Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350843
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124350843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava,
IČO:42 174 856 o zaplatenie 255,78 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 255,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 255,78 eur od 07.02.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z.
z. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2024,domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 255,78 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 255,78 eur od 07.02.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX

došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX, priloženú v prílohe, ktorú si
tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný
oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený
následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu

škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v
prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1
zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.08.2024 platobný rozkaz, sp. zn. 8Up/954/2024, ktorým
uložilžalovanému povinnosťuhradiťžalobcovi 255,78eursúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročne
zo sumy 255,78 eur od 07.02.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať

odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a
vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za
neodôvodnený a nepreukázaný. V danom prípade je sporné, či vôbec došlo k vzniku odplatnéhonájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným. Okrem toho žalobcom požadované nájomné
(ak naň vôbec existuje nárok) je neprimerane vysoké a v porovnaní so samotnou cenou opravy
poškodeného vozidla nehospodárne. Žalovaná suma predstavuje náhradu nákladov za prenájom

náhradného motorového vozidla, ktoré žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti neakceptoval.
Žalovaný rozporuje samotný vznik pohľadávky poškodeného. Podľa zmluvy o prenájme náhradného
vozidla mal poškodený už v čase jej podpisu vedomosť o tom, že mu žalobca poskytuje predmetnú
službu bezodplatne. Uvedené vyvodzuje zo skutočnosti, že v zmluve o prenájme náhradného vozidla zo
dňa 02.11.2023 je jasne uvedené, že „prenájom vozidla bude uplatnený z PZP vinníka.“ Voľu účastníkov

predmetného právneho vzťahu teda možno vyložiť nasledovne: Poškodený už pri vzniku nájomného
vzťahu vedel, že za nájom náhradného vozidla nebude musieť zaplatiť Žalobca rovnako vedel, že od
poškodeného nebude žiadať žiadne plnenie.“ Má za to, že v danom prípade došlo medzi Žalobcom a
poškodeným k simulácii právneho úkonu, pričom sa v skutočnosti jedná o zmluvu o výpožičke podľa
§ 659 a nasl. OZ, ktorej jedným z pojmových znakov je práve bezodplatnosť .Považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že samotná škoda v tomto prípade nie je daná objektívnym poškodením veci, ale vzniká

vynaložením zvýšených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla a preto je v konaní
rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného (Rc 14/2005 Uznesenie NS ČR z
27.6.2006 sp. zn. 25Cdo 2225/2004). Hoci rozporuje samotný vznik nájomného vzťahu medzi žalobcom
apoškodeným,mázato,žejepotrebnésavyjadriťajknutnostiaúčelnostiprenájmunáhradnéhovozidla
v uvedenom rozsahu. V tomto kontexte poukazuje na Uznesenie NS SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3

MCdo/3/2015 a rozhodnutia odvolacích súdov. Na základe prezentovaných rozsudkov krajských súdov
je zrejmé, že všetky subjekty zainteresované na poistnej udalosti by mali postupovať tak, aby zbytočne
nedochádzalo k navyšovaniu škody, ktorú má žalovaný nahradiť z titulu PZP. Poukazuje na skutočnosť,
vo faktúre za opravu vozidla poškodeného sa uvádza, že čas jednotlivých úkonov opravy predstavuje v
súčte 63,5 hodiny. Pri 8 a pol hodinovom pracovnom dni by mala oprava trvať najdlhšie 8 pracovných

dní. Poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo od 02.11.2023 do 01.12.2023, teda v rozsahu 30 dní.
Žalovaný vykonal šetrenie predmetného nároku, pričom žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 2
744,10 eur, a krátil poskytnuté poistné plnenie o amortizáciu, k čomu predkladá výpočet. Nárok žalobcu
považuje za nedôvodný.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v

plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom,
že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,

ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má podľa nášho názoru plniť reparačnú funkciu
a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v
dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy

poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa
31.10.2023 došlo v Jamníku ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Arten, EČV: L.,
spôsobenej poškodenému Y. Q.Á.j. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Škoda Yety eč v. L., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to na cestu do práce a z práce, na nákupy,

výlety do Spišskej Novej Vsi, Popradu, Košíc a Prešova a to zapožičaním si náhradného motorového
vozidla Hyundai Tucson mild hybrid, ev. č. F. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa
02.11.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.XXXXXX zo dňa 30.11.2023, s
dátumom dodania tovaru 01.12.2023, s dátumom splatnosti 01.12.2023 na sumu 2999,88 eur. Žalovaný
pristúpil dňa 22.01.2024 k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 2.744,10 eur, ktorú poukázal

priamo na účet žalobcu. Poškodený uzatvoril ešte pred tým so žalobcom dňa 01.12.2023 zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
zo dňa 10.07.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca

vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu,
žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní domáha preplatenia nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 255,78 eur. Poškodený má nárok na náhradu nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastnévozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je
potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval
následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného

stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou.
Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto
dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho

komfortu poškodeného. Zdôrazňujeme, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie,
kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie
ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy
poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol
používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje
vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia,

keď vozidlo bolo v oprave. Má za to, že žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného
motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na
náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu
škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady
zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti - existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik
škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia
byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke

opravy poškodeného motorového vozidla považuje za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého
sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať
na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďžeužstavpoškodeniajejvozidladopravnounehodoujezáťažovýmavýrazneobmedzujúcimstavom

pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo
považujeme za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených
poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za
škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený,

právny predchodca žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako
bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si
riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní
žalobca riadne preukázal a máme za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Má za
to, že žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie

motorového vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve
vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal,
v dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou škodou
škoda spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá jej

má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladmi na použitie poškodenej veci .Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k
poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda
by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

3Cob/189/2014). Žalovaný v odpore rozporuje samotný vznik pohľadávky poškodeného, nakoľko podľa,
jehonázoru,poškodenýprivznikunájmuvedel,žezanájomnáhradnéhovozidlanebudemusieťzaplatiť,
čím podľa žalovaného došlo k medzi žalobcom a poškodeným k simulácii právneho úkonu, pričom
podľa žalovaného sa v danej veci jedná o zmluvu o výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, ktorej jeden z
pojmových znakov je bezodplatnosť. Z listinných dokladov, ktoré žalobca predložil nepochybne vyplýva,

že nájom náhradného vozidla nebol bezodplatný. Tvrdenia žalovaného ohľadom simulácie právnych
úkonov je nutné považovať len za účelovú obranu žalovaného. S takýmito tvrdeniami žalovaného
sa nie je možné stotožniť a to s nasledovných dôvodov. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájommotorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku
uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol

existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.
Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala
byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola
postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne
v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla. Nárok žalobcu voči

poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného
záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo
zákona č. 381/2001 Z.z.. Spôsob, akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a
voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia
na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným
určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému riadne

oznám (obdobne rozsudok KS súdu v Žiline sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25.06.2019) Ďalšie tvrdenia
žalovaného, že poškodený nemusí uhradiť faktúru za prenájom sú irelevantné vzhľadom na skutočnosti,
že poškodený de facto faktúru uhradil vzájomným zápočtom. Ak však žalovaný tvrdí, že dojednanie
medzi žalobcom a poškodeným bolo simulovaným právnym úkonom tu je potrebné sa zamyslieť, či sa
jedná o „simulované právne úkony“ aj vo vzťahu k opravám vozidiel servismi, kedy úhradu nevykonáva

poškodený ale je hradená poisťovňou z PZP. Aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia krajských
súdov sa preto nemôže jednať o simulovaný právny úkon. K citovanej časti rozhodnutia sp. zn. 25Cdo
2225/2004 je nutné uviesť, že táto je úplne vytrhnutá z kontextu samotného rozhodnutia a nie je možné
ju aplikovať na tento prípad a to aj vzhľadom na skutočnosť že predmetné rozhodnutie sa zaoberalo
zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávneho úradného

postupu. Okrem iného vyššie už preukázali, že pohľadávka, ktorú evidoval žalobca voči poškodenému
bola uhradená započítaním.
Rovnako tak sa nie je možné stotožniť ani s odpočtom prevádzkových nákladov, ani s argumentáciou
žalovaného v tomto smere. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a tzv. „prevádzkových nákladov“,
ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia

prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri
dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o
to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť
aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila
a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke e

zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukazuje na rozsudok NS Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Pre doplnenie tiež poukazujeme na
rozsudok KS v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého
pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú

škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr.
náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že
v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj
reálne došlo, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného,
poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Je

teda nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako
boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo
predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Zotrval na žalobe.
6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Správa o nehode 31.10.2023, Zmluva o prenájme
vozidla č. XXX/XXX zo dňa 02.11.2023, Faktúra za prenájom č.XXXXXX,Všeobecné obchodné

podmienky spol. SetCar sk, a.s. podpísané poškodeným, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
01.12.2023, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2023, zákazkový list, faktúry, oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 22.01.2023, čestné prehlásenie poškodeného.
7. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: výpočet výšky škody, poistka.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
12. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
13. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.
15. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
22. Podľa § 41a odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného

právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
23. Podľa § 659 zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne

užívať.
24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
25.Žalobcasapodanoužaloboudomáhanárokunazaplateniesumy 255,78 eurtitulomnáhradyškody,
ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy

motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.
26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanievecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania

nenamieta.
27. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej
veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na
základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na

základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie,
čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného
vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi síce nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k
postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Predmetná pohľadávka
mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý

vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda
podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s
odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla.
Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu daná aktívna

vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu
pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik
práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako
postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich

vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva
žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej
sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.12.2023. Podľa názoru súdu je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči

škodcovi, resp. voči jeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom, alebo či svoju pohľadávku na
náhradu škody spočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo postúpi na iný subjekt.
Súd akcentuje, že škoda samotná vznikla poškodenému už momentom poškodenia jeho motorového
vozidla, a nie až následne. Následný je len dôsledok vzniku škody resp. jej výška, ktorá vzniká v
príčinnej súvislosti so vznikom škody nezákonným konaním škodcu. Výška škody spočíva okrem výšky

nákladov na opravu ( ktoré žalovaný uhradil zmluvnému autoservisu a nie poškodenému), aj v nákladoch
v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla počas doby, v ktorej je poškodený v
dôsledku škody vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Ide o skutočnú škodu. Poškodenému
vznikol záväzok na úhradu vo výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto
strany vzájomne započítali, teda de facto uhradili vzájomným započítaním. Preto súd považuje aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného práva za po preukázanú. Pokiaľ žalovaný
v konaní namietal samotný vznik pohľadávky poškodeného, nakoľko podľa jeho názoru, poškodený pri
vzniku nájmu vedel, že za nájom náhradného vozidla nebude musieť zaplatiť, čím podľa žalovaného
došlo k medzi žalobcom a poškodeným k simulácii právneho úkonu, pričom podľa žalovaného sa v
danej veci jedná o zmluvu o výpožičke súd považuje za nedôvodnú, nakoľko z listinných dokladov,

ktoré žalobca predložil nepochybne vyplýva, že nájom náhradného vozidla nebol bezodplatný. Pokiaľ
ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je subjektom zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto
je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Navyše a len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný plnil
žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.

28. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31.10.2023 došlo v Jamníku
ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Arten, EČV: L., spôsobenej poškodenému j.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Yety EČV: L., poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na

zabezpečenie svojich potrieb a to na cestu do práce a z práce, na nákupy, výlety do Spišskej Novej
Vsi, Popradu, Košíc a Prešova a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Hyundai Tucson
mild hybrid, ev. č. F. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 02.11.2023. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.XXXXXX zo dňa 30.11.2023, s dátumom dodania tovaru01.12.2023, s dátumom splatnosti 01.12.2023 na sumu 2 999,88 eur. Žalovaný pristúpil dňa 22.01.2024
k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 2.744,10 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu.
Žalovaný mu listom zo dňa 22.01.2024 oznámil, že dňa 22.01.2024 ukončil šetrenie poistnej

udalosti a poskytol poistné plnenie 2 744,10 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 30 dní dní
prenájmu náhradného vozidla, zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred
najazdením a po najazdení, zníženie 0,01 eur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady
škody vo výške 2 744,10 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 2 55,78 eur, ktorú sumu si žalobca
uplatňuje v konaní.

29. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné

vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom

na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo.

30. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla pretože ako vyplýva z oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 22.01.2024 tieto znížil o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických
hodnôt pred najazdením a po najazdení. Zníženie náhrady škody o opotrebenie súd nepovažuje za
ničím relevantne preukázané ,nedôvodné a svojvoľné. Poškodený predsa nijakým spôsobom nezavinil,
že nemohol používať svoje poškodené motorové vozidlo, a navyše trhová hodnota opravovaného

motorového vozidla je po oprave nižšia ako pred jeho opravou. Preto je prípadné tzv. opotrebenie t.j.
rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu škody irelevantné.
31. Námietky žalovaného, ktoré prezentoval až v konaní ohľadom doby trvania opravy nie sú vo vzťahu
k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že poškodený( alebo žalobca) tak
konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda aj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Navyše náhradu

škody krátil v zmysle oznámenie zo dňa 22.01.2024 o opotrebenie a nie z dôvodov prezentovaných až
v konaní ohľadom vzniku pohľadávky a dĺžky opravy.
32. Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 2999,88
a ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.11.2023. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu

na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady
škody dňa 22.01.2024 iba sumu vo výške 2 744,10 eur , rozdiel vo výške 255,78 eur je povinný
zaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny vo výške
255,78 eur žalobcovi.
33. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva

právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o
PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie

§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ
splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
22.01.2024 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia ( §
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 06.02.2024. Naledujúcim dňom sa žalovaný

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z
omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 07.02.2024 do zaplatenia v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.34. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.