Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422203521
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4422203521.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: VPA Metal s.r.o., Hlavná
168, 951 48 Jarok, IČO: 47 720 735, zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, IČO:
51 721 554, proti žalovaným: 1/ R.. G. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č. XXXX/XX, XXX XX I. E. a 2/ R..
S. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č. XXXX/XX, XXX XX I. E., obaja zast. Advokátska kancelária Prachová &

Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, v konaní o
zaplatenie 125.299,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č.k. 57Cb/113/2023-619 zo dňa
6. novembra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 57Cb/113/2023-724 zo dňa 28.04.2025, v časti II.
výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/113/2023-619 zo dňa 6. novembra

2024 v znení opravného uznesenia č.k. 57Cb/113/2023-724 zo dňa 28.04.2025, v odvolaním napadnutej
časti II. výroku potvrdzuje.

Žalovaná 2/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanej v 2. rade, R.. S. M., I..

XX.XX.XXXX, Z. Č. XXXX/XX, XXX XX I. E., zastavil.
Druhým výrokom žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti predmetného uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa
23.8.2022 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 125.299,46 eur s príslušenstvom.

Podaním súdu doručeným dňa 23.9.2024 žalovaná v 2. rade žiadala konanie voči nej zastaviť, nakoľko
na jej majetok bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 29Odk/30/2022,
ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 2.3.2022, OV 42/2022 a v konaní sa uplatňuje
pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Žalovaná sa súčasne domáhala priznania náhrady trov konania v
plnom rozsahu.

K návrhu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že uvedené podanie žalovanej
v 2. rade, t.j. návrh na zastavenie konania, je potrebné považovať za podanie podané neoprávnenou
osobou z dôvodu, že v mene a na účet žalovanej v 2. rade by mal konať ustanovený správca.
Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia §§ 166 ods. 1, 166a ods. 1, 166b ods. 1, 166b ods. 2,
166c ods. 1 a 167e zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ZKR) upravujúce oddlženie a konkurz.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z Obchodného vestníka č. 42/2022 mal za dostatočne
preukázané, že na majetok žalovanej v 2. rade bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.29Odk/30/2022 zo dňa 24.2.2022 vyhlásený konkurz, a to ešte pred podaním žaloby vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené preto konajúci súd, v súlade s ust. § 167e ods. 1 ZKR predmetné súdne konanie
voči žalovanej v 2. rade zastavil, nakoľko sa v ňom uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená

iba v konkurze (§ 166a ZKR), a to aj s poukazom na ust. § 161 ods. 1 CSP. Z právnej úpravy inštitútu
oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnuté v 4. časti ZKR účinnej
od 1.3.2017 vyplýva, že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť,
ktorej dôsledkom je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, ak
sa v konaní vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za

nevymáhateľnú.
Pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto súdnom konaní žalobou podanou na súde dňa 23.8.2022 vznikla
v roku 2019. Je teda nesporné, že vznikla pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym mesiacom
(marec 2022), v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej v 2. rade, a preto v zmysle ust.
§ 166a ods. 1 zákona o konkurze predmetná pohľadávka žalobcu proti žalovanej v 2. rade môže byť
uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol (druhým výrokom rozhodnutia) v zmysle ust. §
256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom poukázal na zásadu procesnej zodpovednosti; zavinenie sa
interpretuje vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom
je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne,
čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z

objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010 zo dňa 14.9.2011.
Súd preto žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. V
danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na žalovanú

v 2. rade pred podaním žaloby.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti druhého výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa .

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolateľ - žalobca ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade udelila plnomocenstvo na svoje zastupovanie v
tomto konaní menovanej advokátke, t.j. JUDr. Michaele Pobijak v čase, kedy mala vedomosť o vyhlásení
konkurzu. Poukázal tiež na to, že podľa argumentácie súdu prvej inštancie sa žalobca o vyhlásení

oddlžovacieho konkurzu mal možnosť dozvedieť lustráciou Obchodného vestníka, čo však opomenul.
Podľa názoru odvolateľa má byť však táto skutočnosť daná nielen na ťarchu žalobcu, ale má byť
zohľadnená aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, resp. k jej bdelosti, ktorá mala byť o to väčšia, že bola
právne zastúpená. Nie je tiež možné opomenúť, že po prvýkrát vyšla skutočnosť o vyhlásení konkurzu
žalovanej v 2. rade najavo až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9.9.2024, a to až na základe dopytu

právneho zástupcu žalobcu.
Odvolateľ má za to, že žalovaná v 2. rade ako strana konania mala a mohla spomenúť uvedenú
skutočnosť omnoho skôr a nie až po dvoch rokoch trvania konania. Za týchto okolností by bolo namieste,
aby súd postupoval v súlade s ust. § 257 CSP, nakoľko takéto - podľa žalobcu - účelové konanie
žalovanej v 2. rade je nutné posúdiť ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa.

Odvolateľ tiež ponechal na zváženie odvolacieho súdu, aby posúdil, či nešlo o účelové konanie, ak mala
každá zo žalovaných strán samostatného právneho zástupcu, ktoré konanie sa môže javiť ako obídenie
ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z. z. Uvedená domnienka je podporená aj tým, že obe
právne zástupkyne sú momentálne spoločníčkami v rámci jednej obchodnej spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II. a vo

veci rozhodol sám tak, že žalovaná v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na skutočnosť, že konkurzné konanie
žalovanej v 2. rade bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 42/2022, ktorý bol vydaný dňa 2.3.2022.
Žalobcovi teda v priebehu celého konania nič nebránilo, aby sa o tejto skutočnosti dozvedel lustráciou

Obchodného vestníka, ktorý je verejne dostupný.
Poukázali na znenie ust. § 52 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z
textu ktorého vyplýva, že vyhlásením konkurzu zanikajú jednostranné právne úkony, ak sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu. Plnomocnestvo udelené JUDr. Michaele Pobijak, právnej zástupkynižalovanej v 2. rade, sa však netýkalo majetku žalovanej v 2. rade, nebolo udelené na nakladanie s ním
ani na žiadne iné úkony s majetkom, ale na zastupovanie vo vyššie uvedenom konaní.
Kďalšejnámietkežalobcu-odvolateľakmožnejúčelovostikonania,keďmalakaždázožalovanýchstrán

samostatného právneho zástupcu žalovaní uviedli, že sa nezakladá na ničom inom ako na domnienke
právneho zástupcu žalobcu. To, že mali obaja žalovaní svojho právneho zástupcu nemôže byť na škodu
žalovaným, rovnako tak skutočnosť, že menované advokátky sú momentálne spoločníčkami v rámci
jednej obchodnej spoločnosti, nemôže byť relevantnou skutočnosťou v predmetnom odvolacom konaní,
ktorého predmetom má byť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť trov konania.

Vzhľadom na uvedené žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby potvrdil uznesenie prvostupňového súdu
a žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že v

prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.OdvolacísúdsavzásadestotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaOkresnéhosúduNitra,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti.
V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami ani nepredkladá dôkazy, s ktorými by
sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok
zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia a ktorého dôsledkom by

bola zmena alebo zrušenie predmetného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právneho hodnotenie stavu veci.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti druhého výroku uznesenia Okresného

súdu Nitra č.k. 57Cb/113/2023-619 zo dňa 6. novembra 2024 v znení opravného uznesenia, ktorým
konajúci súd rozhodol tak, že žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

8. Konajúci súd rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP v súlade so zásadou procesnej zodpovednosti
za zavinenie konania.
Konštatoval, že v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu vyhlásenia oddlžovacieho
konkurzu na žalovaného v 2. rade, ku ktorému došlo pred podaním žaloby. Predmetné uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 43/2022 z 2.3.2022, čím v zmysle § 167a ods. 3 ZKR v spojení

s ust. § 155 ods. 9 ZKR došlo k vyhláseniu (oddlžovacieho) konkurzu dňa 3.3.2022, pričom predmetná
žaloba bola podaná na súd až 23.8.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zastavenie konania voči žalovanej v 2. rade procesne zavinil žalobca, pretože podal žalobu,
napriek tomu, že v rozhodnom čase už bol na žalovanú v 2. rade vyhlásený konkurz.

9. Odvolací súd dopĺňa, že súd zastavujúci konanie sa musí pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pretože nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie.

10. Odvolací súd tiež poukazuje na princíp „dominus litis“, ktorý vyjadruje postavenie žalobcu ako „pána
sporu“, ktorý má rozhodujúce slovo pri určení, kto bude účastníkom konania, t.j. stranou sporu a aký
nárok bude uplatnený a v akom rozsahu. Žalobca ako dominus litis nesie zodpovednosť za konštrukciu
sporu, volí či a proti komu bude žaloba smerovať, čo bude jej predmetom a v prípade potreby počas
konania upravuje alebo rozširuje svoje nároky.

Súdu prináleží spor rozhodnúť, avšak jeho hranice určuje výlučne žalobca; len on definuje vecný obsah
konania a identitu strán - to je podstatou princípu dominus litis.11. K argumentácii odvolateľa, t.j. žalobcu, že žalovaná v 2. rade mohla preukázať väčšiu bdelosť v
konaní, nakoľko po prvýkrát vyšla skutočnosť o vyhlásení konkurzu žalovanej v 2. rade najavo až na
pojednávaní,ktorésakonalodňa9.9.2024,odvolacísúdpoukazujenazásadu,ktoráplatilaužvrímskom

práve „vigilantibus iura scripta sunt“ - právo patrí bdelým, ktorá vyjadruje, že ochrana práv je určená
tým, ktorí svoje práva aktívne sledujú a uplatňujú. Kto svoje právo neuplatňuje včas alebo dostatočne
dôsledne, môže oň prísť - právo totiž neochraňuje pasivitu, ale ostražitosť. Právny poriadok poskytuje
ochranu len tým, ktorí sú pri obrane svojich práv včasní a pozorní; táto zásada zdôrazňuje, že súdna
ochrana práv nie je automatická, vyžaduje si iniciatívu a aktívny postoj od zúčastnenej osoby.

12. K možnej aplikácii ust. § 257 CSP vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, že konanie žalovanej
považuje ako účelové, a preto je potrebné a nutné ho posúdiť ako okolnosť hodnú osobitného
zreteľa, odvolací súd uvádza, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd len celkom výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Túto normu nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách. Strane, ktorej prináleží nárok na náhradu trov konania ju nemožno nepriznať podľa tohto
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru, v danom prípade všeobecného záveru
odvolateľa. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nejde o výnimočný prípad, s ohľadom na všetky
jeho okolnosti, hodný osobitného zreteľa, ktorý by použitie tohto ustanovenia umožňoval.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná 2/ má proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).