Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200286.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A. B. - C.,
so sídlom Hájska 31, Cífer 919 43, IČO: 34 443 827, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 02.04.2020 č. 100743058/2020 na základe správnej žaloby,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Prešov, ako správca dane, rozhodnutím č.
100285257/2020 zo dňa 28.1.2020 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti A. B., rozdiel
v sume 2.183,60 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, nadmerný
odpočet nepriznal v sume 1.392,51 € a vyrubil daň v sume 791,09 €.

2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 100743058/2020 zo dňa
02.04.2020 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Prešove dňa 22.05.2020 pričom v správnej žalobe
žalobca navrhol správnemu súdu, aby napádané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a taktiež si uplatnil náhradu trov konania.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2018, ktorá začala dňa 21.02.2019 a o jej výsledku vypracoval Protokol zo dňa 28.10.2019
doručený dňa 31.10.2019 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, uvedeným
dňom bola daňová kontrola ukončená. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadosti

o medzinárodnú výmenu informácii od 17.04.2019 do 03.07.2019.

4. Správca dane kontrolou predložený dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie na
DPH zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítane daneneoprávnene v sume 2.183,60 € z faktúr od dodávateľa BANNY SK, s.r.o., od 04.01.2019 VANNY
Slovensko, s.r.o. a to z faktúr:

- č. 1112 za dodané služby: v zmysle zmluvy zo dňa 5.1.2015, článku VI. bod 6.1. za poradenské práce
a vedenie podvojného účtovníctva v období 11/2018 v celkovej sume 600,00 € z toho 20% DPH: 100,00
€ s dátumom dodania 30.11.2018, dátum splatnosti 12.12.2018,
- č. 1119 za dodané služby: na základe zmluvy o sprostredkovaní špedičných prepráv zo dňa 28.12.2015
dohodnutú 20% províziu za obdobie 11/2018 podľa zoznamu v prílohe v celkovej sume 12.501,60 €,

z toho 20% DPH: 2.083,60 € s dátumom dodania 30.11.2018, dátumom splatnosti 21.12.2018.

5. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že deklarované služby mu uvedený dodávateľ reálne dodal
a teda z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 9 a § 19 zákona o DPH,
nepreukázal ani vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalobca
uplatnením práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na §

51 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých neboli
splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalobca pochybnosti správcu dane, že dodávateľ uvedený na
preverovaných faktúrach skutočne dodal služby tak, ako sú deklarované na faktúrach, neodstránil, čím
neuniesol svoje dôkazné bremeno.

6. Skutočnosť, že fakturované služby neboli reálne dodané, a to dodávateľom uvedeným na faktúrach
správne orgány odôvodnili najmä tým, že:

- podľa vyjadrenia konateľa žalobcu, vedenie účtovníctva realizoval tak, že konateľ dodávateľa a jeho
zamestnankyňa D. E. prišli do Cífera každý piatok a spracovali účtovníctvo, žiadne prenosy dát sa

neuskutočnili, všetko sa robilo v softvéri OMEGA z ktorého F. B. následne elektronicky podávala daňové
priznania;
- faktúra č. 1112 za dodané služby mala v zmysle zmluvy znieť na sumu 900 € a z toho 150 € DPH,
pričom znela na sumu 600 € a z toho 100 € DPH;
- žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu dodávateľ poskytol služby podľa článku II. Bod 2.2.

zmluvy zo dňa 5.1.2015;
- A. B. uviedol, že účtovný softvér OMEGA nachádzajúci sa v Cíferi je vlastníctvom spoločnosti Daton
SK, s.r.o. (neskôr BTS s.r.o.), ktorého konateľmi v preverovanom období boli aj A. B. a F. B., spoločnosť
poskytovala o.i. aj služby v oblasti účtovníctva, pričom nákup tohto programu uskutočnila v roku 2003
F. B. pre seba, neskôr ho previedla na spoločnosť BTS s.r.o.;

- podľa vyjadrenia F. F. – konateľa dodávateľa, účtovníctvo spracoval so svojou zamestnankyňou
v programe POHODA a potom ho pomocou USB preniesli do počítača žalobcu, avšak nevedel, aký
program žalobca používal;
- podľa zistení správcu dane uvedené programy sú nekompatibilné a nie je možný prenos cez USB;
- konateľ dodávateľa neustále mení výpoveď, dokonca aj jeho spoločnosti vykonáva účtovníctvo externá

firma;
- že žalobca podával včas všetky dokumenty nepreukazuje vykonávanie služby dodávateľom, len
splnenie si zákonnej povinnosti;
- konateľ žalobcu uviedol, že dodávateľ dodal služby tým, že sprostredkoval uzavretie zmluvy
s rakúskym odberateľom TVS Europaverkehere Speditionsges.m.b.H (ďalej len „TVS“) v oblasti špedície

a zabezpečil rozšírenie špedície aj pre cudzie autá, nielen pre autá patriace žalobcovi, ďalej uviedol,
že spoločnosť BANNY SK, s.r.o., nemá nič spoločné s prepravami, ktoré sú žalobcovi vyfakturované
jednotlivými prepravcami;
- vyššie uvedené odporuje tomu, že dodávateľ fakturoval za november 2018 províziu 20% za
sprostredkovanie špedičných prepráv pre TVS, pričom jednotlivé prepravy uskutočnené v mesiaci

november pre TVS boli žalobcovi fakturované jednotlivými prepravcami;
- podľa vyjadrenia F. F. služby dodával žalobcovi osobne aj prostredníctvom subdodávateľov, čo sa však
nepotvrdilo, tiež tvrdil, že sprostredkoval uzavretie zmluvy s rakúskou TVS, pričom A. B. už predtým
s nimi spolupracoval;
- v odpovedi na žiadosť MVI správca dane zistil, že spoločnosť TVS je od mája 2012 v stále trvajúcom

obchodnom vzťahu so žalobcom, pričom na prepravu využíva v zásade vlastné motorové vozidlá, ale
môže využiť aj subdodávateľov, a preto sprostredkovanie nemôže byť plnením v zmysle zmluvy zo dňa
28.12.2015;- žalobca správcovi dane nepredložil žiadny dôkaz o dodaných službách spoločnosťou BANNY SK, s.r.o.
v zmysle zmluvy zo dňa 28.12.2015, žiadne zmluvy s objednávateľom prepravy alebo s prepravcom,
ktoré by bol uzatvoril na základe sprostredkovania sprostredkovateľa, ani žiadne dôkazy o prezentácii

Záujemcu prípadnému novému objednávateľovi prepravy, ani dôkazy preukazujúce poskytnutie
technicko-poradenských služieb súvisiacich s rokovaním s koncovým užívateľom prepravných služieb;
- žiadne zmluvy Záujemca na základe sprostredkovania Sprostredkovateľom nepodpísal, pričom ani
žiadne „vzory zmlúv“ správcovi dane nepredložil ani žalobca ani dodávateľ, nemohol vzniknúť nárok na
províziu;

- splatnosť faktúry 1119 (21 dní), nekorešponduje zmluve (splatnosť 7 dní);
- od 4.1.2019 je jediným konateľom dodávateľa G. C., Maďarsko, spoločnosť má fiktívne sídlo, zásielky
sa vracajú s označením neznámy adresát, dlhuje na daniach 61.099,45 €, nemá žiadny majetok,
kontroly na DPH prešli do určovania dane podľa pomôcok, výsledok hospodárenia za rok 2019 strata
3.527.637,03 €, registrácia na DPH zrušená ex offo ku dňu 29.2.2020, daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie november 2018 bolo podané s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 1.751,33 €, ktorá nebola

uhradená.

7. K námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zaujal žalovaný vo svojom rozhodnutí
nasledovné stanoviská:

- návrh na vypočutie zamestnancov dotknutých spoločností je irelevantný nakoľko k veci vypovedali
štatutárni zástupcovia týchto spoločností, pričom je na správcovi dane ako dôkazy vykoná;
-námietkaonepredloženíotázok„nakontrolu“zaslanýchprostredníctvomMVIrakúskejfinančnejspráve
je nedôvodná, žalobca mohol nazrieť do spisu;
- k odvolávaniu sa na daňovú kontrolu za marec 2019 žalovaný uviedol, že nebolo podané odvolanie

a teda nebol oprávnený preskúmať zákonnosť tejto kontroly;
- námietka nepríslušnosti nie je dôvodná, správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u subjektu,
ktorému je príslušný iný správca dane;
- k námietke, že žalobca predložil všetky faktúry a zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca musí preukázať
aj inými dôkazmi, že došlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré je potrebné preukázať nielen po formálnej ale

aj obsahovej stránke, pričom uvedené dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktoré na neho prešlo;
- účtovné transakcie, ktoré boli podkladom pre uplatnenie odpočítania DPH s predmetných faktúr
vystavených spoločnosťou BANNY SK, s.r.o., nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie, nemajú
objektívny hospodársky dôvod, iba získanie daňovej výhody.

Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe

8. Žalobca uviedol v žalobe nasledujúce žalobné body:

- došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keď pri
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie marec 2019 (rovnaké skutkové okolnosti, totožné zdaniteľné
plnenie) správca dane akceptoval všetky vyjadrenia a dôkazy žalobcu ohľadom sprostredkovania
prepráv od TVS;
- došlo k porušeniu § 23 ods. 2, keď správca dane nezaslal žalobcovi listiny, ktoré si vyžiadal;

- žalobca predložil všetky relevantné doklady, konateľ dodávateľa potvrdil dodanie služby, dodanie
potvrdila aj spoločnosť TVS na základe MVI, odviedol daň;
- žalovaný nevypočul svedkyňu D. D. E. zamestnankyňu dodávateľa a H. I. zamestnanca TVS, čím
konanie trpí vadou nedostatočne zisteného skutkovému stavu;
- rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené keď žalovaný neprihliadol na jednotlivé dôkazy predložené

žalobcom, neodôvodnil nevypočutie svedkov;
- rozhodnutie je postavené na subjektívnom názore žalovaného, ktorý neuviedol, ktoré zákonné
ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené;
- účtovníctvo vykonával dodávateľ v sídle žalobcu, a to riadne a včas, rozpory ohľadom účtovného
programu dostatočne vysvetlil čo bol jediný zdanlivý rozpor,

- správca dane uvádza množstvo mylných informácii: F. B. ako konateľka spoločnosti BTS s.r.o.
v posudzovanom období, vykonávanie účtovníctva spoločnosťou BTS s.r.o., podávanie daňových
priznaníelektronickyuvedenouosoboubololenzdôvodu,žežalobcanechcelodovzdaťsvojeprístupové
kódy na portál Finančnej správy cudziemu subjektu;- manželka žalobcu činnosť podvojného účtovníctva nevykonávala, ako zamestnankyňa vykonávala
okrem iných činnosti len mzdovú agendu, nie je zrejmé, prečo správca dane poukazuje na skutočnosť,
že účtovníctvo preverovali aj zamestnankyne spoločnosti ASCCOL, s.r.o.;

- suma uvedená na faktúre je nižšia oproti zmluvným podmienkam z dôvodu dohody s dodávateľom,
splatnosť faktúry nie je povinná náležitosť;
- otázka aký účtovný program používa dodávateľ nebola jeho konateľovi položená, a teda nie je pravda,
že na ňu nevedel odpovedať;
- žiadne výpovede žalobca nikdy nemenil tak ako chybne vyčíta žalobcovi správca dane, zároveň

správca dane nešpecifikoval dôkazy, ktoré by mal žalobca predložiť aby preukázal, že účtovníctvo bolo
vedené;
- správca dane zámerne v snahe neuznať odpočet dane opakovane vynechával informáciu od TVS,
zabezpečenú prostredníctvom MVDI, keď uvedená spoločnosť potvrdila sprostredkovanie v roku 2012
prostredníctvom dodávateľa BANNY SK, s.r.o. s tým, že následne sa uskutočňoval kontakt medzi
zástupcom pre východnú Európu v TVS a dodávateľom BANNY SK, s.r.o.;

- správca dane zámerne v snahe neuznať odpočet dane vynecháva aj informáciu, že po roku 2012 sa
uskutočňoval kontakt iba medzi zamestnancom TVS pánom Sternom a BANNY SK, s.r.o.;
- žalobca uviedol, že spoločnosť BANNY SK, s.r.o. nemá nič spoločné s prepravami z dôvodu, že
táto spoločnosť zabezpečovala poradenstvo v rámci technicko-poradenských služieb či overovanie
spoľahlivosti prepravcov, čo je službou v zmysle čl. I. bod 2 uzavretej zmluvy, bez ktorej by nedošlo

k uzavretiu prepravnej zmluvy;
- až po tom, ako sa v roku 2015 spoločnosť BANNY SK s.r.o., zaručila pánovi I., že žalobcovi poskytne
databázu overených spoľahlivých prepravcov a bude nápomocná pri zabezpečovaní a overovaní nových
prepravcov, mohol žalobca od TVS dostávať aj pravielné špedičné prepravy vo väčšom rozsahu,
čo preukazuje aj ekonomickú opodstatnenosť a objektívny hospodársky dôvod zapojenia spoločnosti

BANNY SK s.r.o. ako sprostredkovateľa;
- nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o dodaných službách, teda
žiadne zmluvy, ktoré žalobca uzatvoril na základe sprostredkovania od BANNY SK, s.r.o., táto dodal aj
databázu overených zahraničných prepravcov s kontaktom, ktorú pravidelne dopĺňal;
- nástupnícku spoločnosť VANNY Slovensko, s.r.o., nepozná, a jej predchodca, teda dodávateľ BANNY

SK s.r.o., nebol nikdy evidovaný v zoznamoch, ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.7.2020 viac-menej, a to skôr viac, ako menej,
skopíroval odôvodnenie svojho rozhodnutia. Nič nové, zásadné k veci neuviedol pričom žalobca na
takéto vyjadrenie ani nereagoval.

Konanie pred správnym súdom

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

11. V súlade s návrhom žalobcu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.5.2025. Žalovaný
sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Prítomná
koncipientkaprávnehozástupcužalobcu,zotrvalanasvojichdoterajšíchvyjadreniach,pričomzdôraznila
predovšetkým žalobnú námietku vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a to konkrétne

k nevypočutiu dvoch svedkov pani E. a pána I., keď z vlastnej skúsenosti má zato, že je dôležité pre
objasnenie veci vypočuť svedkov, ktorí priamo poskytujú služby, platí to o to viac, že rozhodnutie je
postavené na rozporoch vo výpovediach. Na otázku súdu, či sa problém vyskytol aj v iných zdaňovacích
obdobiach prítomná zástupkyňa poukázala len v žalobe spomenuté zdaňovacie obdobie marec 2019,
k iným obdobiam sa nevedela vyjadriť.

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a v súlade s§ 116 SSP po skončení pojednávania oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku na deň
29.5.2025, na ktorom vec rozhodol.

Výber z relevantnej právnej úpravy

13. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDPH“) Právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová

povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) ZDPH Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) ZDPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „DP“) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 DP Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie

daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný
podávať podľa osobitných predpisov,2)b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 DP Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na

účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 DP Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,

znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa
pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. e) DP Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Právne posúdenie správneho súdu

13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej
žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nariadil pojednávanie v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a), pričom
postupom v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) zistil skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

14. Úvodom súd konštatuje, že v prípade žalobcu správca dane považoval deklarovanú dodávku
služieb za nepreukázanú, pričom svoje rozhodnutie nepostavil na tvrdení o daňovom podvode. Samotná
skutočnosť, či žalobca vedel alebo vedieť mohol, o svojej účasti na podvode, respektíve či prijal
dostatočné opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, sa stáva relevantnou z hľadiska nepriznania

odpočtu DPH až keď by bolo konštatované naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, čo
v prejednávanom prípade nenastalo.15. V predmetnom konaní bolo potrebné v zásade zodpovedať na jednu podstatnú otázku a síce či
bola služba dodaná, resp. či sa po presune dôkazného bremena na žalobcu tomuto podarilo dôkazné
bremeno uniesť alebo nie, pričom správny súd dospel k záveru, že nepodarilo.

16. V posudzovanom prípade teda došlo na strane správcu dane k pochybnostiam, ktoré sa po
presune dôkazného bremena nepodarilo žalobcovi odstrániť, čím dôkazné bremeno neuniesol. Ak
daňový subjekt dostatočne nepreukáže svoje tvrdenia, nemôže byť nárok na odpočet dane priznaný.
Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal reálnu existenciu

dodania služby, čo sa žalobcovi nepodarilo, nebola tak naplnená jedna z hmotnoprávnych podmienok.
Žalobca nepresvedčil správcu dane, nepresvedčil ani žalovaného a nepresvedčil ani správny súd.

17. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami
daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z právnych predpisov regulujúcich
problematiku daní . Dá sa preto oprávnene očakávať od daňového subjektu vedomosť o tom, že má v

zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených
dôkazov daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie služby je nutné v každom jednotlivom
prípade posudzovať individuálne a najmä vo svetle charakteru konkrétnej služby, inak povedané, práve
charakter konkrétnej prijímanej služby musí byť určujúci pre minimálny štandard dôkazov spôsobilých

preukázať reálnu existenciu plnenia aspoň na úrovni dostatočnej pravdepodobnosti.

18. V prípade niektorých druhov plnení, osobitne niektorých druhov služieb, medzi ktoré podľa názoru
správneho súdu patria i služby sprostredkovateľské či účtovné, je charakteristické, že ich materiálna
stopa v priestore i čase je minimálna a možnosti dôkazného dokumentovania tejto stopy sú špecifické.

Práve z uvedeného dôvodu má podnikateľ v prípade prijímania takýchto služieb postupovať ako
starostlivý hospodár a zabezpečiť také penzum dôkazov, aby o poskytnutí takýchto služieb nebolo
pochybnosti. Ak žalobca nie je schopný verifikovať poskytnutie služby, potom nemôže spravodlivo
očakávať, že mu bude priznané právo na odpočítanie DPH.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné dôvody, správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z.
z. pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli v zmysle § 49 a § 51 súčasne splnené
všetky uvedené zákonné podmienky, pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných
podmienok má za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Práve na základe tohto zákonného
imperatívu bolo žalovaným vykonávané rozsiahle dokazovanie, ktoré spochybnilo fakty, ktoré uvádza

žalobca v správnej žalobe, ako aj v priebehu celého daňového konania.

20. Ani výpoveď konateľa žalobcu, ani výpoveď svedka, a ani existencia faktúr a realizácia platieb neboli
spôsobilé potvrdiť uznanie nároku na odpočet dane a to z dôvodu, že v okolnostiach daného prípadu,
dokazovaním sa zistilo, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako to deklaroval daňový subjekt.

Dôkazné bremeno bolo prenesené na žalobcu, ktorý ho už počas daňového konania neuniesol. V
odôvodnení napádaného rozhodnutia je pomerne podrobne rozpísaná metodika vedeného dokazovania
a argumentácia, prečo správne orgány vykonávali rôzne dôkazné prostriedky a prečo z nich vyvodili
dané právne názory. Takémuto hodnoteniu dôkaznej situácie zo strany daňových orgánov nemožno nič
vytknúť. Pre správny súd je zrozumiteľné a korektné.

21. Judikatúra pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla, ustálená
a konštantná. Nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov, je na daňovom subjekte aby reálnosť dôkazmi preukázal. Nie je

presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie
a charakteru dokazovaných skutočností. Nie je bez významu v tomto konkrétnom prípade poukázať aj
na druh fakturovaného tovaru/služby (účtovné a sprostredkovateľské služby), ktoré možno považovať
v istom ohľade za rizikové v tom zmysle, že v budúcnosti by mohlo dôjsť (a aj došlo) k spochybneniu
jeho dodania, a teda bolo na žalobcovi, aby konal ako dobrý hospodár obozretne a po dodaní tovaru

si zabezpečil také dôkazy, ktoré nepriestrelne preukážu, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Takto však
žalobca nekonal. Námietka žalobcu o tom, aké konkrétne dôkazy mal žalobca predložiť neobstojí, takúto
povinnosť správca dane nemá.22. Vo vzťahu k presunu dôkazného bremena pri správe daní platí, že „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe
tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť

tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom

prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.11.2009, I ÚS 377/2018, bod 21).

23. Námietku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
Uvedená zásada sa týka predovšetkým zákazu diskriminácie pri postupe správcu dane v skutkovo

obdobných veciach rôznych účastníkov konania. Jej cieľom je, aby správca dane nediskriminoval
jedného účastníka voči druhému, nie jedného a toho istého. Navyše, jedná sa o zásadu, t.j. neplatí
bezvýnimočne, keď logicky nemožno od správcu dane oprávnene požadovať, aby postupoval v jednej
veci, (resp. v rôznych po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach) toho istého účastníka stále
rovnako najmä v prípade ak dospeje k záveru, že jeho predchádzajúci postup nebol správny.

Argumentácia žalobcu je v tomto prípade dvojsečná, keď na vec je možné nazrieť aj z opačného uhla
pohľadu, nielen z pohľadu, ktorý vyhovuje žalobcovi, t.j. že postup správcu dane bol za mesiac marec
2019 správny a za november 2018 nesprávny, ale opačne.

24. V konaní boli predložené doklady, najmä faktúry, ktoré sa v zmysle zákona vyžadujú, avšak tieto ešte

nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
avšak daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pokiaľ žalobca namieta túto skutočnosť, t.j.
že predložil všetky doklady, tak áno predložil, pretože to bola jeho zákonná povinnosť. Taktiež existencia
úhrady nijako nepreukazuje, že bol dodaný tovar, fakt, že jeden subjekt prevedie druhému subjektu
finančné prostriedky na jeho účet preukazuje len finančnú transakciu, nie dodanie tovaru, tento žalobný

bod súd vyhodnotil ako irelevantný.

25. Námietku nevypočutia svedkov pani D. E. (zamestnankyňa BANNY SK, s.r.o.) a pána H.
I. (zamestnanec rakúskej TVS) vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pričom sa plne stotožnil
s argumentáciou žalovaného v tom, že v prípade uvedených osôb resp. spoločností boli vypočutí

ich štatutárny zástupcovia, teda relevantné osoby. K argumentácii na pojednávaní, že pani E. by vo
veci podala relevantnejšiu odpoveď, nakoľko sama vykonávala účtovníctvo možno poukázať napr.
na list žalobcu zo dňa 11.3.2019 – odpoveď na výzvu na predloženie dokladov, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu, kde sám žalobca uvádza: „Na tomto mieste (pozn. v Cíferi) bolo spracované
aj účtovníctvo konateľom a zamestnankyňou spoločnosti BANNY SK, s.r.o.“ Teda podľa vlastného

vyjadrenia žalobcu, účtovníctvo bolo spracovávané aj samotným konateľom. K uvedenému správny
súd cituje aj samotného konateľa BANNY SK, s.r.o. z jeho výpovede zo dňa 9.4.2019 keď na otázku,
či boli dodané služby pre žalobcu odpovedá „Áno. Ja som viedol účtovníctvo do konca decembra
2018“. Výsluch pána Sterna by bol tak či onak irelevatný, keďže samotná rakúska spoločnosť TVS
prostredníctvom MVI uviedla, že uvedený zamestnanec nebol oprávnený poskytovať žiadne informácie.

Nedostatočné odôvodnenie nevypočutia svedkov je námietkou nedôvodnou, vo vyššie uvedených
intenciách dôvodil tak správca dane, ako aj žalovaný.

26. Námietka nevydania listín zo spisu - informácii o dožiadaní prostredníctvom MVI nie je dôvodná,
postup nebol v rozpore s § 23 ods. 2 daňového poriadku, keď správny súd odkazuje žalobcu na ods. 1

predmetného ustanovenia, ktorý stanovuje podmienky sprístupnenia informácie týkajúce sa dožiadania,
a to až na čas po jeho vybavení, nie pred jeho vybavením, ako sa domáhal žalobca.

27. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný neuviedol konkrétne ustanovenia, ktoré žalobca porušil, správny
súd upriamuje jeho pozornosť, napr. na str. 3, 9, či 10 napadnutého rozhodnutia. Zároveň pokiaľ namieta

skutočnosť, že správca dane uvádza množstvo mylných informácii, tak všetky tie, ktoré uviedol, nemajú
pre posúdenie veci žiadny relevantný význam. V zásade nie je významný ani poukaz žalovaného
a správcu dane na rozdielne sumy a dátumy splatnosti vo faktúre č. 1112, či zamestnanie manželkykonateľa žalobcu, a teda ani brojenie žalobcu k týmto skutočnostiam, nakoľko sa nejednalo o skutočnosti
o ktoré by správne orgány opierali svoje rozhodnutie.

28. Rozdielne a vzájomne absolútne nekompatibilné účtovné programy, prostredníctvom ktorých mala
byť dodaná služba – vedenie účtovníctva, je azda najzásadnejší dôkaz o tom, že služba nemohla byť
a nebol poskytnutá tak, ako tvrdí žalobca. K uvedenému pristupujú ďalšie okolnosti (vedenie účtovníctva
externou firmou pri dostatočnom personálnom a materiálnom zabezpečení žalobcu – vlastný účtovný
program, podávanie daňových priznaní priamo blízkou osobou žalobcu, etc.) sú okolnosti, ktoré žalobca

nevedel dostatočne vysvetliť tak, aby dávali ekonomický zmysel. Dôvodné pochybnosti vzbudzuje aj
ten fakt, že samotnému dodávateľovi viedla účtovníctvo externá firma. Všetky uvedené pochybnosti
mal žalobca možnosť vyvrátiť unesením dôkazného bremena, žiadny relevantný dôkaz o existencii
zdaniteľného plnenia však správnym orgánom nedodal.

29. K vyššie uvedenému žalobca uviedol predsa len jednu námietku, a síce, že nie je pravdou, že konateľ

BANNY SK, s.r.o. pri svojej výpovedi nevedel uviesť, aký účtovný program využíva žalobca, nakoľko
takúto otázku vôbec nedostal. Áno, konateľ skutočne takúto otázku nedostal, avšak treba ďalej dodať,
že dostal otázku aký program využívala jeho spoločnosť a na túto otázku odpovedal „POHODA“, teda
program, ktorý je absolútne nekompatibilný s programom, ktorý využíval žalobca.

30. Aj vo vzťahu k sprostredkovateľským službám vyhodnotil správny súd námietky žalobcu ako
irelevantné. Správca dane a žalovaný jasne a zrozumiteľne vyargumentoval dôvody, pre ktoré mal zato,
že k zdaniteľnému plneniu nedošlo a správny súd na ne plne odkazuje. Žalobca na uvedené argumenty
nedokázal relevantne reagovať tak, aby čo i len náznakom presvedčil správny súd, že k uskutočneniu
plnenia došlo. Súd vo vzťahu k sprostredkovateľským službám nemal najmenší pochýb, že sa jednalo

o fiktívne transakcie bez akéhokoľvek ekonomického či hospodárskeho dôvodu, sledujúce výsostne
jediný cieľ – získanie daňovej výhody.

31. Ak podľa žalobcu, že nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o dodaných
službách, teda žiadne zmluvy, zmluvy, ktoré žalobca uzatvoril na základe sprostredkovania, potom

sa správny súd pýta, kde teda sú, nakoľko v administratívnom spise sa okrem zmienených databáz
overených zahraničných prepravcov nenachádzajú, nenachádzajú sa tam teda zmluvy, na ktorých
základe by dodávateľovi žalobcu vznikol nárok na dohodnutú 20% províziu. Samotná existencia
datábázy predložená žalobcom ešte neznamená, že ju dodala BANNY SK, s.r.o. a nevyvracia ani
správcom dane nastolenú otázku, či nebola získaná v rámci bežnej obchodnej praxe či stiahnutá

z internetu.

32. Prostredníctvom MVI mal správca dane jednoznačne preukázané, že žalobca je v obchodnom
vzťahu so spoločnosťou TVS od roku 2012 a že žalobca na prepravu tovaru pre spoločnosť TVS využíva
nielen vlastné nákladné vozidlá, ale využíva aj subdodávateľov, a to dlhodobo, preto sprostredkovanie

tohto objednávateľa prepravy nemôže byť plnením v zmysle Zmluvy zo dňa 28.12.2015.

33. Za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa údajného vynechávania informácie, že TVS
potvrdila sprostredkovanie v roku 2012 prostredníctvom BANNY SK, s.r.o., nakoľko táto informácia
je vo vzťahu k prejednávanému obdobiu – november 2018 irelevantná, rovnako tak sú irelevantné

tvrdenia žalobcu o údajnom vynechávaní informácii, že od roku 2012 sa kontakt so spoločnosťou TVS
uskutočňoval výhradne cez pána I., nakoľko samotná spoločnosť TVS uviedla, ako je vyššie uvedené,
že táto osoba nie je oprávnená podávať akékoľvek informácie ohľadom ich spoločnosti.

34. Námietku, že žalobca uviedol, že spoločnosť BANNY SK, s.r.o. nemá nič spoločné s prepravami

z dôvodu, že táto spoločnosť zabezpečovala poradenstvo v rámci technicko-poradenských služieb či
overovanie spoľahlivosti prepravcov, čo je službou v zmysle čl. I. bod 2 uzavretej zmluvy, bez ktorej by
nedošlo k uzavretiu prepravnej zmluvy považuje súd za snahu pripísať slovám žalobcu v zásade iný,
celom zjavne zužujúci význam. Uvedené žalobca mohol uviesť pri svojej výpovedi. K tejto námietke tiež
súd odkazuje na str. 52 rozhodnutia správcu dane.

35. Biedny stav dodávateľa žalobcu, ktorý žalovaný uviedol na okraj odôvodnenia, a síce nemajetnosť,
dlhy, strata či nekontaktnosť neboli dôvodom pre rozhodnutie správcu dane, len dokreslili celkovúsituáciu tejto spoločnosti ohľadom jej spôsobilosti vstupovať do obchodnoprávnych vzťahov v takom
rozsahu, ako to tvrdil žalobca.

36. Jedinou relevantnou námietkou, ktorú správny súd vyhodnotil za odôvodnenú považuje výčitku
žalovaného o menení výpovede konateľa žalobcu. Žalovaný ani len nenaznačil, v čom konkrétne mal
A. B. meniť výpoveď, ani súd žiadny rozpor v tvrdeniach tejto osoby nenašiel. Uvedené je však pramálo
nato, aby správny súd, majúc zabezpečený celý diapazón iných dôkazov a iných rozporov považoval
rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

37. V súhrne uvedeného správny súd právne uzatvára, že pod ťarchou dôkazov žalovaný správny
orgán rozhodol zákonným spôsobom. Produkovaná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá na kasáciu
napádaného rozhodnutia a taktiež navrhované dôkazy (výsluchy) nemohli preukázať iné skutočnosti,
ako tie, ktoré boli ustálené dokazovaním daňových orgánov. Z uvedeného dôvodu správny súd
nevykonával dokazovanie a už vykonané dokazovanie správnym orgánom považoval za absolútne

dostačujúce na judikovanie právneho názoru, ktorý zastáva žalovaný správny orgán. Správny súd tak
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.

38. Na okraj správny súd dodáva, že mal za cieľ a snažil sa týmto rozsudkom dať odpovede na otázky,

ktoré majú pre vec podstatný význam, teda nie na všetky. (paraf. I.ÚS 241/07). K prehľadnosti správnej
žaloby vo všeobecnosti má súd v tejto súvislosti potrebu dodať, že je v prvom rade vecou žalobcu, aby
jasne, stručne, zrozumiteľne a hlavne prehľadne naformuloval svoje žalobné body bez toho, aby ich
správny súd musel zo žaloby dolovať, ak takto žalobca nepostupuje, nemôže správnemu súdu vyčítať,
že námietku obrastenú hlušinou siahodlhého textu nepovažoval za takú, ktorá by mala pre žalobcu,

poťažmo pre vec samotnú podstatný význam.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich

náhradu voči žalobcovi nepriznal.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde
v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.