Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-4C/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221269
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1115221269.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpený: GARAJ & Partners
s.r.o. so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125,
proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír
Šablica, advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, a 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,
t. č. v Zariadení pre seniorov Gabčíkovo so sídlom Športová 568/14, Gabčíkovo, o zaplatenie sumy
20.164,27 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 2.016,43 €, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie sumy 20.260,06 €.

II. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 19.773,68 € od 04.04.2015 do 19.08.2016 a zmluvnú pokutu 1.920,64 € s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia ostatných žalovaných a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému 1 a žalovanému 2 priznáva právo na náhradu trov konania. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2015 domáhal proti F. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „pôvodný žalovaný 1“), B. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodná žalovaná 2“), A. B. (ďalej len
„žalovaný 1“) (pôvodne žalovaný 3) a E. F. (ďalej len „žalovaný 2“) (pôvodne žalovaný 4) uloženia
povinnosti zaplatiť žalobcovi 19.773,68 € so zmluvným úrokom 390,59 €, úrokom z omeškania v sadzbe
8,05% ročne zo sumy 19.773,68 € od 04.04.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 2.016,43 € tak, že
plnením jedného zo žalovaných by dlh zanikla v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako

aj náhrady trov konania. Tvrdil, že žalobca uzatvoril s pôvodnými žalovanými 1 a 2 ako dlžníkmi zmluvu
o poskytnutí podpory formou úveru podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej
poskytol týmto pôvodným žalovaným úver 33.193,92 € (pôvodne 1.000.000 Sk) s dobou splatnosti 20
rokov, ktorý mali títo postupne žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach po 174,30 € do 15. dňa v mesiaci.
Dlh bol zabezpečený ručením žalovaných 1 a 2 (pôvodní žalovaní 3 a 4). Napriek zmluvnej povinnosti
pôvodných žalovaných ako dlžníkovi zriadiť v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach, na ktorú bol úver
poskytnutý, záložné právo zriadené nebolo ani do 30.08.2015, čím si pôvodní žalovaní 1 a 2 nesplnili

zmluvnú povinnosť. Nehnuteľnosť bola prostredníctvom dobrovoľnej dražby predaná. Pôvodní žalovaní
1 a 2 boli aj v omeškaní so 6 pravidelnými mesačnými splátkami. Z dôvodu nezriadenia záložného práva,
ako aj zmeny vlastníctva bez súhlasu žalobcu, ako aj z dôvodu nesplácania úveru žalobca odstúpil od
zmluvy o úvere, čím sa dlh stal splatným v celom rozsahu. Napriek následnej výzve pôvodní žalovaní1 a 2 dlh nesplnili v určenej lehote 60 dní. Vznikla tým pôvodným žalovaným 1 a 2 povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istina a celého
nesplatného úroku. Tým vznikla pôvodným žalovaným 1 a 2 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny

19.773,68 €, k tejto sume prislúchajúci úrok z omeškania od 04.04.2015 do zaplatenia, zmluvný úrok
390,59 € a zmluvnú pokutu 2.016,43 €. Žalobcovi za zaplatenie dlhu ručia žalovaní 1 a 2 (pôvodní
žalovaní 3 a 4).

2. Žalovaný 1 sa k žalobe vyjadril (č. l. 35). Tvrdil, že žaloba je zmätočná, lebo v petite návrhu na

vydanie platobného rozkazu a samotnej žaloby (pre prípad zrušenia platobného rozkazu) bola uvedená
odlišná suma, a žiadal ju zamietnuť. Je si vedomý ručiteľského záväzku, no o výške dlhu ku dňu podania
žaloby nemá vedomosť. Poukázal na to, že na pôvodný žalovaný 1 požiadal o vyhlásenie tzv. osobného
bankrotu, resp. konkurzu, o priebehu ktorého nemá vedomosť.

3. Žalobca reagoval v podaní z 26.01.2016 (č. l. 50). Tvrdil, že samotné odstúpenie od zmluvy o úvere

bolo doručené aj ručiteľom, pričom toto si žalovaný 1 prevzal 27.01.2015 a žalovaný 2 22.01.2015
a boli v ňom špecifikované aj žalované nároky. Pôvodným žalovaným 1 a 2 bola tiež zvýšená úroková
sadzba, pretože neukončili realizáciu stavby v lehote 24 mesiacov, čím sa im zvýšila mesačná splátka
na 181,57 € od 01.07.2007 a neskôr na 188,48 € od 01.06.2008. Zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa
zmluvy zo súčtu zostatku nesplatenej istiny a zostatku nesplatených úrokov, ktorú napriek výzve žiaden

žalovaný neuhradil. Žalovaní porušili zmluvné ustanovenia týkajúce sa záložného práva a zároveň
neuhrádzaliposkytnutýúverriadneavčas,pričomposlednáúhradabolavykonaná09.07.2014.Súčasne
žalobca vzal späť žalobu voči pôvodnému žalovanému 1. Tiež k meritu veci uviedol, že úver poskytnutý
žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľský a rovnako tak ani úverovú zmluvu nemožno považovať
za spotrebiteľskú. Zákonodarca negatívnym vymedzením subsumoval zákon o Štátnom fonde rozvoja

bývania do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie
„spotrebiteľský úver“, t. j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským úverom. Činnosť žalobcu
tiež nie je podnikaním, nemôže v prípade žalobcu preto ísť o dodávateľa podľa úpravy § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Správcom žalobcu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR a jeho štatút schvaľuje minister. Žalobca je účelovým fondom, ktorý slúži na financovanie priorít

štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť
žalobcu nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa pojmové znaky
podnikania a žalobca nie je dodávateľom. V prípade danej zmluvy išlo o absolútny obchodný záväzkový
vzťah podľa Obchodného zákonníka, čiže išlo o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka. Na
žalobe zotrval.

4. Žalovaný 1 doplnil svoje vyjadrenie k žalobe v podaní z 02.05.2016 (č. l. 88). Tvrdil, že žalobný návrh
bol zmätočný, pretože obsahoval dve alternatívy nároku – vo výške 19.773,68 € a 10.765,89 € – bez
toho,abyžalobcapresnevysvetlilrozdielmedzinimi.Akoosobabezprávnehovzdelanianevedelpresne
identifikovať predmet konania ani svoju pozíciu v ňom. Uviedol, že si bol vedomý svojho ručiteľského

záväzku, no nepoznal presnú výšku dlhu ani príslušenstva, a nebolo mu doručené odstúpenie od zmluvy.
Podpis na doručenke zo dňa 27.01.2015 nebol jeho a na uvedenej adrese sa v tom čase nezdržiaval.
Namietal, že žalobca svoj nárok opieral o porušenie zmluvy zo strany pôvodných dlžníkov (pôvodní
žalovaní 1 a 2), konkrétne o nezriadenie záložného práva a nesplácanie úveru, čo však podľa neho
nemalo právny význam pre uplatnenie ručiteľského záväzku podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný

1 informoval súd, že podľa jeho vedomostí bol na majetok pôvodného žalovaného 1 F. F. vyhlásený
konkurz už 28.01.2015, a neskôr, 08.12.2015, bol vyhlásený konkurz aj na majetok pôvodnej žalovanej
2 B. F.. Zdôraznil, že žalobca si pohľadávku v konkurznom konaní voči pôvodnému žalovanému 1
neprihlásil, a teda nekonal s potrebnou právnou starostlivosťou. Tieto skutočnosti podľa žalovaného
1 mohli mať zásadný vplyv na priebeh a výsledok konania a mohli byť dôvodom na jeho prerušenie.

Namietal aj samotný rozsah ručenia. Tvrdil, že sa ako ručiteľ nezaviazal na úhradu zmluvných sankcií,
ako bola zmluvná pokuta, ale výlučne na splatenie istiny v prípade, že ju nesplnia dlžníci. Podľa
jeho výkladu zmluvy sa zmluvná pokuta týkala len dlžníkov a nie ručiteľov, a preto nemohol byť ako
ručiteľ zaviazaný na jej úhradu. Žalovaný 1 tiež nesúhlasil s požiadavkou žalobcu na náhradu trov
právneho zastúpenia. Tvrdil, že žalobca ako štátna inštitúcia disponuje vlastným právnym odborom,

financovaným zo štátneho rozpočtu, a nemal dôvod prenášať právne zastupovanie na súkromnú
advokátsku kanceláriu. Uviedol, že nejde o účelne vynaložené trovy, pričom poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR, ktorá podporovala jeho postoj. Podľa žalovaného 1 teda žaloba nie je právne afakticky dostatočná, nebolo jasne preukázané splnenie podmienok ručenia a ani rozsah záväzku, na
ktorý by mal byť ako ručiteľ zaviazaný. Trval na tom, že žalobcu treba zamietnuť.

5. Žalovaný 2 sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd konanie voči pôvodnému žalovanému 1 Bc. F. F. zastavil uznesením z 23.03.2016, č. k.
4C/190/2051-81, pretože voči nemu žalobca zobral žalobu späť.

7. Žalobca v podaní z 29.07.2016 (č. l. 109) tvrdil, že ručenie bolo platne dohodnuté v súlade s §
546 až 560 Občianskeho zákonníka, avšak zároveň argumentoval, že zmluvný vzťah medzi ním a
dlžníkmi (pôvodnými žalovanými 1 a 2) bol absolútnym obchodom – teda zmluvou o úvere, ktorá sa
mala spravovať podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že aj zabezpečenie záväzku ručením
podliehalo ustanoveniam § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zmluvná dohoda o použití
Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu pre rozpor so zákonom neplatná. S odvolaním sa na judikatúru

Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol, že ručiteľské vyhlásenie žalovaných malo všetky náležitosti
podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdil, že ich záväzok zahŕňal nielen istinu, ale aj
príslušenstvo vrátane úrokov a zmluvnej pokuty. K námietke žalovaného 1, že ručenie sa nemalo
vzťahovať na zmluvnú pokutu, žalobca tvrdil, že táto vznikla ako dôsledok odstúpenia od zmluvy
a predstavovala záväzok dlžníkov, za ktorý ručitelia zodpovedali. Žalobca odmietol aj námietku, že

neexistovala povinnosť ručiteľa uhradiť záväzky, ktoré vznikli v budúcnosti. Argumentoval, že podľa §
304 Obchodného zákonníka možno ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, čo sa
podľa neho vzťahovalo aj na zmluvnú pokutu. K vyhláseniu konkurzu na pôvodných žalovaných 1 a 2
žalobca uviedol, že žalovaný 1 nijako nešpecifikoval, akým spôsobom by tieto skutočnosti mali mať vplyv
narozhodovaniesúdu,najmäpokiaľideonávrhnaprerušeniekonania.Podľažalobcuneexistovaldôvod

na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku. V súvislosti s námietkou žalovaného,
že žalobca ako štátny fond nemal byť zastúpený súkromným advokátom, žalobca poukázal na aktuálnu
judikatúru Najvyššieho a Ústavného súdu SR, ktorá takúto prax považovala za prípustnú. Uviedol, že
voľba právneho zástupcu je súčasťou ústavne zaručeného práva na právnu pomoc a náklady na právne
zastúpenie sú v zásade účelne vynaloženými trovami konania. V závere oznámil, že berie späť návrh

na začatie konania späť voči pôvodnej žalovanej 2 B. F..

8. V podaní z 23.08.2016 (č. l. 100) žalobca oznámil súdu, že po podaní žaloby došlo k úhrade sumy
20.164,27 € dňa 19.08.2016, ktorú započítal na istiny v sume 19.773,68 € a na zmluvný úrok v sume
390,59 €. V tejto časti preto vykonal čiastočné späťvzatie žaloby a trval už len na zvyšku nároku, čiže na

nároku o zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 8,05% ročne zo sumy 19.773,68 € od 04.04.2015 do
19.08.2016, kedy došlo k zaplateniu dlhu, vo výške 2.193,61 € a zmluvná pokuta vo výške 2.016,43 €.

9. V podaní z 31.01.2017 (č. l. 124) žalovaný 1 tvrdil, že žaloba bola zmätočná, najmä pre nejasnosti
v žalobnom petite, ktorý uvádzal dve rozdielne sumy, a to raz 19.773,68 € a inokedy 10.765,89 € –

bez riadneho odôvodnenia rozdielov. Žalovaný tvrdil, že jeho ručiteľský záväzok bol formulovaný podľa
Občianskeho zákonníka a bol obsiahnutý v pôvodnej úverovej zmluve, ktorú vypracoval a predložil
samotný žalobca. Namietal, že žalobca v priebehu konania zmenil právnu kvalifikáciu vzťahu na
obchodnoprávny, bez toho, aby sa zaoberal dôsledkami takéhoto postupu na platnosť právneho úkonu.
Upozornil, že ako ručiteľ nemal vedomosť o presnej výške záväzku, ani o dôvodoch jeho vzniku, keďže

mu údajné odstúpenie od zmluvy nebolo riadne doručené. Žalovaný namietal, že jeho ručenie sa
nemohlo vzťahovať na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca nárokoval, pretože išlo o sankciu dohodnutú
medzi žalobcom a pôvodnými dlžníkmi, nie s ručiteľmi. Taktiež uviedol, že žalobca podal žalobu aj voči
dlžníkom v čase, keď už bol na ich majetok vyhlásený malý konkurz, čo podľa jeho názoru spôsobovalo
prerušenie konania ex lege podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Namietal aj neúčinnosť žaloby z

dôvodu neprihlásenia pohľadávky žalobcu do konkurzného konania v zákonnej lehote. Vyjadril sa, že
nie je zrejmé, ako sa žalobca vysporiadal s týmto konkurzným kontextom, a považoval ho za významný
pre rozhodovanie súdu. K zmenenému žalobnému návrhu, podľa ktorého žalobca po úhrade časti dlhu
požadoval už len úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, sa žalovaný staval odmietavo. Tvrdil, že ani po
zmene žaloby nebol dôvod, aby súd jeho ručiteľský záväzok uznal, najmä vzhľadom na povahu zmluvnej

pokuty a neexistenciu riadneho oznámenia porušenia zmluvy. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

10. V podaní z 30.03.2017 (č. l. 133) žalobca tvrdil, že uzavrel so žalovanými zmluvu o poskytnutí
podpory vo forme úveru, ktorá bola zabezpečená ručením A. B. a E. F.. Tvrdil, že ručitelia sa dobrovoľnea vážne zaviazali uspokojiť záväzok dlžníka, ak ten nesplní svoje povinnosti, a to vrátane úrokov a
zmluvnej pokuty. Žalobca zdôraznil, že zmluva o úvere bola absolútnym obchodom podľa Obchodného
zákonníka a nemohla sa spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako to tvrdil žalovaný.

Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzovali, že záväzky zo zmluvy o úvere a
ručenia sa riadia Obchodným zákonníkom a odstúpenie od zmluvy o úvere nemení platnosť ručenia.
Tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie žalovaných obsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti a platne
zabezpečovalo aj záväzky, ktoré vznikli v budúcnosti, napríklad v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Žalobca odmietol námietku žalovaného, že ručenie sa nevzťahuje na zmluvnú pokutu vo výške 2.016,43

€, a uviedol, že táto sankcia bola súčasťou zabezpečených záväzkov. Taktiež poukázal, že žalovaný
si prevzal odstúpenie od zmluvy o úvere 27.01.2015 a mal vedomosť o výške dlhu aj sankcií. K
námietke týkajúcej sa trov právneho zastúpenia žalobca uviedol, že má právo byť zastúpený advokátom
a náklady na právne zastúpenie sú účelne vynaložené. Citoval nálezy Ústavného súdu SR a uznesenia
Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzovali, že aj subjekty s vlastným právnym oddelením môžu využívať
služby advokátov. Ďalej žalobca tvrdil, že nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, pretože jeho činnosť nesleduje zisk, ale realizáciu štátnej bytovej politiky. Zdôraznil, že úvery
poskytuje v rámci zákona o ŠFRB a nejde o spotrebiteľské úvery, pretože sú poskytované za osobitných
podmienok určených zákonom a vo verejnom záujme. V závere žalobca zhrnul, že zmluva o úvere
nebola spotrebiteľskou zmluvou, ručiteľský záväzok bol riadne dojednaný a platný, a preto trval na
uplatnenom nároku.

11. V podaní z 12.05.2017 (č. l. 140) žalobca reagoval na rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných
súdov v obdobných veciach, v ktorých vystupoval ako veriteľ. Uviedol, že v dvoch prípadoch – pred
Okresným súdom Liptovský Mikuláš a Okresným súdom Michalovce – súdy priznali žalobcovi nárok
na zaplatenie celej dlžnej sumy spolu s príslušenstvom a trovami konania, pričom sa stotožnili s jeho

právnou argumentáciou. Tvrdil, že zmluva o poskytnutí podpory, ktorú uzavrel so žalovanými, nebola
spotrebiteľskou zmluvou, keďže jej obsah bol zákonom striktne vymedzený. Tvrdil, že nešlo o typovú
či formulárovú zmluvu, pretože jej podstatné náležitosti vyplývali zo zákona o ŠFRB, a ich obsah
nemohol ovplyvniť ani samotný žalobca. Zdôraznil, že úver bol poskytnutý len vybranému okruhu osôb
podľa zákona, za výhodnejších ako trhových podmienok, čo ho podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona

o spotrebiteľských úveroch vylučovalo z pôsobnosti tohto zákona. Ďalej uviedol, že odstúpenie od
zmluvy o úvere malo účinky „ex nunc“, teda že zanikli len niektoré zmluvné záväzky, ale nie nárok na
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vrátane úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.
Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka podľa neho nezbavovalo dlžníka povinnosti plniť
záväzky, ktoré vznikli jej porušením. Žalobca obhajoval aj oprávnenosť požadovanej zmluvnej pokuty.

Tvrdil, že bola dohodnutá písomne, určená jednoznačne ako 10 % zo súčtu nesplatenej istiny a úrokov
a že vznikla v dôsledku omeškania dlžníkov s úhradou splátok dlhšie ako 6 mesiacov. Zdôraznil, že ide
o obchodnoprávny záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a že zmluva o
úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. OBZ. Tiež argumentoval, že nevystupoval ako dodávateľ
anipodnikateľ,pretoženevykonávalžiadnupodnikateľskúčinnosť,jehoúlohoubololenrealizovaťštátnu

bytovú politiku. Poskytované prostriedky podľa neho pochádzali z verejných zdrojov a boli viazané na
presne definovaný účel vo verejnom záujme. V závere žalobca poukázal na princíp právnej istoty a
potrebu jednotnej rozhodovacej praxe, pričom citoval relevantné rozhodnutia Ústavného súdu SR.

12. Žalobca v podaní z 08.11.2017 (č. l. 149) tvrdil, že zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi

ním a žalovanými nebola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žalobca nevykonával podnikateľskú činnosť, neposkytoval úvery za účelom zisku, ale len
na účely realizácie štátnej bytovej politiky, čím plnil verejný záujem. Z tohto dôvodu podľa neho nebolo
možné na predmetné právne vzťahy aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. Žalobca
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré podľa neho potvrdzovali právny názor, že zmluvy

o poskytnutí podpory nemali spotrebiteľský charakter, žalobca nebol dodávateľom a tieto zmluvy boli
tzv. absolútnymi obchodmi podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. V tomto zmysle mal byť
vzťah medzi ŠFRB a prijímateľom podpory posudzovaný ako obchodnoprávny, pričom žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie celej sumy istiny, úrokov a zmluvnej pokuty v súlade so zmluvou a Obchodným
zákonníkom. Vo vzťahu k tvrdeniam o neprimeranosti zmluvnej pokuty žalobca argumentoval, že výška

zmluvnej pokuty bola zákonom limitovaná a jej dojednanie slúžilo ako nástroj ochrany verejných financií
pred neplnením povinností dlžníkov. Zároveň uviedol, že zmluvné podmienky neboli jednostranne
formulované v jeho prospech, ale vyplývali priamo zo zákona a vykonávacích predpisov, ktoré boli
známe už v čase podania žiadosti o podporu. Na záver žalobca uviedol, že ak by súd aj napriekuvedenému posudzoval zmluvu ako spotrebiteľskú, žiadal, aby súd pri aplikácii ochranných ustanovení
zvážil špecifický charakter žalobcu ako subjektu verejného práva. Zdôraznil, že jeho činnosť nebola
porovnateľná s činnosťou F. D. či podnikateľov, a preto nebol dôvod na aplikáciu pravidiel na ochranu

spotrebiteľa v ro vnakej miere. Žalobca si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia.

13. Žalobca v podaní z 15.02.2018 (č. l. 211) reagoval na vyjadrenie žalovaného 1 a dôrazne
odmietol tvrdenia o neplatnosti zmluvy o poskytnutí podpory z dôvodu neurčitosti alebo neprehľadnosti
zmluvných podmienok. Zdôraznil, že zmluva bola uzatvorená na základe výslovných ustanovení zákona

o ŠFRB a vykonávacích predpisov, pričom jej obsah bol zmluvným stranám vopred známy a bol
súčasťou ich slobodnej vôle. Žalobca uviedol, že žalovaní podpísali zmluvu o poskytnutí podpory
dobrovoľne, bez nátlaku, a za výhodných podmienok, ktoré zodpovedali účelu zákona, teda podpore
bývania. Tvrdil, že zmluvné podmienky boli jasné, vopred stanovené právnymi predpismi a neobsahovali
žiadne neprijateľné alebo prekvapivé ustanovenia. Preto podľa žalobcu neexistoval žiaden dôvod na
aplikáciu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv ani na posúdenie platnosti zmluvy podľa ustanovení

o nekalých zmluvných podmienkach. Zároveň odmietol tvrdenie žalovaných, že zmluvná pokuta bola
neprijateľná. Poukázal na to, že jej výška bola zákonom určená a mala represívno-preventívnu funkciu
voči porušeniu zmluvných podmienok. Argumentoval, že zmluvná pokuta nebola likvidačná, a vzhľadom
na výšku poskytnutej podpory bola primeraná. Vo svojom podaní žalobca opätovne poukázal na to, že
zmluvný vzťah medzi ním a žalovanými nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože ŠFRB nebol

dodávateľom ani podnikateľom v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Jeho činnosť bola výkonom
verejnej politiky, nie podnikaním, a zmluvy uzatváral výlučne podľa zákonom stanovených podmienok.
Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania.

14. Žalobca v podaní z 15.06.2018 (č. l. 228) vykonal podrobný právny rozbor veci a podporil svoje

tvrdenia odkazmi na relevantnú judikatúru. Opieral sa najmä o rozsudok Krajského súdu v Košiciach
(sp. zn. 5Co/289/2017) a rozsudok Okresného súdu Partizánske (sp. zn. 3Cb/47/2016). Tvrdil, že účel
úveru – prestavba rodinného domu a zabudovanie podkrovia – bol zo zákona výnimkou spod režimu
zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nešlo o spotrebiteľský úver. Žalobca argumentoval, že aj
samotné súdy v uvedených rozhodnutiach konštatovali, že predmetný úver slúžil na stavebné úpravy a

ako taký nepatril do režimu spotrebiteľských úverov. Podľa jeho názoru sa tak nemohla uplatniť ochrana
podľa spotrebiteľského práva. Ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a
išlo o absolútny obchod, pričom veriteľom mohla byť aj osoba, ktorá nie je podnikateľom – ako v danom
prípade žalobca. Z rozhodnutí citovaných v podaní vyplývalo, že žalobca nebol dodávateľom v zmysle §
52Občianskehozákonníka,apretožalovanínemalipostaveniespotrebiteľov.KrajskýsúdvKošiciachsa

podľažalobcujednoznačnestotožnilstýmtovýkladomavýslovneuviedol,žežalovanýmnepatríochrana
podľaosobitnýchpredpisovoochranespotrebiteľa.Okremtohosúdposudzovalajprimeranosťzmluvnej
pokutyadospelkzáveru,žejejvýškabolaprimeranáajejzmluvnédojednanieboloplatné.Žalobcaďalej
uviedol, že si v konaní uplatnil nárok na zmluvné úroky aj úroky z omeškania po odstúpení od zmluvy,
pričom poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy nezbavuje žalovaných povinnosti platiť tieto úroky

až do úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Podporil to modelovým príkladom, v ktorom ukázal,
že ak by sa po odstúpení od zmluvy neuplatňovali zmluvné úroky, znamenalo by to znevýhodnenie
veriteľa napriek porušeniu zmluvy dlžníkom. V podaní žalobca tiež rozobral otázku zaradenia veci do
nesprávneho súdneho registra (Csp – spotrebiteľské konanie) a vysvetlil, že len na základe označenia
strán ako právnickej a fyzickej osoby nemožno automaticky predpokladať spotrebiteľský charakter veci.

Podľa neho išlo o obchodnoprávny vzťah, a teda konanie malo byť zaradené do registra Cb. V závere
žalobca zhrnul, že: (i) úver bol poskytnutý na účel, ktorý vylučoval aplikáciu zákona o spotrebiteľských
úveroch, (ii) ŠFRB nespĺňal definíciu dodávateľa, (iii) mal nárok na zmluvné úroky a úroky z omeškania
aj po odstúpení od zmluvy, a (iv) nepriznanie tohto príslušenstva by nebolo spravodlivé ani zákonné.

15. Žalobca v podaní z 03.01.2019 (č. l. 277) vyjadril nesúhlas s kvalifikáciou právneho vzťahu medzi
ním a dlžníkmi ako spotrebiteľského. Tvrdil, že nie je dodávateľom v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka, keďže nevykonáva podnikateľskú činnosť a nie je zriadený za účelom dosahovania zisku.
Žalobca vystupuje ako osobitný verejnoprávny subjekt, ktorého úlohou je realizácia štátnej bytovej
politiky. Vo vyjadrení poukázal na viacero rozhodnutí okresných a krajských súdov, ktoré sa odlišujú

v právnom posúdení predmetného vzťahu. Upozornil na rozhodnutia Okresného súdu Bardejov (sp.
zn. 5C/197/2015), kde bolo v jednom prípade poskytnutie prostriedkov žalobcu vyhodnotené ako
bezdôvodné obohatenie (zmluva bola posudzovaná podľa Občianskeho zákonníka), ale zároveň súd
konštatoval, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Naopak, Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn.25Co/79/2017 zaujal odlišný postoj a vzťah medzi žalobcu a dlžníkmi označil za obchodnoprávny,
založený na zmluve o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň uznal, že odstúpenie
od zmluvy má účinky ex nunc (do budúcna), nie ex tunc (od začiatku), čo má vplyv na plynutie

premlčacích lehôt a nevzniká tým bezdôvodné obohatenie. Krajský súd v Trnave (uznesenie sp. zn.
10Co/122/2017) rovnako dospel k záveru, že žalobca nie je dodávateľom v zmysle Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení uvádza, že žalobca je účelový fond plniaci osobitné úlohy štátu, nevyvíja
činnosť za účelom dosiahnutia zisku a jeho činnosť nie je podnikaním ani obchodnou činnosťou v
trhovom zmysle. Nepôsobí na trhu ako bežný veriteľ, ale spravuje verejné prostriedky podľa zákona a

vykonáva činnosť vo verejnom záujme. Záverom zdôraznil, že uvedená judikatúra je aktuálna a mala by
byť rozhodujúca pre posúdenie sporov, kde vystupuje žalobca.

16.Súdkonanievočipôvodnejžalovanej2B.F.zastaviluznesenímz15.04.2019,č.k.4C/190/2015-354.
Súčasne týmto uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 19.773,68 € od 04.04.2015 do 19.08.2016

vo výške 2.193,61 € a zmluvnú pokutu 2.016,43 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi náhradu trov konania.

17. Žalobca v podaní z 30.08.2019 (č. l. 366) oznámil súdu skutočnosť, ktorú považoval za zásadnú

pre právne posúdenie sporu – prijatie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2019 (sp. zn.
4Cdo/106/2018). Žalobca v podaní uviedol, že rozhodovacia prax súdov v otázke, či má žalobca
postavenie „dodávateľa“ v spotrebiteľských zmluvách, bola doteraz nejednotná. Poukázal na rozdielne
právne názory v rozhodnutiach krajských súdov, z ktorých niektoré kvalifikovali zmluvu so žalobcom ako
spotrebiteľskú,inénie.UvedenérozporypodľažalobcuodstránilouznesenieNajvyššiehosúduSR,ktoré

jednoznačne konštatovalo, že činnosť žalobcu nemá podnikateľský charakter, nevykonáva sa za účelom
zisku,apretožalobcanemôžebyťpovažovanýzadodávateľapodľa§52ods.3Občianskehozákonníka.
Rovnako zmluvy, ktoré žalobca uzatvára, nemajú podľa § 52 ods. 1 OZ charakter spotrebiteľských zmlúv.
Žalobca zdôraznil, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo právne záväzné pre konajúci súd,
keďže sa týkalo analogického skutkového a právneho stavu. S odvolaním sa na judikatúru Ústavného

súdu SR a Najvyššieho súdu SR uviedol, že súdy nižších stupňov sú povinné rešpektovať právne
názoryvyššíchsúdov,abybolazabezpečenáprávnaistota,predvídateľnosťrozhodnutíaabysapredišlo
zbytočnému predlžovaniu konania. V závere žalobca konštatoval, že na žalobcu sa nevzťahuje osobitná
právna úprava o spotrebiteľských úveroch (napr. zákon č. 129/2010 Z. z. alebo zákon č. 90/2016 Z.
z.), keďže ide o subjekt sui generis – osobitný nástroj štátu na realizáciu bytovej politiky. Ochrana

spotrebiteľa sa podľa neho má uplatňovať len voči subjektom, ktoré používajú nekalé praktiky, čo však
nebolo možné aplikovať na činnosť žalobcu. Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že v danom prípade
boli splnené všetky predpoklady na vyhovenie jeho žalobe vrátane priznania náhrady trov konania v
plnom rozsahu.

18. Žalovaný 1 v podaní z 03.02.2020 (č. l. 397) oznámil súdu, že vyzval pôvodného žalovaného 1
a pôvodnú žalovanú 2, aby do konania vstúpil ako intervenient. Žalovaný 1 na túto výzvu nereagoval
a do konania ako intervenient nevstúpil.

19. Žalobca v podaní z 28.08.2020 (č. l. 430) vyjadril nesúhlas so vstupom intervenienta do

prebiehajúceho konania. Podľa žalobcu je vstup irelevantný, keďže na majetok intervenienta bol
vyhlásený konkurz, a jeho vyjadrenia preto nemajú žiaden právny význam pre posúdenie nároku
žalobcu. Žalobca sa vyjadril k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8 Cdo/9/2019, 5
Cdo/170/2018 a 4 Cdo/106/2018), ktoré potvrdzujú, že právny vzťah medzi žalobcom a fyzickou
osobou – dlžníkom – nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca nevykonáva podnikateľskú ani obchodnú

činnosť, a preto nespĺňa zákonnú definíciu „dodávateľa“ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Je zákonom zriadeným subjektom sui generis, ktorého cieľom nie je dosahovanie zisku, ale realizácia
štátnej bytovej politiky prostredníctvom zvýhodnených úverov pre presne vymedzený okruh žiadateľov.
Zmluvyoposkytnutípodporyvoformeúveruuzatváranéžalobcomniesúpodľažalobcuspotrebiteľskými
zmluvami a nespadajú ani pod smernice EÚ o ochrane spotrebiteľa (93/13/EHS a 2005/29/ES), keďže

ide o zákonom regulované zmluvy uzatvárané vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu žalobca tvrdil, že
na takéto zmluvy je potrebné aplikovať režim Obchodného zákonníka ako na tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 6 písm. d), konkrétne zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu
je nevyhnutné, aby súd rešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a zabezpečiltak právnu istotu a predvídateľnosť rozhodovania. Zdôraznil, že právny názor vyslovený v zrušovacích
uzneseniach Najvyššieho súdu je záväzný pre nižšie súdy.

20. Žalobca v podaní z 29.07.2022 (č. l. 478) opakovane tvrdil, že právny vzťah medzi ním a
žalovanými, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, nemá charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru nejde o
vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože ŠFRB nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale je osobitným subjektom zriadeným

zákonom na realizáciu bytovej politiky štátu, pričom nemá oprávnenie podnikať a jeho činnosť je výlučne
zákonom regulovaná. Zmluvy, ktoré žalobca uzatvára, vychádzajú zo zákona o Štátnom fonde rozvoja
bývania a ich obsah nie je výsledkom autonómnej vôle, ale zákonných ustanovení, čím sa vylučuje
uplatnenie smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca
poukazuje na viaceré uznesenia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo/106/2018, 7 Cdo/199/2019,
1 Cdo/77/2019), v ktorých dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je dodávateľom a zmluvy s ním

nemajú spotrebiteľský charakter. Tieto rozhodnutia zároveň považoval za súčasť ustálenej rozhodovacej
praxe, ktorú by mali rešpektovať aj súdy nižšieho stupňa, aby bola zabezpečená právna istota a
predvídateľnosť rozhodnutí.

21. Súd zvažoval prerušenie konania, o čom upovedomil strany (č. l. 507). K tomu sa strany vyjadrili (č.

l. 515, 527-536). Súd napokon konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP neprerušil.

22. Žalobca v podaní z 04.11.2024 (č. l. 547) doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa žalovaného nároku,
že tento vyplýva z histórie pohybov na účte, z ktorej vyplýva pôvodná suma nesplatenej istiny vo výške
33.086,01 € a následné anuitné splátky (najskôr vo výške 174,30 € a následne vo výške 188,48 €). Po

odpočítaní zrealizovaných splátok z pôvodnej sumy nesplatenej istiny predstavuje zostatok nesplatenej
istiny vo výške 19.773,68 €.

23. Žalovaný 1 sa vyjadril v podaní z 04.03.2025 (č. l. 587). Navrhol pokračovanie v konaní, pretože
medzičasom bolo uznesením zo dňa 20.01.2025, č. k. B1-4C/190/2015-565, na žiadosť strán prerušené

podľa § 163 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), a zároveň sa podrobne vyjadril k predmetu sporu. Pripomenul, že konanie bolo uznesením súdu
prerušené na tri mesiace, aby mohli prebehnúť mimosúdne rokovania. Počas nich požiadal zástupcu
žalobcu o prerokovanie možnosti odpustenia zvyšku príslušenstva pohľadávky, pričom poukázal na
ťažké zdravotné a sociálne pomery spoluručiteľa E. F.. Zástupca žalobcu však odpoveďou z 17.02.2025

uviedol, že takéto odpustenie je podmienené preukázaním nepriaznivých sociálnych pomerov a že
žiadosť nespĺňa zákonné podmienky. Keďže žalovaný 1 vedel, že uvedené podmienky nie je schopný
naplniť, rozhodol sa nepokračovať v rokovaniach a navrhol, aby súd v prerušenej veci pokračoval.
Zároveň poukázal na to, že žalovaný 2 v konaní neprejavuje žiadnu aktivitu. Vo vyjadrení žalovaný 1
podrobne popísal priebeh konania. Pripomenul, že žaloba bola podaná ešte v roku 2015 a pôvodne

smerovala voči štyrom osobám (pôvodným žalovaným 1 a 2) a súčasným žalovaným 1 a 2. Zdôraznil,
že samotní dlžníci boli medzičasom oddlžení a voči nim si žalobca v konkurze neprihlásil pohľadávku
včas, čím sa podľa žalovaného 1 zbavili zodpovednosti. Naopak, zvyšná časť príslušenstva sa vymáhala
len voči ručiteľom, ktorí už medzičasom spolu zaplatili sumu 20.164,27 €, ktorá pokryla istinu a časť
príslušenstva. Žalovaný 1 poukázal aj na procesné chyby žalobcu. Tvrdil, že žalobca ako správca

štátnej pohľadávky si nesplnil zákonnú povinnosť prihlásiť pohľadávku v konkurzných konaniach proti
pôvodným dlžníkom v zákonných lehotách, čo viedlo k jej oslabeniu. Okrem toho žalobca neinformoval
súd o čiastočnom uspokojení svojej pohľadávky v konkurze B. F., kde mu bolo priznané len 0,39
% z prihlásenej sumy, teda 95,79 €. Na záver žalovaný 1 uviedol, že žalobca nekonal s odbornou
starostlivosťou, ako mu to ukladá zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Z toho dôvodu navrhol,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to najmä v časti o úrok z omeškania (2.193,61 €) a zmluvnú
pokutu (2.016,43 €), ako aj náhradu trov konania.

24. Žalobca na podanie žalovaného 1 reagoval v podaní z 26.05.2025 (č. l. 1309). Hoci ho súd
výslovne nevyzval žalobcu na vyjadrenie, považoval to za procesne účelné vzhľadom na obsah

podaného vyjadrenia žalovaného. Žalobca uviedol, že po hlavnom pojednávaní zo dňa 20.01.2025
prebehli mimosúdne rokovania so žalovaným, ktorý mu dňa 05.02.2025 zaslal žiadosť o odpustenie
zvyšku pohľadávky. Na túto žiadosť žalobca reagoval 17.02.2025 a upozornil žalovaného na zákonné
podmienky odpustenia dlhu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Zároveňžalovaného vyzval na doplnenie žiadosti, na čo už neprišla žiadna reakcia. Vo svojom vyjadrení žalovaný
opísal priebeh konania a zameral sa najmä na konkurzné konania vedené voči pôvodným dlžníkom.
Tvrdil, že žalobca si údajne nesplnil zákonnú povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Žalobca

túto argumentáciu odmietol ako právne nerelevantnú a uviedol, že vyjadrenie žalovaného neobsahovalo
konkrétny právny záver ani odkazy na zákonné ustanovenia, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žaloby.
Žalobca ďalej poukázal na § 13 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu, podľa ktorého pohľadávka
štátu nezaniká, ak je možné ju uplatniť voči spoludlžníkom alebo z majetku tretích osôb. Uviedol, že
pohľadávka nebola uspokojená ani v prípade zabezpečených veriteľov, ako to vyplývalo z rozvrhu

výťažku v konkurznom konaní voči dlžníčke B. F.. Z tohto dôvodu považoval za zavádzajúce tvrdenie, že
ak by prihlásil pohľadávku načas, bola by v plnom rozsahu uspokojená. Zároveň zdôraznil, že pôvodní
dlžníci si nesplnili povinnosť zriadiť záložné právo, čím sa pohľadávka nemohla stať zabezpečenou.
Uvedené podľa neho viedlo k tomu, že nemohol byť uspokojený ako zabezpečený veriteľ. Aj napriek
tomu zo strany pôvodných dlžníkov došlo k úhrade sumy 20.164,27 €, čo podľa žalobcu potvrdzuje, že
konal v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou. Žalobca ďalej čiastočne vzal žalobu späť v

rozsahu 95,79 €, keďže táto suma mu bola uspokojená v konkurznom konaní. V ostatnom rozsahu trval
na podanej žalobe a navrhol, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu zvyšnú časť pohľadávky,
konkrétne úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 19.773,68 € a zmluvnú pokutu vo výške
1.920,64 €. Žiadal tiež náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Súd na prejednanie veci nariadil pojedávanie. Strany sa nezmierili.

(i) Dokazovanie

26. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie týmito listinami, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať

a predložil ich súdu: zmluva o poskytnutí podpory z 23.08.2004 (č. l. 9-13), výzva žalobcu na zriadenie
záložného práva zo 17.05.2011 (č. l. 14), výzva žalobcu na zriadenie záložného práva zo 17.09.2012
s doručenkami (č. l. 15-16), výzva žalobcu na zriadenie záložného práva z 26.02.2014 (č. l. 17-18),
výzva žalobcu na zriadenie záložného práva z 09.12.2010 (č. l. 19), výpis z LV č. XX (č. l. 20-21),
odstúpenie od zmluvy o úvere č. 201/1387/2004 z 12.01.2015 s doručenkami (č. l. 22-26, 57), história

pohybov na účte (č. l. 58-60), rozhodnutie žalobcu – zvýšenie mesačnej splátky z 04.04.2007 (č. l.
61), rozhodnutie žalobcu – zvýšenie mesačnej splátky z 29.04.2008 (č. l. 62), rozhodnutie žalobcu zo
14.01.2008 (č. l. 62), pohyby na účte (č. l. 63-77), rozhodnutie 5 Cdo 120/2010 (č. l. 78-79, 157-161),
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/9/2015 (č. l. 145-148), rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda, sp. zn. 6C/258/2015 (č. l. 162-167), Postup pri poskytovaní štátnej podpory

prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania platné od 01.01.2016 (č. l. 168-169), Postup pri
poskytovaní štátnej podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania platné od 01.01.2017 (č.
l. 170-172), Postup pri poskytovaní štátnej podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania
platné od 01.01.2015 (č. l. 173-175), Postup pri poskytovaní štátnej podpory prostredníctvom Štátneho
fondu rozvoja bývania platné od 01.01.2014 (č. l. 176-176), novela zákona č. 150/2013 Z. z. s dôvodovou

správou (č. l. 179-200), rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 3Cb/47/2016 (č. l. 234-242),
rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 8Csp/132/2016 (č. l. 243-245), rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/289/2017 (č. l. 246-259), rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn.
5C/197/2015 (č. l. 283-298), uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/79/2017 (č. l. 299-306),
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 30.08.2018 (č. l. 307-324), uznesenie Krajského súdu

v Trnave, sp. zn. 10Co/122/2017 (č. l. 325-332), uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/106/2018
(č. l. 371-383), uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/170/2018 (č. l. 441-451), uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/9/2019 (č. l. 453-460), uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
7Cdo/199/2019 (č. l. 483-485), uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/77/2019 (č. l. 486-488),
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/14/2021 (č. l. 489-494), informácia o stave účtu č. zml.

201/1387/2014 k 11.01.2015 (č. l. 546), a história pohybov (č. l. 549-552).

27. Na návrh žalovaného 1 vykonal súd dokazovanie listinami, ktoré žalovaný 1 navrhol vykonať
a predložil ich súdu, a to: oznámenie žalovaného 1 o spore zo 17.03.2017 s doručenkami (č. l. 398-400),
OV č. 23/2016, K002461 (č. l. 595), OV č. 235/2015, K026575 (č. l. 596-597, 605-606), OV č. 162/2016,

K019411 (č. l. 598), OV č. 182/2023, K053781 (č. l. 599), OV č. 232/2019, K102180 (č. l. 600-604),
žiadosť žalovaného 1 o prerokovanie odpustenia zvyšku príslušenstva (č. l. 60, 581), OV č. 112/2024,
K031622 (č. l. 608-809), OV č. 223/2023, K065998 (č. l. 810-1050), odpoveď žalobcu na žiadosťo prerokovanie zo 17.02.2025 (č. l. 1051), OV č. 18/2015, K001970 (č. l. 1052-1053), OV č. 231/2023,
K068139, K068140 (č. l. 1062-1300).

28. Z takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci

29. Zo zmluva o poskytnutí podpory z 23.08.2004, č. zmluvy 201/1387/2004 (č. l. 9-13) (ďalej len

„zmluva o úvere“), je preukázané, že pôvodní žalovaní 1 a 2 F. F. a B. F. ako žiadatelia (v texte
zmluvy identifikovaný ako „žiadateľ“) a žalobca ako fond, sa písomne dohodli na tom, že predmetom
zmluvy je poskytnutie podpory z prostriedkov fondu na základe žiadosti žiadateľa č. 1387/Ž/2004 zo dňa
24.05.2004aoverenejMestskýmúradomvDunajskejStredevoformeúveru,kódúčelu:U220„Výstavba
bytu“, Názov a miesto stavby: Prestavba RD – sam. b. j. Dobrohosť, stavebné povolenie vydané dňa
19.11.2002, OÚOŽP Dunajská Streda, pod č. A2002/33135-0003/OSP-SZD, právoplatné 20.11.2002,

okres Dunajská Streda (čl. I). Fond poskytne pre uvedený účel podporu z prostriedkov ŠFRB v súlade
s ustanoveniami zákona NR SR č. 607/2003 Z. z. a ostatných nadväzujúcich predpisov prostredníctvom
financujúcej banky (čl. I, bod 1). Fond poskytne žiadateľovi podporu vo výške úveru 1.000.000 Sk pri
základnej úrokovej miere 2,4% a doby splatnosti 20 rokov (čl. II). Dlžník sa zaväzuje splatiť fondu celý
úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,4% na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi

písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý
sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude
vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru (čl.
IV). V súlade s ustanovením § 546 až 560 Občianskeho zákonníka je návratnosť zabezpečená ručením
tretích osôb, ktoré prehlasujú, že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť

záväzok dlžníka voči fondu a to v celosti, alebo jeho zostatok z nesplatenej časti istiny a jeho úroku, ak
dlžník nespláca alebo ak zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a ak dlžník neuspokojí na
osobitnú písomnú výzvu pohľadávku fondu. Ručitelia ručia za dlh dlžníka po dobu, pokiaľ nie je zriadené
záložné právo v prospech veriteľa, t.j. Štátneho fondu rozvoja bývania (čl. VII, bod 1). Podpísaní ručitelia
ručia za celý dlh spoločne a nerozdielne fondu podľa ustanovenia § 539 Občianskeho zákonníka a to až

po dobu zriadenia záložného práva. Dlžník nesmie ani počas realizácie, ani po ukončení a skolaudovaní
stavby nehnuteľnosť zaťažiť v prospech tretích osôb a to zriadením záložného práva, alebo túto inak
scudziť. Ak dlžník požaduje zriadiť záložné právo v prospech tretej osoby na rozostavanú stavbu alebo
ukončenú stavbu, je povinný si vyžiadať súhlas veriteľa vopred. Ak tak neurobí a zaťaží rozostavanú
stavbu alebo predmet zmluvy v prospech tretích osôb, jedná sa o hrubé porušenie zmluvy s následkom

odstúpenia od zmluvy. Veriteľ si môže v takom prípade uplatniť sankčný postih podľa osobitného článku.
Právo doživotného bývania pre člena jeho domácnosti (1. skupina blízkych osôb) nie je považované
za ťarchu (čl. VII, bod 7.2). Podpísaní ručitelia, svojím podpisom potvrdzujú, že s obsahom zmluvy
boli oboznámení, porozumeli jej. Sú si vedomí svojej povinnosti splniť dlh ak tento nesplní dlžník na
základe výzvy fondu. Ručitelia súhlasia s tým, že podmienka písomnej výzvy je splnená, ak fond zašle

výzvu na poslednú známu adresu dlžníka keď dlžník svojím konaním zmarí jej doručenie, alebo takúto
písomnosťnepreberie(čl.VII,bod7.3).Zmluvnéstranysadohodli,žedlžníkjepovinnýzriadiťvprospech
fondu záložné právo po správoplatnení kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené novovzniknutú
nehnuteľnosť užívať. Po zriadení záložného práva ručenie ručiteľmi podľa článku VII 7.2 zaniká (čl. VII,
bod 7.4). Rozsah záložného práva je medzi stranami dohodnutý v rozsahu 1,5 násobku poskytnutého

úveru (čl. VII, bod 7.5). Dlžník berie na vedomie, že záložné právo je povinný zriadiť do 60 dní od vydania
právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Vlastníctvo k nehnuteľnosti preukáže listom vlastníctva, ktorý
nesmie byť starší ako 2 mesiace. Overenú fotokópiu návrhu na vklad s vyznačenou pečiatkou územne
príslušného Katastrálneho úradu a jeho poverenou správou zašle na adresu fondu do 3 pracovných dní
po podaní návrhu (čl. VII, bod 7.6). Zápis záložného práva v prospech fondu preukáže dlžník zápisom na

liste vlastníctva (čl. VII, bod 7.7). V prípade, ak dlžník návrh na vklad záložného práva nepreukáže, alebo
ak nepreukáže objektívne skutočnosti, ktoré mu bránia splniť povinnosť zriadenia záložného práva,
vzniká právo fondu jednostranne odstúpiť od zmluvy s tým, že dlžník je povinný vrátiť jednorázovo
poskytnutý úver a uhradiť aj úrok v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy veriteľa. Výška úroku
bude vypočítaná ku dňu odstúpenia od zmluvy. Vznik a zánik záložného práva sa riadi ustanoveniami §

151 a Občianskeho zákonníka (čl. VII, bod 7.8). Dlžník sa zaväzuje, že po dobu 5 rokov od právoplatnej
kolaudácie stavby, neprevedie vlastníctvo na žiadnu tretiu osobu, nezmení jej účel užívania, neprenajme
túto tretej osobe a zostane jej výlučným vlastníkom. V prípade, ak by došlo k prevodu vlastníckych
práv na rodinných príslušníkov v 1. skupine (deti, súrodenci, rodičia) tento prevod vlastníctva môžeurobiť len s vopred udeleným písomným súhlasom veriteľa (čl. VII, bod 7.9). V prípade, ak je dlžník v
omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k
vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve.

Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší
zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou
zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb bez vopred
udeleného písomného súhlasu veriteľa, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa apod. Zmluvné strany
sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10%

z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa
istinu a zostatok úroku v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi (čl. VIII, bod 8.4). Zmluva bola
podpísaná 23.08.2004 pôvodnými žalovanými 1 a 2 a súčasnými žalovanými 1 a 2 ako ručiteľmi pred
matričným úradom obce Dobrohošť.

30. Listom z 04.04.2007 žalobca oznámil pôvodnému žalovanému 1 zvýšenie úrokovej miery úveru na

2,9% a mesačnej splátky od 01.07.2007 na 5.470 Sk, čo je preukázané z tohto listu (č. l. 61).

31. Listom z 29.04.2008 žalobca oznámil pôvodnému žalovanému 1 zvýšenie úrokovej miery úveru na
3,4% a mesačnej splátky od 01.06.2008 na 5.678 Sk, čo je preukázané z tohto listu (č. l. 62).

32. Žalobca listom z 09.12.2010 vyzval pôvodného žalovaného 1 a pôvodnú žalovanú 2 na predloženie
listín k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti, na ktorú im bol poskytnutý úver žalobcom, pričom boli
upozornení na možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, čo je preukázané z listu žalobcu z 09.12.2010
(č. l. 19).

33. Žalobca listom zo 17.05.2011 odoslaným na poštovú prepravu dňa 20.05.2011 vyzval pôvodného
žalovaného 1 na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, na ktorú mu bol poskytnutý úver žalobcom,
čím závažne porušil zmluvné podmienky zmluvy o úvere s tým, aby žalobcovi bezodkladne doručil
listiny potrebné pre zriadenie záložného práva najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy, pričom bol
upozornený na možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, čo je preukázané z listu žalobcu zo 17.05.2011,

č. 16610/2011 (č. l. 14).

34. Žalobca listom zo 17.09.2012 vyzval pôvodného žalovaného 1 a pôvodnú žalovanú 2 na zriadenie
záložného práva k nehnuteľnosti, na ktorú im bol poskytnutý úver žalobcom, čím závažne porušili
zmluvné podmienky zmluvy o úvere s tým, aby žalobcovi bezodkladne doručili listiny potrebné pre

zriadenie záložného práva najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy, pričom boli upozornení na
možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, čo je preukázané z listu žalobcu zo 17.09.2012, č. 34449/2012
(č. l. 15-16). List bol doručený pôvodnému žalovanému 1 a pôvodnej žalovanej 2 dňa 07.10.2012, čo
je preukázané z doručeniek (č. l. 15-16).

35. Žalobca listom z 26.02.2014 vyzval pôvodného žalovaného 1 a pôvodnú žalovanú 2 na predloženie
podkladov k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti, na ktorú im bol poskytnutý úver žalobcom,
pričom boli upozornení na možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, čo je preukázané z listu žalobcu zo
26.02.2014 (č. l. 17-18).

36. Žalobca listom z 12.01.2015 odstúpil od zmluvy o úvere z dôvodu, že pôvodní žalovaní 1 a 2
nezriadili na nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý pôvodným žalovaným 1 a 2 úver, záložné právo ani
napriek výzvam a žalobca požiadal pôvodných žalovaných 1 a 2, pričom list bol zasielaný aj súčasným
žalovaným 1 a 2, o úhradu pohľadávky žalobcu v celkovej výške 22.180,70 € (z toho zostatok istiny
19.773,68 €, zostatok nesplateného úroku 390,59 €, a zmluvne dojednaná pokuta 2.016,43 €) do 60 dní

od doručenia tejto výzvy, čo je preukázané z listu žalobcu z 12.01.2015, č. k. 1378/2004 (č. l. 22-23).
Odstúpenie bolo doručené na adresu bydlísk podľa zmluvy o úvere pôvodnému žalovanému 1 dňa
02.02.2015, žalovanému 1 dňa 27.01.2015, žalovanému 2 dňa 22.01.2015, a pôvodnej žalovanej 2 bola
uložená na pošte 23.01.2015, čo je preukázané z doručeniek a vrátenej obálky (č. l. 24, 26).

37. Z histórie pohybov na účte (č. l. 58-60) je preukázané, že pôvodní žalovaní 1 a 2 plnili žalobcovi
v roku 2004 174,30 €, v roku 2005 2.091,60 €, v roku 2006 2.091,60 €, v roku 2007 2.157,99 €, v roku
2008 2.190,86 €, v roku 2009 2.261,76 €, v roku 2010 2.073,28 €, v roku 2011 2.261,76 €, v roku 2012
2.261,68 €, v roku 2013 2.263,28 €, v roku 2014 1.319,36 € a v roku 2015 a 2016 nič.38. Z informácie o stave účtu č. zml. 201/1387/2014 k dátumu 11.01.2015 (č. l. 548) a pohybov na účte
(č. l. 69) je preukázané, že k uvedenému dňu, ktorý predchádzal odstúpeniu žalobcu od zmluvy o úvere,

splatili pôvodní žalovaní 1 a 2 žalobcovi na istine 13.420,24 €, na úrokoch 7.725,21 €, pričom zostatok
nesplatenej časti istiny činí 19.773,68 € a zostatok nesplatených úrokov úveru činí 390,59 €.

39. Z listu vlastníctva č. XX, vedeného pre kat. úz. A., obec Dobrohošť, okres Dunajská Streda, ku dňu
03.08.2015 (č. l. 20) je preukázané, že G. H., nar. XX.XX.XXXX, a I. H., J. K., nar. XX.XX.XXXX, sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve výlučnými vlastníkmi pozemkov so súp. č. 160/6, o výmere 279 m2,
zastavané plochy a nádvoria, 160/10 o výmere 99 m2, záhrady, 160/17 o výmere 168 m2, zastavené
plochy a nádvoria, a stavby so súp. č. XXX stojacej na pozemku s parc. č. 160/17, druh stavby
rodinný dom, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o priebehu dražby, N 346/2013, Nz
24333/2013.

40. Z histórie pohybov na účte vedeného u žalobcu (č. l. 549-552) je preukázané, že pôvodný žalovaný
1 a žalovaná 2 ako veritelia uhradili dňa 19.08.2016 sumu 19.774,68 € a 390,59 € a dňa 17.12.2019
došlo k úhrade sumy 95,79 €. K 09.07.2014 bol vedený nesplatený zostatok na istine úveru v sume
19.773,68 €.

41. Čo sa týka konkurzného konania voči pôvodnému žalovanému 1 Bc. Karolovi Klepochovi súd
dokazovaním zistil nasledovné. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 22.01.2015, sp. zn.
3K/65/2014, zverejneného dňa 28.01.2015 v OV č. 18/2015, K001970 (č. l. 1052-1053) je preukázané,
že súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka D. F. F., nar. XX.XX.XXXX, otvoril malý konkurz, ustanovil
správcu JUDr. Eduarda Veterníka a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní

od vyhlásenia konkurzu. Z informácie správcu JUDr. Eduarda Veterníka zverejnenej v OV č. 23/2016
dňa 04.02.2016 (č. l. 595) je preukázané, že do zoznamu pohľadávok zapísal pohľadávku žalobcu
ako veriteľa voči Bc. Karolovi Klepochovi, prihlásené po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, a to:
por. č. 1 s prihlásenou sumou 20.164,27 € a pod por. č. 2 prihlásená suma 2.016,43 €. Z uznesenia
Mestského súdu Bratislava III z 13.11.2023, sp. zn. B1-3K/65/2014, zverejneného dňa 23.11.2023 v OV

č. 223/2023, K065998 (č. l. 810) je preukázané, že súd konkurz na majetok úpadcu D. F. F. zrušil po
splnení konečného rozvrhu výťažku. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava III zo 04.06.2024, sp. zn.
B1-3K/65/2014, zverejneného dňa 11.06.204 v OV č. 112/2024, K031622 (č. l. 609) je preukázané, že
súd dlžníka Bc. Karola Klepocha oddlžil.

42. Čo sa týka konkurzného konania voči pôvodnej žalovanej 2 B. F. súd dokazovaním zistil nasledovné.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 01.12.2015, sp. zn. 8K/41/2015, zverejneného dňa
08.12.2015 v OV č. 235/2015, K026575 (č. l. 596-597, 605-606) je preukázané, že súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníčky B. F., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil správcu JUDr. Michala Pohoveja, a vyzval
veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Z oznámenia správcu

Mgr. Mareka Piršela zverejneného v OV č. 162/2016 dňa 22.08.2016 (č. l. 598) je preukázané jeho
oznamuje, že v danom konkurznom konaní po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty bola doručená
prihláška pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Právny dôvod vzniku pohľadávky: Zmluvná pokuta. Na
základe uvedeného žalobca prihlásil po základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok pohľadávku vo
výške 2.016,43 €. Celková prihlásená suma: 2.016,43 €, poradie: Podriadená pohľadávka, ktorá bola

zapísaná do zoznamu pohľadávok.Z rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do všeobecnej
podstaty úpadcu B. F., ktorý spracoval správca JUDr. Marek Piršel, ktorý bol zverejnený dňa 02.12.2019
v OV č. 232/2019, K102180 (č. l. 600-604) je preukázané, že v rámci konečného rozvrhu výťažku
budú prihlásené a zistené pohľadávky konkurzných veriteľov uspokojené v rovnakom pomere na úrovni
0,3944928%, čo zodpovedá v prípade pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu voči menovanej

v sume 24.282,72 €, zistenej v rozsahu 24.282,72 €, sume 95,79 €. Z uznesenia Mestského súdu
Bratislava III zo 14.09.2023, sp. zn. B1-8K/41/2015, zverejneného dňa 25.09.2023 v OV č. 182/2023,
K053781 (č. l. 599) je preukázané, že súd zrušil konkurz na majetok úpadcu B. F. po splnení konečného
rozvrhu výťažku. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava III z 22.11.2023, sp. zn. B1-8K/41/2015,
zverejneného dňa 05.12.2023 v OV č. 231/2023, K068140 (č. l. 1062) je preukázané, že súd oddlžil

dlžníčku B. F..

43. Z ostatných dôkazov však nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Takto
zistený skutkový stav veci (ods. 29-42) súd po právnej stránke posúdil nasledovne.(iii) Relevantná právna úprava

44. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

45. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

46. Podľa § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 30.09.2004 (ďalej len
„Obchodný zákonník“) v tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa

podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (ods. 2).

47. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až d) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: a)
osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d)

fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného
predpisu.

48. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy

o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

49. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

50. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

51. Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

52. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči

nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

53. Podľa § 304 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel (ods. 1). Ručením

možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia
podmienky (ods. 2).

54. Podľa § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

55. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho nato veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

56.Podľa§307ods.1Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomdo30.09.2004,aksazatenistýzáväzok
zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké
práva ako spoludlžník.

57. Podľa § 311 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje

(ods. 1). Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je
splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom (ods. 2).

58. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015 odstúpením od zmluvy
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez

súhlasu druhej strany.

59. Podľa § 351 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015 odstúpením od zmluvy
zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na
náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo

voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré
podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

60. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015 dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

61. Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné

povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia (ods. 1). Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením
(ods. 2).

62. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

63. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

64. Podľa § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods. 1). Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky
(ods. 2).

65. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z. z.“) sadzba

úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.66. Podľa § 3 nariadenia č. 21/2013 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

67. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods. 1). Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (ods. 2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3).

68. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka") (ods. 1). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia (ods. 2). (…) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (ods. 4).

69. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (ods. 1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (ods. 2).

70. Podľa § 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom do 31.10.2004
(ďalej len „zákon č. 607/2003 Z. z.“) financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“) pri rozširovaní a
zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len
„fond“) (ods. 1). Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave (ods. 2).

71. Podľa § 22 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov
Štátny fond rozvoja bývania podľa zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov je fondom podľa tohto zákona (ods. 1). Pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne
vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu vzniknuté pred 1. januárom 2014 sa považujú za pohľadávky,
záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy fondu podľa tohto zákona (ods. 2).

72. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“) správca je povinný nakladať
s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať,
aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu

pohľadávky štátu. Správca je povinný a) uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať
dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho
na následky neuhradenia pohľadávky štátu, b) viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok štátu
v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická osoba alebo názov, ak je
dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu,

c) vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu.

73. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z. z., ak § 9,14 až 18 neustanovujú inak, správca je
povinný riadne a včas a) uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde, podať návrh na
nútené vymáhanie pohľadávky štátu alebo uskutočniť výkon rozhodnutia podľa všeobecného predpisu

o správnom konaní, b) prihlásiť pohľadávku štátu do príslušného konania, ak bol na majetok dlžníka
vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia alebo dlžník vstúpil do likvidácie, c) prihlásiť pohľadávku
štátu do dedičského konania, ak dlžník zomrel a správca sa o tejto skutočnosti dozvedel.

74. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobvýpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

75. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, (…) d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný

spotrebiteľský úver.

76. Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (ods. 1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (ods. 2).

77. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice Rady z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. V. ES L 42,
12.2.1987, s. 48-53) (ďalej len „smernica 87/102“).

78. Podľa čl. 2 ods. 2 smernice 87/102 táto smernica neplatí pre: a) úverové zmluvy alebo zmluvy
prisľubujúce poskytnutie úveru: - určeného predovšetkým na získanie alebo udržanie majetkových práv
k pozemku alebo k existujúcej či projektovanej budove, - určeného na obnovu alebo opravu budovy ako
takej; (…) f) úverové zmluvy zahŕňajúce sumy nižšie ako 200 ECU alebo vyššie ako 20000 ECU.

79. Podľa čl. 15 smernice 87/102 táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali
prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy.

80. Túto právnu úpravu (ods. 44- \* MERGEFORMAT 79) súd aplikoval na zistený skutkový stav veci
nasledovne.

(iv) Aplikácia relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

81. Predmetom sporu bol – po tom, čo bolo konanie voči pôvodným žalovaným 1 a 2 zastavené –
nárok žalobcu voči súčasným žalovaným 1 a 2 na (i) zaplatenie príslušenstva k medzičasom uhradenej

nesplatenej časti úveru a tomu zodpovedajúcim úrokom (k tomu v ods. 85-96 nižšie) a (ii) zaplatenie
zmluvnej pokuty (k tomu v ods. 97-98 nižšie) a to v oboch prípadoch titulom ručenia za záväzok
pôvodných žalovaných 1 a 2 voči žalobcovi.

(a) Zastavenie časti konania – výrok I.

82. Žalobca vzal žalobu späť sčasti v sume 20.164,57 € v podaní z 26.08.2016 (č. l. 100-101), pretože
žalobcovi žalovaní plnili po podaní žaloby v uvedenom rozsahu dňa 19.08.2016.

83. Žalobca vzal žalobu späť sčasti v sume 95,79 € v podaní z 26.05.2025 (č. l. 1309-1311), pretože

žalobca bol uspokojený v konkurze proti pôvodnej žalovanej 2 v uvedenom rozsahu.

84. Proti zastaveniu konania žalovaní nenamietali. Súd preto podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s §
470 ods. 1 CSP vo výroku \* MERGEFORMAT I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy spolu
20.260,06 €, pričom o zastavení konania v časti v súlade s týmto ustanovením rozhodol až spolu

s rozhodnutím o veci samej.

(b) Vec samá – výrok II.

85. Dokazovaním bolo zistené (ods. \* MERGEFORMAT 29 vyššie), že dňa 23.08.2004 sa na základe

písomnej zmluvy v jej čl. I a II zaviazal žalobca ako veriteľ podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení
účinnom do 30.09.2004, že na požiadanie poskytne pôvodným žalovaným 1 a 2 ako dlžníkom v ich
prospech peňažné prostriedky – úver v sume 1.000.000 Sk za účelom výstavby bytu v rámci prestavby
rodinného domu a výstavby samostatnej bytovej jednotky v Dobrohošti a pôvodní žalovaní 1 a 2 sazaviazali poskytnuté prostriedky žalobcovi vrátiť počas doby splatnosti 20 rokov a zaplatiť žalobcovi
úroky podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka vyjadrené základnou úrokovou mierou 2,4% ročne
v mesačných splátkach pravidelne do 15. kalendárneho dňa v mesiaci počas celej doby splatnosti,

pričom v zmysle § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka boli povinní platiť úroky spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Žalobca uvedenú právnu povinnosť splnil, čo ani nebolo sporné,
a peňažné prostriedky pôvodným žalovaným 1 a 2 poskytol. Rovnako pôvodní žalovaní 1 a 2 si svoj
záväzok priebežne plnili, pričom bolo preukázané, že úver prestali splácať až neskôr v roku 2014 (ods.
\* MERGEFORMAT 37 vyššie).

86. Daný vzťah žalobcu a pôvodných žalovaných 1 a 2 sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, čo
vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.09.2004, ktorý upravuje,
žezmluvaoúverejetzv.absolútnyobchod,kedysazáväzkovévzťahystránpodľatohtozákonaspravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov.

87. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 1, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prvom rade, za spotrebiteľskú zmluvu sa podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase považovali len konkrétne vymedzené
zmluvy vymenované v tomto ustanovení, pričom sa odkazovalo na konkrétne zmluvné typy podľa
Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka nespadala pod rámec pojmu

spotrebiteľská zmluva podľa tohto ustanovenia. V druhom rade, pojmovým znakom spotrebiteľskej
zmluvy súčasne bolo, že ide o zmluvu medzi dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom na druhej
strane, pričom tieto pojmy majú legálne vymedzenie v § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade pôvodní žalovaní 1 a 2 síce nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, pretože úver čerpali na výstavbu svojho bytu v rodinnom dome, čo nepochybne

nie je obchodná, či podnikateľská činnosť, no žalobca nekonal pri uzatváraní danej zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čím nie je naplnený pojmový znak podľa
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2004.

88. Žalobca je totiž subjektom verejnej správy – je štátnym účelovým fondom v zmysle § 3 ods. 2

zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom v zmysle § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 607/2003 Z. z. v čase uzatvorenia danej zmluvy
o úvere bol zriadený ako právnická osoba na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu. To, že je žalobca právnickou osobu bez ďalšieho nezakladá záver, že je aj podnikateľom
v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka alebo, že by napĺňanie jeho účelu bolo výkonom obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Naopak, napĺňanie jeho účelu je realizáciou štátnej podpory bývania
prostredníctvom financovania rozširovania a zveľaďovania bytového fondu. V skratke, činnosť žalobcu
nie je obchodnou ani podnikateľskou činnosťou, čo vylučuje, aby bol žalobca dodávateľom podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka a aby išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na danú úverovú zmluvu preto nemožno uplatniť ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho

zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach.

89. Na danú zmluvu z 23.08.2004 sa nevzťahuje ani úprava zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý bol účinný
v čase uzatvorenia tejto zmluvy, pretože pôsobnosť tohto zákona podľa § 1 ods. 2 písm. a) a d)
zákona č. 258/2001 Z. z. je vylúčená pri poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo

projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu a pri poskytnutí úveru nad 20.000 €, čo bol práve prípad daného úveru, kedy jednak išlo o úver
na výstavbu bytu v rodinnom dome a súčasne išlo o sumu úveru 1.000.000 Sk, čiže nad 20.000 €. To
plne zodpovedá ustanoveniu čl. 2 ods. 2 a) a f) smernice 87/102, od ktorej by sa síce členský štát mohol
podľa čl. 15 smernice 87/102 odchýliť v prospech pôvodných žalovaných 1 a 2, no takéto ustanovenie

v slovenskom práve neexistuje a preto nie je dôvod, aby daná zmluva spadala pod rámec tejto smernice
a tým aj pod režim zákona č. 258/2001 Z. z.

90. Žalovaní ako ručitelia podpísaním tejto zmluvy o úvere v závere textu v zmysle čl. VII bodu 1 tejto
zmluvy vyhlásili písomne podľa § 303 Obchodného zákonníka žalobcovi ako veriteľovi, že ho uspokoja,

ak pôvodní žalovaní 1 a 2 ako dlžníci voči nemu nesplnia určitý záväzok, čím sa stali ručiteľmi pôvodných
žalovaných 1 a 2. Napriek tomu, že v čl. VII bod 1 zmluvy uviedli strany zmluvy, že ide o ručenie
podľa § 546 až 560 Občianskeho zákonníka, spravuje sa toto ručiteľské vyhlásenie a záväzky z ručenia
ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo vyplýva jednoznačne z § 261 ods. 4 Obchodného zákonníkav znení účinnom do 30.09.2004, pretože Obchodný zákonník sa vzťahuje aj na vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom,
pričom v súlade s čl. VII, bod 7.2 zmluvy sa zaviazali, že za dlh zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Nebolo preukázané, že by v súlade s čl. VII, bod 7.4 ručenie zaniklo, k čomu by došlo, ak by došlo
k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá bola financovaná úverom. So znením zmluvy boli
ručitelia oboznámení, čo vyplýva aj z čl. VII, bod 7.3 zmluvy.

91. Zmluvné strany zmluvy o úvere sa v čl. VII, bod 7.3 a 7.6 dohodli, že zriadia v prospech

žalobcu záložné právo do 60 dní po správoplatnení kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené
novovzniknutú nehnuteľnosť užívať, no pôvodní žalovaní 1 a 2 ako dlžníci túto právnu povinnosť porušili,
čo ani medzi stranami nebolo sporné. Bolo preukázané, že žalobca opakovane vyzval pôvodných
žalovaných 1 a 2 na zriadenie záložného práva (ods. 32-35 vyššie), no na túto výzvu pôvodní žalovaní
1 a 2 nereagovali. V súlade s čl. VII, bod 7.8 preto žalobca od zmluvy o úvere odstúpil a toto odstúpenie
bolo doručené aj dlžníkom, aj ručiteľom na adresy bydlísk týchto osôb uvedené v záhlaví zmluvy o úvere

(ods. 36 vyššie), čím zmluva o úvere zanikla podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom
do 28.04.2015 a zanikli tým podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015
všetky práva a povinností strán z tejto zmluvy, s výnimkou dojednaní o zmluvnej pokute a ručení, pretože
podľa svojej povahy majú pretrvať aj po ukončení zmluvy (§ 302 Obchodného zákonníka).

92. V odstúpení od zmluvy vyzval žalobca pôvodných žalovaných 1 a 2 a súčasných žalovaných 1 a 2
k úhrade pohľadávky žalobcu v celkovej výške 22.180,70 € (z toho zostatok istiny 19.773,68 €, zostatok
nesplateného úroku 390,59 €, a zmluvne dojednaná pokuta 2.016,43 € podľa čl. VIII, bod 8.4 zmluvy
o úvere). Tieto výzvy boli riadne doručené (a aj v prípade pôvodnej žalovanej 2 sa zásielka dostala do
jej dispozičnej sféry, pretože zásielka bola uložená na pošte, čím jej došla) a nebolo preukázané, že

by nešlo v prípade podpisov na doručenkách o podpisy adresátov (v prípade doručenky ide o verejnú
listinu,pričomplatíjejobsah,kýmsanepreukážeopak,kčomunedošlo).Najneskôrbolavýzvadoručená
pôvodnému žalovanému 1 dňa 02.02.2015. Tým si žalobca splnil povinnosť voči ručiteľom podľa § 305
Obchodného zákonníka.

93. Dokazovaním bolo zistené, že žalobcovi do odstúpenia od zmluvy uhradili pôvodní žalovaní 1 a
2 riadne a včas sumu 21.145,45 €, z čoho bolo na istinu úveru započítaných 13.420,24 € a na úroky
7.725,21 €. Zostatok istiny nesplatenej do odstúpenia od zmluvy činí sumu 19.773,68 € a zostatok
nesplatených úrokov úveru do odstúpenia od zmluvy činí 390,59 €, t. j. spolu ide o sumu 20.164,27 €.

94. Dlžníci neuhradili žalobcovi svoj splatný záväzok v primeranej lehote po tom, čo na to boli vyzvaní,
čím vzniklo žalobcovi podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnenie domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľov, čiže od žalovaných 1 a 2, a to voči obom z nich súčasne, pretože každý z nich
podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ručí za celý záväzok. Vzniku tohto záväzku žalovaných 1
a 2 ako ručiteľov nebránilo to, že v čase uzatvorenia zmluvy tento záväzok neexistoval, pretože podľa

§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, resp.
ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Záväzok žalovaných 1 a 2 ako ručiteľov nezanikol v súlade
s § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ani po tom, čo na majetok pôvodných žalovaných 1 a 2 bol
vyhlásený konkurz, pretože záväzok dlžníkov bol zabezpečený ručením. Skutočnosť, že žalobca riadne
neprihlásil pohľadávku v konkurze a mohol sa tým dopustiť porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona

č. 374/2014 Z. z. môže mať právne dôsledky, no týmto dôsledkom nie je zánik pohľadávky žalobcovi
voči žalovaným, pretože žiaden taký záver nemá oporu v právnej úprave.

95. V rozpore s dojednaním čl. VII, bod 7.8 zmluvy o úvere dlžníci, ani ručitelia nezaplatili žalobcovi
zostatok poskytnutého úveru a nezaplatený úrok v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy veriteľa,

čiže do 60 dní od doručenia výzvy, t. j. do 03.04.2015, čím sa podľa § 365 Obchodného zákonníka
v znení účinnom do 28.04.2015 dostali dňom 04.04.2015 do omeškania. Tým im vznikla podľa § 369
ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.04.2015 povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z. vo výške o 8 percent vyššej než je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola v čase vzniku omeškania 04.04.2015 vo výške

0,5% ročne, čiže vo výške 8,5% ročne od 04.04.2015 až do zaplatenia. Ustanovenie § 3 nariadenia
č. 21/2013 Z. z. sa nepoužije, pretože záväzkový vzťah strán sporu síce vznikol pred 01.02.2013, no
omeškanie nastalo v celom rozsahu až po 01.02.2013.96. Pôvodní žalovaní 1 a 2 uhradili žalobcovi dlžnú sumu 20.164,27 € až dňa 19.08.2016. Súd preto vo
výrokuII.zaviazalžalovaných1a2akoručiteľovpôvodnýchžalovaných1a2,abyžalobcovispoukazom
na § 22 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. zaplatili úroky z omeškania v sadzbe 8,05% ročne zo sumy

20.164,27 € od 04.04.2015 do 19.08.2016, kedy došlo k dodatočnému plneniu dlhu. V súlade s § 307
ods.1Obchodnéhozákonníkaručíkaždýzožalovanýchzacelýzáväzokapretosúduložiltútopovinnosť
tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zanikne záväzok voči druhému žalovaného.

97. Okrem príslušenstva k uvedenej sume sa žalobca domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume

2.016,43 €, čo zodpovedá 10% súčtu zostatku istiny nesplatenej do odstúpenia od zmluvy o úvere
(19.773,68 €) a zostatku nesplatených úrokov úveru do odstúpenia od zmluvy (390,59 €), pričom
vychádzal z ustanovenia čl. VIII, bod 8.4 zmluvy o úvere. Súd dospel k záveru, že toto dojednanie
o zmluvnej pokute je platné a toto dojednanie obsahuje určenie spôsobu určenia výšky pokuty, pričom
bolo podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
dojednané pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dlžníkov uvedenej v čl. VII, bod 7.6 zmluvy o úvere

a k náprave nedošlo ani napriek opakovanej výzve. Tým vznikla dlžníkom povinnosť žalobcovi uhradiť aj
zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Súd nezistil v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, že by zmluvná
pokuta bola dojednaná v neprimerane vysokej výške s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, pretože išlo len o jednorazovú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy a súvisela s povinnosťou
dlžníkov poskytnúť zabezpečenie žalobcovi na spôsob záložného práva v nadväznosti na financovanie

výstavby nehnuteľnosti. Uvedená výška sa v kontexte týchto okolností súdu javí ako primeraná. Na
vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nemá vplyv, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo zodpovedá §
302 Obchodného zákonníka. Rovnako na vznik povinností žalovaných ako ručiteľov nemá vplyv ani to,
že zmluvná pokuta vznikla až po uzatvorení zmluvy o úvere, pretože podľa § 304 ods. 2 Obchodného
zákonníka ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí

od splnenia podmienky, čo je nepochybne aj prípad zmluvnej pokuty, ktorej vznik závisí od budúceho
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany pôvodných žalovaných 1 a 2, k čomu aj skutočne došlo.

98. Zo zmluvnej pokuty bola žalobcovi po začatí konania uhradená v rámci konkurzu na majetok
pôvodnej žalovanej 2 suma 95,79 € (ods. \* MERGEFORMAT 40 a \* MERGEFORMAT 42 vyššie)

a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť. Súd preto zaviazal vo výroku II. žalovaných 1 a 2 ako ručiteľov
pôvodných žalovaných 1 a 2, aby žalobcovi s poukazom na § 22 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z.
zaplatili neuhradený zostatok zmluvnej pokuty v sume 1.920,64 €. V súlade s § 307 ods. 1 Obchodného
zákonníka ručí každý zo žalovaných za celý záväzok a preto súd uložil túto povinnosť tak, že plnením
jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zanikne záväzok voči druhému žalovaného.

(c) Lehota na plnenie

99. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

100. Trojdňovú lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP. Žalovaní nežiadali rozhodnúť o dlhšej
lehote na plnenie.

(v) Trovy konania

101. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

103.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

104. V danom prípade namietal žalovaný 1, že trovy vynaložené žalobcom na právne zastupovanie

nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, pretože ako štátna inštitúcia disponuje žalobca
vlastným právnym odborom. Súd uvedenú argumentáciu vyhodnotil podľa obsahu ako návrh, aby súd
v prípade úspechu žalobcu podľa § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.105. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej
zmyslom je, že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Súd nevidel dôvod pre to, aby v danom

prípade, so zreteľom na úspech žalovaného vo veci samej (to sa týka aj trov konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj trov odvolacieho konania), neaplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré náhradu
trov konania priznáva tej strane sporu, ktorá dosiahla vo veci úspech.

106. Ak súd aplikuje ustanovenie § 257 CSP, musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí odôvodnený, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o

vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Použitie tohto ustanovenia ďalej odôvodňujú aj osobné
pomery strany sporu, nízky príjem, povaha a okolnosti sporu, podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 14Co/198/2017-516 z 10.12.2019).

107. Hypotéza normy obsiahnutej v § 257 CSP, vyjadrená slovom „výnimočne“ teda predpokladá, že
aplikácia výnimky v tejto norme bude dôvodná len výnimočne, nie automaticky a vždy. V danom prípade
samotná okolnosť, že žalobca disponuje právnym aparátom, čo nebolo mimochodom preukázané,
nezakladá dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade síce ide o spor z neplnenia úverového
vzťahu, no samotný spor zahŕňal početné otázky vzťahu občianskeho a obchodného práva s presahmi

do práva Únie, verejného práva a do oblasti konkurzného práva a súd ho nevníma za jednoduchý spor,
v ktorom by bolo spravodlivé od žalobcu požadovať, aby len z tohto dôvodu nemal právo na náhradu trov
konania. Žalovaný 1 nepreukázal na svojej strane žiadne také okolnosti, ktoré uvádza citovaná súdna
prax, na to, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP.

108. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný
a žalobcovi v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1 CSP patrí proti žalovaným náhrada trov konania
v rozsahu 100%. Počas konania došlo k čiastočnému plneniu, no k tomu došlo zo strany pôvodných
žalovaných, nie zo strany súčasných žalovaných (čiastočné plnenie, ku ktorému došlo i tak po podaní
žaloby by na výsledný rozsah práva žalobcu na náhradu trov konania i tak nemalo vplyv). Súd preto

podľa § 262 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi proti žalovaným právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane

uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.