Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208197
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120208197.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpený:
JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát, so sídlom Šancová 58, Bratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595
545, zastúpený: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., JUDr. Felix Neupauer,

advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, za účasti intervenienta na
strane žalovaného: JUDr. Miroslav Šupa, súdny exekútor, so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 37 857
207, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., so sídlom Mostná 72, Nitra,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. februára 2022,
č. k. 18C/68/2020-185, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 14. februára 2022, č. k. 18C/68/2020-185, zamietol žalobu. O trovách
konaniarozhodoltak,žežalovanejaintervenientovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 31 ods. 1, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, § 822, § 823,
§ 825 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou
žalobou zo dňa 24. 07. 2020 domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 4 159,92 eur s prísl. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná je poisťovateľom intervenienta na základe zmluvy o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, ktorú má intervenient uzatvorenú so žalovanou pod
č. 6807446000. Žalobca vynaložil na exekúciu navyše finančné prostriedky, ktoré zo strany exekútora

neboli vrátené.

4. S poukazom na námietky žalovaného a intervenienta týkajúcej sa pasívnej legitimácie žalovaného,
ako i skutočnosti, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
strán nenamieta, súd prvej inštancie vyhodnotil, že je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného. S
poukazom na skutočnosť, že v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. apríla 2017 sa

neuvádza stanovisko k úprave o zodpovednosti za škodu podľa § 31 exekučného poriadku, súd mal zato, že bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 31 odstavec 3 exekučného poriadku účinného od 1. apríla
2017, a preto je daná pasívna legitimácia žalovaného.

5. Žalovaný a intervenient v priebehu konania vzniesli námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku žalobcu, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody. Následkom premlčania je
nemožnosť priznania premlčaného nároku v konaní pred súdom, preto súd v prvom rade riešil otázku
opodstatnenosti tejto námietky. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych
vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal)

svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením
námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nemožnosť priznať
oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď uplynie právnym predpisom vymedzený
čas (premlčacia doba), právo sa oprávneným subjektom nevykonáva v priebehu takto vymedzenej doby,
povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku
konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
Žalobca tvrdil, že informácie o škode získal až na podklade vyúčtovania exekučného konania EX
451/2015, ktoré mu bolo doručené 25. 07. 2017 (deň, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel o

škode a kto za ňu zodpovedá, teda intervenient). Žaloba bola podaná na súd dňa 24. 07. 2020, teda
po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa 25. 07. 2019, ale podľa názoru
súdu bola podaná v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd žalobu z dôvodu účinne vznesenej námietky
premlčania zamietol.

6.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcupovznesenejnámietkepremlčaniatvrdil,žejehožalobný
návrh je žalobou, kde je potrebné aplikovať pri premlčaní § 104 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný
súd poukázal na skutočnosť, že poistný vzťah je zmluvný vzťah medzi poisťovateľom a poisteným.
Žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom pri uplatnení nároku na poistné plnenie, a aby došlo
k poistnému plneniu musí existovať súdom priznaný nárok na náhradu škody. Súd preto neprihliadol

na ust. §104 obč. zák., keď predmetom sporu bola škoda, ktorá podľa žalobcu mala byt' spôsobená
činnosťou intervenienta počas exekučného konania EX/451/2015.

7. Súd prvej inštancie síce zamietol žalobu z dôvodu účinne vznesenej námietke premlčania, napriek
tomu uviedol, že ani s poukazom na vykonané dokazovanie nemal za preukázané, že žaloba žalobcu

bola podaná dôvodne v uplatnenej výške. Medzi základné predpoklady osobitnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú súdnym exekútorom patrí vznik škody, výkon exekučnej činnosti a príčinná súvislosť
medzi škodou a výkonom exekučnej činnosti. Zodpovednosť za škodu podľa exekučného poriadku
je objektívnou zodpovednosťou, z ktorého dôvodu súdny exekútor zodpovedá za škodu bez ohľadu
na zavinenie. Liberačným dôvodom v prospech súdneho exekútora je, ak preukáže, že pri výkone

exekučnej činnosti postupoval s odbornou starostlivosťou. Škoda (ktorou sa rozumie skutočná škoda
a ušlý zisk) môže vzniknúť jednak porušením povinností súdneho exekútora ako aj jeho nesprávnym
úradným postupom. V zmysle vyššie uvedeného súd nemal v konaní preukázané, že by intervenient
ako súdny exekútor výkonom exekučnej činnosti spôsobil žalobcovi škodu v uplatnenej výške, za ktorú
by mal zodpovedať. Z podania intervenienta síce vyplýva, že vznikol preplatok 60 eur, ale vzhľadom

k vznesenej námietke premlčania súd žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. Súd však má za to, že
nebolo zrejmé aké zákonné ustanovenie mal intervenient porušiť a neboli teda naplnené prvé dva
základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa exekučného poriadku (vznik škody a protiprávne
konanie exekútora), keď predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený, teda žalobca,
ktorý ich existenciu nepreukázal. Súd v tomto smere poukazuje i na odôvodnenie uznesenia č. k.

11Er/246/2015-121, zo dňa 10. 05. 2017, keď súd exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov konania.
Exekučný súd nevytkol žiadny úkon alebo postup súdneho exekútora a o zastavení exekúcie bolo
rozhodnuté na podklade tých skutočností že došlo počas exekučného konania k úhradám bežného
výživného, zročného výživného, odmeny exekútora a trov exekučného konania. V rozhodnutí na ktoré
žalobca poukazoval, ktorým bola exekúcia zastavená, súd vôbec nešpecifikoval presnú sumu akú mal

žalobca uhradiť. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

8. Vzhľadom na úspech žalovaného a intervenienta v konaní, súd prvej inštancie o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania v rozsahu100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho
zástupcu, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi 4 159,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4 159,92 eur od 22. 07. 2020 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
pričom žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, alternatívne, aby

odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
V podanom odvolaní žalobca poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP.

10. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne legitimovaným
subjektom pri uplatnení nároku na poistné plnenie. K právnemu posúdeniu aktívnej legitimácie na

strane žalobcu vo vzťahu k ustáleniu pasívnej legitimácie na strane žalovanej, ktoré žalobca považuje
za správne, uviedol, že posúdenie súdu prvej inštancie je v absolútnom logickom rozpore vo vzťahu
k aktívnej legitimácii. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 823 za
bodkočiarkou OZ v spojení s § 31 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. S poukazom na znenie
uvedených zákonných ustanovení žalobca uviedol, že je založené právo poškodenému priamym

nárokom (actio directa) na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Ďalej uviedol, že poistná zmluva
je zmluvou inter partes, t. j. zmluvou medzi poisťovateľom a poistníkom. Priamy nárok poškodeného
v ust. § 823 OZ za bodkočiarkou pripúšťa výnimku zo zásady, že poškodený nemá priamy nárok na
náhradu škody od poisťovateľa, ak osobitné predpisy neustanovia inak, čo v tomto prípade predstavuje
práve znenie § 31 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. V prípade priameho nároku poškodeného

na plnenie proti poisťovateľovi zdrojom vzniku tohto záväzku je síce spôsobenie škody poisteným
škodcom, avšak vznik priameho nároku poškodeného je závislý od existencie poistného pomeru, ktorý
vymedzuje rozsah a obsah tohto nároku. Aj keď má teda priamy nárok formálne znaky nároku na
náhradu škody, po obsahovej stránke môže výlučne realizovať len prostredníctvom právneho vzťahu
poisteniazodpovednosti.Inýmislovami,poisťovateľjepovinnýpoškodenémunahradiťškodunazáklade

právneho predpisu, avšak jedine v medziach svojho záväzku vyplývajúceho z poistného pomeru
poisťovateľa k poistenému škodcovi.

11. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 823 OZ v spojení s § 31
ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, čím nesprávne právne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu

aj vo vzťahu k ust. § 104 OZ, nakoľko žalobca si svojím nárokom uplatnil náhradu škody z poistenia
zodpovednosti za spôsobenú škodu exekútorom, tak ako expresis verbis určuje § 31 ods. 3 Exekučného
poriadku. Zodpovednosť za škodu podľa Exekučného poriadku je objektívnou zodpovednosťou, pretože
exekútor za škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. Exekučný poriadok nevyžaduje zo strany
exekútora porušenie povinností, ktoré je klasickým predpokladom zodpovednosti za škodu. Náhradu

škody, ktorú svojou exekučnou činnosťou spôsobil exekútor, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému.
Poisťovateľom je poisťovňa, s ktorou má exekútor uzatvorenú zmluvu o zodpovednosti za škodu
podľa § 12 ods. 2 Exekučného poriadku. Poškodený si teda uplatňuje právo na náhradu škody
priamo od poisťovateľa. S poukazom na znenie § 12 ods. 2 Exekučného poriadku žalobca uviedol,
že predmetom žalobného nároku bolo právo na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú exekútorom pri svojej činnosti, pričom takýto poistný vzťah je povinným zmluvným poistením
na exekučnú činnosť podľa Exekučného poriadku. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil a posudzoval premlčaciu dobu a nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania,
tak ako to uviedol vyššie.

12. Žalobca v ďalšom uviedol, že svojím podaním zo dňa 31. 03. 2017 adresovanom Okresnému súdu
v Topoľčanoch podal návrh na bezodkladné zastavenie exekúcie a nepriznanie časti trov poverenému
súdnemu exekútorovi, spolu s návrhom na odňatie poverenia na vykonanie exekúcie poverenému
exekútorovi. Žalobca mal za to, že postup povereného exekútora bolo nutné vyhodnotiť ako konanie
v rozpore s Exekučným poriadkom, nakoľko neboli zohľadnené pravidelné mesačné platby žalobcu

na výživnom od mesiaca jún 2015, každý kalendárny mesiac, až do februára 2017, preukázané už
pri upovedomení o začatí exekúcie zo strany exekútora. Pravidelné uhrádzanie bežného výživného zo
strany žalobcu bolo preukázané bezodkladne po tom, čo mu bolo dané na vedomie upovedomenie ozačatí exekúcie. Tieto skutočnosti boli preukázané poverenému exekútorovi, ako aj súdu prvej inštancie
z podania žalobcu zo dňa 18. 11. 2015 exekučnému súdu.

13. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne posúdil, že druhou základnou zložkou objektívnej zodpovednosti
za škodu na strane exekútora je protiprávne konanie exekútora. Takéto uvažovanie je v priamom rozpore
s výkladom § 31 Exekučného poriadku, keď za porušenie povinnosti súdneho exekútora je aj povinnosť
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ako aj jeho nečinnosť pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Všetky tieto aspekty je potrebné brať na zreteľ a posúdiť
v rámci exekučnej činnosti, teda aj nečinnosť exekútora, resp. nezákonný zásah do práv žalobcu sa
považuje za nesprávny úradný postup a má za následok objektívnu zodpovednosť za škodu, tak ako
sa to stalo v tomto konkrétnom prípade, teda po preukázaní dobrovoľného plnenia zo strany žalobcu
exekútorovi, tento mal upustiť od vymáhaného plnenia prostredníctvom vykonania zrážok zo mzdy za
rozhodné obdobie od mesiaca 06/2015 až do mesiaca 02/2017 a ak aj vykonal tento úkon, bol exekútor

nečinný a nevrátil preukázané dva krát to isté plnenie za predmetné obdobie žalobcovi, resp. jeho
zamestnávateľovi.

14. Žalobca v závere podaného odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodnutie
exekučného súdu Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 11Er/246/2015-121 zo dňa 10. 05. 2017, keď

tento exekučný súd exekúciu zastavil a nepriznal trovy poverenému exekútorovi. Aj na základe takto
vykonanéhodôkazusúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmtvrdeniam.Úlohouexekučného
súdu nebolo posudzovanie škody z exekučnej činnosti, ale posudzoval návrh žalobcu, aby exekúciu
zastavil, keďže ju nezastavil sám exekútor po preukázaní všetkých rozhodných skutočností vzťahujúcich
sa k vymáhanému plneniu. Exekučný súd zaoberal zistenými skutočnosťami, ktoré preukázal žalobca

v konaní a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť a nepriznať trovy exekútorovi, tak ako to
vyriekol vo svojom výroku. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, aké finančné prostriedky
a ako boli činnosťou exekútora vymožené. Uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu v Topoľčanoch,
sp. zn. 11Er/246/2015-121 zo dňa 10. 05. 2017 bolo vydané skôr ako samotné vyúčtovanie súdneho
exekútora doručené žalobcovi dňa 25. 07. 2017, teda dva mesiace po zastavení exekúcie a po vydaní

rozhodnutia exekučného súdu, exekútor vydal a doručil žalobcovi vyúčtovanie exekúcie. V čase vydania
predmetného rozhodnutia nebolo exekučnému súdu známe, ako pristúpi exekútor k vyúčtovaniu a
nebolo v tom čase ani známe pri vydaní rozhodnutia exekučného súdu, aký úkon exekútor vykoná vo
vzťahukžalobcovivjehovyúčtovanípoprávoplatnomskončeníexekúcie.Súdprvejinštancienesprávne
právne posúdil časové súvislosti – časovú os, keď najprv exekučný súd zastavil exekúciu a až o dva

mesiace neskôr vykonal exekútor taký úkon, ktorého následkom je nesprávny úradný postup exekútora,
kedy mala žalobcovi vzniknúť škoda.

15. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril intervenient,
ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a odvolanie považuje za

nedôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že mu bola činnosťou intervenienta počas exekučného konania
EX/451/2015 spôsobená škoda v sume 4 159,92 eura, prostredníctvom zrážok zo mzdy od
zamestnávateľa žalobcu za obdobie 06/2015 až do mesiaca 02/2017 uviedol, že toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde. Žalobca počas konania nepreukázal škodu a jej vznik, porušenie právnej
povinnosti zo strany intervenienta a príčinnú súvislosť medzi konaním a vznikom škody. Príčinná

súvislosť pritom musí byť bezpečne preukázaná. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažovalo
žalobcu, ktorý svoje tvrdenie bezpečne nepreukázal. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané,
že by intervenient ako súdny exekútor výkonom exekučnej činnosti spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú
by mal zodpovedať.

16. Intervenient ďalej uviedol, že žalobca nepochopil rozdiel medzi žalobou o náhradu škody a žalobou
o náhradu poistného plnenia. Poistný vzťah je zmluvný vzťah medzi poisťovateľom (v danom prípade
Komunálna poisťovňa) a poisteným (JUDr. Miroslav Šupa súdny exekútor), v zmysle ktorého ako to
vyplýva aj z ust. § 822 OZ má poistený právo žiadať, aby v prípade poistnej udalosti za neho plnil
poisťovateľ. Žalobca nielenže nie je aktívne legitimovaným subjektom pri žalobe na poistné plnenie, ale

vo svojom vyjadrení opomenul tú skutočnosť, že na to, aby došlo k poistnému plneniu musí existovať
nesporný, v danom prípade súdom priznaný nárok na náhradu škody. Má za to, že žalobca si je vedomý,
že ním tvrdený nárok na náhradu škody, ktorá mala byť údajne spôsobená činnosťou intervenienta
počas exekučného konania EX451/2015, je premlčaný, preto sa snaží zmixovať absolútne odlišnéprávne inštitúty. Intervenient trvá na tom, že žalobca si svoje tvrdené právo neuplatnil v stanovenej
hmotnoprávnej lehote podaním na súde. Žalobca sám uviedol, že škode sa dozvedel na podklade
vyúčtovania exekučného konania EX 451/2015, ktoré mu bolo doručené 25. 07. 2017, t. j. nárok na

náhradu škody bol oprávnený podať (bez hrozby vznesenia námietky premlčania) v lehote do 25. 07.
2019. Žalobca podal žalobný návrh po uplynutí (minimálne) subjektívnej premlčacej doby dňa 24. 07.
2020 a súd správne prihliadol na vynesenú námietku premlčania žalovaného i intervenienta.

17. Na základe vyššie uvedeného intervenient žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom

rozsahu potvrdil a intervenientovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP) dospel k záveru, že
odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/

zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pre existenciu vád, pre ktoré nie je možné napadnutý rozsudok potvrdiť, ale ani zmeniť.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana sporu môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle §

380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

23. Odvolací súd poznamenáva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

24. Podľa § 31 ods. 3 Exekučného poriadku v účinnom znení, náhradu škody, za ktorej vznik

zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza
poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo
od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje.

25. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.26. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný
zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho
zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

27. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

28. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil na prípad možné

adopadajúcenormy,keďmalzato,ženevyhodnocovalpasívnuvecnúlegitimáciuspoukazomnaznenie
ust. § 31 ods. 3 v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 01. 07. 2015, teda v čase účinnosti exekučného
poriadku do 31.3.2017 a kedy sa podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku účinného od 01.
04. 2017 malo v zmysle prvej vety § 243h ods. 1 Exekučného poriadku postupovať podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

29. Súdny exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do odkazuje na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov.

30. V exekučných konaniach pred nadobudnutím účinnosti novely č. 2/2017 Z. z. nie je priamo vylúčená
ani všeobecná zodpovednosť za škodu súdneho exekútora podľa Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“), avšak zákon priorizuje zodpovednosť podľa osobitého predpisu s odkazom na zákon č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

31. Ak má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, pričom táto
zodpovednosť je spoločná a nerozdielna (analogické použitie ustanovenia § 438 OZ), poškodený sa
môže rozhodnúť, či uplatní škodu iba voči štátu, alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie
je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne u oboch subjektov. Výraz v § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, „ak osobitný zákon neustanovuje inak“, neznamená, že
poškodený nemá priamy nárok voči súdnemu exekútorovi, ak má nárok na náhradu škody voči štátu.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov nemá žiadne ustanovenia vylučujúce priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči
poškodenému.

32. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 03. 2017, na rozdiel od aktuálneho znenia zákona,
neumožňoval poškodenému si priamo vymáhať nárok voči poisťovateľovi (v predmetnej spornej veci
voči žalovanému). Súd prvej inštancie mal preto z uvedeného dôvodu na daný skutkový stav aplikovať
právny predpis účinný v čase začatia exekučného konania, t. j. pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného

mal posudzovať podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

33. V konaniach začatých pred účinnosťou novely, t. j. do 31. marca 2017, si tak poškodený môže zvoliť,
či bude náhradu škody uplatňovať voči štátu podľa osobitého predpisu (zák. č. 514/2003 Z. z.) alebo
priamo voči súdnemu exekútorovi (§ 420 a nasl. OZ).

34. Vo vzťahu k ďalšiemu postupu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza (§ 391 ods. 3 CSP),
aj vzhľadom na vyššie uvedené, že úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade posúdiť priamu
žalovateľnosť voči žalovanému (v zmysle zásady iura novit curia), resp. či existuje právny predpis
umožňujúci priame uplatnenie procesného nároku voči žalovanému (poisťovateľovi). V tejto súvislosti

opakovane odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku do 31. 03. 2017,
ktoré sa v prvom rade odvoláva na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd
prvej inštancie sa preto bude musieť zamerať na zodpovedanie otázky, či existuje teda také ustanovenie
vyššie citovaného zákona, ktoré zakladá priamu zodpovednosť poisťovateľa exekútora, tak ako to

umožňuje § 31 ods. 3 Exekučného poriadku v účinnom znení od 01. 04. 2017. V ďalšom rozhodnutí sa
súd prvej inštancie opätovne vysporiada aj so vznesenou námietkou premlčania.35. Vo svojom novom rozhodnutí, popri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého
v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).