Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100461
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100461.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: maloletá A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. D., zastúpená zákonnou
zástupkyňou - matkou: E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. D., adresa na doručovanie: F.
XX, XXX XX D. D. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 97489
Banská Bystrica J. M. Hurbana č. 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5340 Ant zo dňa 22. 04. 2024 a č. UPS/US5/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5339 Ant zo dňa 22. 04. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5340 Ant zo dňa 22. 04. 2024 z r
u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5339 Ant zo dňa 22. 04. 2024
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

III. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že maloletá žalobkyňa zastúpená zákonnou
zástupkyňou - matkou požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla bez automatickej prevodovky a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) a
m),§34a§38ods.1písm.b)bod2.zákonač.447/2008Z.z.opeňažnýchpríspevkochnakompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“). Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) posúdil na tento účel zdravotný stav maloletej
žalobkyne a svoje závery vyjadril v lekárskom posudku zo dňa 04. 12. 2023. V ňom ako klinickú diagnózu
uviedol Aspergerov syndróm (F 84.5). Podkladom jeho záveru boli nálezy z vyšetrení pediatričkou C.
G. B. zo dňa 19. 10. 2023, detskou psychiatričkou C. C. H. zo dňa 06. 12. 2022 a zo dňa 13. 09. 2023
(lekárska správa detskej psychiatričky zo dňa 15. 03. 2023 nebola doložená) a rehabilitačnou lekárkou
MUDr. Katarínou Haštovou zo dňa 10. 10. 2023. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa

ďalej skonštatoval, že maloletá žalobkyňa od septembra 2023 chodí k psychologičke, pričom nálezy
neboli doložené, ako ani iné odborné nálezy s tým, že v dostupných nálezoch nie je dokumentované také
podstatné zhoršenie zdravotného stavu maloletej žalobkyne, ktoré by podmieňovalo zmenu posledného
posudkového záveru z roku 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 zákona č.447/2008Z.z.určil„Poruchypsychickéhovývojadetí-komplexnáporucha(napr.Aspergerovsyndróm)“,
a to v zmysle IV. časti (Duševné poruchy a poruchy správania), bodu 1. (Poruchy psychického vývoja
detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus),

písm. d) - komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm) podľa citovanej prílohy s mierou funkčnej
poruchy 90 % z možného rozpätia 90 až 100 %. Posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa
ďalej uviedol, že u maloletej žalobkyne ide o pervazívnu vývinovú poruchu s intelektovou výkonnosťou
v pásme priemeru. Maloletá žalobkyňa navštevuje 7. ročník bežnej triedy základnej školy a nie špeciálnu
školu pre deti s pervazívnymi vývinovými poruchami. V škole má individuálny študijný plán a podľa

učiteľky dosahuje dobré výsledky, aj vzťahy so spolužiakmi sú dobré, bez konfliktov, bez prejavov
agresivity, pričom maloletá žalobkyňa má aj mimoškolské aktivity (chodí na klavír). Má chybné držanie
tela a je hypermobilná, pričom mobilita nie je výrazne obmedzená, zvláda samostatnú chôdzu po rovine
i po schodoch aj na dlhšie vzdialenosti a nemá poruchu orientácie, komunikácie ani závažné poruchy
správania a je prakticky sebestačná. Potrebuje len dohľad nad užívaním liekov. Posudkový lekár
orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalej skonštatoval, že maloletá žalobkyňa nemá zdokumentované

závažné pohybové ani zmyslové postihnutie, pri zdokumentovanom psychickom postihnutí potrebuje
sprevádzanie druhou osobou ako každé iné dieťa v jej veku, a preto nie je odkázaná na doprovod.
S odkazom na lekársku správu C. I., v ktorej sa konštatuje, že maloletá žalobkyňa „pri dlhšej chôdzi cca
hodinu má bolesti lýtok“ posudkový lekár orgánu verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že maloletá
žalobkyňa je schopná premiestniť sa k prostriedkom hromadnej dopravy, nastupovať do nich, udržať

sa v nich počas jazdy a vystupovať z nich. Rovnako maloletá žalobkyňa nemá duševnú poruchu s
často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá
ťažkú poruchu zvieračov, preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Pre duševné postihnutie
s ťažkou poruchou sociálnych funkcií spĺňa kritériá na vydanie parkovacieho preukazu. Nespĺňa kritériá
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla podľa

§ 38 ods. 9 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z. z..

2. Na podklade lekárskeho posudku posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa
04. 12. 2023 a posudkového záveru zo dňa 15. 01. 2024 bol vydaný orgánom verejnej správy
prvého stupňa podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. komplexný posudok č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/

SOC/2024/28286 zo dňa 15. 01. 2024, v zmysle, ktorého sa maloletej žalobkyni nenavrhol peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a ani peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V komplexnom
posudku bolo skonštatované, že maloletá žalobkyňa nie je odkázaná na sprievodcu, ani na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia bolo

navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/28320-6 zo
dňa 23. 01. 2024 nevyhovel žiadosti maloletej žalobkyne v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou

zo dňa 15. 11. 2023 a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie 1.“) a rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/28319-6 zo dňa
23. 01. 2024 nevyhovel ani žiadosti maloletej žalobkyne v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou
zo dňa 15. 11. 2023 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie

2.“). Prvostupňové rozhodnutie 1. orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil tým, že príspevok
nakúpuosobnéhomotorovéhovozidlanebolkomplexnýmposudkomnavrhnutýakoformakompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia maloletej žalobkyne a podľa aktuálneho
lekárskeho posudku nie je maloletá žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, nemá pohybové ani zmyslové postihnutie, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi

prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá ani ťažkú poruchu
zvieračov, a preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a teda
nespĺňa podmienku stanovenú zákonom č. 447/2008 Z. z.. Prvostupňové rozhodnutie 2. orgán verejnej
správy prvého stupňa odôvodnil rovnako tým, že maloletá žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa lekárskeho posudku a nespĺňa ani podmienky uvedené

v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., lebo nie je zaradená do chronického dialyzačného
programu ani transplantačného programu a neposkytuje sa jej akútna onkologická liečba ani udržiavacia
liečba pri hematoonkologickom ochorení, pričom peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol maloletejžalobkyni navrhnutý komplexným posudkom ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ich ťažkého
zdravotného postihnutia, keďže nespĺňa zákonom stanovené podmienky.

4. Žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou podala proti prvostupňovému rozhodnutiu 1.
a 2. odvolanie zo dňa 26. 01. 2024. K odvolaniu pripojila lekársku správu detskej psychiatričky C. C. H.
zodňa28.02.2024,13.09.2023,15.03.2023,05.12.2023,06.12.2022,lekárskusprávuzAmbulancie
pediatrickej neurológie zo dňa 18. 12. 2023, lekársku správu z rehabilitačného vyšetrenia C. J. I. zo dňa
10. 10. 2023 a psychologickú správu C. J. K. z Ambulancie klinickej psychológie zo dňa 26. 01. 2024.

5. V dôsledku odvolania žalobkyne proti obom týmto rozhodnutiam orgánu verejnej správy prvého
stupňa bol zo strany posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa vypracovaný doplnok
zo dňa 06. 02. 2024 k jeho lekárskemu posudku zo dňa 04. 12. 2023, v ktorom posudkový lekár orgánu
verejnej správy prvého stupňa skonštatoval, že v doloženom odvolaní maloletej žalobkyne podanom
v zastúpení zákonnou zástupkyňou – matkou a pripojených odborných lekárskych nálezoch nie sú

uvedené také nové skutočnosti, ktoré by podmieňovali zmenu jeho posudkového záveru zo dňa 04. 12.
2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa nemienil odvolaniu žalobkyne vyhovieť, a preto ho predložil
spolu so svojím stanoviskom a spisovou dokumentáciou žalovanému.

6. Zdravotný stav maloletej žalobkyne bol v odvolacom konaní posúdený posudkovým lekárom

žalovaného, ktorý svoje závery vyjadril v lekárskom posudku zo dňa 13. 03. 2024. Podkladom
jeho záveru boli lekárske nálezy z vyšetrení pediatričkou C. G. B. zo dňa 19. 10. 2023, detskou
psychiatričkou C. C. H. zo dňa 28. 02. 2024, rehabilitačnou lekárkou C. J. I. zo dňa 10. 10.
2023 a lekársky nález z neurologického vyšetrenia C. L. M. zo dňa 18. 12. 2023. Posudkový
lekár žalovaného ako klinické diagnózy podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb 10.MKCH uviedol 1.

Aspergerov syndróm (F84.5), 2. Iná fóbická úzkostná porucha (F40.8), 3. Porucha aktivity a pozornosti
(F90.0), 4. Elektívny mutizmus, 5. Neepileptické stavy (afektívne záchvaty), 6. Encefalopatia (G93.4),
7. CHDT (R29.3), 8. Porucha rovnováhy, hypermobilita, 9. Pedes plani, genua vara et recurvata, 10.
Chondropatia gen.1utr., 11. Astigmatizmus miopicus, 12. Dysgrafia, 13. St.p. AT. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. „Poruchy psychického

vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) -
komplexná porucha (aspergerov sy)“ podľa IV. časti, bod 1. písm. d) citovanej prílohy s mierom
funkčnej poruchy 90 %. Posudkový lekár žalovaného uviedol, že maloletá žalobkyňa je fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím. Podkladom pre zhodnotenie miery funkčnej poruchy u maloletej
žalobkyne boli lekárske nálezy predložené orgánu verejnej správy prvého stupňa. Posudkový lekár

žalovaného uviedol, že pre stanovenie miery funkčnej poruchy považuje za rozhodujúcu diagnózu
Aspergerov syndróm. Žalobkyňa je 13,5 ročné dievča v sledovaní pedopsychiatra a psychológa
pre Aspergerov syndróm, poruchu aktivity a pozornosti, fóbickú úzkostnú poruchu. Posudkový lekár
žalovaného uviedol v lekárskom posudku, že objektívnym vyšetrením bolo konštatované, že maloletá
žalobkyňa odpovedá jednoslovne, je skôr pasívna, pri nevyhovení požiadaviek má pohotovosť k

verbálnej a brachiálnej agresii. Je u nej prítomná fóbická asymptomatika so somatizáciami (bolesti
hlavy, brucha), myslenie je autistické. Od 09/2023 je u maloletej žalobkyne nasadená psychiatrická
medikácia pre dekompenzáciu stavu - odmietanie chodiť do školy, zmeny nálad, afektívne záchvaty,
somatizácia. Toho času má preto schválený individuálny študijný plán. Maloletá žalobkyňa absolvovala
rehabilitácie pre chybné držanie tela, hypermobilný syndróm, poruchy koordinácie vs. na podklade

encefalopatie/dĺžkový rozdiel dolných končatín. Pre stavy zahľadenia s nereagovaním bolo realizované
neurologické vyšetrenie, ktoré bolo bez topiky, EEG bez záchytu epileptiformnej aktivity. Objektívne
je maloletá žalobkyňa čiastočne orientovaná, chôdza je samostatná, bez potreby kompenzačných
pomôcok. Navštevuje 8. ročník bežnej základnej školy, má asistentku, individuálny študijný plán,
t.č. chodí fyzicky do školy maximálne 1-2x do týždňa vzhľadom na preťaženosť, apatiu, slabšiu

výkonnosť. Vzhľadom k uvedenému a tiež vzhľadom k sociálnemu šetreniu posudkový lekár žalovaného
skonštatoval,žet.č.jestupeňodkázanostiVI.spočtombodov0,jenutnádopomocausmerneniedruhou
osobou pri stravovaní, hygiene, výbere vhodného oblečenia, pri orientácii v cudzom prostredí a podávaní
medikácie, pričom maloletá žalobkyňa je plne mobilná, aktuálne od 09/2023 nastavená na psychiatrickú
medikáciu pre dekompenzáciu základného ochorenia, má schválený individuálny študijný plán, podľa

asistentky učiteľa je v škole apatická, malo výkonná, leží na lavici a odmieta robiť zadané úlohy. Do
koncaškolskéhorokabudepretodochádzaťdoškolylennapreskúšanie.Vdomácomprostredívyžaduje
neustále usmerňovanie zo strany matky k plneniu úloh a každodenných činností, t. č. preto vyžaduje
celodennú starostlivosť. Posudkový lekár žalovaného napokon uzavrel, že maloletá žalobkyňa nie je t.č.podľa§14ods.6písm.a),b),c)a§38ods.9písm.b)zákonač.447/2008Z.z.odkázanánaindividuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nemá takú závažnú poruchu mobility, ktorá by
jej bránila premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať/vystupovať do/z vozidla

a udržať sa v ňom počas jazdy, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, nemá dokázanú ťažkú poruchu zvieračov, nie
je zaradená do chronického dialyzačného programu, transplantačného programu, neposkytuje sa jej
akútna onkologická liečba alebo pri hematoonkologickom ochorení udržiavacia liečba, a teda t. č. je
samostatne mobilná, s doprovodom zvládne cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Termín

opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletej žalobkyne určil posudkový lekár žalovaného na
január 2025.

7. V rámci odvolacieho konania bol vydaný komplexný posudok č. UPS/US5/SSVRODPPKPC/
SOC/2024/5641/KO zo dňa 15. 04. 2024. V tomto komplexnom posudku bolo vyhodnotené, že
maloletá žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy

90 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 1 písm. d) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008
Z. z.. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným
príspevkom na opatrovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Komplexný posudok
vychádzal z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 13. 03. 2024 a posudkového

záveru zo dňa 08. 04. 2024.

8. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
a posudkových činností Banská Bystrica (žalovaný) vydalo dňa 22. 04. 2024 rozhodnutie č. UPS/
US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5340 Ant, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
a podľa § 34 ods. 1, § 14 ods. 6 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odvolanie žalobkyne
zamietol a prvostupňové rozhodnutie 1. potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1.“). Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 1. poukázal na prvostupňové rozhodnutie 1., odvolanie
žalobkyne, na vypracovanie komplexného posudku v odvolacom konaní na podklade lekárskeho

posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 13. 03. 2024 a posudkového záveru zo dňa 08.
04. 2024, ako i na to, že zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne - matka požiadala v odvolaní
o osobné stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. 02. 2024. Následne
žalovaný uviedol obsah úradného záznamu č. 2024/41601 zo dňa 26. 02. 2024 z osobného stretnutia
maloletej žalobkyne v sprievode jej zákonnej zástupkyne - matky s posudkovým lekárom žalovaného,

obsah záverov posudkového lekára žalovaného vyjadrených v lekárskom posudku zo dňa 13. 03.
2024 ako i posudkový záver ku komplexnému posudku a uzavrel po citácii § 34 ods. 1, § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z. z., že maloletá žalobkyňa nemá takú závažnú poruchu mobility, ktorá by jej
bránila premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do neho, udržať sa v ňom
počas jazdy a vystupovať z neho, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,

neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, nemá preukázanú ťažkú poruchu zvieračov,
a preto nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že maloletej žalobkyni neodporučili
cestovanie verejnou hromadnou dopravou ani odborní lekári, žalovaný uviedol, že vyjadrenia odborných
lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter, ktorý nie je pre príslušný orgán verejnej správy
záväzný. Zákon č. 447/2008 Z. z. zveril kompetenciu posudzovať zdravotný stav, určovať mieru
funkčnej poruchy, ako aj posúdiť všetky druhy odkázanosti, vrátane kompenzácie na účely citovaného
zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov verejnej správy. Úlohou posudkového lekára nie
je len bez výhrad akceptovať návrh odborných lekárov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť

celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami
posudzovania pre daný účel, pričom v prejednávanom prípade posudkový lekár žalovaného zohľadnil
všetky predložené lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav maloletej
žalobkyne. Napokon uzavrel, že nakoľko maloletá žalobkyňa pre priznanie peňažného príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla nespĺňa zákonné podmienky, tento jej nebol v komplexnom

posudku žalovaným navrhnutý. Napadnuté rozhodnutie 1. prevzala zákonná zástupkyňa maloletej
žalobkyne - matka dňa 23. 04. 2024.9. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
a posudkových činností Banská Bystrica (žalovaný) vydalo dňa 22. 04. 2024 rozhodnutie č. UPS/
US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5339 Ant, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a podľa

§ 38 ods. 1 písm. b) bod 2., ods. 9 a 11, § 14 ods. 6 a 10 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.
odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie 2. potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
2.“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 2. poukázal na prvostupňové rozhodnutie
2., odvolanie žalobkyne, na vypracovanie komplexného posudku v odvolacom konaní na podklade
lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 13. 03. 2024 a posudkového záveru

zo dňa 08. 04. 2024, ako i na to, že zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne - matka požiadala v
odvolaní o osobné stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. 02. 2024.
Následne žalovaný uviedol obsah úradného záznamu č. 2024/41601 zo dňa 26. 02. 2024 z osobného
stretnutia maloletej žalobkyne v sprievode jej zákonnej zástupkyne - matky s posudkovým lekárom
žalovaného, obsah záverov posudkového lekára žalovaného vyjadrených v lekárskom posudku zo dňa
13. 03. 2024 ako i posudkový záver ku komplexnému posudku a uzavrel po citácii § 38 ods. 9 a

11 a § 14 ods. 6 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z., že maloletá žalobkyňa nie je podľa § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ani nie je
zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, neposkytuje sa
jej akútna onkologická liečba, ani netrpí hematoonkologickým ochorením, pre ktoré by sa jej poskytovala
udržiavacia liečba. V ďalšom žalovaný poukázal na odporúčací charakter vyjadrení odborných lekárov,

ktoré nemajú pre príslušný orgán verejnej správy záväzný charakter s tým, že zákon č. 447/2008 Z. z.
zveril kompetenciu posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť všetky
druhy odkázanosti, vrátane kompenzácie na účely citovaného zákona posudkovým lekárom príslušného
orgánu verejnej správy. Žalovaný zdôraznil úlohu posudkového lekára príslušného orgánu verejnej
správy ako i to, že v prejednávanom prípade posudkový lekár žalovaného zohľadnil všetky predložené

lekárske nálezy. Napokon uzavrel, že nakoľko maloletá žalobkyňa pre priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla nespĺňa zákonné podmienky, tento jej nebol v komplexnom posudku žalovaným navrhnutý.
Napadnuté rozhodnutie 2. prevzala zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne - matka dňa 23. 04. 2024.

Správna žaloba

10. Zákonná zástupkyňa - matka za maloletú žalobkyňu podala proti týmto rozhodnutiam žalovaného
osobne na Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu dňa 21. 06. 2024, ku ktorej pripojila lekársky
nález rehabilitačnej lekárky C. J. I. zo dňa 10. 10. 2023, detskej psychiatričky C. C. H. zo dňa

13. 09. 2023, 05. 12. 2023, 28. 02. 2024, lekársky nález z Ambulancie pediatrickej neurológie C.
L. M. zo dňa 18. 12. 2023 a Rozhodnutie riaditeľa základnej školy s materskou školou H. C. č.
R/19/2024zodňa29.02.2024opovoleníindividuálnehovzdelávaniaaoslobodeniamaloletejžalobkyne
od povinnosti dochádzať do školy od 01. 03. 2024 do 30. 06. 2024. V správnej žalobe v podstatnom
namietala, že maloletá dcéra v čase posudzovania trpela a stále trpí viacerými zásadnými zdravotnými

problémami (Aspergerov syndróm, úzkostná fóbia, pohotovosť k verbálnej a brachiálnej agresivite,
hypermobilita, porucha rovnováhy a neepileptické stavy) a že kvôli ochoreniu a nepredvídateľnému
správaniu nedokáže využívať hromadnú prepravu. V ďalšom poukázala na vlastníctvo 20 ročného
osobného motorového vozidla, ktoré je poruchové, pričom opravy sú ekonomicky nerentabilné. Maloletá
žalobkyňa navštevuje odborných lekárov mimo miesta bydliska a má individuálny vzdelávací plán

kvôli preťaženiu a nervovým kolapsom, pričom školu navštevuje minimálne dvakrát do týždňa a ešte
ďalší deň na pár vyučovacích hodín. Maloletá žalobkyňa je rýchlo unaviteľná a vtedy u nej prichádzajú
agresívne stavy a nepredvídateľné konanie, pričom v súčasnosti nedisponuje schopnosťou odhadnúť
pocity a postoje ostatných a porozumieť jemným neverbálnym signálom (výraz tváre, tón hlasu).
Maloletá nedokáže odhadnúť citový stav druhého človeka, čo často vyústi do nedorozumení a spustení

fóbických stavov a emočnej lability, jej správanie je preto často nepredvídateľné, a preto z tohto
dôvodu a taktiež kvôli opakujúcim sa kolapsom musí byť pod dozorom dospelého človeka. Zákonná
zástupkyňa maloletej žalobkyne ďalej uviedla, že zdravotný stav jej dcéry sa zhoršuje, podľa dohody
so školou jej musí byť neustále k dispozícii a v prípade kolapsov, nevhodného a nepredvídateľného
správania ju okamžite vyzdvihnúť. V danom stave nie je maloletá žalobkyňa schopná odísť k najbližšej

zastávke mestskej hromadnej dopravy a tiež nastúpiť do mestskej hromadnej dopravy a vydržať
v nej, čo mala potvrdiť vo svojej lekárskej správe zo dňa 26. 01. 2024 i klinická psychologička
Mgr. Katarína Vaľová. Neschopnosť cestovania vo verejnej doprave bola ďalej odôvodňovaná veľkou
psychickou záťažou na maloletú žalobkyňu (hlukom, pachom), hrozbou nepredvídateľného a možnéhoafektívneho správania, odmietaním nastúpenia do mestskej hromadnej dopravy najmä v prípade,
ak je v nej viac ľudí, ako i tým, že maloletá žalobkyňa nevníma čas a nevie sa riadiť cestovným
poriadkom. Samostatné cestovanie neodporúča okrem pedopsychiatričky ani rehabilitačná lekárka v

zmysle lekárskej správy zo dňa 10. 10. 2023 z dôvodu nedostatočnej stability. V závere správnej
žaloby bolo správnemu súdu navrhnuté, aby zrušil napadnuté rozhodnutia 1. a 2., vrátane im
predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí a aby predmetné rozhodnutia správny súd nahradil
rozhodnutiami, ktorými vyhovie žiadostiam o príslušné peňažné príspevky tak na kúpu osobného
motorového vozidla ako i na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 01. 10. 2024 uviedol, že napadnuté rozhodnutia
žalovaného 1. a 2. boli vydané na základe riadne zisteného stavu veci v čase ich vydania, pričom

žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré posúdil každý zvlášť, ale aj vo vzájomných súvislostiach a zohľadnil
všetky predložené odborné nálezy. Zdôraznil, že pri obidvoch napadnutých rozhodnutiach sa posudzuje
ako základná podmienka odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Na základe záverov sociálnej posudkovej činnosti a lekárskej posudkovej činnosti je maloletá žalobkyňa
objektívne čiastočne orientovaná, jej chôdza je samostatná, bez potreby kompenzačných pomôcok,

pričom v súčasnej dobe chodí fyzicky do školy max. na 1 – 2 krát do týždňa vzhľadom na preťaženie,
apatiu a slabšiu výkonnosť. Maloletá sa nevie orientovať v čase a v cudzom prostredí, pri cestovaní
v prostriedku verejnej hromadnej dopravy vzhľadom na poruchy koordinácie a takisto pri komunikácii
s vodičom (cudzími ľuďmi) potrebuje pomoc druhej osoby, pričom tento sociálny dôsledok ťažkého
zdravotnéhopostihnutiajekompenzovanýpeňažnýmpríspevkomnaopatrovanie,ktorýpoberájejmatka

a tiež preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Maloletá žalobkyňa
nemá po pohybovej stránke obmedzenie, pohybuje sa samostatne, bez ortopedickej pomôcky, nejde u
nej o pohybové postihnutie, je schopná samostatne zmeniť polohy a prejsť po schodoch. Posudkový
lekár žalovaného po komplexnom posúdení zdravotného stavu maloletej žalobkyne uviedol, že nemá
takú závažnú poruchu mobility, ktorá by jej bránila premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy,

nastupovať do neho, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, nemá duševnú poruchu
s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemá
preukázanú ani ťažkú poruchu zvieračov, a preto nie je podľa § 14 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.
z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (v čase rozhodovania platil
§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.). Maloletá žalobkyňa nie je zaradená ani do chronického

dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, neposkytuje sa jej akútna onkologická
liečba, ani netrpí hematoonkologickým ochorením, pre ktoré by sa jej poskytovala udržiavacia liečba,
pre ktoré by jej vznikol podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. nárok na peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla aj v prípade, že by nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Žalovaný tiež uviedol, že maloletá žalobkyňa je usmerniteľná, nemá ťažkú poruchu mobility, nemá ťažkú
poruchu zvieračov aj afektivita je na liečbe stabilnejšia. K poruchám stability a koordinácie posudkový
lekár žalovaného skonštatoval, že tieto nie sú pre účely zákona č. 447/2008 Z. z. závažné a ani pri jednej
z diagnóz okrem rozhodujúcej (Aspergerov syndróm) nespĺňa mieru funkčnej poruchy 50 %, z čoho
vyplýva, že by sa ani nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný

navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia 1.
ako i správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia 2. zamietol ako nedôvodnú
v celom rozsahu a náhradu trov konania žalobkyni nepriznal, pričom žalovaný nežiadal, aby správny
súd vo veci nariadil pojednávanie. K správnej žalobe žalovaný pripojil stanovisko posudkového lekára
žalovaného zo dňa 30. 09. 2024, v ktorom sa uvádza, že maloletá žalobkyňa nemá ťažkú poruchu

mobility (odborné neurologické vyšetrenie kompletne v norme), chôdza je samostatná, bez potreby
kompenzačných pomôcok. Porucha stability je na vrub tendencie k zakladaniu špičiek pri únave (zlý
stereotyp chôdze), chybné držanie tela, hypermobilita. V školskom roku 2023/2024 mala maloletá
žalobkyňa schválený individuálny študijný plán vzhľadom na preťaženie pri základnom ochorení s tým,
že na preskúšanie chodila pripravená, naučená. V poslednom psychiatrickom vyšetrení z 02/2024 je

konštatované, že afektivita je stabilnejšia na individuálnom štúdiu. Vzhľadom na psychosomatizáciu
mala maloletá žalobkyňa upravené dávky psychiatrickej medikácie, ale bez nutnosti pridávania ďalšej
liečby. Pri osobnom stretnutí zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne - matka uviedla, že do/
z prostriedku verejnej hromadnej dopravy dokáže nastúpiť/vystúpiť, skúšajú cestovať autobusom 1-2krát týždenne za účelom socializácie, takisto navštevuje aj krúžok klavíru, v škole ma kamarátky.
Posudkový lekár žalovaného zotrval na pôvodnom stanovisku, že maloletá žalobkyňa je usmerniteľná,
t.č. nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná

so sprievodcom cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, nemá ťažkú poruchu mobility,
afektivity a je na liečbe stabilnejšia, nemá ťažkú poruchu zvieračov.

Replika žalobkyne

12. V replike zo dňa 27. 11. 2024 zákonná zástupkyňa - matka maloletej žalobkyne poukázala na nové
poznatky vo výskume poruchy autistického spektra, kde patrí aj Aspergerov syndróm, a to síce,
že deti postihnuté touto diagnózou majú poškodenú centrálnu nervovú sústavu, poškodené centrum
rovnováhy, jemnej a hrubej motoriky, sú ľahko unaviteľné, majú nízku frustračnú toleranciu, rýchlo
vyhoria. Ďalej vo všeobecnosti uviedla, že samotná diagnóza Aspergerov syndróm je komplexná,
trvalá a neliečiteľná porucha, pričom maloletá žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy 90 % s tým,

že ak by bolo maloletej kvôli ostatným 12 diagnózam pridaných 10 % jej miera funkčnej poruchy
by dosiahla 100 %. Následne bola v replike vznesená hypotetická otázka ako by mohla osoba ťažko
zdravotne postihnutá s mierou funkčnej poruchy 100 % byť schopná cestovať verejnou hromadnou
dopravou a dodržiavať cestovný poriadok. Maloletá má poškodené centrum rovnováhy, nedokáže sa
naučiť bicyklovať, nevie sa udržať ani na jednej nohe a pri rýchlej unaviteľnosti následkom preťaženia

nervovej sústavy sa začne potkýnať alebo padať. Pri vyčerpaní sa nedokáže presunúť na dlhšiu
vzdialenosť bez rizika pádov alebo úrazu. Cestovanie maloletej žalobkyne do školy autobusom (v čase
poruchy auta) malo za následok jej totálne poobedné vyčerpanie s nekontrolovateľným správaním
a neschopnosťou pripraviť sa na ďalší deň do školy. Maloletá zle znášala podnety v mestskej hromadnej
doprave (väčší počet ľudí, hluk, smrad), pričom nevhodne komentovala cestujúcich (napr. „..ten človek

smrdí, tlačí sa na mňa...“), a preto bolo upustené od cestovania v mestskej hromadnej doprave.
Vzhľadom na vek, výšku a váhu maloletej nie je podľa matky možné zaručiť, že táto sa neprejaví
agresívnym alebo nepredvídateľným spôsobom vo verejnej hromadnej doprave, pričom zákonná
zástupkyňa (matka) by ju v tomto stave nedokázala dostatočne zvládnuť (korigovať) tak, aby bol
rešpektovaný cestovný poriadok (slušné chovanie, absencia agresivity a neobťažovania cestujúcich

správaním). Súčasne bolo poukázané na rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. V replike bolo požiadané o vytýčenie súdneho pojednávania v danej veci.

13. Duplika nebola žalovaným podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne
príslušný (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /

ďalej len „SSP“/ a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup,
ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s §
6 ods. 2 písm. c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 19. 08. 2025, pričom dospel k záveru,

že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/5340 Ant zo dňa 22. 04. 2024 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5339 Ant zo dňa 22. 04. 2024 je dôvodná.

15. Zákonná zástupkyňa mal. žalobkyne (matka) na nariadenom pojednávaní dňa 19. 08. 2025 zotrvala

na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených a na tom, čo bolo uvedené v replike. Poukázala na
zdravotné postihnutie mal. dcéry A. a ťažkosti s tým spojené vo vzťahu k preprave mestskou hromadnou
dopravou, ako i na to, že maloletá má evidované v predložených lekárskych správach agresívne
a nepredvídateľné správanie. Vo vzťahu k mobilite maloletej uviedla, že dcéra sa nevie orientovať s tým,
že v konaní pred orgánmi verejnej správy nebola zohľadnená lekárska správa rehabilitačnej lekárky

C. I. zo dňa 10. 10. 2023, kde bola u jej dcéry konštatovaná porucha stability a problémy s mobilitou.
Súčasne uviedla, že posudkový lekár žalovaného si z predložených lekárskych nálezov zobral len
čiastkovézáveryatietoneboliprevzatékomplexne.Tieždoplnila,žemaloletámávsúčasnosti15rokova
nastupuje na strednú školu, pričom jej stav sa zhoršuje. Potvrdila, že jej bol priznaný peňažný príspevokna opatrovanie mal. dcéry a že maloletá je medikovaná s tým, že medikamentózna liečba, ktorú jej
dcéra poberá adekvátne nekompenzuje jej agresívne správanie a nie je účelom medikamentóznej
liečby, aby ju maloletá brala v takom rozsahu, aby bola až apatická. Súčasne uviedla, že pokiaľ mal.

dcéru vozí autom a táto má nasadenú liečbu liekmi dokážu eliminovať jej prejavy agresívneho a
nepredvídateľného správania sa lepšie ako v prípade, keby maloletá mala používať mestskú hromadnú
dopravu. Využívaním prepravy prostredníctvom osobného motorového vozidla nedochádza u maloletej
k jej preťaženiu mestskou hromadnou dopravou. Ďalej zákonná zástupkyňa mal. žalobkyne (matka)
poukazovala na účel kompenzácií a na zachovanie dôstojnosti maloletej. Napokon navrhla správnemu

súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného 1. a 2., ako i obe prvostupňové rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Náhradu trov konania si pre prípad úspechu vo vzťahu
ku žalovanému neuplatnila.

16.Poverenázástupkyňažalovanéhonanariadenompojednávanídňa19.08.2025uviedla,žežalovaný
zhodnotil všetky odborné vyšetrenia ohľadom maloletej žalobkyne s tým že orgány verejnej správy

reagovali v čase posúdenia zdravotného stavu maloletej i na to, že v danom čase mala 13 rokov
a že sa jej zdravotný stav zhoršil, pričom poukázala na to, že jej bola nasadená medikamentózna
liečba. Posudkový lekár žalovaného vychádzal z objektívnych nálezov a nie z odporúčaní odborných
lekárov, nakoľko predmetní odborní lekári nemajú kompetenciu posudzovať odkázanosť pacienta na
kompenzáciu. Zároveň poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že v odvolacom konaní

bol zákonnej zástupkyni žalobkyne priznaný peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéry s tým, že
maloletej bol stanovený stupeň odkázanosti VI. Ďalej uviedla, že ťažké zdravotné postihnutie maloletej
žalobkyne je adekvátne kompenzované. Správnemu súdu navrhla, aby správnu žalobu žalobkyne
zamietol podľa § 190 SSP, a to vo vzťahu k obidvom napadnutým rozhodnutiam žalovaného. Náhradu
trov konania si neuplatnila.

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy. Poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci

podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa
§ 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.24. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) lekárska
posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

26. Podľa § 11 ods. 3, prvá veta zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) pri
výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na
účelykompenzácie,naúčelypreukazu,naúčelyparkovaciehopreukazu,naúčelyposudzovaniafyzickej
schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej
schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný
súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) ak fyzická osoba
v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu
zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú
dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

28. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy

osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy
a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb.

29. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15
ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

30. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.
1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s

opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

31. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) zvýšené výdavky
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky

na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú

zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri

hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

32. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) (1) Na
konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze savzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na

konanie o parkovacom preukaze.

33. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) podkladom na
rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

34. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2024) fyzická osoba,
ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu,
je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na
jeho výšku alebo výplatu.

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak

sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

38. Predmetom súdneho prieskumu v prerokúvanej veci sú dve rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil
rozhodnutiaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica,ktorýnevyhovelžiadostiammaloletej
žalobkyne zo dňa 15. 11. 2023 podaných v zastúpení zákonnou zástupkyňou maloletej – matkou,
a to konkrétne i) žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
a ii) žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to z dôvodu, že maloletá žalobkyňa
nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2018 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovýmvozidlomavprípadepeňažnéhopríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nie je navyše ani zaradená do chronického
dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, neposkytuje sa jej akútna onkologická

liečba, ani netrpí hematoonkologickým ochorením, pre ktoré by sa jej poskytovala udržiavacia liečba.

39. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na tieto kompenzačné príspevky a obsah týchto nárokov sú
v zákone č. 447/2008 Z. z. vymedzené takto: podľa § 34 ods. 1 cit. zák. fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona

č. 447/2008 Z. z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť
peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. cit. zák.
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 cit. zák. odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť
peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak zákon č. 447/2008 Z. z. neustanovuje inak, súvisiace so

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Miera funkčnej poruchy žalobkyne bola určená
percentuálnou mierou 90 %, a teda v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa splnila podmienku, že je
fyzickouosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím(§2ods.3zákonač.447/2008Z.z.).Vprejednávanej
veci nebolo sporné ani ustálenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia maloletej žalobkyne, ktorým
je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb Aspergerov syndróm zaradený do IV. časti, bod 1. písm. d)

prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalobkyňa však žalovanému vytýkala, že jej zdravotný stav jej
z dôvodu poruchy mobility a duševnej poruchy neumožňuje využívať prostriedky verejnej hromadnej
dopravy, a preto je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a súčasne akoosoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má schválené individuálne vzdelávanie mala za to, že
má nárok i na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

40. Správny súd na úvod vo všeobecnosti konštatuje, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.
z. na účely kompenzácie posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 cit. zák. Podľa záverečných poznámok k časti
IV prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár určí mieru funkčnej poruchy podľa rozsahu
zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa

narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity a
pri úplnom rozpade osobnosti s trvalým dozorom sociability sa určia maximálne hodnoty miery funkčnej
poruchy. Pokiaľ ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru, správny súd konštatuje, že lekársku
posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a žalovaného.
Správne súdy nemôžu voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi.
Lekársky posudok preto predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý orgán verejnej správy

vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Ssk 2/2022). Žalovaný ako i
správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie lekárskeho posudku nie je v rozpore
s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje alebo či je svojou celkovou
skladbou nepreskúmateľné (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7 Ssk 7/2022). O taký

prípad však ide práve v prerokúvanej veci.

41. Správny súd sa najskôr venoval napadnutému rozhodnutiu 1. o nepriznaní peňažného príspevku na
kúpu osobného motorového vozidla. Žalovaný vo vzťahu k tejto žiadosti nepriznal žalobkyni peňažný
príspevok, pričom uviedol, že žalobkyňa nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a
pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k
vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy

osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b)
duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov
prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

42. V prípade žalobkyne možno konštatovať, že v jej situácií by bolo možné uvažovať o priznaní
takéhoto peňažného príspevku len podľa § 14 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z. z., t.j.
v dôsledku ťažkej poruchy mobility a v dôsledku duševnej poruchy, ktorá má často sa opakujúce
prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. V prejednávanej veci otázka
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v časti schopnosti žalobkyne

na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
z dôvodu ťažkej poruchy zvieračov premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať
z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb nebola sporná, nakoľko nebolo preukázané, že by
maloletá žalobkyňa mala byť odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z tohto

dôvodu - ťažká porucha zvieračov. Úlohou správneho súdu preto bolo posúdiť splnenie podmienky
odkázanosti maloletej žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom výlučne
v kontexte na ťažkú poruchu mobility a na duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej
dopravy osôb podľa § 14 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z. z., keďže žalobkyňa a žalovaný sa

v otázke posúdenia schopnosti žalobkyne prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej prepravy
osôb v časti apelujúcej na odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom z dôvodu ťažkej poruchy mobility a duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania nezhodli.

43. Z obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 13. 03. 2024 vyplýva,
že posudkový lekár žalovaného poukázal na obsah predloženej lekárskej správy z rehabilitačného
vyšetrenia u C. J. I. zo dňa 10. 10. 2023 a vyjadril sa k mobilite maloletej žalobkyne tak, že
skonštatoval, že maloletá absolvovala rehabilitácie pre chybné držanie tela, hypermobilný syndróm,poruchy koordinácie vs. na podklade encefalopatie (dĺžkový rozdiel dolných končatín). Posudkový
lekár žalovaného zároveň uviedol, že neurologické vyšetrenie realizované pre zahladenia sa maloletej
s nereagovaním bolo bez topiky a EEG bez záchytu epileptiformnej aktivity. Maloletú v lekárskom

posudku zo dňa 13. 03. 2024, ktorého závery žalovaný prevzal do komplexného posudku zo dňa 15.
04. 2024 označil za čiastočné orientovanú, pričom chôdza je samostatná, bez potreby kompenzačných
pomôcok. Správny súd uvádza, že napriek skutočnosti, že posudkový lekár žalovaného vychádzal
z lekárskej správy rehabilitačnej lekárky zo dňa 10. 10. 2023, táto nebola prevzatá komplexne.
V lekárskej správe z rehabilitačného vyšetrenia C. J. I. zo dňa 10. 10. 2023 sa v objektívnom

náleze uvádza „na 1 DK výraznejšie limitovaná koordinácia, bolesť pri dopade...“ ako aj „...oslabenie
koordinácie a rovnováhy...“ s tým, že rehabilitačná lekárka na záver lekárskej správy napokon uviedla,
že „Vzhľadom na zdravotný stav pac. poruchu stability a koordinácie je nutný dohľad dospelej osoby
a doprovod vzhľadom na vysoké riziko pádov, presuny v hromadnej doprave nie sú samostatne
možné, nedostatočná stabilita.“ Správny súd uvádza, že nemôže sám posudzovať odborné otázky
medicínskeho charakteru a lekárske posudky preskúmava z toho hľadiska, či sú úplné, objektívne,

logické, presvedčivé, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania
predložené lekárske správy (nálezy) a iné prípadné dôkazy. Podľa správneho súdu sa posudkoví lekári
s lekárskou správou rehabilitačnej lekárky zo dňa 10. 10. 2023 a závermi v nej obsiahnutými dostatočne
nevysporiadali. Posudkoví lekári nevysvetlili, prečo nevzali závery „o nemožnosti samostatného presunu
v hromadnej preprave“, „o nedostatočnej stabilite“ obsiahnuté v správe rehabilitačnej lekárky do úvahy.

Správny súd si uvedomuje, že výlučne posudkovým lekárom je zákonom zverené posudzovanie
zdravotného stavu u fyzických osôb za účelom priznania peňažných príspevkov na kompenzáciu,
avšak zároveň o správnosti takého posúdenia nemôžu byť žiadne pochybnosti a posudkoví lekári by
mali dať jednoznačnú odpoveď, prečo niektoré závery odborných lekárov nebolo možné zohľadniť
pri posudzovaní nároku žalobkyne na peňažný príspevok na kompenzáciu. Správny súd uvádza, že hoci

samotný lekársky posudok je výsledkom odbornej mienky posudkového lekára, musí byť koncipovaný
tak, aby jeho záverom mohli porozumieť aj osoby, ktoré takéto odborné vedomosti nemajú. Peňažným
príspevkom na kúpu motorového vozidla sa v oblasti mobility kompenzuje (okrem iného) znížená
pohybová schopnosť, teda obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať napríklad v dôsledku
narušenia telesných funkcií. Účelom tejto kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať

znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie
sa (§ 6 zákona č. 447/2008 Z. z.). Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je znížená pohybová
schopnosť a znížená orientačná schopnosť obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v
dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií. Z citovanej úpravy
tak nevyplýva, že cieľom je kompenzovať len stavy úplnej imobility, teda že by muselo ísť len o osobu,

ktorá sa vôbec nedokáže premiestňovať. Naopak, vyplýva z nej, že sa kompenzuje aj znížená schopnosť
mobility. Ust. § 6 zákona č. 447/2008 Z. z. ani bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia
(môže sa jednať aj o narušenie zmyslových alebo duševných funkcií), hoci pri poruche mobility upravil
nielen jej intenzitu (ťažká porucha mobility), ale i určité sprievodné úkony (premiestnenie sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovanie, vystupovanie a udržanie sa v ňom počas

jazdy), ktoré ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti vykonať, robí ju to odkázanou
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

44. Neušlo pozornosti správneho súdu, že posudkový lekár žalovaného v rámci svojho stanoviska

zo dňa 30. 09. 2024 k podanej správnej žalobe doplnil svoje stanovisko k absencii ťažkej poruchy
mobility na strane žalobkyne v tom smere, že do-odôvodnil, že porucha stability je u maloletej na vrub
tendenciekzakladaniušpičiekpriúnave(zlýstereotypchôdze),chybnédržanietela,hypermobilita.Akaj
posudkovýmlekárommohlobyťzrejméužprikoncipovanílekárskehoposudkunaúrovniorgánuverejnej
správy prvého stupňa zo dňa 04. 12. 2023, resp. lekárskeho posudku zo dňa 13. 03. 2024 na úrovni

odvolacieho orgánu, že uvedený záver rehabilitačnej lekárky zo dňa 10. 10. 2023 o poruchách stability
a koordinácie, vysokom riziku pádov a neschopnosťou samostatného presunu maloletej v hromadnej
doprave nemôžu mať vplyv na posudkový záver o nepreukázaní ťažkej poruchy mobility, bolo ich úlohou
to v lekárskom posudku (nie až v rámci vyjadrenia k správnej žalobe) primerane a zrozumiteľne vysvetliť.

45. Pokiaľ žalovaný uviedol, že zákonnej zástupkyni mal. žalobkyne bol priznaný peňažný príspevok
na opatrovanie následne potom ako došlo k podaniu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorým matke maloletej pôvodne nebol priznaný
peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby (mal. dcéry), správny súd uvádza, že nespochybňuje,že každý z peňažných príspevkov upravených v zákone č. 447/2008 Z. z. (s výnimkou peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou) môže slúžiť aj na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie. Správny súd však dodáva, že ak
žalovaný mal za to, že v oblasti mobility a orientácie je stav mal. žalobkyne kompenzovateľný mimo
rámca odkázanosti na individuálnu prepravu, a to priznaním peňažného príspevku na opatrovanie, mal
predostrieť v napadnutom rozhodnutí 1. (nie až v rámci vyjadrenia k správnej žalobe a na nariadenom
pojednávaní) svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomuto záveru.

46. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienky odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom v kontexte na duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb podľa § 14 ods. 6 písm. b) cit. zákona správny súd uvádza, že z lekárskeho
posudku posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 04. 12. 2023, vrátane jeho

doplnenia zo dňa 06. 02. 2024 vyplýva, že maloletá navštevuje psychológa s tým, že lekárske nálezy
od psychológa neboli doložené. Z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 13.
03. 2024 vyplýva, že maloletá je v sledovaní pedopsychiatra a psychológa, pričom posudkový lekár
žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej žalobkyne vychádzal z viacerých lekárskych
správ, avšak medzi týmito lekárskymi správami, ktoré sa stali podkladom pre zhodnotenie zdravotného

stavu žalobkyne nefiguruje lekárska správa od psychológa. Nahliadnutím do administratívneho spisu
správny súd zistil, že žalobkyňa k odvolaniu proti prvostupňovým rozhodnutiam 1. a 2. pripojila viaceré
lekárske nálezy, vrátane psychologickej správy C. J. K. zo dňa 26. 01. 2024. Žalobkyňa v podanej
správnej žalobe prostredníctvom jej zákonnej zástupkyne - matky namietala, že psychologička Mgr.
Katarína Valová v citovanej správe zo dňa 26. 01. 2024 potvrdila, že maloletá je odkázaná na prepravu

osobným motorovým vozidlom. Správny súd konštatuje, že so správou psychologičky C. J. K. a závermi
v nej obsiahnutými sa posudkový lekár žalovaného nijako nevysporiadal a túto napriek konštatovaniu
o „sledovaní maloletej psychológom“ ani nevymenúva medzi objektívnymi lekárskymi nálezmi, ktoré
sa stali podkladom pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti maloletej žalobkyne, hoci táto bola
matkou žalobkyne predložená spolu s odvolaním proti prvostupňovým rozhodnutiam.

47. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie
zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby,
určovanie miery funkčnej poruchy, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého

pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené
posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny súd musí rovnako ako orgány verejnej
správy vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov
s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa uplatňujúceho si
konkrétny nárok vecne upravený zákonom č. 447/2008 Z. z., v tomto prípade žiadosť o poskytnutie

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z. z. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý
sa v súlade s § 15 ods. 1 cit. zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 cit. zákona. Správny súd nie je oprávnený
posudzovať správnosť záverov uvedených v príslušnom lekárskom posudku, ale hodnotí iba to, či úvahy

posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a či posudkový lekár vzal zreteľ na všetky relevantné
účastníkom do konania doložené lekárske nálezy a svoje závery dostatočne, jasne a zrozumiteľne
odôvodnil. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti
a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom

pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

48. Podľa správneho súdu v prejednávanom prípade lekársky posudok posudkového lekára žalovaného
zo dňa 13. 03. 2024 vyhotovený na odvolacej úrovni takéto náležitosti nespĺňa. Príslušný posudkový
lekár žalovaného, závery ktorého si osvojil a následne pretavil do komplexného posudku a do

napadnutého rozhodnutia 1. aj žalovaný, síce sumarizuje a uvádza závery lekárskych nálezov (a
to lekárskeho nálezu C. G. B. zo dňa 19. 10. 2023, pedopsychiatričky C. C. H. zo dňa 28. 02.
2024, rehabilitačnej lekárky C. J. I. zo dňa 10. 10. 2023 a lekárskeho nálezu z neurologického
vyšetrenia C. L. M. zo dňa 18. 12. 2023), avšak absentuje úvaha, ktorá by obsahovala dostatočnýpočet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi záverom o nesplnení
legislatívnych podmienok odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom z dôvodu podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. a zisteným skutkovým stavom.

Správny súd uvádza, že žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou v rámci odvolania
doložila psychologickú správu zo dňa 26. 01. 2024, ktorá nebola nijako vyhodnotená, resp. nebolo
vysvetlené, prečo je predmetná lekárska správa posudkovo nepodstatná a postačuje len skonštatovať,
že maloletá je v sledovaní psychológa, a to napriek skutočnosti, že podľa záverečných poznámok k časti
IV prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár vychádza pri posudzovaní zdravotného stavu

posudzovanej osoby práve aj (okrem iného) z psychologického nálezu. Posudkový lekár žalovaného
sa obmedzil výlučne len na strohé skonštatovanie, že maloletá je v sledovaní psychológa, pričom
nijako nereflektoval na závery plynúce z tejto psychologickej správy vo väzbe na kritériá podľa §
14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Z predmetnej psychologickej správy vyplynulo, že
u maloletej je daná „...určitá miera nepredvídateľnosti reakcií a správania najmä v meniacich sa
podmienkach a záťažových situáciách...“ Z úradného záznamu orgánu verejnej správy prvého stupňa

BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/36123č.z.2023/187535ztelefonickéhokontaktovaniatriednejučiteľky
zo dňa 29. 11. 2023 založeného v administratívnom spise, správny súd tiež zistil, že maloletej vadí hluk
v triede alebo konflikty, ktorým sa vyhýba a reaguje tak, že opustí triedu.

49. Súčasne z lekárskych odborných nálezov od pedopsychiatričky C. C. H. predložených zákonnou

zástupkyňou (matkou) maloletej žalobkyne v administratívnom konaní je potrebné poukázať na to, že
umaloletejboloskonštatované:„...ťažkáusmerniteľnosť...“(lekárskasprávaz06.12.2022),„...miestami
soc. neprimerané správanie...“ (lekárska správa z 15. 03. 2023), „...odmietanie vychádzok“...,
„...osobnosť tangovaná zákl. dg. PAS...“ (lekárska správa z 13. 09. 2023), „...afektivita labilnejšia,
dekompenzácia v záťaži...“ (lekárska správa z 05. 12. 2023 ), „...pri nevyhovení pohotovosť k verbálnej

a brachiálnej agresii...“ (lekárska správa z 28. 02. 2024).

50. Správny súd uvádza, že na základe doložených lekárskych správ žalobkyňou od pedopsychiatričky
a psychologičky, či vyjadrenia triednej učiteľky nemožno jednoznačne a bez pochybností konštatovať
v zhode s právnym názorom žalovaného, že maloletá žalobkyňa nemá duševnú poruchu s často sa

opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, a preto nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je zrejmé, že maloletá žalobkyňa
sa vyhýba priestorom, kde je hluk, či konflikty, keďže tým narastá jej diskomfort čo súvisí s jej
vnímaním a socializáciou sa s ostatnými v dôsledku základného ochorenia (Aspergerov syndróm),
ktoré patrí do skupiny diagnóz porúch autistického spektra. Cestovanie verejnou hromadnou dopravou

(sociálny ruch), možno podľa správneho súdu tiež zhodnotiť ako aktivitu, ktorú maloletá žalobkyňa
realizuje mimo svojho osobného komfortu, a kde sa možno bežne stretnúť s hlukom, väčším počtom
osôb, vyhroteným situáciami či konfliktmi nepríjemnými aj pre bežného človeka, nieto ešte pre
osobu s objektívne popísanou labilnejšou afektivitou, s miestami sociálne neprimeraným správaním,
s pohotovosťou k verbálnej ako i fyzickej agresii pri nevyhovení požiadavkám, ktorého pôvodne

kompenzovaná choroba sa náhle zhorší v záťažových situáciách. Z psychologickej správy zo dňa
26. 01. 2024 vyplýva zlá tolerancia záťažových situácií maloletou, ako i zlá tolerancia meniacich
sa podmienok so sklonom k nepredvídateľným reakciám a správaniu. Ak by bol prijatý záver
žalovaného, že maloletá žalobkyňa nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, mal žalovaný minimálne v rámci odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia 1. dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo nevzal do úvahy objektívne
konštatovania a závery odborných lekárov, ktorí vyšetrovali maloletú a neobmedziť sa na konštatovanie,
že názory odborných lekárov nie sú pre príslušný orgán verejnej správy záväzné, nakoľko zákon
kompetenciu posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť všetky
druhy odkázanosti, vrátane kompenzácie zveril posudkovým lekárom príslušných orgánov verejnej

správy. Správny súd si v plnej miere uvedomuje, že len posudkovým lekárom bolo zákonom zverené
posudzovanie zdravotného stavu fyzických osôb za účelom priznania peňažných príspevkov na
kompenzáciu, zároveň však o správnosti takého posúdenia nemôžu byť žiadne pochybnosti a posudkoví
lekári by mali dať jednoznačnú odpoveď, prečo niektoré závery odborných lekárov nebolo možné
zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobkyne na peňažný príspevok na kompenzáciu (v tomto prípade na

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla). Správny súd navyše dodáva, že podmienky
pre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie sú ustanovené v jednotlivých ustanoveniach zákona
č. 447/2008 Z. z. a pojmy v nich používané sú tak právnymi pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká
porucha mobility“, „duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľnéhoalebo nepredvídateľného správania“, „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri
rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“). Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii
riadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť

predpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne
potrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu
nemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje (porovnaj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.7Ssk/187/2022 zo dňa 27. 09. 2023). Žalovaný prevzal

jednotlivé závery komplexného posudku a lekárskeho posudku bez toho, aby zároveň zrozumiteľne
vyložil právne pojmy, ktoré použil pri hodnotení odkázanosti žalobkyne na kompenzáciu. Povinnosťou
žalovaného bolo vysvetliť, aké sú kritériá na hodnotenie často sa opakujúcich prejavov agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania (pričom v zdravotnej dokumentácií maloletej boli
uvádzané prejavy agresivity pri nevyhovení požiadavkám, ako i nepredvídateľné správanie a reakcie
najmä v meniacich sa podmienkach a záťažových situáciách), ktoré by opodstatňovali záver o

odkázanosti na individuálnu prepravu. Následne mal žalovaný porovnať poruchy, prejavy, ťažkosti,
obmedzenia, ktoré sa u maloletej žalobkyne zistili. Až na základe toho mohol ustáliť, či poruchy zistené
u maloletej žalobkyne zodpovedajú alebo nezodpovedajú obsahu právnej normy a potom len mohol
vyhodnotiť a vysporiadať sa s tým, či poruchy zistené u maloletej žalobkyne sú kompenzovateľné mimo
rámca odkázanosti na individuálnu prepravu (napr. priznaním peňažného príspevku na opatrovanie

fyzickej osoby).

51. Správny súd ďalej v nadväznosti na už uvedené navyše poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/15/2022 zo dňa 10. mája 2023, podľa odôvodnenia ktorého „Prejavy
agresivity nie sú viazané len na miesto (autobus, nákupné centrá), ale aj na domáce prostredia a

súvisia s akoukoľvek konfrontačnou situáciou, nezávisle od miesta a osôb. Stavy agresivity nesúvisia s
cestovaním v mestskej hromadnej doprave ani s uzavretým priestorom, ale s nevyhovením požiadaviek
posudzovanej fyzickej osoby. Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný posudkový lekár dospel k záveru,
že agresívne prejavy sú u žalobkyne dané a pre žalobkyňu je agresívne správanie za určitých (pre
žalobkyňu nepríjemných) okolností charakteristickým, respektíve sprievodným znakom ...cestovanie

verejnou hromadnou dopravou (sociálny ruch), možno bezpečne zhodnotiť ako aktivitu, ktorú žalobkyňa
realizuje mimo svojho osobného komfortu, a kde sa možno bežne stretnúť s vyhroteným situáciami
nepríjemnými aj pre bežného človeka, nieto ešte pre osobu s objektívne popísanou úzkosťou a
zlým znášaním stresových situácií ... Rovnako sa najvyšší správny súd nestotožňuje so záverom, ku
ktorému dospel posudkový lekár čo do vyhodnotenia ďalšieho kritéria plynúceho z vyššie citovaného

§ 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a teda, že agresívne správanie žalobkyne plynie z
predvídateľných okolností majúcich primárny pôvod v tom, že žalobkyni nie je vyhovené podľa jej
požiadaviek, nakoľko čo do budúcna nie je nikdy isté, že žalobkyni, a zvlášť v prostriedku hromadnej
dopravy bude vyhovené plne v súlade s jej požiadavkami. Podľa názoru súdu manžel žalobkyne ako
jej blízka osoba lepšie pozná žalobkyňu a dokáže vhodnejším spôsobom reagovať a eliminovať možné

impulzy nepriaznivo ovplyvňujúce jej správanie než cudzia osoba cestujúca v prostriedku hromadnej
dopravy, u ktorej sa možno skôr stretnúť s nepochopením, nižšou mierou empatie, tolerancie, najmä
ak nie je oboznámená so zdravotným stavom žalobkyne. Rovnako sa možno stotožniť so záverom, ku
ktorému dospel krajský súd v rámci posudzovania v poradí tretieho kritéria plynúceho z § 14 ods. 6 písm.
b/ zákona č. 447/2008 Z. z., konkrétne otázkou možného neovládateľného správania sa žalobkyne, na

ktorúskutočnosťžalovanývosvojomrozhodnutížiadnymspôsobomnereagovalanevyhodnocovalho...
základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,
minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba

schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.
Pokiaľ žalobkyňa trpí duševnou poruchou, ktorá nie je sporná a v zmysle aj vyššie spomínaných
lekárskych nálezov dlhodobo preukazuje zlú toleranciu záťažových nových, stresových situácií, zle
toleruje, keď sa stretne s nepochopením, keď ju niekto spochybňuje, zle toleruje uzavreté priestory,
má problém cestovať hromadnými prostriedkami, potom účel zákona č. 447/2008 Z. z. možno naplniť

tým, že jej bude umožnené prednostne využívať na individuálnu prepravu osobné motorové vozidlo než
cestovanie verejnou hromadnou prepravou“.52. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne
vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 46 správneho poriadku
musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to

príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Orgány verejnej

správy pri rozhodovaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
všetky vyššie uvedené náležitosti, a to aj v prípade, ak sa plne stotožňujú so závermi komplexného
posudku. Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť orgánu
verejnej správy prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, odôvodneného názoru, či vlastného
posúdenia. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre
nedostatok dôvodov, pričom takým prípadom je, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla orgán

verejnej správy k určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z
odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, teda k identifikovaniu
právnej normy vzťahujúcej sa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených
skutkových okolností pod túto právnu normu. Pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti

súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu
a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Podľa správneho súdu v odôvodnení preskúmavaného
napadnutého rozhodnutia 1. ani v lekárskom či komplexnom posudku žalovaného nie je preskúmateľne
odôvodnené a maloletá žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou matkou nedostala vyčerpávajúco
preskúmateľnú odpoveď na to, prečo u maloletej diagnostikovaná porucha jej psychického vývoja

(Aspergerov syndróm) s pohotovosťou k verbálnej a brachiálnej agresii pri nevyhovení požiadavkám,
s fóbickou symptomatikou (maloletej bola diagnostikovaná i iná fóbická úzkostná porucha ako i elektívny
mutizmus), s určitou mierou nepredvídateľných reakcií a správania sa v meniacich sa podmienkach
a záťažových situáciách, s miestami sociálne neprimeraným správaním nenapĺňa podmienku uvedenú
v § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z..

53. Vo vzťahu k druhému rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo podrobené súdnemu prieskumu, t. j.
rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla správny súd konštatuje, že predmetný peňažný príspevok
možno poskytnúť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím i) odkázanej na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.), ktorá má integračné
aktivity uvedené v § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., ii) zaradenej do chronického
dialyzačného programu, iii) zaradenej do transplantačného programu, iv) ktorej sa poskytuje akútna
onkologická liečba pri akomkoľvek onkologickom ochorení, vi) ktorej sa poskytuje udržiavacia liečba
pri hematoonkologickom ochorení. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobkyňa nie je zaradená

do dialyzačného programu alebo do transplantačného programu a ani to, že sa jej neposkytuje akútna
onkologická liečba a maloletá netrpí ani hematoonkologickým ochorením, pre ktoré by sa jej poskytovala
udržiavacia liečba. Spornou však zostala otázka, či žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorovéhovozidlazdôvodu,žejeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutímodkázanounaindividuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že maloletá
mala Rozhodnutím riaditeľa základnej školy s materskou školou H. C. v Banskej Bystrici povolené
individuálne vzdelávanie od 01. 03. 2024 do 30. 06. 2024 s tým, že podmienka využívania osobného
motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím má určený individuálny študijný plán. Žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou –

matkou žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zo dňa 15. 11. 2023 odôvodnila poukazom
na svoje diagnózy (Aspergerov syndróm, elektívny mutizmus, ADD, úzkostná fóbia, porucha rovnováhy,
hypermobilita). V žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zo dňa 15. 11. 2023 sa ďalej

uvádza, že maloletá nezvláda cestovanie verejnou dopravou, či už preťažením nervovej sústavy
zo sociálnych podnetov, hypermobilitou a poruchou rovnováhy, pričom maloletá ma nevyspytateľné
správanie (agresívne správanie). Správny súd tiež dopĺňa, že žalovaný v konaní nerozporoval, žemaloletá žalobkyňa ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je vlastníkom osobného motorového
vozidla, ktorého držiteľom je zákonná zástupkyňa – matka, ktorá maloletej dcére zabezpečuje prepravu.

54. Žalovaný napadnuté rozhodnutie 2. odôvodnil tým, že dospel k záveru, že maloletá žalobkyňa
legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nespĺňa (§
38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.) a nie je ani zaradená do dialyzačného programu alebo
do transplantačného programu a ani to, že sa jej neposkytuje akútna onkologická liečba a maloletá
netrpí ani hematoonkologickým ochorením, pre ktoré by sa jej poskytovala udržiavacia liečba (§ 38

ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny súd už vyššie poukázal na to, že záver o tom,
že maloletá žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nebol
dostatočným spôsobom odôvodnený v napadnutom rozhodnutí 1. s tým, že o správnosti posúdenia
zdravotnéhostavumaloletejžalobkyneakoosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímzaúčelompriznania
peňažných príspevkov na kompenzáciu posudkovými lekármi vznikli pochybnosti, keďže posudkový
lekár najmä na úrovni orgánu verejnej správy druhého stupňa v lekárskom posudku žalovaného

zo dňa 13. 03. 2024 len reprodukoval závery odborných lekárskych vyšetrení bez toho, aby sa so
závermi odborných lekárov vysporiadal vlastnými odbornými argumentami a bez toho, aby vyhodnotil
psychologickú správu zo dňa 26. 01. 2024. Vzhľadom k tomu, že i napadnuté rozhodnutie 2. vychádzalo
ztýchistýchpodkladovakonapadnutérozhodnutie1.(komplexnýposudokzodňa15.04.2024,lekársky
posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 13. 03. 2024), vo vzťahu ku ktorým správny súd

skonštatoval ich nepreskúmateľnosť, je potom nutné rezultovať, že i napadnuté rozhodnutie 2. trpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

55. Správny súd napokon považuje na záver za potrebné pre úplnosť doplniť, že prístup k posudzovaniu
odkázanosti na individuálnu prepravu musí byť individuálny a musí zohľadňovať konkrétne okolnosti

a obmedzenia posudzovanej ťažko zdravotne postihnutej osoby, jej aktivitu smerom k začleneniu
do spoločnosti, ako aj pomoc, ktorú jej poskytuje rodinné zázemie, majúc na zreteli, aby bol v čo
najväčšej miere naplnený účel zákona, ktorým je predovšetkým potrebám postihnutej osoby primeraná
forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmiernenie
znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s

fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok
a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama, pričom je nutné
mať na zreteli zachovanie ľudskej dôstojnosti ťažko zdravotne postihnutej osoby. Nemožno opomenúť,
že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemusí byť

odkázaná ani taká ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej
dopravy zvláda za pomoci inej fyzickej osoby, nakoľko takáto pomoc nemusí nevyhnutne znižovať
dôstojnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo inak narúšať „rovnaký základ“ takejto prepravy
s ostatnými fyzickými osobami. K takémuto záveru však možno dospieť len po starostlivom zvážení
okolností každého prípadu a musí ísť o záver náležite odôvodnený v rozhodnutí orgánu verejnej správy,

pričom nebolo sporné tak, ako to vyplynulo i z posledného lekárskeho nálezu pedopsychiatričky zo
dňa 28. 02. 2024, že žalobkyňa sa snaží eliminovať impulzy nepriaznivo ovplyvňujúce jej správanie aj
prostredníctvom farmakoterapie, psychoterapie a navštevuje aj psychológa C. J. K..

56. Pokiaľ ide o listinné dôkazy (lekárska správa z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 10. 10. 2023,

pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. 09. 2023, 05. 12. 2023, 28. 02. 2024, z vyšetrenia
v Ambulancii pediatrickej neurológie zo dňa 18. 12. 2023, rozhodnutie riaditeľa základnej školy
s materskou školou H. C. v Banskej Bystrici zo dňa 29. 02. 2024) predložené žalobkyňou v správnom
súdnom konaní ako príloha k podanej správnej žalobe, tieto boli už súčasťou administratívneho spisu.
Správnysúdvtejtosúvislostiuvádza,žezásadneniejesúdomskutkovým,alejesúdom,ktorýposudzuje

závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci
a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie
nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného

skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom
rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať
z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických
osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preskúmať či kompetentné orgány pri riešeníurčitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, že konanie o preskúmanie rozhodnutia na základe
správnej žaloby v sociálnych veciach nie je konaním podľa Civilného sporového poriadku, správny súd

nie je súdom skutkovým, aj keď v nevyhnutnej miere, len na dosiahnutie realizácie súdneho prieskumu,
nie na ustálenie skutkového stavu, je oprávnený vykonať dokazovanie. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia
dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.
Správnysúdnevideldôvodnaopakovaniedokazovaniatýmitolistinami(lekárskyminálezmi)vsprávnom
súdnom konaní, nakoľko sa jedná o lekárske nálezy, ktoré boli už súčasťou administratívneho spisu

a zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne sa navyše na nariadenom pojednávaní vyjadrila, že na
vykonaných predmetných listinných dôkazov (lekárskych nálezov pripojených k správnej žalobe) netrvá.

57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. a 2. zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa
§ 191 ods. 4 SSP. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie prvostupňových

rozhodnutí. Podľa správneho súdu nebolo potrebné zrušiť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa, keďže k predloženiu psychologickej správy C. J. K. zo dňa 26. 01. 2024, ktorou sa žalovaný
bližšie nezaoberal v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne za účelom priznania peňažných
príspevkov na kompenzáciu, došlo žalobkyňou až v odvolacom konaní. Správny súd zároveň uvádza,
že pre odvolacie konanie podľa správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008

Z. z. je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže
sám napraviť odvolaním napadnuté rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej, pričom sa môže
odchýliťodskutkovéhostavuzistenéhoorgánomverejnejsprávyprvéhostupňaarozsahomanidôvodmi
odvolania nie je viazaný a ani skutkovými zisteniami ani právnym názorom orgánu verejnej správy
prvého stupňa. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného

stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako
aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu
odvolacieho konania. Rovnako správny súd poukazuje na to, že odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec
vráti orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie
najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 správneho poriadku) (Rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20. 04. 2023).

58. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude dôsledne sa zaoberať všetkými konkrétnosťami danej
veci, vyhodnotiť všetky aktuálne lekárske nálezy maloletej (vrátane psychologickej správy zo dňa 26.
01. 2024), a to tak vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie peňažného príspevku na kúpu

osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, ako i vo vzťahu k peňažnému príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a na tento účel náležitým spôsobom vyložiť obsah dotknutej právnej normy v zákone č. 447/2008
Z. z.. Následne žalovaný porovná konkrétne prejavy zdravotného postihnutia maloletej žalobkyne s takto
ustáleným obsahom právnej normy, najmä s pojmom „ťažká porucha mobility“, „duševná porucha s často

sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, „na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“ a nanovo rozhodne
o žiadostiach žalobkyne rozhodnutiami, v ktorých (alebo v pripojenom komplexnom posudku) všetky
tieto úvahy výstižne a zrozumiteľne vyjadrí a objasní. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v
ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak
nárok náhradu trov konania si neuplatnila. Zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne v rámci prednesu

konečného návrhu na nariadenom pojednávaní uviedla, že nárok na náhradu trov konania neuplatňuje,
a preto správny súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.