Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823201364.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: EOS KSI Česká

republika, s.r.o. so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 251
17 483, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., zastúpený JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01
Prešov, IČO: 41 343 859, o zaplatenie 16.555,40 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.555,40 Kč s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 16.491,66 Kč od 11.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 76,76 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobounatunajšomsúde domáhalprotižalovanémuzaplateniasumy16.555,40
Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 16.491,60 Kč od 11.10.2020 do
zaplatenia, úhradu nákladov v sume 76,76 eur a trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe „Smlouvy o postoupení pohledávek“ zo dňa
17.12.2021 uzavretej medzi postupcom Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., a
spoločnosťou EOS Investment Česká republika, s.r.o., ktorá zanikla bez likvidácie na základe fúzie
zlúčením s nástupníckou spoločnosťou - žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Dôkazom je Smlouva o postoupení pohledávek zo dňa 17.12.2021 Príloha k Smlové
o postoupení pohledávek 2x Oznámení o postoupení pohledávky Výpis z obchodného registra.

Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.11.2016 „Žádost/Smlouva o poskytnnutí kontokorentního úvéru
č. KTK/21104659596/2016“ (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť
žalovanému po splnení všetkých stanovených podmienok kontokorentný úver v dojednanej výške.
Žalovaný sa zaviazal dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, vo Všeobecných obchodných
podmienkach a produktových podmienkach postupcu a Cenníku. Z dôvodu, že žalovaný neplnil zmluvné
povinnosti riadne a včas, postupca vyzval žalovaného výzvou k úhrade dlžnej čiastky zo dňa 11.02.2020
k úhrade pohľadávky vo výške 1.818, 65 Kč, ktorá vznikla z titulu nepovoleného debetu na účte;

výzvou k úhrade dlžnej čiastky po splatnosti zo dňa 19.06.2020 postupca vyzval žalovaného k úhrade
čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 4.319,98 Kč s tým, že ak predmetná suma nebude
uhradená do 03.08.2020, postupca bude oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nakoľko
žalovaný neuhradil v stanovenej lehote svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, postupca podaním zodňa 01.09.2020 s názvom „Zesplatnení kontokorentního úvéru. Odstoupení od slmlouvy o vedení
účtu.“ k 08.09.2020 vyhlásil úver za predčasne splatný a zároveň k 10.10.2020 postupca odstúpil od
zmluvy. Dôkazom je Žádost/Smlouva o poskytnnutí kontokorentního úvéru č. KTK/21104659596/2016,

Obecné obchodní podmínky, Rámcova smlouva o poskytovaní bankovních služeb, Žádost o poskytnutí
kontokorentního úvéru, Upomienka, Výzva k úhrade dlžnej čiastky 2x Výzva pred zosplatnením a 2x
podací hárok Zesplatnéní kontokorentního úvéru a podací hárok Oznámení o nepovoleném debetním
zustatku Platobná história. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala
sumu 16.555,40 Kč, a to v súlade s prílohou Smlouvy o postoupení pohledávek a platobnou históriu, kde

Postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný odo
dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu neuhradil žalovanú sumu ani len čiastočne. Dôkaz: Príloha
k Zmluve o postúpení pohľadávok. Je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol záväzkový
vzťah podľa § 2395 až 2400 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, na základe ktorého postupca
poskytol v prospech žalovaného úver v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla
povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému
povinnosť plniť ustanovenia zmluvy. Podľa ust. § 3 ods. 4 zák. č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku
Slovenskej republiky: „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku
1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon,

osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
neustanovuje inak. 6b) Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej
zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a
v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a
právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej

zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi
Českej republiky.“ V zmysle ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom „Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej
zmluvy.“ Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj „Nariadenie Rím I“): „Zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“ Podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia Rím I: „Bez
toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať

za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ'), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ'), sa
spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny.“

Podľa čl. 6 bod 3 Nariadenia Rím I: „Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo
b), určí sa rozhodné právo medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.“ Podľa Uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 16/2014 zo dňa 27.08.2015: „Keďže si účastníci v súlade s vyššie
uvedenými ustanoveniami nariadenia a VOP zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej
republiky, súdy nižšieho stupňa konali správne, ak v predmetnom spore na vec aplikovali právo Českej

republiky.“ V zmysle čl. 14.1 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ich
zmluvný vzťah sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Podľa § 1968 zák. č. 89/2012 Sb.
Občanský zákoník: „Dlužník, který svuj dluh rádné a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení
odpovédný, nemuže-li plnit v dusledku prodlení véritele.“ Podľa § 1970 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský
zákoník: „Po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením penéžitého dluhu, muže véritel, který rádné

splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za
prodlení odpovédný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda narízením; neujednají-li strany výši úroku z
prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.“ Podľa § 2 Narízení vlády č. 351/2013 Sb. ze
dne16.ríjna2013,kterýmseurčujevýšeúrokuzprodleníanákladuspojenýchsuplatnénímpohledávky,
určujeodménalikvidátora,likvidačníhosprávceačlenaorgánuprávnickéosobyjmenovanéhosoudema

upravují nékteré otázky Obchodního véstníku a verejných rejstríku právnických a fyzických osob: „Výše
úroku z prodlení odpovídá ročné výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den
kalendárního pololetí, v némž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu.“ Žalobca si uplatňuje
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne ( 8 % + 0,25 % repo sadzba od 11.05.2020), počnúcdňom 11.10.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni odstúpenia od zmluvy. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: ,„Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“ Žalobca si od žalovaného uplatňuje v tomto konaní

náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej
výzvy podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods.
3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a
to v celkovej výške 76,76 € s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 61,74 € s DPH a
jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 15,02 € s DPH za rok 2023. Dôkazom je pokus

o zmier a podací hárok.

3. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky a nedostatky
spotrebiteľskej zmluvy podľa slovenského právneho poriadku, namietal právomoc a príslušnosť súdu.
Neskôr po vyslovení predbežného právneho posúdenia uviedol, že namietal skúmanie bonity veriteľom,
premlčanie z titulu riadneho neskúmania bonity klienta, premlčanie nároku, platnosť postúpenia

pohľadávky ako aj platnosť samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom z
obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.12.2021, oznámením o postúpení
z 28.12.2021, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami,

rámcovou zmluvou o poskytnutí bankových služieb, zosplatnením úveru z 01.09.2020, poštovým
podacím hárkom, výzvou k úhrade z 19.06.2020, oznámením o nepovolenom debetnom zostatku z
13.09.2019, upomienkou z 03.01.2020, výpisom z účtu, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného
s prílohami, a sadzobníkom pôvodného veriteľa.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

6. Žalovaný mal u práv. predchodcu žalobcu zriadený na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní
bankových služieb z 20.06.2016 (čl. 32) osobný účet v ČR.

7. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva na základe ktorej bol
žalovanému zriadený bankový účet v Českej republike, v mene CZK. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe žiadosti žalovaného, zmluvy zo dňa 23.11.2016 bol
žalovanému poskytnutý kontokorentný úver. Predmetom zmluvy bol záväzok postupcu poskytnúť
žalovanému po splnení všetkých podmienok kontokorentný úvere v dojednanej výške. Podľa zmluvy

to bola výška úverového rámca 10000 Kč.

8. Podľa čl. V., Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 23.11.2016, Úrok z úvéru a další
platby (bod 1-6)
1. Úvér bude úročen variabilní úrokovou sazbou, jejíž aktuálné platná výše je zveŕejnéna na

internetových stránkách Banky (www.unicreditbank.cz). Klient bere na védomi, že ke dni podpisu této
Žádosti/Smlouvy Klientem čini výše úrokové sazby 18% p.a.
2. Úrok je splatný mésíčné, vždy k poslednímu dni kalendáŕniho mésíce.
3. Klient se zaväzuje zaplatit Bance jednorázový poplatek za poskytnutí úvéru ve výši stanovené
Sazebníkem, který je splatný ke dni vzniku smluvniho vztahu na základé této Žádosti/Smlouvy.

4. Dále se Klient zaväzuje platit poplatek za správu a vedení úvéru a poplatek za vedení svého účtu, a
to mésíčné k poslednímu dni kalendáfního mésíce ve výši stanovené Sazebníkem.
5.Ročníprocentnísazbanákladu(RPSN)činí19,4%p.a.Jejivýšejevypočtenanazákladépredpokladu,
že celková výše úvéru bude první pracovni den po vzniku smluvniho vztahu na základé této Žádosti/
Smlouvy vyčerpána v plné výši a na celou dobu trvání úvéru, pfičemž za dobu trvání úvéru se považuje

doba 3 mésícú, dále že úvér bude po celou dobu úročen výše uvedenou úrokovou sazbou, aktuálni ke
dni podpisu této Žádosti/Smlouvy, a Klient v souvislosti s úvérem zaplatí výše uvedené poplatky.
6. Za predpokladu neménné sazby podie odst. 5 tohoto článku bude celková částka splatná Klientem
činit 10 450 CZK.

9. Podľa čl. VI., Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 23.11.2016,Splácení úvéru a úhrada
ostatních pohledávek Banky vzniklých dle této Žádosti/Smlouvy(bod 1-3)
1. Úvér se sjednává na dobu neurčitou a je splatný poslední den výpovédní Ihuty sjednané v čl. IX této
Žádosti/Smlouvy.2. Úvér se splácí prubéžné, a to vkladem v jakékoliv výši ve prospéch účtu Klienta uvedeného v čl. I
této Žádosti/Smlouvy.
3. Úhrada veškerých částek splatných podie této Žádosti/Smlouvy bude realizována formou odepsání

príslušných částek z účtu Klienta uvedeného v čl. I této Žádosti/Smlouvy.

10. Podľa čl. VII., Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 23.11.2016, Povinnosti klienta
(bod 1)
1. Klient je povinen plnit alespoň jednu z následujlcích povinností;

-zajistit, aby kreditní obrat na jeho účtu vedeném u Banky, resp. součet kreditnich obratú na jeho účtech
vedených u Banky, činil v každém tŕímésičním období částku minimálné ve výši 50 % z výše úvéru.
Do kreditnich obratú se nezapočitávají pŕipsané úhrady z béžných nebo spoŕícich účtú Klienta, částky
prevedené z terminovaných vkladú nebo z úvérových účtú, částky pfipsaných úrokú nebo prípadné
vratký poplatku.
-zajistit, aby součet hodnot jeho vkladú u Banky (tj. vkladú na béžných účtech vedených pro ného jako

nepodnikatele, vkladú na spoficích účtech či vkladnich knižkách, termínovaných vkladú) a aktuálních
hodnot jeho investičnich nástrojú vydaných Bankou (tj. depozitních smének a dluhopisú) a aktuálních
hodnotjehopodílovýchlistú,donichžinvestovalprostŕednictvimBanky,aaktuálníchkapitálovýchhodnot
jeho investičnich životních pojišténi, do nichž investoval prostŕednictvim Banky, činil částku minimálné
ve výši úvéru.

11. Žalovaný povolené prečerpania kontokorentného úveru na účte využil, zároveň ako to vyplýva z
výpisu z účtu žalovaného bolo na účte žalovaného vykázaný záporný nepovolený zostatok v žalovanej
výške, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu.

12. Listom zo dňa 13.09.2019 oznámil veriteľ žalovanému že u neho eviduje nepovolený debetný
zostatok. Listom zo dňa 11.02.2020 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nepovoleného debetného
zostatku.

13. Pôvodný veriteľ listom následne zo dňa 01.09.2020 zosplatnil kontokorentný úvere a odstúpil od

zmluvy o vedení účtu. V listine uviedol, že prehlasuje kontokorentní úver vo výške 10 000,00 Kč, ktorý
bol žalovaný oprávnený čerpať na základe zmluvy o kontokorentnom úveru č. KTK/2110465959/2016,
prostredníctvom účtu č. 2110465959 za splatný ku dňu 8.9.2020, a to z dôvodu prekročenia povolenej
výšky úverového rámca kontokorentného úveru a márneho uplynutí lehoty pre uhradenie splatnej
pohľadávky banky. Súčasne oznámil žalovanému, že nepovoľuje ďalšie čerpanie kontokorentného

úveru. S ohľadom na túto skutočnosť s účinností ku dňu 10.10.2020 odstupujeme od zmluvy, na základe
ktorej mu vedie účet č. 2110465959/2700. Od zmluvy odstupujeme v súlade s ust. 7.6. Obecných
obchodných podmienok banky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Všetky pohľadávky banky sa stávajú ku dňu
10.10.2020 splatnými. Žalovaného upozornil, že dlžná čiastka po splatnosti bude od 10.10.2020 do
zaplatenia úročená úrokom z omeškania vo výške 8.25% p.a. (ročné), a to v súladu s § 122 zákona č.

257/2016 Sb., o spotrebiteľskom úveru. Oznámil, že k uvedenému dátumu budú tiež zrušené služby
súvisiace s vedením účtu, prípadne ďalšie služby dojednané na základe zmluvy. S ohľadom na uvedené
preto žalovaného vyzval k zaplateniu záväzku voči banke, ktorý k dnešnému dňu predstavuje 16 491,60
Kč. Upozornil ho aj na ďalšie povinnosti súvisiace s vrátením platobnej karty a nevyužívanie služieb.

14. Listom zo dňa 19.06.2020 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 3.8.2020. Išlo
o debetný zostatok ktorý presiahol povolený úverový limit, pričom k úhrade nepovoleného debetného
zostatku nedošlo.

15. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva stav dlžnej sumy na účte a to vo výške 16754, 40 Kč ku dňu

30.09.2020.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2021 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči
žalovanému na spoločnosť EOS Investment Česká republika, s.r.o. ktorá zanikla a jej právnym
nástupcom sa stal žalobca.

17. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať mi trovy konania. V predmetnej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, pretože zmluva
bola uzatvorená českou obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky. Je preto potrebné sa vprvom rade vysporiadať s otázkou použitia práva pre riešenie predmetnej právnej veci. Okresnému
súdu dávame do pozornosti § 10 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom zavedený novelou č. 102/2014 Z. z.. Má za to, že zmluva o kontokorentnom úvere

je od samého počiatku neplatná z dôvodu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Odkázal na ustanovenia § 9 zákona 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľ pred uzavretím zmluvy , v ktorej sa zjednávania spotrebiteľský úver, je povinný
s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to na základe
dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa, nahliadnutím do databázy umožňujúcich posúdenia

úvery schopnosti spotrebiteľa, inak je zmluva neplatná. Ako to zo zmluvy vyplýva veriteľ si túto zákonnú
povinnosť nesplnil, neuviedol kde som zamestnaný ako aj výšku platu, nezisťoval pred uzavretím zmluvy
overovanie schopnosti splácať úver u dostupných verejných databáz. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté
bolo plnením bez právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja a premlčuje
nezávisle na splatnosti ktorá sa odvíja od výzvy na splnenie adresované veriteľom spotrebiteľovi v
súlade s § 1958 ods. 2 O.Z. Právny predchodca žalobcu už pri poskytnutí úveru vedel, že čiastku 10

450 Kč, pričom úver bol na 10000 Kč poskytuje žalovanému a z tohto nie je zrejmé akým spôsobom
posúdila úveryschopnosť žalovaného, teda ako profesionálka si tiež mohla a mala byť vedomá, že
zmluva o úvere môže byť neplatná z dôvodu, že nedodržala svoje povinnosti s odbornou znalosťou
skúmať úveryschopnosť žalovaného, naviac mňa žalovaného uviedla do omylu, tým že úver mal byť
na 10000,- KČ avšak v zmluve je čiastka 10450,- KČ čo je klamlivá a nekalá obchodná podmienka

pretože nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 10450,- KČ. Naviac nie je zrejmé ako predchodkyňa
žalobcu počítala RMPN, keď mala dve rozdielna sumy, čo je tiež neprijateľná zmluvná podmienka.
Premlčacia doba teda začala plynúť už poskytnutím čiastky 10 000 Kč dňa 31.10.2016, návrh na vydanie
elektronického platobného rozkazu bol podaný súdu po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Zo
zmluvy nevyplýva aby právna predchodkyňa žalobcu skúmala úveryschopnosť žalovaného, nezisťovala

platobné podmienky, výdaje na bývanie, ostatné výdavky ani z predložených výpisov z účtu nie je zrejmý
príjem žalovaného. Podľa § 629 ods.1 O.Z. promlčecí lhúta trvá tri roky. Podľa § 609 O.Z. nebylo-li
právo vykonáno v promlčecí lhúte, promlčí se a dlužník není povinen plnit. Podľa §1985 O.Z. výzva k
plneniu resp. upomienka má za následok zmenu obsahu a vedie k splatnosti pohľadávky. Podľa §619
ods. 2 O.Z. právo môže byť uplatnené po prvý krát, ak sa oprávnená osoba dozvedela o okolnostiach

rozhodných pre počiatok behu premlčacej lehoty alebo kedy sa o nich dozvedieť mohla a mala. Pokiaľ
by súd vychádzal z iného právneho názoru, mám za to, že aj napriek tomu je uplatnená pohľadávka
premlčaná nakoľko právna predchodkyňa žalobcu už upomienkou a počítaním sankčných úrokov a
prekročenia debetu viac ako tri mesiace vedela a dozvedela sa, že nie som schopný splácať úver resp. ja
som čerpal avšak z výpisov, ktoré žalobca predložil po odpočítaní všetkých sankčných úrokov je zrejmé,

že zapožičaná suma bola vrátená a viac som z tejto sumy nečerpal, naopak právna predchodkyňa
mi počítala úroky sankčné a debetné a dostávala ma do debetu, ktorý mi takto navyšovala. Právna
predchodkyňa žalobcu sa tieto okolnosť dozvedela 16.9.2019, týmto dňom nastala actio nata, tj. deň,
kedy mal dlžník povinnosť po prvýkrát splatiť dlh - tento deň je dňom počiatku behu premlčacej doby,
teda nie až deň odstúpenia od zmluvy. Medzi neprijateľné podmienky patri aj umožnenie veriteľovi

jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve bod ll. č.4 veriteľ požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením VIII č.1 povinnosť platiť úrok z úroku. Takéto zmluvné podmienky sú v spotrebiteľských
zmluvách neplatné. Žalobca si uplatňuje sumu 16 555,40 Kč s príslušenstvom avšak nie je zrejmé či je
to istina úroky alebo sankčný úrok. Z predložených výpisov banky, ktoré nie sú úplné od roku 2016 nie

je zrejmé z akého dôvodu banka odpisovala platby až do debetu, nie je zrejmá 2x suma 800 Kč ako to
aj z upomienok vyplýva bol som v roku 2019 dlžný 146.63 Kč a náklady 30 Kč pričom z výpisov banky
však vyplýva, že si účtovali debetný úrok, sankčný úrok a úrok čo je nutné a potrebné považovať za
neprijateľnépodmienky.Revolvingovýúver-možnocharakterizovaťakoúver,uktoréhobankastanovuje
maximálnu výšku jeho čerpania tvz. úverový rámec a termín, ku ktorému úver po splnení dopredu

dohodnutých podmienok opäť obnoví. Kontokorentný úver - vzniká uzavretím úverovej zmluvy, v ktorej
sa banka zaväzuje poskytnúť klientovi úver, na bežnom účte. Podstatnými náležitosťami sú hlavne
úverový rámec, podmienky jeho eventuálneho prekročenia, splatnosť úveru, výška a spôsob úročenia
úrokovej sadzby, zaistenie. Z uvedeného je preto mylný názor žalobcu, že kontokorentný úver je de
facto revolvingový úver. V zmysle rozhodnutia velkého senátu NS CR, zo dňa 29.08.2023, ktorý týmto

rozhodnutím vyriešil otázku „kdy začína bežet subjektívni promlčecí lhuta, pokud je podle smlouvy určení
okamžiku splatnosti nároku ponecháno na vúli veritele, záverom poukázal, že v takomto prípade sa
počiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty viaže k okamžiku kedy sa veriteľ dozvedel alebo dozvedieť
mal a mohol, že mu vzniklo právo určiť dobu splnenia dlhu. Tento okamžik nastáva zásadne splatnosťoudlhu po tom, čo dlžníkovi bola zaslaná upomienka alebo žiadosť o splatenie dlhu, týmto momentom
nastáva actio nata. Dňa 13.09.2019 pôvodný veriteľ vyzval dlžníka na úhradu nepovoleného debetného
zostatku dlžnej čiastky vo výške 146.63 CZK čo zakladá v zmysle rozhodnutia velkého senátu NS CR

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Vznáša opätovne námietku premlčania celej žalovanej
sumy ako aj jednotlivých debetných zostatkov, pretože nie je možné jednoznačne určiť aká presná
časť je dlžná čiastka istiny, bezhotovostné prečerpanie zostatku na bežnom účte do záporu a kedy k
prečerpaniu došlo, aká je presná čiastka na zmluvnú pokutu za prečerpanie kontokorentu, ako bola
vypočítaná, v akej výške bola dojednaná, aká presná čiastka pripadá na účtovné poplatky atď. Čo sa

týka postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom, žiadame aby žalobca doručil doručenku
o prevzatí a oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému.Vzhľadom k tomu, ako je vyššie uvedené
považujem zmluvu od samého počiatku za neplatnú, preto premlčacia lehota sa začína počítať od roku
2016.

18. Žalovaný uviedol, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že poukazuje na rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-679/18 podľa, ktorého za sankcie za porušenie predzmluvných povinností veriteľa
posúdiť úverovú schopnosť spotrebiteľa, t. j. neplatnosť úverovej zmluvy, v spojení s povinnosťou
tohto spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú istinu v dobe primeranej jeho možnostiam uplatní len za
podmienky, že spotrebiteľ túto neplatnosť namietne v 3- ročnej premlčacej dobe. S uvedenou relatívnou
neplatnosťou 3 ročnej premlčacej doby sa vyporiadal Najvyšší súd ČR sp. zn. 33Cdo/2001/2018,

podľa ktorého zmluva, ktorej chýba posúdenie úvery schopnosti spotrebiteľa je od počiatku absolútne
neplatná podľa § 39 OZ. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Zb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene
niektorých zákonov v znení platného do 24.2.2013 ukladala veriteľovi povinnosť preveriť spotrebiteľov
schopnosť úver splatiť. Zákon č. 43/2013 Zb. bolo uvedené ustanovenie doplnené tak, že veriteľ
poskytne spotrebiteľský úver len vtedy, pokiaľ je po posúdení úvery schopnosti spotrebiteľa s odbornou

znalosťou zrejmé, že spotrebiteľ bude schopný spotrebiteľský úver splácať, inakšie je zmluva, v ktorej
sa zjednáva spotrebiteľský úver neplatná. V uvedenom rozsahu sa Najvyšší súd ČR odvoláva aj
na ústavný nález zo dňa 26.1.2012 sp. zn. I. ÚS 199/11 a Nález sp. zn. III. ÚS 4084/12 podľa,
ktorých nemožno považovať za akceptovateľné, aby sa prípadnej súdnej ochrany dostávalo subjektom,
ktoré evidentne poškodzujú práva svojich klientov. Poukazujem práve na tú skutočnosť, že právny

predchodca žalobcu si absolútne neoveril úvery schopnosti žalovaného, nielen to, že neskúmal aké má
výdavky, nielen na bývanie - býval v podnájme, životné náklady a iné náklady, ale naviac neskúmal
register v Slovenskej republike, keďže žalobca (právny predchodca) uzatváral zmluvu s občanom
Slovenskej republiky. Ďalej poukazal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prahe, sp. zn. 22Co/244/2021,
ktorý v svojom rozhodnutí poukazuje nielen na zákon platný v čase uzatvárania zmluvy o poskytnutí

úveru, ale aj na ust. § 86 zákona č. 257/2016 Zb. a zároveň práve poukázal aj na rozsudok SD
EÚ vo veci C-679/18 OPR-Finance k predbežnej otázke vznesenej Okresným súdom v Ostrave k
predmetnej právnej úprave zákona o spotrebiteľskom úvere, ako aj na stanovisko v obdobnej veci SD
EU C-616/18. Výklad vnútroštátneho práva v Českej republike ust. § 87 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom
úvere stanovujúceho dôsledky porušenia povinnosti posúdiť úvery schopnosť spotrebiteľa tak, aby sa

rešpektoval zmysel a účel daného ustanovenia kontinuitu a doterajšie vývojové trendy v tejto právnej
oblasti a aby sa zároveň jednalo o výklad eurokomformný tak nepripúšťa, aby dôsledkom uvedeného
porušenia povinnosti veriteľov bola len relatívna neplatnosť. Zákonom stanovenú neplatnosť, ku ktorej
v dôsledku daného porušenia dochádza je nutné chápať ako absolútnu, ku ktorej musí súd prihliadnuť
z úradnej _povinnosti. Verejnoprávne súvislosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru dostatočne

zisťovať pomery spotrebiteľa bolo pripomenuté i v nálezu Ústav. súdu ČR zo dňa 26.2.2019 sp. zn.
III. ÚS 4129/18. V uvedenom náleze dokonca ústavný súd zdôraznil význam a dôležitosť predmetnej
povinnosti poskytovateľa zaoberať sa úvery schopnosťou spotrebiteľa a dospel k záveru, že pokiaľ
obecný súd neskúma, či úverujúci pri poskytnutí spotrebiteľského úveru preveril schopnosť úverovaného
plánovaný úver splatiť zasiahne tým do základného práva spotrebiteľa na súdnu ochranu zaručenú

v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Rovnako aktuálna judikatúra Ústavného súdu ČR
tak stojí na tom, aby obecné súdy mali poskytovateľa úveru viesť k presvedčivému skúmaniu toho, či
budúci dlžník nebude mať zjavný problém svoj úver splatiť. Namietal aj mimoriadne zosplatnenie úveru,
nakoľko z upomienky, resp. z výzvy právneho predchodcu žalobcu nie je zrejmé, za ktorú konkrétnu
splátku došlo k zosplatneniu celého úveru, pretože to môže byť splátka 15.7.2019, 1.7.2019, 3.7.2019.

Ak by nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru, tak potom nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu, teda súd z úradnej povinnosti je povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu.
Ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná. Aj z
uvedeného dôvodu vznášame námietku premlčania, pretože máme za to, že žalobca sa mohol domáhaťsvojho nároku v lehote 3 rokov. Poukázal na § 1881 Občanský zákonník podĺa ktorého postoupit
lze pohledávku, kterou lze zcizit, pokud to ujednání dlužníka a véŕitele nevylučuje. Nelze postoupit
pohledávku, která zaniká smrtí nebo jejíž obsah by se zménou véŕitele k tíži dlužníka zménil. Podľa ich

práva ide o ust. § 525 ods. 1 OZ podľa, ktorého ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, postúpenie je
objektívne neprípustné, zakázané, potom je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a je neplatné podľa § 39 OZ a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení ale aj voči dlžníkovi.
Poukázal na ust. Občanského zákonníka - Neplatnost právních jednám - Všeobecná ustanovení §
574 a nasl.. Žalobca zároveň poukazuje ako dospel k žalovanej sume, a to rozdiel medzi debetným

(40823,85Cz)akreditným24.268,45Cz,transakciaminabežnomúčte,čopredstavuje16.555,40Cz,čo
predstavuje sumu postúpenej pohľadávky. Sumu postúpenej pohľadávky namietali v predchádzajúcich
vyjadreniach, s týmito nesúhlasí, pretože nie je zrejmé, z čoho vlastne pozostáva suma 40.823,85 Cz,
keď zmluva o úvere bola len na poskytnutie debetu do výšky 10.000 Cz. Z uvedeného by bolo zrejmé,
že pokiaľ sa dostával do debetu v rokoch 2016, 2017, 2018, 2019, je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu si vôbec neoveroval úvery schopnosť žalovaného. Zároveň súdu do pozornosti dávam aj

rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR, sp. zn. 1As/30/2015, v ktorom sa súd zaoberá ust. § 9 ods. 1
zákona o spotrebiteľskom úvere k čl. 8 Smernice Európskej rady, ktorým bolo uložené členským štátom
zaistiť, aby pred uzavretím úverovej zmluvy veriteľ posúdil úvery schopnosť spotrebiteľa na základe
dostatočných informácií získaných prípadne od spotrebiteľa a pokiaľ je to nezbytné na základe vyhledaní
vpríslušnejdatabázy.Zaúčelomkontrolyúveryschopnostispotrebiteľabymalobyťveriteľomvyužívanie

informácií nielen behom prípravy danej úverovej zmluvy, ale aj v priebehu dlhodobého obchodného
vzťahu. V prílohe predkladám rozsudok SD EÚ vo veci C-679/18, ktorej predmetom bol návrh na začatie
prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Okresného súdu v Ostrave, kde v bode 16. citovaného
rozhodnutia, Okresný súd predložil súdu prejudiciálne otázky v bode 1 - týka sa to premlčacej 3-ročnej
lehoty a v bode 2 - či sú alebo je povinnosť vnútroštátneho súdu posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa

ex offo, a to v prípade ak sa spotrebiteľ aktívne nedovolá, t. j. v 3 ročnej premlčacej lehote. Súdny
dvor jednoznačne rozobral prejudiciálne otázky s tým, že urobil záver, že články 8 a 23 Smernice
Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti v čl. 8 tejto Smernice a zároveň poukázali, že podľa

čl. 23 uvedenej smernice sa majú vykladať tak, že vnútroštátne predpisy bránia zásade efektivite, pričom
v čl. 43 poukázal, že vnútroštátne súdy vrátane tých, ktoré rozhodujú v poslednom stupni musia v
prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva,
ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice. To znamená, že 3 premlčacia lehota nie je v súlade s čl.
8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu, s ktorými sa vyporiadal v neposlednom rade aj ústavný

súd a iné súdy, na ktoré sme poukázali v našom vyjadrení, teda ak sa má skúmať táto podmienka
bonity ex offo nemá to byť v 3 ročnej lehote ale na základe absolútne neprávneho právneho úkonu,
pretože by to strácalo zmysel a účel ochrany spotrebiteľa v zmysle citovanej Smernice. Vo vzťahu k
nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať úver poukazujem
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z 25.7.201 cit.:

„Povinnost posouzení úvéruschopnosti spotfebitele chrání nejen spotfebitele samého pred negativními
dúsledky neschopnosti úvér splácet, ale zprostfedkované také společnost jako celek, neboť pfedchází
negativním sociálním dúsledkúm pfedlužení a insolvence v podobé pádu spotfebitele a osob na ném
závislých do vefejné sociální síté, narušení rodinných a sociálních vztahú atd. V neposlední fadé
chrání i pozici véfitelú samých, neboť odborné posouzení úvéruschopnosti spotfebitele pfi žádosti o

další úvér snižuje riziko véfitelú, ktefí témuž spotfebiteli poskytli úvéry či jiné služby již dfíve. Proto
zákon, konkrétné zákon o spotfebitelském úvéru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že véfitel je povinen pfi
posouzení úvéruschopnosti spotfebitele postupovat s odbornou péčí. Lze pfisvédčit odvolacímu soudu,
že véfitel nedostojípovinnosti stanovené mu zákonem o spotfebitelském úvéru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí pfi posouzení schopnosti spotfebitele splácet spotfebitelský úvér, vyjde-li z objektivné

nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdélkových a majetkových pomérech.
Na tom nic neméní, že dlužník není evidován v databázích dlužníkú. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotfebitelském úvéru lze dovodit, že dostatečnými nejsou mínény
informace získané toliko od spotfebitele. Odborná péče pfedpokládá údaje, které dlužník véfiteli uvedl,
ovéfit, resp. objektivné podložit minimálné potvrzením zaméstnavatele dlužníka (srov. G., H. I. D., J.:

Zákon o spotfebitelském úvéru a o zméné nékterých zákonú č. 145/2010 Sb. Komentáf. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybné klíčová je i povinnost véfitele
využívat vefejné dostupné informace, jakými jsou napfíklad státem publikované údaje o životním a
existenčním minimupodle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a oprúmérnýchvýdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úfadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotfebitele zjišténými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho pfíjmech a výdajích. To ostatné
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož

závéry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závér odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyné s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdélkových a majetkových pomérech a nahlédnutím do registru dlužníkú, nedostála povinnosti véfitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotfebitelském úvéru, je správný.“ Pri posudzovaní bonity
poukazujenajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniecit.:„Jevšakpotrebnézdôrazniť,žedodržiavanie

tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch
5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu
umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a
jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48
zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinn preukázať pred súdom
správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod

21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý
proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť
vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a
povinnosti poskytnúť vysvetlenia. “ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).V
zmysle čl. 14.1 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah

sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2
MCdo 16/2014 zo dňa 27.08.2015: „Keďže si účastníci v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
nariadenia a VOP zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej republiky, súdy nižšieho
stupňa konali správne, ak v predmetnom spore na vec aplikovali právo Českej republiky." Podľa čl.
3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom

práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj „Nariadenie Rím I"): „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť." V zmysle ust. § 86 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. Zákon o
spotrebitelském úveru v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Poskytovatel pred uzavfením smlouvy

o spotrebitelském úveru nebo zmenou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení
celkové výše spotfebitelského úveru posoudí úveruschopnost spotfebitele na základe nezbytných,
spolehlivých, dostatečných a pfimefených informací získaných od spotfebitele, a pokud je to nezbytné,
z databáze umožňující posouzení úveruschopnosti spotfebitele nebo i z jiných zdroju. Poskytovatel
poskytne spotfebitelský úver jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úveruschopnosti spotfebitele

vyplývá, že nejsou duvodné pochybnosti o schopnosti spotfebitele spotfebitelský úver splácet." V zmysle
ust. § 87 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. Zákon o spotrebitelském úveru v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy: „Poskytne-li poskytovatel spotfebiteli spotfebitelský úver v rozporu s § 86 odst. 1 vetou druhou,
je smlouva neplatná. Spotfebitel muže uplatnit námitku neplatnosti v tfíleté promlčecí lhuté béžící ode
dne uzavfení smlouvy. Spotfebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotfebitelského úveru v dobe

pfimefené jeho možnostem." Žalovaný mohol počas trojročnej doby využiť námietku neplatnosti, inak
sa toto právo na podanie námietky neplatnosti premlčí. V prípade, že by súd skúmal neplatnosť ex
offo podľa novšej právnej úpravy, dopustil by sa neprípustnej retroaktivity. Žalobca v súvislosti s vyššie
uvedenými tvrdeniami poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18. S ohledem na
všechny pfedchozí úvahy je treba na predbežné otázky odpovedet tak, že články 8 a 23 smernice

2008/48 musí být vykládány v tom smyslu, že vnitrostátnímu soudu ukládají, aby z úfední povinnosti
zkoumal, zda došlo k porušení pfedsmluvní povinnosti vefitele stanovené v článku 8 této smernice, tj.
povinnosti posoudit úveruschopnost spotfebitele, a vyvodil dusledky, které z porušení této povinnosti
vyplývají ve vnitrostátním právu, za podmínky, že sankce splňují požadavky tohoto článku 23. Články 8 a
23 smernice 2008/48 musí být rovnež vykládány v tom smyslu, že brání vnitrostátní úprave, podle níž se

sankce za porušení pfedsmluvní povinnosti vefitele posoudit úveruschopnost spotfebitele, tj. neplatnost
úverové smlouvy ve spojení s povinností tohoto spotfebitele vrátit vefiteli poskytnutou listinu v dobe
pfimefené jeho možnostem, uplatní pouze za podmínky, že spotfebitel tuto neplatnost namítne, a to v
tfíleté promlčecí dobe.

19. Žalobca uviedol, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný mal ku dňu 01.07.2019
zostatok na bežnom účte vo výške -7.106,89 CZK, z čoho vyplýva, že žalovaný bol na bežnom účte
v nepovolenom prečerpaní. Žalobca vo svojom vyjadrení špecifikoval jednotlivé položky na bežnom
účte od 01.07.2019 až do postúpenia pohľadávky, ktoré pozostávajú z debetných transakcií na bežnomúčte v celkovej výške 40.823,85 CZK, zo sumy 7.106,89 CZK - debetný zostatok na bežnom účte k
01.07.2019, zo sumy 29.293,65 CZK - výbery v hotovosti, platby z účtu, nákupy, prevody z účtu. Dňa
1.7.2019 výber 3000, dňa 3.7.2019 platba odchádz. 3000 CZK, dňa 8.7.2019 platba u obch. 56,28 CZK,

dňa 8.7.2019 platba u obch. 365 CZK, dňa 8.7.2019 platba u obch. 413 CZK, dňa 8.7.2019 výber 3000
CZK, dňa 9.7.2019 platba u obch. 294 CZK, dňa 11.7.2019 výber 200 CZK, dňa 12.7.2019 výber 200
CZK, dňa 12.7.2019 platba u obch. 332,1 CZK, dňa 15.7.2019 výber 500 CZK, dňa 15.7.2019 výber
1500 CZK, dňa 15.7.2019 výber 1500 CZK, dňa 15.7.2019 výber 1500 CZK, dňa 15.7.2019 výber 2000
CZK, dňa 15.7.2019 výber 3000 CZK, dňa 16.7.2019 platba u obch. 358 CZK, dňa 16.7.2016 platba u

obch. 1355,04 CZK, dňa 17.7.2019 platba u obch. 33,76 CZK, dňa 17.7.2019 platba u obch. 90 CZK, dňa
17.7.2019 platba u obch. 320 CZK, dňa 18.7.2019 výber 400 CZK, dňa 9.8.2019 výber 3181,32 CZK,
dňa 14.8.2019 platba u obch. 265,15 CZK, dňa 16.9.2019 platba odchádz. 30 CZK, dňa 6.1.2020 platba
odchádz. 800 CZK, dňa 12.2.2020 platba odchádz. 800 CZK, dňa 23.6.2020 platba odchádz. 800 CZK,
- sumy 1.593,- CZK – poplatky, 8.8.2019 pop. za platbu 200 CZK, dňa 26.2.2020 pop. za balík sl. 199
CZK, dňa 27.3.2020 pop. za balík sl. 199 CZK, dňa 28.4.2020 pop. za balík sl. 199 CZK, dňa 28.5.2020

pop. za balík sl. 199 CZK, dňa 29.6.2020 pop. za balík sl. 199 CZK, dňa 30.7.2020 pop. za balík sl. 199
CZK, dňa 28.8.2020 pop. za balík sl. 199 CZK,
- sumy 2.113,91 CZK - debetné úroky, dňa 31.7.2019 v sume 93,06 CZK, dňa 30.8.2019 v sume 150,86
CZK, dňa 30.9.2019 v sume 150 CZK, dňa 31.10.2019 v sume 155 CZK, dňa 29.11.2019 v sume 150
CZK, dňa 31.12.2019 v sume 155 CZK, dňa 31.1.2020 v sume 154,99 CZK, dňa 28.2.2020 v sume 145

CZK, dňa 31.3.2020 v sume 155 CZK, dňa 30.4.2020 v sume 150 CZK, dňa 29.5.2020 v sume 155 CZK,
dňa 30.6.2020 v sume 150 CZK, dňa 31.7.2020 v sume 155 CZK, dňa 31.8.2020 v sume 155 CZK, dňa
30.9.2020 v sume 40 CZK,
- sumy 716,40 CZK - úroky z omeškania, dňa 31.7.2019 v sume 0,17 CZK, dňa 30.8.2019 v sume 0,42
CZK, dňa 30.9.2019 v sume 3,84 CZK, dňa 31.10.2019 v sume 7,97 CZK, dňa 29.11.2019 v sume 11,51

CZK, dňa 31.12.2019 v sume 15,79 CZK, dňa 31.1.2020 v sume 37,95 CZK, dňa 28.2.2020 v sume
53,15 CZK, dňa 31.3.2020 v sume 72,87 CZK, dňa 30.4.2020 v sume 80,48 CZK, dňa 29.5.2020 v sume
93,83 CZK, dňa 30.6.2020 v sume 108,42 CZK, dňa 31.7.2020 v sume 120,12 CZK, dňa 31.8.2020 v
sume 86,08 CZK, dňa 30.9.2020 v sume 23,8 CZK.

20. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že kreditných transakcií na bežnom účte v celkovej výške
24.268,45 CZK: zo sumy 0,03 CZK - kreditný úrok - 31.12.2019, zo sumy 24.268,42 CZK - prichádzajúce
platby 3.7.2019 platba prich. 15458 CZK, dňa 3.7.2019 platba prich. 2070 CZK, dňa 8.7.2019 platba
prich. 3000 CZK, dňa 7.8.2019 platba prich. 3490 CZK, dňa 8.8.2019 platba prich. 250,42 CZK.
Rozdiel medzi debetnými (40.823,85 CZK) a kreditnými (24.268,45 CZK) transakciami na bežnom účte

predstavuje 16.555,40 CZK - čo predstavuje sumu postúpenej (žalovanej) pohľadávky.

21. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že úver formou povoleného prečerpania predstavuje možnosť
prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Poskytujú ho banky pre svojich klientov ako doplnok
k ich bežnému účtu. Pokiaľ má klient na účte prostriedky a s peniazmi aktívne manipulujete (platby,

výbery, prevody) bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Akonáhle však na účte dôjde
k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky
pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom povoleného
prečerpania. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu „pôžičku"
splatí t. j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov a môže

často z princípu revolvingu (revolving je možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti
znovu žiadať banku o povolenie čerpania prostriedkov) znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. K
ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe podania zo dňa 01.09.2020 označeného ako Zesplatnení
kontokorentního úveru, Odstoupení od smlouvy o vedení účtu. Vzhľadom na povahu úveru nie je
možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s povoleným prečerpaním.

Zmluvnádokumentáciapretoobsahujepríkladnývýpočetročnejpercentuálnejmierynákladov(ďalejako
„RPSN"). Pri výpočte indikatívnej RPMN sa vychádzala z predpokladov, že žalovanému bol jednorazovo
poskytnutý úver vo výške 10.000,- CZK. Výška RPSN predstavovala 19,40% p.a. a je vypočítaná na
základe predpokladov, že celková výška úveru bude vyčerpaná v plnej výške a na celú dobu trvania
úveru, pričom za dobu trvania úveru sa považuje doba 3 mesiacov, úver bude po celú dobu úročený

úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve, t.j. aktuálnou ku dňu podpisu zmluvy. Za predpokladu nemennej
úrokovej sadzby bude celková čiastka úveru vo výške 10.450,- CZK. Roční procentní sazba nákladú
(RPSN) sa vypočíta podľa stanoveného vzorca:22. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), výrok rozsudku
o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

23. Podľa § 2395 zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v platnom znení (ďalej len
Občiansky zákonník ČR), smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho
požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté
peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

24. Podľa § 2399 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní
prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán.

25. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého
dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z
prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením;

neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

26. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení, výše úroku z
prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního
pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona Českej republiky č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon ČR o spotrebiteľskom úvere), spotřebitelským
úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo
zprostředkovaná spotřebiteli.

28. Podľa § 104 zákona ČR o spotrebiteľskom úvere, smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje
písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným,
výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek
neuzavření nebo neplatnost smlouvy.

29. Podľa § 124 zákona ČR o spotrebiteľskom úvere, stane-li se spotřebitelský úvěr v důsledku prodlení
spotřebitele splatným, týká se tato splatnost pouze nesplacené jistiny spotřebitelského úvěru, nikoli i
budoucích nákladů spotřebitelského úvěru. Věřitel spotřebitele před tím, než se úvěr stane v důsledku
prodlení spotřebitele splatným, vyzve k uhrazení dlužné splátky a poskytne mu k tomu lhůtu alespoň

30 dnů.

30. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(prepracované znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu,

v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

31. Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Bez toho, aby boli dotknuté články 5
a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo

jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v
rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek
spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva

patrí do rozsahu tejto činnosti. 2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť
rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však
nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre

zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na: a)
zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je
krajinou jeho obvyklého pobytu; b) zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie
balíku cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných,dovolenkových a výletných služieb (1); c) zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti
alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie
nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES; d) práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a

práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné
ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch
kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby; e) zmluva
uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h)..

32. Súd sa prednostne zaoberal skúmaním právomoci a následne rozhodného práva. Pri posudzovaní
týchto základných podmienok konania súd vychádzal z Nariadení Európskeho parlamentu a Rady
upravujúcich tieto otázky. Žalobcom je česká obchodná spoločnosť, rovnako aj jeho právnym
predchodcom je česká obchodná spoločnosť, žalovaným je spotrebiteľ s trvalým pobytom v Slovenskej
republike.

33. Súd skúmal, či má právomoc vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že v podľa článku 18 ods.
2 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má
spotrebiteľ bydlisko.

34. Na základe uvedeného a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike,
právomoc súdu Slovenskej republike je daná. Vo vzťahu k rozhodnému právu, súd postupoval podľa
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), a v danom prípade dospel k záveru, že pre posúdenie vzájomných

zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania je relevantné právo Českej republiky, vychádzajúc jednak
z čl.3 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže voľba práva Českej republiky bola medzi stranami sporu
dohodnutáprostredníctvom„ObecníobchodnípodmínkyUniCredtBankplatnéod1.4.2016“vbode14.1,
na ktoré odkazovala Rámcová zmluva o poskytovaní bankovních služeb uzavretá medzi predchodcom
žalobcu(č.l.32),ajednakajcezčl.4ods.1písm.b)predmetnéhonariadenia,nakoľkoobvyklýmpobytom

žalobcu ako poskytovateľa predmetných finančných služieb bola práve Česká republika. S ohľadom
na rozhodné právo Českej republiky súd posudzoval žalobný návrh v zmysle príslušných ustanovení
Občánského zákonníka a zákona č. 257/2016 Sb..

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu (I. F., J.)

a žalovaný uzavreli dňa 23.11.2016 Žiadosť/zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru č. KTK
211046599596/2016 k Rámcovej zmluve o poskytovaní bankových služieb. Z obsahu tejto listiny
vyplynulo, že predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 10.000,- CZK. Žalovanému tak bol poskytnutý kontokorentný úver na dobu
neurčitú s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 10450 CZK, s Ročnou percentuálnou sadzbou

nákladov vo výške 19,40 % p.a.. a ročnej úrokovej sadzby 18 %.

36. V zmysle článku V. vyššie citovanej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať úroky a platby za
poskytnutie úveru, pričom úroky sú splatné ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Zároveň podľa
článku VII. bol povinný zaistiť, aby kreditný obrat na jeho účet v každom trojmesačnom období bol vo

výške minimálne 50 %.

37. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka v znení neskorších
predpisov(ďalej len „Obchodní zákonník“) sa zmluvou o bežnom účtu zaväzuje banka zriadiť od určité
doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať

z neho peňažné prostriedky alebo z neho či na naň uskutočňovať iné platobné transakcie. Zmluva o
bežnom účtu vyžaduje písomnú formu.

38. V zmysle § 709 ods. 1 Obchodního zákoníku v zmluve o bežnom účte banka označí majiteľa účtu
uvedením obchodnej firmy nebo názvu a sídla majiteľa a identifikačného čísla, pokiaľ bolo pridelené,

pokiaľ ide o osobu právnickou, alebo uvedením mena, priezviska, bydliska a rodného čísla alebo dátumu
narodenia majiteľa, prípadne obchodnej firmy, miesta podnikania a identifikačného čísla, pokiaľ ide o
osobu fyzickú.39. Podľa § 497 Obchodního zákoníku platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodní
zákonník“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úrok.

40. V zmysle § 262 ods. 4 Obchodního zákoníku, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia

Občanského zákonníku alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

41. Podľa § 499 Obchodního zákoníku za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

42. V zmysle § 502 ods. 1, 2 Obchodního zákoníku, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie, než sú prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

43. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Občanského zákoníku, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

44. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníku, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o
dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane
dodávateľ.

45. Ako vyplýva z § 55 ods. 1 Občanského zákoníku, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv

nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré
mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

46.Vzákonnýchustanovení zákonnávýšeúrokuzprodlení,kterájeodvisláodvýšereposazbyČNB,se
použije tam, kde není výše úroku z prodlení sjednána ve smluvní výši. Výše úroku z prodlení odpovídá

ročně repo sazbě stanovené ČNB pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené
o 8 procentních bodů (nařízení vlády č. 351/2013 Sb.), a to po celou dobu prodlení: Repo sadzba ku
dňu omeškania bola 0,05%.

47. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o osobnom účte podľa českého právneho poriadku ku
ktorému bolo poskytnutý kontokorentný úvere ako povolené prečerpanie ako istá forma úveru v zmysle
citovaných zákonných ustanovení. Na osobnom účte v rozpore so zmluvou bol evidovaný debetný
zostatok v žalovanej sume, ktorý zahrňuje istinu, úroky a úroky z omeškania podľa výpočtu žalobcu,
poplatky ktorého výšku preukazuje výpis z osobného účtu.

48. S ohľadom na rozhodné právo Českej republiky súd posudzoval žalobný návrh v zmysle príslušných
ustanovení Občánského zákonníka a zákona č. 257/2016 Sb. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že právny predchodca žalobcu (I. F., J.) a žalovaný uzavreli dňa 23.11.2016 Žiadosť/zmluvu
o poskytnutí kontokorentného úveru č. KTK 21104659596/2016. Z obsahu tejto listiny vyplynulo, že

predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 10.000,- CZK, ktorý môže banke zvýšiť až do maximálnej výšky 150.000,- CZK.49. Žalovanému tak bol poskytnutý kontokorentný úver na dobu neurčitú s celkovou čiastkou na
zaplatenie vo výške 10000 CZK, s Ročnou percentuálnou sadzbou nákladov vo výške 19,4 % p.a..
a ročnej úrokovej sadzby 18 %. V zmysle článku V. zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať úroky

a platby za poskytnutie úveru, pričom úroky sú splatné ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
Zároveň podľa článku VII. bol povinný zaistiť, aby kreditný obrat na jeho účet v každom trojmesačnom
období bol vo výške minimálne 50 % z výšky úveru. Zo Žiadosti o poskytnutí kontokorentného úvěru
vyplynulo, že žalovaný požiadal o úver vo výške 10.000 Kč. 19. Podľa Obecných obchodních podmínek
UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s. platných od 1.4.2016 bod 14.1.: „není-li v konkrétním

smluvním ujednaní dohodnuto jinak, smluvní vztah mezi Bankou a Klientem a jakékoli mimosmluvní
vztahy vznikajíci v souvislosti s ním sa řídí českým právem; pro případné spory jsou příslušné české
soudy“.

50. Z oznámení o nepovoleném debetním zůstatku zo dňa 13.09.2019 běžný účet č. 2110465959 (č.l.
40) vyplynulo, že uvedený účet žalovaného vykazoval debetný zostatok vo výške 146,63 CZK. Zároveň

bola žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky vo výške 146,63 CZK a nákladov vo výške 30 CZK.
Opakovanými výzvami veriteľ, ako je to vyššie uvedené žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu a
zároveň úver poskytnutý žalovanému zosplatnil zo dňa 01.09.52020 a odstúpil od zmluvy o vedení účtu.

51. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný uzatvoril s právnym

predchodcom žalobcu zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť spolu s dohodnutými úrokmi v mesačných splátkach. Zmluvu súd
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka ČR a ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona ČR o spotrebiteľskom úvere.

52. Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom ČR o spotrebiteľskom
úvere a Občianskym zákonníkom ČR. Žalovaný je teda povinný plniť si zmluvne dojednané povinnosti.
Žalovaný neuhrádzal svoje záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas . Z výpisu z
úveruvyplýva,žeposlednátransakciabolarealizovanávmáji2019,kedybolzostatoknaúčte-88.069,70
Eur. Následne sa zúčtovali poplatky a úroky. Je teda zrejmé, že dlh žalovaného narastal a došlo k

zosplatneniu kontokorentného úveru a odstúpeniu od zmluvy, a to listom zo dňa 01.09.2020, v zmysle
ktorého došlo k zosplatneniu k 8.9.2020 a žalovaný bol povinný do 10.10.2020 uhradiť dlh v sume
16491,60 Kč.

53. Súd mal preukázané, že dlžná suma predstavuje sumu 16.555,40 CZK, táto suma vyplýva z výpisu

z účtu , čl. 51 ( konečný zostatok je vo vyššej sume 16754,40 Kč) a nakoľko ju žalovaný neuhradil, je
nárok žalobu v časti istiny dôvodný.

54. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento si žalobca uplatnil vo výške 8,25 % ročne počnúc od 11.10.2020,
po odstúpení od zmluvy (10.10.2022). Takto uplatnená výška úroku z omeškania zodpovedá, resp.

neodporuje platnej právnej úprave § 1970 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v spojení s § 2
NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 351/2013 Sb., v zmysle ktorej výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka , v ktorom došlo k
omeškaniu(10.10.2020),zvýšenejo8percentuálnychbodov. Včaseomeškaniažalovanéhosaúhradou
dlžnej sumy žalovaným k 10.10.2020, bola príslušnou repo sadzbou stanovenou Českou národnou

bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, repo sadzba uvedená predmetnou bankou vo výške
0,25% p.a.. Pri započítaní 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia úroky z omeškania
predstavovali hodnotu 8,25 % p.a., a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanej tento úrok z omeškania.

55. Na základe vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobe ako

dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

56. S námietkami žalovaného uvedené v jeho vyjadreniach sa súd nestotožňuje. Pokiaľ ide o námietky
vychádzajúce z tohto, že sa má vzťah posudzovať podľa slovenského práva, súd ako je to vyššie
uvedené a zdôvodnené predmetný právny vzťah posudzoval podľa českého práva.

57. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného ktoré sa týkajú špecifikácie žalovanej sumy, neplatnosti
zmluvy, zosplatenia, premlčanie nároku žalobcu a skúmania bonity a iných uvedené v jeho písomných
vyjadreniach vychádzajúcezčeskejprávnejúpravyktoréuviedolvosvojomvyjadrenízodňa15.03.2024( čl. 111) a z 9.4.2024 (čl. 131) z 28.05.2024 ( čl. 167) ani s tými sa súd nestotožňuje. Naopak stotožňuje
sa s tvrdením a vyjadrením žalobcu.

58. Z vyjadrení žalobcu a predložených listinných dôkazov vyplýva jednoznačne z čoho pozostáva
žalovaná suma.

59. Ako uviedol žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 13.06.2024 že ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Žalobca ako dôkaz predložil výstup z interných systémov postupcu, z ktorého je zrejmé, že v deň
uzavretia zmluvy vykonal veriteľ dopyt do úverového registra s tým, že žalovaný v registri nebol nájdený
- teda nemal žiadny existujúci úver. Na účinné spochybnenie dôkazu nepostačuje prosté napadnutie
formálnej podoby predloženého dôkazu, ale účinné spochybnenie skutočnosti, ktorý dokaz preukazuje.
Žalobca uviedol, že dopyty do úverového registra sa vykonávajú elektronicky, preto nie je možné
predložiť tento výstup v listinnej podobe. Súd je povinný akceptovať dôkaz predložený žalobcom do

okamihu, kým žalovaný relevantne preukázané skutočnosti nespochybní iným dôkazom, čo v konaní
žalovanýneurobil. Uviedol,že trvánatom,žeprávožalovanéhouplatniťnámietkutýkajúcusaskúmania
bonity sa prekludovalo v súlade s ust. § 87 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. Zákon o spotrebiteľskom úveru
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd preto nie je oprávnený túto námietku akceptovať.

60. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že zosplatnenie kontokorentného úveru a odstúpenie od zmluvy
o vedení účtu neobsahuje splátku, na základe ktorej došlo k zosplatneniu, žalobca uviedol, že v
predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Preto ani nebolo možné v tomto podaní
uviesť splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nakoľko k zosplatneniu pre neuhradenie niektorej
splátky v skutočnosti nedošlo. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo z dôvodu, že žalovaný sa dostal

do nepovoleného prečerpania - teda prekročil sumu povoleného mínusu 10.000 CZK v súlade so
zmluvou. Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, že podľa českého práva: „ Je zrejmé, že podľa českého zákona
o postúpení pohľadávky musí byť preukázané, že bola postúpená a to buď doručenkou, ktorá sa
vrátila." Žalobcovi rovnako nie je zrejmé, ako k takémuto záveru žalovaný dospel. Ust. § 1882 ods.
1 Občáskeho zákonníka: „Dokud postupitel dlužníka nevyrozumí, nebo dokud postupník postoupení

pohledávky dlužníku neprokáže, muže se dlužník své povinnosti zprostit tím, že splní postupiteli, nebo
se s ním jinak vyrovná." Z uvedeného zákonného ust. je zrejmé, že obdobne ako v slovenskom právnom
poriadku, do okamihu kým nie je dlžníkovi riadne oznámené postúpenie pohľadávky, môže dlžník
plniť aj postupcovi, a tým sa zbaviť svojho dlhu. Prípadné nedoručenie oznámenia o postúpení nemá
žiadny dosah na platnosť / neplatnosť postúpenia, ale výlučne spôsobuje možnosť plnenia dlhu na účet

postupcu. Žalovaný však netvrdil a ani netvrdí, že by svoj dlh na účet postupcu splnil. Súd tak ako
žalobca má za to, oznámenie o postúpení bolo žalovanému riadne doručené najneskôr spolu s podanou
žalobou. Postúpenie pohľadávky žalobca preukázal súdu zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd má za
to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

61. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že veriteľ riadne neskúmal bonitu žalovaného. Súd má za to, že
skúmaniebonityžalovanéhoboloriadnevykonané,čovyplývazpredloženýchlistinnýchdôkazovtakako
je to vyššie uvedené. Preto nie je možné prihliadnuť na ust. § 87 zák. č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom
úvere. Zmluva je preto platná, citované ustanovenie nebolo naplnené. Súd ďalej poukazuje, že žalobca
si svoj nárok uplatniť včas, odstúpenie od zmluvy došlo ku dňu 10.10.2020 a žaloba bola podaná na súde

dňa 7.7.2023. Súd v tomto smere poukazuje, že žalovaný bol opakovane predvolávaný na pojednávanie,
aby bol vo veci vypočutý ako spotrebiteľ, no ani raz sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný svoje
tvrdenia ohľadom neskúmania bonity nepreukázal.

62. Zmluva o postúpení pohľadávok v čl. III. ods. 1 poukazuje na prílohu, ktorá obsahuje presnú

špecifikáciu postúpených pohľadávok. Táto príloha bola súdu predložená. České právo, obdobne
ako slovenské, vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Je preto bežnou praxou, že
náležitosti zmluvy sú upravené v prílohách. Pre ilustráciu možno poukázať na zmluvy s komplexným
technickým plnením. Nemožno preto prijať ani záver žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalobca tiež poukazuje na ust. § 16 ods. 2 Zákona č.145/2010 Sb., - konkrétne na

časť „je-li ve smlouve o platebních službách spotfebitelí umožneno prekročení, musí tato smlouva
obsahovat informace o výpujční úrokové sazbe a podmínkách použití této sazby, indexu nebo referenční
úrokové sazbe použitelné pro počáteční úrokovou sazbu, sankcích, poplatcích a úrocích z prodlení
za toto pfekročení." V predmetnom prípade nebolo dojednané prekročenie, ale kontokorentný úver.Žalovanému boli zúčtované len riadne dohodnuté poplatky a úroky, a to Debetný úrok vo výške 18 %
(čl. V ods. 1 zmluvy), Poplatky za balík vo výške 199 CZK (ods. 3 Produktové obchodné podmienky -
súčasť rámcovej zmluvy; sadzobník poplatkov), Úroky z omeškania v súlade s uzst. § 2 Narízení vlády

č. 351/2013 Sb..

63. Súd ako uviedol aj na pojednávaní ako je to vyššie uvedené pri predbežnom právnom posúdení
posudzoval nárok žalobcu podľa českého právneho poriadku. V závere odkazuje na obdobne súdne
rozhodnutia v totožných právnych veciach OS Žilina sp.zn. 46Csp/28/2023 z 28.02.2024 a Mestského

súdu Košice sp.zn. 15Csp/111/2023 z 27.02.2023.

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

67. Súd žalobe vyhovel , úspešný bol tak žalobca a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.