Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123373253
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123373253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovanému v 1. rade: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., a žalovanej v 2. rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie
20.828,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
18Csp/61/2024 – 222 zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 18Csp/61/2024 – 222 zo dňa 22. októbra 2024
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) uložil povinnosť žalovanému v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
vovýške17.842,02eur,úrokvovýške2.647,41eur,úrokvovýške191,74eur,úrokzomeškaniavovýške
147,72 eur, úrok vo výške 6,49 % ročne zo sumy 17.842,02 eur od 17.11.2021 do zaplatenia, najviac do
sumy 18.910,94 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.842,02 eur od 17.11.2021 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v 1. a v 2. rade vo výške 100 % (výrok II.).

1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 7 ods. 2, 3
a 4, § 8 ods. 2 a 4, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon
o stavebnom sporení“); § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov;
§ 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“); § 3 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka; § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.3. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovaným zaplatenia 20.828,89 eura na právnom základe, že medzi stranami bola uzatvorená

Zmluvaostavebnomúvereč.2674982302zodňa03.09.2014(ďalejajlen„zmluvaoúvere“),nazáklade
ktorej žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 18.300 eur, pričom sa žalovaní zaviazali splatiť
predmetný úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 125,63 eura, do pridelenia cieľovej ceny.
Predmetnúsumutvoriavkladynakontosporenia26,65euraa6,49%úrokyročnezamedziúvervovýške98,98 eura. Žalovaní si riadne a včas neplnil zmluvné povinnosti, a preto žalobca dňa 17.09.2021 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť splátok
z medziúveru bola dohodnutá na 15. deň mesiaca. Žalobca než pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej

splatnostizostatkuúverulistomzodňa01.07.2021vyzvalžalovanýchnadoplatenieomeškanýchsplátok
a upozornil ich na to, že v prípade nedoplatenia predmetných splátok, bude žiadať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalobca zúčtoval nasporenú sumu
vo výške 297,98 eura so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 18.300 eura, čo predstavuje istinu
vo výške 18.002,02 eura. Žalovaná suma vo výške 20.828,89 eura predstavuje istinu 17.842,02 eura,

nezaplatené úroky vo výške 2.647,41 eura, úrok za úver vo výške 191,74 eura, úroky z omeškania vo
výške 147,72 eura. Predmetom nároku žalobcu bolo i zaplatenie úroku vo výške 6,49 % ročne zo sumy
17.842,02 eura od 17.11.2021 do zaplatenia, najviac do sumy 18.910,94 eura, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 17.842,02 eura od 17.11.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zmluvu
o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú vzhľadom na jej formulárový typ a keďže spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, tak súd prvej inštancie ustálil, že je potrebné na právny

vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona
o ochrane spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že žalobca v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako
dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
žalovaní nekonali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovanému v 1. rade ako
dlžníkovi a žalovanej v 2. rade ako spoludlžníčke boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom si svoje
zmluvné povinnosti neplnili riadne a včas, čo vyplynulo z výpisu z účtu medziúveru, z ktorého sú zrejmé
všetky vklady prijaté zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom zmluvy
o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 18.300 eur a po pridelení cieľovej sumy tejto zmluvy, na základe

ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa medziúver
zmení na stavebný úver. Jedná sa tak o špecifický úverový produkt na základe zákona o stavebnom
sporení. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetnej zmluvy, pričom nezistil rozpor
medzi dojednanými zmluvnými podmienkami so zákonom. Konštatoval, že predmetná zmluva taktiež
spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čím nie je možné konštatovať

bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie nevyhodnotil poplatok za
uzatvorenie zmluvy o úvere a poplatok za vedenie účtu ako neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca si
poplatky účtoval v zmysle zmluvy o úvere od 20.07.2014, pričom si poplatky za vedenie účtu medziúveru
neúčtoval ani si voči žalovaným neuplatnil osobitne poplatky za upomienky.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca ako veriteľ preukázal dostatočným spôsobom
overovanie platobnej schopnosti žalovaných splácať poskytnutý úver. Súd prvej inštancie poukázal na
predloženélistinyžalobcom,atožiadosťoúverbezzáložnéhopráva,potvrdenieopríjmežalovaných,zo
strany žalovaných boli predložené výplatné pásky, zároveň poukázal na lustráciu žalobcu v príslušných
registroch, a to v bankových a nebankových informácií, lustráciu v Sociálnej poisťovni, žalobca taktiež

prihliadol na zabezpečenie životných nákladov, výšku splátky a po vyhodnotení príjmov a výdavkov
aodrátanísplátkyžiadanéhoúveruboližalovanívčaseposkytnutiaúveruzostranyžalobcuvyhodnotení
ako dostatočne bonitní. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca postupoval v súlade s ust.
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže mal k dispozícii údaje o dlžníkovi a spoludlžníkovi,
ktorí sú manželmi a nemali zaopatrené dieťa, pričom žalobca prihliadol na ich príjem a náklady a z toho

vypočítanú rezervu, a preto súd prvej inštancie ustálil, že žalobca neporušil povinnosť podľa vyššie
uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V rámci vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
zostatku úveru súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uplatnil svoje právo jednak v súlade
so zákonom, ako aj so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, ktoré mu umožňovali vyhlásiť
úver za predčasne splatný. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úvere po dobu dlhšiu

ako tri mesiace, pričom boli upozornení na možnosť zosplatnenia úveru (boli upozornení, že nedošlo
k uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru,
vrátane splátky za mesiac júl 2021). Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že žalobca
prostredníctvom predložených fotokópií doručeniek preukázal, že sa predmetné upozornenie dostalo
do dispozičnej sféry žalovaných, konkrétne žalovanému v 1. rade dňa 29.07.2021 a žalovanej v 2. rade

dňa 06.07.2021. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 23.09.2021 a žalovanej v 2. rade dňa
24.09.2021.Konštatoval, že žalobca doručoval zásielky na adresu uvedenú v zmluve o úvere. Žalovaný
však nepožiadal o vykonanie zmeny adresy trvalého pobytu, respektíve na adresu na ktorú mu majúbyť zasielané zásielky. V zmysle čl. VIII. ods. 7.3. zmluvy o úvere sa dlžník zaväzuje bez zbytočného
odkladu informovať veriteľa o všetkých zmenách skutočností týkajúcich sa osoby dlžníka, okrem iného
aj o zmene adresy trvalého, respektíve prechodného pobytu.

1.6. V súvislosti s úrokmi z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz
dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia
úveru. V prípade, ak dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácania úveru, na základe čoho

veriteľ pristúpil k jeho zosplatneniu, potom neexistuje dôvod prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru
predstavujúce odplatu za poskytnutý úver, a to vo výške dohodnutej s veriteľom. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že spôsob akým si žalobca uplatnil zmluvný úrok vo výške 6,49 % z dlžnej istiny ako aj
jeho výška sú v súlade so zmluvou ako aj zákonom, a preto zaviazal žalovaných uhradiť aj predmetný
úrok ako je uvedené vyššie (odsek 1.1.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe
pomeru úspechu strán konania.

2. Proti napadnutého rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie
domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alebo
vrátil vec na nové konanie súdu prvej inštancie. Žalovaní považovali napadnutý rozsudok za nesprávny
z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) f), g) a h) CSP. Žalovaní tak

vymenovali všetky odvolacie dôvody, pričom zvýraznili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP. Z obsahu samotného odvolania odvolaciemu súdu vyplynulo, že žalovaní svoju argumentáciu
smerovali primárne vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

2.1.Žalovanívosvojomodvolaníargumentovalitým,ženapadnutýmrozsudkomdošlokporušeniupráva

na spravodlivý proces, súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou žalovaných a riadne
neodôvodnil svoje rozhodnutie, podľa žalovaných napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti.
Konštatovali, že zosplatnenie úveru je neplatné, pretože žalobca nedoručil riadnu výzvu podľa ust.
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka obsahujúcu obligatórnu špecifikáciu splátky, s ktorou
boli žalovaní v omeškaní, pričom táto zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Bez

takejto identifikácie predmetnej splátky, potom podľa názoru žalovaných, nie je možné preskúmať
splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosti tohto
úkonu. Poukázali na to, že výzva žalobcu zo dňa 01.07.2021 takúto špecifikáciu splátky, s ktorou boli
žalovaní v omeškaní, neobsahuje. Na základe týchto skutočností žalovaní dospeli k záveru o neplatnosti
zosplatnenia úveru, a preto mala byť žaloba zamietnutá. Poukázali na rozhodovaciu činnosť v podobnej

veci, konkrétne na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 13Csp/58/2023 zo dňa 23.01.2021 (kde je
účastníkom sporu žalobca) a na potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/21/2024
zo dňa 31.07.2024. Mali za to, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevysporiadal.

3. Podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 24.01.2025 žalobca reagujúc na odvolanie

žalovaných uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so
všetkými tvrdeniami, na ktoré počas konania žalovaní poukazovali. Mal za to, že žalovaní sa odvolaním
snažia len oddialiť povinnosti im vyplývajúce z napadnutého rozsudku. Žalobca ďalej konštatoval, že nie
je obligatórnou náležitosťou uvedenie splátky, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
a zákon ju ani pre platnosť právneho úkonu nevyžaduje. Nestotožnil sa s rozhodnutím uvádzaným

v odvolaní, na ktoré žalovaní poukazovali, pretože ide nad rámec zákonných ustanovení. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaní sa replikou zo dňa 11.02.2025 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu. Uviedli, že sa nestotožňujú
s tvrdením žalobcu o účelovosti ich odvolania, taktiež ani s jeho tvrdením o vysporiadaní sa so všetkými

námietkami žalovaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Nad rámec už uvedeného
v odvolaní (odsek 2.1.) žalovaní poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/24/2024
zo dňa 09.10.2024 ako aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to: sp. zn. 7CoCsp/41/2024
zo dňa 04.12.2024; sp. zn. 7CoCsp/11/2024 zo dňa 31.07.2024; sp. zn. 11CoCsp/14/2024 zo dňa
27.11.2024. Predmetné rozhodnutia majú podporovať právne názory žalovaných týkajúcich sa uvedenia

konkrétnej splátky vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu ku ktorej došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.5. Žalobca vo svoje duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.03.2025 zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Konštatoval, že zákon nevyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom v čase zaslania upozornenia pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti neexistovala ustálená judikatúra k tejto problematike. Zároveň žalobca poukázal
na to, že v predmetnom upozornení uviedol, že žalovaní sú v omeškaní so splácaním splátok úrokov
z medziúveru, vrátane splátky za mesiac júl 2021. Iné, nové a relevantné skutočnosti neuviedol.

6. Žalovaní sa vyjadrili k duplike žalobcu podaním zo dňa 15.05.2025, avšak zotrvali pri svojej doterajšej

už uvedenej argumentácii, pričom nad rámec uviedli ďalšie rozhodnutie na podporu svojich tvrdení
(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoCsp/3/2024 zo dňa 11.07.2024).

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými
osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o dôvodnosti
odvolania žalovaných.

8. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd

Banská Bystrica domáhal voči žalovaným zaplatenia 20.828,89 eura na právnom základe, že medzi
stranami bola uzatvorená Zmluva o stavebnom úvere č. 2674982 3 02 zo dňa 03.09.2014, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 18.300 eur, pričom sa žalovaní zaviazali splatiť
predmetný úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 125,63 eura, do pridelenia cieľovej ceny.
Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 1Up/1226/2023 zo dňa 30.11.2023 vyhovel

žalobe v celom rozsahu. Žalovaní voči predmetnému platobnému rozkazu podal vecne odôvodnený
odpor. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 27.03.2024 postúpil vec Okresnému súdu Nitra
ako vecne príslušnému súdu. Následne súd prvej inštancie v priebehu konania rozhodol napadnutým
rozsudkom tak, ako je uvedené vyššie (odsek 1.1.).

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2011 do 30.06.2024, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho

vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie
questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu
(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu

nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. V súvislosti s námietkou žalovaných o nešpecifikovaní konkrétnej splátky vo výzve podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobcom, v dôsledku ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru odvolací súd konštatuje, že v otázke určitosti tejto výzvy podľa predmetného ustanovenia, teda

či je táto výzva určitá, ak neobsahuje uvedenie konkrétnej dlžnej splátky, pre ktorú veriteľ je oprávnený
pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s ktorou je spotrebiteľ v zmysle dikcie ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka viac ako 3 mesiace v omeškaní, je potrebné zdôrazniť, že z gramatického
výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné uplynutie trojmesačnej lehoty od omeškania

so zaplatením splátky a kumulatívne musí dodávateľ upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva
v lehote nie kratšej ako 15 dní. V prípade, keď zákonodarca vymedzil podmienku splátky, mal na mysli
omeškanie v poradí prvej splátky, a to za predpokladu, že nie je spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na
dikciu predmetného ustanovenia odvolací súd konštatuje, že dodatočné uhradenie omeškanej splátkyspotrebiteľom konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Takýto právny
názor je možné podporiť dikciou ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré tiež časovo limituje
právo dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Upozornením má zákonodarca na

mysliadresovanúpísomnosť,ktorásamusínevyhnutnedostaťdosférydispozíciespotrebiteľa,azktorej
obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 citovaného
ustanovenia, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Úkon dodávateľa musí
spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať

s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ďalej odvolací súd konštatuje,
že pri interpretácii právnej normy je potrebné vychádzať nielen z gramatického výkladu, ale aj z účelu
právnej normy, poprípade zo samotného účelu právneho predpisu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 92/2012 zo dňa 10. mája 2012 a uznesenie NS SR
sp. zn. 5Obdo/13/2023 zo dňa 14. júna 2023]. Odvolací súd zastáva názor, že účel predmetného
ustanoveniapredstavujeochranuspotrebiteľa,pretožemudefactoposlednýkrátumožňujeuhradiťsvoju

splatnú peňažnú mesačnú pohľadávku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú má
veriteľ zákonnú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bez ohľadu na to, že by bol spotrebiteľ v
omeškaní už i so skoršími mesačnými splátkami), čím by zamedzil možnosti veriteľa vykonať závažnú
zmenu v obsahu záväzku zo strany veriteľa v podobe zmeny spôsobu splácania existujúceho dlhu,
respektíve straty výhody splátok.

13. Na základe vyššie vyjadreného účelu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy zakotvenej
v predmetnom ustanovení a vzhľadom na samotný následok, ktorý potencionálne môže nastať (strata
výhody splátok) sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalovaných, že je potrebné uvedenie konkrétnej
splátky, s ktorou je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, vo výzve podľa vyššie citovaného

ustanovenia. Jedná sa tak o rozhodujúcu skutočnosť, pretože spotrebiteľ ako slabšia strana musí
vedieť, pre ktorú konkrétnu splátku bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a na ten účel má slúžiť
výzva v zmysle predmetného ustanovenia, ktorá svojim charakterom na túto skutočnosť spotrebiteľa
upozorňuje. Výlučné uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní nepostačuje k tomu, aby
spotrebiteľ mohol posúdiť, ktorá (splatná) splátka je spôsobilá vyvolať následok v podobe vyhlásenia

predčasnej splatnosti dlhu, respektíve ktorú považuje dodávateľ za relevantnú pre jeho následný postup,
pričom ak túto dlžník následne, respektíve dodatočne po splatnosti uhradí, tak zmarí zákonnú možnosť
veriteľa uskutočniť zmenu v obsahu záväzku v podobe straty výhody splátok úveru (pre porušenie
povinnosti spotrebiteľa plniť dlh rozvrhnutý do vopred dojednaných mesačných splátok riadne a včas).
Odvolacísúdvyjadrujenázor,žejenamiestetakývýklad,vzmyslektoréhojemožnépovažovaťzaurčitú

lentakúvýzvu,vktorejveriteľuviedolkonkrétnusplátku,sktoroujedlžníkvomeškaníviacako3mesiace
a pre ktorú upozorňuje dlžníka, že pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu (za predpokladu,
že nebude dodatočne uhradená). Nestačí tak ako v tomto prípade uviesť v predmetnej výzve „vrátane
splátky za mesiac júl 2021“ na špecifikáciu konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej dochádza k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v čase doručenia výzvy podľa

predmetného ustanovenia žalovaným (vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol rozhodujúci deň uloženia
zásielky – 06.07.2021), splátka za mesiac júl 2021 nebola splatnou (vzhľadom na to, že v rámci zmluvy
o úvere sa strany dohodli na splátkach 15. deň mesiaca), avšak žalobca si nárokoval uhradenie aj tejto
splátky, pričom túto výzvu datoval k prvému dňu mesiaca. Žalobca tak porušil podmienky dojednané
zmluvou o úvere v rámci dojednania dátumu splatnosti splátok vo vzťahu k splátke za mesiac júl 2021.

14. Odvolaciemu súdu ďalej v rámci určitosti predmetnej výzvy sa nejaví ako logický výklad, na základe
ktorého by sa mala považovať za určitú taká výzva, v ktorej veriteľ (dodávateľ) úhrnom vyjadrí sumu
(častokrát i sumu celkového dlžného úveru od počiatku omeškania dlžníka), ktorú má dlžník uhradiť
spolu s výzvou na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak daná úhrnná suma (splatná suma)

nebude (dodatočne) uhradená. Účel ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nepredstavuje
nútenie spotrebiteľa k úhrade celého zameškaného dlhu (od počiatku omeškania dlžníka s jednotlivými
splátkami), ale práve jeho mobilizácia k úhrade (minimálne) konkrétnej splátky, s ktorou je v omeškaní
viac ako 3 mesiace, a pre ktorú ho veriteľ upozorňuje na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
dlhu. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je pri spotrebiteľských sporoch potrebné chápať

ako zákonný mantinel (ktorý je potrebné dodržať popri ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka)
poskytnutia vyššej ochrany slabšej strany pri možnosti postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a nie len ako zákonný predpoklad, ktorý je potrebné formálne (akokoľvek) naplniť (bez
dôrazu na jeho účel a následok ku ktorému môže smerovať) k tomu, aby veriteľ (dodávateľ) moholprikročiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že je potrebné na
inštitút mimoriadneho zosplatnenia úveru v spotrebiteľských sporoch nahliadať ako na krajné riešenie
nasledujúce po naplnení (nie len formálne) účelu ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

veriteľom, ktoré v spotrebiteľských sporoch pristupuje k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka
ako zákonný dôsledok zvýšenej ochrany slabšej strany záväzkovoprávneho vzťahu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) ohľadom uvedenej otázky určitosti výzvy. Najvyšší súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2020 zo dňa 26.06.2024 v bode 12.2 až 12.3 uviedol, že
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým,

že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením

akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná
suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol
byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“ Obdobný právny názor
bol najvyšším súdom vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 (najmä bod
23. odôvodnenia), ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 (najmä bod 14.2).

16. S ohľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nedostatočne právne

posúdil konkrétne okolnosti mimoriadneho zosplatnenia, preto sa uvedeným zaoberal odvolací súd,
a to najmä s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaných. Súd prvej inštancie len konštatoval,
že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšie ako tri mesiace, zároveň
boli upozornení na možnosť zosplatnenia úveru, boli upozornení, že nedošlo k uhradeniu vkladu na
účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac

júl 2021. Z výzvy zo dňa 01.07.2021 vyplýva, že sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia
celkovej výšky úrokov z medziúveru, respektíve celkovej výšky vkladov spolu 753,72 eura. Avšak z
tejto výzvy nevyplýva konkrétna splátka (lehota jej splatnosti a výška), s ktorou boli žalovaní ku dňu
doručenia predmetnej výzvy v omeškaní. Odvolací súd zastáva názor, že pre určitosť výzvy podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepostačuje len matematickým prepočtom dedukovať, ktorá splátka

predstavuje splátku, pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Na tomto mieste
odvolací súd poznamenáva, že dlžník oddiali možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie
zaplatením celého dlhu, respektíve uvedenej dlžnej sumy (v konkrétnom prípade sumy 753,72 eura),
ale zaplatením jedinej splátky, a to splátky, pre ktorú má veriteľ úmysel mimoriadne zosplatniť úver (v
tomto prípade mesačná splátka vo výške 125,63 eura vyplývajúca zo zmluvy o úvere). Odvolací súd

zároveň pripomína, že žalobca v tejto výzve žiadal uhradiť aj splátku za mesiac júl 2021, ktorá ešte
nebola splatnou v čase doručenia výzvy žalovaným. Nad rámec uvedeného, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť neurčitosti výzvy sa neprejavuje výlučne v rovine otázky
platnostimimoriadnehozosplatneniaúveru,aletiežvrovinesúdnehoprocesu,pretožesúdniejepovinný
ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm
zisťovať (narážajúc na „procesné limity“ v zmysle ust. § 132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku moholveriteľ úver zosplatniť. Odvolací súd ďalej konštatuje, že takáto požiadavka je v absolútnom rozpore
nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne v rozpore s elementárnymi ústavnými
zásadami nestrannosti súdu, rovnosti postavenia strán pred súdom a ochrany slabšej strany (viď

rozsudok Krajský súd v Žiline sp. zn. 7CoCsp/10/2024).

17. Odvolací súd na záver ako obiter dictum dáva do pozornosti zápisnicu z rokovania
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.04.2025, kde bolo prijaté stanovisko
občianskoprávnych senátov Krajského súdu v Nitre, že vo výzve na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie o splnení všetkých podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd
vyhodnotil výzvu zo dňa 01.07.2021, ktorá predstavuje výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, za absolútne neplatný právny úkon nevyvolávajúci právne účinky práve pre jeho neurčitosť.

Keďže predmetná výzva je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo dôjsť ani k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, respektíve predčasnému zosplatneniu úveru. Odvolací súd tak
dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho postupom podľa ust. §
388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a vzhľadom
na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, tak im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.