Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2719201730.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX a 3. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa E., F. D. XXXX/XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Beáta Jankovičová, so
sídlom Senica, Robotnícka 58/21, proti žalovaným: 1. G. H. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa I., J. XXX,
2. J. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, 4. K. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., J. XX, 5. L. J., nar.
XX.XX.XXXX,adresaC.XXX,6.D.D.,nar.XX.XX.XXXX,adresaC.XXXa7.D.K.M.,nar.XX.XX.XXXX,

adresa E. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Ján Kotlík, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
6, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1 a 3 proti výroku II. uznesenia
Okresného súdu Senica č.k. SI-9C/42/2019-337 zo dňa 23.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaným 1, 2, 4, 5, 6 a 7 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcom 1 a 3 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalovaným v 1.,
2., 4., 5., 6. a 7. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o žalobe voči
žalobcom v 1. a 3. rade v plnom rozsahu, výrokom III. zastavil konanie o vzájomnej žalobe a výrokom IV.

žalobcom v 1. a 2. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči žalovaným
v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 145 ods. 1, § 147 ods. 1 a 3, §
256 ods. 1 a § 257 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že
dňa 04.12.2019 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd

určil, že nehnuteľnosť, konkrétne hospodárska budova - náraďovňa postavená na parcele registra C
č. 2800/276, pre obec a katastrálne územie C. podľa zamerania Geometrickým plánom na zameranie
stavby na pozemku parc. č. 2800/276 vypracovaným Geodézia Záhorie - A. N. číslo 195/2018, patrí
do dedičstva po poručiteľovi neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., zomr. X.X.XXXX, a to v
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Dňa 10.6.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
žalobcov, ktorým zobrali žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z

dôvodu, že právoplatným ukončením dedičského konania po neb. K. B. (pôvodnej žalobkyni 2) odpadol
dôvod podania žaloby. V časti trov konania žalobcovia žiadali, aby súd náhradu trov konania nepriznal,
za dôvody hodné osobitného zreteľa považujú skutočnosť, ktorá nastala bez vôle a zavinenia žalobcov,
a to úmrtie žalobkyne v 2. rade. Podaním doručeným súdu dňa 4.7.2022 žalovaní so späťvzatím žaloby
a zastavením konania nesúhlasili argumentujúc, že v tomto konaní súd rieši ako predbežnú otázku
vlastníctva spornej kôlne, čo má význam pre rozhodnutie, či táto patrí do dedičstva po J. B. a napadnutiu

nezákonných zápisov/záznamov v katastri nehnuteľností. Žalovaní uviedli, že majú naliehavý právny
záujem na výsledku konania a žiadali súd o určenie, že sporná kôlňa nepatrí do dedičstva po nebohomJ. B. a je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov pozemku. Ak by aj pominul dôvod žaloby, nebolo
to bez zavinenia žalobcov. Uznesením č. k. 9C/42/2019-217 zo dňa 13.10.2022 Okresný súd Skalica
konanie zastavil a žalovaným v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalobcom v plnom rozsahu. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/28/2023-267 zo dňa
12.6.2023 toto uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s nárokom žalovaných uplatneným vzájomnou
žalobou. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyzval žalovaných na
doplnenie vzájomnej žaloby. Dňa 23.11.2023 doručili žalovaní súdu opravu ich pôvodnej vzájomnej

žaloby. V tejto oprave žiadali, aby súd určil, že hospodárska budova, konkrétne náraďovňa, postavená
na parcele registra C s číslom 2800/276 v katastrálnom území obce C., a to podľa zamerania uvedeného
v Geometrickom pláne číslo 195/2018, vypracovanom spoločnosťou Geodézia Záhorie - A. N., patrí
do podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných v nasledujúcich podieloch: A. B. mala mať
podiel jednej polovice (1/2), G. H. F. jednu štvrtinu (1/4), J. J., D. K. M., K. J., L. J. a D. D. mali mať
každý podiel jednej dvadsatiny (1/20). Žalovaní svoje tvrdenie o podielovom spoluvlastníctve opierali

o skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza na ich spoločnom pozemku a bola postavená ich
právnymi predchodcami. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd v konaní pokračoval, pretože
tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na jeho výsledku. Dňa 16. 8. 2024 žalovaní súdu oznámili, že
súhlasia so späťvzatím žaloby zo strany žalobcov zo dňa 10.6.2022 a zastavením konania a súčasne
zobrali v celom rozsahu späť svoju vzájomnú žalobu zo dňa 1.7.2022 v znení opravy zo dňa 23.11.2023.

Dôvody, pre ktoré sa rozhodli vziať vzájomnú žalobu späť, neuviedli. Okrem toho žalovaní podali
sťažnosťprotiuzneseniusúdu,ktorýmimbolauloženápovinnosťzložiťpreddavoknatrovydokazovania.
Žiadali zrušenie tohto uznesenia s argumentom, že po späťvzatí ich vzájomnej žaloby sa stalo zrejme
nadbytočným. Výzvou zo dňa 26. 8. 2024 súd vyzval právnych zástupcov oboch strán, aby sa vyjadrili k
možnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP a k rozhodnutiu, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania, a to ako v konaní o pôvodnej žalobe, tak aj v konaní o vzájomnej žalobe. Právny zástupca
žalovaných uviedol, že súhlasí s použitím moderačného práva súdu v otázke trov konania za podmienky
reciprocity zo strany žalobcov. Právna zástupkyňa žalobcov sa k výzve súdu uviedla, že žalobcovia
síce súhlasia so späťvzatím vzájomnej žaloby, avšak nesúhlasia s aplikáciou § 257 CSP v konaní o
tejto vzájomnej žalobe. V tomto konaní žiadajú žalobcovia o priznanie náhrady trov konania v plnom

rozsahu, odvolávajúc sa na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Čo sa týka trov konania o pôvodnej žalobe,
ktorá bola zastavená z dôvodu jej späťvzatia pre odpadnutie dôvodov podania žaloby v dôsledku úmrtia
žalobkyne v 2. rade (čo považujú za neočakávanú udalosť bez ich zavinenia), žalobcovia navrhujú, aby
súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie zhrnul, že predmetom konania bol jednak nárok žalobcov na určenie, že
nehnuteľnosť - hospodárska budova - náraďovňa špecifikovaná v bode 1. odôvodnenia patrí do
dedičstva po poručiteľovi neb. J. B., nar. XX.X.XXXX v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a
jednak nárok žalovaných, ktorí sa vzájomnou žalobou zo dňa 1.7.2022 v zmysle jej opravy zo dňa
23.11.2023 domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov

a žalovaných, preto rozhodoval osobitne o zastavení konania o žalobe a konania o vzájomnej žalobe, a
taktiežposudzovalnárokystránsporunanáhradutrovsamostatnevkaždomztýchtokonaní.Žalobcovia
zobrali svoju žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 10.6.2022, pričom pri rozhodovaní o trovách
tohto konania žiadali aplikovať ustanovenie § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo
sporových strán. Nakoľko žalovaní podaním zo dňa 15.8.2024 súhlasili so späťvzatím žaloby, súd

konanie o žalobe žalobcov zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia
žiadajú priznať nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, súd posúdil podanie žalovaných zo
dňa 3.9.2024 podľa jeho obsahu ako nesúhlas s uplatnením moderačného práva v zmysle § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania o žalobe s tým, že nárok na náhradu trov tohto konania si uplatňujú.
Žalobcovia odôvodnili späťvzatie žaloby skončením dedičského konania po neb. žalobkyni v 2. rade,

čím dôvod podania žaloby odpadol. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania protistrane považovali úmrtie žalobkyne v 2. rade, teda okolnosť nezávislú od ich vôle. Súd
k tomu uvádza, že zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, pričom príčinou
môže byť správanie strany alebo i náhoda. U žalovaného existuje zavinenie, keď po podaní žaloby plnil
žalobcovi, resp. uspokojil žalobcom uplatnený nárok a žalobca len z tohto dôvodu vzal žalobu späť. O

tento prípad však nešlo. Súd mal z obsahu pripojených dedičských spisov preukázané, že nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom tohto konania, bola prejednávaná ako dedičstvo po poručiteľoch neb. J. B. a neb. K.
B. a v týchto dedičských konaniach sa žalobkyňa v 1. rade na základe dedičskej dohody so žalobcom v 3.
rade ako ďalším zákonným dedičom stala jedinou dedičkou spornej nehnuteľnosti. Zahrnutie predmetnejnehnuteľnosti do aktív dedičstva po neb. J. B. a neb. žalobkyni v 2. rade však bolo vykonané na základe
aktívneho konania žalobkyne v 1. rade, ktorá si od Obce C. zadovážila potvrdenie o veku stavby a
stavebníkoch spornej nehnuteľnosti, na základe ktorého bola stavba najskôr zahrnutá do aktív dedičstva

po poručiteľke K. B. v podiele 1/2 a následne bola druhá polovica nehnuteľnosti prejednaná aj ako
dedičstvo po poručiteľovi neb. J. B. na základe návrhu žalobkyne v 1. rade na dodatočné prejednanie
dedičstva podaného dňa 7.2.2022, t.j. po začatí tohto konania. V dedičskom konaní žalobcovia výslovne
vyhlásili, že trvajú na tom, aby bola stavba (hospodárska budova - nehnuteľnosť) zaradená do dedičstva
po poručiteľke, pretože je nesporné, že táto stavba bola postavená poručiteľkou a jej manželom. Na

základe výsledkov dedičských konaní je žalobkyňa v 1. rade v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. C. ako výlučná vlastníčka hospodárskej budovy - náraďovne postavenej na parcele č.
2800/276.Pozápisevlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostivprospechžalobkynev1.radevkatastri
nehnuteľností by bolo v rozpore s princípmi logiky i princípom hospodárnosti konania, aby žalobcovia
zotrvali na podanej žalobe v jej pôvodnom znení. Tento stav však bol vyvolaný na základe aktívneho
konania žalobcov, ktorí dosiahli zahrnutie stavby do aktív dedičstva po nebohej žalobkyni v 2. rade a

jej manželovi J. B.. Samotná strata procesnej subjektivity žalobkyne v 2. rade ako okolnosti nezávislej
od vôle žalobcov však nebola dôvodom späťvzatia žaloby, ale až výsledok konania o dedičstve a tento
pre žalobkyňu priaznivý výsledok (a teda odpadnutie dôvodu podania žaloby) privodili žalobcovia svojím
postojom v dedičských konaniach a nejedná sa teda o okolnosť nezávislú od vôle žalobcov. Súd nezistil
ani iné dôvody, ktoré by umožňovali postup podľa ustanovenia § 257 CSP, ale naopak vyhodnotil na

základevyššieuvedeného,žezodpovednosťzazavineniezastaveniakonaniaožalobemajúžalobcovia,
z ktorého dôvodu podľa § 256 ods. 1 CSP priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
o žalobe žalovaným v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade voči žalobcom v 1. a 3. rade. Trovy konania tvoria jeden
celok, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého
konaniasúdprvejinštancievnovomrozhodnutívoveci,pričomprerozhodnutieonárokunanáhradutrov

konania je podstatný celkový úspech strany v spore. Nakoľko aj žalovaní zobrali v celom rozsahu späť
svoju vzájomnú žalobu a žalobcovia so späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasili, súd konanie o vzájomnej
žalobe zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 147 ods. 3 CSP. Žalovaní neuviedli žiadny dôvod
späťvzatia vzájomnej žaloby. Keďže nebolo preukázané, že žalovaní museli zobrať vzájomnú žalobu
späť pre správanie žalobcov v podobe uspokojenia, resp. uznania vzájomnou žalobou uplatneného

nároku, má sa za to, že zastavenie konania o vzájomnej žalobe procesne zavinili žalovaní. Z uvedeného
dôvodu súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania
o vzájomnej žalobe priznal v plnom rozsahu žalobcom v 1. a 3. rade proti všetkým žalovaným. O výške
náhrady trov konania o žalobe a náhrady trov konania o vzájomnej žalobe, rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto

uznesenia.

4. Voči výroku II. uznesenia podali odvolanie žalobcovia 1 a 3 z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách konania zmenil tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Odvolanie odôvodnili tým, že v priebehu konania žalobkyňa 2 zomrela a nastala skutočnosť,
na základe ktorej prebehlo dedičské konanie na majetok zosnulej vrátane nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom tohto konania. Na základe rozhodnutia dedičského konania vydaného Okresným súdom
Skalica č.k. 11D/94.2021 zo dňa 04.03.2022 žalobkyňa 1 iniciovala dodatočné prejednanie dedičstva

po neb. J. B.. Po ukončení dedičského konania po neb. J. B. žalobcovia podaním zo dňa 10.06.2022
žiadali súd o zastavenie konania. Žalobcovia poukázali, že sám súd konštatoval v priebehu konania, že
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak manželia nie sú nažive je možné výlučne
v dedičskom konaní postupom podľa § 195 a 196 CMP, to znamená, že súd konštatuje, že dedičské
konanie muselo prebehnúť. Takže pokiaľ sám súd hovorí, že muselo prebehnúť dedičské konanie po

zosnulej žalobkyni v 2.rade a výsledkom bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorézahŕňalonehnuteľnosť,ktorájepredmetomsporu,takniejezprávnehohľadiskamožnézastavenie
konania posúdiť ako zavinenia žalobcov v dôsledku ich postoja v dedičských konaniach. Aktívne
podieľanie sa žalobcov v dedičských konaniach je ich právom ako účastníkov konania a nemalo by
byť posudzované ako aktívne správanie vedúce k zavineniu zastavenia konania vo vzťahu k súdnemu

konaniu. Žalobcovia postupovali v dedičskom konaní podľa poučení notára ako súdneho komisára a
pokiaľ ich vyzval na predloženie listín, je zrejmé, že ich aktívne zabezpečili. V prípade, ak nemá súd za
to, že nie je zavinenie na strane žalobcov, že vzali žalobu späť, bolo by namieste posúdenie s ohľadom
na dôvody hodné osobitného zreteľa a postup podľa § 257 CSP. Súd pri rozhodnutí o trovách konaniavychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vzhľadom na zastavenie konania bez zavinenia na
strane žalobcov, mal postupovať v zmysle § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 45/06-32, v ktorom súd okrem iného vyslovil, že: „ ... treba

dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu neutrpel oproti
inému účastníkovi, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, materiálnu ujmu v dôsledku platenia
trov konania.“

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1, 2, 4, 5 a 7 a uviedli, že so samotným výrokom uvedeného

uznesenia sa plne stotožňujú a považujú ho za vecne správne a navrhujú napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Poukázali na to, že nie samotná smrť žalobkyne v 2. rade bola skutočnosťou, pre ktorú boli
žalobcovia „nútení“ zobrať žalobu späť, ako sa snažia dôvodiť a odkazujú na „res iudicata“ a odpadnutie
dôvodu žaloby, ale bola to ich aktívna činnosť pri prejednaní dedičstiev po neb. J. B. a K. B. po začatí
nedôvodného konania 9C/42/2019. Bez tejto ich „aktivity“ uvedených dedičských konaniach by nedošlo
k prejednaniu a prededeniu spornej „stavby“ v prospech žalobcov a konanie pred Okresným súdom v

Senici (prac. Skalica ) 9C/42/2019 by zrejme mohlo pokračovať, lebo by toto konanie bolo dôvodné.
Zastavenie konania o žalobe žalobcov bolo zavinené z ich strany (nie „neočakávanou“ udalosťou –
smrťou žalobkyne 2), ale ich aktívnym konaním v dedičských konaniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné (§ 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že
podanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateliapoužilizákonomprípustný
odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
čím je daný dôvod na potvrdenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, a to so zameraním na posúdenie,

či žalobcovia zavinili zastavenie konania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie priznal náhradu trov
konania žalovaným. Výrok I. o zastavení konania, výrok III. o zastavení konania o vzájomnej žalobe
a výrok IV o trovách konania o vzájomnej žalobe odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť
a nepodliehali odvolaciemu prieskumu.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Žalobcovia v odvolaní argumentovali tým, že zastavenie konania, ktorým sa domáhali že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi neb. J. B. v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
nezavinili, lebo pôvodná žalobkyňa 2 – K. B. zomrela, pričom ak sú manželia mŕtvi, vyporiadanie ich
bezpodielového spoluvlastníctva je možné len v dedičskom konaní. Keďže dedičské konania muselo

prebehnúť, ich postoj v dedičskom konaní je výsledkom realizácie ich práv ako dedičov, preto ak bola
sporná nehnuteľnosť v dedičskom konaní po nej a neskôr aj v dedičskom konaní po J. B. prededená
na základe toho, že zabezpečili listiny preukazujúce zahrnutie majetku do dedičstva, táto skutočnosť by
mala byť zohľadnená ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobcovia 1 a 3 spolu s pôvodnou žalobkyňou
2 – t. č. neb. K. B. sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť – hospodárska budova patrí v rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva po zosn. J. B. – otcovi žalobcov 1 a 3 a manželovi
pôvodnej žalobkyne 2. Je nepochybné, že pôvodná žalobkyňa 2 v priebehu konania zomrela.
V dedičskom konaní po nej žalobkyňa 1 postupovala aktívne a preukazovala potvrdením o veku

predmetnej stavby a stavebníkoch stavby z obce C. vlastníctvo k predmetnej stavbe, v dôsledku čoho
táto nehnuteľnosť bola pojatá tak do dedičstva po K. B. v podiele 1. Druhá polovica bola prejednaná
v rámci dodatočného dedičského konania po J. B.. K prededeniu spornej nehnuteľnosti tak došlo po
začatí konania vo veci samej. Na podklade výsledkov dedičských konaní, bola ako výlučná vlastníčkaspornej nehnuteľnosti zapísaná žalobkyňa 1, dôvod domáhať sa určenia, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po J. B. tak odpadol, v dôsledku čoho žalobcovia vzali žalobu späť.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne
zaoberal otázkou, či niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. V bode 15. odôvodnenia prijal záver,
že samotná strata subjektivity pôvodnej žalobkyne 2 ako okolnosti nezávislej od vôle žalobcov nebola
dôvodom na späťvzatie žaloby, ale až výsledok dedičského konania, pričom tento pre žalobkyňu 1
priaznivý výsledok privodili žalobcovia svojím postojom v dedičskom konaní. Odvolací súd musí dať za

pravduodvolateľomvtom,žekvyporiadaniubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pokiaľjeaspoň
jeden z manželov zosnulý, dochádza v rámci dedičského konania. Tu však žalobcovia opomenuli, že
zosn.J.B.zomreldňaXX.XX.XXXX,tedadávnopredtým,akožalobcoviapodaližalobudňa04.12.2019.
Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobcovia pred podaním žaloby navrhovali začatie dodatočného
dedičského konania po ňom, alebo že by v pôvodnom dedičskom konaní žiadali bezúspešne spornú
nehnuteľnosťzahrnúťdodedičstva,hocitakurobiťmohliamali.ZožalobyakoajOsvedčeniaodedičstve

7D/495/2005, Dnot/156/2005 zo dňa 16.11.2005 po poručiteľovi J. B. vyplýva, že dedičia po J. B. sa
domáhali prededenia len pozemku, na ktorej sa hospodárska budova nachádzala (parc. č. 2880), nie
samotnej stavby. Z uvedeného je preto potrebné prijať záver, že žalobcom nič nebránilo vyvinúť pred
podaním žaloby snahu o prededenie spornej stavby po poručiteľovi J. B., či už v pôvodnom dedičskom
konaní, alebo v dodatočnom dedičskom konaní v rámci prejednania novoobjaveného majetku, pričom

je zrejmé, že mohli pre účely dedičského konania zabezpečiť potvrdenie o veku predmetnej stavby
a stavebníkoch stavby z obce C., na podklade čoho by sporná stavba bola zahrnutá do súpisu majetku
patriaceho do dedičstva. Pokiaľ by k uvedenému došlo, nevznikol by ani dôvod na podanie určovacej
žaloby. Pokiaľ si však žalobcovia zvolili možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva žalobou,
hoci v priebehu konania došlo k prededeniu spornej stavby tak po pôvodnej žalobkyni 2, ako aj po

J. B., je potom na mieste konštatovať, že žalobcovia svojím správaním privodili zastavenie konania
vo veci samej. Ako odvolací súd uviedol vyššie, žalobcovia mohli a mali vyvinúť snahu o prededenie
nehnuteľnosti už pred podaním žaloby, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov poručiteľa
a pôvodnej žalobkyne 2 zaniklo už ku dňu smrti J. B., t. j. 07.05.2005, jeho vyporiadanie potom bolo
súčasťou pôvodného dedičského rozhodnutia po ňom, pričom pokiaľ ide o majetok, ktorý zahrnutý nebol

(ako aj v prípade spornej stavby), po uplynutí troch rokov od zániku BSM aj pre nehnuteľné veci platí, že
súvpodielovomspoluvlastníctveapodielysúrovnaké(§149ods.4OZ).Takýtomajetokpotomvpodiele
1 môže byť predmetom dodatočného dedičského konania po poručiteľovi a je bezpredmetné jednak
to, či je druhý manžel nažive alebo už zomrel, ale aj to, že potencionálnym impulzom k zaobstaraniu
potrebných podkladov do dedičského konania bolo až úmrtie pôvodnej žalobkyne 2.

14. Pokiaľ ide o odvolateľmi namietanú aplikáciu § 257 CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Ústavný súd SR zhrnul
podmienky aplikácie ust. § 257 CSP vo svojom rozhodnutí sp. zn.: II. ÚS 113/2019 výstižne: aplikácia §

257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd
však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom
konania a nesmie odporovať dobrým mravom. V danom prípade však nemožno konštatovať, že úmrtie
pôvodnej žalobkyne 2 a prejednanie dedičstva po nej, ktoré bolo impulzom k dodatočnému prejednaniu
dedičstva po J. B., ktoré však mohli žalobcovia realizovať už pred podaním žaloby, možno hodnotiť ako
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie vo
výroku II. potvrdil.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 395 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovaným 1, 2, 4, 5, 6 a 7 priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom 1 a 3 s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).