Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/343/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s .r. o, so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., o vymoženie 336,59 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Súdvyhlasuje exekúciuvedenúpodsp.zn.5Er/343/2009(EX8715/09)zaneprípustnúazastavuje
ju.

II. Súd povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubecovi trovy
exekúcie, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa
24.08.2009 požadoval vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 336,59
eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 06.07.2009.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/343/2009-38 zo dňa 03.03.2010 zastavil exekučné
konania v časti istiny vo výške 160,66 euro, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 326,64 eur od 23.01.2009 do zaplatenia a v časti vymoženia trov oprávneného vzniknutých
v rozhodcovskom konaní vo výške 132,14 eur a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, rozhodol

o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoE
28/2010 zo dňa 02.07.2010.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením zo dňa 17.09.2010 č. 5710 019808* poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného uloženej povinnosti

175,93 eur, trov oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur a trov právneho zastúpenia oprávneného
47,10 eur a trov exekúcie.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/343/2009-55 zo dňa 06.09.2013 zastavil exekúcie,
rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a rozhodol, že o trovách
súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že

v posudzovanej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 6.7.2009. Po oboznámenísa s obsahom spisu a dokladov v ňom založených zistil, že opravený a povinný uzavreli dňa 13.08.2008
zmluvu o úvere a ich vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Uvedené skutočnosti ho viedli k tomu, že
podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený

inštitút neprijateľných podmienok. Uvedené skutočnosti zrejmé z exekučného titulu viedli súd k tomu,
že preskúmal exekučný titul, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka). Zároveň citoval zákonné ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a uviedol, že uvedené ustanovenie zakotvuje v sebe osobitný
prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu
rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v
tomto ustanovení aj čo do jeho správnosti. V rámci tohto preskúmania môže exekučný súd samostatne
posúdiť, či je vec spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané

právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené
alebo priečiace sa dobrým mravom. Pokiaľ je zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by
takoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubolasamotnározhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,

v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom

súde. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
oprávnený ako dodávateľ prvý. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami,
najmä § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Preto s
poukazom na citované zákonné ustanovenia exekúciu zastavil v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a zároveň alternatívne navrhol,
aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých presnú formuláciu uvádza v
úvodedôvodovpodanéhoodvolania.VďalšejčastirozsiahlychdôvodovodvolaniavytýkasúduI.stupňa,

že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, nedostatočne zistil
skutkovýstavarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci. Vyslovilnázor,žepokiaľ
exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácií,

ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo dňa 21.2.2013 sp. zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti D. D., E. D., v ktorom Súdny dvor
vyslovil, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len
právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k
nim, ale tiež zahŕňa právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom

uplatňovaným súdom „ex offo“, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Tvrdí, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný
titul zrušený. Pripomína, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd

preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto exekučný súd musí
s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; to znamená, že exekučný
súd je rovnako viazaný rozsudkom rozhodcovského súdu, ako je viazaný rozsudkom všeobecnéhosúdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku súdu rozhodcovského. Exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Nesúhlasí s názorom
prvostupňového súdu, že v prejednávanom prípade rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s
dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským súdom
je v súlade s dobrými mravmi, nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Ak by napriek
tomu odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdí,

že táto je platná. Od 1.1.2008 je za neprijateľnú podmienku považované ustanovenie zmluvy, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanom prípade je však účastníkom zmluvy daná
možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi
dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.
Poukazuje na to, že exekúcia už bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a

platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.
Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ustanovenia § 44 ods. 2
EP vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou
interpretáciou ust. § 45 ZoRK dbajúc na existenciu ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK len v spojení s

revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje
revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím porušuje základné práva účastníkov
exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť
majetok. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného

titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného
titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie za neprípustné a nezákonné.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 13CoE/4/2014-87 zo dňa 31.3.2014 zrušil uznesenie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia zároveň krajský súd uviedol,
že súd prvého stupňa nemohol zastaviť exekúciu s odkazom na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z. z., pretože takýto postup je možný len vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku, nie k doložke. Ak
súd chcel zastaviť exekúciu z dôvodu neplatnej (neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy (doložky), mal

postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň zaviazal súd prvého stupňa
rozhodnúť aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c)
OSP a Čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku upravujúceho prechodné ustanovenia k úprave účinnej

od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný
podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej
exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom
aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II.ÚS
545/2010–15,podľaktoréhoexekučnýsúdjeoprávnenýapovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotitulu,v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania

ako aj bez návrhu. V tejto rozhodovacej línii pokračoval Ústavný súd SR aj v ďalšej rozhodovacej činnosti
(porovnaj IV.ÚS 55-2011, I. ÚS 650/2022, či III.ÚS 72/2024).

13. V danej veci je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe zmluvy o
úvere zo dňa 13.8.2008, keď oprávnený postupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a

povinný ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR
06123/09 zo dňa 6.7.2009. Nespotrebiteľský charakter zmluvy, teda že úver bol poskytnutý na výkon
podnikateľskej činnosti, resp. výkon povolania povinnej, oprávneným v konaní preukázaný nebol. Je
preto potrebné právny vzťah účastníkov konania posúdiť ako spotrebiteľský v zmysle predpokladov §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Súd je počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu
aj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide o
spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z
princípu ochrany práv spotrebiteľa.

15. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva v minulosti vyjadrila len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splývala s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o
formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami
je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový

kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

16. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pričom v znení účinnom od 1.1.2008 v § 53 ods. 4
písm. r) za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Takisto Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená len
vo všeobecných podmienkach poskytovania úveru (ďalej aj VPPÚ). Tak u samotnej zmluvy o úvere, ako
aj u VPPÚ pritom išlo o formulárové listiny, ktorá oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti
a ktoré spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto rozhodcovský doložka je písaná drobným
písmom, začína približne v strede bodu 17 VPPÚ, teda nie je ani písaná ako samotný odsek, pričom túto

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam
upravenýchvzmluveavšeobecnýchpodmienkach.Znenietejtodoložkypritomnútispotrebiteľapodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súdu (súdu sú z úradnejčinnosti známe iba prípady, keď bol žalobcom oprávnený). Rozhodcovskú doložku v tomto znení,
ktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená, keďže nemal možnosť ju odmietnuť, súd považuje na
neprijateľnú podmienku. Takisto miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a

dostupnosti,nakoľkorozhodcovskýsúdsanachádzanadruhomkoncirepublikyaopoučeníspotrebiteľa
o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

18. Súd k veci ešte poznamenáva, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,

resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by
povinný vôbec mal možnosť voľby a ak by ju aj mal (čo súd nemal preukázané), z predložených listín
nevyplýva, že by sa povinnému poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. V rozhodcovskej doložke absentujú
akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania,
ktorésúpotrebnéprenaozajslobodnérozhodnutiespotrebiteľasoznalosťouveci,akonapr.ozáväznosti
rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle
dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie

súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd), alebo o tom, že
touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom
rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak
spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.

Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru
súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania
rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek – t.j. či inkorporovanie doložky do zmluvy alebo všeobecných

zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste
(hárku) papiera.

19. Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie

podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (porovnaj napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.
26CoE/7/2019-130 zo dňa 28.10.2019 tak vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej doložky nedohodnutej
individuálne, ako aj vo vzťahu potreby prihliadať na túto skutočnosť súd v každom štádiu exekučného

konania). Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo
základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

20. Vzhľadom k tomu súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 6.7.2009 vyhodnotil
z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho

pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

21. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

24. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom
podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 tak, že povinnému náhradutrov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, keďže
neplatnározhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdunakonanieatakto(bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie. Preto oprávnený by mal povinnému nahradiť trovy tohto konania,
avšak povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť

priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018
z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

25. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27.Onáhradetrovexekúcierozhodolsúdvzmysle §203ods.1EPa§262ods.2CSPapriznalnáhradu

trov exekúcie súd exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubecovi (ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., ktorý bol dňa 31.10.2023 odvolaný z funkcie) voči oprávnenému, keďže
oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že súd nemá v čase rozhodovania vyčíslenie trov súdneho exekútora)

28. Súd sa zaoberal aj návrhom oprávneného na prerušenie konania za účelom položenia otázok
Súdnemu dvoru EÚ. Oprávnený síce podal uvedený návrh v rámci vyššie popísaného odvolania,
teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (konkrétne podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP).
Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a OSP bol

zrušený, súd uvedený návrh posúdil už podľa aktuálne platného a účinného CSP, a to konkrétne podľa
§ 162 ods. 1 písm. c) CSP, ktoré svojím obsahom zodpovedá pôvodnému § 109 ods. 1 písm. c) OSP,
a to aj vzhľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.

29. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho

konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti

30. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

31. Čl. 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom možnosť a v prípade potreby im ustanovuje povinnosť
podať návrh začatie prejudiciálneho konania, keď súd či už z vlastného podnetu alebo na návrh

účastníkov konania konštatuje, že podstata sporu obsahuje otázku, ktorú treba vyriešiť, spadajúcu pod
prvý odsek citovaného článku. Vnútroštátne súdy majú čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak
sadomnievajú,žekonanie,ktorénanichprebieha,obsahujeotázkytýkajúcesavýkladualeboposúdenia
platnosti ustanovení práva Únie vyžadujúceho si rozhodnutie z ich strany (rozsudok zo dňa 16.1.1974
Reinműhlen - Dűsseldorf, 166/73, Zb. s. 33, bod 3 a rozsudok z 10.7.1997 - 261/95, Zb. s. I - 4025,

bod 20).

32. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym

orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je
tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.33. Ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa uplatňujú pri prejednávaní a rozhodovaní, je
vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie
členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce

obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a že nevedú k faktickej nemožnosti alebo
nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (napr.
rozsudok zo dňa 7.1.2004, Wells C - 201/02 Zb. s. I. - 723, bod 65).

34. Súdny dvor definoval tri situácie, za ktorých súdny orgán, proti rozhodnutiam ktorého nemožno

podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku. Tieto
situácie sú opísané v rozsudku Cilfit / Ministero della Sánitá zo dňa 6.10.1982 283/81, Zb. s. 3415,
body 10 a 11. Jedná sa o situáciu, ak otázka nie je relevantná, t.j. v prípadoch, kedy odpoveď na ňu
nemôže mať, bez ohľadu na to, aká by bola, žiadny vplyv na výsledok sporu. Druhou situáciou je taká,
ak je vzniknutá otázka vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní v
analogickom prípade alebo ak sporná právna otázka už bola vyriešená ustálenou judikatúrou Súdneho

dvora bez ohľadu na povahu konania, z ktorého vzišla táto judikatúra, dokonca aj v prípade, kedy otázky
nie sú úplne zhodné. Treťou situáciou je taká, ak je správne uplatňovanie práva Spoločenstva také
jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozhodné pochybnosti; skôr, než vnútroštátny súdny orgán dospeje k
záveru o existencii takejto situácie, musí byť presvedčený o tom, že táto jednoznačnosť sa bude rovnako
javiť tak súdnym orgánom ostatných členských štátov, ako aj Súdnemu dvoru.

35. Vo vzťahu k problematike prieskumu neprijateľnej podmienky vo fáze výkonu rozhodnutia dal
odpoveď Súdny dvor EÚ (ďalej aj SD EÚ) v rozsudku C-40/08 ASTURCOM. Súdny dvor v ňom uviedol,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel preskúmať „ex offo“ rozpor rozhodcovskej doložky s

vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať „ex offo“ nekalú povahu
rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej Smernice 93/13/EHS hneď po tom, ako
je súd oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (odstavec
53 citovaného rozsudku). Súdny dvor zároveň vyslovil, že Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a
so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,

ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú (ods. 59 citovaného rozsudku).

36. K tomu súd poznamenáva, že na prejudiciálnu otázku Krajského súdu v Prešove v exekučnej veci
H. odpovedal Súdny dvor uznesením vo veci C-76/10, pretože považoval otázku vyvodenia dôsledkov
exekučným súdom z existencie neprijateľných zmluvných podmienok za vec judikovanú (rozsudok

ASTURCOM C-40/08) a meritórne sa neodklonil od línie, ktorá exekučnému súdu umožňuje súdny
prieskum neprijateľných podmienok aj vo fáze výkonu rozhodnutia. Naopak v čl. 50 zdôraznil povinnosť
exekučnéhosúdupristupovaťknaplneniučl.6smernicevrežimeochranypodľavnútroštátnychpravidiel
verejného poriadku, t. j. vždy a za každých okolnosti trvať na cieli v čl. 6 smernice, ktoré ustanovenie
označil za kogentnú normu.

37. Pokiaľ sa oprávnený sa snažil zistiť výklad ustanovenia ods. 1 písm. q) Prílohy Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, tak v danom prípade podľa názoru súdu je jednoznačné, že
cieľom tohto ustanovenia nebolo vylúčiť resp. zakázať riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní. Uvedené je možné vyvodiť zo znenia tohto ustanovenia. Ustanovenie ods.

1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS pritom našlo odraz v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka (najprv s účinnosťou do 31.12.2014 a následne v znení účinnom od
1.1.2015 vzhľadom na prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).
Aj z tejto vnútroštátnej úpravy je zrejmá odpoveď na 1. otázku oprávneného, kde ani slovenská
právna úprava nezakazovala úplne rozhodcovské konanie v prípade, ak jednou stranou vzťahu bol

spotrebiteľ, avšak vymedzila podmienky, za ktorých dodržania bolo možné akceptovať riešenie sporov
so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Aj v rámci rozhodcovského konania je však potrebné skúmať
neprijateľnosť prípadnej zmluvnej podmienky vrátane rozhodcovskej doložky alebo zmluvy, a to podľa
kritérií neprijateľnosti podmienky upravenej v § 52 a nasl. OZ.38. Pokiaľ ide o 2. otázku oprávneného, touto sa oprávnený de facto dožaduje odpovede, či ním
naformulovaná zmluvná podmienka upravujúca rozhodcovskú doložku (ako použil v danom prípade),

je v rozpore s uvedeným ustanovením prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS. Posúdenie neprijateľnosti
konkrétnej zmluvnej podmienky je úlohou vnútroštátneho súdu aj s prihliadnutím na hmotné právo
konkrétneho štátu, pričom vo vzťahu k oprávnenému už existuje značné množstvo rozhodnutí
slovenských súdov v obdobných situáciách pri posúdení rovnakej zmluvnej podmienky týkajúcej sa
rozhodcovskej doložky.

39. Vo vzťahu k 3. otázke súd prvej inštancie poznamenáva, že SD EÚ často v rozhodnutiach
týkajúcich sa sporov so spotrebiteľským charakterom poznamenáva, že vnútroštátny súd má prijať také
sankcie, ktoré budú dostatočne odradzujúce od používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách (napr. aj pokiaľ ide o stratu úrokov pri spotrebiteľských úveroch a pod.). V danom prípade sa
pritom oprávnenému zabráni vo vymožiteľnosti nároku iba na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý

podľa názoru súdu vydal rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, avšak
nebráni mu to domáhať sa svojho nároku žalobou na všeobecnom súde, kde budú posúdené prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky a v prípade vyhovenia žalobe aspoň sčasti sa môže znova domáhať
svojich nárokov aj prípadne cestou exekúcie. Odpoveď na túto 3. otázku teda nemôže mať, bez ohľadu
na to, aká by bola, žiadny vplyv na výsledok sporu.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods.
1 písm. c) CSP za účelom predloženia otázok SD EÚ nie je opodstatnený, preto ho súd zamietol a teda
nevyhovel žiadosti oprávneného na predloženie prejudiciálnej otázky v ním navrhnutom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).