Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218046
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8118218046.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného A. D. E. F., advokátom, so sídlom G. H.
XXX/X, 089 01 Svidník, proti žalovanému: I. J. K., E., so sídlom L. M. X, 829 90 Bratislava, D.: XX XXX
XXX, právne zastúpeného K. & N. E. B. O. O. O. M. O. P. XX, XXX XX N., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.593,01 eura, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2018 domáhal voči pôvodne žalovanému I. Q., E.
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.593,01 eura.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.10.2013 uzatvoril zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky o zabezpečení
č. 120136804 s pôvodným veriteľom F. R. S., E.. Ku dňu 01.01.2018 došlo k zániku pôvodného veriteľa
jeho zlúčením s nástupníckou spoločnosťou I. Q., E., ktorá sa stala jeho nástupcom. Uviedol, že

predmetná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to výška, počet, termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, konečnú splatnosť, ako aj RPMN. Žiada tiež súd z úradnej moci preskúmať
predmetnú zmluvu aj s ohľadom na výšku ročnej úrokovej sadzby a priemernej RPMN. Poukázal na to,
že splátkový kalendár nemá písomnú formu, nie je obojstranne podpísaný veriteľom a spotrebiteľom.
Nie je teda súčasťou zmluvy. Navyše bol žalobcovi doručený poštou až niekoľko dní po podpise zmluvy.
Až vtedy sa žalobca dozvedel o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v čase podpisu zmluvy nevedel,
aké údaje musí zmluva obsahovať. Až v roku 2018 si pozrel predmetnú zmluvu a zistil, že neobsahuje

náležitosti vyžadované zákonom. Podpísal ju v dobrej viere. Má za to, že zaplatil úroky bez právneho
dôvodu, pôžička je tak bezúročná a bez poplatkov a žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 4.760 eur, pričom žalovaný zaplatil celkovo 6.353,01 eur. Bezdôvodné
obohatenie predstavuje sumu 1.593,01 eur.

3.PrávnypredchodcažalovanéhoI.Q.,E..žiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Malzato,žezmluva
o úvere obsahuje všetky nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti. Konkrétne poukázal na to, že

zmluva obsahuje:
- § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - druh spotrebiteľského úveru. Uvedený je v Zmluve o
úvere, časť „Spôsob financovania“ takto: „Druh úveru: viazaný spotrebiteľský úver“.- § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa.
Uvedený v záhlaví Zmluvy o úvere takto: „Spoločnosť F. R. S., E., so sídlom S. M. XX, XXX XX B., IČO:
XXXXXXXX“.

- §9ods.2písm.d)ZoSÚvznenído31.5.2014-meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa.
Uvedené v Zmluve o úvere, časť „Klient“ takto: A. B., číslo OP, rodné číslo, miesto narodenia, trvalý
pobyt, telefonický kontakt.
- § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru
alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom. V danom
prípade kúpy motorového vozidla tento prípad nenastal, nejde o leasing. Vlastnícke právo prechádza
uzavretím kúpnej zmluvy.
- § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedená v Zmluve o úvere, časť „Spôsob financovania“
takto: „Počet splátok: 72. Termín konečnej splatnosti: 09/2019. Dátum prvej splátky: 19.10.2013. Ďalšie

splátky splatné vždy: 19. dňa v mesiaci“ Z uvedeného je nad všetko pochybnosť zrejmé, že akýkoľvek
spotrebiteľ musí byť schopný z týchto údajov zistiť, že pri pravidelnom platení jeho úverová zaťaženosť
skončí dňa 19.9.2019. Opačný výklad je šikanóznym výkladom práva a jeho súdna ochrana sa úplne
míňa poslaním súdneho konania. Žiadny právny predpis na uvedenie konečnej splatnosti vo formáte
deň – mesiac – rok, neexistuje, rozhodnutie súdu v tomto smere je úplne bez zákonného podkladu.

Zákon ukladá len povinnosť uviesť tento údaj tak, aby spotrebiteľ vedel určiť koniec splácania úveru, čo
žalovaný bezpochyby splnil. V tomto smere zhodne uviedol aj ESD v rozhodnutí Európskeho súdneho
dvoraz9.11.2016voveciS.F.F.B.K.,sp.zn.C-42/15takto:;Článok10ods.2písm.h)smernice2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Okrem toho, v splátkovom kalendári, ktorý je
integrálnou súčasťou zmluvy, podpísanom vlastnoručným podpisom žalobcu, sa nachádzajú presné
dátumy splatnosti všetkých 72 splátok, vrátane tej poslednej – 19.9.2019.
- § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - celková výška a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Uvedená v Zmluve o úvere, časť „Spôsob financovania“

takto: Výška úveru celkom: 4.760 eur. Spôsob čerpania: bankovým prevodom.
- § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Uvedené v Zmluve o úvere, časť „Predmet financovania“ takto: T. U.
X,X V. P., VIN, zdvihový objem, rok výroby a ďalšie technické parametre.
- § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky,

ktoré upravujú jej uplatňovanie. Uvedená v Zmluve o úvere, časť „Spôsob financovania“ takto: Ročná
úroková sadzba: 17,76 %.
- § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - ročná percentuálna miera nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedená v Zmluve o úvere, časť „Spôsob financovania“ takto: Ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 17,76 %. Celková čiastka: 7.521,12 eur.

- § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Má za to, že žalobca úplne ignoroval skutočnosť, že rozdelenie splátky na istinu a úrok
sa v zmluve preukázateľne nachádza a to v prílohe „splátkový kalendár“, ktorý žalobca vlastnoručne
podpísal. Neexistuje právny predpis kladúci na poskytovateľa spotrebiteľského úveru povinnosť, aby
spotrebiteľská úverová zmluva bola vyhotovená na jednom liste papiera, alebo na inom, jedinom nosiči

informácií. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy môžu byť – a spravidla aj sú – aj ďalšie písomné časti,
ktoré s ňou tvoria integrálnu súčasť. Podmienkou ich platnosti je len to, aby bolo preukazné, že sa
s nimi spotrebiteľ mohol oboznámiť. V danom príde sa spotrebiteľ preukázateľne mohol oboznámiť s
textom splátkového kalendára, ktorého prevzatie podpísal. V uvedenom dokumente je každá z celkovo
72 splátok presne rozpísaná v zložení úrok a istina. (Iné poplatky účtované neboli.) Žalovaný namieta

existenciu tejto povinnosti, pričom poukazuje na to, že tento výkladový problém ustanovenia.
- § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ v znení do 31.5.2014 - právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky. Nachádza sa v texte zmluvy.
- Výška úroku, RPMN a odplaty. Úrok vo výške 17,76 % nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými
mravmi. Nakoľko je v danom prípade úrok jediným príjmom veriteľa, je totožný s maximálnou odplatou

aj s ročnou percentuálnou mierou nákladov. Úrok, odplata a RPMN sú teda zhodné na výške 17,76%.
V rozhodnom čase pre uzavretie zmluvy nebola zákonná limitácie maximálnej prípustnej výšky odplaty,
nakoľko ust. § 1a Nariadenia 87/1995 Z.z. je účinné až od 1.9.2014. Až toto ustanovenie zaviedlo strop
ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úverealebo pôžičke ročne. Uvedený úrok však spĺňa aj požiadavky tejto neskoršej, prísnejšej úpravy, nakoľko
nie je vyšší ako dvojnásobok sadzby bánk pri obdobných úveroch (15,02% p.a.)
- Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ako neprijateľná zmluvná podmienka. Uvedený inštitút pre

spotrebiteľské vzťahy výslovne upravuje Občiansky zákonník v § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Nie je zrejmé,
na základe čoho by mal byť tento zákonný spotrebiteľský inštitút neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. So zreteľom na to, že po začatí konania, skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, došlo s účinnosťou
ku dňu 01.01.2022 k zániku pôvodného žalovaného VÚB Leasing, a. s., pričom jej právnym nástupcom

v zložkách podnikania, ktoré sa netýkajú operatívneho leasingu, sa stala spoločnosť VÚB, a.s., rozhodol
súd uznesením č.k. 10Csp 254/2018-91 zo dňa 06.05.2024 o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom žalovaného a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava.

5. Vo vzťahu k výzve súdu, aby žalovaný preukázal, na základe akých dokladov skúmal bonitu

žalobcu, žalovaný uviedol, že veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Žalovaný v súlade s § 7
ods. 2 ZoSÚ požiadal spotrebiteľa – žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a
pravdivo informácie o výške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, rodinnom stave,

počte vyživovaných detí – viď. údaje zmluvy o úvere, časť Klient (fyzická osoba) ako aj v Žiadosť
o uzatvorenie zmluvy. Žalovaný vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI – nebankový
register klientskych informácií, nakoľko žalovaný ako nebankový subjekt nie je oprávnený nahliadať
do bankového registra (nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca nemal v registri záznamy o
iných úveroch, a teda jeho úverová zaťaženosť bola nulová. Žalovaný zároveň overil žalobcom uvedený

príjem dopytom na jeho zamestnávateľa (O. O. M. B. O.), a to prostredníctvom telefonického kontaktu.
O uvedenom svedčí zápis na Schvaľovacom protokole k návrhu zmluvy 1181337. Príjem klienta bol
700 eur. Mesačné finančné výdavky (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 0. Počet
nezaopatrených detí 0. Životné minimum žiadateľa predstavovalo 198,09 eur. Životné minimum všetky
nezaopatrené deti - exekvovateľné zákonné (60 %) 0. Mesačné splátky klienta uvedené v registri NRKI

(splátkové operácie) 0. Výsledok predstavoval Príjem – výdavky 501,91 eur. Splátka žiadaného úveru
127,25 eur. Výsledkom posúdenia schopnosti splácať a porovnania príjmov a výdavkov žalobu bolo
zistenie, že výška požadovanej splátky je nižšia ako suma rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Keďže
výsledokposúdeniaschopnostisplácaťbolkladný-žiadosťžalobcubolaschválená.Vzhľadomnavyššie
citované ustanovenia poukázal na to, že žalovaný si v plnom rozsahu splnil povinnosti dané mu podľa

ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko žalovaný ako veriteľ pred samotným uzatvorením Zmluvy posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom posudzoval všetky
zákonom vyžadované činitele. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ
posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu

v tomto prípade nedošlo. Žalovaný v zmysle uvedeného poukazuje na Zmluvu o úvere časť KLIENT
(fyzická osoba), kde žalobca uviedol svoj príjem, výdavky, ako aj počet vyživovaných osôb. Žalovaný
si vyžiadal úverovú správu z Nebankového registra klientskych informácií a žalobcom uvedený príjem
overil dopytom na príslušného zamestnávateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný
zato,žesisplnilsvojezákonnépovinnosti,konalsodbornoustarostlivosťouatedazažiadnychokolností

sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal naviac ešte aj na nesprávny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve. Poukázal na to, že do ročnej percentuálnej miery nákladov
nebolo zarátané poistenie, pričom bolo podľa jeho názoru zrejmé, že poistenie nebolo vyjednané

individuálne. Taktiež pokiaľ ide o dobu uzavretia zmluvy, tá je neurčitá, pretože ide o slovné vyjadrenie na
dobu do splatenia všetkých záväzkov klienta. Pokiaľ ide o bonitu, poukázal na to, že právny predchodca
žalovaného neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou. V roku 2013 bola hranica chudoby cca 350 eur,
pričom pokiaľ ide o žalobcu, jeho zostatok, konkrétne suma 500 eur, ktorá zostala po odrátaní životného
minima, bola skoro na hranici chudoby. Právnemu predchodcovi žalovaného malo byť teda zrejmé, že

žalobca nebude schopný splácať daný úver. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 23.1.2025 sp. zn.
C-677 z roku 2023, kde Súdny dvor konštatoval, že predpoklady na výpočet RPMN musia byť v zmluve
a nestačia, aby si ich spotrebiteľ musel vypočítať sám. Pokiaľ ide o bonitu uviedol, že ak klient uviedol,
pokiaľ ide o jeho výdavky, nulu, tak právny predchodca žalovaného musel vedieť, že takéto číslo jenesprávne, a teda, ak nezisťoval ďalšie skutočnosti, nepostupoval v súlade so zákonom a so skúmaním
bonity. Na základe týchto skutočnosti má za to, že ide o bezúročný a bezpoplatkový úver, a teda žalobca
má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, pokiaľ ide o bonitu, poukázal na § 7 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere uviedol, že žalobca v časti výdavkov uviedol sumu 0 eur,
preto právny predchodca žalovaného nemohol ani verifikovať tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o rozdiel
medzi životným minimom a zostávajúcou čiastkou, ten je vo výške 150 eur, čo nie je zanedbateľná

čiastka a argumentácia žalobcu teda neobstojí. Tieto všetky skutočnosti nepreukazujú konanie veriteľa
v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami. Žaloba je preto v tomto smere nedôvodná. Tiež poukázal na
to, že zo zákona o spotrebiteľských úverov vyplýva počet splátok, termín konečnej splatnosti a dátumy
jednotlivých splátok, a teda je zrejmé, že priemerný spotrebiteľ musí byť schopný zistiť, kedy končí jeho
úverová zaťaženosť, pričom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere explicitne vyplýva aj ročná percentuálna
miera nákladov, ktorá je uvedená v percentách a je identifikovateľná. Vo vzťahu k úroku vo výške

17,76 % uviedla, že tento nebol v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi. Má za to,
že z tvrdení žalobcu, ani z predložených dôkazov nevyplýva žiadna skutočnosť, v dôsledku ktorej by
mohol byť tvrdený nárok žalobcu oprávnený, resp. v dôsledku ktorého by mohli byť jednotlivé namietané
ustanovenia zmluvy vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky

8. Súd vykonal na nariadenom pojednávaní dokazovanie skutkovými tvrdeniami strán sporu, výpisom
z úhrad zo strany žalobcu, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou a zmluvou o zabezpečení č. 120136804,
dohodou o platbách – faktúra, splátkovým kalendárom, krycím listom QuatroCar, kúpnou zmluvou zo
4.10.2013, protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidlá s príslušenstvom ku kúpnej zmluve, záznamom
o rokovaní samostatného finančného agenta, návrhom na uzatvorenie poistenia, štandardnými

európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciami o ročnej percentuálnej miere nákladov
a priemernej RPMN, informáciami o finančnom sprostredkovaní, žiadosťou o uzatvorenie zmluvy
a zmluvy o zabezpečení, všeobecnými obchodnými podmienkami, vypovedaním poistnej zmluvy,
dohodou o splátkach, schvaľovacím protokolom k návrhu zmluvy, krycím listom, povolením schválenia
zo strany Consumer Finance Holding, reportom NRKI, úrokovými mierami úverov – nové obchody,

súhrnnými informáciami o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

9. Žalobca ako dlžník požiadal dňa 04.10.2013 právneho predchodcu žalovaného Consumer Finance
Holding, a.s. o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o zabezpečení, kde okrem svojich identifikačných údajov

uviedol, že jeho mesačný príjem je 700 eur, príjem domácnosti bol 0 eur, zrážky celkom 0 eur.
Zamestnaný bol od 01.06.2011 ako kuchár v spoločnosti KLIKLAK s.r.o.

10. Dňa 04.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril
ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom tzv. zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. 12013684, predmetom

ktorej bol viazaný spotrebiteľský úver vo výške 4760 eur určený na financovanie automobilu Škoda
Octavia 1.9. TDI Elegance. Kúpna cena predstavovala 7.000 eur. Výška poskytnutého úveru predstavuje
doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 4.760 eur. V zmluve bola ako celková čiastka
uvedená suma 7.521,12 eur (ako celková čiastka s poistením suma 9.162 eur), čo mal žalovaný zaplatiť
v 72 splátkach po 127,25 eur (splátka bez poistenia 104,46 eur). RPMN v zmluve bola uvedená ako

17,76 %, ročná úroková sadzba 17,76 %, a priemerná hodnota RPMN 21,13 %. Termín konečnej
splatnosti bol uvedený 09/2019. Prvá splátka bola splatná 19.10.2013, ďalšie splátky boli splatné vždy
19. dňa v mesiaci. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalobca mal čistý mesačný príjem 700 eur, príjem
domácnosti bol 0 eur, zrážky celkom 0 eur. Zamestnaný bol od 01.06.2011 ako kuchár v spoločnosti
KLIKLAK s.r.o.

11. V zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti HAVARIJNÉ POISTENIE sa uvádza, že klient súhlasí
s uzatvorením havarijného poistenia na predmet financovania A prostredníctvom samostatného
finančného agenta Consumer Finance Holding, a.s. Viď návrh poistenia k Zmluve a Zmluve
o zabezpečení.

12. V časti predmetnej zmluvy označenej ako SPOLOČNÉ USTANOVENIA je prehlásenie klienta,
že sa oboznámil a súhlasí s VOP č. V 1/2013 a Sadzobníkom poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ichdodržiavať. Zároveň prehlásil, že podpisom Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení bol pred uzavretím Zmluvy
a Zmluvy o zabezpečení písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára
o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal.

13. V časti predmetnej zmluvy označenej ako SPOLOČNÉ USTANOVENIA je ďalej uvedené, že klient
má právo bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky.

14. Pod bodom 3 štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere podpísaných dňa
04.10.2013 žalobcom je uvedený vzorec pre výpočet RPMN s vysvetlením jednotlivých konkrétnych
koeficientov, ktoré sa dosadzujú do spomínaného vzorca, pričom sa vychádzalo z výšky úveru 4.760
eur, splátky bez poistenia 104,46 eur, počtu splátok 72.

15. V zmysle súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok

2013 (zverejnené 30.06.2013) je priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške
od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so zmluvnou platnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 21,13 %.

16. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny- nové obchody
týkajúce sa domácnosti v treťom štvrťroku v roku 2013, konkrétne v októbri 2013, úroková sadzba pre

spotrebiteľské a ostatné úvery bola vo výške 14,27 %.

17. Z predloženého splátkového kalendára podpísaného žalobcom dňa 04.10.2023 okrem iného vyplýva
aj rozpis splátok na istinu a úrok.

18. Zo záznamu o rokovaní samostatného finančného agenta s klientom pred uzatvorením zmluvy
vyplýva, že dňa 04.10.2013 spísali záznam o požiadavkách a potrebách klienta vo vzťahu k uzatvoreniu
poistnej zmluvy týkajúcej sa havarijného poistenia. Dňa 04.10.2013 bol zo strany žalobcu podpísaný
návrh na uzavretie havarijného poistenia k Zmluve a Zmluve o zabezpečení č. 120136804.

19. Z reportu NRKI zo dňa 02.10.2013 vyplýva, že žalobca nemal v registri záznamy o iných úveroch.

20. Z interných dokumentov žalovaného - schvaľovacieho protokolu k návrhu zmluvy č. 1181337,
ako aj z krycieho listu – spracovanie žiadosti QCar zo dňa 02.10.2013 vyplývajú telefónne čísla na
zamestnávateľa žalobcu, ako aj zaškrtnuté políčko KO pri aktivite nazvanej telefonické overenie príjmu

u zamestnávateľa.

21. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že žalovaný do 07.01.2019 uhradil z titulu úverovej zmluvy celkovo
6.966,47 eura (čo predstavuje rozdiel medzi úhradami vo výške 9.206,47 eura a akontáciou vo výške
2.240 eur).

22. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. 04.10.2013 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.27. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

28. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

32. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia
zmluvy, t.j. 04.10.2013 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

38. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

40. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Právny predchodca žalovaného bol obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho
podnikania (činnosti) bolo poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Žalobca konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je
preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako
aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.

43. Žalobca sa svojou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia posudzovaného ako
dôsledok porušenia povinností právneho predchodcu žalovaného vyplývajúcich z predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy. Nie je sporným, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných
náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých

náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti
právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je
potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

44. Súd teda skúmal, či nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1, 2

citovanéhozákonaakeďžeideozákonnúfikciu,tánastávazozákonazdôvodovuvedenýchvcitovanom
zákonnom ustanovení, teda bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ju namieta a súd je povinný sa ňou zaoberať
ex offo. Súd pritom nezistil žiadny z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1, keďže zmluva má písomnú formu,
obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/. V zmluve je uvedená
nielen správna výška RPMN, ale aj priemernej RPMN a predpoklady použité pre výpočet RPMN, ktoré

sú konkretizované v bode 3 štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere podpísaných
žalobcom.

45. V danom prípade sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č.

129/2010 Z.z. z dôvodu absencie údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tomto
smere súd poukazuje na záver uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra
2021, sp. zn. 2Cdo 69/2020 (R 2/2022), z ktorého vyplýva, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie

je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v
ustanovení§9ods.2písm.f/zákonasúsplnené,akzmluvaobsahujeúdajodobetrvaniazmluvyaúdaje,
z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá. S poukazom na uvedené
možno uzavrieť, že predmetná zmluva obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru 19.09.2019(splátkový kalendár podpísaný žalobcom 04.10.2013), tento údaj zodpovedal údaju 72. mesačných
splátok od 19.10.2013 s termínom splatnosti ďalších splátok vždy k 19. dňu v mesiaci. Zmluva
nepochybne zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného

spotrebiteľa obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy. Rovnaký záver bol prijatý aj ďalšími rozhodnutiami
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypodsp.zn.1Cdo/78/2020,1Cdo/200/2022a6Cdo/44/2021,teda
vo vzťahu k uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd rozhodol v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa absencie náležitosti upravenej v § 9 ods. 2 písm. k) t. j.
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, túto súd tiež nepovažoval za dôvodnú.
Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 28.02.2018, v
zmysle ktorého ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej
zložkyanuitnejsplátky(t.j.istiny,úrokovainýchpoplatkov).Takátointerpretáciauvedenéhoustanovenia

zodpovedá účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), právnym záverom
uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s.
proti C. K. z 9. novembra 2016 (ďalej aj „rozsudok ESD“ alebo „Rozsudok“) a tiež účelu samotného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej

úverovej zmluvy. Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne
vykladaťtak,žesatýmveriteľovineustanovujepovinnosťuviesťvzmluveospotrebiteľskomúverevyššie
uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo
vzťahu k anuitnej splátke ako celku. Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho

súdu (napr. sp. zn. 3 Cdo 56/2018, 3Cdo 126/2018, 4Cdo 65/2018, 6Cdo 113/2018, 7Cdo 98/2018, 1
Cdo 59/2019, 7 Cdo 101/2019, 2Cdo 236/2020) s rovnakým právnym názorom.

47. Súd sa ďalej rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu, že výška úrokovej sadzby predmetného
spotrebiteľskéhoúverujeúrokovousadzbouodporujúcoudobrýmmravom.Súdposudzovalprimeranosť

výšky dohodnutej úrokovej sadzby 17,76 % p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk
pri podobných úveroch. Podľa bankovej úrokovej štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska
bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška úrokovej sadzby pri
spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti nad 5 rokov v rozsahu 14,27 %. Podľa názoru súdu je
potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto

subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013,
ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
viac ako 100 % proti priemeru bánk. V prejednávanej veci je možné konštatovať, že dohodnutá úroková
sadzba vo výške 17,76 % podstatne neprevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú (14,27 %).

48. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu o absencii individuálneho dojednania
poistenia. Z vykonaného dokazovania totiž plynie, že žalobca rokoval so samostatným finančným
agentom pred uzatvorením zmluvy, pričom si zo štyroch možných poistení (havarijné poistenie, povinné
zmluvné poistenie, poistenie k pravidelným splátkam, poistenie GAP) vybral a dojednal havarijné

poistenie, o ostatné poistenia nemal záujem (č.l. 118). Následne došlo zo strany žalobcu k podpisu
návrhu na uzavretie havarijného poistenia k Zmluve a Zmluve o zabezpečení. Zo žiadnych ustanovení
zmluvy nevyplýva podľa názoru súdu povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu ako predpoklad poskytnutia
úveru.

49. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní napriek predchádzajúcej
výzve nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní
schopnostižalobcusplácaťposkytnutýúver.Žalovanýsícevodpovedinavýzvusúduuviedol,nazáklade
čoho posudzoval bonitu žalobcu ako žiadateľa o úver, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce
postup v súlade s § 7 ZoSÚ nemožno považovať za postačujúce.

50. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz priposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver

sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stran upríjmov,tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na

bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp 80/2020).

51. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

52. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný

posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že

má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

53. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej

povinnosti veriteľa žalovaný predložil Žiadosť o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o zabezpečení zo dňa
04.10.2013, Zmluvu a zmluvu o zabezpečení zo dňa 04.10.2013, z ktorých sú zrejmé údaje klienta
o zamestnaní a finančnej situácii opísané v bode 9-10 tohto rozsudku (žalobca mal čistý mesačný príjem
700 eur, príjem domácnosti bol 0 eur, zrážky celkom 0 eur, zamestnaný bol od 01.06.2011 ako kuchár
v spoločnosti KLIKLAK s.r.o.), výpis z registra NRKI (plynie z neho, že žalobca nie je úverovo zaťažený),

schvaľovací protokol k návrhu zmluvy a krycí list (ide o interné dokumenty, poznámka súdu).

54. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ mal zisťovať len príjem žalobcu ako spotrebiteľa,
ktorý si mal však overiť iba telefonicky u jeho zamestnávateľa, čo má preukazovať interný dokument
veriteľa – schvaľovací protokol k návrhu zmluvy a krycí list. Hodnoverné potvrdenie zamestnávateľa

nepredložil. Súd dáva do pozornosti, že oba tieto interné dokumenty sú zo dňa 02.10.2013, pričom
žiadosť o uzatvorenie zmluvy s uvedením príslušných údajov, ktoré mali byť overované (príjem), bola
vyplnená a podpísaná zo strany spotrebiteľa až 04.10.2013. Súdu tak nie je zrejmé, ako mohli byť už
dva dni predtým, ako boli vôbec poskytnuté údaje zo strany spotrebiteľa o jeho príjme veriteľovi, tietouvedené v interných dokumentoch a súčasne aj overené zo strany zamestnávateľa. Uvedené vyvoláva
dôvodné pochybnosti vo vzťahu k posúdeniu povinnej zložky skúmania príjmov žalobcu. Zo strany
žalovaného nebolo zároveň tvrdené, ani preukázané, že by si príjem overil aj výstupom z niektorého

z príslušných registrov napr. Sociálnej poisťovne.

55. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a

existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 33Cdo 2178/2018).

56. Súd zdôrazňuje, že povinnosťou veriteľa je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky spotrebiteľa. Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej

starostlivosti.

57. V odpovedi na výzvu súdu žalovaný uviedol, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal pôvodný
veriteľ zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 198,09 eur a dopytu do
úverového registra NRKI. Súd poukazuje na to, že síce z predložených dôkazov vyplýva, že právny

predchodca žalovaného uskutočnil dopyt do úverového registra, avšak žalovaný nepreukázal kedy a či
vôbec veriteľ zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalobcu (osobný/domáci rozpočet), napr. na domácnosť,
stravu, bývanie, dopravu, lieky, telefón atď. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca, podľa názoru súdu
podcenil skúmanie výdavkov žalobcu, ak sa obmedzil len na výšku sumy životného minima na jednu
dospelú osobu. Základné výdavky sú totiž výsostne individuálnou záležitosťou a veriteľ je povinný ich

zisťovať a preverovať, pričom tieto náklady nemožno stotožniť so životným minimom, ale je nevyhnutné
vychádzať z reálnych výdavkov, nakoľko štandard každého žiadateľa o úver je iný. (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.01.2025, sp. zn. 8CoCsp 3/2024)

58. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe

považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd zastáva názor, že
príjem klienta môže byť vyhovujúci, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho,
aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu,
potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona „posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,
že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch pritom
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má
veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

59. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej
schopnosti žalobcu, keď si síce obstaral údaje o príjme žalobcu (ktoré však podľa názoru súdu
dostatočne neoveril) a nulovej úverovej zaťaženosti, avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a
pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 0 eur mesačne uvedeného

žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť
dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu
splácať dlh zo zmluvy.

60. V tomto smere poukazuje súd tiež na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7

ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale
akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6CoCsp 24/2024). Postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý
nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom (výdavky vo výške 0 eur) a
nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nemožno považovať za konanie

s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.61. Podľa názoru súdu všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie
povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (§ 11 ods. 2 veta tretia, štvrtá ZoSÚ).

62. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov

znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle

§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

63. Rovnako súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné
zdôrazniť,žedodržiavanietejtozásadybyboloporušené,akbydôkaznébremenonesplneniapovinností
upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje

prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa
článku 5 tejto smernice a jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných
smernicou 2008/48 zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný
preukázať pred súdom správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je
zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva

veriteľa na spravodlivý proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný
veriteľ si musí byť vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných
povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
C-449/13).

64. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti považoval porušenie povinnosti žalovaného v
súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalobcu splácať úver v intenzite hrubého porušenia
povinnosti, preto úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 veta prvá, druhá ZoSÚ).
Žalovaný mohol teda od žalobcu požadovať iba sumu poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov
a poplatkov.

65. Pri závere o bezúročnosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, je treba vychádzať z toho, že žalobca
mal žalovanému vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru t.j. 4.760 eur Z prehľadu úhrad vyplynulo,
že žalobca žalovanému uhradil celkovo 6.966,47 eura. Žalovaný by mal preto vrátiť titulom vydania
bezdôvodného obohatenia žalobcovi sumu 2.206,47 eura (6.966,47 - 4.760). Keďže však žalobca

požadoval len 1.593,01 eura, súd mu vyhovel v zmysle jeho návrhu, ktorý nemohol prekročiť (ne ultra
petitum), a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.593,01 eur.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.