Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106148
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnej veci žalobcu: 3-SK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 14/161, 976 67 Závadka nad Hronom,
IČO: 44 832 338, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hroncová, advokátka, so sídlom Dr. Clementisa
1214/4, 977 01 Brezno, IČO: 37 955 322 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101510708/2023 zo dňa 13.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2021. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol č. 102695676/2022 zo dňa 03.10.2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo
na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407,
949 01 Nitra, IČO: 51 836 921 č. 2021024 v sume 747.600,- Eur, z toho DPH 124.600,- Eur,
pretože vykonanou kontrolou bolo zistené podvodné konanie s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca

mohol a mal vedieť, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku.

2) Správca dane rozhodnutím č. 100581766/2023 zo dňa 14.02.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) určil žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 124.600,- Eur,
nepriznal nadmerný odpočet v sume 100.659,43 Eur a vyrubil daň v sume 23.940,57 Eur.

3) Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že predmetom vyššie uvedenej faktúry

bolo dodanie 77.875 krabíc (195.007 ks) nitrilových rukavíc Nodens a Universal. Tomuto obchodu
predchádzalo poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu spoločnosti Best Press s.r.o. a 4
spoludlžníkom (spoločnosti E-Habibi s.r.o., so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 881 926
a 3 fyzickým osobám: A. B., A. C. a D. E. F.) formou viacerých pôžičiek v dňoch 18.11.2020,
30.11.2020, 01.12.2020, 06.12.2020 a 07.01.2021 spolu v sume 700.000,- s úrokom 1.000,- Eur
mesačne. Spoločnosť Best Press s.r.o. vrátila žalobcovi len časť pôžičky. Z titulu nevrátenej pôžičky
v sume 623.000,- Eur bola medzi žalobcom a spoločnosťou Best Press s.r.o. dňa 15.06.2021

uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávok, podľa ktorej sa dodaním tovaru (nitrilových rukavíc
v zmysle vyššie uvedenej faktúry) vzájomne započítajú jednotlivé pohľadávky v sume 623.000,- Eur,
v ktorej sa kryjú. Žalobca zároveň uhradil spoločnosti Best Press s.r.o. rozdiel proti pohľadávke v sume124.600,-Eur. Nitrilové rukavice boli uskladnené u žalobcu v sklade na adrese G. H. XXXX/XX, I..
Materiálnu existenciu tovaru preveril správca dane miestnou ohliadkou.

4) Z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal
nákupom a predajom drevnej hmoty. V kontrolovanom zdaňovacom období vlastnil žalobca investičný
majetok – nehnuteľnosť, pozemky, motorové vozidlá a bager. V období jún 2021 zamestnával dvoch
zamestnancov na trvalý pracovný pomer. K dodávateľskej faktúre č. 2021024 konateľ žalobcu uviedol,
že predmetom dodania boli nitrilové rukavice (používané v zdravotníctve) v množstve 77.875 krabíc,

pričom tovar bol obstaraný za účelom vyrovnania dlhu, splatenia poskytnutej pôžičky, formou dodávky
tovaru. Časť tovaru bola v auguste 2021 dodaná stomatologickým ambulanciám v Liptovskom Mikuláši
a stavebnej firme v Brezne. Konateľ žalobcu uviedol, že v roku 2020 prišla požiadavka zo strany Best
Press s.r.o. na poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosťou žalobcu vo výške 700.000,- Eur, ktorú
spoločnosť Best Press s.r.o. nevedela od januára 2021 splatiť v plnej výške. Z uvedeného dôvodu
pristúpil žalobca na ponuku konateľa spoločnosti Best Press s.r.o. (A. B.), že pôžička bude vrátená

formou tovaru. Podľa vyjadrenia žalobcu sa mu zdal uvedený obchod výhodný. Faktúra č. 2021024 bola
uhradená zápočtom s s pôžičkou a daň z pridanej hodnoty bola zaplatená dňa 18.06.2021.

5) Správca dane zistil, že spoločnosť Best Press s.r.o. nadobudla nitrilové rukavice od spoločnosti E-
Habibi s.r.o. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. majú rovnaké sídlo a rovnakého konateľa –

A. B.. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. predávali nitrilové rukavice za rovnakú cenu, ako
ich nakúpili. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. si tovar objednala od francúzskej spoločnosti PROLASER vo
veľkom objeme v rámci trojstrannej zmluvy s tým, že odberateľom malo byť Ministerstvo zdravotníctva
SR za účelom dodávok nemocniciam. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. DPH z uvedených obchodov priznala,
ale ju neodviedla. Na základe oznámenia spoločnosti PROLASER je vedené trestné stíhanie PPZ

NAKA. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. bola už dlhšie neúmerne zadlžená. Jej dlh na daniach predstavoval
993.009,60 Eur. Spoločnosť Best Press s.r.o. bola do obchodného reťazca cielene začlenená za
účelom poskytnutia úverov, na základe ktorých sa konateľ obidvoch spoločností snažil získať finančné
prostriedky (aj od žalobcu) pod falošnou zámienkou nákupu tonerov a následne ich použil na splatenie
tovaru – nitrilové rukavice.

6) Správca dane vec právne posúdil tak, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH boli
splnené, materiálna existencia plnenia nebola spochybnená, avšak žalobca mohol vedieť o podvodnom
konaní, s ktorými sú predmetné transakcie spojené, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť
v obchodnom styku. Svojím neobozretným správaním poskytol dodávateľovi Best Press s.r.o. vysoké

finančné čiastky, ktoré z titulu nevrátenia vykryl prijatím tovaru bez toho, aby mal vopred zabezpečených
odberateľov pre tento druh tovar s ktorým ešte neobchodoval. Žalobca žiadnym spôsobom neoveroval
svojich dlžníkov, nežiadal si od nich žiadne doklady ani záruky v prípade nesplatenia dlhu a nevyužil
právne kroky k vymáhaniu dlhu. Pri právnom posúdení vychádzal správca dane z rozsudku Súdneho
dvora EÚ č. C-439/04 a C-440/04 vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling a rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, ktorý stanovil 4 otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to,
aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom
podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2. ak áno, je tento
daňový únik dôsledkom podvodného konania ? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené ? 4. ak

boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal
vedieť daňový subjekt ? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol nedovolený daňový únik, a to neodvedením
dane do štátneho rozpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2021 u spoločnosti E-Habibi s.r.o., ktorá
deklarovala dodanie nitrilových rukavíc spoločnosti Best Press s.r.o., a ktorá daň z dodania predmetného

tovaru neodviedla do štátneho rozpočtu. Best Press s.r.o. následne deklarovala dodanie tovaru –
nitrilových rukavíc spoločnosti žalobcu. Priamy dodávateľ kontrolovanej spoločnosti Best Press s.r.o.
a E-Habibi s.r.o. má rovnakého konateľa ako spoločnosť E-Habibi s.r.o. pána A. B.. Spoločnosť E-
Habibi s.r.o. mala ku dňu vydania rozhodnutia evidované nedoplatky voči štátnemu rozpočtu na daniach
vo výške 993.009,60 Eur a spoločnosť Best Press s.r.o. vo výške 19.445,36 Eur. Žalobca si v reťazci

PROLASER › E-Habibi s.r.o. › Best Press s.r.o. › 3-SK, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z faktúry č.
2021024 zo dňa 15.06.2021 v sume 124.600,- Eur za dodanie nitrilových rukavíc od spoločnosti Best
Press s.r.o, ktorej konateľom je A. B..2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, nejde o obchodné zlyhanie. Bol to cielene
vytvorený reťazec spoločností s diametrálne odlišnými predmetmi činnosti – predaj a prenájom
tlačiarní a tonerov v prípade spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o.; hlavná činnosť

kontrolovanej spoločnosti – predaj dreva v prípade spoločnosti žalobcu, teda absolútne nesúvisiacich so
zdravotníckymmateriálomspremyslenýmúčelom–nákupomzdravotníckychpomôcokodfrancúzskeho
dodávateľa – spoločnosti PROLASER na klamlivý účel pre účely zdravotníctva na základe falošnej
Zmluvy o dodaní tovar medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a dodávateľmi – E-
Habibi s.r.o. a PROLASER. Je cielene zorganizovaný, premyslený a nastavený tak, aby zakrýval daňový

podvod. Na transakcie s francúzskym dodávateľom – PROLASER boli získavané peňažné prostriedky
prostredníctvom zmlúv o pôžičkách, ktoré neboli nikdy uhradené. Vykonaným preverovaním bola
preukázaná materiálna existencia tovaru, aj jeho skladovanie, avšak bez konečnej spotreby. Protiprávne
konanie ohľadne transakcií s nitrilovými rukavicami a ostatným zdravotníckym materiálom, ktorý mal
slúžiť nemocniciam v období pandémie, vyplýva aj zo začatého trestného konania orgánmi činnými
v trestnom konaní na podnet poškodenej spoločnosti PROLASER. A. B. sa sám vyjadril, že v danej

situácii išlo o podvod. Predmetom preverovaných transakcií je reťazový obchod s tým istým tovarom
– nitrilovými rukavicami, ktoré E-Habibi s.r.o. nadobudla v rámci intrakomunitárnych nadobudnutí od
francúzskeho dodávateľa PROLASER, následne vystavila faktúru č. 2021049 pre Best Press s.r.o.,
ktorá následne tento tovar dodala ako kompenzáciu neplatných úverov odberateľom – veriteľom 3-SK,
s.r.o., GODAREX, s. r. o., HOREC GROUP s.r.o., Drevinvest s.r.o., pričom za dodanie tovaru vybrala

daň v celkovej sume 312.011,20 Eur; personálne prepojenej spoločnosti E-Habibi s.r.o. daň vo výške
312.011,20 Eur ale neuhradila, pričom si ju na vstupe odpočítala. A. B. sa vyjadril, že peniaze z úverov
a získané zrejme aj za DPH odberateľov, použil na úplne iný účel ako bolo pôvodne deklarované. A.
B. cielene prostredníctvom A. C. získaval finančné prostriedky úvermi od svojich vyššie uvedených
veriteľov na klamlivý účel – nákup tonerov pre Best Press s.r.o.: finančné prostriedky použil na úhradu

starých dlhov; následne na základe podvodných zmlúv v čase vyhláseného núdzového stavu z dôvodu
COVID 19 nadobudol na základe falošných zmlúv s Ministerstvom zdravotníctva od francúzskeho
dodávateľa rôzny zdravotnícky materiál vrátane nitrilových rukavíc, na základe sfalšovaných dodacích
listov preukazoval ich dodanie nemocniciam, namiesto toho tovar použil na vlastne obchodovanie
a kompenzáciu nesplatených úverov: spoločnosť Best Press s.r.o. zapojil do transakcii z dôvodu, že E-

Habibi s.r.o. bola zadlžená. E-Habibi s.r.o. daň z dodania rukavíc neuhradila štátu.
3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s týmto podvodným
konaním spojené, a to dodávateľskou reťazou.
4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mal vedieť. Správca dane poukázal na skutočnosť, že nezistil, že by kontrolovaný

daňový subjekt konal s náležitou starostlivosťou, že by prijal potrebné a zmysluplné kroky na zistenie
informácií o zákonnosti uskutočnenej transakcie týkajúcej sa obchodu s nitrilovými rukavicami, ktorých
dodávateľombolaspoločnosťBestPresss.r.o.Nešloobežnýobchod,aleomožnosťprijaťodBestPress
s.r.o. kompenzáciu za nesplatený úver, ktorý žalobca poskytol skupine dlžníkov. Žalobca sa podujal na
samotnú transakciu s nitrilovými rukavicami, pričom sa spoliehal na informácie od pána C., ktorý nebol

jeho štatutárnym orgánom, či zamestnancom, ani nemal iný preukázateľný vzťah k spoločnosti Best
Press s.r.o., ktorý by ho oprávňoval k transakciám za uvedenú spoločnosť, pričom sám bol súčasne
jej dlžníkom. Povinnosťou žalobcu bolo riadne si preveriť dodávateľa ako i okolnosti dodávky, avšak
neučinil tak, keby tak konal, nemohla mu ujsť skutočnosť, že E-Habibi s.r.o. a Best Press
s.r.o. sú personálne prepojené osobou A. B. a sídlia na rovnakej adrese. Správca dane zdôraznil,

že tovar dodaný spoločnosťou Best Press s.r.o. mal v čase pandémie jasné určenie – zdravotnícke
zariadenia. Keby sa žalobca zaoberal náležite zisťovaním informácií súvisiacich s transakciou mal
vedieť, že ako tovar vyrobený v tretích štátoch musel byť do tuzemska dovezený, a je predpoklad, že
v rámci obvyklej opatrnosti by bol zistil skutočnosti, ktoré by ho upozornili na nezákonnosť transakcií
s nitrilovými rukavicami, do ktorých sa sám takto zapojil.

7) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101510708/2023 zo dňa 13.06.2023 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s právnym
posúdením veci správcom dane, považoval Axel Kittel test za správne vyhodnotený a vykonané
dokazovanie za dostatočné. Uviedol, že žalobca bol v prejednávanej veci prioritne motivovaný ziskom,

ktoré mali zabezpečiť zapožičané finančné prostriedky, pričom žalobca neprejavil potrebnú opatrnosť
pri poskytovaní úveru, kedy sa spoliehal na informácie zabezpečené p. C.. Napriek nespoľahlivosti pri
splácaní úveru, žalobca pristúpil ku kompenzácii dlhu dodávkou veľkého množstva nitrilových rukavíc,
pričom ho nezaujímalo z akého zdroja tovar pochádza. Žalobca si dostatočne nepreveril svojich dlžníkova nevenoval pozornosť prepojeniu spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. Bolo preukázané,
že došlo k podvodnému konaniu a správca dane preukázal aj objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva,
že žalobca musel vedieť, že plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH bolo súčasťou tohto podvodu.

Dokazovaním nebolo zistené porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, ale skutočnosti, ktoré zakladali pochybnosti správcu dane ohľadom okolností,
za ktorých mali byť transakcie vykonané. Z uvedeného dôvodu sa dôkazná povinnosť preniesla na
správcudaneatentopretopreverovalcelýobchodnýreťazec.Žalovanýmalzato,žežalobcanepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že postupoval a konal v dobrej viere a s náležitou opatrnosťou

a starostlivosťou pri výbere svojich obchodných partnerov. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nesie
zodpovednosť za preukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z fakturovaných
plnení, ktoré si v daňovom priznaní sám uplatnil, preto má prijať také opatrenia, aby uskutočnený
zdaniteľný obchod vedel vierohodne preukázať. Žalobca podľa názoru žalovaného nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole
zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že má za

to, že správca dane v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal
sa s návrhmi a námietkami žalobcu, zodpovedal aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých s rozhodovalo, uviedol dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe
ktorých bolo rozhodnutie založené.

Správna žaloba – žalobné body

8) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia.

9) V rámci žalobných bodov uviedol, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 v spojení
s § 3 ods. 1 daňového poriadku, neoznámil žalobcovi pochybnosti a nevyzval ho na vyjadrenie sa
k nim. Učinil tak až dňa 24.08.2022 oboznámením so zisteniami v daňovej kontrole podľa § 45
ods. 1 písm. f) daňového poriadku, čo nie je splnením jeho povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku. Žalovaný (správne malo zrejme byť „správca dane“ – pozn. správneho súdu) obchádza zákon,

keď takto postupoval až v poslednom štádiu daňovej kontroly bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej záver
prenesený do protokolu, čo je v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku). Žalovaný v rozpore s § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku nezistil skutkový stav
čo najúplnejšie, nakoľko sa nezaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 24.08.2022.V oboznámení správcu
dane so zisteniami z daňovej kontroly je uvedené, že žalobca je účastný na daňovom podvode, bez

uvedenia akýchkoľvek pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku a výzvy na ich odstránenie.

10) Žalobca mal ďalej za to, že prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím č. 101017551/2022 zo dňa
22.04.2022 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v zmysle
§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku bolo neúčelné a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly

nebola naplnená. Podľa žalobcu inštitút prerušenia daňovej kontroly bol zneužitý na umelé a neúčelné
predlžovanie daňovej kontroly, a to práve z dôvodu, že formou medzinárodnej výmeny informácií neboli
zistené žiadne zásadné a rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane. V prípade žalobcu malo
dôjsť k porušeniu zásady účelnosti a primeranosti, nakoľko správca dane požadoval druh informácií,
ktoré boli úplne bezpredmetné a nesúvisiace s predmetom daňovej kontroly a ktoré absolútne nemohli

prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, keďže správca dane
posudzovalnedovolenýdaňovýúnikspoločnosti E-Habibis.r.o.,ktorádeklarovaladodanienitrilových
rukavíc Best Press s.r.o., pričom E-Habibi s.r.o. daň síce priznala, ale neodviedla daň do štátneho
rozpočtu a následne E-Habibi s.r.o. deklarovala dodanie Best Press s.r.o. a táto deklarovala dodanie
žalobcovi. Podľa presvedčenia žalobcu sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť so záverom správcu

dane, že skutočnosti zistené medzinárodnou výmenou informácií boli premietnuté do dôkazov, keď
„údajné“ dôkazy správca dane jasne určil v napadnutom rozhodnutí a tým bola zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 20.09.2021 a výsluch A. B. zo dňa 27.01.2022. Keďže prerušenie daňovej kontroly
nebolo vykonané v súlade so zákonom, žalobca má za to, že ani protokol z predmetnej daňovej kontroly
nemôže nadobudnúť povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by mohol byť použitý ako

dôkaz v daňovom konaní a preto je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti.

11) Z protokolu ani prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, čo považuje správca dane za dôkazy
objektivizujúce skutkový stav a čo za informácie, pretože len uvádza ním vybrané zistené skutočnosti,v dôsledku čoho sú protokol aj preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné. Túto vadu nezhojil ani
žalovaný. Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť k akým skutkovým a právnym záverom
správca dane dospel a ako hodnotil dôkazy, pretože len konštatuje, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,

že plnenie je súčasťou podvodu. Preskúmavané rozhodnutia vyvodzujú vedomosť žalobcu o daňovom
podvode od iných subjektov na predošlých stupňoch reťazca bez náležitého zdôvodnenia vo vzťahu
k žalobcovi. Skutkové závery sú bez vzájomnej súvislosti a bez vyvrátenia skutkových okolností žalobcu
podložených listinnými dôkazmi. Správca dane nerešpektoval § 24 ods. 2 daňového poriadku a nezistil
skutkový stav v daňovej kontrole, čo nie je možné nahradiť vo vyrubovacom konaní.

12) Správca dane pri konštatovaní, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní
v obchodnom reťazci neposúdil subjektívnu stránku – mieru zavinenia žalobcu a nevyhodnocoval
dôkazy o úmyselnej alebo nedbanlivostnej účastina predmetných obchodoch, čo neurobil ani žalovaný
v príčinnej súvislosti na následok. Súdny dvor EÚ vo veci C-285/11 (Bonik) určil povinnosť
daňových orgánov na základe objektívnych dôkazov preukázať aj mieru zavinenia daňového subjektu

na podvodnom konaní v čase vzniku zdaniteľných obchodov. Správca dane nevyhodnotil objektívne
skutkový stav a dôkazy preukazujúce úmysel alebo nedbanlivosť žalobcu a ani žalovaný neuvádza
jednoznačnú formu zavinenia, či žalobca o daňovom podvode vedel alebo mal vedieť a na základe
čoho. Toto rozlíšenie je podstatné aj kvôli možnosti žalobcu brániť sa. Dôvody uvedené v prvostupňovom
rozhodnutí preukazujúce vedomosť žalobcu o účasti na podvodnom konaní považuje žalobca za dohady

postavené na skutočnostiach mimo sféru žalobcu, ktorý konal dobromyseľne. Žalovaný nepreukázal
cielené vytvorenie dodávateľského reťazca za účelom daňového podvodu.

13) Podľa tvrdenia žalobcu, skutočnosť, že správca dane zistil, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. ako
dodávateľ Best Press s.r.o. je daňovým dlžníkom vo výške 989.321,42 Eur nastala až v čase

k 31.07.2022, teda po ročnom časovom odstupe od obchodov. Neodvedenie dane spoločnosťou E-
Habibi s.r.o. nebolo možné zistiť v čase obchodov v júni 2021 (t.j. dňom dodania tovaru a vystavenia
faktúry), ale najskôr len po 25.07.2021, čo sám správca dane uvádza, keď tvrdí, že zisti, že spoločnosť E-
Habibi s.r.o. podala dodatočné daňové priznanie, a to dňa 25.08.2021, a teda podľa žalobcu týmto dňom
mohla nastať daná skutočnosť, ktorú však ani pri najmenšej snahe nemal ako žalobca zistiť. Žalobcovi

nie je známy dôkaz, na základe ktorého by správca dane objektivizoval jednoznačné presvedčenie
o tom, že E-Habibi s.r.o. vedela, že daň neodvedie, pretože aj od toho sa zásadne odvíja posúdenie
subjektívnej stránky vedomosti žalobcu. Žalobca zdôraznil, že primárne vyhodnocoval zmluvný vzťah
so spoločnosťou Best Press s.r.o., kde vynaložil všetko úsilie o presvedčení sa o pomeroch tejto
spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že A. B. ako konateľ spoločnosti Best Press s.r.o. vo svojom

výsluchudňa27.01.2022uviedol,žežalobcovideklarovalpotrebufinančnýchzdrojovnaobchod–nákup
apredajtonerov,ktorýmisatátospoločnosťzaoberala,pretožalobcanerozumie,nazákladečohobymal
byťpreukázanýopak,keďvčasepôžičiekbolireálneuskutočňovanéobchodystonermi,boldeklarovaný
jasný obchodný cieľ a účel poskytnutia peňažných prostriedkov, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj svedok
A. C.. A. B. ako konateľ Best Press s.r.o. vo svojom výsluchu výslovne uviedol, že o skutočnosti, že

požičané peniaze budú použité na vyrovnanie starých dlhov, žalobca nebol informovaný. Z uvedeného
vyplýva, že v čase poskytnutia pôžičiek bolo poskytnutie pôžičiek reálne odôvodnené „biznis-plánom“.
Taktiež z výsluchu A. B. vyplýva, že si nebol istý, či si žalobca overoval finančnú bonitu Best Press
s.r.o. Žalobca má za to, že je z jeho správania nepochybné že sa správal poctivo a na požiadanie Best
Press s.r.o. došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu základu dane a DPH, z obchodu bola

priamo Best Press s.r.o. uhradená vo výške 124.600,- Eur dňa 18.06.2021, preto žalobca konštatoval,
že konal v najlepšej dobrej viere tak, aby jeho zmluvný partner Best Press s.r.o. nebol vystavený
platobnej neschopnosti vo vzťahu k štátnemu rozpočtu v prípade, že by došlo k započítaniu celej výšky
pohľadávky žalobcu. Žalobca tvrdí, že nemal mať prečo pochybnosti o poctivosti a reálnosti priebehu
obchodov, sám osobne navštívil sídlo spoločnosti. Žalobcovi nie je zrejmé, ako by malo byť na škodu

žalobcu personálne prepojenie E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o., nakoľko v čase dodania tovaru mal
žalobca zmluvný kúpnopredajný vzťah výslovne len s Best Press s.r.o., a navyše sa v prípade jeho
osoby nejedná o personálne prepojenie. Výsluchy svedkov jednoznačne neobjektivizujú a nepreukazujú
akúkoľvek vedomosť žalobcu o tom, že je s podvodom spojený dodávateľskou reťazou. Spoločnosť
Best Press s.r.o. bola v čase poskytnutia pôžičiek podľa vyjadrenia žalobcu podrobená prieskumu na

všetkých dostupných portáloch, kde nebola žiadna zmienka o finančných dlhoch, exekúciách, konkurze,
bolo potvrdené ič dph. Skutočnosť, že následne došlo k vysporiadaniu časti nevrátenej pôžičky dodaním
tovaru a vzájomným započítaním pohľadávok svedčí o tom, že žalobca plne v záujme ochrany svojho
vlastníctva uskutočnil z pohľadu podnikania najrýchlejšiu možnosť domôcť sa svojich nárokov oprotitomu, ako by ich mal časovo náročnejšie a finančne nákladnejšie vymáhať súdnou a exekučnou
cestou, uvedené nie je možné vyčítať žalobcovi. Žalobca plne vyvracia argumentáciu správcu dane o
jedinom vysvetlení, a to získaní výhody a to zásadnou skutočnosťou, že v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-243/NKA-BA4-2021 boli nitrilové rukavice zaistené pre účely trestného konania OČTK
a teda žalobca ani nemal reálnu možnosť ich v celom rozsahu zobchodovať. Žalobca zdôraznil, že
poskytnutie pôžičky za účelom nákupu tonerov a následne jeho vysporiadanie dodaním tovaru, ktorý nie
je žiadnym špecifickým zdravotníckym materiálom určeným na špecifický účel s deklarovaným pôvodom
tovaru z Číny a Malajzie určite nenapĺňa znaky porušenia povinnosti poctivosti a starostlivosti. Nie

je možné prijať záver, že žalobca nekonal s obozretnosťou a náležitou starostlivosťou, aby sa vyhol
účasti na podvode s daňou z pridanej hodnoty. Správca dane nepreukázal objektívne skutočnosti, že
žalobca vôbec nejakým spôsobom vedel alebo mal vedieť, že E-Habibi s.r.o. neodvedie daň do štátneho
rozpočtu. Podľa vyjadrenia žalobcu sa nedalo vyvodiť zo žiadnej situácie pred dodaním tovaru, že /ako
to vyplýva aj z výpovedí svedkov/ požičané finančné prostriedky budú použité na iný účel a rovnako
ani po dodaní tovaru, keď žalobca nemá žiadnym možným zákonným spôsobom overiť a zabezpečiť

plnenie koncového dodávateľa vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Správca dane podľa presvedčenia
žalobcu nepreukázal, akú konkrétnu primeranú mieru starostlivosti a obozretnosti mal žalobca údajne
dodržať, a to jednak voči Best Press s.r.o. a jednak E-Habibi s.r.o. tak, aby konanie žalobcu v príčinnej
súvislosti malo jasný vplyv na odmietnutie práva. Navyše žalobca podotkol, že správca dane nikdy
nevytkol porušenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane a tým svojím spôsobom správca

dane rozporoval svoje vlastné tvrdenia o podstate obchodu ako daňového podvodu. Rovnako v rámci
dokazovania bola preukázaná snaha o úspešnosť obchodu zo strany žalobcu. Z rozhodnutí nie je
jasné, akými konkrétnymi dôkazmi dospel správca dane k objektívnemu presvedčeniu, že žalobca
vedel alebo mal vedieť a v spojitosti s tým, čo presne porušil. Len všeobecné tvrdenie o nekonaní z
náležitou starostlivosťou nie je pre takýto záver relevantné. Žalobca musí preto skonštatovať, že sú to

výlučné domnienky správcu dane, ktoré vychádzajú z predchádzajúcich stupňov obchodu a správcom
dane uvádzané dohady nemôžu byť dôkazom o vedomej alebo nedbanlivostnej účasti na podvodnom
konaní. Čo je z pohľadu žalobcu nesmierne dôležité je to, že ak žalovaný tvrdí, že došlo k porušeniu
povinnosti poctivosti a starostlivosti, je nevyhnutnou požiadavkou zákonnosti rozhodnutia ju v našom
právnom systéme naviazať na presné porušenia zákonných ustanovení dotknutých právnych predpisov

s jasným opísaním skutkovej vety. Žalobca zdôraznil, že postupoval s odbornou starostlivosťou tak,
že vyvinul všetko možné úsilie na to, aby si preveril uzatvárané obchody. Boli uzatvorené písomné
zmluvné vzťahy k pôžičkám, dodávateľ bol preverený prostredníctvom verejných registrov (napr. OR
SR), správnosť IČ DPH overovaná na portáli FS, a to za priamej aktívnej súčinnosti účtovníčky
žalobcu. Žalobca si v rámci svojich podnikateľských kontaktov overil odberateľov Best Press s.r.o.,

čím sa presvedčil o reálnej možnosti investovania s príslušným ziskom. Neexistovali ani objektívne ani
subjektívne okolnosti, ktoré by spochybnili reálnosť obchodných prípadov, napr. zrušenie registrácie
DPH, spoločnosti vlastnili vlastné priestory v čase ich návštevy a bol prezentovaný podnikateľský zámer
s tonermi ako aj odberateľskou základňou. Žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi
spoločnosťami PROLASER, E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o., na čom správca dane zakladá neuznanie

práva na odpočet DPH. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010 uviedol,
že nie je možné požadovať, aby daňové subjekty kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy pred
dodaním tovaru. Nie je v možnostiach žalobcu, aby žiadal od dodávateľov finančné podklady a faktúry
z predchádzajúceho nadobudnutia, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, tak ako to po ňom
vyžadoval správca dane. Žalobca nemal povinnosť preverovať si zmluvu v Centrálnom registri zmlúv

a tak zistiť, že tovar bol nadobudnutý pod falošnou zámienkou. Žalovaný neuviedol ako žalobca porušil
zásadu poctivého obchodného styku, keď pôžičky boli poskytnuté s primeraným úrokom a dodanie
prebehlo so zákonnou možnosťou započítania. Žalobca namietal, že výpoveď svedka B. je to jediné,
o čo správca dane oprel svoje rozhodnutie.

14) Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-255/02 Halifax, podľa ktorého nie je relevantný zákaz zneužitia práva, ak môžu mať plnenia
aj iné vysvetlenia ako číre dosiahnutie daňových výhod. Tento záver je podľa žalobcu všeobecne platný
a možno ho aplikovať aj pri obvineniach z podvodného konania. Žalobca už počas daňovej kontroly
uviedol dôvody, pre ktoré pristúpil k obchodu s tovarom mimo svojho hlavného predmetu činnosti,

a to z dôvodu možného spätného získania požičanej finančnej hodnoty, pričom v čase pandémie
sa tento obchod javil ako úspešný podnikateľský zámer. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých pri daňovom podvode nedochádza k reálnemu uskutočneniu
obchodov na všetkých stupňoch reťazca, pričom pri zneužití práva nedochádza k reálnej hospodárskejčinnosti. V prípade preukázania existencie tovaru je na správcovi dane, aby preukázal, že došlo
k zneužitiu práva. Napadnuté rozhodnutie trpí zásadným pochybením, keďže žalovaný ho postavil
na tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že konal v dobrej viere a s náležitou

opatrnosťou, pričom dôkazné bremeno je na správcovi dane. Povinnosť viesť evidenciu obchodných
partnerov, resp. ich preverovať nemôže viesť k záveru o neunesení dôkazného bremena (rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/2016). Je zrejmé, že k dodávke tovaru došlo v júni 2021, pričom
k začatiu trestného stíhania došlo až v októbri 2021 s tým, že nebolo hneď vznesené obvinenie
konkrétnu páchateľovi. Preto žalobca v čase prevzatia tovaru nemohol vedieť, že sa zúčastňuje

na plnení spojenom s daňovým únikom. Neodvedenie dane do štátneho rozpočtu zo strany spoločnosti
E-Habibi s.r.o. neznamená, že došlo k úniku DPH a žalobca zato nemôže niesť zodpovednosť.
Dôkazy zaobstarané správcom dane nie sú postačujúce pre prijatie záveru, že žalobca vedel, resp.
mohol a mal vedieť, že sa svojim konaním podieľa na daňovom podvode. Podľa žalobcu nie je
rozhodujúce, že žalobca neprijal zásadu obozretnosti v obchodnom styku, že nevykonal prieskum
trhu a že obchod s rukavicami nebol jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný len doslovne

prevzal prvostupňové rozhodnutie. Zodpovedať otázky „Kittel testu“ v časových súvislostiach nie je
relevantne možné, pretože až následne bolo zistené, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. nekonala v súlade
s poctivým obchodným stykom v inom vzťahu so spoločnosťou PROLASER. Daň nebola odvedená
na inom stupni obchodných transakcií a nebolo preukázané porušenie povinnosti konať s náležitou
starostlivosťou ani situácia, ktorá by umožňovala žalobcovi dozvedieť sa z oficiálnych zdrojov nepoctivé

konanie jeho subdodávateľov. Obchodná stratégia, skúsenosti s tovarom a nevyhnutné zabezpečenie
nie sú pojmové znaky obozretnosti uzatvárania zmlúv podľa § 43 Občianskeho zákonníka. Absurdné
sú závery správcu dane o neoverení spoločnosti E-Habibi s.r.o., pretože správca dane nepreukázal,
že táto spoločnosť mala v júni 2021 postavenie dlžníka. Povinnosť žiadať doklady od tejto spoločnosti
ako subdodávateľa, o ktorom žalobca nevedel, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Taktiež

nie je prijateľná teória správcu dane o požiadavke na záruku v prípade nesplnenia dlhu, pretože
dlh bol čiastočne plnený. Aj spoločnosť PROLASER začala podnikať právne kroky v auguste 2021.
Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia za použitia rozširujúceho výkladu
pojmu ekonomické alebo personálne prepojenie v rozpore s § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmu. Správca dane nesprávne argumentuje závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Sžf/97/2009, ktoré sa týkajú iného skutkového stavu o takmer absolútnej nevedomosti.

15) Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/5/2021, podľa
ktorého v prípade výkladových pochybností je potrebné zvoliť výklad v prospech jednotlivca, nie štátu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa žalovaný a správca dane

riadili pri aplikácii § 3 ods. 6 daňového poriadku, a to v tom zmysle, že na právne úkony vedúce
k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia sa neprihliada, prípadne aký bol skutočný obsah
sledovaných úkonov. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014,
ktorý hovorí o zásade voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej musí správca dane prihliadať na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo a jeho rozhodnutie musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej

aplikácii relevantných ustanovení. Ohľadom splnenia materiálnych podmienok poukázal žalobca na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2020. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C-142/11 bod 65., C-642/11, bod 50.) so závermi, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné preskúmanie dodávateľa a preniesť
na ňu kontrolné činnosti prináležiace tomuto orgánu. V súvislosti s unesením dôkazného bremena

poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 259/2022-37 o tom, že nikto nenesie
zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah. S poukazom na rozsudky
Súdneho dvora EÚ C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House)
žalobca uviedol, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal aj na

rozsudok Súdneho dvora EÚ C-281/20 so zdôraznením, že otázka, či daň z predchádzajúceho alebo
následnéhopredajabolazaplatenádoštátnejpokladnice,niejerelevantnápreprávoplatiteľanaodpočet
DPH. Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020
a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 uviedol, že tézy formulované v napadnutom rozhodnutí
bez pádnych argumentov a dôkazov nemajú povahu preukázaného faktu a založenie napadnutých

rozhodnutí na takýchto pochybnostiach je neakceptovateľné.

Vyjadrenie účastníkov konania16) Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval podobne ako
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. Žalovaný
dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

17) Správny súd na prejednanie veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 03.07.2025.
Preskúmanímsprávnejžalobyaadministratívnehospisudospelsprávnysúdkzáveru,ževšetkyžalobné

body vznesené žalobcom sú nedôvodné, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

18) Žalobca v úvode správnej žaloby nedôvodne namieta porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku
zo strany správcu dane. Podľa uvedeného ustanovenia oznamuje správca dane v priebehu daňovej
kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným

daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzýva daňový subjekt, aby sa k nim
vyjadrilnajmä,abyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR,
spisová značka 1Sžfk/10/2020, prijaté v Zbierke pod č.18/2022) prechádza prostredníctvom výzvy
správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku dôkazné bremeno späť na daňový subjekt, pričom

k tomu musí dôjsť ešte v priebehu daňovej kontroly. Následkom nedodržania tohto procesného postupu
je skutočnosť, že dôkazné bremeno zo správcu dane na žalobcu neprejde. Absencia takéhoto úkonu
teda nemá za následok nezákonnosť daňovej kontroly, ako to namieta žalobca. Správny súd uvádza, že
prípadné nedodržanie uvedeného zákonného ustanovenia nemá v predmetnej veci relevanciu, nakoľko
správca dane a žalovaný vec posúdili ako daňový podvod, kedy je celé dôkazné bremeno na správcovi

dane, a preto vôbec nedochádza k jeho presunu späť na žalobcu. Správca dane a žalovaný ani nezaložili
svoje rozhodnutia na tom, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda že by nejakú skutočnosť
nepreukázal alebo správcom dane vznesené pochybnosti neodstránil. Naopak, správca dane výslovne
v rámci prvostupňového rozhodnutia uvádza, že zisteniami v daňovej kontrole sa potvrdila materiálna
existencia tovaru, pričom správca dane zistil skutočnosti zakladajúce možnosť daňového úniku, a preto

preniesol dôkazné bremeno na seba. Žalobca preto nesprávne namieta, že nedodržanie § 46 ods.
5 daňového poriadku malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Samozrejme aj v prípade
právneho posúdenia veci ako daňového podvodu musí daňový subjekt dostať možnosť vyjadriť sa k
tomuto posúdeniu a možnosť preukázať, že k daňovému podvodu nedošlo alebo že žalobca na ňom
nebol účastný. Ani v tomto smere však správca dane nepochybil, keďže ešte počas daňovej kontroly

vo výzve zo dňa 24.08.2022 zaslanej žalobcovi uviedol, že zistil v preverovanom obchodnom reťazci
daňový podvod a aj dôvody, pre ktoré tento daňový podvod možno pričítať na ťarchu žalobcu, čo založil
v podstate na tých istých dôvodoch, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca tak mal ešte
v priebehu daňovej kontroly vedomosť o tom, ako mieni správca dane vec právne posúdiť a mal možnosť
brániť sa a navrhnúť dokazovanie v rámci vyjadrenia k uvedenej výzve, prípadne vyjadrenia k protokolu

alebo následne vo vyrubovacom konaní.

19) Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že správca dane sa nezaoberal jeho vyjadrením k vyššie uvedenej
výzvezodňa30.08.2022,tátonámietkajevšeobecná,nakoľkožalobcaneuvádza,sktorýmikonkrétnymi
skutočnosťami sa správca dane nevysporiadal alebo vysporiadal nedostatočne a aký to malo vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na všeobecnosť uplatnenej námietky správny súd
rovnako všeobecne uvádza, že správca dane sa s týmto podaním žalobcu zaoberal, nakoľko sa z jeho
obsahom vysporiadaval aj v rámci prvostupňového rozhodnutia.

20) Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že prerušenie daňovej kontroly

rozhodnutím č. 101017551/2022 zo dňa 22.04.2022 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu v zmysle § 61 ods. 3 písm. b) daňového poriadku bolo neúčelné.
K limitom prerušenia daňovej kontroly na DPH za účelom medzinárodnej výmeny informácií existuje
bohatá vnútroštátna judikatúra. Plynie z nej, že prerušenie daňovej kontroly sa v zásade považuje za
opodstatnené, ak sa požaduje taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou,

a zároveň sa daňová kontrola zbytočne nepredlžuje tým, že sa zisťujú informácie opakovane alebo
po častiach (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.
februára 2019, sp. zn. 5Sžf/15/2016 z 30. mája 2017, sp. zn. 4Sžfk/53/2018 z 2. júla 2019, a tiež
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta 2020, body 33 až 35).21) Proporcionalitou a efektívnosťou (trvania) prerušenia daňovej kontroly a nastavením jej hraníc z
hľadiska účelnosti požadovaných informácií sa zaoberal aj veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR,

ktorý v rozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 konštatoval, že „účelnosť medzinárodnej
výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré
sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom
rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane
pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie

o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako
na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri
následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je nesprávne. Nemožno totiž
vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov
nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových
zistení a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. To však už je vecou hodnotenia

dôkazov a právneho posúdenia, nie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly“(bod 21). Vychádzajúc
z vyššie uvedeného má správny súd za to, že správca dane počas prerušenia daňovej kontroly
požadoval informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu, keď v rámci podvodného
reťazca zisťoval podrobnosti spolupráce medzi francúzskou spoločnosťou PROLASER a slovenskou
spoločnosťou E-Habibi s.r.o. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru správneho súdu hovoriť

o neefektívnom prerušení daňovej kontroly v prejednávnej veci.

22) V rámci ďalších žalobných bodov žalobca v podstate rozporuje právne posúdenie veci ako daňového
podvodu a najmä záver správnych orgánov, že žalobca o tomto podvode mohol a mal vedieť a tvrdí,
že skutočnosti zistené správcom dane a žalovaným uvedené nepreukazujú. Žalobca zároveň namieta

nepreskúmateľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, keďže ich nepovažuje v tejto otázke
za dostatočne odôvodnené.

23) Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH,
ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového

podvodu potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie
podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku
reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností
svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca
vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný

test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od
neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (duediligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom
podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04.
2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré bolo uverejnené v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí.

24) Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH
bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal alebo mohol

vedieť. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02
(Halifax), toto rozhodnutie sa týkalo zneužitia práva, a preto ho nie je možné aplikovať na predmetnú
vec, keďže nejde o totožné právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu,
o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť, správny súd má za to, že správca dane a žalovaný zistili
skutkový stav dostatočne a vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho

dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný
správne a preskúmateľne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal vyššie, na ktorý
v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:25) V rámci tzv. objektívneho testu bolo v danej veci preukázané, že daňový únik nastal u dodávateľa
E-Habibi s.r.o., ktorý daň síce priznal, avšak ju do štátneho rozpočtu neodviedol. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen;

C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré
za podvod na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si
ju odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa stotožňuje s vyhodnotením toho, že
neodvedenie dane bolo dôsledkom podvodného konania zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o., nakoľko

z dokazovania vyplynulo, že tovar (nitrilové rukavice) bol od zahraničného dodávateľa PROLASER
vylákaný pod falošnou zámienkou dodania nemocniciam. Správca dane taktiež skúmal ekonomickú
situáciu v spoločnosti E-Habibi s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť sa zbavila svojho majetku a bola
neúmerne zadlžená, keďže sa zbavila svojho majetku predajom spoločnosti Tatranská mliekareň a.
s. a v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov (jún 2021) už nevlastnila žiaden majetok. V rámci
objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ nastať daňový únik aj na inom

stupni reťazca, ako priamo u žalobcu a v tomto smere žalobca nedôvodne namieta, že mu boli pričítané
nedostatky jeho dodávateľov, o ktorých nevedel alebo na konanie, ktorých nemal žiaden vplyv. Žalobca
zodpovedá aj za takýto daňový únik, ak o ňom vedel alebo mohol a mal vedieť (k tomu viac nižšie). Tiež
nie je relevantné kedy tieto okolnosti nastali, ako to žalobca namieta v správnej žalobe. Pri posúdení
objektívneho testu je podstatné len to, že k nedovolenému daňovému úniku došlo. Neodvedenie dane

zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o. je pritom priamo spojené so zdaniteľnými obchodmi žalobcu,
z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, nakoľko totožný tovar (nitrilové rukavice) bol predaný spoločnosti
Best Press s.r.o., ktorá ho následne predala žalobcovi. Nepriznané odpočítanie DPH tak bolo žalobcom
uplatnené z tovaru, z ktorého nadobudnutia daň neodviedla práve spoločnosť E-Habibi s.r.o. v dôsledku
podvodného konania. Správny súd ďalej poukazuje na prepojenie medzi spoločnosťou E-Habibi s.r.o. a

spoločnosťou Best Press s.r.o. v osobe konateľa, pričom tieto spoločnosti majú zároveň rovnaké sídlo,
ako aj na to, že tovar bol medzi nimi prevádzaný bez navýšenia ceny. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo
o skutočné podnikateľské transakcie, ale o účelové konanie, čo tiež podporuje záver správcu dane na
daňovom podvode.

26) Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí
byť naplnený aj tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň
sa na strane žalobcu posudzuje tzv. duediligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to,
aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním. Žalobca v tomto smere v prvom rade
namieta, že správne orgány jednoznačne neuviedli mieru zavinenia žalobcu, teda či išlo o úmyselnú

alebo nedbanlivostnú účasť na predmetných obchodoch. Správny súd uvádza, že miera zavinenia, teda
či sa žalobca vedome zúčastnil na daňovom podvode alebo o podvodnom konaní len mohol a mal
vedieť, ak by konal obozretne, nemá žiaden vplyv na pričítanie zodpovednosti za daňový podvod, pričom
v obidvoch prípadoch je následkom nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Správny súd ďalej uvádza,
že z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi nebola vytknutá vedomá účasť

na daňovom podvode, ale správca dane a žalovaný uzavreli, že zo zistených objektívnych skutočností
vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal požadovanú obozretnosť a uistil
sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k účasti na podvode. Preto žalobcove námietky o tom,
že o daňovom podvode nevedel nie sú relevantné, pretože na tejto skutočnosti neboli preskúmavané
rozhodnutia založené.

27) Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca pri zdaniteľných
obchodoch nedodržal primeranú mieru obozretnosti pri obchodovaní so spoločnosťou Best Press s.r.o.,
a to už pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách ako aj pri následnom dodaní nitrilových rukavíc. Správny
súd pri tomto konštatovaní poukazuje na objektívne zistené skutočnosti, že konateľ žalobcu vo svojom

výsluchu uviedol, že poskytol pôžičky spoločnosti Best Press s.r.o., hoci túto spoločnosť ani ostatných
spoludlžníkov poriadne nepoznal a neoveroval si ich platobnú schopnosť. Garantom tohto obchodu mal
byť A. C., ktorého konateľ žalobcu poznal, táto osoba však nemala žiaden právny vzťah k spoločnosti
Best Press s.r.o., pričom sa nepreukázalo ani to, že išlo o tichého spoločníka tejto spoločnosti, keďže
zmluva o tichom spoločenstve nebola predložená. Žiadne iné overenie spoločnosti Best Press s.r.o.

žalobca preukázateľne nevykonal, a preto nie je pravdivé jeho tvrdenie v správnej žalobe, že pôžička
nebola poskytnutá len na základe odporúčania A. C.. Žalobca poskytol spoločnosti Best Press s.r.o.
pôžičku v pomerne vysokej sume 700.000,- Eur, a to vychádzajúc najmä na základe odporúčania A.
C.. Žalobca pôžičku poskytol v častiach. Žalobca tiež poskytol pôžičku bez akéhokoľvek zabezpečeniazáväzku. Takéto konanie žalobcu predstavuje vysoko neštandardný obchod, pri ktorom nie je možné
skonštatovať,žežalobcadodržalrozumnúmieruobozretnosti.Toistéplatíokonanížalobcuponevrátení
pôžičky zo strany spoločnosti Best Press s.r.o., keď žalobca namiesto toho, aby pristúpil k vymáhaniu

svojej pohľadávky od tohto dlžníka, prípadne od ďalších štyroch spoludlžníkov, akceptoval na splatenie
pôžičky prijatie tovaru – nitrilových rukavíc, s ktorým doposiaľ neobchodoval, neoveroval si pôvod ani
kvalitu tohto tovaru, ani nemal pre tento tovar v čase jeho prijatia k dispozícii žiadnych odberateľov.
Žalobca zároveň nepožadoval splatenie úroku, hoci hodnota poskytnutého tovaru prevyšovala sumu
dlžnej istiny pôžičky, naopak, napriek nesplateniu celého záväzku sám doplatil spoločnosti Best Press

s.r.o. rozdiel v pohľadávke prevyšujúci istinu v sume 124.600,- Eur. Takéto konanie žalobcu jednoznačne
nemožno považovať za obozretné, aby prijatím tovaru nebol zapojený do obchodov poznačených
podvodným konaním.

28) Žalobca vytýkal správnym orgánom, že od neho požadovali neúmerné overenie svojho dodávateľa
v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ

C-80/11, C-142/11 a C-642/11. Tiež vytýkal správcovi dane a žalovanému, že neuviedli aké preverenia
mal žalobca vo vzťahu k svojmu dodávateľovi vykonať. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca
nevykonal vo vzťahu k dodávateľovi Best Press s.r.o. ani k prijatiu tovaru – nitrilových rukavíc žiadne
preverenie. Celý postup žalobcu od poskytnutia pôžičiek až po prijatie tovaru za účelom ich splatenia
považuje správny súd za vysoko neštandardný a nezodpovedný prístup, pri ktorom žalobca vôbec

nedbal na to, či môže byť pri týchto obchodoch, hoci aj z nedbanlivosti, zapojený do podvodného
dodávateľského reťazca. Žalobca v správnej žalobe rozporuje jednotlivé zistenia správcu dane, ktoré
samostatne nepreukazujú nedbanlivosť žalobcu, avšak všetky v súhrne, ako ich správny súd zhrnul
v predchádzajúcom odseku, preukazujú neobozretné správanie žalobcu, v dôsledku čoho sú splnené
podmienky na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi pre daňový podvod.

29) Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na § 43 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. o) zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu a § 3 ods. 6 daňového poriadku, ide o právne normy, ktoré neboli
aplikované v predmetnej veci a správny súd považuje túto argumentáciu za irelevantnú. Rovnako
považuje správny súd za irelevantné odkazy žalobcu na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR,

Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ v závere správnej žaloby, kde žalobca len cituje
súdne rozhodnutia bez uvedenia, v čom je skutkový a právny stav obdobný s posudzovanou vecou
avčomsasprávneorgányodchýliliodzáverovuvedenýchvtýchtorozhodnutiach.Preprávneposúdenie
veci je relevantná najmä rozhodovacia činnosť týkajúca sa daňových podvodov, ktorú správny súd
uvádza v odseku 23. tohto rozsudku, v súlade s ktorou bola predmetná vec posúdená.

30) Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť Best Press s.r.o. predávala
totožný tovar štyrom spoločnostiam vrátane žalobcu, pričom žalobcovi a ešte jednej spoločnosti nebolo
uznanéodpočítanieDPH,avšakďalšímdvomspoločnostiamodpočetuznanýbol.Kuvedenémusprávny
súd konštatuje, že podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo

ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa § 181 ods. 1 SSP
dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo podľa doručenky nachádzajúcej
sa v administratívnych spise napadnuté rozhodnutie doručené dňa 03.07.2023, a teda žalobné body
mohol rozširovať najneskôr do 04.09.2023 (najbližší pracovný deň po 03. 09. 2023). Vyššie uvedené
námietky vznesené až na pojednávaní dňa 03.07.2025 sú uplatnené zjavne po lehote, a preto sa s nimi

správny súd nemohol vecne nezaoberať. Správny súd nad rámec toho uvádza, že v prípade pričítania
zodpovednosti daňovému subjektu za daňový podvod je potrebné skúmať možnú vedomosť daňového
subjektu o tomto podvode na základe individuálnych skutkových okolností. Hoci sú viaceré subjekty
zapojené do rovnakého reťazca neznamená to, že výsledok jednej daňovej kontroly platí automaticky
pre všetky daňové subjekty. Preto skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní

nemajú samé osebe vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože v predmetnej veci bolo podstatné výlučne
posúdenie dodržania miery obozretnosti zo strany žalobcu a nie iných subjektov, ktoré mohli konať
odlišne.

31) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil