Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-23Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2523200093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne: G.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, XXX XX U., v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466,
so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234
176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, v zastúpení: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.200,- eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.000,- Eur, a to do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2023, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 1.200,- Eur a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ
uzatvorila so žalovaným dňa 06.05.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá
vykazovala známky rozporu s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný, napriek zjavnému
rozporu s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou na ochranu práv spotrebiteľa a za využitia
neprijateľných zmluvných podmienok, predložil spotrebiteľovi na podpis dokumenty, ktoré vytvárali

hrubý nepomer v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného v neprospech spotrebiteľa. Medzi
tieto dokumenty patrila najmä rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná. Napriek uvedenému, žalovaný inicioval rozhodcovské konanie, ktoré malo za následok
vydanie rozhodcovského rozsudku a následne žalovaný inicioval exekučné konania voči žalobkyni, ktoré
sa viedlo na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn. 15Er/575/2011. Žalobkyňa iniciovala konanie na odklad
exekúcie a zároveň podala návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že rozhodcovský súd nevykonal
kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a nezistil absenciu podstatných náležitostí úverovej

zmluvy. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 15Er/575/2011-34 zo dňa 21.01.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.02.2020 došlo k právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená. Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čím rozhodcovský rozsudok stratil svoju materiálnu vykonateľnosť.
Žalobkyňa tak úspešne uplatnila na súde porušenie svojich práv a povinností žalovaného. Vzhľadom na
uvedené tak žalobkyni vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z.. Úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o
priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy alebo určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky ako aj úspešná obranaspotrebiteľaprotinárokomuplatnenýmveriteľomprotispotrebiteľovi.Vdanomprípadejetátopodmienka
splnená právoplatným rozhodnutím OS Nitra sp. zn.: 15Er/575/2011.

2. Tunajší súd preto vo veci vydal platobný rozkaz dňa 19. apríla 2023, voči ktorému žalovaný podal
odpor, v ktorom namietal, že rozporuje tak dôvodnosť ako i výšku žalovanej sumy, nakoľko nárok
žalobkyne považuje za neopodstatnený. Namietal úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi žalobkyňou. Rovnako namietal
represívny a sankčný charakter inštitútu finančného zadosťučinenia, s tým, že žalobkyni ujma nevznikla

a zároveň uviedol, že uplatnenú sumu považuje za neprimeranú.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise
ako i pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 15 Er/575/2011 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

4. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 06.05.2009, súčasťou zmluvy
bola i rozhodcovská doložka a úverové zmluvné podmienky žalovanej.

5. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 23.03.2011, nadobudol
právoplatnosť 24.3.2111 a stal sa vykonateľným 28.03.2011.

6. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hermanovskému, so sídlom
Moskovská 18, Bratislava doručený dňa 13.06.2011.

7. Žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa

16.06.2011.

8. Okresný súd v Nitre vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského dňa
21.07.2011.

9. Dňa 04.03.2016 právny zástupca žalobkyne, v konaní pod. sp. zn. 15Er/575/2011 povinnej doručil
súdu návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie z dôvodu
podľa §57 ods. 1 písm. g, l. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov.

10. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 22.01.2020 pod sp. zn. 15Er/575/2011 právoplatným
24.02.2020 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Martinom
Hermanovským zastavil a povinnej v danom prípade žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%. Exekučný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že považuje rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú

a zároveň konštatoval materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku z
dôvodu rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom (bod 21,22).

11. Žalobkyňa si dňa 18.01.2023 na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Nitra
uplatnila nárok na vydanie primeraného finančného zadosť učinenia v zmysle § 3 ods. 5) zákona č.

250/2002 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.01.2023, právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.200,- Eur.

13. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľom sa rozumie
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných
skutočností uvedených v zákone.

14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba žalobkyne je čo základu (teda právneho dôvodu) dôvodná v celom rozsahu. Pokiaľ ide o
uplatnenú výšku peňažného nároku, túto súd žalobkyni priznal v nižšej výške, než v akej si ju uplatnila.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.200,- Eur, ktorú
určila ako primeranú výšku finančného zadosťučinenia za porušenie jej spotrebiteľských práv konaním
žalovanéhopodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.Medzistranaminebolosporné,žežalobkyňa
a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu. Obdobne sporné nebolo, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila
rozhodcovskú zmluvu. Dňa 23.03.2021 vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta rozhodcovský rozsudok

sp. zn. PEC-U 69/2011, ktorým žalobkyňu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému. Sporné tiež
nebolo, že uvedený rozhodcovský rozsudok bol rozhodnutím Okresného súdu Nitra považovaný za
materiálne nevykonateľný.

16.Spornýmvkonanízostalo,činazákladerozhodnutiaOkresnéhosúduNitramoholžalobkynivzniknúť

nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia a ak áno, v akej výške, nakoľko žalobkyňa požadovala
zaplatenie sumy 1.200,- Eur, ktorú žalovaný považoval za neprimeranú, ďalej represívny a sankčný
charakter z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila žalovanému ani samotnú výšku istiny vyplývajúcu z
úverovej zmluvy ako aj hľadisko primeranosti.

17. Podstatou súdneho konania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi,
ktorého práva alebo povinnosti boli porušené, je skúmanie splnenia podmienok podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z.. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré súd citoval vyššie, stanovuje obligatórne
podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby mohol spotrebiteľovi vzniknúť nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Zákon v tomto smere koncipuje, aby došlo k porušeniu práva

alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a
zároveň, aby toto porušenie práva alebo povinnosti bolo konštatované rozhodnutím súdu. Následne má
spotrebiteľ právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie od toho subjektu, kto za také porušenie
práva alebo povinnosti spotrebiteľa zodpovedá. Uvedené oprávnenie, ktoré toto zákonné ustanovenie
spotrebiteľovi priznáva má jednak funkciu satisfakčnú, zohľadňujúcu zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý

bol v dôsledku nezákonného konania zodpovednej osoby nútený aktívne brániť svoje porušené práva
a bol vystavený reálnej obave o neopodstatnený zásah do svojich práv a tiež funkciu sankčnú, ktorej
úlohou je postihnúť osobu, ktorá neoprávnene zasahovala do práv spotrebiteľa a odradiť ju od ďalšieho
obdobného konania. Primerané finančné zadosťučinenie tak možno charakterizovať ako dovŕšenie
ochrany porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,

ktorý práve z toho dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Z uvedeného vyplýva, že
zákon nepožaduje pre vznik daného nároku spotrebiteľa existenciu žiadnych ďalších predpokladov.
Nevyžaduje sa teda, aby spotrebiteľovi vznikla nejaká ujma. Spotrebiteľ tak nemusí preukazovať, či
mu vznikla nejaká škoda a ak áno, v akej výške. Pre vznik nároku postačuje konštatovanie porušeniapráva spotrebiteľa rozhodnutím súdu a označenie subjektu, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, jediným kritériom je jeho primeranosť. Súd tak musí
zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu, najmä závažnosť porušenia práva spotrebiteľa, dobu trvania

nezákonného konania zodpovedného subjektu, dopady takéhoto konania na sociálnu, ekonomickú či
psychologickú zložku života spotrebiteľa.

18. Ukončením konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: 15Er/575/2011, bol
naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni

ako spotrebiteľovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko v
danom rozhodnutí boli súdom jasne konštatované viaceré porušenia práv spotrebiteľa. Tamojší súd
konštatoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako aj rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Okresný
súd Malacky tiež konštatoval neplatnosť Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného. V týchto súvislostiach žalovaný argumentoval, že súd nie je viazaný

odôvodneniami iných súdnych rozhodnutí a nemal by na odôvodnenie prihliadnuť. Súd poukazuje, že
pri posudzovaní nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., vzniká spotrebiteľovi nárok vtedy, ak
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti. Ak Okresný súd Nitra svojím rozhodnutím
konštatoval neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a zároveň konštatoval materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v neprospech spotrebiteľa, je zrejmé, že

takáto podmienka bola naplnená. Práve existencia takéhoto rozhodnutia je základným predpokladom
pre vznik nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd v tomto prípade uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k vyhláseniu exekúcie za neprijateľnú a k jej zastaveniu. S týmito sa následne
vysporiada v jeho odôvodnení. Súd, ktorý rozhoduje o nároku spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 sa tak musí
oboznámiť s odôvodnením takéhoto právoplatného rozhodnutia, aby zistil dôvody, ktoré viedli súd k

vyhláseniu exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku za neprípustnú ako i dôvodu, pre ktoré súd
exekúciu zastavil. Súd rozhodujúci o zamietnutí exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku
totiž preskúmava rozhodcovské konanie už od momentu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a pokiaľ už
táto nebola uzatvorená riadne, prípadne, ak ňou došlo k porušeniu spotrebiteľských práv, je zrejmé, že
uvedené má zásadný význam pre posúdenie vzniku nároku spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5. Nie je pritom

vôbec rozhodujúce, či porušenie práv spotrebiteľa bolo alebo nebolo konštatované priamo vo výroku
rozhodnutia.

19. Žalovaný uvádzal, že si nie je vedomý žiadneho porušenia práv spotrebiteľa. Podľa názoru súdu
porušenie práv spotrebiteľa v danom prípade jasne koncipoval Okresný súd Nitra v bodoch 21. a 22.

odôvodnenia vo veci sp. zn.: 15Er/575/2011. Žalovaný v rozpore so zákonom formuloval rozhodcovskú
doložku v neprospech spotrebiteľa, na základe čoho bol vydaný rozsudok v rozhodcovskom konaní v
neprospech spotrebiteľa, čo priamo vystavilo spotrebiteľa ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov,
predovšetkým majetkového charakteru. Spotrebiteľ tak bol priamo vystavený hrozbe výkonu rozhodnutia
vydanéhonazákladenezákonnejrozhodcovskejzmluvy.Jetakzrejmé,žežalovanýbolvdanomprípade

týmsubjektom,ktorýzodpovedalzaporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejzákonomč.250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi.

20. Podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku spotrebiteľa
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Okresný súd Nitra vydal vo veci sp. zn.

15Er/575/2011 rozhodnutie, ktorého vydaním žalobkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne úspešne uplatnila
porušenie svojich spotrebiteľských práv a zároveň z daného rozhodnutia tiež vyplýva, že subjektom,
ktorý za porušenie týchto práv zodpovedal bol žalovaný. Žalovaný na margo uvedeného poukazoval,
že žalobkyni nebola spôsobená žiadna ujma a priznaním finančného zadosťučinenia by došlo k
vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a aprobovaniu konania, ktorým sa žalobkyňa snaží zneužiť

svoje postavenie a získať pre seba neoprávnený majetkový prospech. Ako vyplýva z vyššie citovaného
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pre vznik nároku spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie sa nevyžaduje vznik akejkoľvek ujmy na jeho strane. Postačuje, ak konaním
zodpovedného subjektu došlo k porušeniu práv alebo povinností spotrebiteľa, judikované rozhodnutím
súdu, čo v danom prípade, ako súd už špecifikoval, bolo naplnené.

21. Pokiaľ ide o určenie výšky finančného zadosťučinenia, pri rozhodovaní o primeranom finančnom
zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil vočiúspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do
sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit
aj pre ostatných spotrebiteľov, ktorý sa môžu alebo mohli dostať do obdobnej situácie s dodávateľom.

Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania,
satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Zohľadňuje tiež všetky okolnosti a osobitosti predmetného prípadu
a vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco, pričom na strane žalobkyne nesmie
plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej škody. Súd je súčasne viazaný návrhom žalobkyne
a nesmie ho prekročiť, preto suma uvedená v žalobe musí byť vnímaná ako suma maximálna, ktorú

možno žalobkyni voči žalovanému priznať.

22. Žalovaný namietal výšku žalobkyňou žiadaného finančného zadosťučinenia, resp. skutočnosť, že ju
žalobkyňa nezdôvodnila. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky finančného zadosťučinenia v peniazoch, súd
poukazuje na analógiu iuris s ustanovením § 50 ods. 3 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v zmysle ktorého ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Teda nemusí uviesť odôvodnenie výšky, ale dôvody, z akých sa domáha zadosťučinenia.
Požiadavka výšky je v tomto prípade splnená uvedením konkrétnej sumy, ktorú žalobkyňa považuje za
primeranú a dôvody žalobkyňa uvádzala od podania žaloby v celom konaní. To, že ich žalovaná strana
neakceptuje ako dôvodné alebo preukázané, neznamená, že nie sú dané.

23. Žalobkyňa požadovala ako výšku finančného zadosťučinenia sumu 1.200,- Eur. Poukazovala, že
k porušovaniu jej práv dochádzalo minimálne od roku 2011. Žalobkyňa bola nútená aktívne brániť
svoje práva súdnou cestou, bola vystavená hrozbe exekúcie a bola narušená jej ekonomická stabilita.
Celá situácia navyše mala nepriaznivý dopad aj na psychiku žalobkyne. Súd po zvážení všetkých

okolností prípadu dospel k záveru, že primeraná výška finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu
predstavuje sumu 1.000,- Eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola po vydaní rozhodcovského rozsudku dňa
23.03.2011 reálne vystavená hrozbe výkonu rozhodnutia a exekúcie, čo by malo nepriaznivý dopad
na jej majetkové pomery. Uvedené je nesporné, keďže rozhodcovský rozsudok slúži ako vykonateľný
exekučný titul. Je potrebné však uviesť, že žalobkyňa bola vystavená následkom neoprávneného

konania žalovaného minimálne od roku 2011, kedy došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola v rozpore so zákonom ako konštatoval Okresný súd Nitra
v konaní sp. zn. 15Er/575/2011. Žalovaný tak na základe uvedených právnych úkonov, nadobudol
oprávnenie domáhať sa zaplatenia ním určenej dlžnej sumy v rozhodcovskom konaní, čo aj urobil a
rozhodcovský súd mu vo vyššie špecifikovanom rozhodnutí priznal nárok na zaplatenie celkovej sumy

2.792,41Eur,spolusúrokom351,06Eur aúrokuzomeškaniavovýške0,025%dennezosumy5.484,52
Eur od 29.01.2010 do zaplatenia. Žalobkyňa sa tak v dôsledku protiprávneho konania žalovaného
dostala do situácie, kedy bola reálne ohrozená na svojich majetkových právach už na podklade dohody
o uznaní dlhu a následne aj na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, a to minimálne v sume
ako vyplývala z predmetného rozhodnutia. Tento nepriaznivý stav pritom trval až dočasu právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn. 15Er/575/2011, t.j. 24.02.2020.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a žalobkyni priznal finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- Eur, ktoré považoval za primerané
z hľadiska charakteru nepriaznivého zásahu do jej spotrebiteľských práv, doby trvania tohto zásahu ako

aj ohrozeniu majetkového statusu pre bezprostredne hroziacu exekúciu. Zároveň súd zobral ohľad na
psychologický rozmer, keď žalobkyňa musela aktívne brániť svoje práva v konaní pred všeobecnými
súdmi,ktorejkomplexnáochranaanápravavzniknutéhostavubudedovŕšenáažprimeranýmfinančným
zadosťučinením. Uvedená suma je tiež primeraná aj z hľadiska narastajúcej miery inflácie v Slovenskej
republike, ktorá začala kontinuálne rasť od roku 2018, ako aj výška narastajúcich úrokov z dlžnej sumy

za obdobie takmer 10 rokov. Žalovaný napriek ustálenej súdnej praxi ako aj znalosti súdnych rozhodnutí
v konaniach, v ktorých žalovaný vystupoval ako strana sporu a týkajúcich sa neprijateľných zmluvných
podmienok, nespravil žiaden úkon smerujúci k zastaveniu exekúcie a naďalej trval na výkone exekúcie,
preto súd považoval sumu 1000,- Eur za primeranú (nakoľko v danom prípade ročne 100,- Eur).

25. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasneobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003). Súd za preto zaoberal len otázkami, ktoré boli rozhodné

pre vydanie jeho rozhodnutia.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. 21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2
CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko

žalobca bol čo základu nároku úspešný a výška nároku závisela od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku)