Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100419
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. C. XXX, XXX XX D., zast.: JUDr. Katarína Kaňková, PhD.,
advokátka, so sídlom: Hurbanova 81, 920 01 Hlohovec, IČO: 40 376 737 proti žalovanému: Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom: Žellova ul. 2, 829 54 Bratislava 25, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: 5753/2024/911, č.k.: PV 912/00094/2023, č.z.: 16659/2024 zo
dňa 07.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) na základe
§ 19 zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodnutím (ďalej len „Zákon o zdravotnom
poistení“) vykonala ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 za žalobcu,

pričom ku dňu 04.06.2023 bol zistený nedoplatok vo výške 1.568,16 Eur. Na základe uvedeného preto
prvostupňový orgán verejnej správy vydal Výkaz nedoplatkov č. 2333103317 zo dňa 12.06.2023 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pohľadávku za rok 2022
v lehote do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca námietky. Úvodom podaných námietok žalobca
uviedol, že dňa 14.07.2022 ako spolujazdec pri dopravnej nehode utrpel ťažký úraz, následkom ktorého

sa stal invalidným a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola stanovená v
rozsahu 75%, pričom je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2020 žalobca obdržal z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla škodcu
náhradu škody za stratu na zárobku za obdobie od 06.09.2002 do 31.12.2019, ktorú žalobcovi vyplatila
poisťovňa, v ktorej mal škodca uzatvorené poistenie. Vyplatenú náhradu škody žalobca riadne zdanil
a daň odviedol daňovému úradu. V čase úrazu žalobca pracoval vo Francúzsku a tam platil aj všetky
odvodové povinnosti. Podľa žalobcu nemožno náhradu škody, z ktorej mu, prvostupňový orgán verejnej

správy vyrubil poistné, považovať za zárobkovú činnosť a teda nemohla žalobcovi vzniknúť povinnosť
odviesť poistné. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nesprávne, keďže
za žalobcu, ako invalidného dôchodcu, platí poistné štát, teda žalobca nespadá pod okruh osôb v
zmysle Zákona o zdravotnom poistení, ktoré sú povinné platiť poistné. Žalobca ďalej namietal, žeprvostupňovérozhodnutieneobsahujevšetkynáležitostiuvedenév§17aZákonaozdravotnompoistení,
nakoľko prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého považuje prvostupňový
orgán verejnej správy žalobcu za platiteľa poistného a zároveň absentuje aj dátum začatia a skončenia

povinnosti platiť poistné.

3. O podaných námietkach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.s.: 5753/2024/911, č.k.: PV
912/00094/2023, č.z.: 16659/2024 zo dňa 07.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
námietky žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úvodom napadnutého rozhodnutia

žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a poukázal na stanovisko Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky k otázke, či sa príjem platiteľa poistného poskytnutý z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu ako
náhrada škody považuje za náhradu, ktorá nie je predmetom dane. Vo svojom stanovisku finančné
riaditeľstvo uviedlo, že plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu zo zákonného poistenia povinného
plynúce poškodenému ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu sa v plnej výške považuje za

zdaniteľný príjem vtedy, ak poškodený v dôsledku úrazu nemá viac ako 40 percentný pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť. Ak však poškodený v dôsledku úrazu má viac ako 40 percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, potom príjem plynúci poškodenému z poistenia zodpovednosti
za škodu zo zákonného poistenia povinného vo forme náhrady za stratu zdaniteľného príjmu je príjmom
oslobodeným od dane z príjmov, a to do výšky sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

platnej v roku, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené (v roku 2022 to bola suma 4.579,26 Eur). Ak
by uvedené plnenie túto sumu by presiahlo, do daňového priznania k dani z príjmov mal poškodený
zahrnúť iba rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Záverom finančné riaditeľstvo zhrnulo, že keďže nemá
informáciu o tom, v akej výške bola žalobcovi vyplatená náhrada za stratu na zárobku z poistenia
zodpovednosti za škodu a či pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť dôsledku úrazu je viac

ako 40%, nemôže zaujať žiadne konkrétne stanovisko k tomu, či žalobca priznal v podanom daňovom
priznaní prijaté plnenie správnej výške. Žalovaný ďalej uviedol, že pri vykonaní ročného zúčtovania za
rok 2022 vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy z údaju o základe dane z ostatných príjmov
podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“), ktorý bol
vo výške 22.402,32 Eur. Žalobca výšku príjmu nespochybnil a sám uviedol, že príjem bol prijatý ako

náhrada škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, uvedený príjem zdaní a daň odviedol daňovému úradu. Z daňového priznania za
rok 2022 vyplýva, že žalobca sám zaradil tento príjem medzi zdaniteľné príjmy, pričom sám namieta,
že uvedená náhrada nespadá pod ustanovenia § 8 Zákona o dani z príjmov. Keďže uvedený príjem
žalobca uviedol vo svojom daňovom priznaní za rok 2022, vymeriavací základ platiteľa poistného pre

výpočet nedoplatku alebo preplatku na verejné zdravotné poistenie za rok 2022 bol prvostupňovému
orgánu verejnej správy správne určený vo výške tohto základu dane. Suma vypočítaného poistného je
správna, keď bola vypočítaná vynásobením vymeriavacieho základu so sadzbou poistného vo výške
7%. K námietke ohľadom skutočnosti, že žalobca je invalidný dôchodca a poistné za neho platí štát,
preto nespadá pod okruh osôb ktoré sú uvedené v paragrafe 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení,

žalovaný súhlasil, avšak z uvedeného dôvodu nie je možné prvostupňové rozhodnutie považovať za
nesprávne. Žalovaný poukázal na § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, podľa, ktorého poistenci,
ktorí majú príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písmena d) Zákona o zdravotnom poistení,
majú povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. K námietke žalobcu, že napadnutý výkaz nedoplatkov
neobsahuje náležitosti podľa zákona, a teda v ňom nie je uvedené, podľa ktorého ustanovenia je žalobca

považovaný za platiteľa poistného a uvedený dátum začatia a dátum skončenia povinnosti platiť poistné,
žalovaný uviedol, že tieto údaje vo výkaze nedoplatkov absentujú z dôvodu, že žalobca sa počas
roku 2022 nepovažoval ani jeden deň za samostatne zárobkovo činnú osobu a taktiež ani jeden deň
za samoplatiteľa. Preto má výkaz nedoplatkov všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný ďalej
uviedol, že z preukázaných skutočnosti vyplynulo, že žalobca vo svojom daňovom priznaní za rok 2022

priznal príjem z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním a poisťovateľom na základe uplatneného
nároku na náhradu straty zárobku. Podľa stanoviska finančného riaditeľstva je náhrada straty zárobku
vyplatená žalobcovi v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu predmetom dane z príjmov.
Žalovaný mal za to, že predmetnú náhradu straty zárobku, ktorá bola žalobcovi v roku 2022 vyplatená,
je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písmena d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom

poistení, a teda žalobca má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Podľa § 10b ods. 1 písm. d)
zákona o zdravotnom poistení sa za zárobkovú činnosť považuje aj činnosť vyplývajúca z právneho
vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 Zákona o dani z príjmov. Podľa
žalovaného je potrebné pod § 8 Zákona o dani z príjmov podriadiť všetky príjmy, ktoré sú predmetomdane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení § 5 až 7 zákona o dani z príjmov. Žalovaný tak príjem
prijatý z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového
vozidla škodcu, vyplatený v roku 2022 považuje za ostatný príjem podľa § 8 Zákona o dani z príjmov. Na

základe uvedených argumentov tak žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy
postupoval správne, keď takýto príjem zahrnul do ročného zúčtovania za rok 2022 a v správnej výške
vyrubil nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení za rok 2022.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zrušil.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. V rámci prvej žalobné
námietky žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nie spoľahlivo

zisteného skutkového stavu. Svoju námietku odôvodnil tým, že žalovaný na strane 3 napadnutého
rozhodnutia poukazuje na to, že žalobca v daňovom priznaní uviedol príjem z ostatných príjmov podľa
§ 8 Zákona o dani z príjmov, pričom táto skutočnosť podľa žalovaného zakladá povinnosť žalobcu platiť
poistné, pričom žalovaný toto svoje tvrdenie nijako neodôvodnil. Žalobca ďalej namietal, že žiadosť
žalovaného adresovaná Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky nebola žalobcovi doručená,

pričom, ak takáto žiadosť bola zaslaná, podľa žalobcu ide o žiadosť podanú nesprávne a účelovo, lebo
ňou žalovaný priamo navádzal finančné riaditeľstvo na odpoveď, ktorú chcel dosiahnuť. Žalovaný sa
vôbec nezaoberal skutočnosťou, že náhrada za stratu zárobku bola žalobcovi vyplatená ako náhrada
príjmu, ktorú by žalobca obdržal vo Francúzsku. Podľa žalobcu žalovaný vôbec neskúmal, či príjem
žalobcu je oslobodený od daňovej povinnosti podľa osobitného zákona alebo medzinárodnej zmluvy, a

ani to, či sa príjem žalobcu považuje za príjem, z ktorého je žalobca povinný odvádzať poistné. Žalobca
zdôraznil, že Finančné riaditeľstvo sa vyjadrovalo výlučne k dani z príjmov a nie k tomu, či je žalobca
povinný odviesť poistné, ak jeho príjem vo forme náhrady zárobku nahrádza zárobok, ktorý by dosiahol
na území Francúzska. Podľa žalobcu sám žalovaný nevie subsumovať príjem žalobcu pod konkrétne
ustanovenia zákona o zdravotnom poistení a len poukázal na ustanovení § 10b ods. 1 písmena d)

Zákona o zdravotnom poistení, pričom uvedené ustanovenie odkazuje na § 8 zákona o dani z príjmov,
pričom uvedený § 8 zákona o dani z príjmov má 17 odsekov.

6.Ďalšoužalobnounámietkoužalobcanamietalnesprávneprávneposúdenie.Svojunámietkuodôvodnil
tým, že žalovaný neskúmal riadne a úplne skutkový stav vzťahujúci sa na žalobcu, či osobitný predpis

alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak a či príjem žalobcu, ako náhrada za stratu na zárobku,
ktorý poberal vo Francúzsku možno považovať za príjem, z ktorého má žalobca povinnosť odviesť
poistné na území Slovenskej republiky, keď odvodové povinnosti pre vznik nároku platil vo Francúzsku.
Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného ide o nesprávne právne posúdenie, keďže žalobca nevykázal
príjem zo zárobkovej činnosti, ani z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných

príjmov podľa osobitného predpisu. Podľa žalobcu jeho príjem nie je príjmom zo zárobkovej činnosti
a ani nevykonáva činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, jeho príjem má charakter náhrady škody,
pričom táto suma nevyplýva zo žiadneho právneho vzťahu medzi žalobcom a poisťovňou, ktorý by bolo
možné považovať za dosiahnutie príjmu z ostatných činností podľa osobitného predpisu. Keďže žalobca
nedosiaholvroku2022príjempodľaustanovenia§10bods.1písmenad)zákonaozdravotnompoistení,

nemôže sa naňho vzťahovať ani ustanovenie § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. Žalobca
ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčíne sp. zn. 15Sa/10/2022 zo dňa 11.05.2023, ktorý
v obdobnej veci zrušil rozhodnutie obidvoch inštancií a vec vrátil na nové rozhodnutie z dôvodu, že
žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcich sa argumentácie, že žiaden kapitálový
majetok ani ostatný príjem žalobcu nebolo možné subsumovať pod ustanovenie § 10b ods. 1 písmena

c) a d) Zákona o zdravotnom poistení.

7. Poslednou žalobnou námietkou žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného, pričom žalovaný nereagoval na námietky žalobcu, neuviedol v čom spočíva
nesprávnosť podaných námietok a poukázal na ustanovenie zákona bez náležitého, zrozumiteľného

riadneho odôvodnenia.

Vyjadrenie žalovaného8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

9. K námietke žalobcu ohľadom doručenia žiadosti o stanovisko zo strany žalovaného adresovanej

finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že predmetná žiadosť ako aj odpoveď
finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo žalobcovi spoločne s výzvou na vyjadrenie a doplnenie
spisovej dokumentácie zo dňa 18.12.2023 zaslané žalobcovi, pričom žalobca sa k výzve vyjadril
podaním zo dňa 05.01.2024. K argumentu žalobcu, že žalovaný nevie subsumovať uplatnený nárok
pod konkrétne ustanovenie zákona o zdravotnom poistení, avšak iba odkazuje na ustanovenie § 10b

ods. 1 písmena d) Zákona o zdravotnom poistení a ustanovenie § 8 Zákona o dani z príjmov, ktoré má
17 odsekov, žalovaný uviedol, že samotný žalobca vo svojom daňovom priznaní za rok 2022 priznal
príjem z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním a poisťovateľom na základe uplatneného nároku na
náhradu za stratu na zárobku ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Náhradu za stratu na
zárobku nie je možné posúdiť inak ako podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písmena d) v spojení s § 13 ods.
7 zákona o zdravotnom poistení ako ostatný príjem, podľa ktorého vzniká platiteľovi poistného povinnosť

platiť poistné z týchto príjmov. § 8 zákona o dani z príjmov obsahuje demonštratívny výpočet príjmov,
ktoré sú predmetom dane a zároveň ich nie je možné posúdiť ako príjmy podľa ustanovení § 5 až § 7
zákona o dani z príjmov. Z obsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení jednoznačne
vyplýva, že poistenci štátu uvedený v odseku 7 sú povinní z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10
B zákona o zdravotnom poistení platiť poistné podľa § 13 zákon o zdravotnom poistení, ktoré sa potom

zúčtuje v ročnom zúčtovaní. Žalovaný zároveň uviedol, že skutočnosť, že žalobca v čase úrazu pracoval
vo Francúzsku, je pre toto konanie nepodstatná, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade
je skutočnosť, že príjem žalobcu bol vyplatený v roku 2022 na území Slovenskej republiky a že tento
príjem podlieha dani z príjmu, tak ako to uviedol aj sám žalobca vo svojom daňovom priznaní za rok
2022. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia, nakoľko žalovaný

neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť podaných námietok, žalovaný uviedol, že naopak žalovaný
jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil prečo rozhodol tak ako rozhodol. Žalovaný v ostatnom
zotrval na svojom rozhodnutí.

Replika žalobcu

10. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný opätovne nezodpovedal žiadnu z námietok žalobcu.
Podľa žalobcu sa žalovaný vo vyjadrení vyhol námietke, podľa ktorej neskúmal riadne a úplne skutkový
stav, či osobitný predpis alebo medzinárodnú zmluvu a či príjem žalobcu, ako náhrada za stratu zárobku,
ktorú poberá vo Francúzsku možno považovať za príjem, z ktorého má žalobca povinnosť odviesť

poistné na území Slovenskej republiky. Žalovaný podľa žalobcu nebol schopný príjem žalobcu podriadiť
pod konkrétne ustanovenie zákona, a preto žalobca tvrdí, že nie je možné považovať rozhodnutie
žalovaného za jasné, zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.

Duplika žalovaného

11. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení
k správnej žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
prvostupňovéhorozhodnutia,akoajkonaniažalovanéhoaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávy,ktoré
predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup,
ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných

bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

13. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.

Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Rozsudok bol dňa 18.08.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiestoa čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. e) a f) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o zdravotnom poistení: zdravotné poistenie je povinné
verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného
poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom, individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje

poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve
podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení : poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).

23. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení: zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm a) až e) Zákona o zdravotnom poistení: na účely tohto zákona je povinný
platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ, štát, platiteľ dividend.

25. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) až c) Zákona o zdravotnom poistení: poistné je povinná platiť aj osoba,

ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo
činnou osobou alebo osobou podľa odseku 7.

26. Podľa § 11 ods. 7 písm. b) Zákona o zdravotnom poistení : štát je platiteľom poistného, ak v odseku
8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok podľa osobitného predpisu, okrem

poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného
predpisu, alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu
alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto
členskom štáte.27.Podľa§13ods.7Zákonaozdravotnompoistení:zamestnanec,samostatnezárobkovočinnáosoba,
poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej

činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací
základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa
osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

28. Podľa § 12 ods. 1 písm. b), za bodkočiarkou Zákona o zdravotnom poistení: ak je zamestnanec,

samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods.
7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13
ods. 7.

29.Verejnézdravotnépoisteniejedruhpoistenia,nazákladektoréhosaposkytujepoistencomverejného
zdravotného poistenia za podmienok ustanovených Zákonom o zdravotnom poistení zdravotná

starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak zdravotná
poisťovňa zistí, že poistenec má nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení, je oprávnená nedoplatok,
resp. dlžné poistné, uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

30. U žalobcu nebolo sporné, že ide o fyzickú osobu, ktorá je invalidná, s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 75%, teda poistné za osobu žalobcu platí štát. Ďalej v konaní nebolo
sporné, že žalobcovi bola v roku 2022 poisťovňou vyplatená suma vo výške 22.402,32 Eur, ako náhrada
za stratu zárobku, pričom uvedenú sumu žalobca priznal v rámci daňového priznania za rok 2022.
Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného,
dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo určenie, či vyplatená suma

22.402,32 Eur ako náhrada za stratu príjmu, zakladá u osoby žalobcu povinnosti zaplatiť poistné za
uvedenú sumu.

31. Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 12.06.2023 vydal voči žalobcovi výkaz nedoplatkov na
sumu 1.568,16 Eur. Žalobcu považoval za poistenca štátu, pričom prvostupňový orgán dospel k záveru,

že prijatím sumy 22.402,32 Eur žalobca získal príjem podľa § 10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom
poistení, a teda dosiahol príjem z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu (§ 8 Zákona o daní
z príjmu). Prvostupňový orgán verejnej správy pri tom vychádzal z údajov poskytnutých Finančnou
správou, podľa ktorých sám žalobca v daňovom priznaní za rok 2022 priznal predmetný príjem podľa
§ 8 Zákona o daní z príjmov. Aj napriek tomu, že žalobca je osoba poberajúca invalidný dôchodok,

teda platcom poistného za žalobcu je štát, je žalobca povinný zaplatiť poistné aj z príjmu, ktorý mu bol
vyplatený nad rámec dôchodkových dávok. Ak teda žalobca uvedený príjem, hoci aj vo forme náhradu
za stratu zárobku, priznal v rámci daňového priznania, možno takýto príjem považovať za príjem podľa
§ 10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení (v spojení s § 8 Zákona o dani z príjmu). Uvedený
príjem tak predstavuje základ dane, ktorý sa podľa § 13 ods. 7 Zákona o zdravotnom poistení rovná

vymeriavaciemu základu pre odvod poistného. Sadzba poistného v prípade žalobcu predstavuje 7% z
vymeriavacieho základu (22.402,32 * 0,07 = 1.568,16). Správny súd na základe uvedeného konštatuje
správnosť postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy.

32. Žalobca správnu žalobu dôvodil viacerými žalobnými námietkami, ktoré rámcovo rozdelil do

troch kategórii – I. nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nie spoľahlivého skutkového stavu, II.
nesprávne právne posúdenie, III. nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa
s jednotlivými námietkami vysporiada v poradí, v akom boli žalobcom vznesené v rámci správnej žaloby.

33. Ako prvý argument nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nie spoľahlivého zistenia skutkového

stavu žalobca uviedol, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie o povinnosti žalobcu platiť
poistné, keď žalobca uviedol v daňovom priznaní príjem z ostatných príjmov podľa § 8 Zákona o daní
z príjmov. S uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Naopak, žalovaný vyčerpávajúcim
spôsobom v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil, prečo považoval príjem žalobcu vo forme náhrady za
stratu zárobku za príjem, za ktorý je žalobca povinný zaplatiť poistné. Žalovaný riadne subsumoval

charakter príjmu žalobcu vo forme náhrady za stratu príjmu pod príslušné zákonné ustanovenia, pričom
k správnosti záverov konštatovaných žalovaným v napadnutom rozhodnutí sa správny súd vysporiada
v ďalšom texte tohto odôvodnenia.34. V rámci námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nie spoľahlivého zistenia skutkového
stavu žalobca ďalej namietol, že mu zo strany žalovaného nebola doručená žiadosť adresovaná
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, pričom zároveň táto žiadosť bola účelová, pričom

žalovaný priamo navádzal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na odpoveď, ktorú chcel
dosiahnuť. V prvom rade správny súd konštatuje, že žalovaný predmetné stanovisko Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky žalobcovi doručil, pričom mu dal aj možnosť sa k nej, ako aj
k samotnému stanovisku zo dňa 05.12.2023 vyjadriť, a to dňa 28.12.2023. Správny súd posúdil v zmysle
vyššej uvedenej námietky žiadosť žalovaného zo dňa 27.11.2023, pričom nedospel k záveru, že táto

by bola svojou podstatou účelová. Z textu žiadosti o stanovisko vyplýva cit.: „V danej veci bude
rozhodujúcim posúdenie, či príjem platiteľa poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla škodcu ako náhrada škody, respektíve náhrada
za stratu zárobku, priznanú v daňovom priznaní za rok 2020 sume 240.145,46 Eur a v daňovom priznaní
za rok 2022 v sume 22.402,32 Eur, je možné považovať za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1
písmena d) Zákona o zdravotnom poistení alebo nie. .... Platiteľ poistného v námietkach uvádza, že

poskytnutá náhrada nespadá pod ustanovenie osobitného predpisu, t.j. § 8 zákona o dani z príjmov, a
preto dosahovanie tohto príjmu nemožno považovať za zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom
poistení ani za ostatný príjem podľa zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si
vás týmto dovoľujeme požiadať o stanovisko, či sa príjem platiteľa poistného, poskytnutý z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla škodcu ako

náhrada škody, respektíve náhrada za stratu tu na zárobku, považuje za náhradu uvedenú v paragrafe 3
ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktorá nie je predmetom dane...“. Správny súd nezistil účelovosť
danej žiadosti. Žalovaný v nej opísal povahu príjmu žalobcu, pričom neuviedol také skutočnosti, ktoré
by boli navádzajúce či nepravdivé za účelom dosiahnutia požadovanej odpovede. Správny súd preto
uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

35. Ďalším argumentom, ktorým žalobca dôvodil nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nie
spoľahlivého zistenia skutkového stavu bol argument, že žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťou,
že náhrada za stratu zárobku bola žalobcovi vyplatená ako náhrada príjmu, ktorú by žalobca
obdržal vo Francúzsku. Správny súd uvedený argument považuje za nerelevantný, ktorý nezakladá

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnej posudzovanej veci nie je podstatné, či sa
náhrada príjmu týka zárobku, ktorú by žalobca dosahoval vo Francúzsku, ale podstatné je posúdenie,
či povinnosť platiť poistné vyplýva z príjmov, ktoré boli získané na území Slovenskej republiky, a teda je
s príjmom spojená daňová povinnosť na území Slovenskej republiky, z ktorej možno odvodiť uvedenú
povinnosť platiť poistné za dosiahnutý príjem.

36. Žalobca nepreskúmáteľnosť rozhodnutia ďalej dôvodil tým, že žalovaný vôbec neskúmal, či príjem
žalobcu je oslobodený od daňovej povinnosti podľa osobitného zákona alebo medzinárodnej zmluvy,
a ani to, či sa príjem žalobcu považuje za príjem, z ktorého je žalobca povinný odvádzať poistné.
Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že otázkou daňovej povinnosti vo vzťahu k náhrade

za stratu zárobku sa žalovaný zaoberal. Za týmto účelom žalovaný dožiadal o súčinnosť Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré poskytlo svoje stanovisko k zdaneniu príjmu z náhrady za stratu
zárobku. K argumentu ohľadom znenia osobitného zákona či medzinárodnej zmluvy, podľa ktorých by
príjem náhrady za stratu zárobku nebolo možné považovať za príjem ktorý podlieha povinnosti platiť
poistné správy súd uvádza, že pokiaľ takého osobitného zákona alebo medzinárodnej zmluvy niet,

orgán verejnej správy sa s uvedeným argumentom nemusí vypriadať, nakoľko ide o negatívnu dôkaznú
skutočnosť. Správny súd preto uvedený argument vyhodnotil ako nedôvodný.

37. Žalobca ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný nevie subsumovať príjem žalobcu
pod konkrétne ustanovenie zákona o zdravotnom poistení a len poukázal na ustanovenie § 10b ods.

1 písmeno d) Zákona o zdravotnom poistení, ktoré odkazuje na § 8 Zákona o dani z príjmov, pričom
uvedené ustanovenie má 17 odsekov. Podľa žalobcu tak žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav.
Správny súd sa stotožňuje s tým, že ustanovenie § 10b ods. 1 písmeno d) Zákona o zdravotnom poistení
odkazuje priamo na § 8 Zákona o dani z príjmov, avšak s danou námietkou sa správny súd nestotožnil.
Žalovanýjednoznačnekvalifikovalpríjemžalobcuznáhradyzastratuzárobkuakoostatnýpríjem,pričom

k správnosti tejto kvalifikácie žalovaným sa správny súd vyjadrí v ďalšom texte tohto odôvodnenia.
Správny súd len dodá, že v rámci § 8 jedine ods. 1 poskytuje demonštratívny výpočet príjmov, ktoré
možno považovať za ostatné príjmy, ostatné odseky pomenovanie jednotlivých ostatným príjmov, čo
i len demonštratívne, neobsahujú.38. Žalobca ďalej nezákonnosť napadnutého rozhodnutia dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci
žalovaným. Svoju námietku zdôvodnil tým, že žalobca v roku 2022 nedosiahol žiaden príjem podľa § 10b

ods. 1 písmeno d) Zákona o zdravotnom poistení, jeho príjem má charakter náhrady škody, ktorý však
nevyplýva zo žiadneho právneho vzťahu medzi žalobcom a poisťovňou, ktorý by bolo možné považovať
zadosiahnutiepríjmupodľaosobitnéhopredpisu.Správnysúdsastakýmtokonštatovanímaposúdením
príjmu zo strany žalobcu nestotožnil. Ako už bolo uvedené, hoci za žalobcu platí poistné štát, ak žalobca
získa príjem podľa § 10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení, je žalobca povinný zaplatiť

poistné aj z tohto príjmu. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení je zárobkovou
činnosťou aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných
príjmov podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis v tomto prípade možno považovať Zákon
o dani z príjmov, konkrétne § 8. Z § 8 ods. 1 Zákona o dani z príjmu vyplýva demonštratívny výpočet
príjmov, ktoré možno považovať za ostatné príjmy, ktoré zakladajú daňovú povinnosť. Podstatné je, že
do kategórie príjmov podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov patria príjmy, ktoré nemožno subsumovať

pod príjmy upravené v §5 (príjmy zo závislej činnosti), § 6 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej
zárobkovej činnosti a z prenájmu) a § 7 (príjmy z kapitálového majetku). Keďže podľa povahy náhradu
za stratu zárobku nemožno kategorizovať ani pod jednu uvedenú pomenovanú skutkovú podstatu príjmu
podľa Zákona o dani z príjmu, spadá uvedený príjem medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 Zákona
o dani z príjmu. To, že náhrada za stratu zárobku je zdaniteľným príjmom, vyplýva z § 9 ods. 2 písm.

i) bod 1. Zákona o dani z príjmov. Podľa uvedeného ustanovenia sú síce od dane oslobodené prijaté
náhrady škôd, pod ktoré možno subsumovať náhradu za stratu zárobku, v prípade, ak daňovník má viac
ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (čo žalobca má), pričom oslobodenie od
dane je limitované výškou sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona
o dani z príjmu a ak prijatá náhrada presahuje výšku nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11

ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmu, do základu dane sa zahrnú len plnenia prevyšujúce plnenia.
Správny súd uvádza, že pokiaľ aj žalobca v rámci daňového priznania uviedol nesprávnu výšku sumy,
z ktorej plnil daňovú povinnosť, žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy nie je oprávnený
posudzovať správnosť údaju o základe dane, obzvlášť v prípade, ak ho sám žalobca tak uviedol. Na
základe uvedeného je teda náhrada za stratu zárobku príjmom podliehajúcim povinnosti platiť poistné

na zdravotnom poistení a námietka žalobcu je v tomto ohľade nedôvodná.

39. Žalobca záverom namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, keď
v ňom nereagoval na námietku žalobcu, resp. neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť podaných
námietok. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie v kontexte vznesených námietok

podaných proti prvostupňovému rozhodnutiu a dospel k záveru, že podaná námietka je nedôvodná.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami. Správny súd
však konštatuje, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom náležitostí
prvostupňového rozhodnutia podľa § 17a ods. 2 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení. Podľa
uvedeného zákonného ustanovenia má výmer nedoplatkov obsahovať aj údaj o určení platiteľa

poistného podľa § 11 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 s uvedením dátumu začatia a dátumu skončenia
povinnosti platiť poistné. Prvostupňové rozhodnutie tento údaj neobsahovalo, čo žalovaný odôvodnil
tým, že žalobca sa počas roku 2022 nepovažoval ani jeden deň za samostatne zárobkovo činnú
osobu a ani jeden deň za samoplatiteľa. Správny súd uvedené odôvodnenie považuje za nedostatočné,
pričom žalovaný nepoukázal na konkrétne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by v prípade

žalobcu prvostupňové rozhodnutie nemuselo obsahovať uvedený údaj. Avšak, uvedený nedostatok
napadnutého rozhodnutia nie je takej povahy, ktorý by po prípadnom novom rozhodnutí mohol priniesť
pozitívnu zmenu na právach žalobcu, preto by opätovné rozhodovania bolo len formálnym procesom
bez zásadnej zmeny v prospech žalobcu. Správny súd teda nepovažoval za účelné, aby sa pre zistený
nedostatok napadnutého rozhodnutia zopakovalo administratívne konanie. Závery správneho súdu

potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „... rozhodnutie
sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002) alebo
„...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa
formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (sp. zn.

2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016).

40. Správny súd ani nad rámec žalobných námietok nezistil také nedostatky napadnutého rozhodnutia,
ktoré by odôvodňovali jeho zrušenia, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.41. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný

úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol
v konaní pred správnym súdom, ako aj v kasačnom konaní, úspešný, správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na
náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.