Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119305624
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6119305624.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXX, XXX XX C., zast.: A. D. E., advokát so sídlom F. XX, XXX XX G., IČO:XX XXX XXX, proti
žalovanému: H. H., D., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast.: AK A.
I. J., s. r. o. so sídlom B. K. J. XXXXX/XXX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 4 107,19 eur
s prísl., na odvolanie žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. G./XXX/
XXXX-XXX zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

sumu 2 956,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 26.06.2019
do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na náhradu separovaných trov p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom, výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1 673,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 673,38 eur od

26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol, výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 18,52 % a výrokom IV. žalovanému nárok na náhradu separovaných trov za pojednávanie
dňa 09.11.2021 nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 100 ods. 1, § 107
ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Poukázal na to, že v konaní ide o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobkyňa už na pojednávaní dňa
24.11.2022 zobrala z dôvodu ostatného dokazovania čiastočne svoj návrh späť, a to vo výške 1 150,45
eur s príslušenstvom (o späťvzatí súd rozhodol rozsudkom dňa 16.12.2022) a ďalej si uplatňovala sumu
predstavujúcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2 956,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 25.06.2019 zo sumy 2 956, 74 € .

3. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 03.12.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. B.

súd nezistil okolnosti, že zmluva, vzhľadom na jej obsah alebo účel odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom, a tým by mala byť absolútne neplatná, ako navrhuje žalobkyňa, a to ani
pre nedostatok vôle uzatvoriť zmluvu o úvere, ale ako tvrdí žalobkyňa, zmluvu o pôžičke. Z charakteru
daného zmluvného vzťahu bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že sa jedná o zmluvný vzťah zospotrebiteľskej zmluvy a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bolo dohodnuté poskytnutie úveru
ako spotrebného bez účelu. Zo zmluvy o splátkovom úvere mal súd preukázané, že túto žalobkyňa
neuzatvorila ako podnikateľka. Spotrebiteľom sa pre účel zákona o spotrebiteľských úveroch považuje

fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

4. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne o nesprávnom uvedení celkovej čiastky, ktorú mala uhradiť,
spojenú s úverom. Zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že žalobkyňa bola povinná uzatvoriť zmluvu

o bežnom účte, o inkase alebo zmluvu o poistení. Z listiny Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok
sa poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru ani ďalšia doplnková služba nevyžaduje.
Z uvedeného dôvodu náklady spojené s bežným účtom, inkasom a poistením netvoria celkové náklady,
a tým ani celkovú čiastku spojenú s úverom. Celková čiastka spojená s úverom v sume 10 166,10 eur
je o niečo vyššia, ako bola celková suma uvedená v zmluve, rozdiel údajov uvedených v zmluve oproti

výpočtu celkovej čiastky podľa zmluvy je nepatrný a sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti by bola
v rozpore so zásadou proporcionality.

5. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalobkyne, ktorá údaj o výške RPMN považovala za nesprávny
a tiež v jej neprospech z dôvodu, že žalovaný nezahrnul všetky náklady do výpočtu RPMN, čím RPMN

podhodnotil. Uviedol, že žalobkyňa nielenže netvrdila, aký údaj RPMN je správny, ale ani nenavrhla
v spore za účelom preukázania, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve je nesprávny a hlavne
v neprospech spotrebiteľa vykonať dokazovanie. Konštatoval, že správnosť údaja RPMN zhodne ako
správnosť údaja celkovej čiastky, ktorú mala žalobkyňa uhradiť, spojenú s úverom, potvrdzujú aj listiny
z NBS zo dňa 14.11.2024 a 15.01.2025.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o absencii údaja o výške, počte a termínov splátok istiny úrokov
a iných poplatkov, priklonil sa v tejto otázke k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z., zohľadniac skutočnosť, že každá splátka úveru, za ktorého poskytnutie
je vyžadovaný úrok a pri ktorom sa úroky alebo poplatky nesplácajú v rôznych termínoch splatnosti

alebo v inom počte splátok, ako splátka istiny, zahŕňa v sebe časť istiny a úroku a prípadne poplatky .
Postačujúce je v zmluve uviesť výšku celkovej splátky bez jej rozpisu na jednotlivé položky.

7. Nakoľko termín konečnej splatnosti sa nachádza v zmluve v časti I. Základné podmienky zmluvy
a doba trvania zmluvy je uvedená v časti Záverečné ustanovenia, súd považoval takto určenú dobu

trvania zmluvy za dostatočne určitú.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bola poukázaná titulom čerpania úveru dňa
03.12.2010 suma 4 881,- eur, na číslo účtu, ktorý bol dohodnutý a uvedený ako účet pre poskytnutie
úveru (nebol poskytnutý úver vo výške 5 000,- eur.). Nakoľko údaj o celkovej výške úveru je uvedený

nesprávne, nemožno hovoriť o splnení si povinnosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo zákon striktne sankcionuje tým, že úver sa od začiatku stáva bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru (k správnosti
údaju Celková výška úveru sa NBS nevyjadrila), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 4 881,- eur. Rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia je jej tvrdenie, že žalobou uplatnená suma 2 956,74 eur,
spočívajúca v „preplatenej istine“, predstavuje plnenia za posledné tri roky od podania žaloby, t.
j. za obdobie od 12.06.2016 do 12.06.2019. S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania sa
zaoberal, čo (koľko) plneniami za obdobie troch rokov pred podaním žaloby žalobkyňa priamo, resp.

prostredníctvom splnomocnenca žalovanému plnila a aká časť išla na istinu, úroky a aká časť na
poplatky, keďže žalobkyňa sa domáhala vrátenia jednotlivých plnení za posledné tri roky od podania
žaloby.

10. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa od 12.06.2016 do 12.06.2017 uhradila za

účelom splácania úveru celkom sumu 979,04 eur, z ktorej sumy bola povinná na základe uzatvorenej
zmluvy o úvere plniť časť 32,34 eur - náklady spojené s poistením úveru za toto obdobie a istinu úveru
v celkovej výške 532,49 eur (ako rozdiel súm 3 170,45 – zostatok istiny k 31.05.2016 a sumy 2 637,96
– zostatok istiny k 31.05.2017), zostávajúca časť predstavuje úroky z úveru a poplatok za správu úveru(979,04 - 32,34 – 539,49), na ktoré plnenia žalovaný nemal nárok z dôvodu, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, t. j. sumu 414,21 eur, na ktorý má žalobkyňa nárok, avšak žalovaný vzniesol
námietku premlčania, ktorá je vzhľadom na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dôvodná,

pretože okamihom každého plnenia si žalobkyňa musela byť vedomá, že na úroky a poplatky žalovaný
nemá nárok, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie 414,21 eur aj s uplatneným príslušenstvom z dôvodu
premlčania práva zamietol.

11. Žalobkyňa za obdobie od 12.06.2017 do 12.06.2019 uhradila celkom sumu 3 081,59 eur, z ktorej bola

povinnáplniťčasť70,56eur–nákladyspojenéspoistenímúveruaistinuúveruvcelkovejvýške1337,65
eur (rozdiel súm 2 637,96 – zostatok istiny k 31.05.2017 a sumy 1 300,31 – zostatok istiny k 31.05.2019),
zvyšná časť plnení za toto obdobie predstavuje úroky z úveru a poplatok za správu, na ktorý žalovaný
nemal nárok z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. j. sumu 1 673,38 eur,
na ktorý má žalobkyňa nárok na vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia, a preto žalovanému uložil
povinnosť žalobkyni toto bezdôvodné obohatenie zaplatiť a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože

vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa domáhala vo väčšom rozsahu .

12. Keďže žalovaný bol odo dňa 26.06.2019 v omeškaní s úhradou dlhu, ktorého splatnosť nastala na
základe výzvy žalobkyne zo dňa 10.06.2019, ktorá sa do sféry žalovaného dostala preukázateľne dňa
24.06.2019,doručenímžaloby,vktorejžalobkyňažalovanéhovyzvalanaúhradudojednéhopracovného

dňa doručenia tejto výzvy, rozhodol o úroku z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy podľa § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

13. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie 1 673,38 eur, čo predstavuje
40,74 % (vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, čo pri sume 1 283,36 eur predstavuje 31, 25 % )

súd rozhodol, že žalovanému voči žalobkyni patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,52% .
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP.

14. Žalovanému nepriznal náhradu separovaných trov (§ 256 ods. 2 CSP) s odôvodnením,
že splnomocnený advokát žalobkyne nemal v čase pojednávania vedomosť o sudkyňou uplatnenej

námietke zaujatosti voči nemu ako zástupcovi strany sporu .

15. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je názoru, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Zotrvala na svojom tvrdení, že bezdôvodným obohatením majú byť všetky splátky nad
zaplatenú istinu, ktoré vykonala do dňa 12.06.2019. K úkonu zmeny žaloby nedošlo, a preto uznesenie

zo dňa 22.01.2025, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, vníma ako úplne zbytočné. Namietala úvahu
súdu, že bezúročnosť a bezodplatnosť úveru nemá žiadny vplyv na samotnú splatnosť úveru, čo by
znamenalo nemožnosť žalovateľnosti toho ktorého bezdôvodného obohatenia. Za správnu nepovažuje
ani argumentáciu, že RPMN uvedená v zmluve je uvedená správne. Súd konštatuje len nepatrnú –
malú odchýlku a uvádza, že by bolo nespravodlivé na základe toho celý úver označiť za bezúročný

a bezpoplatkový, avšak podľa jej názoru, zákon neumožňuje súdu moderáciu samotnej výšky odchýlky,
ktorá by už z podstaty veci spotrebiteľského sporu bola neakceptovateľná aj z pohľadu európskeho
práva. Uviedla, že od žalovaného dostala spotrebiteľský úver vo výške 4 881,- eur namiesto úveru vo
výške 5 000,- eur. Údaj o RPMN v zmluve nebol správny, keď v zmluve sa nachádza údaj vo výške 18,08
% p. a. a ustálilo sa, že RPMN je 18,10 % p. a. Podľa jej názoru, ak úver je bez úroku a bez poplatkov,

v takom prípade je súd povinný označiť všetky platby smerujúce od spotrebiteľa k veriteľovi nad rámec
pôvodnej istiny úveru bez úrokov a bez poplatkov za bezdôvodné obohatenie. Suma 2 956,74 eur
je suma splátok, ktorú žalobkyňa uhradila do dňa 12.06.2019 (resp. do dňa 25.06.2019) nad rámec
pôvodnej istiny spotrebiteľského úveru, ktorá jej má byť vrátená. Akékoľvek úvahy o výpočte splátok
a ich delenia na istinu, úroky, poplatky atď. nemá zákonnú oporu. Bez ohľadu na pomer úspechu zastáva

názor, že je daný dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanému náhradu trov v akomkoľvek rozsahu
nemožno priznať.16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne
a žalovanému prizná náhradu trov konania, vrátane nároku na separátne zavinené trovy, ktoré vznikli

výlučne v dôsledku zavinených okolností na strane žalobkyne. Dôvodnosť odvolania odvodzoval z ust.
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP a § 365 ods. 2 CSP vo vzťahu k nepripustenej zmene
žaloby uznesením zo dňa 22.01.2025. Argumentoval tiež tým, že písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov pre rozhodnutie súdu vo vzťahu
k ochrane spotrebiteľa . Upriamil pozornosť na povinnosť dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska

jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. V odvolaní detailne spochybnil
podanú žalobu, na základe ktorej súd vo veci konal. Uviedol, že úver bol poskytnutý v dvoch tranžiach,
a to tranža vo výške 4 881,- eur a tranža vo výške 119,- eur, a to bezhotovostne na účet. Poskytnutím
úveru na úverový účet je splnená povinnosť banky a následná dispozícia je výlučne na dlžníkovi. Veriteľ
poskytuje úver na úverový účet a ako s tým následne dlžník nakladá (napríklad prevodom na bežný
účet), nie je po poskytnutí úveru nijako relevantné. Súd si zjavne zamieňa úverový účet s bežným

účtom, na ktorý sú prostriedky poukázané následne po poskytnutí úveru veriteľom, nie na základe
rozhodnutiaveriteľa,alenazákladepokynudlžníka,ktorýtaktonakladásužposkytnutýmiprostriedkami,
inými slovami, platobnú operáciu vykoná Slovenská sporiteľňa, a. s., ale nie ako veriteľ z úveru, ale
ako banka postupujúca pri vykonaní platobného styku na základe pokynov oprávnenej osoby, čo je
disponent úverového účtu, t. j. na základe pokynu disponenta, t. j. dlžníka, s už veriteľom poskytnutým

plnením. Ak sama žalobkyňa rozhodla o následnej dispozícii, bolo to jej rozhodnutie. Táto skutočnosť
ide na ťarchu žalobkyne a nemá žiadnu relevanciu v kontexte toho, že úver bol poskytnutý v plnej
výške 5 000,- eur. Považoval za absurdnú úvahu, ak by bolo v poriadku, ak by si dlžník záväzok z titulu
spracovateľského poplatku uhradil z nejakých iných finančných prostriedkov a nebolo by v poriadku,
ak z prostriedkov úveru . Uviedol, že povinnou náležitosťou zmluvy je údaj o celkovej čiastke, čo

v danej zmluve je splnené, a to v časti I. v položke Celková čiastka spojená s úverom: 10 164,18
eur. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že zákon nespája prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
s prípadnou nesprávnosťou údaja o celkových nákladoch, ale s jeho absenciou. To, že neuvedenie
a nesprávnosť sú v tomto smere dve odlišné kategórie je zrejmé zo zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý
len precizoval niektoré úplne zrejmé pojmy z európskej legislatívy, keď napríklad § 11 ods. 1 písm. a)

a b) zákona striktne rozlišuje medzi absenciou určitej obligatórnej zmluvnej náležitosti na jednej strane
a jej uvedením v zmluve, avšak v nesprávnej výške zákon ustanovenie o uvedení nesprávnej celkovej
čiastky so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti neobsahuje. Uviedol, že sankcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti je priamo spojená s princípom proporcionality sankcii, ktorého podstatou je to,
že sankcia musí byť proporcionálna a proporcionálna je len vtedy, ak je sankcionovaná skutočnosť,

ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom zasiahnuť do ekonomického rozhodovania spotrebiteľa .
Uviedol, že v zmluve bolo dohodnuté, že z celkového počtu 119 pravidelných splátok, bolo 118 po
83,90 eur (86,84 eur vrátane poplatku za poistenie), 119-ta vo výške 81,98 eur (84,92 eur vrátane
poplatku za poistenie). V danom prípade sú tak celkové náklady, resp. celková čiastka uvedené správne
spolu v sume 10 164,18 eur, to je presne údaj, ktorý je v zmluve uvedený, čo by bolo úplne zrejmé

i z amortizačnej tabuľky, keby táto bola žalobkyňou predložená .

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 308 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjepotrebné
zmeniť podľa § 388 CSP.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru, a tým aj o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 1 673,38 eur s príslušenstvom na tom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, nie je správne uvedený údaj o výške úveru.

19. Ako vyplýva z obsahu spisu - návrh na zmenu žaloby bol prednesený na pojednávaní dňa
26.09.2024, súd túto zmenu uznesením zo dňa 22. januára 2025 nepripustil, predmetom konania
bol nárok žalobkyne na zaplatenie 2 956,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 25.06.2019 zo sumy 2 956,74 eur, keď žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 1 150,45 eur

s príslušenstvom zobrala späť (v tejto časti bolo rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
č. k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.12.2022 konanie v tejto časti zastavené). Žalobkyňa sa plnenia
domáhala titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobkyňa plnila žalovanému finančné
prostriedky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nad sumu poskytnutej istiny. Zastávala názor, že zmluvao splátkovom úvere je neplatná, a keď je platná, tak úver, ktorý jej bol poskytnutý, je bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne sa súd prvej inštancie dôvodne zaoberal
namietanou neplatnosťou zmluvy, ktorú súd v bode 39. písomného odôvodnenia v dôsledku vykonaného

dokazovania neposúdil ako neplatnú. Nezistil okolnosti, že zmluva vzhľadom na jej obsah alebo účel
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Nebol zistený ani nedostatok vôle
uzatvoriť zmluvu o úvere. Uvedené závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti uzavretej zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 03.12.2010 neboli v odvolaní namietané.

20. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o celkovej výške spotrebiteľského
úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu upravuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Definíciu celkovej
výšky spotrebiteľského úveru poskytuje ust. § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Celkovou

výškou spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Na to, aby bolo možné konštatovať splnenie povinností veriteľa vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen

formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca
chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach, v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej
zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho

úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce.
Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9
ods. 2 citovaného zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel.

22. Pokiaľ údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve

správne, nemožno hovoriť o splnení povinností podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský
úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Vzhľadom na uvedené sú neopodstatnené odvolacie námietky žalovaného, že zákon nespája
prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť s prípadnou nesprávnosťou údaja o celkových nákladoch,

ale s jeho absenciou.

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že výška úveru v zmluve o splátkovom úvere zo
dňa 03.12.2010 nebola uvedená správne. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním listinami: výpis
z úveru č. XXXXXXXXXX (č. l. 27 – 28), zmluva o splátkovom úvere (č. l. 24), žiadosť o poskytnutie

úveru (č. l. 428) a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 451) zistil, že žalobkyni
bola poukázaná titulom čerpania úveru dňa 03.12.2010 suma 4 881,- eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, t. j. na číslo účtu, ktorý bol dohodnutý, uvedený ako účet pre poskytnutie úveru.

24. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere vo výške 5 000,- eur. Suma

119,- eur predstavuje spracovateľský poplatok uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov
úveru. Pokiaľ je predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom
spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX zo dňa 30.06.2022). Pokiaľ, tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyni bola reálne

poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere a pokiaľ žalovaný zmluvne do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru zahrnul spracovateľský poplatok, ide o postup v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo
vzťahukposkytnutémuúveru.Spotrebiteľtotižnazákladesprávnejvzmluveuvedenejinformáciiovýške
skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom,

čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska
nákladov s ním spojených . Žalobkyni bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 5 000,- eur,
ale vo výške 4 881,- eur, a teda len s úverom vo výške 4 881,- eur mohla žalobkyňa reálne disponovať.
Už v samotnej žalobe žalobkyňa akcentuje, že spotrebiteľský úver vo výške 4 881,- eur (a teda zníženýo poplatok 119 eur) bol prevedený na účet žalobkyne. V zmluve o splátkovom úvere je konštatované,
že výška úveru je 5 000,- eur, úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške. Ak zmluva obsahuje
výslovné dojednanie o poskytnutí úveru v plnej výške, je legitímnym očakávaním dlžníka, že reálne bude

disponovať so sumou vo výške úveru uvedenej v uzavretej zmluve, v danom prípade v sume 5 000,- eur.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentuje, že „súd si zjavne zamieňa úverový účet a poskytnutie
úveru veriteľom na tento, s bežným účtom, na ktorý sú prostriedky poukázané následne po poskytnutí
úveru veriteľom nie na základe rozhodnutia veliteľa, ale na základe pokynu dlžníka“, z výpisu z úveru
z čísla listu 27 spisu vyplýva, že dňa 03.12.2010 (deň uzatvorenia zmluvy) bol čerpaný úver sume

4 881,- eur a len táto suma bola na bežný účet žalovanej poukázaná, čo znamená, že v skutočnosti jej
bola ako úver poskytnutá suma 4 881,- eur a nie suma 5000 €, deklarovaná v zmluve. Odvolací súd
tak zotrváva na svojom skoršom stanovisku uvedenom v zrušujúcom uznesení sp. zn. XXXXXXX/X/
XXXX zo dňa 09.01.2024 a na svojich záveroch nepovažuje za potrebné nič meniť. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery konštatuje, že veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať
zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak

zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad
spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky
úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 24.10.2023).

25. Odvolací súd sa tak z dôvodov vyššie uvedených stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie,

že žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov.

26. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (po
čiastočnomspäťvzatí)uplatnilavovýške2956,74eurakovrátenieplnenízaposlednétrirokyodpodania
žaloby, t. j. za obdobie od 12.06.2016 do 12.06.2019 s tým, že žalovaný vzniesol námietku premlčania

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nepopretých tvrdení vyplynulo, že žalobkyňa do
dňa 10.6.2019 za účelom splácania úveru uhradila sumu 9 758,24 eur . Súd prvej inštancie vychádzal
zo zistenia, že žalobkyňa, resp. prostredníctvom syna žalobkyne (bod 64. písomného odôvodnenia),
v prospech žalovaného od 12.06.2016 do 12.06.2017 uhradila celkom sumu 979,04 eur, z ktorej
žalobkyňa má nárok na vrátenie sumy 414,21 eur, ktorú súd vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku

premlčania žalovaným podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobkyni nepriznal.

27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od 12.06.2017 do 12.06.2019 žalobkyňa uhradila
prostredníctvom splnomocnenca za účelom splácania úveru č. 264520130 celkom sumu 3 081,59 eur,
ktorá suma stranami sporu nebola spochybnená. Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedenej sumy

žalovaný nemal nárok na úroky z úveru a poplatok za správu z dôvodu, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Sumu 1 673,38 eur s prísl., na ktorú má žalobkyňa nárok, žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia priznal, v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a v tejto časti žalobe
vyhovel.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo v konaní k správnym skutkovým zisteniam vo vzťahu
k sume, ktorú žalobkyňa v prospech žalovaného zaplatila od 12.06.2016 do 12.06.2017 (suma celkom
979,04 eur) a v období od 12.06.2017 do 12.06.2019 (v sume 3 081,59 eur). Odvolací súd sa však
nestotožňuje s právnym posúdením výšky priznaného bezdôvodného obohatenia. Právnym posúdením
veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa
súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový
stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, príp. ju na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval.

29. S ohľadom na námietku premlčania odvolací súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. XXXX/XXX/XXXX, v ktorom súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2021, sp. zn.
XXXX/XXX/XXXX, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 15 v zošite

č. 3 z roku 2022, ktorého právna veta znie: „Analogická aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym
dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v právnomporiadku Slovenskej republiky“. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021, sp.
zn. XXXX/XX/XXXX, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR pod č. 14 v zošite
č. 3 z roku 2022 s touto právnou vetou: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby

v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá
(nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve“. Na tento typ
nárokov je preto potrebné subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia) a pre určenie začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzať tak zo skutočnej skutkovej vedomosti
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo
výške dohodnutej v úverovej zmluve.

30. S prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania odvolací súd konštatuje, že žaloba bola podaná
dňa 12.06.2019, preto bolo možné žalobkyni priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

spojeného s tými platbami v prospech žalovaného, ktoré boli uskutočnené najneskôr dva roky pred
podaním žaloby. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli podanými odvolaniami
namietané vyplynulo, že jednotlivými (v žalobe resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu
špecifikovanými) platbami žalobkyňa do podania žaloby žalovanému uhradila 9 758,24 eur a za obdobie
od 12.06.2017 do 12.06.2019 uhradila žalovanému celkom sumu 3 081,59 eur, ktorá suma vzhľadom

na plnenie nad rámec istiny (istina = 4 881,- eur, všetky platby žalobkyne uhradené žalovanému
= 9 758,24 eur) je bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor spotrebiteľa, ktoré je v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka povinný žalobkyni vydať spolu so zákonným úrokom z omeškania.
Spotrebiteľkynine (žalobkynine) plnenie nad rámec sumy poskytnutého úveru je následkom porušenia
zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, a preto toto plnenie na strane prijímajúceho veriteľa je plnením,

ktoré pri aplikácii ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nutné kvalifikovať ako bezdôvodné
obohatenie prijaté zo zmluvy, ktorej dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti nastal v súvislosti
s porušením zákona, a teda ak spotrebiteľ takto plnil, plnil bez právneho dôvodu. Nakoľko žalobkyňa
si zo sumy 3 081,59 eur uplatnila sumu 2 956, 74 eur, čo vyjadruje sumu, ktorou
žalobkyňa poskytla plnenie žalovanému nad rámec istiny, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

považoval za dôvodnú celú žalobkyňou uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia, t. j. sumu 2 956,74
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.06.2019 do zaplatenia. Nepovažoval za dôvodné,
aby zo sumy, ktorá bola žalobkyňou zaplatená nad rámec istiny, odpočítaval sumu predstavujúcu nárok
na úroky z úveru a poplatok za správu z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2 956,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 16.12.2022 bolo konanie o zaplatenie sumy 1 150,45
eur s prísl. a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 956,74 eur

od 12.06.2019 do 24.06.2019 zastavené. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa, čo predstavuje 28 %
z požadovaného plnenia. Žalobkyni zmeňujúcim rozhodnutím odvolací súd priznal požadovanú sumu
2 956,74 eur, čo je 72 %. Žalobkyňa tak mala v konaní čistý úspech v rozsahu 44% (72-28=44), v ktorom
rozsahu súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému aj priznal.

32. Pokiaľ v danej veci súd prvej inštancie výrokom IV. žalovanému nepriznal nárok na náhradu
separovaných trov za pojednávanie dňa 09.11.2021 (tieto žalobkyňa nezavinila), odvolací súd sa
suvedenýmvýrokom,akoajsdôvodmitohtorozhodnutiastotožňujeavpodrobnostiachnaodôvodnenie
bodu 74 odkazuje.,

33. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).