Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Štefan Mikuš
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-6C/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517201605
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Mikuš
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1517201605.19
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Mikušom, v právnej veci žalobcu:
EZEX s.r.o., IČO: so sídlom Hlavná 101, Košice, zastúpený: JUDr. Matúš Králik, PhD., Moldavská
cesta 10/B, Košice, IČO: 52 341 542, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D.,
zastúpený: JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, Račianska 24 E, Bratislava, o zaplatenie 56 868,70
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2017 domáhal, aby zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej istiny s prísl. z dôvodu, že žalovaný uviedol žalobcu do omylu a spôsobil
mu značnú škodu. Za toto bol odsúdený Okresným súdom Košice I rozsudkom zo dňa 29.06.2015
sp.zn. 6T/66/2014. Bol uznaný vinným, že ako konateľ spoločnosti LRP s.r.o. podpísal dňa 26.04.2009
so žalobcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu číslo 09040101 pod zámienkou
odbornej spôsobilosti na dodávku a montáž televízneho hotelového systému a NET CINEMA do hotela
Ambassador, prevádzkovateľom, ktorého je žalobca, v celkovej výške 71.085,84 Eur, kde od žalobcu
vylákal zálohu vo výške 56.868,70 Eur, ktorá mu bola poskytnutá dvomi bankovými prevodmi v zmysle
zmluvy. Pri podpise zmluvy už žalovaný vedel, že celé dielo nevykoná riadne a včas a nakoniec dodal
žalobcovi iba nefunkčné komponenty v celkovej hodnote 6.877 Eur a po odstúpení od zmluvy zo strany
žalobcu mu prijatú záloh nevrátil. Za toto mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s
podmienečným odkladom v skúšobnej dobe troch rokov. S náhradou škody bol žalobca odkázaný na
občiansko-súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2015.
2. Žalovaný sa dňa 7.11.2017 vyjadril k žalobe a poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko
nebol zmluvnou stranou obchodnoprávneho vzťahu, z ktorého mal vzniknúť dlh. Žalobca sa v konaní
pod sp. zn. 23Cb/69/2010 domáhal zaplatenia 56.868,70 Eur s prísl. od spoločnosti LRP s.r.o. z
tých istých dôvodov a na tom istom skutkovom základe ako v tomto konaní, kde tú istú sumu
žiada od konateľa spoločnosti LRP s.r.o, Dňa 04.06.2012 bolo obchodnej žalobe v plnom rozsahu
vyhovené a spoločnosť LRP s.r.o. bola zaviazaná zaplatiť spoločnosti EZEX s.r.o. sumu 56.868,70 Eur s
príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2012. Na majetok spoločnosti LRP s.r.o.
bol dňa 15.12.2012 pod sp.zn. 6K/40/2012. Žalobca si pohľadávku vo výške žalovanej istiny (priznanú
súdnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 23Cb/69/2010) prihlásil do konkurzu. Má za
to, že podľa § 42 ods. 2 OZ zodpovedá za škodu spoločnosť, v ktorej bol konateľom. Žalobca si voči
nemu nemôže ani uplatňovať zaplatenie DPH nakoľko ju mal žalobca odpísať na výstupoch a uplatniť
ju pri odpočte DPH. Časť diela bola žalobcovi dodaná, čo v podanej žalobe nezohľadnil.3. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.3.2019, č. k. B5-6C/5/2017-108 z dôvodu
vyhlásenéhokonkurzunamajetokspoločnostiLRP,s.r.o.,vedenéhonaMestskomsúdeBratislavaIIIpod
sp. zn. 6K/40/2012. O podanom odvolaní voči prerušeniu konania rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa
30.10.2019, č. k. 15Co/92/2019-132 tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení v bodoch 8.1. a 8.2. bolo uvedené, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca
bol vo vzťahu so spoločnosťou LRP s.r.o., ktorej konateľom bol žalovaný, a nie vo vzťahu so žalovaným;
je irelevantné, že žalovaný ako konateľ spoločnosti LRP s.r.o. bol odsúdený a mal žalobcovi (ako konateľ
spoločnosti LRP s.r.o.) spôsobiť škodu, na náhradu ktorej bol v trestnom konaní žalobca odkázaný
na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z rovnakého skutkového základu žalobcovi bolo priznané
právo na zaplatenie rovnakej sumy (a jej príslušenstva) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V. pod sp.zn. 23 Cb 69/2010; je tiež irelevantné, že žalobcovi bolo priznané právo z iného právneho
dôvodu (porušenie zmluvných povinností). Totiž právo mu môže byť priznané z toho istého skutkového
dôvodu (zmluva o dielo, poskytnutá záloha, žalobca privedený do omylu konateľom spoločnosti LRP
s.r.o.)lenraz,bezohľadunajehoprávneposúdenie(razškoda,razporušeniezmluvnýchpovinností).Zo
žalobcom prezentovaného skutkového dôvodu ale hmotnoprávna zodpovednosť stíha práve spoločnosť
LRP s.r.o. V neposlednom rade treba ešte zdôrazniť ustanovenie § 135a ods. 5 veta štvrtá Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. To potom odôvodňuje záver, že žalobca
v predmetnom súdnom konaní nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, tá svedčí len správcovi
konkurznej podstaty.
4. Podľa § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
5. Ako prvú a nosnú otázku celého konania musel súd zodpovedať, či je žalobca nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie pri nároku uplatnenom žalobou voči žalovanému. Žalobca odôvodňoval svoj nárok
skutočnosťou, že v trestnom konaní bol žalovaný odsúdený za trestný čin podvodu a žalobca bol s
nárokom na uplatnenie škody odkázaný na civilný proces. Uvedené odkázanie trestného súdu však
nezakladá automaticky dôvodnosť civilnej žaloby. Žalobca si uvedený nárok už raz súdnou cestou
úspešne uplatnil, a to voči spoločnosti LRP, s.r.o. v konaní Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn.
23Cb/69/2010 (o zaplatenie sumy 56.868,70 Eur s príslušenstvom) na rovnakom skutkovom základe
(prijatie zálohy zo zmluvy o dielo) a v rovnakej výške ako bolo uplatnené v tomto konaní. Záloha bola
zaplatená v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou LRP, s.r.o., v ktorej
bol žalovaný konateľom. Následne si žalobca uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní vedenom
na majetok spoločnosti LRP, s.r.o. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že uvedená záloha bola
zaplatená v rámci obchodnoprávneho vzťahu (predložená zmluva o dielo a licenčná zmluva, konanie
pod sp. zn. 23Cb/69/2010), tak nárok na jej vrátenie zaťažuje toho, kto ju v uvedenom vzťahu prijal,
a teda spoločnosti LRP, s.r.o. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný ako konateľ
spoločnosti bol odsúdený v trestnom konaní a ani možné nízke uspokojenie pohľadávky v konkurznom
konaní. Žalobcovi teda nesvedčí aktívna legitimácia voči žalovanému domáhať sa vrátenia zálohy
zaplatenej obchodnej spoločnosti, a to ani vtedy, keď sa jej vrátenia dožaduje na základe inej právnej
skutočnosti (spôsobená škoda), nakoľko ako uviedol odvolací súd, právo môže byť priznané z toho
istého skutkového dôvodu len raz. V predmete sporu bola nárokovaná škoda spočívajúca v žalobcom
zaplatenej a nevrátenej zálohe spoločnosti LRP, s.r.o., čo však ako súd vyššie uviedol, bolo už raz
predmetom konania, hoci proti inému žalovanému. Zákon pamätá aj na možnosť, keď za splnenia
určitých podmienok sa môže veriteľ voči spoločnosti domáhať plnenia priamo od konateľa spoločnosti (§
135a Obchodného zákonníka), avšak ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nárokyveriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Na základe uvedeného dospel súd
k záveru, že žalobca v tomto konaní nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v nároku uplatnenom
voči žalovanému, a tak žalobu zamietol.
6. Žalovaný bol z dôvodu zamietnutia žaloby úspešný v celej žalovanej výške a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.