2023, ktorý sa zaoberá otázkami spojenými s posudzovaním prenosu dôkazného bremena na
sťažovateľa pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o dani
z pridanej hodnoty. Na takýchto okolnostiach však napadnuté rozhodnutie nebolo založené. Pokiaľ

žalobca poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/117/2022 zo dňa 22. 08.
2023, resp. jeho závery v bodoch 56, 57 a 58, správny súd uvádza, že citovaný rozsudok bol zrušený
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/1/2024 zo dňa 19. 12. 2024.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán by mal byť schopný určiť aspoň základný okruh opatrení,

resp. zásady, v zmysle ktorých by tieto opatrenia mali byť prijímané a vykonávané, správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 5 Sfk/93/2022 zo dňa 25. 09.
2024, ktorý v bode 41 a 42. konštatoval, že: „...Žalovaný a ani správny súd nepokladali za dostatočné
opatrenia, na ktoré poukazoval žalobca, ako napr. preverenie si dodávateľa v obchodnom registri,
platnosť registrácie DPH, preverenie si zoznamu dlžníkov finančnej správy či Sociálnej poisťovne. Pokiaľ

sťažovateľ namieta, že od orgánov finančnej správy a ani od správneho súdu nedostal odpoveď na
otázku, aké iné opatrenia mal vykonať, kasačný súd môže iba uviesť, že úlohou finančných orgánov je
opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť a úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných
bodov posúdiť. Aby otázka sťažovateľa neostala nezodpovedaná, kasačný súd uvádza, že rozsahprijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti).Medzi takéto
opatreniamôžuslúžiťnapríkladajreferencieodtretíchosôb,bankovéreferencie,auditdodávateľaajeho
dodávateľskéhoreťazcaapod...“.Podľanázorusprávnehosúdunebolatátožalobnánámietkadôvodná,

nakoľkožalobcanemuseldostaťodsprávnehoorgánuodpoveďohľadneokruhuopatrení,právenaopak,
úlohou žalobcu bolo pred uskutočnením zdaniteľných obchodov v hodnote niekoľko desiatok tisíc Eur
vykonať dostatočné opatrenia na zabránenie jeho účasti na daňovom podvode.

37. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok

tzv. Axel Kittel testu preukázali a dôkazy a indície zistené preverovaním správcu dane považoval vo
svojej spojitosti za dostatočné pre prijatie záveru správcu dane a následne i žalovaného o daňovom
úniku, na základe ktorého žalobca získal daňové zvýhodnenie. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach
identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mohol vedieť.

38. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu,
a preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

39. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.