Rozsudok · Ochrana osobnosti · Judgement

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-66C/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206597
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321206597.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: Bantom s. r. o., so sídlom

Galvaniho 15/A, Bratislava, IČO: 50 607 383, zast. Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom so sídlom
Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 138 311, proti žalovanému: MAFRA Slovakia, a.s., so sídlom Nobelova
34, Bratislava, IČO: 51 904 446, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska
10, Bratislava, IČO: 36 772 758, o ochrane dobrej povesti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca (ešte s obchodným menom CEDIS s.r.o. - v priebehu konania si žalobca zmenil meno) sa
domáhal od žalovaného uverejnenia ospravedlnenia v Hospodárskych novinách v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku v znení:

„OSPRAVEDLNENIE HOSPODÁRSKYCH NOVÍN SPOLOČNOSTI CEDIS s.r.o. ZA NEOPRÁVNENÝ
ZÁSAH DO JEJ DOBREJ POVESTI:

Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa vydavateľ Hospodárskych novín
- obchodná spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. so sídlom Nobelova 34, 831 03 Bratislava, IČO: 51 904
446, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka číslo 6998/B týmto
ospravedlňuje spoločnosti Cedis s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607
383, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 122240/
B za neoprávnený zásah do jej dobrej povesti spôsobený tým, že v článku s názvom „Doprave hrozí
polmiliardová diera“ zverejnenom vo vydaní Hospodárskych novín piatok - nedeľa 25. - 27. júna 2021

o spoločnosti Cedis s.r.o. uverejnil nasledujúce nepravdivé informácie: „Problémom pri súťaži môže byť
podľa Denníka E najnižšia ponuka, ktorú dala firma Cedis v združení s ďalšími firmami. Tá je známa tým,
že ponúka prácu za výrazne nízke ceny. Následne sa obstarávania s jej účasťou komplikujú a predlžujú.
Neraz sa skončili vylúčením združenia, v ktorom firma vystupuje.“ Uvedené informácie sú nepravdivé a
ich zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti spoločnosti Cedis s.r.o.“

2. Žalobca žiadal uverejnenie ospravedlnenia rovnakým spôsobom, akým boli zverejnené nepravdivé

informácie.

3. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.4. Uviedol, že pôsobí v oblasti stavebníctva. Ako uchádzač sa sám alebo v združení s inými subjektmi
zúčastňujeverejnýchobstarávanínastavebnézákazky.ŽalovanýjevydavateľomHospodárskychnovín.

5. Žalovaný v Hospodárskych novinách vo vydaní piatok - nedeľa 25. - 27. 6. 2021 uverejnil článok s
názvom „Doprave hrozí polmiliardová diera“, ktorým neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti.

6. Článok obsahuje o ňom nepravdivé tvrdenia. V článku je uvedené, že: „Problémom pri súťaži môže byť
podľa Denníka E najnižšia ponuka, ktorú dala firma Cedis v združení s ďalšími firmami. Tá je známa tým,

že ponúka prácu za výrazne nízke ceny. Následne sa obstarávania s jej účasťou komplikujú a predlžujú.
Neraz sa skončili vylúčením združenia, v ktorom firma vystupuje. “ Tieto informácie sú nepravdivé. Ich
zverejnením neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti.

7. Žalovaný v článku uviedol o ňom vyššie citované nepravdivé skutkové tvrdenia. V článku ho
jednoznačne a nezameniteľne identifikoval uvedením obchodného mena. Žalovaný nepravdivými

skutkovýmitvrdeniamineoprávnenezasiaholdojehodobrejpovestitým,žehoneoprávnene,nepravdivo
a v rozpore so skutočnosťou vykresľuje v negatívnom svetle ako niekoho, kto sa opakovane zúčastňuje
verejných obstarávaní s tzv. dumpingovými cenami, koho obstarávatelia vylučujú z obstarávaní pre
neplnenie podmienok, kto prispieva ku komplikovaniu a predlžovaniu verejných obstarávaní, v ktorých
je účastníkom.

8. Pri svojej účasti vo verejných obstarávaniach zodpovedá len za svoju cenotvorbu. Nezodpovedá za
cenotvorbu iných súťažiteľov. Pri každej účasti vo verejnom obstarávaní dôsledne postupuje v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V prípade,
ak je to potrebné na ochranu jeho práv, v súlade so zákonom využíva zákonné inštitúty verejného

obstarávania, akými sú aj námietky. Ako účastník verejných obstarávaní nemôže ovplyvniť dĺžku a
podmienky verejného obstarávania stanovené zákonom, ani postupy jednotlivých obstarávateľov. Preto
jeho vykresľovanie žalovaným v uvedenom článku ako opakovane súťažiaceho nekalo s dumpingovými
cenami, ako pravidelne vylučovaného účastníka z verejných obstarávaní, ako chronického komplikátora
a predlžovateľa verejných obstarávaní má difamačný charakter a je neprimeraným hodnotiacim

úsudkom bez akéhokoľvek skutkového základu.

9. Tieto nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky sú neoprávneným zásahom
do jeho dobrej povesti. Sú objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na jeho dobrej povesti o to viac, ak
sú uverejnené v takej mienkotvornej tlači, akou sú Hospodárske noviny. Tieto nepravdivé skutkové

tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky sú spôsobilé taktiež ohroziť jeho účasť v ďalších verejných
obstarávaniach.ŽalobcavtejtosúvislostinavrholvýsluchysvedkovK..E..Y.U.E.K..Y.Ž.,zamestnanca
Tatra banka, a.s.

10. Listom zo dňa 26. 8. 2021 vyzval žalovaného na zdržanie sa neoprávnených zásahov do jeho dobrej

povesti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo
dňa 31. 8. 2021, ktorým jeho požiadavky odmietol ako neoprávnené a primerané zadosťučinenie v
peniazoch mu neposkytol. V liste žalovaný o. i. uviedol, že bol z časti verejných obstarávaní vylúčený,
pričom sa voči vylúčeniam bránil, čo malo za následok predlžovanie verejných obstarávaní. Zároveň
žalovaný konštatoval aj to, že si povesť, vyplývajúcu z dotknutej časti článku, vybudoval sám svojimi

aktivitami. Aj z týchto konštatovaní žalovaného je zrejmé, že žalovaný bránenie sa proti vylúčeniu vo
verejnom obstarávaní zákonným spôsobom nazýva „aktivitou“, ktorou si vybudoval svoju povesť. Tieto
tvrdenia žalovaného majú podľa žalobcu výrazne negatívnu konotáciu. Nedá sa z nich prehliadnuť,
že žalovaný obranu vo verejnom obstarávaní zákonom predvídaným postupom považuje za niečo
negatívne a kaziace povesť, s tým, že kto sa takto správa, môže si sám za to, akú má povesť. Ako

dôkazy žalobca označil výzvu zo dňa 26. 8. 2021 a odpoveď žalovaného zo dňa 31. 8. 2021.

11. Z dôvodu neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalovaným sa domáha primeraného
zadosťučinenia vo forme verejného ospravedlnenia. Primerané zadosťučinenie v peniazoch a škoda mu
týmto neoprávneným zásahom do dobrej povesti budú vyčíslené v priebehu konania. Odkázal na § 19b

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky
žalovaného sú objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť dobrú povesť žalobcu.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe12. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Pritom uviedol nasledovné.

13. Skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v článku a ktoré žalobca napáda, sú pravdivé. Aby skutkové tvrdenia
mohli poškodiť žalobcovu dobrú povesť, nesmelo by ísť o verejne známe skutočnosti a museli by byť
nepravdivé. Skutkové tvrdenia sa stručne odvolávajú na informácie z článkov Denníka N, ktorý je v
článku korektne uvedený ako zdroj, a ktoré boli uverejnené 4. 9. 2019 a 23. 3. 2021 v jeho ekonomickej
sekcii. Z týchto zdrojových článkov a zároveň aj z verejne dostupných informácií Úradu pre verejné

obstarávanie o dotknutých verejných obstarávaniach je zrejmé, že žalobca predložil najnižšie ponuky
v súťažiach:

i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek (Vestník verejného obstarávania č. 252/2018,
oznámenie 18535 - MSP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku
vo výške 123.587.281,24 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o takmer 9 mil. eur vyššia. Združenie

žalobcu bolo z tohto verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných
dokladov;
ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat (Vestník verejného obstarávania č. 79/2019, oznámenie 8455 - MSP).
Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 55.898.561,00
eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o 3 mil. eur vyššia a ostatné ponuky sa pohybovali nad 61 mil.

eur. Obstarávanie bolo zrušené z dôvodu zmeny okolnosti, za ktorých bolo vyhlásené;
iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovec (úsek Mýtna - Tomášovce) (Vestník verejného
obstarávania č. 38/2018, oznámenie 2747 - MSP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní
predložilo druhú najnižšiu ponuku vo výške 129.887.352,91 eur. Združenie žalobcu bolo z tohto
verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nedoručenia písomného odôvodnenia mimoriadne nízkej

ponuky (na rozdiel od víťazného uchádzača s názvom Združenie R2 Metrostav - Hochtief, ktorého
ponukabolasícenižšiaakoponukaZdruženiažalobcu,alektorýdokázalvoverejnomobstarávanítakúto
inak mimoriadne nízku ponuku odôvodniť);
iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou (Vestník verejného obstarávania č. 155/2017,
oznámenie 11445 - MUP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku

vo výške 59.398.252,38 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o viac ako 2,6 mil. eur vyššia a ostatné
ponuky boli vyššie o 5,5 mil. eur a viac. Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania
z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky účasti finančného a ekonomického postavenia alebo
technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti;
v.rýchlostnácestaR4Prešov-severnýobchvat(km0-4,3)(Vestníkverejnéhoobstarávaniač.253/2017,

oznámenie 17832 - MSP). Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu
nepreukázania splnenia podmienky technickej spôsobilosti a odbornej spôsobilosti. Cena ponúknutá
Združením žalobcu nie je známa (čo bolo aj korektne uvedené v zdrojovom článku Denníka N zo 4. 9.
2019) vzhľadom na to, že vo verejne dostupnej databáze Úradu pre verejné obstarávanie je príslušný
dokument naskenovaný nekompletne;

vi. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),
1.etapa (Poprad - Lučivná) (Vestník verejného obstarávania č. 129/2017, oznámenie 9284 - MSP).
Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 9.899.593,90 eur,
pričom druhá najnižšia ponuka uchádzača, ktorý nebol z verejného obstarávania vylúčený, bola skoro
o 7 mil. eur vyššia. Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu nepredloženia

zákonom predpísaných dokladov;
vii. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia
Vodnej elektrárne Gabčíkovo (Vestník verejného obstarávania č. 178/2017, oznámenie 12718 - MSP).
Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 80.945.896,90
eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola vyššia o takmer 20 mil. eur a tretia dokonca o takmer 47 mil.

eur. Toto verejné obstarávanie bolo zrušené z dôvodu zmeny okolností, za ktorých bolo vyhlásené;
viii. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála (Vestník verejného obstarávania
č. 151/2017, oznámenie 11237 - MSP). Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania
z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov (žalobca nepredložil doklady, ktorými by
verejnému obstarávateľovi preukázal, že disponuje technickými a strojovými zariadeniami, ktorými mal

vykonávať stavebné práce). Cena ponúknutá združením žalobcu nie je známa (čo bolo aj korektne
uvedené v zdrojovom článku denníka n zo 4. Septembra 2019) pretože združenie žalobcu bolo vylúčené
ešte pred otváraním ponúk s cenami.14. Žalobca bol z časti verejných obstarávaní z rozličných dôvodov na jeho strane vylúčený. Voči
vylúčeniam alebo neúspechom vo verejných obstarávaniach sa žalobca bránil, čo malo za následok ich
predlžovanie. Vzhľadom na to, že dôvodom vylúčenia boli jednoznačne pochybenia Združenia žalobcu

(nepredkladanie zákonom požadovaných dokladov), je možné takúto obranu zo strany Združenia
žalobcu považovať za čisto účelovú a obštrukčnú.

15. Skutkové tvrdenia sú teda pravdivé, verejne známe, overiteľné z verejne dostupných štátnych
databáz, pričom obsahujú výstižné zovšeobecnenie štandardného postupu žalobcu vo verejných

obstarávaniach. Žalobca si povesť vyplývajúcu zo skutkových tvrdení vybudoval sám svojimi aktivitami.
To aj žalovanému ozrejmil listom zo dňa 31. 8. 2021.

16. Tvrdenia žalobcu, že vo verejných obstarávaniach postupoval v súlade s právnymi predpismi,
nemôžu byť pravdivé, pretože inak by z týchto verejných obstarávaní nebolo vylučované združenie,
ktoréhobolčlenom.Žalobcabolsícenepochybneoprávnenýpodávaťnámietky,alevovyššieuvedených

obstarávaniach neboli úspešné. Poukazuje na právny princíp zákazu zneužitia práva, ktoré nepožíva
právnu ochranu a ktorý je vyjadrený napr. v článku 5 CSP alebo § 8 českého Občianskeho zákonníka.
Nie je teda možné paušálne argumentovať tým, že išlo len o využívanie zákonných nástrojov a inštitútov
za účelom obrany vlastných práv, pretože aj využitie práva môže byť protiprávne.

17.Upozornil,ževčlánkuanivskutkovýchtvrdeniachneuvádza,žežalobcasúťažínekalo.Nekalásúťaž
je osobitným typom protiprávneho konania, ktoré je upravené v § 44 až 55 Obchodného zákonníka.
Pretože ponúkanie výrazne nízkych cien vo verejných obstarávaniach nie je nekalosúťažným konaním
podľa Obchodného zákonníka, v článku aktivity žalobcu takto označené ani neboli. Toto tvrdenie žalobcu
je teda nepravdivé.

18. Rovnako v článku neuvádza, že žalobca súťaží s dumpingovými cenami. Podstatou dumpingu
je používanie agresívnej cenovej politiky, ktorá spočíva v ponuke extrémne nízkych cien, spravidla
pod nákladmi na poskytnutie ponúkaného tovaru, služby alebo inej dodávky, s cieľom odstrániť
konkurenciu z príslušného trhu. V článku je uvedené, že žalobca súťaží s „výrazne nízkymi cenami“,

nie s dumpingovými cenami. Žalobca tak neprimerane hyperbolizuje obsah skutkových tvrdení a dáva
im význam, ktorý nemajú.

19. Taktiež v článku neuvádza, že žalobca je komplikátorom a predlžovateľom verejných obstarávaní.
Faktom ale je, že žalobcova účasť vo verejných obstarávaniach, ktoré spomenul v úvode svojho

vyjadrenia, sa skončila vylúčením žalobcu, resp. Združenia, ktorého je členom. Verejné obstarávania,
ktorých účastníkom bolo združenie, ktorého členom je žalobca, často trvali omnoho dlhšie ako iné
obdobné verejné obstarávania. Podľa štatistík uverejnených Úradom pre verejné obstarávanie verejné
obstarávania na stavebné práce, pri ktorých boli používané eurofondy, trvali v rokoch 2018 až 2020
priemerne 263 dní (t. j. približne 9 mesiacov), a ostatné priemerne 188 dní (t. j. približne pol roka).

Naproti tomu verejné obstarávania, ktorých sa zúčastnilo združenie, ktorého členom bol žalobca, trvali
v násobkoch dlhšie:

i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: Od 20. 12. 2018 (uverejnenie súťažných
podkladov) do 28. 5. 2022 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.255 dní;

ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat: Od 23. 4. 2019 (uverejnenie súťažných podkladov) do 6. 7. 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 805 dní;
iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce (úsek Mýtna - Tomášovce): Od 16. 2. 2018
(uverejnenie súťažných podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 529 dní;
iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: Od 7. 8. 2017 (uverejnenie podmienok účasti) do

26. 2. 2021 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.299 dní;
v. rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3): Od 22. 12. 2017 (uverejnenie súťažných
podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 585 dní;
vi. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),
1.etapa(Poprad-Lučivná):Od30.6.2017(uverejneniesúťažnýchpodkladov)do6.7.2020(uverejnenie

uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.102 dní.
vii. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia
Vodnej elektrárne Gabčíkovo: Od 7. 9. 2017 (uverejnenie súťažných podkladov) do 7. 7 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 1.399 dní;viii. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála: Od 1. 8. 2017 (uverejnenie
súťažných podkladov) do 6. 6. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 674 dní.

20. Z uvedeného vyplýva, že verejné obstarávania, ktorých sa zúčastnilo združenie žalobcu a v ktorých
ponúklo najnižšiu cenu a/alebo bolo vylúčené z niektorého zákonného dôvodu, trvali násobne dlhšie ako
drvivá väčšina verejných obstarávaní, ktorých predmetom bolo obstaranie stavebných prác.

21. Žalobca ďalej uviedol o ňom, že bránenie sa proti vylúčeniu vo verejnom obstarávaní zákonným

spôsobom nazýva aktivitou, ktorou si žalobca vybudoval svoju povesť, a tiež že skutkové tvrdenia majú
výrazne negatívnu konotáciu, pričom sa z nich nedá prehliadnuť, že považuje obranu vo verejnom
obstarávaní zákonom predvídaným postupom za niečo negatívne a kaziace povesť. Tieto tvrdenia nie sú
pravdivé.Nikdevčlánkuneuvádza,žežalobcasivybudovalpovesťnavyužívaníopravnýchprostriedkov
podľa predpisov o verejnom obstarávaní (nepriamo to zmieňuje iba v liste z 31. 8. 2021, ktorý ale
predstavuje súkromnú korešpondenciu a žalovaným nebol nikdy zverejnený). Zároveň takáto informácia

nevyplýva ani zo skutkových tvrdení, ktoré obsahujú iba jednoduché informácie o tom, že (i) združenie,
ktorého je žalobca členom, ponúka výrazne nízke ceny, (ii) verejné obstarávania s jeho účasťou sa
predlžujú a komplikujú a (iii) neraz sa skončili vylúčením združenia, ktorého bol žalobca členom. Nikde
sa tam nenachádza informácia o námietkach alebo využívaní iných opravných prostriedkov, alebo o tom,
že ide o nejakú plánovanú aktivitu žalobcu s cieľom predlžovať a komplikovať verejné obstarávania. Toto

všetko je iba predstavou žalobcu, ktorá nemá oporu v texte článku a obsahu napadnutých skutkových
tvrdení.

22. Upozornil, že ak ide o využívanie verejných prostriedkov, ide vždy o verejnú vec. Je nepochybné,
že nakladanie s verejnými financiami je vecou verejnou, pretože patrí do agendy štátnych orgánov a

inštitúcií. Informovanie o činnosti súkromnej spoločnosti vo veciach verejných zákaziek nie je možné
považovať za neprípustné. Subjekt verejnej správy pri verejných zákazkách nakladá s verejnými
finančnými prostriedkami a je povinný pri tom postupovať hospodárne, efektívne a účelne. Právo
verejnosti na slobodu prejavu a na informácie v tomto prípade prevažuje nad právom súkromnej
spoločnosti na ochranu súkromia, prípadne aj dobrej povesti.

23. Tzv. výrazne negatívna konotácia je len subjektívnym pocitom žalobcu. V prípade týchto verejných
obstarávaní žalobca súťažil o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Preto musí strpieť
vyššiu mieru verejnej kontroly a mediálneho záujmu. Nejde o čisto súkromnú podnikateľskú činnosť.
Aj určitá miera negatívnej konotácie v súvislosti so zverejnenými faktami, skutkovými tvrdeniami a

prípadnými hodnotiacimi úsudkami, je v poriadku. Právo žalovaného a verejnosti na informácie a
slobodu prejavu v prípade záležitostí verejného záujmu (medzi ktoré nepochybne patrí aj financovanie
z verejných zdrojov) prevažuje nad právom žalobcu na ochranu dobrej povesti.

24. Ďalej zvýraznil, že žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktoré mu v tejto veci poskytovali právne

predpisy a ktoré by v prípade, ak by naozaj došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti (k
čomu nepochybne nedošlo), tieto dosahy zmiernili. Žalobca nevyužil právo na uverejnenie odpovede
ani právo na uverejnenie opravy podľa vtedy platného a účinného zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej
tlači a agentúrnom spravodajstve. Tieto práva si voči nemu ako vydavateľovi Hospodárskych novín, v
ktorých boli uverejnené napadnuté skutkové tvrdenia, vôbec neuplatnil. Pasivita žalobcu nasvedčuje

tomu,žekžiadnemuzásahudojehodobrejpovestinedošlo.Žalobcasanezaujímalooveľaefektívnejšie
spôsoby, ktorými by mohol dosiahnuť nápravu priamo v dotknutom období (keďže odmietnuť právo na
uverejnenie odpovede je prakticky možné len pri nesplnení formálnych podmienok jeho uplatnenia) a
nie až o niekoľko rokov po jeho prípadnom úspechu v tomto súdnom konaní.

25. Žalobcove aktivity, ktoré súvisia s jeho účasťou vo verejných obstarávaniach, si zaslúžia pozornosť
verejnosti aj z dôvodu, že ide o subjekt, ktorý vznikol iba v roku 2016, pričom jeho tržby raketovo stúpali
zo sumy 18.866 eur v roku 2017 na 645.709 eur v roku 2018 až na 7,02 mil. eur v roku 2021, a to
aj napriek tomu, že má menej ako 10 zamestnancov. Subjekt s takýmito parametrami a tržbami si v
súvislosti s nakladaním z verejnými zdrojmi nepochybne zaslúži zvýšenú pozornosť verejnosti.

26. Zásah do dobrej povesti je možný v prípadoch, v ktorých ide o vec verejného záujmu, keďže jeho
právo a verejnosti na informácie a slobodu prejavu v prípade záležitostí verejného záujmu (medzi ktoré
nepochybne patrí aj financovanie z verejných zdrojov) prevažuje nad právom žalobcu na ochranu dobrejpovesti.Sícektakémutozásahunedošlo,aleakbysúddospelkinémunázoru,mázato,žetakýtozásah
je možný a ospravedlniteľný práve prevyšujúcim právom verejnosti na slobodu prejavu a informácie.

27. Žalobca v žalobe nevyčíslil žiadne primerané zadosťučinenie v peniazoch a ani ho v žalobe
nepožaduje. Zároveň uviedol, že toto primerané zadosťučinenie v peniazoch vyčísli v priebehu konania.
Vzhľadom na to, že žalobca tento nárok momentálne neuplatňuje, nemôže sa vyjadriť k jeho výške.
Považuje však oba nároky žalobcu (primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a primerané
zadosťučinenie v peniazoch) z uvedených dôvodov za neoprávnené.

28. Nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, sú v plnom rozsahu neopodstatnené a neoprávnené. Článkom
a skutkovými tvrdeniami nemohol zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Iba korektne interpretoval
informácie, ktoré sú všetkým zdarma dostupné z databázy Úradu pre verejné obstarávanie a iných
portálov, ako je finstat.sk. Zároveň ide o informácie, ktoré sa priamo týkajú verejného záujmu, ktorý v
tomto prípade prevažuje nad právom žalobcu na ochranu dobrej povesti, a to aj v prípade, ak by ich

žalobca, prípadne časť verejnosti, mohli vnímať negatívne, keďže ide o nakladanie s verejnými zdrojmi.
Preto by mal súd žalobu zamietnuť.

III. Replika žalobcu

29. Žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí pravdivosť žalovaných skutkových tvrdení. Avšak žalovaný
ním tvrdenú pravdivosť skutkových tvrdení preukazuje uvedením podľa neznámeho kritéria vybraných
ôsmich verejných obstarávaní, ktorých sa zúčastnil ako člen združenia, a predložením dokumentácie
k týmto ôsmim verejným obstarávaniam. Z týchto ôsmich verejných obstarávaní žalovaný odvodzuje
údajnú pravdivosť skutkových tvrdení. K tomu uvádza, že dôkazy predložené žalovaným preukazujú len

to,ževprípadepiatichzôsmichžalovanýmvymenovanýchverejnýchobstarávanízdruženie,ktoréhobol
členom, predložilo najnižšiu cenu. Avšak bez ďalšieho, predovšetkým bez informácie, koľkých verejných
obstarávaní sa zúčastnil a v koľkých z nich predložil najnižšiu cenu, tieto dôkazy nepreukazujú, že je
známy tým, že ponúka prácu za výrazne nízke ceny, ako to tvrdí žalovaný.

30. Predkladanie cien, ktoré sa po vyhodnotení súťaže ukážu ako najnižšie, je podstatou verejného
obstarávania, keďže v takmer všetkých verejných obstarávaniach je kritériom najnižšia cena. Súčasne
predkladá dôkazy z verejných obstarávaní, v ktorých nebol úspešný, keďže nepredložil ponuku s
najnižšou cenou.

31. Žalovaný z ôsmich náhodne vybratých verejných obstarávaní vyvodzuje neopodstatnené
zovšeobecňujúce závery. Z ôsmich verejných obstarávaní, na ktoré žalovaný poukazuje, boli dve
verejné obstarávania obstarávateľom zrušené z dôvodu zmeny okolností, o čom má žalovaný vedomosť,
nakoľko to sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza. K ostatným šiestim verejným obstarávaniam
uvádza, že vylúčenie združenia, ktorého bol členom, resp. nevyhovenie jeho námietkam bez poznania

konkrétnych dôvodov vylúčenia, resp. neúspešnosti námietok, resp. konkrétnych okolností, nie je možné
interpretovať tak, že nepostupuje vo verejných obstarávaniach v súlade s právnymi predpismi. Rovnako
v združení jednotliví členovia zodpovedajú za splnenie konkrétnych podmienok podľa ich dohody, preto
mu nie je možné bez konkrétnych okolností pripisovať dôvody vylúčenia.

32. Žalovaný vymenoval, čo všetko v článku nie je uvedené. Avšak netvrdil, že tieto informácie boli
žalovaným v článku priamo alebo výslovne uvedené. V žalobe uviedol len to, ako ho skutkové tvrdenia
uvedené v článku v konečnom dôsledku vykresľujú, t. j. aký obraz o ňom vytvárajú.

33. Upozornil, že dve verejné obstarávania boli zrušené obstarávateľom, t. j. nebol vylúčený. Žalovaný

tiež porovnáva priemernú dĺžku verejných obstarávaní s dĺžkou ôsmich verejných obstarávaní, ktorých
sa zúčastnil v združení, a z porovnania žalovanému vyplynulo, že verejné obstarávania s jeho
účasťou trvali násobne dlhšie. Tento záver žalovaného je až absurdný, keďže podľa neho už len
samotná účasť združenia vo verejnom obstarávaní a ponúknutie najnižšej ceny znamená násobne
dlhšie trvanie verejného obstarávania, ale takýto následok predsa nie je a ani nemôže byť v príčinnej

súvislosti s jeho účasťou vo verejnom obstarávaní, ani s ním ponúknutou najnižšou cenou. Na podanie
námietok vo verejnom obstarávaní má rovnakú zákonnú lehotu ako ostatní uchádzači vo verejnom
obstarávaníarovnakoÚradpreverejnéobstarávaniemánarozhodnutievkonaníopreskúmanieúkonov
kontrolovaného (verejného obstarávateľa) na základe námietok rovnakú zákonnú lehotu bez ohľadu nato, či námietky podal on sám, alebo iný uchádzač a nevie nijako ovplyvniť dĺžku konania zo strany Úradu
pre verejné obstarávanie. Preto nemožno v žiadnom prípade dĺžku konkrétneho verejného konania
pričítať jemu, ako to naznačuje žalovaný.

34. K tvrdeniu žalovaného, že informovanie o činnosti súkromnej spoločnosti vo veciach verejných
zákaziek nie je možné považovať za neprípustné, uviedol, že to nikdy nespochybňoval. Avšak je
presvedčený, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) celkové vyznenie
určitej informácie má zodpovedať pravde, čo však v prípade žalovaných skutkových tvrdení uvedených

v článku nebolo splnené. Žalované skutkové tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti.

35. K argumentácii žalovaného ohľadom nevyužitia všetkých prostriedkov, konkrétne práva na
odpoveď a práva na opravu podľa tlačového zákona, uviedol, že žiaden právny predpis neukladá
ich obligatórne využitie pred domáhaním sa ochrany dobrej povesti súdnou cestou. A na rozdiel od
žalovaného, vychádzajúc z vlastných skúseností v iných prípadoch, tieto prostriedky podľa tlačového

zákona nepovažuje za efektívnejšie spôsoby dosiahnutia nápravy. Z týchto dôvodov považuje všetky
závery žalovaného vyvodzované z toho, že nevyužil prostriedky nápravy podľa tlačového zákona, za
nepodložené domnienky žalovaného a za irelevantné vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto konaní.

36. Poukázal tiež na to, že žalovaný v skutkových tvrdeniach v bezprostrednej nadväznosti na

skutkové tvrdenie o žalobcovi „ponúka prácu za výrazne nízke ceny“ pomenúva vo všeobecnej rovine
celospoločenský dôsledok, ktorý neodôvodnene prepája s ním, „následne sa obstarávania s účasťou
žalobcu predlžujú a komplikujú“. Je presvedčený, že práve celkový kontext žalovaných skutkových
tvrdení a spôsob ich formulácie žalovaným, evokujúci vzťah príčiny a následku, vrátane použitého slova
„následne“, ho vykresľuje v negatívnom svetle. S takýmto vnímaním na základe obsahu žalovaných

skutkových tvrdení sa stretol u rôznej odbornej verejnosti, napríklad z prostredia obstarávateľov aj z
bankového sektora, ktorí ho z obsahu žalovaných skutkových tvrdení žalovaného vnímali negatívne ako
niekoho problematického, niekoho, s kým sú spájané uvádzané celospoločenské dôsledky. S takýmto
vnímaním bol opakovane konfrontovaný. Má za to, že výrok žalovaného je spôsobilý zasiahnuť do jeho
dobrej povesti.

IV. Duplika žalovaného

37. Žalobca namietal výber ôsmych verejných obstarávaní. K tomu uvádza, že kritéria pre tento výber
vyplývali z celkového kontextu článku, ako aj iných textov uverejnených v iných médiách, na ktoré článok

odkazuje. Základnými kritériami teda bolo, že išlo o verejné obstarávania, ktorých sa zúčastnili združenia
zahŕňajúce aj žalobcu, a to, že išlo o verejné obstarávania, ktoré boli pre tieto združenia neúspešné.
Článok legitímne upozorňoval na podozrenia uverejnené aj v iných médiách, ktoré sa týkali priamo
žalobcu, a verejných obstarávaní, pri ktorých ide o nakladanie s verejnými prostriedkami.

38. Skutočnosť, že žalobca vo verejných obstarávaniach ponúkal výrazne nízke ceny, je naozaj známa.
V šiestich z ôsmich verejných obstarávaní [Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. Úsek; Cesta
1/75 Šaľa - obchvat; Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou; Modernizácia železničnej trate
Žilina - Košice; úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo) 1. etapa (Poprad - Lučivná); Sústava
vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia Vodnej

elektrárne Gabčíkovo] predložil najnižšiu cenovú ponuku a v jednom z nich [Rýchlostná cesta R2 Kriváň
- Lovinobaňa, Tomášovce (úsek Mýtna - Tomášovce)] predložil druhú najnižšiu cenovú ponuku, pričom
v tomto prípade bol tiež vylúčený z dôvodu neodôvodnenia takto nízkej ponuky. Porovnanie známych
cenových ponúk v jednotlivých verejných obstarávaniach je uvedené v jeho vyjadrení k žalobe. Tieto
skutočnosti sú verejne dostupné v databáze Vestníka verejného obstarávania, ktorý vedie Úrad pre

verejné obstarávanie, a môže sa s nimi oboznámiť ktokoľvek. V článku sú okrem toho aj odkazy na texty
uverejnené v Denníku N (uvedené v jeho vyjadrení k žalobe).

39. Ako to už uviedol, verejné obstarávania, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe, neboli vybrané náhodne.
Išlo o verejné obstarávania, ktorých sa v nejakej forme zúčastnil aj žalobca, a okrem toho mali spoločné

to, že sa pre žalobcu neskončili úspešne. V šiestich prípadoch združenie žalobcu predložilo najnižšiu
cenovú ponuku a v jednom druhú najnižšiu cenovú ponuku. V jednom prípade nevedelo združenie
žalobcu vysvetliť neprimerane nízku cenu a bolo z tohto dôvodu vylúčené (Cesta 1/75 Šaľa - obchvat).
V dvoch prípadoch nepredložilo zákonom predpísané doklady [Rýchlostná cesta R2 Šaca - KošickéOľšany II. úsek; Modernizácia železničnej trate Žilina-Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry
(mimo), 1.etapa (Poprad - Lučivná)]. V dvoch prípadoch bolo vylúčené z dôvodu nesplnenia technických
a odborných predpokladov [Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3); Modernizácia

električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála]. A v jednom prípade bolo vylúčené z dôvodov
nepreukázania splnenia podmienky účasti finančného a ekonomického postavenia alebo technickej
spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti (Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou).

40. Iba dve z ôsmich spomínaných verejných obstarávaní boli ukončené z objektívnych dôvodov, ktoré

podľa dostupných informácií nesúviseli so združením žalobcu, ale aj tieto dve verejné obstarávania mali
spoločné to, že v nich združenie žalobcu predložilo najnižšiu cenovú ponuku (Cesta 1/75 Šaľa - obchvat;
Sústava vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia
Vodnej elektrárne Gabčíkovo).

41. Zároveň je bez právneho významu, že jednotliví členovia združenia majú v rámci združenia

zodpovednosť za splnenie rozličných podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločným
menovateľom všetkých združení je osoba žalobcu, a v šiestich z nich aj to, že predložili najnižšiu
cenu (resp. druhá najnižšia, ktorej príliš nízku výšku nebolo združenie žalobcu schopné vysvetliť).
Neschopnosť preukázať splnenie technickej a odbornej spôsobilosti v troch z nich a nepredloženie
zákonom predpísaných dokladov v jednom z nich iba dokresľuje situáciu opísanú v skutkových

tvrdeniach. Žalobca taktiež neuviedol, za čo on podľa ním uvádzanej dohody s ostatnými členmi
konkrétne zodpovedal v daných združeniach.

42. Žalobca mu pripisuje skutkové tvrdenia, ktoré nikdy neuverejnil. Žaloba je ale obmedzená výlučne
len na to, čo bolo uvedené v rámci napadnutých skutkových tvrdení. Súd by sa nemal zaoberať pocitmi

a predstavami žalobcu o tom, ako ho žalobca mal údajne vykresľovať, najmä ak tieto predstavy neboli
nikde v článku zhmotnené. Žalobcom uvádzané tvrdenia idú vo svojej intenzite ďaleko za hranicu
skutkových tvrdení.

43. Ďalej uviedol, že zákonom priznané právo podávať námietky neznamená, že nie je vo verejnom

záujme zaoberať sa motívmi a povahou využívania tohto zákonného práva. Právo uplatňovať námietky
a iné zákonné prostriedky obrany v rámci verejného obstarávania nevylučuje, že toto právo môže byť
používané s rozličnými postrannými nelegitímnymi motívmi, a môže mať aj obštrukčný charakter. Je
vždy na príslušnom orgáne, aby sa s takýmito námietkami vysporiadal. Združenie žalobcu nebolo pri
podávaní týchto námietok úspešné.

44. Nepovažuje legitímnu obranu v rámci verejného obstarávania za negatívnu aktivitu. Vo svojom liste
žalobcovi poukazoval iba na konkrétne postupy konkrétneho subjektu, ktoré sa podľa jeho názoru v
kontexte s ostatnými okolnosťami (množstvo verejných obstarávaní s nevysvetliteľne nízkou cenou,
nepreukázanie podmienok technickej a odbornej spôsobilosti, nepredkladanie zákonom predpísaných

dokladov) nepochybne javia negatívne. Zároveň list, na ktorý poukazuje žalobca, je vo vzťahu k tomuto
konaniu bez právneho významu. Išlo o súkromnú komunikáciu medzi stranami, ktorá nebola uverejnená,
jeho obsah nie je súčasťou skutkových tvrdení, a preto nemôže mať vplyv na vnímanie akejkoľvek
povesti žalobcu verejnosťou.

45. Vyznenie skutkových tvrdení jednoznačne zodpovedá pravde. Preukazujú to verejne dostupné
informácie z databáz Úradu pre verejné obstarávanie a nepochybne to preukážu aj dôkazy vykonané
v tomto konaní.

46. Nevyužitie všetkých zákonných prostriedkov, ktoré žalobcovi priznával v danom čase účinný Tlačový

zákon, dokresľuje celkový obraz konania žalobcu. Od subjektu, ktorý sa domáha ochrany svojej dobrej
povesti, je možné oprávnene očakávať, že použije všetky dostupné prostriedky na svoju obranu a
minimalizuje tak údajne negatívny dopad na jeho údajne dobrú povesť. Využitie prostriedkov podľa
Tlačového zákona by malo bezprostredný dopad na vnímanie žalobcu verejnosťou. Odpoveď a oprava
podľa Tlačového zákona by museli byť uverejnené najneskôr do 33, resp. 38 dní od uverejnenia článku,

pričom o žalobe na ochranu osobnosti by súd právoplatne rozhodol najskôr o niekoľko rokov. Z tohto
hľadiska je teda konanie žalobcu nepochopiteľné a je zjavné, že k zásahu do jeho dobrej povesti ani
dôjsť nemohlo, keďže nevyužil prostriedky, ktoré mohli takýto zásah minimalizovať prakticky v čase, keď
sa mal udiať.V. Skutkový stav veci

47. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom.

48. Sporné nebolo, že žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou a pôsobí v oblasti
stavebníctva, pričom sa sám alebo v združení s inými subjektami zúčastňuje verejných obstarávaní na
stavebné zákazky. Sporné nebolo, že žalovaný je vydavateľom Hospodárskych novín.

49. Sporné nebolo, že žalovaný v Hospodárskych novinách vo vydaní piatok - nedeľa 25. - 27. 6. 2021
uverejnil článok s názvom „Doprave hrozí polmiliardová diera“.

50.Zčlánkusnázvom„Dopravehrozípolmiliardovádiera“súdzistil,žetentoobsahujeúvodník,vktorom
je uvedené, že „KOREKCIE Spackaný tender či neusporiadané pozemky. Aj to sú dôvody, pre ktoré

môžeme prísť o veľkú časť z eurofondov. Tu sú štyri najproblematickejšie stavby.“ Článok sa člení na
štyri nadpisy: 1. Obchvat Prešova, 2. Železničný uzol v Žiline, 3. Strediská na čistenie a údržbu vlakov
a 4. Električka do Petržalky.

51. Nesporné tiež bolo, že v tomto článku boli pod štvrtým nadpisom s označením Električka do Petržalky

uvedenénasledujúcetvrdenia,ktoréžalobcaoznačujeakotvrdenia,ktorézasiahlidojehodobrejpovesti:

„Problémom pri súťaži môže byť podľa Denníka E najnižšia ponuka, ktorú dala firma Cedis v združení s
ďalšími firmami. Tá je známa tým, že ponúka prácu za výrazne nízke ceny. Následne sa obstarávania s
jej účasťou komplikujú a predlžujú. Neraz sa skončili vylúčením združenia, v ktorom firma vystupuje. “

52. Súd zistil z uvedeného článku, že celá časť pod 4. nadpisom s označením Električka do Petržalky
znie:

„Vyše 90 miliónovému projektu predĺženia električkovej trate v Petržalke sa vo verejnom obstarávaní

nedarí a harmonogram jeho prípravy sa tak neustále posúva. Časová rezerva pre súťaž z hľadiska
možnosti čerpania eurofondov je určená na tretí kvartál tohto roku. Ak by sa tento termín nestihol,
ministerstvo bude musieť projekt rozdeliť. To znamená, že by zhltol financie aj z nového operačného
programu. Nateraz je tender vo fáze vyhodnocovania ponúk uchádzačov. Obálky sa otvárali ešte v marci
a odvtedy je okolo neho ticho. Problémom pri súťaži môže byť podľa Denníka E najnižšia ponuka, ktorú

dala firma Cedis v združení s ďalšími firmami. Tá je známa tým, že ponúka prácu za výrazne nízke ceny.
Následne sa obstarávania s jej účasťou komplikujú a predlžujú. Neraz sa skončili vylúčením združenia,
v ktorom firma vystupuje.“

53. Z článku Denníka N zo dňa 4. 9. 2019 súd zistil, že o spoločnosti Cedis napísal dňa 4. 9. 2021 Denník

N článok s názvom Dvaja draví trpaslíci chcú lacno stavať aj obchvaty Košíc a Šale. Z tohto článku
súd zistil, že Denník N v ňom okrem iného uviedol, že „Partia okolo firmy Cedis už predtým vstúpila s
nízkymi cenami do zhruba desiatky veľkých tendrov. Zatiaľ nevyhrali ani jeden. Štát a samosprávy ich
buď vylúčili, alebo sa naťahujú a výstavba odďaľuje.“ V článku sa tiež spomína majetkové pozadie firmy
Cedis. Súčasne článok spomína zákazky, v ktorých žalobca v združeniach súťažil, a to týmto textom:

„1. Juhovýchodný obchvat Košíc (odhadovaná hodnota 138 miliónov eur). Cedis, Cesty SK a ich
taliansky partner INC predložili najnižšiu ponuku 124 miliónov eur.
2. Obchvat Šale (60,3 miliónov). Cedis, Cesty SK s firmou Hant BA predložili najnižšiu cenu 56 miliónov
eur.
3. Rýchlostná cesta R2 Kriváň - Mýtna (234 miliónov). Združenie Cedis, Cesty SK a INC predložili druhú

najnižšiu ponuku. Ich šance sú však malé, lebo sa hodnotí nielen cena, ale aj kvalita. Cedis a spol. sa
napriek tomu nevzdávajú. Napadli ponuky svojich konkurentov na Úrade pre verejné obstarávanie.
4. Rýchlostná cesta R2 Mýtna - Tomášovce (162 miliónov). Cedis, Cesty SK a Todini boli druhí
najlacnejší, ale ich ponuky NDS nebrala do úvahy, lebo ich vylúčila. Zákazku získal konkurenčný
Metrostav.

5. Rýchlostná cesta R3Tvrdošín - Nižná nad Oravou. Cedis, Cesty SK a Todini boli najlacnejší, ale NDS
ich vylúčila. Súťaž ešte nie je ukončená.
6. Severný obchvat Prešova (170 miliónov). Cedis, Cesty SK a Todini sa zúčastnili, ale ich cena nie
je známa. Vylúčili ich za referencie z Číny. Stavbári sa chceli kvalifikovať do súťaže prostredníctvomreferencií čínskej štátnej firmy CHINA GEZHOUBA GROUP. NDS im to neuznala. Zákazku získal
konkurenčný Váhostav-SK.
7. Modernizácia železničných tratí Poprad - Lučivná (95,5 milióna). Združenie Cedis, Todini a ďalších

dvoch firiem je aj tu najlacnejšie, ale ŽSR ich vylúčili. Prebieha štandardná kontrola Úradu pre verejné
obstarávanie pred podpisom zmluvy. Favoritom je druhá firma v poradí Swietelsky.
8. Modernizácia železničných tratí Devínska Nová Ves - Kúty (305 miliónov). Združenie Todini a jeho
sesterskej firmy Integra má najnižšiu cenu, ale ŽSR ich vylúčili. V tomto prípade Cedis nie je členom
združenia. Súťaž nie je ukončená.

9. Generálna oprava a rekonštrukcia Vodnej elektrárne Gabčíkovo (71,5 milióna). Najlacnejšie je
združenie Cedis, Strojírny Brno, Todini a Hant BA. Súťaž nie je ukončená.
10. Modernizácia električkových tratí v Bratislave (56 miliónov eur).Združenie Cedis, OHL ŽS zo súťaží
vylúčili, lebo tvrdili, že si od konkurencie požičajú stroje. Nemali to však s nimi zmluvne dohodnuté a
konkurencia to spochybnila. Denník E pri vydaní článku chybne uviedol, že Cedis bol v tomto tendri
najlacnejší. Táto informácia nebola správna. Cena Cedisu nie je verejne známa, lebo jeho ponuku ani

neotvorili.
Keď to zhrnieme, konzorciá Cedis alebo Todini mali v 7 z 10 veľkých súťaží najnižšiu cenu.“

54. Z článku Denníka N zo dňa 23. 3. 2021 súd zistil, že o spoločnosti Cedis v súvislosti s predĺžením
električkovej trate v Petržalke napísal dňa 23. 3. 2021 Denník N článok s názvom V tendri o petržalskú

trať je najlacnejším malá firma v združení so španielskym gigantom. V ňom sa okrem iného uvádza:
„Mesto Bratislava dnes otvorilo obálky s cenovými ponukami v dôležitom tendri o predĺženie električkovej
trate v Petržalke. Najnižšiu cenu podľa informácií Denníka E predložila firma Cedis.“
„Doplnené 24. 3. 2021: Cedis však súťaží v konzorciu s ďalšími firmami, upozornil zástupca jednej z
nich. Vedúcim členom je firma Aldesa Construcciones Polska, v združení je aj jej materská španielska

firma Aldesa Construcciones a ďalšia slovenská firma Hant BA, oznámil obchodný riaditeľ Hantu R.N.
V.. Cedis za celú skupinu predkladal cenovú ponuku. Preto mesto Bratislava v zozname uchádzačov
uvádza iba Cedis, a nie Aldesu alebo združenie Aldesy.“ „Cedis je v stavebnom biznise o veľmi známou
firmou. Buď ona, alebo jej partneri sa veľmi často hlásia do veľkých tendrov s najnižšími cenami. Dlhý
zoznam týchto tendrov sme spracovali ešte v roku 2019. Obstarávatelia ich z tendrov vyhadzujú za

neplnenie podmienok. Výsledkom konfliktov sú však dlhé námietkové konania, pre ktoré sa veľké cestné
a železničné tendre bežne naťahujú na 2-3 roky a čerpanie eurofondov a výstavba viaznu. Aktuálny
tender hlavného mesta je iný v tom, že španielska Aldesa je významná firma, ktorá si na svojej webovej
stránke uvádza miliardový obrat. Pre jej súperov a pre výberovú komisiu preto môže byť ťažšie napadnúť
jej referencie a odbornú spôsobilosť.“

55. Sporné nebolo, že žalobca sa pred dňom zverejnenia článku s názvom V doprave hrozí polmiliardová
diera zúčastnil týchto verejných obstarávaní a s nasledovným výsledkom:

i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek (Vestník verejného obstarávania č. 252/2018,

oznámenie 18535 - MSP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku
vo výške 123.587.281,24 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o takmer 9 mil. eur vyššia. Združenie
žalobcu bolo z tohto verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných
dokladov;
ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat (Vestník verejného obstarávania č. 79/2019, oznámenie 8455 - MSP).

Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 55.898.561 eur,
pričom druhá najnižšia ponuka bola o 3 mil. eur vyššia a ostatné ponuky sa pohybovali nad 61 mil. eur.
Obstarávanie bolo zrušené z dôvodu zmeny okolností, za ktorých bolo vyhlásené;
iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovec (úsek Mýtna - Tomášovce) (Vestník verejného
obstarávania č. 38/2018, oznámenie 2747 - MSP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní

predložilo druhú najnižšiu ponuku vo výške 129.887.352,91 eur. Združenie žalobcu bolo z tohto
verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nedoručenia písomného odôvodnenia mimoriadne nízkej
ponuky (na rozdiel od víťazného uchádzača s názvom Združenie R2 Metrostav - Hochtief, ktorého
ponukabolasícenižšiaakoponukaZdruženiažalobcu,alektorýdokázalvoverejnomobstarávanítakúto
inak mimoriadne nízku ponuku odôvodniť);

iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou (Vestník verejného obstarávania č. 155/2017,
oznámenie 11445 - MUP). Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku
vo výške 59.398.252,38 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o viac ako 2,6 mil. eur vyššia a ostatné
ponuky boli vyššie o 5,5 mil. eur a viac. Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávaniaz dôvodu nepreukázania splnenia podmienky účasti finančného a ekonomického postavenia alebo
technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti;
v.rýchlostnácestaR4Prešov-severnýobchvat(km0-4,3)(Vestníkverejnéhoobstarávaniač.253/2017,

oznámenie 17832 - MSP). Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu
nepreukázania splnenia podmienky technickej spôsobilosti a odbornej spôsobilosti. Cena ponúknutá
Združením žalobcu nie je známa vzhľadom na to, že vo verejne dostupnej databáze Úradu pre verejné
obstarávanie je príslušný dokument naskenovaný nekompletne;
vi. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),

1.etapa (Poprad - Lučivná) (Vestník verejného obstarávania č. 129/2017, oznámenie 9284 - MSP).
Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 9.899.593,90 eur,
pričom druhá najnižšia ponuka uchádzača, ktorý nebol z verejného obstarávania vylúčený, bola skoro
o 7 mil. eur vyššia. Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu nepredloženia
zákonom predpísaných dokladov;
vii. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia

Vodnej elektrárne Gabčíkovo (Vestník verejného obstarávania č. 178/2017, oznámenie 12718 - MSP).
Združenie žalobcu v tomto verejnom obstarávaní predložilo najnižšiu ponuku vo výške 80.945.896,90
eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola vyššia o takmer 20 mil. eur a tretia dokonca o takmer 47 mil.
eur. Toto verejné obstarávanie bolo zrušené z dôvodu zmeny okolností, za ktorých bolo vyhlásené;
viii. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála (Vestník verejného obstarávania

č. 151/2017, oznámenie 11237 - MSP). Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania
z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov (žalobca nepredložil doklady, ktorými by
verejnému obstarávateľovi preukázal, že disponuje technickými a strojovými zariadeniami, ktorými mal
vykonávať stavebné práce). Cena ponúknutá združením žalobcu nie je známa, pretože združenie
žalobcu bolo vylúčené ešte pred otváraním ponúk s cenami.

56. Nesporné bolo, že verejné obstarávania na stavebné práce, pri ktorých boli používané eurofondy,
trvali v rokoch 2018 až 2020 priemerne 263 dní (t. j. približne 9 mesiacov), a ostatné priemerne 188 dní
(t. j. približne pol roka). Nesporné bolo tiež to, že verejné obstarávania, ktorých sa zúčastnilo združenie,
ktorého členom bol žalobca, trvali dlhšie:

i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: Od 20. 12. 2018 (uverejnenie súťažných
podkladov) do 28. 5. 2022 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.255 dní;
ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat: Od 23. 4. 2019 (uverejnenie súťažných podkladov) do 6. 7. 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 805 dní;

iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce (úsek Mýtna - Tomášovce): Od 16. 2. 2018
(uverejnenie súťažných podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 529 dní;
iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: Od 7. 8. 2017 (uverejnenie podmienok účasti) do
26. 2. 2021 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.299 dní;
v. rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3): Od 22. 12. 2017 (uverejnenie súťažných

podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 585 dní;
vi. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),
1.etapa(Poprad-Lučivná):Od30.6.2017(uverejneniesúťažnýchpodkladov)do6.7.2020(uverejnenie
uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.102 dní.
vii. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia

Vodnej elektrárne Gabčíkovo: Od 7. 9. 2017 (uverejnenie súťažných podkladov) do 7. 7 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 1.399 dní;
viii. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála: Od 1. 8. 2017 (uverejnenie
súťažných podkladov) do 6. 6. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 674 dní.

57. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že verejné obstarávania, v ktorých žalobca
ponuku s najnižšou cenou, boli z doby spred publikovania článku s názvom Doprave hrozí polmiliardová
diera:
i. Plavecké Podhradie - intenzifikácia a rozšírenie ČOV - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania
11. 3. 2021 (zistené z listiny s označením Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk - č. l. - 253),

ii. Pruské - Kanalizácia a ČOV - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania 16. 12. 2020 (zistené z
listiny s označením Oznámenie o neprijatí ponuky - č. l. 254).58. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že verejné obstarávania, v ktorých žalobca
ponuku s najnižšou cenou, boli z doby po publikovaní článku s názvom Doprave hrozí polmiliardová
diera:

i. Výstavba a rozšírenie stokovej siete Harichovce - I. etapa - vyhlásené vo Vestníku verejného
obstarávania 17. 12. 2012 (zistené z listiny s označením Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk -
č. l. 251),
ii. Rozšírenie ČOV Nový Tekov - oznámený výsledok vyhodnotenia ponúk žalobcovi dňa 22. 11. 2021
(zistené z listiny s označením ROZŠÍRENIE ČOV NOVÝ TEKOV - č. l. 252),

iii. II. Košice - Prioritné protipovodňové opatrenia v SR Hornád - ochrana intravilánu krajského mesta -
pravý breh, stavba II. - km 140,575 - 142,517 - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania 2. 8. 2021
(zistené z listiny s označením Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk - č. l. 255),
iv. Kuchyňa - rekonštrukcia prevádzkových plôch - R - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania
25. 6. 2021 a oznámené žalobcovi dňa 6. 10. 2021 (zistené z listiny s označením Informácia o výsledku
vyhodnotenia ponúk - č. l. 256),

v. Kanalizácia obce Lužianky - III. etapa - 3. časť - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania 29.
11. 2021 (zistené z listiny s označením Oznámenie o výsledku verejného obstarávania - č. l. 257),
vi. Rekonštrukcia mosta M 6860 cez nápustný kanál do Zemplínskej Šíravy - vyhlásené vo Vestníku
verejného obstarávania 20. 7. 2021 (zistené z listiny s označením Oznámenie o výsledku vyhodnotenia
ponúk - č. l. 258 a 261),

vii. Kuzmice - kanalizácie a ČOV - vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania 20. 12. 2021 (zistené
z listiny s označením VÝSLEDOK z vyhodnotenia ponúk - č. l. 259).

59. Z listinného dôkazu označeného ako Obec Golianovo - Kanalizácia obce Golianovo - dobudovanie
(č. l. 260) súd neučinil žiadne skutkové zistenie, nakoľko z neho nie je zistiteľné, v akom čase malo

prebiehať verejné obstarávanie, ktorého sa mal žalobca zúčastniť (a neponúknuť najnižšiu cenu, čo
žalobca hodlal týmto dôkazom preukazovať - pozri č. l. 249, bod 2. repliky žalobcu).

60. Nesporné bolo, že žalobca listom zo dňa 26. 8. 2021 vyzval žalovaného na zdržanie sa
neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch.

Žalovaný žalobcovi odpovedal listom zo dňa 31. 8. 2021, ktorým jeho požiadavky odmietol ako
neoprávnené a primerané zadosťučinenie v peniazoch mu neposkytol.

61. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov. Žalobca žiadal výsluch svedkov
K.. E.. Y.E. U. E. K.. Y. Ž., zamestnanca Tatra banka, a.s., avšak z tejto požiadavky na poslednom

pojednávaní (na ktorom súd aj vyhlásil tento rozsudok) upustil a už výsluch navrhnutých svedkov
nežiadal. Preto ich súd nevykonal.

62. Žalovaný žiadal výsluchy svedkov R. V., autora zdrojových článkov Denníka N, a M. J., autora
sporného článku. Na poslednom pojednávaní žalovaný upustil od požiadavky výsluchu navrhovaného

svedka R. V., a preto súd tento výsluch nevykonal.

63. Súd nevykonal navrhovaný výsluch svedka M. J.ia z dôvodu nadbytočnosti. Tento svedok mal
vypovedať o tom, ako spracovával článok, v ktorom sú uverejnené žalované výroky. Žalobca ale
nespochybňoval prácu autora samotného článku. Pritom bolo dôležité, že žalovaný preukázal inými

dôkazmi - listinnými -, zdroje a svoju prácu s nimi. Preto jej opísanie samotným autorom článku (len inými
slovami) by bolo pre zisťovanie skutkového stavu nadbytočné. A napokon platí, že žalovaný mal najskôr
konkrétne tvrdiť, čo má autor článku preukazovať svojou svedeckou výpoveďou (teda absentovali v
tomto prípade skutkové tvrdenie, ktoré mal navrhnutý svedok svojou výpoveďou preukazovať).

64. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vyžiadaním si informácií od Úradu
pre verejné obstarávanie o výsledkoch verejných obstarávaní, dôvodoch vylúčenia združenia žalobcu,
výsledkoch konaní o námietkach a iných opravných prostriedkoch žalobcu, a to z dôvodu, že verejné
obstarávania a informácie s nimi súvisiace, ktoré žalovaný tvrdil, sporné neboli (pozri bod 55. tohto
rozsudku). K nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva. Žalobca spochybňoval iba

interpretáciu zistení žalovaným, nie ich samotnú existenciu.

VI. Hodnotenie veci súdomVšeobecné právne východiská

65. Právnu relevanciu v tejto veci majú nasledovné právne predpisy.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľačl.26ods.2ÚstavySRkaždýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu

na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a
televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.

66. Sloboda prejavu je jedným zo znakov demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému
dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vyjadrovať o nich hodnotiace úsudky (pozri nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 11. 11. 2005, sp. zn. I. ÚS 453/03). Rešpektovanie slobody prejavu
vytvára priestor, v ktorom sa v zásade akákoľvek otázka môže diskutovať, a teda stať predmetom

verejnej debaty, v ktorej budú prezentované tvrdenia a názory otvorené konfrontácií. Slobodná výmena
názorov a myšlienok je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa v spoločnosti nachádzali rozumné
odpovede na rozmanité otázky. Cieľom je nachádzanie informovaných rozhodovaní, čo v konečnom
dôsledku posúva vpred celú spoločnosť. Možnosť vyjadriť svoj názor je tak veľmi podstatná a dôležitá v
pluralitnejspoločnosti.Slobodaprejavuvšakzastrešujeužlensamotnúmožnosťvyjadrovaniamyšlienok

a názorov; nepodstatné je, či konkrétna myšlienka, prípadne názor prispieva, alebo neprispieva k
hľadaniu rozumnej odpovede na otázky, ktoré sú predmetom diskusie. Sloboda prejavu preto umožňuje
realizáciu práva každého, aby bol v debate aktívnym účastníkom a podieľal sa spolu s ostatnými na
verejnom živote.

67. Preto i ESĽP judikuje, že sloboda prejavu predstavuje „jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca“, pričom „sa
vzťahuje nielen na ‚informácie' a ‚myšlienky', ktoré sú prijímané priaznivo či sú považované za neškodné
či bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú“ (rozsudok Handyside proti
Spojenému kráľovstvu zo dňa 7 .12. 1976, č. sťažnosti 5493/72, ods. 48).

68. Garancia slobody prejavu v Ústave súčasne ukladá povinnosť štátu, aby sa zdržal konania, ktoré by
jednotlivcovi znemožňovalo vykonávať určité prejavy voči verejnosti, alebo by tieto prejavy dodatočne
sankcionoval. Táto povinnosť štátu ale absolútna nie je. V demokratickom právnom štáte podlieha aj
slobodaprejavunevyhnutnýmobmedzeniam.Potrebnéjetotižvkonkrétnychprípadochochrániťverejný

záujem pred slobodou prejavu, prípade právo a slobody iných osôb, teda súkromný záujem.

69. Pri uplatňovaní slobody prejavu preto môže dôjsť k zásahu do práv iných osôb. Či už zverejňovaním
informácie o inej osobe, o jej prejavoch a pod., prípadne uvádzaním neprávd, alebo neprimeranou
kritikou, ktorými sa môžu tieto osoby cítiť na svojich právach dotknuté. V takom prípade - teda v

horizontálnych právnych vzťahoch, v ktorých si sú účastníci občianskoprávnych vzťahov rovní, - je
povinnosťou štátu vytvoriť podmienky k tomu, aby sa ktokoľvek, do ktorého práv bolo výkonom slobody
prejavu neprípustne zasiahnuté, mohol voči tomuto zásahu efektívne brániť a domohol sa ochrany. V
tunajších právnych pomeroch štát splnil svoju povinnosť, keď vytvoril v prípade zásahu do dobrej povestiprávnickej osoby výkonom slobody prejavu iného subjektu efektívne prostriedky nápravy; jedným z nich
je citovaný § 19a Občianskeho zákonníka, umožňujúci domôcť sa zdržania sa neoprávnených zásahov,
ich odstránenia, prípadne poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť aj v peniazoch.

70. Do kolízie sa tak v prípade difamačných sporov dostávajú dve základné ústavné hodnoty právneho
poriadku v demokratickej spoločnosti, a to práva na slobodu prejavu vymedzeného v čl. 26 Ústavy a
práva na ochranu osobnostných práv vymedzených v čl. 19 Ústavy.

71. Ústava, prípadne iný všeobecne záväzný právny predpis, pritom neupravuje prednosť ani práva na
slobodu prejavu, ani práva na ochranu osobnostných práv. V každej konkrétnej veci je ponechané na
úvahu súdu, ktorému právu prizná prednosť. Riešenie kolízie dvoch základných práv preto „nemôže
spočívať v ničom inom než v určení, že jedno z nich má prednosť. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecné
súdy posudzujú skutočnosť, či mohol byť uverejnený určitý text alebo jeho časť, spravidla spätne v
dobe, keď už došlo k jeho uverejneniu. Odpoveď na otázku, či mohlo k jeho uverejneniu dôjsť, a teda či

sloboda prejavu mala v určitom konkrétnom prípade mať prednosť pred ochranou osobnostných práv,
preto môže byť iba áno alebo nie. Iná možnosť je tu z povahy veci vylúčená“ (nález Ústavného súdu ČR
zo dňa 23. 6. 2015, sp. zn. II. ÚS 577/13). Riešenie nastolenej kolízie závisí vždy na celkovom kontexte
každého individuálneho prípadu.

72. Za tým účelom sa štandardne aplikujú testy (proporcionality, prípadne vytvorené judikatúrou ESĽP),
ktorých účelom je dôkladné posúdenie a hodnotenie zásahu do základného práva. Najvyšší súd
konštatuje, že „test proporcionality (stricto sensu) ako súbor získaných informácií pomáha orgánu
aplikácie práva zistiť, či zásah do základných práv a slobôd (ne)bol v súlade s ústavou, ako aj jeho
primeranosť voči cieľu, ktorý sa obmedzením sleduje“ (uznesenie zo dňa 25. 11. 2021, sp. zn. 6 Cdo

28/2021).

73. Zmyslom testu proporcionality je tak posudzovanie primeranosti zásahu do základného práva s
ohľadom na jeho účel. V prípade konfliktu slobody prejavu s osobnostnými právami však nie je potrebné
aplikovať celý 5-krokový test proporcionality. Judikatúra pri tomto teste zdôrazňuje, že prípustnosť

zásahu do základného práva „závisí všeobecne na tom, a) či k nemu došlo na základe zákona a b) za
účelom dosiahnutia určitého legitímneho (alebo ústavne aprobovaného) cieľa, c) či bol k dosiahnutiu
tohto cieľa zvolený vhodný (spôsobilý ho dosiahnuť), d) či bol k jeho dosiahnutiu potrebný (teda či ho
nebolo možné dosiahnuť spôsobom k tomuto právu šetrnejším), a nakoniec e) či je za splnenia všetkých
týchto podmienok namieste dať prednosť dosiahnutiu tohoto účelu pred základným právom, do ktorého

mábyťzasiahnuté(proporcionalitavužšomzmysle).Pretoževšakvtomtoprípadespočívaposudzovaný
zásah do slobody prejavu a práva šíriť informácie v súdnom konštatovaní protiprávnosti uverejnenia
určitéhotextuauloženiupovinnostisazanehoospravedlniť,možnopredmetnéposudzovanieredukovať
na jeho posledný krok, ktorým je otázka prednosti niektorého v kolízií stojacich práv. O legitímnosti cieľa
tohoto zásahu, ako i o jeho vhodnosti a potrebnosti totiž nemožno mať pochybnosti“ (už spomenutý

nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23. 6. 2015, sp. zn. II. ÚS 577/13).

74. V judikatúre boli postupne kreované viaceré testy, ktoré by všeobecné súdy mali aplikovať v prípade
difamačných sporov.

75. ESĽP používa šesťbodový test (Axel Springer AG proti Nemecku, sťažnosť č. 39954/08). Podľa neho
je potrebné posudzovať:
i. či ide o príspevok k debate sledujúci verejný záujem;
ii. ako známa je dotknutá osoba a čo je predmetom reportáže;
iii. prechádzajúce správanie dotknutej osoby;

iv. spôsob získania informácie a jej pravdivosť;
v. obsah, forma a dôsledky zverejnenia;
vi. prísnosť uloženej sankcie.

76. Judikatúra Ústavného súdu ČR (plne aplikovateľná aj na tunajšie právne pomery, nakoľko vychádza

z judikatúry ESĽP a stojí na v zásade rovnakých východiskách ako tunajšia právna úprava) zhrnula a
precizovala kritéria šesťbodového testu vykonávaného ESĽP do kritérií, ktoré by všeobecné súdy mali
posudzovať (nálezy sp. zn. II. ÚS 2051/14, bod 31; sp. zn. II. ÚS 2296/14, bod 20; uvedené preberá aj
Najvyšší súd SR - pozri rozsudok zo dňa 26. 9. 2024, sp. zn. 4 Cdo 124/2023, bod 21):i. povahu výroku - t. j. či ide o skutkové tvrdenie, alebo hodnotiaci úsudok;
ii. obsah výroku - napr. či ide o prejav politický, alebo komerčný;
iii. forma výroku - predovšetkým nakoľko je výrok expresívny či dokonca vulgárny;

iv. postavenie kritizovanej osoby - napr. či ide o osobu verejne činnú, alebo dokonca o osobu aktívnu v
politickom živote, prípade o osobu verejne známu;
v. či sa výrok (kritika) dotýka súkromnej či verejnej sféry kritizovanej osoby;
vi. chovanie kritizovanej osoby - napr. či kritiku sama „vyprovokovala“, alebo ako sa následne postavila
ku kritike;

vii. kto výrok prednáša - napr. či sa jedná o novinára, bežného občana, politika, a pod., a
viii. kedy tak učiní - tzn. napr. aké mal alebo mohol mať jeho autor v danom okamihu k dispozícií
konkrétne údaje, z ktorých vychádzal, a v akej situácii tak učinil.

77. Tieto kritériá možno zjednodušiť na otázky: „1. voči komu kritika smeruje, 2. kto kritizuje, 3. čo, 4.
kde a 5. akou formou“ (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 750/15, body 26 - 31; v zásade obdobne

judikuje Najvyšší súd SR - pozri rozsudok zo dňa 26. 9. 2024, sp. zn. 4 Cdo 124/2023, bod 23).

78. Pre korektnosť je nutné dodať, že tento výpočet nie je taxatívny (celý, kompletný). V kontexte
konkrétnej veci môžu byť v špecifických okolnostiach relevantné aj iné okolnosti. Každý z týchto faktorov
potom hrá určitú úlohu pri hľadaní spravodlivej rovnováhy medzi základnými právami stojacimi v kolízii,

samozrejme ich relevantná váha závisí vždy na jedinečných okolnostiach každého prípadu (pozri nálezy
Ústavného súdu ČR zo dňa 3. 2. 2015, sp. zn. II. ÚS 2051/14, body 25 až 31; zo dňa 14. 4. 2015, sp.
zn. II. ÚS 2296/14, bod 20).

79. Súd v ďalšej časti rozsudku bude postupovať podľa vyššie naznačených judikatúrnych východísk a

kritérií, ktoré je potrebné skúmať.

Aplikácia všeobecných právnych východísk na prejednávaný spor

Povaha sporných výrokov

80. Žalobca v žalobe označil sporné výroky z článku s názvom V doprave hrozí polmiliardová diera.
Týmto označením sporných výrokov je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Konkrétne žalobca označuje
za sporné tieto štyri vety:

81. Pri povahe sporných výrokov sa rozlišuje, či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok.

Uvedené delenie pochádza z judikatúry ESĽP (pozri Lingens proti Rakúsku, sťažnosť č. 9815/82), čo
prebrala následne aj tunajšia judikatúra.

82. Hodnotiaci úsudok a skutkové tvrdenie (tvrdenie skutočnosti) sa zásadne líšia. Kým existencia
skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokázateľná nie je, keďže tie

nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú, resp. hodnotia a posudzujú
(pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 34/2020, sp. zn. 8 Cdo 185/2020).

83. V neskoršej judikatúre, opäť po vzore ESĽP, sa začali skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky chápať
akoprotipóly,medziktorýmisanachádzakontinuumtzv.hybridnýchvýrokov,resp.hodnotovýchúsudkov

so skutkovým základom, ktoré obsahujú ako skutkové tvrdenia, tak i prvok hodnotenia (rozhodnutia
Ústavného súdu ČR: nález sp. zn. I. ÚS 750/15, bod 24; nález sp. zn. I. ÚS 2617/15; uznesenie sp.
zn. I. ÚS 1486/15). Nejde ale o nový koncept. Hybridnú povahu, teda povahu hodnotiaceho úsudku
predneseného na základe určitých skutkových okolností, má totiž veľká časť výrokov (pozri nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2617/15, bod 81). Ústavný súd ČR naviac už v náleze sp. zn. I. ÚS

453/03 hovoril o faktoch, ktoré slúžili za základ kritiky, ktorých pravdivosť musí kritik preukazovať sám,
lebo, na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, nie sú chránené prezumpciou ústavnej konformity.84. Pri tzv. hybridných výrokoch je nutné preukázanie, či je pravdivý ich skutkový základ a či nie sú s
ohľadomnatentoskutkovýzákladprehnané,zatiaľčopri„čisto“hodnotiacichúsudkochsaposudzujeiba
ich prípadná prehnanosť (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 453/03; rozhodnutie ESĽP Pedersen

a Baadsgaard proti Dánsku, sťažnosť č. 49017/99, § 76).

85. Prvú vetu z označených sporných výrokov (znejúcu: „Problémom pri súťaži môže byť podľa Denníka
E najnižšia ponuka, ktorú dala firma Cedis v združení s ďalšími firmami.“) súd posúdil ako skutkové
tvrdenie. Nejedná sa o hodnotenie nejakej skutočnosti, resp. jej interpretovanie. Ide o prevzatie názoru

iného média, Denníka E. Preto pri tomto skutkovom tvrdení bolo potrebné posudzovať jeho pravdivosť.

86. V prípade skutkových tvrdení a skutkového základu hybridných výrokov leží dôkazné bremeno na
autorovi výroku (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 823/11, bod 24).

87. Žalovaný v spore preukázal, že Denník N v článku zo dňa 23. 3. 2021 s názvom V tendri o petržalskú

trať je najlacnejším malá firma v združení so španielskym gigantom uviedol: „Mesto Bratislava dnes
otvorilo obálky s cenovými ponukami v dôležitom tendri o predĺženie električkovej trate v Petržalke.
Najnižšiu cenu podľa informácií Denníka E predložila firma Cedis.“ Preto žalovaný pravdivo prvou vetou
sporných výrokov informoval o názore Denníka N. Tento názor žalovaný len prevzal do sporného textu.

88. Druhú vetu z označených sporných výrokov (znejúcu: „Tá je známa tým, že ponúka prácu za
výrazne nízke ceny.“) súd posúdil ako hybridný výrok. A to z dôvodu, že to, či ponúkal žalobca v čase
publikovania sporného článku nízke ceny, je skutkové tvrdenie, ktoré autor článku interpretoval tak, že
sú výrazne nízke (to, či sú ceny výrazne nízke, nie je opisovaním faktu, ale jeho hodnotením, čo je z
povahy subjektívne), čím je žalobca známy (opäť ide o interpretáciu, nie o opisovanie skutočnosti, ktorá

by v tomto prípade ani nebola relevantne preukázateľná).

89. Žalovaný preukázal (čo ani nebolo sporné, pozri bod 55. tohto rozsudku), že žalobca ponúkal vo
verejných obstarávaniach ceny, ktoré boli najnižšie, a to v rádovo o niekoľko miliónov eur:
i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: združenie žalobcu predložilo najnižšiu ponuku vo

výške 123.587.281,24 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o takmer 9 miliónov eur vyššia.
ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat: združenie žalobcu predložilo najnižšiu ponuku vo výške 55.898.561 eur,
pričom druhá najnižšia ponuka bola o 3 milióny eur vyššia a ostatné ponuky sa pohybovali nad 61
miliónov eur.
iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovec: združenie žalobcu predložilo druhú najnižšiu

ponuku vo výške 129.887.352,91 eur;
iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: združenie žalobcu predložilo najnižšiu ponuku vo
výške 59.398.252,38 eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola o viac ako 2,6 milióna eur vyššia a ostatné
ponuky boli vyššie o 5,5 milióna eur a viac;
v. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),

1.etapa (Poprad - Lučivná): združenie žalobcu predložilo najnižšiu ponuku vo výške 9.899.593,90 eur,
pričom druhá najnižšia ponuka uchádzača, ktorý nebol z verejného obstarávania vylúčený, bola skoro
o 7 miliónov eur vyššia;
vi. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia
Vodnej elektrárne Gabčíkovo: združenie žalobcu predložilo najnižšiu ponuku vo výške 80.945.896,90

eur, pričom druhá najnižšia ponuka bola vyššia o takmer 20 miliónov eur a tretia dokonca o takmer 47
miliónov eur.

90. Skutkové tvrdenie týkajúce sa nízkych cien je tak pravdivé. Súčasne žalobca nepreukázal, že
spred publikovania článku neponúkal vo verejných obstarávaniach nízke ceny, rádovo nižšie o niekoľko

miliónov eur, oproti ostatným súťažiteľom. Žalobca síce preukazoval túto skutočnosť predložením
oznámení o výsledkoch vyhodnotenia ponúk, no len dve z nich sa týkali času spred publikovania
sporného článku (pozri body 57. tohto rozsudku), pričom neobsahujú cenu ponúknutú žalobcom a
ostatnými súťažiteľmi vo verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho nemožno posúdiť, či boli ceny nízke
oproti cenám ponúknutým.

91. Vzhľadom na povahu hybridného výroku súd skúmal, podľa vyššie naznačeného, či hodnotenie
skutkového základu bolo primerané. Autor článku uviedol, že žalobca je známy ponukou práce za
výrazne nízke ceny. Žalovaný v tejto súvislosti preukázal zdrojové články Denníka N, z ktorýchčerpal, a rovnako zo samotných verejných obstarávaní, pričom žalobcom ponúkaná cena vo verejných
obstarávaniach, ktoré žalovaný aj v tomto konaní označil, bola verejnosti známa z článku Denníka N
zo dňa 4. 9. 2019 s názvom Dvaja draví trpaslíci chcú lacno stavať aj obchvaty Košíc a Šale. V tomto

článku sa spomínajú priamo ceny ponúknuté žalobcom v označených verejných obstarávaniach (pozri
bod 53. tohto rozsudku). Preto nebolo neprimerané žalovaným vyjadrené hodnotenie, že nízkymi cenami
je žalobca známy. Podľa súdu nebolo neprimerané ani hodnotenie, že tieto žalobcom ponúkané ceny
vo verejných obstarávaniach sú výrazne nízke, a to vzhľadom na pravdivý skutkový základ, z ktorého
vyplynulo, že žalobca ponúkal nízke ceny rádovo o niekoľko miliónov eur.

92. Preto druhou vetou zo sporných výrokov žalovaný primerane hodnotil fakty.

93. Tretiu vetu z označených sporných výrokov (znejúcu: „Následne sa obstarávania s jej účasťou
komplikujú a predlžujú.“) súd posúdil tiež ako hybridný výrok. Síce by sa javilo, že ide o skutkové tvrdenie
(teda opisovanie skutočnosti), avšak je nutné vnímať v tomto výroku istý prvok hodnotenia. Tým, že

žalovaný neoznačil konkrétne verejné obstarávania, tak je uvedené potrebné chápať ako hodnotenie
istej sumy informácií z verejných obstarávaní. Preto bolo na žalovanom, aby preukázal pravdivosť
skutkového základu daného hybridného výroku.

94. A to žalovaný učinil tým, že preukázal jednak to, že z viacerých verejných obstarávaní bol žalobca

vylúčený, a jednak to, že trvali dlhšiu dobu oproti priemeru.

95. Žalovaný preukázal, že žalobca bol vylúčený z viacerých verejných obstarávaní (čo sporné ani
nebolo):
i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: združenie žalobcu bolo z tohto verejného

obstarávania vylúčené z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov;
ii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovec (úsek Mýtna - Tomášovce): Združenie
žalobcu bolo z tohto verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nedoručenia písomného odôvodnenia
mimoriadne nízkej ponuky (na rozdiel od víťazného uchádzača s názvom Združenie R2 Metrostav -
Hochtief, ktorého ponuka bola síce nižšia ako ponuka Združenia žalobcu, ale ktorý dokázal vo verejnom

obstarávaní takúto inak mimoriadne nízku ponuku odôvodniť);
iii. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného
obstarávania z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky účasti finančného a ekonomického
postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti;
iv. rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3): združenie žalobcu bolo vylúčené z

verejného obstarávania z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky technickej spôsobilosti a odbornej
spôsobilosti.
v. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),
1.etapa (Poprad - Lučivná): združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu
nepredloženia zákonom predpísaných dokladov;

vi. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála: združenie žalobcu bolo vylúčené z
verejného obstarávania z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov (žalobca nepredložil
doklady, ktorými by verejnému obstarávateľovi preukázal, že disponuje technickými a strojovými
zariadeniami, ktorými mal vykonávať stavebné práce).

96. Žalovaný preukázal, že verejné obstarávania na stavebné práce, pri ktorých boli používané
eurofondy,trvalivrokoch2018až2020priemerne263dní(t.j.približne9mesiacov),aostatnépriemerne
188 dní (t. j. približne pol roka). Nesporné bolo tiež to, že verejné obstarávania, ktorých sa zúčastnilo
združenie, ktorého členom bol žalobca, trvali dlhšie:
i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: Od 20. 12. 2018 (uverejnenie súťažných

podkladov) do 28. 5. 2022 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.255 dní;
ii. cesta 1/75 Šaľa - obchvat: Od 23. 4. 2019 (uverejnenie súťažných podkladov) do 6. 7. 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 805 dní;
iii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce (úsek Mýtna - Tomášovce): Od 16. 2. 2018
(uverejnenie súťažných podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 529 dní;

iv. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: Od 7. 8. 2017 (uverejnenie podmienok účasti) do
26. 2. 2021 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.299 dní;
v. rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3): Od 22. 12. 2017 (uverejnenie súťažných
podkladov) do 30. 7. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 585 dní;vi. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),
1.etapa(Poprad-Lučivná):Od30.6.2017(uverejneniesúťažnýchpodkladov)do6.7.2020(uverejnenie
uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 1.102 dní.

vii. sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, stupeň Gabčíkovo - generálna oprava a rekonštrukcia
Vodnej elektrárne Gabčíkovo: Od 7. 9. 2017 (uverejnenie súťažných podkladov) do 7. 7 2021
(uverejnenie oznámenia o zrušení zákazky), t. j. 1.399 dní;
viii. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála: Od 1. 8. 2017 (uverejnenie
súťažných podkladov) do 6. 6. 2019 (uverejnenie uzatvorenej zmluvy o dielo), t. j. 674 dní.

97. Skutkový základ tretej vety tak žalovaný preukázal. Aj jeho hodnotenie, že sa verejné obstarávania
s účasťou žalobcu komplikujú a predlžujú, sa nejaví ako neprimerané. Zároveň žalobca nepreukázal
žiadnym dôkazom, že v iných verejných obstarávaniach jeho účasť bola neproblematická; žalobca túto
šancu mal, lež nevyužil ju. Súd tak tretiu vetu posúdil ako primerané hodnotenie faktov žalovaným.

98. Štvrtú vetu z označených sporných výrokov (znejúcu: „Neraz sa skončili vylúčením združenia, v
ktorom firma vystupuje.“) súd posúdil tiež ako hybridný výrok. Opäť ide o hodnotenie faktického základu,
skutočnosti. Preto bolo nutné, aby žalovaný preukázal pravdivosť skutkového základu.

99. Žalovaný uvedené aj učinil tým, že preukázal, že žalovaný bol z konkrétnych verejných obstarávaní

vylúčený. Súd neopomenul vziať do úvahy kontext štvrtej vety, ktorá sa nepochybne vzťahuje k prvým
dvom vetám sporných výrokoch, teda ponuke práce žalobcom vo verejných obstarávaniach za výrazne
nízke ceny. Žalovaný preukázal, že žalobca bol z viacerých verejných obstarávaní vylúčený z dôvodu
neodôvodnenia nízkej ceny, prípadne aj z iných dôvodov, čo žalovaný korektne pred súdom uviedol;
konkrétne:

i. rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany II. úsek: združenie žalobcu bolo z tohto verejného
obstarávania vylúčené z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov;
ii. rýchlostná cesta R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovec (úsek Mýtna - Tomášovce): združenie
žalobcu bolo z tohto verejného obstarávania vylúčené z dôvodu nedoručenia písomného odôvodnenia
mimoriadne nízkej ponuky (na rozdiel od víťazného uchádzača s názvom Združenie R2 Metrostav -

Hochtief, ktorého ponuka bola síce nižšia ako ponuka Združenia žalobcu, ale ktorý dokázal vo verejnom
obstarávaní takúto inak mimoriadne nízku ponuku odôvodniť);
iii. rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou: združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného
obstarávania z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky účasti finančného a ekonomického
postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti;

iv. rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat (km 0-4,3): združenie žalobcu bolo vylúčené z
verejného obstarávania z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky technickej spôsobilosti a odbornej
spôsobilosti. Cena ponúknutá združením žalobcu nie je známa vzhľadom na to, že vo verejne dostupnej
databáze Úradu pre verejné obstarávanie je príslušný dokument naskenovaný nekompletne;
v. modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo),

1.etapa (Poprad - Lučivná): Združenie žalobcu bolo vylúčené z verejného obstarávania z dôvodu
nepredloženia zákonom predpísaných dokladov;
vi. modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála: združenie žalobcu bolo vylúčené z
verejného obstarávania z dôvodu nepredloženia zákonom predpísaných dokladov (žalobca nepredložil
doklady, ktorými by verejnému obstarávateľovi preukázal, že disponuje technickými a strojovými

zariadeniami,ktorýmimalvykonávaťstavebnépráce).Cenaponúknutázdruženímžalobcuniejeznáma,
pretože združenie žalobcu bolo vylúčené ešte pred otváraním ponúk s cenami.

100. Preto je pravdivostný skutkový základ tohto výroku daný. Súd následne hodnotil primeranosť
hodnotenia,ktoréžalovanýpoužilslovom„neraz“.Vzhľadomnato,žežalovanýpreukázalšesťverejných

obstarávaní, z ktorých bol žalobca vylúčený, je primerané označiť to výrazovým prostriedkom, ktorý
žalovaný použil. Žalobca nepreukázal, že týchto šesť verejných obstarávaní, z ktorých bol vylúčený, boli
iba jeho raritnou skúsenosťou, ktorá by preto pravdu skresľovala, čím by dokázala naštrbiť pravdivostný
základ daného skutkového tvrdenia i jeho následné hodnotenie žalovaným. Súd tak štvrtú vetu tiež
vyhodnotil ako primerané hodnotenie faktov.

Obsah sporných výrokov101. Pri posudzovaní obsahu sporných výrokov sa prihliada na to, či ide o prejav týkajúci sa verejných,
politických, komerčných, prípadne osobných záležitostí. Ochrana slobody prejavu je širšie chránená pri
prejavoch týkajúcich sa verejných záležitostí.

102. Judikatúra akcentuje, že „sloboda prejavu vo veciach verejných je základným predpokladom pre
fungovanie demokratickej spoločnosti a požíva zvýšenú ochranu. Vo veciach verejných sú meradlá,
podľa ktorých sa posudzujú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, omnoho mäkšie v prospech
pôvodcov týchto výrokov, tento záver platí vo zvýšenej miere pre tlač. Pri kritike verejnej záležitosti

vykonávanej osobami verejného záujmu platí prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú“ (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18. 6. 2019, sp. zn. 23 Cdo 3372/2018). A

103. Pritom vecou verejnou je „(okrem všetkej agendy štátnych inštitúcií a činnosti osôb pôsobiacich
vo verejnom živote) v zásade všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto záležitosti, resp.
verejná činnosť jednotlivých osôb, môžu byť verejne posudzované. Tzv. osobou verejného záujmu je

preto v zásade každý, kto hrá rolu vo verejnom živote, vrátane osôb verejného záujmu na základe svojho
správania“, pričom platí, že súčasťou diskusie o veci verejného záujmu „môže byť uvedenie i takých
(pravdivých) informácií, ktoré nemusia dotknutou osobou vnímané pozitívne, ale môže sa jednať aj o
informácie, ktoré sa z jej pohľadu môžu javiť ako neprimerané alebo zraňujúce“ (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 31. 5. 2023, sp. zn. 23 Cdo 2482/2022). Vecou verejnou je tak zjednodušene povedené

„všetko, čo sa seba púta verejnú pozornosť“ (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17. 7. 2007, sp. zn.
IV. ÚS 23/05).

104. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalovaný sa v článku, v ktorom boli uvedené žalobou
označené sporné výroky, venoval ohrozeniu čerpania financií z eurofondov. Daný článok sa venoval

štyrom významným dopravným stavbám vo verejnom záujme (obchvat Prešova; železničný uzol v Žiline;
Strediská na čistenie a údržbu vlakov; električka do Petržalky). Samotné sporné výroky sa venovali
verejnému obstarávaniu na projekt predĺženia električkovej trate do Petržalky a zároveň problematickým
verejným obstarávaniam, ktorých sa žalobca zúčastňoval. Nepochybne sa tak žalovaný vyjadroval k
otázkam verejného záujmu. Čerpanie eurofondov a účasť vo verejných obstarávaniach (ktoré spočívajú

vo výbere zmluvného partnera na zákazky s cieľom efektívneho a hospodárneho využitia verejných
prostriedkov) predstavujú legitímnu oblasť verejného záujmu, teda aj novinárov.

105. Žalovaný sa označenými spornými výrokmi dotýkal podnikateľskej činnosti žalobcu, nie jeho
vnútorných, resp. iných záležitostí (ako právnickej osoby).

106. Obsah sporných výrokov pritom žalovaným nevyznieva neprimerane kriticky. Žalovaný
upozorňoval na možné komplikácie čerpania eurofondov, pokiaľ prebehne verejné obstarávanie s
meškaním, a to s pomenovaním možných príčin na strane žalobcu. Opísanie tohto problému bolo preto
vo verejnom záujme, čo musí požívať vyššiu mieru ochrany.

Forma sporných výrokov

107. Z hľadiska formy sporných výrokov sa skúma, či išlo o výroky expresívne, prípadne vulgárne.
Posudzuje sa použitie výrazových prostriedkov a ich vnímania.

108. Sporné výroky v tomto prípade neboli expresívne, ani vulgárne. To v prejednávanom prípade ani
žalobca netvrdil. Žalovaný nepoužil žiadny výrazový prostriedok, ktorý by spôsoboval, že sa celkový
prejav nachádza mimo rámca uznávaných pravidiel slušnosti.

109. Z hľadiska formy sporných výrokov tak zásah do práv žalobcu nenastal.

Postavenie kritizovanej osoby a či sa výroky dotýkajú súkromnej, alebo verejnej sféry

110. Pri postavení kritizovanej osoby je právne významný status dotknutej osoby. Uvedené kritérium

je späté s kritériom obsahu sporných výrokov. Východiskom totiž aj v tomto prípade je, či sa dotknutá
osoba pohybuje vo verejnej sfére.111. V zásade každá osoba verejne činná môže byť terčom kritiky. Avšak nie v rovnakej miere. Najväčšiu
mieru kritiky, s ohľadom na účel slobody prejavu, musia zniesť politici, na opačnej strane spektra sa
nachádzajú bežní občania, resp. súkromné osoby (rozhodnutie ESĽP Lingens proti Rakúsku, sťažnosť

č. 9815/82, § 42). V každom jednotlivom prípade je nutné nachádzať na tejto škále pozíciu osoby, ktorej
sa sporné výroky dotýkajú.

112. Verejne činné osoby musia zniesť tvrdšiu mieru kritiky. Judikatúra vysvetľuje, že „tzv. osobou
verejného záujmu je v tomto zmysle osoba, ktorá vstúpila na verejnú scénu. Táto osoba musí počítať

s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej ako
profesijný, tak i súkromný život, a súčasne ju hodnotí, zvlášť ak sa jedná o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitosti. Verejnosť je oprávnená byť o týchto osobách informovaná pre možnosť posúdenia
spôsobilosti ako odbornej, tak morálnej, zastávať a náležite obstarávať veci verejné. Na tieto osoby
sú z tohto pohľadu kladené náročnejšie požiadavky a verejnosť je oprávnená byť informovaná tak,
aby mala podklady pre posúdenie spôsobilosti tejto osoby, a to ako z hľadiska jej odbornosti, ale tiež

napríklad z hľadiska ich morálnych predpokladov vykonávať činnosť dotýkajúcu sa verejných záujmov.
Prezentácia týchto údajov a ich prípadná kritika však musí súvisieť s verejnou činnosťou, ktorú daná
osoba vykonáva“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 5. 2023, sp. zn. 23 Cdo 2482/2022).

113. Sporné v tomto prípade nebolo, že žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou

pôsobiacou v oblasti stavebníctva, pričom sa sám, prípadne v združení s inými subjektami zúčastňuje
verejných obstarávaní na stavebné zákazky (tak sa žalobca sám v žalobe označil).

114. Žalované výroky smerovali voči žalobcovi v súvislosti s jeho verejným pôsobením, teda účasťou
vo verejných obstarávaniach. Nesmerovali do jeho súkromnej sféry, dovnútra danej právnickej osobe,

resp. ku konkrétnym osobám reprezentujúcich žalobcu.

115. Žalobca sám, na základe vlastnej vôle, sa rozhodol byť činným vo verejnom priestore tým,
že sa rozhodol zúčastňovať verejných obstarávaní (čo je, samozrejme, legitímne a súd to nijako
nespochybňuje). Žalovaný tak žalobcu „nezatiahol“ do verejnej sféry zverejnením sporných výrokov,

následkom čoho by sa musel brániť nechcenému verejnému záujmu.

116. V dôsledku verejnej činnosti žalobcu je preto aj podľa vyššie naznačenej judikatúry nutné, aby
zniesol jednak zvýšený záujem o svoju verejnú činnosť (účasť vo verejných obstarávaniach), a jednak aj
výraznejšiu a tvrdšiu kritiku, než osoba, ktorá verejne činná nie je. Osoba (dobrovoľne) sa zúčastňujúca

verejnej sféry musí byť pripravená zniesť, že jej kroky budú pod drobnohľadom verejnosti a že budú,
hoci i veľmi tvrdo, kritizované. Prah znesiteľnosti je nutné posunúť pri takýchto osôb ďalej, a to na úkor
realizácie slobody prejavu.

Správanie sa kritizovanej osoby

117. Pri tomto kritériu je podstatné posudzovať správanie dotknutej osoby pred kritikou a po nej. Teda
napr. či dotknutá osoba sama kritiku „vyprovokovala“, prípadne či činila (a aké) kroky voči pôvodcovi
výrokov po vynesenej kritike.

118. Dokazovaním nebolo preukázané, že by sporné výroky žalobca „vyprovokoval“. Vyprovokovaním tu
súd nemá na mysli predchádzajúcu aktivitu žalobcu vo verejných obstarávaniach (ktorá bola predmetom
sporných výrokov) v tom smere, že by musel žalobca zniesť ešte tvrdšiu mieru kritiky (teda že by sporné
výroky učinené žalovaným predstavovali tzv. odvetné výroky; pozri v tejto súvislosti ich relevanciu v
judikatúre Ústavného súdu ČR, napr. nález sp. zn. II. ÚS 94/05, alebo nález sp. zn. IV. ÚS 1511/13).

Nebolo preukázané ani to, že by žalobca činil akékoľvek odvetné opatrenia voči žalovanému (podanie
tejto žaloby je legitímnym krokom), ktoré by mali mať nejakú váhu pri posudzovaní tohto sporu.

119. Preto súd tomuto kritériu nepriložil v tomto spore žiadnu váhu.

Kto a kedy sporné výroky predniesol120. Tak, ako požíva relevanciu status dotknutej osoby, požíva ho v difamačných sporoch aj pôvodca
výrokov. Niektoré osoby totiž môžu mať oproti iným zvýhodnené postavenie. Následkom je, že ich
sloboda prejavu je zvýhodnená.

121. Zvýhodnené postavenie majú predovšetkým politici, novinári a iné osoby v postavení „strážnych
psov demokracie“ a whistlebloweri, a to oproti bežným občanom. Na opačnej strane škály sa nachádzajú
znevýhodnené pozície, medzi ktoré patria pozície štátnych zamestnancov, sudcov, advokátov.

122. Novinári požívajú zvýšenú ochranu z titulu „strážnych psov demokracie“ (ESĽP status „strážnych
psov demokracie“ pripisuje tiež mimovládnym organizáciám, výskumníkom, autorom literatúry faktu a
publicistom, blogerom alebo populárnym užívateľom sociálnych sietí - pozri rozhodnutie Magyar Helsinki
Bizottság proti Maďarsku, sťažnosť č. 18030/11, § 168).

123. ESĽP v rozhodnutí Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku zdôraznil, že z jeho strany sú najviac

podrobené kontrole opatrenia a sankcie „uložené vnútroštátnymi orgánmi, ktoré by mohli byť schopné
odradiť tlač v jej účasti v diskusiách a o veciach legitímneho verejného záujmu“. V rozhodnutí Thorgier
ThorgeirsonprotiIslanduESĽPskonštatoval,žejepovinnosťoutlače„poskytovaťinformácieamyšlienky
o veciach verejného záujmu. Nielenže má tlač povinnosť poskytovať takéto informácie, ale aj verejnosť
má právo tieto informácie dostať. Ak by to bolo inak, tlač by nebola schopná plniť úlohu ‚verejného

strážneho psa'“.

124. Na novinárov sú súčasne kladené zvýšené nároky čo do formy a overovania pravdivosti obsahu
prejavu, keďže sloboda prejavu zahŕňa tiež „povinnosť a zodpovednosť“. Je preto potrebné, aby novinári
„konali v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou

etikou“ [judikatúra ESĽP, konkrétne rozsudok veľkého senátu vo veci Bladet Tromso a Stensaas proti
Nórskuzodňa20.5.1999,č.21980/93,§65;rozsudokveľkéhosenátuvoveciGoodwinprotiSpojenému
kráľovstvu zo dňa 27. 3. 1996, č. 17488/90, § 39; rozsudok veľkého senátu vo veci Pedersen a
Baadsgaard proti Dánsku zo dňa 17. 12. 2004, č. 49017/99, § 78; rozsudok veľkého senátu vo veci
Fressoz a Roire proti Francii, zo dňa 21. 1. 1999, č. 29183/95, § 54]. To predpokladá, aby po novinároch

bolo vyžadované, aby ich prejav mal dostatočný skutkový základ (v relevantnom čase).

125. Výstižne opisuje úlohu médií Ústavný súd ČR v náleze zo dňa 30. 1. 2018, sp. zn. I. ÚS
4035/14: „Masové médiá tak plnia úlohu ‚strážneho psa' v slobodnom demokratickom právnom štáte
tým, že pravdivo informujú o otázkach, ktoré sú predmetom všeobecného záujmu, a komentujú ich.

Sprostredkovávajú tak rozvoj demokratického poriadku cez slobodnú, individuálnu a verejné tvorbu
názorov. V tomto ohľade sloboda prejavu masových médií slúži k napĺňaniu konštitutívnych znakov
demokratickej pluralitnej spoločnosti.“

126. Sporné nebolo, že žalovaný je vydavateľom Hospodárskych novín. Preto má zvýhodnené

postavenie.

127. Súd pritom skonštatoval, že na všetky žalobou označené sporné výroky mal žalovaný dostatočný
skutkový základ. Žalovaný preto nekonal pri overovaní pravdivostného základu výrokov nezodpovedne,
prípadne nedbalo. Práve naopak, skutkový základ mal žalovaný dostatočne podložený, a teda konal s

primeranou starostlivosťou. Súbežne s tým, pri hybridných výrokoch, miera hodnotenia žalovaným pri
žalovaných výrokoch nebola neprimeraná.

128. Žalobca tiež nepreukázal, a ani to nevyšlo v konaní inak najavo, že by žalovaný konal v zlej viere,
resp. že by jeho úmyslom pri zverejnení žalovaných výrokov bolo akokoľvek žalobcovi uškodiť. Ani

porušenie novinárskej etiky, ktoré by aj podľa judikatúry mohlo mať relevanciu, nebolo žalobcom ani
namietané, ani nevyšlo v konaní inak najavo.

129. Pri skúmaní časového aspektu uverejnenia sporných výrokov sa posudzuje, aké mohol alebo mal
mať jeho autor v danom okamihu údaje, z ktorých vychádzal a v akej situácií tak učinil.

130. V tejto súvislosti žalobca netvrdil, a teda logicky ani nepreukázal, že žalovaný mal k okamihu
publikácie sporného článku k dispozícií iné informácie, ktoré vedome zamlčal, resp. že mal z titulu svojho
postavenia disponovať aj inými informáciami, ktoré mal zverejniť, čo by potom menilo celkové vyzneniečlánku. Žalobca netvrdil ani načasovanie publikovania sporného článku, ktoré by akokoľvek nepriaznivo
zasahovalo jeho práva. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca preukazoval účasť v iných verejných
obstarávaniach, kde nepredložil najnižšiu ponuku, no tieto sú z obdobia po publikovaní sporného článku

(pozri bod 58. tohto rozsudku), čo preto nemá pre právne posúdenie žiadnu relevanciu.

131. Preto žalovaný pri realizácií slobody prejavu zachoval potrebnú povinnosť a zodpovednosť.

Zhrnutie posudzovaných kritérií

132. Analýzou všetkých posudzovaných kritérií relevantných pre posúdenie kolízie základných práv
možno dospieť k nasledovnému záveru. Sporné výroky, ktoré žalobca označil v žalobe, sa skladajú
zo štyroch viet. Prvou vetou žalovaný prevzal názor Denníka N, a to pravdivo. Druhá až štvrtá veta
predstavujú hybridné výroky, ktorými žalovaný primerane hodnotil fakty týkajúce sa žalobcu. Venoval
sa pritom otázkam verejného záujmu, ohrozeniu čerpania eurofondov a účasti žalobcu vo verejných

obstarávaniach. Išlo v zásade o stručné zhodnotenie faktov. Z hľadiska formy sporné výroky nespôsobili
zásah do dobrej povesti žalobcu, nakoľko výrazové prostriedky a celkový prejav sporných výrokov
neprekročil rámce slušnosti. Žalobca sa v čase publikovania sporných výrokov pohyboval na základe
vlastného rozhodnutia vo verejnej sfére, keď sa zúčastňoval verejných obstarávaní, čo predstavuje
legitímnu sféru verejného záujmu, v dôsledku čoho bol povinný zniesť aj tvrdšiu mieru kritiky a

verejný záujem o svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaný naproti tomu, bol v pozícií „strážneho psa
demokracie“, ako vydavateľ Hospodárskych novín, a konal v dobrej viere, v súlade s novinárskou etikou,
informujúc o veci verejného záujmu. Nepreukázalo sa, že by žalovaný disponoval inými informáciami o
žalobcovi, ktoré vedome zamlčal, resp. nepreukázala sa ani iná okolnosť, ktorá by mala vplyv na poctivé
informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu.

133. Každé kritérium, ktoré v prejednávanom spore malo relevanciu, svedčilo na prospech žalovaného.
Žiadne kritérium nehovorí v prospech zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.

134. Spravodlivá rovnováha medzi kolidujúcimi základnými právami, ktoré v tomto prípade boli v hre,

sa naklonila v prospech slobody prejavu. Preto súd uprednostnil slobodu prejavu žalovaného na úkor
ochrany dobrej povesti žalobcu.

VII. Záver a náhrada trov konania

135. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Preto žalobu výrokom I.
zamietol.

136. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobu súd zamietol, v dôsledku čoho

bol v konaní plne úspešný žalovaný. Preto súd výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 27, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ochrana osobnosti , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2025

Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2025