Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100857
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu CANISUS s.r.o.,
Terézie Vansovej 437/18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 479 843, zast. JUDr. Bohumilom Novákom
ml., advokátom, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100436776/2024 zo dňa 30. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonáva u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2022.

2.1. Správca dane rozhodnutím č. 102865940/2023 zo dňa 13. 11. 2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
z dôvodu obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo
bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,
na účely zabezpečenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2022 v predpokladanej výške
25.616,60 eur, uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 25.616,60 eur na účet správcu dane
v lehote do 15 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia.
2.2. V odôvodnení uviedol, že zo žalobcom predložených účtovných dokladov vyplynulo, že žalobca

nevykonáva žiadnu činnosť na území tuzemska a predmetom jeho činnosti je nákup tovaru z iných
členských štátov a jeho následný predaj do iných členských štátov. Žalobca podal za preverované
zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie, pričom pri časti dodaní zmenil uplatnený režim DPH
a vykázal dodania v rámci trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“). Zo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca
dane zistil, že deklarovaný odberateľ žalobcu nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Správcovi dane
vznikli pochybnosti o uplatňovanom režime DPH (uplatnenie oslobodenia od DPH) pri deklarovaných

dodaniach tovaru, a preto začal u žalobcu daňovú kontrolu, v ktorej je dôvodný predpoklad dorubenia
DPH v sume 25.616,60 eur zo základu dane 128.083 eur.
2.3. Správca dane vyhodnotil správanie žalobcu ako vysokorizikové. Žalobca od svojho vzniku v roku
2022 trikrát zmenil adresu sídla. Ekonomická činnosť žalobcu v zmysle predložených dodávateľských aodberateľských faktúr je výlučne kúpa a predaj ropných a chemických produktov v rámci obchodovania
s inými členskými štátmi, hoci pri registrácii na DPH uviedol, že jeho podnikateľskou činnosťou bude
výroba a predaj drevených okien, vrátane ich montáže a servisu, čo nevykonáva. Od 01. 04. 2022 je

spoločníkom žalobcu občan Poľskej republiky A. B. a od 06. 12. 2022 aj štátni občania Poľskej republiky:
A. C. A. a D. E. A.. Tieto osoby sú zároveň od 25. 07. 2023 spoločníkmi aj v spoločnosti TERRAnoe
s.r.o., IČO 55 292 097 založenej dňa 09. 03. 2023, ktorá sídli na rovnakej adrese ako žalobca (F. G.
XXX/XX, XXX XX H. H.). Táto adresa je totožná s adresou trvalého bydliska I. J. E., ktorá je zároveň
splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Konateľom žalobcu bol v období od 10. 03. 2022 do 31. 03. 2022

K. L. E. s rovnakou adresou trvalého bydliska a od 01. 04. 2022 je konateľom žalobcu A. B.. Jedinou
konateľkou spoločnosti TERRAnoe s.r.o. je A. C. A., pričom od 09. 03. 2023 do 22. 06. 2023 boli
konateľmi tejto spoločnosti I. J. E. a K. L. E.. Z uvedeného vyplýva personálna prepojenosť týchto
obchodných spoločností. Správca dane preveril sídlo žalobcu a zistil, že sa nachádza v bytovom dome,
kde poštové schránky nie sú verejne dostupné, vchodové dvere boli uzamknuté a žiadny zvonček nebol
označený názvom žalobcu. Týmto vznikla u správcu dane obava z vykonávania riadnej podnikateľskej

činnosti žalobcu, ktorý nemá riadne sídlo, nemá označenú prevádzkareň a nevlastní ani si neprenajíma
žiadne skladové priestory, nakoľko správca dane zároveň v predložených dokladoch nenašiel náklady
spojené s prevádzkovaním iných priestorov využívaných na vykonávanie deklarovanej ekonomickej
činnosti. Z uvedeného vyplýva obava správcu dane, že daňový subjekt môže kedykoľvek prestať
vykonávať ekonomickú činnosť, čo predstavuje riziko, že v prípade vyrubenia predpokladaného rozdielu

dane po vykonanej daňovej kontrole nebude žalobca schopný uhradiť svoje záväzky voči správcovi
dane.
2.4. Analýzou podaných daňových priznaní na DPH za zdaňovacie obdobia máj 2022 až august 2023
správca dane zistil, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu od vzniku žalobcu predstavuje nízke
nadmerné odpočty a dodanie tovaru na r. 08 predstavuje prevažujúcu časť obchodov, ktoré podľa

informácií z medzinárodnej výmeny informácií odberateľ v období máj 2022 až august 2022 nepriznal
v daňových priznaniach s tým, že zisk z uvedených obchodov je blízky nulovej hodnote. Analýzou
daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 10. 03. 2022 do
31. 12. 2022 správca dane zistil, že daňový subjekt vykázal súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z
finančnej činnosti v sume 2.200.959,51 eur, súčet nákladov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti

v sume 2.201.279,29 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením (stratu) 319,78 eur. Žalobca má nízke
prevádzkové náklady, ktoré pokrývajú len náklady spojené s vedením účtovnej agendy, teda reálne
nevykonáva na území tuzemska žiadnu podnikateľskú činnosť. Z účtovnej závierky za rok 2022 správca
dane zistil, že žalobca nevlastní žiadny neobežný majetok (Dlhodobý nehmotný majetok, Dlhodobý
hmotný majetok, Dlhodobý finančný majetok), ktorý by správca dane mohol zabezpečiť na úhradu dane.

Z účtovnej závierky správca dane skúmal ukazovatele zadlženosti (vzťah medzi vlastnými a cudzími
zdrojmi financovania), čo ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Výsledok rovný 2 znamená, že podiel
vlastného a cudzieho kapitálu je rovnaký a za maximálnu odporúčanú hodnotu ukazovateľa možno
považovať 3. Žalobca vykazuje hodnotu predmetného ukazovateľa až 18,50 (majetok spolu 81.037
EUR a vlastné imanie 4.381 eur). Správca dane skúmal aj zadlženosť vlastného imania (pomer objemu

cudzieho a vlastného kapitálu), kde sa za optimálnu považuje hodnota ukazovateľa menšia ako 2,
čo súvisí s maximálne 2/3 podielom cudzích zdrojov na celkovom kapitáli. Žalobca vykazuje hodnotu
predmetného ukazovateľa až 1.749,74 (záväzky 76.656 eur, časové rozlíšenie 0 eur a vlastné imanie
4.381 eur), čo predstavuje finančnú schopnosť žalobcu ako negatívnu pre budúce možné vymoženie
nevyrubenej dane. Aj z údajov na stránke finstat.sk za rok 2022 vyplýva negatívna bilancia pre žalobcu

s celkovou zadlženosťou 94,59 %, hrubá marža 0,06 %, návratnosť aktív -0,8 % a návratnosť vlastného
kapitálu -14,1 %.
2.5. Správca dane zistil, že žalobca má vedený účet v banke s účtovným a disponibilným zostatkom
88.413,03 eur k 10. 11. 2023. Správca dane tiež zistil, že za obdobie od 26. 01. 2023 do 20. 09.
2023 sú realizované pohyby na účte, ktoré sú po kreditnej transakcii v priebehu pár dní debetované

bezhotovostným prevodom na zahraničné bankové účty a výberom v hotovosti. Na základe uvedených
skutočností je dôvodné sa domnievať, že podnikanie daňového subjektu nebolo založené s účelom
dosahovania zisku, daňový subjekt vykazuje znaky rizikového správania a uvedené skutočnosti
preukazujú, že obava správcu dane, že nevyrubená daň bude v dobe jej vymáhateľnosti nevymožiteľná
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, je oprávnená, a preto nariadil

vo výroku uvedené predbežné opatrenie.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100436776/2024 zo dňa 30. 01. 2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uzavrel, že správca danev prvostupňovom rozhodnutí uviedol, na základe akých skutočností nadobudol obavu z nevymožiteľnosti
dane, ktoré zistil z dokazovania a uviedol aj svoje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Žalovaný sa tiež vysporiadal s jednotlivými odvolacími

námietkami žalobcu pod č. 1) až 19), ktoré považoval za nedôvodné.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového

aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca podal pod sp. zn. 6Sf/16/2024 spoločnú správnu žalobu
proti 4 rozhodnutiam žalovaného potvrdzujúcim rozhodnutia správcu dane o predbežnom opatrení
za kontrolované zdaňovacie obdobia máj až august 2022, pričom správny súd uznesením sp. zn.
6Sf/16/2024 zo dňa 09. 10. 2024 výrokom I. vylúčil konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia jún 2022 na samostatné konanie, ktoré je vedené
pod sp. zn. 6Sf/85/2024.

5.1. V rámci žalobných bodov žalobca namietal, že správca dane svojim rozhodnutím znemožnil
žalobcovi plniť si záväzky z obchodného styku. Správca dane postupuje účelovo, keď naraz začal
viacero daňových kontrol a vedel stav účtu žalobcu. Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé,
že plnenia sú oslobodené od dane, a preto žiadne dodatočné vyrubenie dane nehrozí. Napadnuté

rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, hoci vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým
by bolo konštatované porušenie právneho predpisu. Správca dane zabraňuje žalobcovi podnikať,
pretože zabezpečil majetok žalobcu a vykonáva aj daňovú exekúciu s tým, že nekoná vo veci samej,
ale daňové kontroly sú od 06. 09. 2023 prerušené z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
Rozhodnutie o zabezpečení dane je vo väčšom rozsahu ako majetok žalobcu, pričom takýto zásah

musí byť zdržanlivý a proporcionálny a jeho cieľom nemôže byť zabránenie podnikania. Neprimeraná
je aj časová stránka zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je nariadené na neurčitú dobu. Postup správcu
dane bol svojvoľný a porušuje právo žalobcu na podnikanie a jeho vlastnícke právo podľa čl. 35 a čl.
20 Ústavy SR.
5.2. Žalobca citoval časť výroku prvostupňového rozhodnutia a namietal, že z neho nie je možné

zistiť, čo je dôvodom obavy na uloženie predbežného opatrenia. Takýto výrok nespĺňa náležitosti podľa
§ 63 ods. 2 písm. d) (správne malo zrejme byť „§ 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku“ – pozn.
správneho súdu), a to rozhodnutie vo veci. Dôvod uloženia predbežného opatrenia nie je možné
zistiť ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný len skopíroval zákonné ustanovenia
o zabezpečení dane a nevenoval sa podstatne tejto námietky. Preto sú preskúmavané rozhodnutia

nepreskúmateľné a zmätočné.
5.3. Správca dane v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku neuviedol, čo bolo podkladom rozhodnutí,
a to najmä vo vzťahu k výške uloženej zábezpeky, ktorá bola určená svojvoľne. Žalobca k žalobe
pripojil tabuľku, z ktorej vidieť ako zrejme správca dane prišiel na výšku zábezpeky, pričom v mesiaci
máj zabezpečil daň zo všetkých obchodov a v mesiacoch jún až august len z obchodov, pri ktorých

išiel tovar cez Slovensko. Pokiaľ by správca dane postupoval aj v mesiaci máj tak ako v ostatných
mesiacoch,stačilabysumanaúčtežalobcunauhradeniezabezpečeniadanevcelomrozsahuanedošlo
by k blokovaniu celého účtu. Týmto postupom bol porušený § 3 ods. 1 a 9 daňového poriadku a čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Správca dane uviedol, že výšku určuje podľa výšky očakávaného rozdielu dane, ktorú
nikde nevyčíslil.

5.4. V prvostupňových rozhodnutiach je uvedené, že daňová kontrola je prerušená z dôvodu žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií a zároveň, že táto žiadosť už bola vykonaná a správca dane
disponuje informáciou, že odberateľ žalobcu nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobca nevie
o aké informácie ide a tieto boli získané bez úzkej súčinnosti s ním. Pravdivé nie je ani tvrdenie,
že v daňovej kontrole vznikli pochybnosti správcu dane, pričom tieto pochybnosti neboli žalobcovi

v rozpore so zákonom oznámené.
5.5. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza, že má pochybnosti o skutočnom odberateľovi
tovaru, ktorý nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak neuvádza jeho názov. Žalobca
v uvedenom období dodával tovar najmä odberateľovi L. L. M. N., Španielsko, ktorý deklaruje,
že tovar od žalobcu prevzal a vykázal vo výkazoch k DPH, o čom žalobca predložil kópiu e-mailu.

Informácie správcu dane neodôvodňujú pochybnosti o tom, že by daň nemala byť žalobcom uhradená,
pretože dodanie do iného členského štátu je podľa zákona o DPH oslobodené od dane. Podľa žalobcu
na posúdenie ním predloženého čestného vyhlásenia nie je možné použiť rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžf/40/2011, kde daňový subjekt nahradil predloženie dokladov čestným vyhlásením. Vpredmetnej veci čestným vyhlásením kupujúci potvrdil, že prijal tovar, z ktorého si žalobca uplatnil
oslobodenieoddaneatotovyhlásenienenahrádzadôkaz,alejedôkazom,sktorýmsasprávcadanemal
v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku zaoberať. S touto skutočnosťou sa nezaoberá ani žalovaný.

5.6. Žalobca považuje za nepreskúmateľné a nepravdivé tvrdenia správcu dane o tom, že vzhľadom
na pochybnosti o správnom uplatňovaní režimu DPH má obavy o vymožení dane. Žalobca komunikuje
so správcom dane, predložil všetky požadované doklady, riadne vedie účtovníctvo a podniká. Z
preskúmavaných rozhodnutí nie je možné zistiť, prečo by malo byť správanie žalobcu vysokorizikové.
Žalobca spochybňoval ako sídlo ovplyvňuje to, či môže daňový subjekt prevážať tovar medzi členskými

štátmi a že (pravdepodobne chýba slovo „konateľ“ alebo „spoločník“ žalobcu – pozn. správneho súdu) je
občanom susedného členského štátu alebo že spoločníci sú manželia.
5.7. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza, že zisťoval aktuálny stav majetku žalobcu,
vykonal analýzu plnenia jeho daňových povinností a podaných daňových priznaní k DPH. Tieto tvrdenia
sú len všeobecné bez uvedenia, čo konkrétne analyzoval, ako to hodnotil a aký prijal záver. Žalobca
si všetky daňové povinnosti plní načas, riadne podáva daňové priznania, kontrolné výkazy a súhrnné

výkazy, nemá daňové nedoplatky a nie je voči nemu vedená daňová exekúcia. Žalovaný hodnotí všetky
okolnosti v neprospech žalobcu a skutočnosti, ktoré sú v jeho prospech, nehodnotí, čo robí napadnuté
rozhodnutia nepreskúmateľnými.
5.8. Správca dane uviedol, že údaje o podnikaní žalobcu analyzoval z verejne dostupných zdrojov.
Žalobca odosielal účtovné výkazy priamo správcovi dane a až následne sú tieto odosielané do verejne

prístupnýchzdrojov.Žalobcanerozumievčomspočívaloanalyzovaniezverejnýchzdrojov,keďvšetkými
údajmi správca disponuje, z čoho vyvstáva otázka odbornosti zamestnanca finančnej správy. Správca
dane však žiadne analýzy nepredložil v prvostupňovom rozhodnutí ani žalobcovi, aby sa k nim mohol
vyjadriť, čím porušil § 3 ods. 2 a 8 daňového poriadku. Podľa žalobcu neexistuje objektívna spojitosť
medzi analýzou účtovných výkazov a obavou, že daň nebude žalobcom zaplatená.

5.9.Žalobcacitovalčasťprvostupňovéhorozhodnutiaovznikudôvodnejobavysprávcudaneanamietal,
že tam uvedené skutočnosti správca dane žalobcovi nikdy neoznámil a v daňovej kontrole s ním
nespolupracuje. Sídlo žalobcu sa zmenilo podľa potrieb len v rámci Banskej Bystrice a zmena bola vždy
oznámená príslušným úradom. Žalobca podniká v predmetoch podnikania zapísaných v obchodnom
registri, čo potvrdzuje reálnosť jeho činnosti. Podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH môže zdaniteľná osoba

požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu, ak vykonáva
ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona o DPH. Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje
aj príprava na budúce zdaniteľné obchody (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-268/83). Žalobcovi sa
naskytla vhodná príležitosť podnikať v inom segmente ako pôvodne plánoval a je irelevantné, akú
plánovanú činnosť uviedol v prílohe k žiadosti o registráciu DPH. Ani jedna z týchto skutočností nemôže

odôvodňovať obavy z plnenia daňových povinností žalobcu, pričom jeho nefunkčnosť spôsobil správca
dane svojimi rozhodnutiami. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkami žalobcu
o svojvoľnosti prvostupňového rozhodnutia.
5.10. Správca dane má pochybnosti o reálnom vykonávaní ekonomickej činnosti analýzou skutočností
o žalobcovi, jeho spoločníkoch, jeho konateľoch a spoločnosti TERRAnoe s.r.o., kde identifikoval

personálnu prepojenosť ako aj virtuálne sídla, čo indikuje nemožnosť vykonávania ekonomickej činnosti
v prevádzkových priestoroch týchto spoločností a zároveň správca dane v predložených dokladoch
nenašiel náklady spojené s prevádzkovaním iných priestorov využívaných na vykonávanie deklarovanej
ekonomickej činnosti. Žalobca nerozumie ako personálna prepojenosť alebo skutočnosť, že vo svojom
sídlenemáajprevádzkovépriestoryindikujesprávcovidanenemožnosťvykonávaťekonomickúčinnosť,

ktorú v súčasnosti žalobca prevádzkuje. Žalobca nakupuje tovar v iných členských štátoch a následne
ho predáva odberateľom z iného členského štátu tak, že je buď priamo prepravený z krajiny dodávateľa
do krajiny odberateľa (režim DPH – trojstranný obchod) alebo je dopravený na Slovensko, odkiaľ je
následne prepravený odberateľovi do iného členského štátu. Správca dane zistil, že dodávateľské
a odberateľské faktúry sú zaplatené prostredníctvom účtov, ktoré sú mu oznámené ako účty používané

v súvislosti s podnikaním, čo dokazuje reálne vykonávanie ekonomickej činnosti. Tieto tvrdenia žalovaný
nijako nevyvracia a žiadne dôkazy o pochybnostiach v plnení povinností žalobcu neexistujú.
5.11. Za účelovú považuje žalobca aj analýzu správcu dane o podaných daňových priznaniach na dani
z príjmov a DPH. Správca dane len uvádza skutočnosti uvedené v daňových priznaniach, no nehodnotí
ich. Riadnou analýzou by správca dane dospel k záveru, že nakoľko sa žalobca venuje medzinárodnému

obchodu v rámci EÚ, daňová povinnosť mu nevzniká, keďže dodanie tovaru je oslobodené od DPH
a nízke nadmerné odpočty vznikajú len zo služieb prijatých na území SR. V mesiaci máj 2022 uskutočnil
žalobca 14 obchodov z toho 9 v režime DPH trojstranný obchod (tovar dodaný zo sídla dodávateľa do
sídla odberateľa) a 5 v režime DPH intrakomunitárne dodanie (tovar dovezený od dodávateľa do SRa následne dodaný odberateľovi do iného členského štátu EÚ), k čomu existujú prepravné dokumenty,
ktoréžalobcasprávcovidanepredložil.Pretojetvrdeniesprávcudane,žežalobcanevykonávalnaúzemí
tuzemska žiadnu podnikateľskú činnosť, nesprávne. Skutočnosť, že žalobca má nízke prevádzkové

náklady zreálňuje jeho podnikateľskú činnosť, pretože vďaka tomu je konkurencieschopnejší.
5.12. Správca dane vyhodnotil finančnú schopnosť žalobcu ako negatívnu pre budúce vymoženie dane.
Správca dane neuvádza súvislosť medzi finančnými ukazovateľmi, ktoré si účelovo vybral a finančnou
schopnosťou žalobcu platiť svoje záväzky. Správca dane mal brať na zreteľ hodnotu vlastného imania
žalobcu v kladnej sume 4.381 eur, čo nevysiela žiadny negatívny signál a hodnota záväzkov žalobcu

nepresahuje hodnotu jeho majetku. Ďalším ukazovateľom je test podniku v ťažkostiach, podľa ktorého
je podnik v ťažkostiach, ak hodnota vlastného imania je nižšia ako polovica hodnoty základného imania,
čo u žalobcu nie je splnené, keďže vlastné imanie má hodnotu 4.381 eur a polovica základného
imania 2.500 eur. Žalobca bol ku dňu 13. 11. 2023 (do vydania prvostupňového rozhodnutia) schopný
uhrádzať svoje záväzky a nemal žiadne záväzky po lehote splatnosti, čo vyvracia tvrdenie správcu dane
o negatívnej platobnej schopnosti žalobcu. Správca dane tiež čerpal údaje z komerčnej stránky O.,

ktorá zhromažďuje účtovné výkazy z portálu finančnej správy, pričom nie je zrejmé prečo tak urobil,
keď mal tieto údaje k dispozícii z vlastných informačných zdrojov. Správcom dane uvádzané skutočnosti
neodôvodňujú obavy z neplnenia povinností žalobcu. Žalovaný poukázal na § 50 ods. 1 daňového
poriadku, podľa ktorého počas daňovej kontroly môže správca dane zabezpečiť daň, avšak v predmetnej
vecineprebiehadaňovákontrola,keďžejeprerušená,apretonemôžebyťvykonávanéanizabezpečenie

dane.
5.13. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu a uviedol, že žalobca je v sídle
správcu dane nekontaktný. Žalobca má riadne označenú poštovú schránku a zásielky sú mu vždy
riadne doručované. Zisťovanie správcom dane bolo nesprávne. Navyše správca dane všetky dokumenty
zasiela žalobcovi do elektronickej schránky.

5.14. Absurdné je tvrdenie správcu dane, že žalobca môže kedykoľvek prestať vykonávať ekonomickú
činnosť, nakoľko toto môže na základe svojej slobodnej vôle každý podnikateľský subjekt, čo nemožno
vyhodnocovať ako dôvod pre neplnenie jeho povinností. K prevereniu účtov žalobca uviedol, že
všetky transakcie sú jednoznačne zdokumentované (inkasovanie odberateľských faktúr a uhrádzanie
dodávateľských faktúr z týchto súm) a hotovostným transakciám sa žalobca vôbec nevenuje. Žalobca

odmieta tvrdenie správcu dane, že finančné prostriedky sú vyberané z bankového účtu žalobcu
v hotovosti a nie je zrejmé, kde skončia, keďže za obdobie celého roku 2022 boli takéto výbery
z bankomatu v sume 6.200 eur. Uvedené skutočnosti sú zavádzajúce a neodôvodňujú pochybnosť
o plnení záväzkov žalobcom.
5.15. Skutočnosti uvádzané správcom dane ohľadom spoločnosti TERRAnoe s.r.o. indikujúce obavu,

že žalobca môže kedykoľvek svoju činnosť ukončiť a previesť ju na túto spoločnosť, sa týkajú iného
subjektu a zákon nebol v tomto prípade porušený.
5.16. Správca dane uvádza, že všetky zistenia posúdil vo vzájomnej súvislosti, ale nikde v jeho
rozhodnutiach nie je možné zistiť ako a prečo ich posudzoval, a preto sú rozhodnutia nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

5.17. Závery správcu dane o pochybnosti o riadnom vykonávaní podnikateľskej činnosti pre takmer
nulovúmaržusúvrozporesozistenýmskutkovýmstavom.Ovykonávanípodnikateľskejčinnostisvedčia
všetky predložené doklady a uhrádzanie daňových aj zmluvných povinností voči dodávateľom. Vďaka
nízkej marži má žalobca viac zákaziek. Skutočnosť, že žalobca za prvý rok podnikania vykázal stratu
619 eur je bežné a nemá to vplyv na jeho schopnosť plniť si zákonné povinnosti.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. Žalovaný
dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Správny súd vo veci rozhodol v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 16. 07. 2025, nakoľko nebol naplnený ani jeden z dôvodov na nariadenie
pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Podľa písm. a) uvedeného zákonného ustanovenia

nariadi správny súd pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Žalovaný
nariadenie pojednávania nežiadal, pričom žalobca ho žiadal až v replike. V súlade s § 182 ods.
1 písm. g) SSP však musí žalobca požiadať o nariadenie pojednávania v správnej žalobe s tým,
že na neskoršiu žiadosť správny súd neprihliada. Preto nebol dôvod na nariadenie pojednávaniaz dôvodu žiadosti účastníkov. Podľa písm. b) uvedeného zákonného ustanovenia nariadi správny súd
pojednávanie, ak vykonáva dokazovanie. Účastníci konania nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie a
ani správny súd potrebu vykonať dokazovanie nevzhliadol. Žalobca k žalobe pripojil tabuľku s výpočtom

dane a e-mail jeho odberateľa, tieto listiny však boli súčasťou administratívneho spisu (žalobca ich
priložil k odvolaniu). Oboznámenie s obsahom administratívneho spisu správnym súdom nepredstavuje
dokazovanie. Rovnako správny súd nezistil v predmetnej veci ani existenciu verejného záujmu, inú
potrebu na nariadenie pojednávania a nariadenie pojednávania v predmetnej veci neustanovuje ani
zákon, a preto nebol dôvod na nariadenie pojednávania ani podľa písm. c), d) a e) vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia.

8. Správny súd na úvod uvádza, že v predmetnej veci bolo nariadené predbežné opatrenie podľa § 50
ods. 1 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého môže správca dane počas daňovej kontroly, ak je
odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo
bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu

nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä zložil peňažnú sumu na účet správcu dane. Rozhodnutie o predbežnom
opatrení bolo uložené v priebehu daňovej kontroly pred samotným vyrubením dane, kedy v zmysle
zákona postačuje existencia dôvodnej obavy o tom, že daň, ktorá by mohla byť podľa výsledkov
daňovejkontrolyvyrubená,nebudeuhradená,vymoženáalebojejvymáhaniebudespojenésoznačnými

ťažkosťami. V tomto štádiu konania nie je potrebné mať preukázaný skutkový stav veci do takej miery
ako pri rozhodnutí vo veci samej, ale za použitia pojmu „odôvodnená obava“ pôjde o značne nižšiu
mieru preukázania rozhodujúcich skutočností, v rámci ktorej stačí preukázať len možnosť vyrubenia
dane a ohrozenie jej následného uhradenia, resp. vymoženia.

9. Pokiaľ žalobca v úvode správnej žaloby namieta, že správca dane znemožnil žalobcovi plniť záväzky
z obchodného styku, že nariadené predbežné opatrenie na neurčitú dobu je časovo neprimerané, že
napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, hoci vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie,
ide o všeobecné námietky platiace pre každé predbežné opatrenie uložené podľa § 50 daňového
poriadku, keďže predbežné opatrenie sa vždy ukladá pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, na

neurčitú dobu a prirodzene predstavuje určitý zásah do práv daňového subjektu. Žalobca nešpecifikoval,
v čom konkrétne bol v predmetnej veci postup správcu dane a žalovaného v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako žalobca nešpecifikuje ani
namietaný účelový, svojvoľný a neproporcionálny postup správcu dane, keď tieto skutočnosti len tvrdí,
ale neodôvodňuje, prečo podľa neho konal správca dane účelovo, svojvoľne a neproporcionálne.

10. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta, že správca dane ďalej vo veci nekoná, keďže daňové
kontroly sú prerušené z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a že v prerušenej daňovej
kontrole nemôže byť predbežné opatrenie uložené, správny súd uvádza, že v súlade s § 135 ods. 1
SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej

správy, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek uvedenú v odseku 2 uvedeného zákonného
ustanovenia. Preto akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemôžu
byť dôvodom na jeho zrušenie. Pokiaľ má žalobca za to, že po vydaní rozhodnutia pominuli dôvody na
uloženie predbežného opatrenia, môže sa domáhať jeho zrušenia podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku.
Tieto skutočnosti však nepredstavujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nie sú dôvodom na jeho

zrušenie správnym súdom.

11. Žalobca nedôvodne namieta, že výrok rozhodnutia správcu dane nespĺňa náležitosti podľa § 63 ods.
3 písm. d) daňového poriadku, a to rozhodnutie vo veci, keďže v ňom nie je uvedené, čo je dôvodom
obavy na uloženie predbežného opatrenia. Náležitosťami výroku podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku

sú uvedenie, čo konkrétne má daňový subjekt vykonať, zdržať sa, alebo strpieť a v prípade predbežného
opatrenia spočívajúceho v zložení peňažnej sumy na účet správcu dane, výšku tejto sumy, číslo účtu a
lehotu splatnosti. Všetky tieto náležitosti výrok prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia obsahuje.
Skutočnosti, pre ktoré správca dane vzhliadol odôvodnenú obavu z neuhradenia, resp. vymoženia dane,
sú náležitosťou odôvodnenia ako skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia v súlade s § 63 ods. 5

daňového poriadku. Žalobca zároveň nedôvodne namieta, že dôvod uloženia predbežného opatrenia
nie je možné zistiť ani z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Z odôvodnenia (podrobne rozpísané
v odseku 2 tohto rozsudku, na ktorý správny súd odkazuje) je zrejmé, že správcovi dane vznikla
pochybnosť o skutočnom vykonávaní podnikateľskej činnosti žalobcom a o pravdivosti údajov ohľadomvykonávania obchodov oslobodených od dane (keďže zahraničný odberateľ žalobcu nadobudnutie
tovaru od žalobcu nepriznal), ako aj absencia majetku žalobcu (iného ako prostriedky na účte v banke),
z ktorého by mohla byť uspokojená prípadná vyrubená daň. Správny súd podotýka, že sám žalobca

v rámci ďalších žalobných bodov jednotlivé skutočnosti zakladajúce odôvodnenú obavu rozoberá,
a teda mu tieto dôvody musia byť zrejmé. Podľa správneho súdu nie je správca dane povinný vo
výroku rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia špecifikovať, pre ktorý z dôvodov vymenovaných
v § 50 ods. 1 daňového poriadku (že daň nebude uhradená alebo vymožená alebo jej vymáhanie
bude spojené so značnými ťažkosťami) ukladá predbežné opatrenie, ako to namieta žalobca. Tieto

jednotlivé dôvody sa navzájom nevylučujú a všetky vychádzajú z predpokladu, že daňový subjekt
nebude mať v čase vyrubenia dane dostatok finančných prostriedkov alebo majetku na to, aby mohla
byť uspokojená pohľadávka štátu na vyrubenej dani. Nie je preto vylúčené, že budú splnené aj všetky
uvedené predpoklady, čo podľa správneho súdu vzhľadom na znenie odôvodnení preskúmavaných
rozhodnutí nastalo aj v predmetnej veci, keďže správca dane spochybnil vykonávanie podnikateľskej
činnosti žalobcom a zároveň nebola zistená existencia majetku žalobcu (okrem prostriedkov na účte v

banke), z ktorého by mohla byť daň uhradená, či vymožená.

12. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho plnenia sú oslobodené od dane, a preto žiadne dodatočné vyrubenie
dane nehrozí, nejde o dôvodnú námietku. Skutočnosť, či došlo k oprávnenému uplatneniu režimu
obchodov oslobodených od dane (trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH) sa má preveriť vo

vykonávanej daňovej kontrole. Samotné tvrdenie žalobcu a ním uplatnený režim v daňovom priznaní
nie sú relevantné a rozhodujúci bude až výsledok daňovej kontroly. Správca dane má pochybnosti
práve o správnom uplatňovaní režimu dodania tovaru oslobodeného od DPH, vzhľadom na informácie
od zahraničnej finančnej správy, podľa ktorých deklarovaný odberateľ žalobcu nepriznal nadobudnutie
tovaru od žalobcu.

13. Žalobca ďalej namieta, že správca dane neuviedol, čo bolo podkladom rozhodnutia vo vzťahu k
výške uloženej zábezpeky. Správca dane sa síce v prvostupňovom rozhodnutí k výške zábezpeky
vyjadril stručne, avšak je zrejmé ako k nej dospel, keďže uviedol, že v prebiehajúcej daňovej kontrole
je dôvodný predpoklad dorubenia DPH v sume 25.616,60 eur zo základu dane 128.083 eur. Spôsob

výpočtu zábezpeky musí byť žalobcovi zrejmý, keďže k odvolaniu aj k správnej žalobe pripojil tabuľku,
v ktorej sú uvedené jednotlivé faktúry pre jeho zahraničného odberateľa, z ktorých si uplatnil režim
oslobodený od dane, o ktorom má správca dane pochybnosti, pričom súčet súm z týchto faktúr sa
zhoduje s vyššie uvedenou sumou základu dane, z čoho DPH v sadzbe 20 % predstavuje výšku uloženej
zábezpeky, ktorú žalobca taktiež uviedol v priloženej tabuľke. Pokiaľ žalobca namieta, že správca

dane postupoval pri určení výšky zábezpeky za zdaňovacie obdobie máj 2022 v rozpore so zásadou
rovnakého rozhodovania o rovnakých veciach v porovnaní s rozhodnutiami v daňových kontrolách
za zdaňovacie obdobia jún až august 2022, táto námietka je nekonkrétna. Žalobca totiž len tvrdí, že
v mesiaci máj 2022 zabezpečil správca dane daň zo všetkých obchodov, pričom v mesiacoch jún až
august 2022 len z obchodov, ktoré išli cez Slovensko, avšak nešpecifikuje, o ktoré konkrétne obchody

ide a ktoré faktúry, pre akých odberateľov a v akých sumách sa týkajú týchto obchodov. Bez takejto
špecifikácie nemá správny súd možnosť preskúmať napadnuté rozhodnutia v žalobcom naznačenom
smere. Naopak, aj zo žalobcom priloženej tabuľky je zrejmé, že v mesiaci máj 2022 boli do výpočtu
výšky zábezpeky zahrnuté len faktúry vystavené pre sporného zahraničného odberateľa L. L. M. N.,
ktorý podľa informácií od španielskej finančnej správy nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal. Nie je

preto možné prisvedčiť námietke žalobcu, že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2022
bola daň nedôvodne zabezpečená vo väčšom rozsahu ako za zdaňovacie obdobia jún až august 2022.

14. Žalobca ďalej v správnej žalobe vidí rozpor v tom, že správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu
získania informácií formou medzinárodnej výmeny informácií a zároveň konštatoval, že medzinárodnú

výmenu informácií už vykonal a disponuje informáciou, že odberateľ žalobcu nepriznal nadobudnutie
tovaru od žalobcu. Správny súd uvádza, že z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že ide o odlišné
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane získal informáciu o nepriznaní nadobudnutia
tovaru odberateľom žalobcu v Španielsku pred začatím daňovej kontroly, ako to výslovne uviedol
v štvrtom odseku na druhej strane prvostupňového rozhodnutia. Nezávisle na tom správca dane daňovú

kontrolu prerušil v jej priebehu po vydaní napadnutého rozhodnutia. Ako správny súd uviedol vyššie,
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom na jeho zrušenie.
Z tohto dôvodu sú irelevantné námietky žalobcu, že táto následná činnosť správcu dane bola vykonaná
bez úzkej súčinnosti so žalobcom a že vzniknuté pochybnosti neboli žalobcovi v rozpore so zákonomoznámené. Žalobca síce dôvodne tvrdí, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol meno
zahraničného odberateľa, ktorý nepriznal dodanie tovaru od žalobcu, avšak tento nedostatok zhojil
žalovaný, ktorý meno tohto dodávateľa (L. L. M. N.) výslovne uvádza na strane 9 pod bodom 4)

napadnutého rozhodnutia. Aj sám žalobca už v odvolaní uviedol, že dodával tovar najmä tomuto
odberateľovi a v priloženej tabuľke uviedol faktúry vystavené pre tohto odberateľa, a preto mal možnosť
brániť sa proti týmto konkrétnym skutočnostiam už v rámci administratívneho konania. Samotnou
skutočnosťou, že správca dane neuviedol meno tohto odberateľa v prvostupňovom rozhodnutí, nemohlo
dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a ak by správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil len

z tohto dôvodu, následné konanie by nemohlo priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

15. Žalobca ďalej namieta, že správca dane sa v rozpore s § 24 ods. 4 daňového poriadku odmietol
zaoberať čestným vyhlásením jeho odberateľa, ktorý potvrdil prijatie tovaru, z ktorého dodania si žalobca
uplatnil oslobodenie od dane. S touto námietkou sa vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí
na strane 9 pod bodom 6), keď v rozpore s tým, čo žalobca namieta v správnej žalobe, uviedol, že

správca dane toto čestné vyhlásenie ako dôkaz prijal, avšak ho vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s
ďalšími získanými dôkazmi tak, že čestné vyhlásenie nemôže zvrátiť skutkový stav bez predloženia
dôkazovouskutočnenízdaniteľnýchobchodov.Správnysúdsastakýmtovyhodnotenímstotožňujeamá
za to, že samotné tvrdenie jedného zo subjektov zapojeného do kontrolovaných obchodov, že k týmto
obchodom došlo, nepreukazuje ich uskutočnenie bez existencie iných dôkazov o reálnosti dodania

tovaru. Preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu je v tejto veci kľúčové, keďže práve od tejto
skutočnosti sa odvíja oslobodenie od DPH. Je pravda, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne
uvádza aj to, že čestné vyhlásenie nie je možné prijať ako dôkaz, čo môže pôsobiť chaoticky, avšak z
celého kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tento dôkaz bol pri rozhodovaní
zohľadnený, ale nebola mu pripísaná taká dôkazná sila, aby bol spôsobilý preukázať skutočné dodanie

tovaru deklarovanému odberateľovi.

16. V rámci ďalších žalobných bodov žalobca v podstate rozporuje skutkové zistenia a právne závery
správcu dane a žalovaného o existencii odôvodnenej obavy na uloženie predbežného opatrenia a
považuje rozhodnutia správcu dane a žalovaného za nepreskúmateľné. Správny súd k týmto námietkam

všeobecne uvádza, že žalobca v rámci žalobných bodov jednotlivo rozporuje ním vybrané skutočnosti
vyhodnocované správcom dane a žalovaným, ktoré podľa názoru žalobcu nezakladajú dôvodnú obavu
potrebnú na uloženie predbežného opatrenia. Správny súd k tomu uvádza, že ani jedna zo správcom
dane zistených skutočností samostatne neodôvodňuje uloženie predbežného opatrenia, avšak všetky
skutkové okolnosti zistené a vyhodnotené správcom dane v súhrne túto obavu odôvodňujú. Žalobca

tiež len všeobecne namieta, že správca dane nehodnotí skutočnosti, ktoré sú v prospech žalobcu,
avšak neuvádza o aké správcom dane opomenuté skutočnosti ide. Správny súd má za to, že správca
dane zistil a vyhodnotil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že daň, ktorá môže byť vyrubená
v prebiehajúcej daňovej kontrole, nebude zaplatená, vymožená alebo jej vymáhanie bude spojené so
značnými ťažkosťami, pričom poukazuje najmä na nasledovné správcom dane zistené skutočnosti:

17. Pochybnosti správcu dane v prvom rade pramenia zo skutočností oznámených španielskou
finančnou správou v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, podľa ktorých deklarovaný
odberateľ žalobcu nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobca si pritom uplatňuje oslobodenie
od dane práve z obchodov s týmto odberateľom, v rámci ktorých malo dôjsť k dodaniu tovaru do iného

členského štátu. Pokiaľ by tento tovar nebol dodaný odberateľovi do iného členského štátu, žalobca
by nemal nárok na oslobodenie od DPH a daň by mu bola vyrubená. Správca dane po oznámení
uvedenej skutočnosti od španielskej daňovej správy vykonal vlastné zisťovanie, pričom z miestneho
zisťovania vyplynulo, že žalobca sídli na adrese bytového domu, kde na verejne prístupnom mieste
nie je označená schránka s jeho názvom, z čoho správca dane vyvodil pochybnosť o vykonávaní

podnikateľskej činnosti na tomto mieste. Preskúmaním nákladov žalobcu správca dane zistil, že si
žalobca neprenajíma ani iné priestory, kde by podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná. Správca
dane taktiež zistil personálne prepojenia medzi žalobcom a novozaloženou spoločnosťou TERRAnoe
s. r. o., ktorá má rovnakých spoločníkov a štatutárny orgán, všetko občanov Poľskej republiky a ktorá
sídli na rovnakej adrese ako žalobca. Personálne prepojenie žalobcu s touto spoločnosťou existuje

aj prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorá má bydlisko na adrese sídla týchto
spoločností, pričom v minulosti bola štatutárnym orgánom a spoločníčkou spoločnosti TERRAnoe s.r.o.
s tým, že osoba s rovnakým priezviskom bývajúca na rovnakej adrese bola v minulosti štatutárnym
orgánom žalobcu. Tieto skutočnosti sú postačujúce na to, aby u správcu dane vznikla odôvodnenáobava, že by žalobca mohol ukončiť svoje podnikanie a „preniesť“ ho na inú spoločnosť, a teda neuhradiť
vyrubenú daň. Z účtovných dokladov žalobcu ďalej vyplynulo, že nemá žiaden majetok, ktorý by správca
dane mohol v budúcnosti zexekvovať, z čoho vyplýva dôvodná obava o nemožnosti vymôcť daň.

Správca dane taktiež vykonal analýzu daňových priznaní na dani z príjmu právnickej osoby žalobcu
a zistil, že žalobca vykazuje stratu. Z účtovnej závierky správca dane zistil, že žalobca je neúmerne
zadlžený a taktiež je zadlžené jeho vlastné imanie pri pomere objemu cudzieho a vlastného kapitálu.
Tieto analýzy odôvodňujú záver správcu dane, že žalobca je vysokorizikový daňový subjekt. Uvedené
skutočnosti v ich súhrne považuje správny súd za odôvodnenú obavu, že daň, ktorá môže byť žalobcovi

v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly vyrubená, nebude uhradená, vymožená alebo jej vymáhanie
bude spojené so značnými ťažkosťami. Správca dane taktiež zistil, že jediný postihnuteľný majetok
žalobcu predstavujú prostriedky na jeho účte, a preto mu v rámci predbežného opatrenia logicky uložil
povinnosť zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane.

18. Žalobca nedôvodne namieta, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú nepreskúmateľné a

že analýzy správcu dane sú nekonkrétne, keďže v rámci prvostupňového rozhodnutia urobil správca
dane viaceré analýzy majetkových priznaní a účtovných dokladov žalobcu, pričom pri každej z analýz
uviedol konkrétne čísla jednotlivých ukazovateľov vyplývajúcich z daňových a účtovných dokladov
žalobcu, uviedol ich vzájomný pomer, ktorý následne porovnal s optimálnymi a primeranými hodnotami
jednotlivých ukazovateľov. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane použil údaje z verejne dostupných

zdrojov, hoci všetkými údajmi disponoval, správny súd uvádza, že správca dane vyhodnocoval v prvom
rade údaje vyplývajúce z daňových a účtovných dokladov predložených správcovi dane a informácie
z verejných zdrojov použil len podporne, čo nepredstavuje nezákonnosť jeho rozhodnutia.

19. Žalobca ďalej poukazuje na to, že má kladnú hodnotu vlastného imania a v správnej žalobe vykonáva

test podniku v ťažkostiach, ktorý je v jeho prospech. Tieto skutočnosti žalobca namietal už v odvolaní
a žalovaný sa s nimi vysporiadal na strane 12 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že žalobcom
vykonané hodnotenie vlastného imania je len jedným z hodnotiacich ukazovateľov, pričom pri posúdení
rentability celkového kapitálu a finančnej výkonnosti existuje dôvodná obava, nakoľko z 8 hodnotných
indexov a testov sú 4 v neprípustných hodnotách. Žalobca na toto vyhodnotenie v správnej žalobe vôbec

nereaguje a záver žalovaného nerozporuje. Napriek nekonkrétnosti žalobných bodov v tomto smere
správny súd dopĺňa, že sa stotožňuje s odôvodnením žalovaného s tým, že žalobca sám robí to, čo
vytýka správcovi dane a poukazuje izolovane na hodnotu vlastného imania a z nej vyplývajúci výsledok
testu podniku v ťažkostiach, pričom nehodnotí svoju situáciu komplexne. Tieto skutočnosti tvrdené
žalobcom zároveň nie sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o tom, že žalobca si neoprávnene

uplatňuje oslobodenie od DPH, keďže jeho odberateľ prijatie tovaru nepriznal ako aj celkovú majetkovú
situáciu žalobcu, ktorý nedisponuje majetkom (okrem prostriedkov na účte), z ktorého by mohla byť
v budúcnosti vyrubená daň zaplatená, či vymožená.

20. Pokiaľ žalobca namieta, že viacnásobná zmena sídla žalobcu, podnikanie v inej ako pôvodne

správcovi dane oznámenej oblasti, nízke marže a takmer nulový zisk žalobcu nerobia zo žalobcu
vysokorizikový subjekt, správny súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú kľúčové, na ktorých boli
založené preskúmavané rozhodnutia (podstatné skutočnosti správny súd zhrnul v odseku 17. tohto
rozsudku, na ktorý odkazuje). Ide len o podporné skutočnosti, ktoré správca dane zistil a ich uvedenie
v prvostupňovom rozhodnutí nezakladá jeho nezákonnosť. To isté platí o skutočnostiach zistených

o spoločnosti TERRAnoe s.r.o., ktoré len dokresľujú záver správcu dane o pochybnostiach o reálnom
vykonávaní podnikateľskej činnosti zo strany žalobcu a obavy z neuhradenia, resp. nevymoženia dane.

21. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že na adrese sídla má riadne označenú poštovú schránku,
toto tvrdenie je v rozpore s miestnym zisťovaním správcu dane, ktorého výsledky správca dane zhrnul

v úradnom zázname zo dňa 13. 10. 2023, kde uviedol, že poštové schránky neboli na verejnosti
dostupnom mieste a žiadny zvonček nebol označený názvom žalobcu, o čom správca dane vyhotovil
fotografie. Žalobca v správnej žalobe len rozporuje skutkové zistenia správcu dane podložené dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise bez toho, aby svoje protichodné tvrdenia akokoľvek
preukázal.

22. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správnysúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

23. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.