Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-14Csp/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204424
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Vašková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1220204424.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: G. E.

K.,K..Q..X..,P.:XXXXXXXX,K.M.:S.X,XXXXXC.-Q.,zast.RemediumLegal,s.r.o.,sídlo:Prievozská
2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: X/ N. O., H..: XX.XX.XXXX, C. Q. X,
C., 2/ E. E., H..: XX.XX.XXXX, C. Za R. XXXX/X, C., o zaplatenie 13.127,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 8.779,37 Eur, v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 13,89
% ročne

zo sumy 13.955,95 Eur od 03.03.2018 až do 13.11.2018,

zo sumy 13.937,11 Eur od 14.11.2018 až do 18.01.2019,
zo sumy 13.737,11 Eur od 19.01.2019 až do 14.05.2019,
zo sumy 13.637,11 Eur od 15.05.2019 až do 23.07.2019,
zo sumy 13.487,11 Eur od 24.07.2019 až do 09.10.2019,
zo sumy 13.337,11 Eur od 10.10.2019 až do 20.01.2020,
zo sumy 13.237,11 Eur od 21.01.2020 až do 16.04.2020,
zo sumy 13.187,11 Eur od 17.04.2020 až do 09.06.2020,

zo sumy 13.127,11 Eur od 10.06.2020 až do zaplatenia a
v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy prevyšujúcej
sumu 5.837,74 Eur od 03.03.2018 až do 04.03.2018,
sumu 5.587,74 Eur od 05.03.2018 až do 06.07.2018,
sumu 5.437,74 Eur od 07.07.2018 až do 10.08.2018,
sumu 5.407,74 Eur od 11.08.2018 až do 05.10.2018,
sumu 5.357,74 Eur od 06.10.2018 až do 13.11.2018,
sumu 5.157,74 Eur od 14.11.2018 až do 18.01.2019,

sumu 4.957,74 Eur od 19.01.2019 až do 14.05.2019,
sumu 4.857,74 Eur od 15.05.2019 až do 23.07.2019,
sumu 4.707,74 Eur od 24.07.2019 až do 09.10.2019,
sumu 4.557,74 Eur od 10.10.2019 až do 20.01.2020,
sumu 4.457,74 Eur od 21.01.2020 až do 16.04.2020,
sumu 4.407,74 Eur od 17.04.2020 až do 09.06.2020,
sumu 4.347,74 Eur od 10.06.2020 až do zaplatenia,

zastavuje.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2020 proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy
13.127,11 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému

zlúčeniu spoločnosti L. K. B..K.. so spoločnosťou C. S. S. U. K., následkom čoho spoločnosť L. K.
B..K.. (ďalej len L.) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť
C. S. S. U. K. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 29.11.2013 uzavrel L. ako veriteľ na
jednej strane so žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonč.

129/2010Z.z.“).ObsahomúverovejzmluvybolzáväzokL.poskytnúťžalovanémuklasickýspotrebiteľský
úver vo výške 15.000,00 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 243,48 Eur so splatnosťou prvej
splátky 15.01.2014. Na základe úverovej zmluvy L. poskytol žalovanému úver tak, že dňa 05.12.2013
previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Žalobca poukázal na bod 2.1. Časti 3.

Úverovej zmluvy a že žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili a ku dňu
podania návrhu uhradilo len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 10.652,26 Eur. Na predžalobné výzvy
žalovaní nereagovali. Ďalej žalobca poukázal na bod 4.1., 4.2 a 4.4 Časti 3. Úverovej zmluvy a bod
7. Časti 3. Úverovej zmluvy s tým, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných
žalobca vyhlásil dňa 02.03.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi neuhradené záväzky po
lehote splatnosti v celkovej výške 13.127,11 Eur a požadoval aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške
13,89 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne tak, ako je uvedené v návrhu.
2. K návrhu sa písomne vyjadrila žalovaná 2, ktorý s podaným návrhom žalobcu nesúhlasila a namietala
neplatnosť zmluvy, nekalú obchodnú praktiku a že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. V prvom rade namietala, že zmluva zo dňa 29.11.2013 obsahuje nasledovné neprijateľné
podmienky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť: Bod 2.3 v III. Časti zmluvy, Bod 4.1 v III. Časti, Bod 10 v III.
Časti a Bod 11 v Časti III. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti namietala kumuláciu viacerých neprimerane
vysokých sankcií za porušenie zmluvy, vysoké úroky, ako aj nesúlad deklarovanej a skutočnej RPMN,
konkrétne, že podľa zmluvy sa táto uzatvára na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo zmluvy,

ktoré považovala za nejasné a neurčité ustanovenie; zmluva neobsahuje výšku poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť;
v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ďalej
namietala dojednanie poistenia, poukázala na časť 3. bod 1 zmluvy pod názvom Spoločné ustanovenia
k ZoSÚ a ZoRSÚ a časť 1. bod 1 zmluvy Základné podmienky ZoSÚ, pričom spotrebiteľ nemal možnosť

rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie
prostredníctvom časti 3 Zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo
samotného znenia bodu 1.1 časti 3, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami
o poistení alebo aktuálnymi VPP a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v

rozsahu, ktorý si vybral. Poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou
poskytnutia úveru, a preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s
poistením mali byt' zahrnuté do výšky RPMN. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má rovnaké následky.
ako keby RPMN nebola uvedená vôbec. V tabuľkovom prehľade splácanej sumy sú uvedené rôzne
poplatky a náklady. ktoré žalovaným neboli známe pri uzatváraní zmluvy a ktoré v konečnom dôsledku

neboli zahrnuté do celkovej splatenej istiny, a teda skutočná výška uhradenej sumy zo strany žalovaných
je vyššia, ako je uvedená v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej rozporovala nedôvodnosť
a neúčelnosť nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktoré umožňujú navršovanie dlhu žalovaného ako
spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 ods. 3 v
spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2 namietala, že došlo k naplneniu

skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky, konkrétne klamlivého konania podľa ustanovenia § 8 ods.
1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s § 2 písm. p) a z) zákona č. 250/2007 Z. z.
3. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 žalovaní namietali splnenie podmienky konania veriteľa s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a žiadali, aby súd vyzval žalobcu
na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaných. Súd výzvou zo dňa 11.06.2021 vyzval žalobcu,aby sa jednak vyjadril k vyjadreniu žalovanej 2 a zároveň predložil listinné dôkazy v zmysle priloženej
zápisnice z pojednávania.
4. Následne žalobca vzal návrh v časti späť z dôvodu uznania, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti

podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. V priebehu
konania ďalej došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť G. E. K., o ktorej
rozhodol súd uznesením zo dňa 25.10.2023, ktorým pripustil, aby na miesto žalobcu C. S. S. U. K.
vstúpila do konania spoločnosť G. E. K., K..Q..X..
5. Dňa 03.03.2025 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,

ktorý zotrval na podanej žalobe, poukázal na to, že nie je potrebné už riešiť otázku bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, či neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko predmetom konania ostala už len istina.
Navrhol pojednávanie odročiť a doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi k splneniu podmienok podľa ust.
§ 53 ods. 9 OZ a ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., čomu súd nevyhovel.
6. Medzi stranami je nesporné, že dňa 29.11.2013 uzavrel L. ako veriteľ na jednej strane so žalovaným
1/ a 2/ ako spoludlžníkmi na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010

Z.z., ďalej poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 15.000,- Eur zo strany veriteľa žalovaným a
ani skutočnosť, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti, a teda sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Sporná medzi stranami je výška uhradenej sumy, platnosť zmluvy a konanie veriteľa s
odbornou starostlivosťou.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len "OZ"),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

13. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnostisplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17.Podľaustanovenia§144zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),žalobca
môže vziať žalobu späť.
18. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..
19. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.
22. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP a dispozičný
úkon pôvodného žalobcu, ktorý podaním zo dňa 21.06.2021 vzal návrh v časti späť z dôvodu, že zmluva
neobsahuje predpísané náležitosti, a teda úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
K čiastočnému späťvzatiu žaloby sa žalovaní nevyjadrili, a to ani na opakovanú výzvu súdu, pričom

vo výzve zo dňa 05.12.2024 boli žalovaní upozornení, že v prípade, ak sa k čiastočnému späťvzatiu
nevyjadria, súd bude predpokladať, že k čiastočnému späťvzatiu nemajú žiadne námietky.

23. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spor so slabšou stranou sporu - spotrebiteľský spor
a nakoľko žalobca nie je pôvodným veriteľom ale postupníkom, súd ex offo skúmal či boli splnené

zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a teda či žalobcovi svedčí aktívna
vecná legitimácia v spore. Keďže žalobca vzal v časti návrh späť, v dôsledku čoho predmetom konania
ostala len istina a úroky z omeškania, a uznal, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti, následkom
čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, súd sa touto otázkou nezaoberal.

24. Spoločnosť L. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy z toho titulu, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver, ktorý nesplácali riadne a včas, následkom čoho došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného
žalobcu. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu sa žalobca domáha už len zaplatenia istiny a úrokov

z omeškania. Právna úprava platná a účinná v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyžadovala,
aby v prípade postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru buď nastal termín konečnej splatnosti
uvedený v Zmluve o úvere alebo došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti (ust. § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.). K postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu malo dôjsť zmluvou zo dňa
21.06.2023, pričom termín konečnej splatnosti podľa zmluvy bol 15.12.2023, teda v čase postúpenia

pohľadávky ešte nenastal termín konečnej splatnosti podľa zmluvy, preto súd skúmal, či bol dodržaný
zákonný postup pre platné postúpenie tejto pohľadávky, ktorý je upravený v ust. § 53 ods. 9 OZ v
spojení s ust. § 565 OZ a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené neboli. Podľa označených
ustanovení môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru len vtedy, ak dlžník je v
omeškaní so splátkou po dobu 3 mesiacov, pričom veriteľ ho vyzve na jej úhradu v lehote nie kratšej

ako 15 dní s upozornením, že inak vyhlási úver za predčasne splatný. Zároveň musí byť preukázané,
že tak výzva podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ
boli dlžníkovi doručené alebo sa aspoň dostali do sféry jeho dispozície. Zároveň oba právne úkony
musia byť kvalifikované a určité, aby bolo zrejmé, čo ním veriteľ sleduje. Žalobca v konaní netvrdil aani nepredložil nijaký dôkaz o tom, že by veriteľ dodržal postup podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, súčasťou
spisu nie je žiaden dôkaz, ktorý by bolo možné považovať za výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.
Žalobca predložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.03.2018, čo samo osebe

nepostačuje na preukázanie toho, že veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a
teda následne previesť pohľadávku na tretí subjekt. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či veriteľ konal s
odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd vyzval pôvodného žalobcu
na predloženie listinných dôkazov v tejto otázke výzvou zo dňa 11.06.2021, pričom žalobca na túto
výzvu nijako nereagoval a on sám neuniesol ani len bremeno tvrdenia o tom, či si splnil túto zákonnú

povinnosť alebo nie, napriek tomu, že dôkazné bremeno o konaní s odbornou starostlivosťou zaťažuje
vždy veriteľa. S poukazom na uvedené tak súd nemal za preukázané splnenie povinností podľa ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom s poukazom na ust. § 11 ods. 2 tohto zákona nebol veriteľ
oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Vzhľadom na uvedené tak súd dospel k záveru, že
pôvodný veriteľ nevyhlásil platne predčasnú splatnosť úveru, a preto nebol oprávnený pohľadávku
postúpiť na súčasného žalobcu, a teda žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a už samotný

záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie postačuje pre zamietnutie žaloby.

25. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 navrhol pojednávanie odročiť za tým účelom, aby
mohol predložiť dôkazy k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ a k bonite. Súd však uvedený návrh
zamietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu podľa ust. § 153 ods. 2 CSP. Splnenie podmienok

podľa ust. § 53 ods. 9 OZ síce nebolo v konaní zo strany žalovaných namietané, ale ide o otázku, ktorá
súvisí s posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd musí skúmať ex offo a navyše, v tomto
prípade ide o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobca vystupuje ako silnejšia strana sporu. Žalobca mal
dostatok času, aby preukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti, jednak
tieto podmienky vyplývajú zo zákona a zároveň, súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca vystupuje

vo viacerých konaniach, ktorých predmetom je nárok zo spotrebiteľského úveru, takže má vedomosť o
tom, aké skutočnosti sú skúmané z hľadiska splnenia podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dôkazov za účelom preukázania skúmania
bonity, súd tento návrh zamietol rovnako z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie a s poukazom na
skutočnosť, že pôvodný žalobca bol vyzvaný na ich predloženie ešte v roku 2021, pričom ostal nečinný.

Samotné konanie trvá od roku 2020 a súd poukazuje aj na účel sledovaný CSP, a to rozhodnúť vo veci
spravidla na jednom pojednávaní ako aj povinnosť súdu postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S poukazom na uvedené tak súd zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca vzal návrh v časti späť z dôvodu, že sám uznal, že zmluva neobsahuje
predpísané náležitosti, a teda úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, čím zavinil
zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšku boli žalovaní v konaní úspešní, preto im vznikol nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do
60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

27. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.