Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2517205329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: T. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený: JUDr. Alexander Parajos, advokát, so sídlom
Skladná 236/64, 040 01 Košice, proti žalovanému: CE.sk s.r.o., so sídlom Vajanského 1955/58, 921
01 Piešťany, IČO: 47 162 864, o zaplatenie 848,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/116/2017 - 242 zo dňa 18.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/116/2017 - 242 zo dňa
18.1.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. PN-4Cb/116/2017 - 242 zo dňa 18.1.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 848,00 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške: 9% ročne zo sumy 1.048,00 Eur od 10.06.2017 do 27.12.2017 v sume 51,67 Eur,
9% ročne zo sumy 948,00 Eur od 27.12.2017 do 26.01.2018 v sume 7,01 Eur, 9% ročne zo sumy 848,00
Eur od 26.01.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. uložil žalovanému

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Piešťany dňa 04.12.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu
1.048,- Eur s príslušenstvom. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby doručeným súdu dňa 11.01.2018
zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 100,- Eur, pričom žiadal pokračovať v časti zaplatenia
nezaplatenej istiny vo výške 948,- Eur. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby doručeným súdu dňa

01.02.2018 zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 100,- Eur, pričom žiadal pokračovať v časti
zaplatenia nezaplatenej istiny vo výške 848,- Eur. Zo žaloby vyplýva, že dňa 10.03.2017 účastníci
súdneho konania uzatvorili Dohodu o poskytovaní výkonov (ďalej v texte len „Dohoda“), na základe
ktorej sa žalobca (ako „poskytovateľ") zaviazal pre žalovaného (ako „objednávateľ“) vykonať práce
špecifikované v bode 1. Dohody. Žalobca v zmysle bodu 4. Dohody za riadne vykonané práce vyhotovil
faktúru pod č. 2017/03, zo dňa 31.03.2017, so splatnosťou 15.05.2017, na sumu 1.848,- Eur, ktorú zaslal
žalovanému a tento pristúpil k jej úhrade dňa 09.06.2017, avšak len čiastočne (bez bližšieho právne

relevantného zdôvodnenia), preto je v omeškaní. Na preukázanie uvedených tvrdení pripojil žalobca k
svojej žalobe ako prílohy nasledovné dôkazy: Výpis z účtu žalobcu za obdobie 01.06.2017-30.06.2017,
Faktúru č. 2017/03 zo dňa 31.03.2017, Dohodu o poskytovaní výkonov zo dňa 10.03.2017.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento je
možné v návrhu uplatniť iba do dňa podania návrhu, číže úrok možno eventuálne priznať výlučne do
dňa prvého podania návrhu. Žalovaný zároveň nesúhlasil ani s výškou uplatňovaného úroku. Návrh

navrhovateľa považuje za nedôvodný z dôvodu, že žalobca T. Y. uzatváral so spoločnosťou CE.sk
zmluvy o poskytovaní služieb od 1.1.2015. Zákazky, na ktorých pracoval, sa vyskytovali na stavbách
žalovaného vo Francúzsku, kde na základe Zmluvy o poskytovaní služieb pokračovala spolupráca
na obchodnom základe na výslovné želanie uvedeného živnostníka (inými slovami, uvedený T.. Y.
si výslovne neželal uzatvoriť pracovno-právny vzťah so spoločnosťou). Podľa bodu 3 a 4 Zmluvy o

poskytovaní služieb sa spoločnosť zaväzuje zabezpečiť poskytovateľovi služieb ubytovanie. Žalovaný
poukázal na fakt, že sa zmluvne spoločnosť nezaviazala preplácať ani ubytovacie, ani telefonické, ani
internetové, ani iné služby. Naopak, v tomto bode sa uvádza, že o eventuálnom preplatení takýchto
služieb sa spoločnosť s poskytovateľom služieb dohodne osobitne. Keďže spolupráca s poskytovateľmi
služieb už trvá dlhodobo, podľa pravidiel zaužívaných vo firme spoločnosť platí za ubytovanie počas
poskytovania služieb, ale neplatí nedoplatky na energiách, telefónoch, internete, za vodu, neplatí za

ubytovanie v prípade absencií, čiže požaduje od pracovníka úhradu v prípade absencií, čistenia ubytovní
a sťahovania, na ktorých sa pracovník osobnou prácou nezúčastňuje. Takto si spoločnosť uplatnila
náklady vo výške 741,7 Eur, ktoré zahŕňajú (faktúry za energie žalovaný priložil): - Nedoplatky nákladov
na energie ubytovanie v rodinnom dome v Colombes: 73,7 Eur, - Nedoplatky nákladov na energie
ubytovňa Gennevilliers 148,- Eur, - 400,- Eur pomerná čiastka nákladov na čistenie, vypratávanie

a sťahovanie z ubytovacích priestorov v rodinnom dome v Colombes, - 100,- Eur pomerná čiastka
nákladov na upratovanie a čistenie ubytovacích priestorov v rodinnom dome v Gennevilliers.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie Dohodou o poskytovaní výkonov zo dňa
10.03.2017,vzmyslektorejsažalobcaakoposkytovateľzaväzuje,žeprežalovanéhoakoobjednávateľa

vykoná pomocné práce na stavbách zazmluvnených objednávateľom a poskytovatel' zároveň súhlasí
so svojim dočasným vyslaním do Francúzska, kde bude pre objednávateľa vykonávať práce na
zazmluvnených stavbách spoločností bližšie určených v Dohode. V zmysle bodu 3. Dohody - Doprava
a ubytovanie: Pri dočasnom vyslaní poskytovateľa do zahraničia, zaistí mu objednávateľ primerané
ubytovanie. O príspevku na ubytovanie, nákladoch na dopravu, poskytnutí služobného vozidla (úhrad

za prejazdené km plus náklady na pohonné hmoty), poskytnutí služobného telefónu, internetu a pod.
sa môžu zmluvné strany dohodnúť aj osobitne a odlišne od podmienok tejto Dohody. V zmysle bodu 4.
Dohody je odmena za dohodnuté práce poskytovateľovi vyplácaná zo strany objednávateľa na základe
faktúry bez ohľadu na dohody medzi objednávateľom a jeho zahraničnými zmluvnými partnermi. Súd
takisto vykonal dokazovanie Faktúrou č. 2017/03, zo dňa 31.03.2017, so splatnosťou 15.05.2017, na

sumu 1.848,- Eur, ktorá bola zaslaná žalovanému, pričom žalovaný pristúpil k jej úhrade len čiastočne,
a preto je v omeškaní, následkom čoho žalobca podal na súd túto žalobu.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len “Obchodný zákonník“).

6. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe
prác vykonaných v súlade s uzavretou Dohodou o poskytovaní výkonov zo dňa 10.03.2017, bola
žalovanému vystavená faktúra č. 2017/03, zo dňa 31.03.2017, so splatnosťou 15.05.2017, na sumu
1.848,- Eur, pričom žalovaný svoju povinnosť zaplatiť uvedenú sumu splnil len čiastočne, a preto sa

dostal do omeškania. Súd považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený obsahom žaloby
a predloženými listinnými dôkazmi. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, žalobca ako veriteľ má zo zákona právo na úroky z
omeškania. Pri posudzovaní požadovaných úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že
zo strany žalovaného prišlo iba k čiastočnému uhradeniu dlžnej sumy, a to až po podaní žaloby,

čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to dňom
nasledujúcim po dni splatnosti dlžnej sumy. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Veriteľ má nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú pohľadávku, ktorá je predmetom
samostatnej faktúry, a to aj v takom prípade, kedy si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom

konaní, pričom ale musí ísť o platby uskutočnené ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie
medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k
poskytnutiu služieb za odplatu (bližšie pozri Uznesenie NS SR, č. k. 2Obdo/59/2021 zo dňa 30.11.2022).7. Súd prvej inštancie ďalej ku kompenzačnej námietke žalovaného uvedenej v odpore a vyjadrení
žalovaného (duplike) uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu, a teda ich vyhodnotil
ako nedôvodné, nakoľko z listín nevyplýva povinnosť žalobcu uhrádzať uvedené sumy/náklady. Listiny

sa neviažu na jeho meno. Zároveň z dohody o poskytnutí výkonov zo dňa 10.03.2017 nevyplýva
povinnosť žalobcu platiť si náklady súvisiace s ubytovaním v zahraničí a ani povinnosť uhrádzať
nedoplatky, pričom žiadna odlišná dohoda než dohoda predpokladaná v zmysle bodu 3 Dohody o
poskytovaní výkonov v konaní nebola žiadnou zo strán predložená. Z listinných dôkazov vyhotovených
vo francúzskom jazyku predložených zo strany žalovaného nie je možné identifikovať, o aké konkrétne

náklady ide, a tiež skutočnosť, ako žalovaný dospel k záveru, že žalobca znáša náklady práve v rozsahu
sumy 741,70 Eur. Žalovaný nepreukázal ani škodu, ktorá by mu vznikla v súvislosti s konaním žalobcu.
Žalovaným konkretizovaný nárok je neurčitý a nepreskúmateľný.

8. K otázke počítania úroku z omeškania súd uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že príslušenstvo v
podobe úroku z omeškania je možné v návrhu uplatniť iba do dňa podania návrhu, čiže úrok možno

eventuálne priznať výlučne do dňa prvého podania návrhu, s uvedeným tvrdením sa nemožno stotožniť.
Úroky z omeškania sa pri peňažných nárokoch uplatňujú až do momentu ich úhrady (spravidla do
momentu pripísania na bankový účet) zo strany dlžníka (žalovaný) a to s poukazom na ust. § 365 a 369
Obchodného zákonníka. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje zákon č. 513/1991
Zb. (Obchodný zákonník), nakoľko v čase vzniku právneho vzťahu t. j. Dohody o poskytovaní úkonov)

vystupovali obe strany ako podnikatelia s poukazom na ust. § 261 ods. 1 vo väzbe na ust. § 2 ods. 2 a
práve z tohto dôvodu je aj výška uplatňovaných úrokov z omeškania 9% ročne a nie 8% ročne.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že
žalobca T. Y. uzatváral so spoločnosťou CE.sk zmluvy o poskytovaní služieb od 1.1.2015. Zákazky,
na ktorých pracoval, sa vyskytovali na stavbách vo Francúzsku, kde na základe Zmluvy o poskytovaní
služieb pokračovala spolupráca na obchodnom základe na výslovné želanie uvedeného živnostníka

(inými slovami, uvedený T.. Y. si výslovne neželal uzatvoriť pracovno-právny vzťah so spoločnosťou).
Posledné dve zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré spoločnosť CE.sk uzavrela s uvedeným živnostníkom
sa nachádzajú v prílohe 1.1 a 1.2. odporu zo dňa 20.09.2018 (alebo doloží na vyžiadanie súdu).
Poukázal na to, že podľa bodu 3 a 4 Zmluvy o poskytovaní služieb sa spoločnosť zaväzuje zabezpečiť
poskytovateľovi služieb ubytovanie. Upozornil na fakt, že sa zmluvne spoločnosť nezaväzuje preplácať

ani ubytovacie, ani telefonické, ani internetové, ani iné služby. Naopak, v tomto bode sa uvádza, že
o eventuálnom preplatení takýchto služieb sa spoločnosť s poskytovateľom služieb dohodne osobitne.
Keďže spolupráca s poskytovateľmi služieb trvala dlhodobo, podľa pravidiel zaužívaných vo firme,
spoločnosť platila za ubytovanie počas poskytovania služieb, ale neplatila nedoplatky na energiách,
telefónoch, internete, za vodu, a neplatila za ubytovanie v prípade absencií, čiže požadovala od

pracovníkovúhraduvprípadeabsencií,čisteniaubytovníasťahovania,naktorýchsapracovníkosobnou
prácou nezúčastňoval. Takto si spoločnosť uplatnila náklady vo výške 741,70 €. Faktúry sa nachádzajú
v spise.

11. Ďalej uviedol, že po ukončení spolupráce v júni 2017 s uvedeným spolupracujúcim živnostníkom

viackrát komunikovali a snažili sa mu vysvetliť, že sa musí tak ako ostatní podieľať na uvedených
nedoplatkoch. Po doručení zúčtovacích faktúr za energie a vyprataní ubytovacích priestorov v rodinnom
dome, vzniknuté náklady prehodnotili v novom škodovom protokole (doplňujúci protokol o škode príloha
č. 4.1 a pôvodný protokol o škode príloha č. 4.2 odporu zo dňa 20.09.2018). Zároveň vyhotovili dohodu
o uznaní záväzku, podľa ktorej poskytovateľ sa zaväzuje objednávateľovi služieb uhradiť rozdiel v sume

140,70 € do pokladne podniku, čím budú vzájomné pohľadávky vyrovnané právne i účtovne (dohoda o
náhrade škody spôsobenej poskytovateľom príloha č. 4.3 odporu zo dňa 20.09.2018).

12. Žalovaný v závere uviedol, že z uvedeného dôvodu podáva toto odvolanie a navrhuje rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušiť a rozhodnúť o vzájomnom započítaní pohľadávok v zmysle návrhu

žalovanej strany.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s reflektovanými odvolacíminámietkami žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Navyše, v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v podmienkach SR, súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
158/2010 zo dňa 30.11.2011). Súd v tomto konaní vykonané dôkazy, ktoré považoval za potrebné, v
písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 25.7.2025. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s

odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ
uzatvorili dňa 10.3.2017 Dohodu o poskytovaní výkonov (ďalej iba Dohoda) za podmienok

stanovených predmetnou Dohodou. Podľa Dohody sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal vykonávať pre
objednávateľa pomocné práce na stavbách špecifikovaných v bode 1 Dohody. Odmena za zrealizované
práce bola dojednaná v bode 4 Dohody. V bode 3 Doprava a ubytovanie bolo dojednané, že
pri dočasnom vyslaní poskytovateľa do zahraničia, zaistí mu objednávateľ primerané ubytovanie. O
príspevku na ubytovanie, nákladoch na dopravu, poskytnutí služobného vozidla (úhrad za prejazdené

km plus náklady na pohonné hmoty), poskytnutí služobného telefónu, internetu a pod. sa môžu zmluvné
strany dohodnúť aj osobitne a odlišne od podmienok tejto Dohody. Žalobca na základe vykonaných
prác vystavil faktúru č. 2017/03 zo dňa 31.3.2017, splatnú dňa 15.5.2017 na sumu 1.848,- Eur, ktorú
žalovaný uhradil iba čiastočne. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že práce boli žalobcom
vykonané v zmysle Dohody a faktúra bola vystavená oprávnene. Ako sporné vyhodnotil, či bola daná

povinnosťžalobcuplatiťnedoplatkyvzniknutévsúvislostisužívanímnehnuteľnostipripobytevzahraničí
a či vznikla žalovanému v tejto súvislosti škoda. Na základe vykonaného dokazovania žalobe žalobcu
vyhovel s tým, že žalovaný svoju obranu nepreukázal.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto
v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké
skutočnosti mal za preukázané, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne

právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k odvolacím dôvodom odvolací súd
uvádza nasledovné:

19. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).20. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie odmeny titulom Dohody,

pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi a to: Výpis z účtu žalobcu za obdobie 01.06.2017 -
30.06.2017,Faktúrač.2017/03zodňa31.03.2017aDohodaoposkytovanívýkonov,zodňa10.03.2017.
Žalovaný, ak chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou tvrdenia žalobcu účinne poprieť a
navrhnúť, resp. označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že si uplatnil
voči žalobcovi náklady vo výške 741,70 Eur, ktoré zahŕňajú nedoplatok za energie a náklady za čistenie

a vypratávanie ubytovacích prisestorov, pričom sa odvolával na Dohodu bod 3 a 4 a ako listinné dôkazy
pripojil Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 6.7.2016 a zo dňa 10.3.2017, Zúčtovacie faktúry za energie
ubytovanie v rodinnom dome v Colombes, ubytovňa Gennevilliers, Zrušenie dohody o poskytovaní
služieb zo dňa 14.6.2017, Protokol o škode zo dňa 06.03.2018, návrh Dohody o uznaní záväzku a
náhrade škody zo dňa 28.8.2018, Protokol o škode zo dňa 31.05.2017, pôvodný návrh Dohody o uznaní
záväzku zo dňa 14.6.2017, Saldokonto pohľadávok vedené v účtovníctve CE.sk.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že z predmetnej Dohody vyplýva
povinnosť žalobcu podieľať sa na nákladoch, ktoré si uplatnil žalovaný. Bod 3 Dohody, na ktorý
poukazuje žalovaný, iba upravuje, že o príspevku na ubytovanie, poskytnutí služobného telefónu,
internetu a podobne sa môžu zmluvné strany dohodnúť aj osobitne, odlišne od Dohody. Žalovaný však

v konaní nepreukázal žiadnu osobitnú dohodu, z ktorej by vyplývala povinnosť žalobcu podieľať sa
na uplatnených nákladoch a nepreukázal ani to, že išlo o pravidlá zaužívané vo firme. Možno teda
konštatovať, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že listinné doklady predložené žalovaným vo francúzskom jazyku

(žalovaným označené ako faktúry za energie) nie sú dôkazom, v akej výške boli náklady na energiu v
ubytovacom zariadení a nepreukazujú, že žalobca sa mal podieľať na nákladoch na energiu a v akej
výške. Takýmto dôkazom nie sú ani Protokoly o škode zo dňa 31.5.2017 a 6.3.2018 a ani návrh Dohody o
náhrade škody spôsobenej poskytovateľom služieb zo dňa 14.6.2017 a 28.8.2018. Citované protokoly o
škode nie sú spôsobilé preukázať, že žalovanému vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca, keďže ide

o protokoly vyhotovené žalovaným odvolávajúc sa na nedoplatky na energiách zosobnené v alikvotnej
časti žalobcovi. Odvolací súd za rozhodujúce považuje, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal,
že žalobcovi vznikla povinnosť podieľať sa na nákladoch za energie, resp. iných nákladoch súvisiacich
s ubytovaním, ani že mu vznikla škoda. Skutočnosť, že žalobca uhradil energie, prípadne nedoplatky za
energie, automaticky neznamená, že mu vznikla škoda, za ktorú v alikvotnej časti zodpovedá žalobca.

Žalovaný predovšetkým nepreukázal, akú povinnosť žalobca porušil, keď z Dohody takáto povinnosť
nevyplývaanebolipreukázanéani“zaužívanépravidlávofirme.”Pokiaľideo“Dohodyonáhradeškody”,
je potrebné zdôrazniť, že išlo o návrhy zo strany žalovaného, ktoré žalobca nepodpísal, nemožno preto
tomuto úkonu pripísať účinky uznania údajnej pohľadávky žalovaného.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že až do posledného škodového protokolu (v odvolaní označil
ďalší protokol zo dňa 20.9.2018) evidoval v účtovníctve spoločnosti saldokonto pohľadávok žalobcu
vo výške 821,- Eur a po uplatnených nákladoch vo všetkých protokoloch vo výške 747,70 Eur teda
predstavuje saldokonto v prospech žalobcu 79,30 Eur, odvolací súd uvádza, že ide o interné doklady
žalovaného, ktoré skutočnú výšku pohľadávky žalobcu nepreukazujú. Ako už bolo uvedené, pohľadávka

žalobcu, čo do dôvodu nebola sporná, jej výšku preukázal faktúrou a výpismi z účtu o čiastočnej úhrade.
Žalovaný naopak svoju obranu v tvrdení o vzniknutých nákladoch, ktoré žiadal započítať, resp. škode,
nepreukázal.

24. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle

§ 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne
správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách
konania, ako vecne správny, potvrdil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému, ako strane v spore neúspešnej.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.26. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).