Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200054
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. XXX, právne zastúpený: JUDr.
Jiří Martaus, advokát, so sídlom Ul. 1. mája č. 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len
„orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozkazom č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 uložil
žalobcovi pokutu podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky
vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) vo výške 165 eur za to, že porušil povinnosť
podľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože bez
vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo emisnej
kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol,
ženazákladevýstupuzjednotnéhoinformačnéhosystémuvcestnejdopraveč.2016-10-17-798348236,
vyhotoveného dňa 17.10.2016, bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do

05.03.2016 bez vyzvania na vlastné náklady nepodrobil motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odpor, v ktorom vyjadril nesúhlas s uložením pokuty
a namietal, že od februára 2016 je motorové vozidlo demontované a nachádza sa v servise, kde sa na
ňomvykonávaradservisnýchopráv,vdôsledkučohojeodfebruára2016nepojazdné.Žalobcanamietal,
že v dôsledku uvedeného nebol schopný podrobiť vozidlo emisnej kontrole. Ďalej uviedol, že splneniu
povinnosti bránil aj jeho zdravotný stav, nakoľko je invalidným dôchodcom. Namietal, že z jeho strany

nedošlo k spáchaniu žiadneho správneho deliktu, v dôsledku čoho žiadal rozhodnutie zrušiť a konanie
zastaviť.3. Rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 orgán verejnej správy 1. stupňa
uložil žalobcovi pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa
dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z.

z., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo
emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej
správy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odpore. Poukázal na
ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a na ustanovenie § 119a ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009

Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
uviedol, že žalobca nepožiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, vozidlo bolo vedené v
premávkenapozemnýchkomunikáciáchažalobcabolpovinnýbezvyzvanianavlastnénákladypodrobiť
vozidlo v stanovenej lehote pravidelnej emisnej kontrole v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa orgánu verejnej správy 1.
stupňa žalobca mal možnosť nepojazdnosť vozidla vyriešiť a dočasne ho vyradiť z evidencie vozidiel,

aby vozidlo nebolo vedené v premávke na pozemných komunikáciách, čo by znamenalo, že počas tejto
doby by vozidlo nepodliehalo pravidelnej emisnej kontrole.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že sa motorové vozidlo
nachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho nemohol z objektívnych príčin podrobiť pravidelnej

emisnej kontrole. Namietal, že spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné
sa vyhnúť tomu, aby sa na neho vzťahovala povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej
kontrole, považoval žalobca za právne irelevantné. Vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívno-právnej
zodpovednosti bolo podľa žalobcu podstatné konanie identifikované v skutkovej vete rozhodnutia
(nepokryté zavinením žalobcu) a nie to, akým spôsobom sa mohlo predísť tomu, aby sa na neho

vzťahovala povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Zároveň žalobca namietal,
že za správne nepovažuje ani to, že orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia nenariadil ústne
pojednávanie. K odvolaniu doložil potvrdenie od prevádzkovateľa servisu zo dňa 29.10.2016, v ktorom
bolo uvedené, že od februára 2016 je motorové vozidlo v servise, je opravované z dôvodu poškodeného
bloku motora a je nepojazdné.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/008677/BUG zo dňa
24.03.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na
ďalšie konanie. Žalovaný vytýkal prvostupňovému orgánu, že nedal žalobcovi možnosť pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich

doplnenie.

6. Orgán verejnej správy 1. stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil ústne pojednávanie, priebeh
ktorého je zaznamenaný v zápisnici č. OU-LM-OCDPK-2017/006555/09 zo dňa 08.06.2017. Na tomto
pojednávaní bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa

opätovne rozhodol rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 tak, že žalobcovi
uložil pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa
dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č.
725/2004 Z. z., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016
motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu stanovenom všeobecne záväzným

právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán
verejnej správy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s prednesenou argumentáciou žalobcu a že bolo
jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo bolo evidované v evidencii vozidiel a nebolo podrobené
emisnej kontrole pravidelnej v lehote do 05.03.2016. Žalobca nepojazdné motorové vozidlo dočasne
vyradil z evidencie vozidiel až dňa 26.10.2016.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, v ktorom namietal, že motorové
vozidlo sa nachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho z objektívnych príčin nemohol podrobiť
pravidelnej emisnej kontrole a spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné sa
vyhnúť tomu, aby sa naňho vzťahovala dotknutá povinnosť, považoval za právne irelevantné. Vo vzťahu

k vyvodzovaniu administratívno-právnej zodpovednosti je podstatné konanie identifikované v skutkovej
vete rozhodnutia a nie to, akým spôsobom sa dalo predísť tomu, aby sa na neho nevzťahovala povinnosť
podrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Uviedol, že vykonal všetky kroky potrebné pre to,
aby mohol podrobiť vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v stanovenej lehote tým, že ho v dostatočnompredstihu pred uplynutím zákonnej lehoty na podrobenie vozidla emisnej kontrole odovzdal na opravu
do servisu. Vozidlo ale nemohol podrobiť emisnej kontrole bez vlastného zavinenia, nakoľko nebolo v
jeho držbe ale demontované sa nachádzalo v dielni prevádzkovateľa servisu v stave, v ktorom bolo

nepojazdné. Ďalej žalobca poukázal na Odporúčanie výboru ministrov R(91) 1 o správnych sankciách
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je zakotvený princíp postihu
za protiprávne správanie v primeranej lehote. Poukázal na to, že účel sankcie v administratívnom
konaní možno dosiahnuť len jej včasným uložením a sankcia uložená po dlhšom čase stráca funkciu
individuálnej aj generálnej prevencie. Namietal, že pokuta bola uložená po vyše roku a pol, preto

podľa žalobcu vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku do času uloženia sankcie, nebol
už správny orgán oprávnený, hoci aj pri konštatovaní, že žalobca spáchal správny delikt, uložiť zaň
pokutu. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pretože opisuje priebeh
správneho konania a žiadnym spôsobom nevyhodnocuje dôkazy a nezaoberá sa jeho argumentmi
ohľadom absencie zavinenia či nemožnosti uložiť sankciu za správny delikt s odstupom času. Namietal
tiež, že výrok rozhodnutia uvádza, že sa dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť uvedenú

v § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., avšak toto ustanovenie neupravuje povinnosti
účastníka konania, ale upravuje výšku pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v inom ustanovení
daného predpisu.

8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa

14.12.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný považoval
spáchanie správneho deliktu za preukázané. Uviedol, že z administratívneho spisu aj z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o výške pokuty postupoval v
zmysle § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., kde je uvedená pokuta vo výške 165 eur a
je pevne stanovená. Argumentáciu žalobcu o neúmyselnom porušení zákonných ustanovení z dôvodu

dlhodobej opravy vozidla neuznal žalovaný za dôvodnú, pretože podľa žalovaného tieto tvrdenia nemali
vplyv na preukázaný skutkový stav veci a jeho právne posúdenie. Žalovaný uviedol, že prevádzkovateľ
vozidla je povinný v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004
Z. z. bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Táto povinnosť platí
pre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, že táto povinnosť

sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru a majú
vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa
toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Doklad vystavený
prevádzkovateľomautoservisunebolomožnépodľažalovanéhovkonanízohľadniť,pretoževozidlobolo
aj v čase opravy vedené v evidencii vozidiel Policajného zboru ako „v premávke“ a zákon č. 725/2004

Z. z. zastavenie konania z dôvodu poruchy vozidla a jeho státia v autoservise neumožňuje.

9.Žalobcapodalsprávnužalobuopreskúmaniezákonnostiuvedenéhorozhodnutiažalovaného,oktorej
rozhodol Krajský súd v Žiline, ako súd správny rozsudkom sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022,
ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd pristúpil

k zrušeniu rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní, a to s námietkami, ktorými žalobca namietal, že nezavinil spáchanie skutku, a
s námietkami, ktorými poukazoval na časový odstup medzi skutkom, za ktorý bola uložená sankcia, a
momentom uloženia sankcie.

10. Žalovaný následne po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom opätovne rozhodol rozhodnutím č.
OU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto
súdnom konaní) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo
dňa 07.08.2017 nasledovne: Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií ako príslušný správny orgán podľa § 101 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. ukladá pokutu vo

výške 165 eur podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. A. B., nar. XX.XX.XXXX
ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla : evidenčné číslo : D., Druh : osobné, Kategória :
M1 – osobné vozidlo, max. 8 osôb na sedenie okrem miesta pre vodiča, značka : MERCEDES-BENZ,
Obchodný názov : S 500, ... za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť
podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z., a to bez vyzvania na vlastné náklady

podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu
ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004
Z. z. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole
pravidelnej vyplýva priamo z právnych predpisov platných a účinných v čase spáchania správnehodeliktu, pričom správneho deliktu sa účastník dopúšťa bez ohľadu na mieru zavinenia. Zavinenie nie je
v tomto prípade podmienkou nastúpenia deliktuálnej zodpovednosti a ide o objektívnu zodpovednosť
účastníka konania. Právna prax rozoznáva 2 druhy zodpovednosti, a to objektívnu a subjektívnu.

Najväčším rozdielom medzi týmito druhmi zodpovednosti je, že pri subjektívnej zodpovednosti je
nevyhnutne prítomné zavinenie, ale pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania
zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo
opomenutím) spáchanie správneho deliktu nezavinil. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu,
že mal byť zbavený spod objektívnej zodpovednosti za správny delikt z dôvodu, že vozidlo bolo v

servise a nebolo ho možné predložiť k vykonaniu kontroly v stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že
liberačné dôvody musia byť zakotvené priamo v zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody
neobsahuje a nepozná inštitút liberácie. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe
sa hovorí o zodpovednosti za náhodu, resp. o zodpovednosti za riziko. Ďalej žalovaný uviedol, že
žalobca sa dopustil správneho deliktu t. j. konania, za ktoré mu bola uložená pokuta tým, že nepodrobil
vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v ustanovenej lehote do 05.03.2016. Rozhodnutie o pokute č.

OU-LM-OCDPK-2017/006555 bolo prvostupňovým orgánom vydané 07.08.2017, t. j. po 1 a pol roku.
Prvostupňový orgán začal vo veci konať a vydal rozkaz po doručení výstupu z jednotného informačného
systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený 17.10.2016 a následne
doručený prvostupňovému orgánu. Rozkaz o uložení pokuty č. OU-LM- OCDPK-2016/011257 bol
vydaný dňa 18.10.2016. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané dňa 02.12.2016 pod č. OU-LM-

OCDPK-2013/011257 a druhé rozhodnutie napadnuté odvolaním, ktorého zákonnosť bola posudzovaná
v odvolacom konaní, bolo vydané pod č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 dňa 07.08.2017. Žalovaný ďalej
poukázal na ustanovenie § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. s tým, že prvostupňový orgán
sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 18.10.2016 a to v čase, kedy mu bol výstup z jednotného
informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236 zo dňa 17.10.2016 doručený

na rozhodnutie. Začal teda konanie včas, v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorú stanovil zákon č.
725/2004 Z. z. platný v čase spáchania deliktu. Žaloba bola podaná dňa 18.02.2018 a rozsudok sp.
zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nadobudol právoplatnosť 27.08.2022. Dvojročná subjektívna lehota
bola prerušená podaním žaloby a začala plynúť až po právoplatnosti rozsudku (po viac ako štyroch
rokoch). Z tejto dvojročnej subjektívnej lehoty zostalo správnemu orgánu zachovaných ešte 4 mesiace.

Podobne aj objektívna päťročná lehota zostala zachovaná. Žalovaný ďalej uviedol, že po zrušujúcom
rozhodnutí Krajského súdu v Žiline opätovne preštudoval predložený spisový materiál a odvolaním
napadnuté rozhodnutie, pričom nezistil také vady, pre ktoré by bolo potrebné predmetné rozhodnutie
zrušiť. Akceptoval námietky správneho súdu, ktoré boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí a vysporiadal
sa s nimi v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd nenamietal skutkové a právne posúdenie

veci, preto žalovaný rozhodol rovnako a potvrdil uloženú pokutu za nevykonanie emisnej kontroly
pravidelnej, pričom opravil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu z dôvodu nesprávne použitého
ustanovenia zákona tak, ako na to upozornil správny súd v zrušujúcom rozhodnutí.

Správna žaloba - žalobné body

11. Žalobca sa správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa žalovaný nedostatočne
vysporiadal s nedostatkami, ktoré mu už boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 31S/16/2018-55 zo dňa 09.09.2020, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022. Správny súd v dvoch zrušujúcich rozsudkoch vydaných v predmetnej
veci poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu
týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom uloženia
sankcie, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný opätovne odôvodnil len to, prečo takmer sedem rokov od spáchania deliktu nebolo o ňom

právoplatne rozhodnuté, ale nie to, aký účel má takmer po siedmich rokoch sankcionovať pokutou
žalobcu za to, že v ustanovenej lehote do 05.03.2016 nepodrobil vozidlo emisnej kontrole, čo žalobca
odôvodňoval tým, že v krátkej dobe pred skončením lehoty na vykonanie tejto kontroly bolo vozidlo
umiestnené v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy, a to práve aj za účelom
následného úspešného vykonania kontroly STK.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v novom konaní sa riadil právnym názorom
Krajského súdu v Žiline vyslovenom v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a odstránil
vytknuté pochybenia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Úlohou žalovaného v

ďalšom konaní bolo vydať o odvolaní žalobcu rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať náležitosti
úpravy podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia
sa žalovaný náležite vysporiadal s námietkami účastníka konania, zaujal pri právnom posúdení veci
konkrétnejší záver o povahe zodpovednosti žalobcu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou za spáchanie

správneho deliktu podľa platných predpisov a ktorá nastupuje za splnenia zákonných podmienok,
nezávisle na zavinení. Pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia
nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím)
spáchanie správneho deliktu nezavinil. Objektívnou zodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za
protiprávny stav, a to bez ohľadu na zavinenie, úmyselné a nedbanlivostné. Tento druh zodpovednosti sa
charakterizuje aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je určitý protiprávny stav, alebo zodpovednosť

za náhodu alebo náhodnú škodu. Zodpovednosť tu vzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie,
nemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho stavu. Z predložených dôkazov jednoznačne
vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná s poukázaním na § 107 ods. 22
zákona č. 725/2004 Z.z. Podkladom pre začatie správneho konania a vydanie rozkazu č. OU-
LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 (ktorý bol zrušený) a neskôr vydania rozhodnutia č.

OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 a odvolaním napadnutého rozhodnutia č. OU-LM-
OCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 bol „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej
doprave“ č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený dňa 17.10.2016. Na základe tohto dôkazu
o porušení povinnosti bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do 05.03.2016 bez
vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Nakoľko predmetné

motorové vozidlo nebolo v termíne do 05.03.2016 podrobené emisnej kontrole pravidelnej v zmysle
ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z., žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b)
druhého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. v spojení s ust. § 68 ods. 1 tohto zákona a § 47 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. Táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré

sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a
majú vydanú tabuľku s evidenčných číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí,
ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom,
teda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôkaz o tom, že v čase spáchania správneho deliktu bolo
vozidlo nepojazdné (bolo v autoservise), nie je dôvodom pre zastavenie konania o uložení pokuty

podľa zákona č. 725/2004 Z. z., pretože takýto postup zákon neumožňuje. Dôvodom pre nevykonanie
pravidelnej emisnej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu
nepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte. Umiestnenie vozidla
v autoservise pre poruchu takúto skutočnosť však nezakladá. Podľa 107 ods. 22 zákona č. 725/2004
Z.z.(platnéhovčasespáchaniasprávnehodeliktu)pokutupodľaodsekov1až13možnouložiťdodvoch

rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti,
najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. Podľa § 71 ods.1 Správneho súdneho
poriadku ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len
„správnydelikt“)určujelehotynazánikzodpovednosti,prípadnenavýkonrozhodnutia,tietolehotypočas
konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla,

poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov,
rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. K porušeniu povinnosti žalobcom došlo
dňa 05.03.2016. Správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 17.10.2016, čo je začiatkom
plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Rozhodnutie o odvolaní č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG
bolo vydané žalovaným dňa 14.12.2017, právoplatnosť nadobudlo 28.12.2017. Žaloba bola podaná

dňa 18.02.2018. Zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022
nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Na základe vyššie uvedeného rozsudku žalovaný vydal nové
rozhodnutie vo veci uloženej pokuty pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2022. Toto rozhodnutie bolo opäť napadnuté žalobou, vedenou pod
sp. zn. ZA-30S/15/2023-25. Dvojročná subjektívna lehota bola prerušená podaním žaloby a začala opäť

plynúť až po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 dňa 27.08.2022. Od dátumu 17.10.2016,
kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, do nadobudnutia právoplatnosti
prvého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017 uplynulo cca
14 mesiacov. Od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 a vrátení spisudňa 14.10.2022 a vydania novou žalobou napadnutého rozhodnutia pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/
KRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatného dňa 23.12.2022) prešli 2 mesiace, t. j. spolu 14 mesiacov. Zo
zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej lehoty teda zostalo správnemu orgánu cca 8 mesiacov

zachovaných. Podobne k namietanému uplynutiu 5-ročnej objektívnej lehoty žalovaný uviedol, že od
spáchania skutku, ktorý sa stal 05.03.2016 a o ktorom bolo rozhodované v prvom stupni a následne
potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017, prešlo 1
rok aj 9 mesiacov. Po podaní žaloby proti tomuto rozhodnutiu a vydaní rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 z
23.06.2022 lehoty neplynú. Po vrátení spisu dňa 14.10.2022 odvolací orgán vydal nové rozhodnutie č.

OU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatné dňa 23.12.2022), voči ktorému bola
opäť podaná žaloba žalobcom pod sp. zn. ZA-30S/15/2023. Od vrátenia spisu žalovanému po vydanie
právoplatného rozhodnutia uplynuli 2 mesiace, čo je spolu plynutie konania 23 mesiacov odo dňa, kedy
sa skutok stal, čo je menej ako 5 rokov, označených ako objektívna lehota. Z rozsudku správneho súdu
sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nevyplýva, že by malo dôjsť aj k preklúzii lehôt, pretože ak
by takýto stav nastal, konanie by zastavil správny súd. Na skutočnosť, že už došlo, resp. malo dôjsť

k uplynutiu lehôt podľa zákona č. 725/2004 Z. z. správny súd nepoukázal. Žalobca v žalobe neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva, ani
také relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene,
resp. že mu bola uložená pokuta za prekludovaný správny delikt. Žalovaný navrhol, aby správny súd
správnu žalobu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

13. Na základe zákona č. 151/2022 Z .z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/15/2023
vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA – 30S/15/2023.

14. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil
dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) Správneho súdneho poriadku v
znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2
v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 20.03.2025, oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 12.03.2025 do 21.03.2025.

15. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, nakoľko ide o vyvodenie
zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním
na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejne správy o priestupku, správnom delikte
alebo sankcií za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu,
ktorý ich vydaniu predchádzal, preskúmal nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP),
ale aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd nezistil také vady v
postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali zrušenie správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia a ani v žalobe uplatnené žalobné námietky neuznal správny súd za dôvodné.

Preto správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

16. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-
OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, ktorým tento zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy
1. stupňa č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 07.08.2017, ktorým bola voči žalobcovi vyvodená

zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z.
a uložená pokuta podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. Žalovaný sa stotožnil s právnym
posúdením veci a so skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy 1. stupňa, pričom zmenil
výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu, aby bola vo výroku rozhodnutia uvedená
jednoznačná a správna právna kvalifikácia správneho deliktu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že

predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené Krajským súdom v Žiline ako súdnom správnym
(popísanévúvodnejčastiodôvodneniatohtorozhodnutia),apretobolžalovanývrámciďalšiehopostupu
v konaní viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022.17. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu
05.03.2016; Prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný bez

vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách motorové vozidlo emisnej kontrole
pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
na vykonanie tohto zákona.

18. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; V

lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré
je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu,
jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a,
ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v
Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho
prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.

Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

19. Podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016;
Pokutu 165 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b)

druhého bodu emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo.

20. Podľa § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; Pokutu
podľaodsekov1až13možnouložiťdodvochrokovododňa,keďsapríslušnýorgánštátnehoodborného
dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018
Z.z.“); Prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť
emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym

predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h).

22. Podľa § 117 ods. 1 zákona 106/2018 Z. z.; Emisnej kontrole pravidelnej podlieha
a) motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie
vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26,

b) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktoré nemá platný
doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike,
c) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v
Slovenskej republike,
d) opätovne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo,

e) dodatočne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo,
f) motorové vozidlo pri výmene technického osvedčenia vozidla.

23. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5 zákona 106/2018 Z. z.; Okresný úrad uloží prevádzkovateľovi
vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole

pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu.

24. Podľa § 148 ods. 26 zákona 106/2018 Z. z.; Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo.

25. Ako už bolo uvedené správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania,
pričom pri správnom trestaní sa vyvodzuje zodpovednosť za protiprávne konanie a ukladá sa sankcia.
V oblasti správneho trestania sa rozlišuje vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky, za iné správne
delikty fyzických osôb, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, správne

disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Správne delikty sú predmetom úpravy rôznych
právnych predpisov a nie sú predmetom úpravy v ucelenom právnom predpise. Pre správne delikty
je pritom charakteristické to, že na rozdiel od priestupkov sú založené na objektívnej zodpovednosti a
pre vyvodenie zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia, a to či už vo forme úmyslu alebonedbanlivosti. Subjekt, voči ktorému sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť za správny
delikt, by sa svojej zodpovednosti mohol zbaviť iba v tom prípade, že preukáže niektorý z liberačný
dôvodov, ktorý osobitný predpis upravujúci vyvodenie zodpovednosti za správny delikt pripúšťa ako

dôvod, v dôsledku ktorého je subjekt zbavený administratívno-právnej zodpovednosti.

26. V prejednávanej veci žalobca poukazoval na to, že motorové vozidlo nebolo v jeho dispozícii,
preto ho nemohol podrobiť emisnej kontrole pravidelnej. Nie je pritom medzi účastníkmi konania sporná
skutočnosť (a je preukázaná dôkazmi, ktoré sú obsahom administratívneho spisu), že emisná kontrola

pravidelná mala byť na motorovom vozidle vykonaná, pretože pravidelná emisná kontrola mala platnosť
do 05.03.2016. Skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho
spisu žalobca v správnej žalobe ani nerozporuje. Žalobca nespochybňoval samotnú povinnosť podrobiť
motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej a platnosť predchádzajúcej kontroly do 05.03.2016, ale
uvádzal skutočnosti, ktoré splneniu tejto povinnosti mali brániť a ktoré podľa neho pri vyvodzovaní
administratívno-právnejzodpovednostimalibyťzohľadnené.Žalovanýsavosvojomrozhodnutívzmysle

záväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo
dňa 23.06.2022 vysporiadal aj s námietkou žalobcu prednesenou v odvolaní, a to že nezavinil spáchanie
správneho deliktu. Žalovaný uviedol správnu a preskúmateľnú argumentáciu o tom, že sa rozoznávajú
dva základné druhy zodpovednosti, a to zodpovednosť objektívna a subjektívna, pričom pri správnom
delikte ide o objektívnu zodpovednosť, čiže o zodpovednosť za protiprávny stav, a to bez ohľadu na

zavinenie, či už úmyselne alebo nedbanlivostné. Žalovaný uviedol správnu argumentáciu o tom, že
nemožno akceptovať námietku žalobcu, že by mal byť zbavený objektívnej zodpovednosti za správny
delikt z toho dôvodu, že vozidlo bolo v servise a nebolo možné ho predložiť k vykonaniu emisnej kontroly
v stanovenej lehote. Žalovaný správne uviedol, že liberačné dôvody by museli byť priamo uvedené
v zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody neobsahuje. Vozidlo bolo v čase vyvodzovania

zodpovednosti za správny delikt vedené na dopravnom inšpektoráte ako vozidlo „v premávke“ a žalobca
až následne v priebehu administratívneho konania požiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie.
Proti uvedenej argumentácii žalovaného, ktorou sprecizoval argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom
rozhodnutí, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym zrušené (rozsudkom sp. zn.
31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022), žalobca v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne konkrétne žalobné

námietky.

27. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami, ktoré mu
už boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline, a že sa nijako nevysporiadal s
námietkou týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom

uloženia sankcie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na závery rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 09.09.2020, tento sa týkal vyvodzovania zodpovednosti za správny
delikt v súvislosti s technickou kontrolou a nie emisnou kontrolou, preto závery tohto rozhodnutia neboli
pre žalovaného záväzné v tejto prejednávanej veci.

28. K námietkam žalobcu správny súd uvádza, že za moment spáchania správneho deliktu je potrebné
považovať deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom, kedy si žalobca svoju zákonnú povinnosť
podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej mohol splniť. Zo skutkovej vety rozhodnutia žalovaného
(ktorámápodkladvadministratívnomspise)vyplýva,žežalobcasadopustilspáchaniasprávnehodeliktu
tým, že porušil zákonnú povinnosť bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote

do 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej, čomu z hľadiska logického výkladu zodpovedá, že
žalobca si svoju zákonnú povinnosť mohol splniť aj v tento posledný deň, t. j. dňa 05.03.2016, preto sa
správneho deliktu porušenia tejto zákonnej povinnosti dopustil dňa 06.03.2016.

29.Správnysúdvzmyslepostupupodľa§195SSPpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žeinýsprávny

delikt sa stal dňa 06.03.2016 a v tomto čase bolo účinné ust. § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.
z., ktoré upravovalo 2-ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 5-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu,
v rámci ktorej boli orgány verejnej správy oprávnené uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od
20.05.2018 (v čase rozhodovania žalovaného aj v čase vyhlásenia rozsudku správnym súdom) je účinná
nová právna úprava – relevantná časť zákona č. 106/2018 Z. z., ktorým bol zákon č. 725/2004 Z. z.

zrušený. V rámci zásady retroaktivity uplatňujúcej sa aj v správnom trestaní vyplývajúcej z čl. 50 ods.
6 Ústavy SR sa správny súd zaoberal aj tým, či nová právna úprava je pre žalobcu ako páchateľa
správneho deliktu priaznivejšia (tak z hľadiska skutkovej podstaty ako i postihu za protiprávne konanie).
Komparáciou právnej úpravy (viď predchádzajúce body tohto rozhodnutia, v ktorých je citovaná dotknutáprávna úprava – účinná v čase spáchania správneho deliktu (zákon č. 725/2004 Z. z.), ako i nová právna
úprava (zákon č. 106/2018 Z .z.) správny súd zistil, že novšia právna úprava nevyznieva pre žalobcu
priaznivejšie v žiadnom smere, nakoľko protiprávne konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný, je

považované za správny delikt aj podľa novej právnej úpravy, pričom postih v podobe peňažnej sankcie
je identický, čo do výšky pevne stanovenej sadzby (bez dolnej a hornej hranice) a bez možnosti
využitia materiálneho korektívu, ktorý by umožňoval upustiť od uloženia sankcie, resp. dával správnemu
orgánu možnosť rozhodnúť, či sankciu uloží alebo nie. V dôsledku uvedeného správny súd posudzoval
zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy zákona č. 725/2004

Z. z. účinného v čase spáchania deliktu.

30. Správny súd sa ďalej zoberal posúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva
žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v 2-ročnej prekluzívnej subjektívnej lehote. Na
skutočnosť ako je preklúzia je správny súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, a to aj v prípade, keby
ju žalobca v správnej žalobe vôbec nevytkol (prípadne tak vykonal až po podaní správnej žaloby)

v zmysle § 195 písm. b) SSP, podľa ktorého správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutie
prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny
delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004,
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008, 2Sžp 19/2012, ako aj rozhodnutie veľkého

senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVS/6/2023 zo dňa 05.06.2023) na zachovanie
lehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti nestačí len v rámci stanovenej lehoty vydať
prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň stanovených lehôt
nadobudlo právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie,
ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená sankcia. Až právoplatnosťou takéhoto

rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť.
Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt, ustanovujú prekluzívne
lehotynauloženiesankcie.Časovélimitovanieprávnehopostihuzasprávnydeliktmádôvodymateriálne
(účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od
protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné

(uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).
Termín „dozvedieť sa o porušení povinnosti“ znamená, že ide o časový okamih vedomosti správneho
orgánu, príslušného na rozhodnutie o postihu za protiprávne konanie.

31. Podľa názoru správneho súdu počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení

povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť
získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu
orgánu túto vedomosť sprostredkovať. V danom prípade je takýmto okamihom dátum vyhotovenia
dokumentu „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348236,
ktorý bol vyhotovený dňa 14.10.2016 a z administratívneho spisu nevyplýva, že by ho orgán verejnej

správy obdržal až dňa 17.10.2016 (ako je konštatované aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného).
Termín 17.10.2016 ako určenie momentu vedomosti orgánu verejnej správy 1. stupňa o porušení
povinnosti(spáchanídeliktu)nemáoporuvadministratívnomspise.Uvedenáskutočnosťvšakvkontexte
s ďalšími skutočnosťami významnými pre posúdenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, najmä zachovania lehôt na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti, nemá na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia žiaden vplyv. Sporným v tejto veci v podstate bolo, či žalovaný
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď za správny delikt spáchaný dňa 06.03.2016, o ktorom
správny orgán mal možnosť reálne sa dozvedieť dňa 14.10.2016 (t.j. moment začatia plynutia 2-ročnej
subjektívnej lehoty) uložil pokutu až rozhodnutím zo dňa 06.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.12.2022.

32. Ako už bolo uvedené orgán verejnej správy 1. stupňa sa dozvedel o porušení povinnosti žalobcom
dňa 14.10.2016 a následne boli orgánom verejnej správy a žalovaným vydané rozhodnutia vyvodzujúce
zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu, pričom administratívne konanie bolo právoplatne
ukončené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 28.12.2017. Z uvedeného je zrejmé, že z prekluzívnej subjektívnej lehoty
dvoch rokov uplynulo do právoplatného skončenia administratívneho konania 1 rok a 75 dní. Od
29.12.2017 pokračovalo plynutie subjektívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt do
23.02.2018, kedy žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutiažalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017. Od právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo skončené administratívne konanie, do podania správnej žaloby pritom uplynulo
57 dní. Z uvedeného vyplýva, že do podania správnej žaloby uplynulo z dvojročnej prekluzívnej lehoty

na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt 1 rok a 132 dní, teda zvýšila sa časť lehoty v počte 233
dní. Počas vedenia súdneho konania pred Krajským súdom v Žiline (sp. zn. 31S/57/2020) lehota na
vyvodenie zodpovednosti za správny delikt spočívala v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Súdne konanie bolo
právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Dňa 28.08.2022 preto začala plynúť zvyšná časť prekluzívnej

subjektívnej dvojročnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v počte 233 dní, pričom
v poradí tretie rozhodnutie žalovaného vydané po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 bolo vydané dňa 06.12.2022 a nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom konaní). Od 28.08.2022 do
23.12.2022 uplynulo 117 dní zo zvyšku lehoty 233 dní, preto subjektívna lehota bola zachovaná.

33. Zároveň súd konštatuje, že bola zachovaná aj prekluzívna objektívna lehota stanovená v rozsahu
5 rokov od okamihu spáchania správneho deliktu. K spáchaniu správneho deliktu došlo dňa
06.03.2016 a administratívne konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím žalovaného č. OU-
ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, právoplatným dňa 28.12.2017. Od spáchania
správneho deliktu (06.03.2016) do právoplatného skončenia administratívneho konania (28.12.2017)

uplynul 1 rok a 297 dní. Od právoplatného skončenia administratívneho konania dňa 28.12.2017 do
podania správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017 (23.02.2018) uplynulo 57 dní, teda celkovo od
spáchaniasprávnehodeliktudopodaniasprávnejžalobyuplynul1roka354dní.Počassúdnehokonania
vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod č. k. 31S/57/2020 od 23.02.2018 do 27.08.2022 objektívna

prekluzívna lehota neplynula v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Od právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia
súdu sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorá nastala dňa 27.08.2022, teda od 28.08.2022 do
právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorá nastala dňa 23.12.2022, uplynulo len
117 dní. Preto aj objektívna prekluzívna lehota bola zachovaná.

34. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, pretože orgány verejnej správy dodržali tak subjektívnu ako aj objektívnu prekluzívnu lehotu
na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že už nemožno
dosiahnuť účel uloženia sankcie po takmer siedmich rokoch od spáchania skutku, v tejto súvislosti
správny súd uvádza, že bola zachovaná tak subjektívna ako aj objektívna prekluzívna lehota na

vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, ktorej rozsah/trvanie je určované práve aj za tým účelom,
aby bola vyvodená zodpovednosť za protiprávne konanie v takom časovom okamihu, kedy ešte
budú naplnené funkcie a účel sankcií, pričom k spočívaniu týchto zákonom stanovených lehôt došlo
v dôsledku zákonom predpokladaných skutočností, a to z dôvodu podania správnej žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Aj keď bolo

predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobcom bola predchádzajúca správna žaloba
podaná dôvodne, boli zachované lehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti.

35. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preskúmavané rozhodnutie
žalovaného rešpektovalo aj vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku

sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a žalovaný odstránil aj formálny nedostatok vo výroku
prvostupňového rozhodnutia tým, že uviedol jednoznačnú právnu kvalifikáciu skutku. Orgány verejnej
správy dostatočným spôsobom zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, pričom bola zachovaná
subjektívna aj objektívna prekluzívna lehota na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt.

36. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.