Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124370062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124370062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XXX, XXX XX C., o zaplatenie 576,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 514,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 514,17 eur od 21.04.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47,56 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na pribratie do konania ako
osobitný subjekt na strane žalovaného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s

§ 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“), sa právny predchodca žalobcu
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 576,17 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov
vo výške 120,73 eur a príslušenstva. Nárok odôvodnil tým, že poskytol žalovanému na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust.
§ 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver,
pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo

preukazuje predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne
a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek
písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené

dňa 08.10.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 16.10.2021 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 18.09.2024 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 28Up
1303/2024, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho pobytu.

3. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola
postúpená tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025 a je vedená pod sp. zn. 10Csp 19/2025.

4. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 28.02.2025, doposiaľ sa k nej nevyjadril.

5. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.

7. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

8. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.07.2025 o 09.00
hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu od 23.06.2025.

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca pôvodného žalobcu Ahoj a.s. – spoločnosť Amico Finance a.s. a žalovaný
uzatvorili dňa 19.04.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol
žalovanémuposkytnutýbezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške600eursdohodnutouročnouúrokovou
sadzbou 21,66 %, RPMN vo výške 21,66 %. Celková čiastka úveru činila 727,20 eur, ktorú sa zaviazal

žalovaný zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 30,30 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol
dňa 20.05.2021 a splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Dátum splatnosti poslednej splátky bol 20.04.2023. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali
127,20 eur. Boli určené aj predpoklady výpočtu RPMN.

11. Z prehľadu splátok a úhrad k Zmluve vyplýva, že žalovaný realizoval 1 úhradu v sume 30,30 eur,
a to dňa 11.06.2021.

12. Z 3. upomienky – výzva na zaplatenie zo dňa 26.08.2021 plynie, že žalovaný bol upozornený na
možnosť zosplatnenia úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 20.06.2021 vo výške 30,30 eur. Zásielku

si žalovaný prevzal 30.08.2021.

13. Podaním zo dňa 27.09.2021 – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru žalobca úver zosplatnil a vyzval
žalovaného na úhradu celého dlžného zostatku úveru vrátane dlžných úrokov. Zásielka bola žalovanému
odoslaná dňa 28.09.2021, čo vyplýva z pripojenej ePotvrdenky, pričom nebola prevzatá v odbernej

lehote.

14. Z dokumentu Údaje žiadosti /zmluvy č. 2104005952 vyplýva, že žalovaný požiadal dňa 15.04.2021
o poskytnutie úveru – bezúčelovej pôžičky v celkovej výške 600 eur. Zo žiadosti ďalej plynie, že
žalovaný uviedol, že bol v tom čase ženatý, zamestnaný v U.S. Steel Košice, s.r.o. na dobu neurčitú od

01.10.2017, s čistým mesačným príjmom za posledné 3 mesiace (1.330 eur, 1.441 eur, 950 eur). Počet
nezaopatrených osôb 0, výška vyživovacej povinnosti 0, mesačné finančné výdavky 0, iné mesačné
výdavky – bez vyplnenia kolónky.15. Z dopytu Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný u označeného zamestnávateľa
od 10/2017 s priemerným vymeriavacím základom za posledné 3 mesiace aspoň vo výške 1.378 eur.

16. Z výpisu z registra klientskych informácií (úverového registra) plynie, že žalovaný mal v čase
poskytnutia predmetného úveru 5 existujúcich splátkových úverov a 1 existujúci nesplátkový úver. Pokiaľ
ide o splátkové úvery, prvý úver bol v zostatkovej hodnote 547 eur s výškou mesačnej splátky 11
eur, druhý úver bol v zostatkovej hodnote 49.958 eur s výškou mesačnej splátky 144 eur, tretí úver
bol v zostatkovej hodnote 963 eur s výškou mesačnej splátky 12 eur, štvrtý úver bol v zostatkovej

hodnote 54.540 eur s výškou mesačnej splátky 232 eur a piaty úver bol v zostatkovej hodnote 217 eur
s výškou mesačnej splátky 40 eur. Celkovo teda na predmetné úvery splácal mesačne 439 eur. Pokiaľ
ide o nesplátkový úver, úverový rámec predstavoval 2.160 eur, využil 2.198 eur, pričom bol 4 dni po
splatnosti.

17. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny- nové obchody

týkajúce sa domácnosti v I. štvrťroku v roku 2021, konkrétne v mesiaci 4/2021, úroková sadzba pre
spotrebiteľské a ostatné úvery bola vo výške 2,69 %.

18. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že žalovaný čerpal dňa 19.04.2021 úver vo výške 600 eur a dňa
11.06.2021 uhradil z titulu úverovej zmluvy 1. splátku vo výške 30,30 eur, zvyšné splátky neuhradil.

Zuvedenéhopredpisuvyplývaajrozpisprvýchštyrochsplátoknaistinuaúrok,konkrétnesplátkasplatná
20.05.2021 bola zložená z istiny vo výške 23,83 eur a úroku 6,47 eur, splátka splatná 20.06.2021 bola
zložená z istiny vo výške 20,39 eur a úroku 2,79 (+7,12 eur) eur, splátka splatná 20.07.2021 bola zložená
z istiny vo výške 20,96 eur a úroku 9,34 eur a splátka splatná 20.08.2021 bola zložená z istiny vo výške
20,65 eur a úroku 9,65 eur.

19. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
ku dňu 26.11.2024 na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd následne na základe
procesného návrhu uznesením č.k. 10Csp 19/2025-68 zo dňa 25.03.2025 pripustil zmenu žalobcu,
ktorým sa stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

20. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 19.04.2021
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
19.04.2021 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženejplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

28. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

30. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a
úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

31. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

32. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

34. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.35. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len

na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a
to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré
vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené
osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

36. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

37. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť

jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

38. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

40. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

42. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

43.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobca je poskytovateľom úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je
fyzická osoba, ktorá neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako
vzťah spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.
Napokon uvedené je zrejmé aj z označenia Zmluvy a existencia spotrebiteľského vzťahu nebola medzi

stranami sporná.

46. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 600 eur. Žalobca rovnako preukázal platby žalovaného prehľadom platobnej disciplíny v rozsahu
30,30 eur.

47. Žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 21,66 %, čo plynie z obsahu
Zmluvy.

48. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere v apríli 2021 (nové obchody) so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola úroková

sadzba 2,69 % p.a. Je teda nepochybné, že ročná sadzba úroku dohodnutého v Zmluve (21,66 %)
v súdenej veci priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú v tomto období bankami prevyšuje viac ako
osemnásobne (o viac ako 800%).

49. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

50. V prejednávanom spore boli v Zmluve dojednané neprimerané vysoké úroky, výška ktorých odporuje

dobrým mravom, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ Zmluva v časti odplaty neplatným právnym
úkonom.

51. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia súdov cit.: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo

dňa 05.11.2014)

52. Súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutia súdom pri posudzovaní výšky úrokov a najvyššej prípustnej
odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorých cit:

„Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy,
neobsahoval ustanovenia o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne
ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade,
ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia

však neobmedzuje okresný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú
pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy
pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov.
Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady

a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou
dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných
prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či taktodojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania
základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady
ekvity.Pritomplatí,ženeprimeranevysokýúrokjenepochybnevrozporesdobrýmimravmi.Priposúdení

primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno
vyvodiť, že určujúcim kritériom primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto
odplaty na finančnom trhu, ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií
poskytujúcich úverov v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok. (rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.5.2018)

„K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že nemožno zohľadňovať len výšku úrokov,
ale iba celkovú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje
posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi,

ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s
uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou
limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s
určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej

zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. V podrobnostiach odvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.
mája 2018. Súčasne je v tomto prípade potrebné poukázať na dôvodovú správu k nariadeniu vlády
SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Touto novelou sa vykonáva § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovením najvyššej prípustnej
výšky odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i
Vláda SR predpokladala že samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie
korektívu dobrých mravov. Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť,
že v niektorých súdnych rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná

ako v rozpore s dobrými mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady
by pri verifikácii dobrých mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 %
by bolo možné označiť pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude
vždy aplikovateľná aj skutková podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého
nepomeru protiplnenia a jej ostatných znakov - v danom kontexte bude, aby súdy pri zachovaní vzťahu

subsidiarity § 39 Občianskeho zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a Občianskeho
zákonníka, ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo
judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných
prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty
v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy.“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.

9CoCsp/22/2020 z 22. 10. 2020).

„Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods.
6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného
ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v
konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol

zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so
zrušením zákona č. 258/2001 Z.z. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza
pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku
odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu

poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa
mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda
na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvekpravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť
posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe

ustálenejjudikatúrypristúpiťkposudzovaniuodplatyzaloženejnareferenčnejbázeodplatypožadovanej
bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava
14Co/262/2014 z 15.3.2016).“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/233/2019 z
14.10.2020)

„Aplikáciu § 3 OZ nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6 OZ, kedy za obvyklé, primerané a neúžernícke úroky
nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú
za neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
10Co/48/2018 z 31. 01. 2019)

„Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala v

čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 12,54 %, teda prekročenie tejto
úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 6 rokov, o skoro 100 %, nemožno považovať
za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jej
bonity.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26. 11. 2020)

„Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto
zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s
dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu,

sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac
ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 17,70 % oproti priemernej úrokovej miere
bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2018 pri úveroch od 1
do 5 rokov vo výške 5,26 % ročne o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno

považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka). (rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn.
7CoCsp/54/2020 z 24.6.2021)

53. Keďže je Zmluva neplatná v časti úrokov, žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, ktorého
splatnosť bola dohodnutá v Zmluve. Ku dňu vydania rozhodnutia súdu bola uhradená pohľadávka do
výšky30,30eur,započítavajúcceléplnenienaistinu,ostávalobynaistinužalovanémuuhradiť569,7eur.

54. V ďalšom sa súd zaoberal skúmaním bonity žalovaného a následkov s ňou spájaných v prípade

konštatovanie porušenia povinnosti dodávateľa.

55. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
napriek predchádzajúcej výzve postup, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní
schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. Žalobcom dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce

postup v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce.

56. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou

vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj vspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,

tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp 80/2020).

57. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

58. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod

40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

59. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu, Údaje žiadosti/zmluvy č. 2104005952, výpis z úverového
registra a potvrdenie zo Sociálnej poisťovne.

60. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem žalovaného cez predložené

potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky.
Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornej starostlivosti. V predloženom dokumente Údaje žiadosti/zmluvy č. 2104005952 pri tom nie
sú uvedené žiadne „Mesačné finančné výdavky“ ani „Iné mesačné výdavky“. Súd poukazuje na to,
že síce z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca uskutočnil dopyt do úverového registra, avšak

nepreukázal kedy a či vôbec veriteľ zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovaného (osobný/domáci
rozpočet), napr. na domácnosť, stravu, bývanie, dopravu, lieky, telefón atď. Žalobca podľa názoru súdu
podcenil skúmanie výdavkov žalovaného. Základné výdavky sú totiž výsostne individuálnou záležitosťou
a veriteľ je povinný ich zisťovať a preverovať, pričom tieto náklady nemožno stotožniť so životným
minimom, ale je nevyhnutné vychádzať z reálnych výdavkov, nakoľko štandard každého žiadateľa o úver

je iný. (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.01.2025, sp. zn. 8CoCsp 3/2024) Naviac
je potrebné upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o úverovú zaťaženosť žalovaného,
z výpisu SRBI je zrejmé, že žalovaný v tom čase splácal 5 spotrebiteľské úvery, pričom celková výška
mesačnej splátky predstavovala spomínanú sumu 439 eur.

61. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je síce nevyhnutné
posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa,
nie je však možné zbaviť sa tejto zákonnej povinnosti príp. odkazom na životné minimum, nakoľko to nieje ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny.

62.Postupdodávateľanaúverovomtrhu,ktorýnezisťujevýdavkyspotrebiteľa,resp.nekritickyakceptuje
zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy
životnéhominima,nakoniecneplynieanizopatreniaNBSz14.11.2017.Zust.§2ods.5plyniecit.„Výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona
sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima

na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,

voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo
výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne nevyplýva záver ani
usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

63. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého

před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto

zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.

Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. D., E. F. G., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.

Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně

dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

64. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ

zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

65. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite
klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Ďalej tiež
nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalovaného, aj keď mal objektívnu možnosť si ich

pred poskytnutím úveru overiť.

66. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov

a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §

7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

67. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,
nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti

žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje

povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti
výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu

(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur
mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,
nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

68. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali

preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.

Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

69. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal súd zo záveru o nemožnosti

predčasného zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého
porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver,
úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným
právnym úkonom.70. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
by žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru bez úrokov.

71. Následne sa súd zaoberal tým, či predmetná pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V zmysle § 54a
Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza k nemožnosti
priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím.

72. V konaní nebolo sporným, že splácanie úveru poskytnutého na základe Zmluvy zo dňa 19.04.2021
bolo dojednané v splátkach po 30,30 eura so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.05.2021
a s konečnou splatnosťou 20.04.2023.

73. Podľa § 103 vety prvej OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z uvedeného je zrejmé, že všetky splátky splatné 3 roky
pred podaním žaloby, t.j. pred 28.08.2024, sú premlčané. V prejednávanom spore sú teda premlčané
splátky splatné dňa 20.05.2021, dňa 20.06.2021, dňa 20.07.2021 a dňa 20.08.2021. Z prehľadu splátok
aúhradjezrejmé,ženaistinusplátkysplatnej20.05.2021sazapočítalasuma23,83eur,naistinusplátky
splatnej 20.06.2021 sa započítala suma 20,39 eur, na istinu splátky splatnej 20.07.2021 sa započítala

suma 20,96 eur a na istinu splátky splatnej 20.08.2021 sa započítala suma 20,65 eur, dokopy teda 85,83
eur, pričom dňa 11.06.2021 došlo zo strany žalovaného k úhrade 1. (už premlčanej) splátky v celkovej
sume 30,30 eur. Z uvedeného vyplýva, že premlčaná suma istiny, ktorú nie je možné v tomto konaní
priznať, predstavuje 85,83 eur. Na zvyšok nesplatenej istiny vo výške 514,17 eur (600 eur – 85,83
eur) má žalobca nárok, keďže žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradil, jej výšku

nerozporoval, a preto súd zaviazal žalovaného k jej uhradeniu.

74. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zvyšku dlžnej úverovej istiny a dlžných úrokov z úveru vo výške
120,73 eura ako príslušenstva tejto istiny súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú
zamietol.

75. Keďže s ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia
úveru, poukazujúc na obsah Zmluvy, bol žalovaný povinný nesplatenú časť úveru splatiť najneskôr
v deň konečnej splatnosti úveru, t.j. dňa 20.04.2023. Keďže túto povinnosť nesplnil, dostal sa dňom
nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného dlhu. S ohľadom na to vzniklo s poukazom na § 517

ods. 1, 2 OZ žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobcom požadovaná sadzba úrokov
z omeškania predstavovala 5 % ročne a táto nepresahovala výšku stanovenú predpismi občianskeho
práva. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania nie od zročnosti jednotlivých splátok, ale z celkovej
zosplatnenej sumy, a preto v súlade s dispozičnou zásadou v konaní súd priznal úroky z omeškania
z celej prisúdenej sumy, ktorá sa stala v celosti splatnou až konečnou splatnosťou úveru, teda dňa

20.04.2023. Súd teda priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny pohľadávky (514,17 eura)
od 21.04.2023 (nasledujúceho dňa po konečnej splatnosti úveru) do zaplatenia, a preto žalobu zamietol
v prevyšujúcej časti aj ohľadom úrokov z omeškania, ktoré žalobca uplatňoval od skoršieho dátumu,
avšak vychádzal z neplatného zosplatnenia úveru.

76. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

77. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

78. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 73,78 % zohľadňujúc uplatnený
nárok vo výške istiny 514,17 eur. Neúspešný bol v rozsahu 26,22 %. Preto mu patrí nárok na náhradu

trov konania vo výške 47,56 % (73,78 – 26,22), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.79. Dňa 25.06.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava na
pribratie do konania podľa § 95 ods. 1 CSP.

80. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

81. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese
v prospech strán, na ochranu ktorých, sú tieto osobitné subjekty určené. Zabezpečuje sa tak čiastočná
kompenzáciasprísnenýchpravidielnovéhocivilnéhoprocesu,predovšetkýmprincípuformálnejpravdya
procesnej diligencie strán v prípadoch, keď súd zváži, že je to potrebné. Kritériom na rozhodnutie súdu o
pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strán. Tá môže vyplynúť z neskúsenosti

strany so súdnym konaním, neznalosti právnych noriem a neschopnosti strany dôsledne využívať svoje
procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti. Súd prípadnému návrhu strany alebo osobitného
subjektu vyhovieť nemusí, ak to nepovažuje za potrebné, alebo naopak aj bez návrhu môže osobitný
subjekt pribrať do konania so súhlasom strany na ochranu, ktorej má vystupovať. (strana 351 komentára
CSP Nakladatelství C.H.BECK).

82. V zmysle ustanovenia § 95 CSP môže súd do konania pribrať osobitný subjekt, iba so súhlasom
sporovej strany na ochranu práv, ktorej má vystupovať, ktorý však zo strany občianskeho združenia
predložený nebol.

83. Okrem iného v danom prípade súd nepovažoval za potrebné vyhovieť návrhu na pribratie osobitného
subjektu do konania na ochranu práv spotrebiteľa, keďže z úradnej povinnosti musí prihliadať pri
posudzovanínárokuzospotrebiteľskejzmluvynaprípadnúneprijateľnosťzmluvnýchpodmienokvrátane
premlčania uplatneného nároku v súlade s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka (čo aj urobil),
preto súd návrh občianskeho združenia na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.