Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201080
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: Roľnícke družstvo podielnikov, Bratislavská 535, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 00 190 586,
zast.: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 51 289 610,
protižalovanému:MinisterstvoživotnéhoprostrediaSlovenskejrepubliky,NámestieĽudovítaŠtúra35/1,
Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Most pri Bratislave, Bratislavská 96/98, Most
pri Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4533/2019-1.8, 2846/2019 zo dňa
03.04 .2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Okresného úradu Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-SC-
OSZP/2016/7814Po zo dňa 15.05.2017 (ďalej aj len ,,rozhodnutie o súhlase“) bol žalobcovi ako

žiadateľovi podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o odpadoch“ alebo ,,zákon č. 79/2015 Z.z.“) vydaný súhlas na
využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, na pozemkoch parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/
XX, XX/X k.ú. A., B. C. D. na dobu určitú do 30.04.2020. Okresný úrad Senec povolil rozhodnutím o
súhlase využívať na povrchovú úpravu terénu odpady kategórie ostatné, zaradené podľa vyhlášky č.
365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov): 17 01 01 betón, 17 01 07 zmesi betónu, tehál,
škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06, 17 05 04 zemina a kamenivo

iné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, 17 08 02 stavebné
materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01 s celkovým objemom 150 000 m3 odpadov.
Na Okresný úrad Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referent starostlivosti o životné prostredie
(ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) bol doručený podnet E. F. na preskúmanie rozhodnutia o súhlase
mimo odvolacieho konania a postúpený podnet Okresného riaditeľstva policajného zboru v Senci na
prešetrenie rozhodnutia o súhlase.

2. Prvostupňový orgán listom oboznámil účastníkov konania o skutočnostiach, ktoré boli obsahom
podnetov, pričom uvedené spočívali najmä v tom, že rozhodnutie o súhlase umožňuje využiť na terénne
úpravy odpady, ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie recyklovať alebo pripraviť na opätovné
využitie, resp. nie sú inertným odpadom, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch a takéto odpady nie jemožné použiť na povrchovú úpravu terénu. Ďalej spočívali v tom, že odborný posudok č. MostpB/2016
z24.10.2016kvydaniusúhlasunavyužívanieodpadovnapovrchovúúpravuterénuniejevypracovanýv
súlade s príslušnými právnymi predpismi a že rozhodnutie o súlade bolo vydané bez posúdenia činnosti

využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len ,,zákon č. 24/2006 Z.z.“), pričom v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 371/2015 Z.z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej aj len ,,vykonávacia vyhláška“) má byť
prílohou žiadosti záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo

rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Ďalej súvisiaci spisový materiál neobsahuje vyjadrenie Okresného
úradu Senec podľa § 99 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o odpadoch k rozhodnutiu vydanému podľa
stavebného zákona obcou Most pri Bratislave pre stavbu ,,Ťažba štrkopieskov Most pri Bratislave“,
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 39 vykonávacej vyhlášky.

3. V zmysle podnetu Okresného riaditeľstva PZ v Senci bolo zistené, že G. C., mala vo svojom

služobnom počítači vytvoriť písomnosť ,,Terénne úpravy – vyjadrenie“ adresovanú žalobcovi, týkajúcu
sa stavby ,,Terénne úpravy“ parc.č. XX/XX, XX/XX, XX/XX (pôvodné parc.č. XX/X) k.ú. A. k.ú. Most
pri Bratislave, v ktorom je uvedené, že na terénne úpravy môžu byť použité odpady 17 05 04 zemina
a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05,
pričom G. C. si bola pri spracovaní rozhodnutia o súhlase vedomá, že na terénne úpravy môže byť

využitý iba odpad kat.č. 17 05 04 a 17 05 06, avšak napriek tomu povolila žalobcovi použiť aj odpady
kat.č. 17 01 01 a 17 01 07 a 17 08 02. Obec Most pri Bratislave oznámením č. 2778/2016 opravila
rozhodnutie č. 2126/2016 - 03 z 14.10.2016 tak, že som miesto realizácie stavby bez uvedenia dôvodu
rozšírila o pozemok par.č. XX/XX v k.ú. A., pričom tento pozemok má v nájme spoločnosť NDD, s.r.o.
od Slovenského pozemkového fondu. Okresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase vydal súhlas na

využívanie odpadov na povrchovú úpravu aj na tomto pozemku par.č. XX/XX v k.ú. A..

4. Prvostupňový orgán po oboznámení sa s rozhodnutím o súhlase a súvisiacim spisovým materiálom
zistil nedostatky, ktoré naznačovali porušenie zákona pri vydaní rozhodnutia, preto oznámil účastníkom
konania začatie konania o preskúmaní rozhodnutia o súhlase mimo odvolacieho konania listom

z 06.03.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, uvedeným v podnetoch v stanovenej
lehote. Žalobca sa vyjadril listom doručeným 21.03.2018, obec Most pri Bratislave sa vyjadrila listom z
20.03.2018. Následne prvostupňový orgán oboznámil Okresný úrad Senec o skutočnostiach uvedených
podnetov, upovedomil ho o začatí konania o preskúmaní jeho rozhodnutia o súhlase mimo odvolacieho
konania a požiadal ho o zaslanie stanoviska k uvedeným skutočnostiam. Okresný úrad Senec reagoval

listom, v ktorom uviedol, že spis k rozhodnutiu o súhlase obsahuje spisový materiál v podobe a forme,
v akej bol vedený bývalou zamestnankyňou Okresného úradu Senec, spis je doplnený o doručenku
k rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 26.05.2016, iné doklady stanoviská vyjadrenia a pod.,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o súhlase nie sú k dispozícii, a teda nie je možné
ďalšie skompletizovanie spisu. Prvostupňový orgán uviedol, že preskúmaním rozhodnutia o súhlase a

spisovéhomateriáluOkresnéhoúraduSeneczistil,žeprivydanírozhodnutiaosúhlasedošlokporušeniu
príslušných ustanovení správneho poriadku zákona o odpadoch a vykonávacej vyhlášky. Okresný úrad
Senec nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 a 5, § 18 ods. 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 2, § 52
ods. 1 správneho poriadku, § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, § 20 ods. 1, § 39 ods. 2 vykonávacej vyhlášky.

5. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia zo spisového materiálu
Okresného úradu Senec, ktoré spočívali v tom, že žalobca listom z 15.04.2016 požiadal o udelenie
súhlasu na vykonanie rekultivácie skládky odpadov (III. etapa) a na uzavretie skládky odpadov podľa
§ 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. V spise sa ďalej nachádza žiadosť z 06.12.2016, ktorú
podal splnomocnený zástupca žalobcu podľa pokynov Okresného úradu Senec uvedených v jeho výzve

rozhodnutí o prerušení konania z 26.05.2016. V žiadosti sú uvedené len dva druhy odpadov na ich
využitie na povrchovú úpravu terénu, odpady kat. č. 17 05 04 a 17 05 06 v množstve 50 000 m3. V
spise sa nachádzala ďalšia žiadosť žalobcu o udelenie súhlasu na využívanie odpadov kat. č. 17 01 01,
17 01 07, 17 05 04, 17 05 06, 17 08 02 na povrchovú úpravu terénu bez uvedenia dátumu žiadosti a
bez dátumu podania a s odôvodnením, že predmetná lokalita slúžila v minulosti na ukladanie inertného

odpadu ako skládka I. stavebnej triedy, sčasti bola zavezená, a teda v súčasnosti je potrebné dokončiť
vyrovnanie depresií a upraviť povrch celej lokality, predmetné pozemky začleniť do okolitého terénu.6. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že Okresný úrad Senec vydal rozhodnutie o súhlase,
ktorým bol žalobcovi ako žiadateľovi podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch vydaný súhlas na
využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, pričom tento súhlas bol odôvodnený tým, že má ísť

o ukončenie terénnych úprav celej plochy, ktorá sa v súčasnosti nedá využiť, v opise technologického
postupu uviedol, že má ísť o odstránenie nelegálnych skládok odpadu a znečistených vrstiev pôdy,
vyplnenie depresií povolenými odpadmi a ukončenie terénnych úprav. Cieľom povrchovej úpravy je
upraviť terén po ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho do pôvodného stavu. Prvostupňový orgán konštatoval, že
v podkladoch, ktoré boli súčasťou spisového materiálu (VÚKMI Bratislava, EQUIS spol. s r.o., Bratislava

Ťažobňa štrkopieskov Most pri Bratislave, Rekultivácia územia 08/2000, Technická správa Ťažobaňa
štrkopieskovStudené,komunikácie,úpravavjazduavýjazdu2016,EQUISspol.sr.o.,Roľníckedružstvo
Most pri Bratislave, Ťažobaňa štrkopieskov Studené, Terénne úpravy alternatívne riešenie 4/2022) sa
uvádza, že v extraviláne obce Most pri Bratislave, časť Studené prebiehala počas cca desiatich rokov
ťažba štrkopieskov suchým spôsobom z povrchu, pričom išlo o odťažovanie vrstvy nad úrovňou hladiny
podzemných vôd. Lokalita počas ťažby bola zavážaná inertným materiálom tak, aby bola dosiahnutá

približne nivelita okolitého terénu, pričom v časti lokality prebiehalo riadené skládkovanie prevažne
inertných a komunálnych odpadov.

7. Prvostupňový orgán poukázal na odborný posudok pre žalobcu, pre Projekt Ťažobňa štrkopieskov
Studené, Terénne úpravy vypracovaný v zmysle bodu I. 11. prílohy č. 22 k vykonávacej vyhláške, ktorý je

prílohou žiadosti o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods.
1 písm. s) zákona o odpadoch. Prvostupňový orgán uviedol, že v rozhodnutí o súhlase Okresný úrad
Senec povolil v rozpore s § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky a § 6 ods. 1 zákona o odpadoch využitie
odpadu kat. č. 17 01 01 a 17 08 02. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky
účinné od 01.01.2016 jasne stanovuje kritériá pre odpady, ktoré sa môžu používať na povrchovú

úpravu terénu, pričom určuje, že sa môže použiť inertný odpad a odpad z demolácií, ktorý nie je
možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie ďalej zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné
použitie. Odpad 17 01 01 je síce inertný, ale nespĺňa požiadavku nemožnosti jeho ďalšieho zhodnotenia
recykláciu, alebo prípravou na opätovné použitie a odpad 17 08 02 nie je inertným odpadom. Podľa
prvostupňového orgánu ust. § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky platí od 01.01.2016 aj bez vymenovania

konkrétnych druhou odpadov, vhodných na použitie na povrchovú úpravu terénu, ktoré sú od 01.01.2018
ustanovené v § 20 ods. 3 vykonávacej vyhlášky. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobcovi bolo
obcou Most pri Bratislave vydané rozhodnutie č. 2126/2016-03 z 14.10.2016 v spojení s opravou listom
č. 2778/2016 z 09.11.2016, ktorým mu bolo udelené povolenie na terénne úpravy po ukončení prevádzky
pre stavbu ,,Ťažobňa štrkopieskov Most pri Bratislave“, pričom v prípade, ak sa na terénne úpravy

používajú odpady od 01.01.2016, sa na túto činnosť vzťahuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona
o odpadoch, ktorý bol predmetom rozhodnutia o súhlase.

8. V odôvodnení prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že žalobca má nehnuteľnosti (pozemky,
pre ktoré bol vydaný súhlas) prenajaté od fyzických osôb na základe nájomných zmlúv o nájme

poľnohospodárskych pozemkov na dobu neurčitú, pričom k niektorým pozemkom predložil výpis
z katastra nehnuteľností, čím preukázal vlastnícke právo. Súčasne žalobca predložil nájomnú zmluvu so
Slovenským pozemkovým fondom č. 4-2347/05, uzavretú na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.10.2014
a spis neobsahuje inú platnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom na parc. č. XX/XX k.ú. A..

9. Prvostupňový orgán poukázal na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky, upravujúce povinné
prílohy žiadosti o povrchovú úpravu terénu, pokiaľ ide o banské diela a lomy a ďalej uviedol, že bolo
potrebné k žiadosti doložiť rozhodnutie zo zisťovacieho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., čo
však žalobca neurobil. Súčasne s poukazom na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky konštatoval,
že žalobca k žiadosti nepriložil výpis zo živnostenského alebo obchodného registra, nie starší ako 30 dní,

ktorý by preukazoval oprávnenie na podnikanie a pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada
o udelenie súhlasu. Prvostupňový orgán ďalej vyčítal Okresnému úradu Senec, že neoznámil začatie
konania účastníkovi konania obci Most pri Bratislave, v dôsledku čoho postupoval v rozpore s § 18 ods.
3 správneho poriadku a súčasne, že nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho
poriadku.

10. Žalobca následne podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.11. V odôvodnení žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. K námietke, že prvostupňový
orgán nedal účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi jeho rozhodnutia uviedol, že
prvostupňový orgán obsah podnetov, ktoré mu boli doručené a na podklade ktorých začal konanie

o preskúmanie rozhodnutia o súhlase, premietol do oznámenia o začatí konania. K námietke, že
prvostupňový orgán rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu žalovaný poukázal na to,
že prvostupňový orgán požiadal Okresný úrad Senec o zaslanie kompletného spisového materiálu
a ďalším listom vrátil tento spis Okresnému úradu Senec z dôvodu vydania stanoviska ako aj z dôvodu
jeho skompletizovania. Povinný skompletizovať spis je orgán, ktorý rozhodnutie vydal, pričom tento má

k dispozícii všetky podklady, vrátane dokladov o expedovaní a doručení podkladov a v prípade absencie
niektorého z dokladov je povinný reklamovať chýbajúci doklad na pošte, resp. rekonštruovať spis
v spolupráci s účastníkmi konania. Orgán, ktorý preskúmava rozhodnutie, nie je povinný kompletizovať
spis, tak ako namietal žalobca v odvolaní.

12. Žalovaný nevyhovel ani námietke, že preskúmanie mimo odvolacieho konania nie je určené na

odstraňovanie procesných vád a nedostatkov a dôvodom pre zrušenie rozhodnutia môžu byť len vady
právneho charakteru spočívajúce v porušení hmotného práva. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu považuje za správne, pričom k zrušeniu rozhodnutia o súhlase došlo z dôvodu, aby sa procesné
pochybenia dali do súladu s procesnoprávnymi ako aj hmotnoprávnymi predpismi.

13. K námietke, že v prípade žalobcu nejde o rekultiváciu banského diela, ale o rekultiváciu
skládky, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pri prieskume rozhodnutia o súhlase vychádzal
z tohto rozhodnutia, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na povrchovú úpravu terénu v rámci
projektu Ťažobňa štrkopieskov, Studené, Terénne úpravy, alternatívne riešenie v k.ú. Most pri Bratislave,
EQUIUS, 2002 a zo súvisiaceho spisového materiálu. K tomu uviedol, že správny orgán v rámci

mimoodvolacieho konania nie je oprávnený vyhľadávať doklady na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, ani
u účastníka konania. Poukázal na odborný posudok č. MostpB/2016, ktorý je súčasťou spisu a z ktorého
vyplýva, že cieľom povrchovej úpravy je upraviť a zrekultivovať terén po ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho
do pôvodného stavu.

14. Žalovaný poukázal na to, že v spise sa nachádza aj žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu podľa §
97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch, bez dátumu a bez pečiatky podateľne Okresného úradu Senec.
Táto žiadosť je opatrená pečiatkou žalobcu a podpísaná dvoma osobami. K tomu žalovaný uviedol, že
žalobca podal dňa 18.04.2016 žiadosť o udelenie súhlasu na vykonanie rekultivácie skládky odpadov
a na jej uzavretie, pričom podľa pokynov Okresného úradu Senec prepracovalo pôvodnú žiadosť na inú

vec a dňa 09.12.2016 požiadalo o udelenie súhlas na využitie odpadov na povrchovú úpravu terénu.
Podľa žalovaného pôvodná žiadosť stratila význam, keďže ju nahradila nová žiadosť, a preto nebolo
potrebné konať zvlášť o prvej žiadosti.

15. Záverom sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, a preto svojím rozhodnutím

č.: 4533/2019-1.8, 2846/2019 z 03.04.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie
Okresného úradu Senec o udelení súhlasu.

II.
Žaloba

16. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov

podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie a súčasne, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania.

17. Žalobca vytýka napádanému rozhodnutiu, že toto sa v podstate obmedzilo len na konštatáciu

priebehu správnych konaní, na citáciu zákonných ustanovení, na prevzatie a opísanie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, a to bez toho, aby sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobnejšie
zaoberal právnymi a skutkovými námietkami žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje
žalobca za nepreskúmateľné.18. Namietal, že prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým zrušil právoplatné
rozhodnutie o súhlase na základe neúplného spisu Okresného úradu Senec. Okresný úrad Senec

sám vo svojom stanovisku zo dňa 20.03.2018, o ktorom sa žalobca dozvedel až z prvostupňového
rozhodnutia, uviedol, že iné doklady, stanoviská, vyjadrenia a pod., ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia o súhlase, nie sú k dispozícii, a teda nie je možné ďalšie skompletizovanie spisu
k rozhodnutiu o súhlase. V tejto súvislosti namietal tvrdenie žalovaného, že nebolo povinnosťou
Okresného úradu Bratislava skompletizovať celý administratívny spis, pretože Okresný úrad Bratislava

má v mimoodvolacom konaní postavenie prvostupňového správneho orgánu. Správne orgány podľa
žalobcu nemohli na základe neúplného administratívneho spisu správne posúdiť skutkový stav a
následne vo väzbe na to posúdiť zákonnosť rozhodnutia a dospieť k záveru, že rozhodnutie o súhlase
je nezákonné.

19. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že zistený skutkový stav deklarovaný v napadnutom rozhodnutí a

zistené údajné porušenia zákona nemajú oporu v administratívnom spise alebo sú v rozpore s dokladmi,
na ktoré sa odvoláva správny orgán v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný
tvrdí, že v Odbornom posudku č. MostpB/2016 (str. 7 napádaného rozhodnutia), ktorý je súčasťou
spisového materiálu, sa uvádza, „že cieľom povrchovej úpravy terénu je upraviť a zrekultivovať terén
po ťažbe štrkopieskov a vrátiť ho do pôvodného stavu.“ Správne orgány podľa žalobcu opomenuli,

čo vyplýva aj z dokladov v neúplnom administratívnom spise, že v danom prípade sa u žalobcu už
nejednalo o žiadnu ťažbu štrku, ale žalobca o súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu
žiadal z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky odpadov, ktorú mal žalobca povolenú.
Teda povrchová úprava terénu smerovala k dokončeniu rekultivácie skládky odpadov a žalobca už
roky ťažbu štrku na pôvodnej parcele nevykonáva a na tejto parcele mal riadne povolenú skládku I.

stavebnej triedy. Aj z odôvodnenia samotného zrušeného rozhodnutia o súhlase vyplýva, že „RDP Most
pri Bratislave na predmetných pozemkoch v minulosti prevádzkovalo skládku na inertný odpad v zmysle
osobitných podmienok. Skládka bola v roku 2000 uzatvorená bez ukončenia celkovej povrchovej úpravy
predmetných parciel.“.

20. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením namietal závery správnych orgánov, ktoré za
porušenie zákona považovali skutočnosť, že Okresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase povolil
žalobcovi využívať na povrchovú úpravu terénu aj odpady – kat.č. 17 01 01 betón, ktorý nie je možné
podľa § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky použiť na povrchovú úpravu terénu. Taktiež odpad kat. číslo
17 08 02 (stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01) nie je inertný odpad, a podľa

§ 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky nie je možné ani tento druh odpadu použiť na povrchovú úpravu
terénu. Uvedené správne orgány vyhodnotili ako rozpor s § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky a § 6 ods.
1 zákona o odpadoch. Žalobca poukázal na citácie § 20 ods. 1 a 3 vykonávacej vyhlášky a § 2 ods. 2
vyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení účinnom
do 31.12.2017, teda v čase vydania zrušeného rozhodnutia o súhlase, ktoré neupravovalo konkrétne

druhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu. Jediným kritériom
podľa právnej úpravy platnej v čase vydania zrušeného rozhodnutia o súhlase bolo kritérium ustanovené
v § 2 ods. 2 vyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti,
ktoré bližšie charakterizovalo, čo sa považuje za inertný odpad a kritérium uvedené v § 20 ods. 1
vykonávacej vyhlášky a to, že tie inertné stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré nie je možné

vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použite, môžu
byť tiež použité na povrchovú úpravu terénu. Podľa žalobcu teda samotná právna úprava pripúšťala,
že za určitých podmienok bolo možné na povrchovú úpravu terénu použiť aj inertné stavebné odpady
a odpady z demolácií, kam patria aj povolené druhy odpadov – betón a stavebné materiály na báze
sadry iné ako uvedené v 17 08 01. V tejto súvislosti poukázal na bod 7. odborného posudku, ktorý bol

podkladom zrušeného rozhodnutia o súhlase, ktorý uvádza, za akých podmienok je možné použiť aj tieto
inertné odpady, ktoré boli bližšie uvedené v napadnutom rozhodnutí ich katalógovým číslom. Žalobca
uviedol, že zo zákonnej úpravy platnej v čase vydania zrušeného rozhodnutia nevyplývalo, že by na
povrchovú úpravu terénu nemohli byť využívané inertné odpady uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Samotné správne orgány vždy mali v praxi pochybnosti o tom, ktoré inertné odpady je možné a ktoré

nie, používať na povrchovú úpravu terénu. Táto otázka však podľa žalobcu nemôže byť predmetom
subjektívnej úvahy správneho orgánu, a to ani s odkazom na § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré
zakotvilo len hierarchiu odpadového hospodárstva ako záväzné poradie tam vymenovaných priorít.21. Žalobca ďalej namietal správnosť záveru žalovaného, ktorým vytýkal, že rozhodnutie o súhlase
bolo vydané bez posúdenia činnosti využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, odvolávajúc sa na § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky. K tomu
uviedol, že cit. ustanovenie vykonávacej vyhlášky sa vzťahuje na povrchovú úpravu terénu len v prípade,
ak ide o povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a
lomu. To nie je a nebol prípad žalobcu, pretože sa jednalo o skládku povolenú a prevádzkovanú podľa
osobitnýchpodmienoknapôvodnejcelejparceleXX/X,ktorábolauzavretáasprávnekonaniesmerovalo

k vydaniu povolenia na rekultiváciu skládky odpadov a jej uzatvorenie a v tej súvislosti aj (na základe
výzvy samotného správneho orgánu) k vydaniu súhlasu na povrchovú úpravu terénu. Z takéhoto
nesprávne ustáleného skutkového stavu potom správne orgány dospeli aj k nesprávnemu právnemu
záveru, že prílohou žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu
terénu mali byť náležitosti podľa § 39 ods. 2 písm. a), b) vykonávacej vyhlášky. Žalobca uviedol,
že rovnaká právna argumentácia platí aj pre § 39 ods. 2 písm. b) vykonávacej vyhlášky, pretože cit.

ustanovenie sa vzťahuje na povrchovú úpravu terénu len v prípade, ak ide o povrchovú úpravu terénu,
ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, čo nie je prípad žalobcu.

22. K dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca namietal, že prvostupňový orgán odňal žalobcovi
právooboznámiťsaspodkladmiprerozhodnutie,čímporušil§3ods.2a§33ods.2správnehoporiadku.

Uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s nasledovnými podkladmi: spisový materiál Okresného
úradu Senec č. OU-SC-OSZP-2016/007814; vyjadrenie Obce Most pri Bratislave - list č. 783/2018-2 z
20.03.2018; stanovisko Okresného úradu Senec k prejednávanej veci - list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/
Ra-stan. z 20.03.2018. O týchto podkladoch rozhodnutia sa žalobca dozvedel až z prvostupňového
rozhodnutia, a preto nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Možnosť vyjadriť sa

k daným podkladom nedal žalobcovi ani žalovaný, pretože žalobcovi nedoručil výzvu podľa § 33 ods.
2 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal s jeho námietkou, že nie je postačujúce, že obsah podnetov na preskúmanie rozhodnutia
(podané E. F. a Okresným riaditeľstvom PZ v Senci) prvostupňový orgán preniesol do svojho oznámenia
o začatí konania. K namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobca poukázal na

rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Szd 7/2009 z 23.03.2010 a sp.zn. 6 Sžo 165/2010 z 24.11.2010.
Žalobcaďalejnamietal,žežalovanýsanevyjadrilkjehonámietke,žemubolanavyjadreniekpodkladom
rozhodnutia poskytnutá neprimerane krátka lehota, a to 5 kalendárnych dní.

III.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
Vo vzťahu k námietke neúplného administratívneho spisu uviedol, že Okresný úrad Senec predložil
administratívny spis prvostupňovému orgánu, ktorý po jeho preštudovaní oznámil začatie konania o

prieskume mimo odvolacieho konania. Keďže administratívne konanie na Okresnom úrade Senec viedla
bývala zamestnankyňa, voči ktorej bolo toho času vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania
trestnejčinnostivsúvislostisvýkonomjejpovinnostívyplývajúcichzjejzamestnanianaOkresnomúrade
Senec, Okresný úrad Senec z dôvodu právnej istoty upozornil nadriadený orgán o možnosti neúplnosti
dokumentácie v dotknutom administratívnom spise práve z vyššie uvedeného dôvodu. Žalovaný v tejto

súvislosti zdôraznil, že súčasťou administratívneho spisu sú písomnosti a údaje (okrem rozhodnutia
vydanéhopodľazákonač.24/2006Z.z.,absenciaktoréhojejednýmzdôvodovprezrušenierozhodnutia
o súhlase), ktoré sa majú v konaní o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015
Z. z. v spojení s § 39 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhlášky predložiť. K tomu žalovaný poukázal na obsah
administratívneho spisu a uviedol, že žalobca nepredložil v rámci svojho žalobného návrhu žiadne

písomnosti (dôkazy), ktoré by preukázali nekompletnosť administratívneho spisu. Ďalej uviedol, že
podklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a boli v predmetnom administratívnom konaní
predložené žalobcom, preukazujú, že ide o rekultiváciu banského diela, a preto mal žalobca v konaní
predložiť v súlade s § 39 ods. 2 vykonávacej vyhlášky rozhodnutie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

24. Žalovaný ďalej argumentoval, že z predloženej dokumentácie, ktorá tvorila podklad pre vydanie
rozhodnutia o súhlase, vyplynulo, že v oblasti, ktorá bola predmetom tohto konania bola v minulosti
vykonávaná ťažba štrkopiesku, a teda, že ako podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia bolo
potrebné predložiť výstup z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Skutočnosť, žev predmetnom území bola vykonávaná ťažba štrkopieskov vyplýva aj zo žalobcom predloženého
dokumentu spoločnosti EQUIS spol. s r. o. (str. 2 a 3). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný
považoval za správny záver, že Okresný úrad Senec mal v konaní o udelenie súhlasu na využívanie

odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. postupovať v
súlade s § 39 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlášky.

25. K námietke, že žalobca žiadal o súhlas z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky
odpadov, ktorú mal žalobca povolenú - povolenie na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie

odpadov - skládka I. stavebnej triedy v k.ú. A. na parcele č. XX/X žalovaný uviedol, že v zmysle zákona
o odpadoch by žalobca na rekultiváciu skládky odpadov musel mať vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1
písm. j) cit. zákona na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné
monitorovanie, a nie súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadov na
povrchovú úpravu terénu. To, že išlo o využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v súvislosti s
rekultiváciu banského diela, a nie o rekultiváciu skládky, vyplýva podľa žalovaného aj z príloh odvolania

voči prvostupňovému rozhodnutiu, pretože z týchto je zrejmé, že rekultivácia skládky prebiehala už
dávno pred vydaním súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch (napr. list Obvodného
úradu životného prostredia v Senci č. ŽP/OH/1602/2012 PO zo dňa 09.07.2012). Žalovaný namietal,
že žalobca nepredložil v konaní o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch,
ani v mimo odvolacom konaní žiadne podklady preukazujúce, že nejde o rekultiváciu banského diela,

právenaopak,súčasťouadministratívnehospisuOkresnéhoúraduSenecakoajadministratívnehospisu
v mimo odvolacom konaní sú len podklady dokazujúce, že v danom prípade išlo o terénne úpravy v
súvislosti s rekultiváciou banského diela.

26. K námietke, že toho času účinné znenie § 20 ods. 3 vykonávacej vyhlášky neupravovalo konkrétne

druhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu, žalovaný uviedol,
že správne orgány riadne zdôvodnili, v čom spočívala nezákonnosť rozhodnutia o súhlase, ktoré povolilo
používanie odpadu s katalógovým číslom 17 01 01 a 17 08 02 na povrchovú úpravu terénu. K tomu
žalovaný poukázal na § 2 ods. 2 vyhlášky č. 372/2015 Z.z. o skládkovaní odpadov a dočasnom
uskladnení kovovej ortuti; § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky; § 6 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch. Ďalej

uviedol, že odpad zaradený do podskupiny odpadov s číslom 17 01 01 je betón a pri tomto druhu odpadu
je možná jeho recyklácia, a preto sa malo pristúpiť v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva
prednostne k jeho recyklácii, a nie k jeho zneškodneniu použitím na terénne úpravy. Odpady zaradené
do podskupiny odpadov s číslom 17 08 02 sú stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08
01 a odpady zaradené do podskupiny odpadov s číslom 17 08 01 sú stavebné materiály na báze sadry

kontaminované nebezpečnými látkami. V prípade odpadov podskupiny 17 08 02 síce ide o obyčajný,
tedanienebezpečnýodpad,avšakideoodpad,ktorýnespĺňadefiničnéznakyinertnéhoodpadu,pretože
stavebnémateriálynabázesadrysúrozpustnévovode,apretonespĺňajúpodmienkuinertnéhoodpadu,
a to, aby u týchto odpadov nedochádzalo k významným fyzikálnym a chemickým zmenám.

27. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nesprávnej aplikácie § 39 ods. 2 písm. a)
vykonávacej vyhlášky, z dôvodu, že uvedené možno aplikovať len v prípade, ak ide o banské dielo
alebo lom, čo nie je prípad žalobcu, keďže v danej veci išlo o skládku. Žalovaný k tomu doplnil, že síce
ide o skládku odpadov, avšak táto sa nachádza v mieste, kde v minulosti prebiehala ťažba štrkopiesku,
čím vzniklo banské dielo, a teda ide o likvidáciu a rekultiváciu banského diela. Uvedené vyplýva aj z

dokumentácie predloženej žalobcom v administratívnom konaní o udelenie súhlasu. Spôsob likvidácie
a rekultivácie tohto banského diela spočíval v tom, že vyťažený materiál (štrkopiesok) sa nahradí iným
materiálom - inertným odpadom a následne sa na miesto vráti skrývka (pôdna vrstva). Pokiaľ by malo
ísť o rekultiváciu skládky odpadov, tak by žalobca musel mať vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm.
j) zákona o odpadoch na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej

následné monitorovanie, a nie súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) cit. zákona na využívanie odpadov
na povrchovú úpravu terénu. Skutočnosť, že pri ťažbe štrkopieskov vzniká banské dielo vyplýva z
vyhlášky Slovenského banského úradu č. 29/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška č. 29/1989 Zb.“). K tomu poukázal na § 2 ods. 1

písm. a), k) a ods. 2 vyhlášky č. 29/1989 Zb. a podporne na stanovisko Hlavného banského úradu č.
1135-1528/2019 z 19.11.2019, z ktorého vyplýva, že za banské dielo sa považuje aj miesto, na ktorom
sa vykonávala ťažba štrkopiesku.28. K námietke, že prvostupňový orgán konal v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho
poriadku, keď neumožnil žalobcovi najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto
námietka nebola uplatnená žalobcom v priebehu správneho konania, keďže žalobca v správnom konaní

nenamietal skutočnosť, že nebol oboznámený s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, ale namietal iba
nedostatočnúdĺžkustanovenejlehoty(5kalendárnychdnínazaslaniesvojhostanoviska).Tátonámietka
nebola uplatnená žalobcom ani v odvolaní. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd na túto
námietkuneprihliadal,kčomupoukázalnastanoviskoNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.31/2002
ZSP. Napriek uvedenému žalovaný voči námietke argumentoval tým, že prvostupňový orgán v oznámení

o začatí mimo odvolacieho konania poučil žalobcu, že v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho
poriadku má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu. V tomto oznámení o začatí
mimoodvolaciehokonaniaprvostupňovýsprávnyorgánuviedol,zakýchpodkladovvychádzalazároveň
aj uviedol svoje predbežné zistenia v prejednávanej veci a právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila
listom zo dňa 19.03.2018. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol výlučne
administratívny spis Okresného úradu Senec, s obsahom ktorého musel byť žalobca oboznámený,

keďže išlo o podklady v administratívnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako účastník konania
- žiadateľ. V mimo odvolacom konaní sa vyjadrila aj obec Most pri Bratislave listom č. 783/2018-2 z
20.03.2018, ktorého obsahom bolo iba uvedenie obsahu rozhodnutia, ktoré vydala a ktorého predmetom
bolo povolenie terénnych úprav po ukončení prevádzky stavby v rámci stavebného konania, pričom
sa nijakým spôsobom nevyjadrila k predmetu mimo odvolacieho konania. Ďalej sa v mimo odvolacom

konaní vyjadril Okresný úrad Senec listom z 20.03.2018, obsahom ktorého bolo iba zhrnutie obsahu
jeho administratívneho spisu, ktorý predložil do konania. Pokiaľ žalobca namietal, že mal byť vyzvaný
na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia aj druhý krát, podľa žalovaného by išlo o
čisto formálny úkon a žalobcovi by žiadnym spôsobom neprivodil možnosť účinnejšej obhajoby svojich
práv. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 7 As

40/2003-61.

IV.
Replika žalobcu

29. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii a námietkach uvedených v žalobe. Namietal, že ak žalovaný dospel k
záveru, že ide o „rekultiváciu banského diela“, bol povinný si v záujme riadneho zistenia skutkového
stavu zabezpečiť aj administratívny spis ohľadne tohto údajne banského diela, aby mohol náležite

preskúmať zákonnosť rozhodnutia z pohľadu posúdenia si základnej otázky, či sa teda v danom prípade
jedná o skládku odpadov alebo o banské dielo. Takéto administratívne spisy nikdy neboli v konaní
zabezpečené. Ďalej namietal, že žiadosť žalobcu z 15.04.2016 neobsahovala žiadne prílohy A až I., a
preto spochybňuje ich existenciu v administratívnom spise.

30. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil písomnosti (dôkazy), ktoré by preukázali
nekompletnosť administratívneho spisu, žalobca uviedol, že správne orgány si vôbec nepripojili
administratívne spisy Okresného úradu Senec, týkajúce sa povoľovania zariadenia na zneškodňovanie
odpadov – skládky I. stavebnej triedy, vydané pre žalobcu, hoci si tieto boli povinné pripojiť z úradnej
moci a tieto boli podstatné pre ustálenie si skutkovej a následne aj právnej otázky, či sa na danom území

(parcela reg. „E“ č. XX/X, k.ú. A.) nachádza banské dielo alebo skládka I. stavebnej triedy. Žalovaný, ako
ajprvostupňovýsprávnyorgánvmimoodvolacomkonanídospelikskutkovýmaprávnymzáveromotom,
že v prejednávanom prípade ide o banské dielo, a teda o rekultiváciu banského diela, hoci tento záver
je v rozpore s predloženými dôkazmi a dokladmi. V tejto súvislosti žalobca navrhol doplniť dokazovanie
pripojenímadministratívnychspisovOkresnéhoúraduvSenci,týkajúcichsarozhodnutíoprevádzkovaní

zariadenia na zneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, teda spisy o povolení skládky
odpadov.

31. Žalobca ďalej uviedol, že nepopiera, že v dávnej minulosti bola na danom vykonávaná aj ťažba
štrkopieskov, ktorú mal riadne povolenú príslušným banským úradom, avšak následne bola žalobcovi

na tom istom území v k.ú. A. riadne povolená skládka odpadov - prevádzkovanie zariadenia na
zneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, k.ú. A. na parcele č. XX/X, čo však žalovaný
opomína. Podľa žalobcu sa banské dielo právne prekvalifikovalo na skládku I. stavebnej triedy, ktorá
sa rekultivovala a v súčasnosti už nie je možné nazerať na toto územie inak ako na skládku. Žiadnyorgán verejnej správy ani súd nikdy nezrušili právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého bolo žalobcovi
povolené prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov – skládky I. stavebnej triedy.

32. Žalobca ďalej namietal, že správne konanie smerovalo k vydaniu povolenia na rekultiváciu skládky
odpadov a jej uzatvorenie a v tej súvislosti, práve na základe výzvy samotného správneho orgánu zo
dňa 26.05.2016 žalobca doplnil svoju žiadosť zo dňa 15.04.2016 aj o vydanie súhlasu podľa § 97 ods.
1 písm. s) zákona o odpadoch, pričom svoju pôvodnú žiadosť - návrh na začatie správneho konania
nikdy neprekvalifikoval, len doplnil aj o vydanie ďalšieho súhlasu a ani nikdy nezobral späť svoj návrh

v časti na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch. Namietal, že v tejto časti nie
je dodnes rozhodnuté.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná

právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/169/2019.

34. Podľa § 97 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na uzavretie skládky odpadov
alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie.

35. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na využívanie odpadov na
povrchovú úpravu terénu.

36. Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z.z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, na povrchovú úpravu terénu sa môže
použiť výlučne inertný odpad,17) okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods.
1 zákona), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou
na opätovné použitie.

37. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 372/2015 Z.z.,
o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti, inertný odpad je odpad, pri ktorom
nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný
odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému
rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť

k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a
znečistenieobsiahnutévodpadeaekotoxicitavýluhumusiabyťzanedbateľnéanesmúohrozovaťkvalitu
povrchových alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre
triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1.

38. Podľa § 39 ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 371/2015 Z.z., prílohou žiadosti podľa odseku 1, ak ide
o povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, je
a) záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo
zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene, ak sa na túto činnosť vyžaduje,20)
b) výpis zo živnostenského registra alebo z obchodného registra nie starší ako 30 dní, z ktorého vyplýva

oprávnenie na podnikanie pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada o udelenie súhlasu.

VI.
Pojednávanie39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania

požiadal žalovaný. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa pojednávania
nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 23.06.2025 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

40. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla podstatný obsah žaloby, pridržala sa argumentácie ako aj

námietok obsiahnutých v žalobe, pričom zdôraznila najmä relevanciu námietok týkajúcich sa spornej
existencie banského diela a námietok týkajúcich sa právneho posúdenia v súvislosti s inertnými
odpadmi. Zotrvala na dôvodoch žaloby a navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

VII.
Právne posúdenie veci

41.Predmetomsúdnehoprieskumuvprejednávanejvecijenapadnutérozhodnutiežalovanéhovspojení
s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým prvostupňový orgán rozhodol v rámci prieskumu rozhodnutia

mimo odvolacieho konania o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Senec o udelení súhlasu žalobcovi
na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch.

42. Úvodom správny súd všeobecne uvádza, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
slúži výlučne na nápravu nezákonných rozhodnutí. Nie je možné preskúmavané rozhodnutie zmeniť

alebo zrušiť len pre jeho nesprávnosť (teda napr. z dôvodu neefektívnosti, nerešpektovania sociálneho
postavenia účastníka, nehumánnosti, nevhodnosti a pod.). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania je prostriedkom dozoru, ktorý využíva správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený
správnemu orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, a to aj bez návrhu – z vlastného podnetu,
ak svojou kontrolnou, či dozorovou činnosťou vykonávanou na podriadenom orgáne zistí, že došlo

k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom,
všeobecne záväzným právnym predpisom (právom Európskej únie, vyhláškou alebo opatrením
ústredných orgánov štátnej správy alebo vyhláškou miestnych orgánov štátnej správy, vyhláškou alebo
opatrením iných orgánov štátnej správy), všeobecne záväzným nariadením vlády, obce alebo vyššieho
územného celku, rozhodnutie zruší alebo zmení tak, aby bolo v súlade s právnymi predpismi. Pre

správny orgán je pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodujúci právny stav v čase
vydania rozhodnutia. Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia podstatný skutkový stav, ktorý
existoval v čase vydania rozhodnutia. Zmena skutkových okolností prípadu po vydaní rozhodnutia
nemôže mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len z dôvodu
okolností, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia ešte neexistovali (Potásch, P., Hašanová, J.,

Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 571 a nasl.)

43. V prípade preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide tak o mimoriadny opravný
prostriedok, ktorého rozsah z hľadiska prieskumu je vo vzťahu k prípadnej náprave limitovanejší ako

je tomu napr. v prípade odvolania (resp. iných riadnych opravných prostriedkov). Z materiálneho
hľadiska je prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania zúžený na ochranu zákonnosti, resp.
preskúmanie súladu rozhodnutia s právnymi predpismi. Uvedené má za následok, že prieskum mimo
odvolacieho konania v zásade nebude opravným prostriedkom slúžiacim na nápravu odborných a
vecných nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia. Náprava odborných a vecných nedostatkov by

v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania totiž prichádzala do úvahy len za predpokladu, že
by tieto vo výsledku mali za následok porušenie právnych predpisov. Prieskum mimo odvolacieho
konania tak primárne nebude smerovať k náprave nedostatkov súvisiacich so skutkovým stavom
(napr. nesprávne vyhodnotenie dôkazov), alebo odbornými otázkami (napr. nesprávne odborné výpočty/
analýzy). Túto limitáciu vo vzťahu k rozsahu prieskumu, čo do charakteru prípadných vád možno

odvodiť z § 65 ods. 3 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán v rámci prieskumu mimo
odvolacieho konania vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia.
V nadväznosti na uvedené je potrebné taktiež zdôrazniť, že konanie o mimoriadnych opravných
prostriedkoch nie je pokračovaním pôvodného konania vo veci, netvorí s ním jeden celok. Konanie omimoriadnych opravných prostriedkoch vrátane mimoodvolacieho konania je osobitným konaním, ktoré
možno považovať aj za druh dozoru správneho orgánu vyššieho stupňa nad činnosťou podriadeného
správneho orgánu.

44. V nadväznosti na uvedené teoretické východiská správny súd konštatuje, že pokiaľ ide o napadnuté
rozhodnutie, pri jeho súdnom prieskume v rámci správnej žaloby je potrebné pri posudzovaní
opodstatnenosti žalobných námietok prihliadať aj na charakter napadnutého rozhodnutia v tom zmysle,
že ide o rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, a teda rozhodnutie, ktorého

predmetom prieskumu je zákonnosť, a nie náprava odborných a vecných nedostatkov.

45. V prejednávanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bolo mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutie o súhlase vydané Okresným
úradom Senec. Rozhodnutie o súhlase bolo žalobcovi vydané ako súhlas na využívanie odpadov
na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Pokiaľ ide o udelenie

súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, ide o typ súhlasu, ktorý v predchádzajúcom
znení zákona o odpadoch (neaplikovanom v prejednávanom prípade) nebol upravený. Odpad sa
používa aj pri likvidácii banských diel a lomov a starých banských diel najmä na ich zasýpanie, pričom
táto činnosť sa považuje za činnosť zhodnocovania odpadu, avšak pokiaľ ide zároveň o povrchovú
úpravu terénu, vyžaduje sa špecificky súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, čo

s prihliadnutím na zásadu špeciality vylučuje prípadnú aplikáciu § 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.
Podľa predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch sa na využívanie odpadov na povrchovú úpravu
terénu na účely likvidácie, sanácie alebo rekultivácii banských diel a lomov vyžadovalo len vyjadrenie
príslušného okresného úradu. Taký stav však neumožňoval vykonávanie štátneho dozoru, čo viedlo k
jeho zneužívaniu, a preto sa podľa zákona o odpadoch účinného v rozhodnom čase využívanie odpadov

na povrchovú úpravu terénu mohlo vykonávať len na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona
o odpadoch ( GAŠPARÍKOVÁ, B., TAKÁČ, P. Zákon o odpadoch - komentár. [Systém ASPI]. Wolters
Kluwer [cit. 2025-8-4]. ASPI_ID KO79_a2015SK, dostupné z: H.. ISSN 2336-517X). Zákon o odpadoch
obsahuje aj typ súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), ktorý je udeľovaný na účel uzavretia skládky odpadov
alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie. Správny súd nevzhliadol v zákone

o odpadoch ustanovenie, ktoré by vo všeobecnosti vylučovalo aplikovateľnosť, resp. možnosť udelenia
viacerých typov súhlasov za predpokladu, že sú pre ich udelenie splnené podmienky a že ich nevylučuje
napríklad vyššie zmienená zásada špeciality. Inak povedané, zákon výslovne neurčuje, že tieto súhlasy
sú si navzájom konkurujúce a udelenie jedného typu súhlasu by zároveň vylučovalo udelenie aj iného
typu súhlasu. Napriek uvedenému je však potrebné prihliadnuť na charakter mimoodvolacieho konania,

a teda na skutočnosť, že správne orgány vychádzali zo skutkových okolností a z právneho režimu, ktorý
bol daný v konaní pred Okresným úradom Senec. Posudzovali preto zákonnosť rozhodnutia o súhlase
s prihliadnutím na skutočnosť, že jeho predmetom bol súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona
o odpadoch, nie súhlas podľa písmena j).

46. Žalobca v zmysle výzvy Okresného úradu Senec preformuloval svoju žiadosť tým spôsobom, že
žiadal o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch a počas konania pred Okresným
úradom Senec ďalej nenamietal, že žiada súčasne aj o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j)
cit. zákona (ako pôvodne žiadal vo svojej žiadosti z 15.04.2017), sám tak akceptoval rozsah ako aj
účel žiadosti v tom zmysle, že predmetom konania sa stal súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona

o odpadoch. Je pravdou, že žalobca svoju žiadosť na výzvu Okresného úradu Senec preformuloval
tým spôsobom, že list, ktorým sa domáhal udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) označil
ako ,,Doplnenie“ svojej žiadosti z 15.04.2017 [ktorou sa domáhal súhlasu podľa písmena j)], avšak
z priebehu konania ako aj rozhodnutia o súhlase mu bolo zrejmé, že Okresný úrad Senec vydal len
súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch a nezaoberal sa súhlasom podľa § 97 ods. 1

písm. j) cit. zákona. Proti rozhodnutiu o súhlase práve podľa písmena s) žalobca nepodal odvolanie
z dôvodu nerozhodnutia o celom predmete žiadosti, a preto pokiaľ žalobca aj v žalobe namietal, že
Okresný úrad Senec do dnešného dňa nerozhodol v časti podľa § 97 ods. 1 písm. j) cit. zákona,
tak mal túto skutočnosť primárne namietať v konaní pred Okresným úradom Senec. Uvedené tak
nebude mať vplyv ani na mimoodvolacie konanie, pretože v mimoodvolacom konaní správne orgány

vychádzali z účelu žiadosti, vymedzeného žalobcom ako žiadateľom o vydanie súhlasu, už v priebehu
konania pred Okresným úradom Senec. Zjednodušene povedané, správne orgány v mimoodvolacom
konaní preskúmavali rozhodnutie o súhlase v právnom režime podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona
o odpadoch a v týchto intenciách následne aj vyhodnocovali zákonnosť predmetného rozhodnutiao súhlase. Správny súd má síce pochybnosť o vhodnosti postupu zvoleného Okresným úradom Senec
v tom zmysle, že sa nezaoberal aj časťou žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm.
j) zákona o odpadoch, avšak uvedené malo byť predmetom prípadného odvolacieho konania, resp.

uvedené malo byť namietané v rámci konania pred Okresným úradom Senec, pričom v mimoodvolacom
konaní táto skutočnosť už vzhľadom na určitú pasivitu žalobcu vo vzťahu k tejto otázke v pôvodnom
konaní pred Okresným úradom Senec nemá relevanciu. Preto správne orgány v mimoodvolacom konaní
postupovali správne pokiaľ sa zaoberali zákonnosťou rozhodnutia o súhlase v tej súvislosti, či boli
splnené podmienky vyplývajúce z právnych predpisov na jeho vydanie (t.j. na udelenie súhlasu podľa

§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch).

47. K námietke, že prvostupňový orgán rozhodoval na základe neúplného spisu Okresného úradu
Senec správny súd konštatuje, že tento obsahuje relevantné listiny, na ktoré vo svojom odôvodnení
poukazuje tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán. Pri posudzovaní úplnosti administratívneho spisu
je potrebné prihliadať aj na preukázateľný hoci aj len potenciálny vplyv určitej absentujúcej listiny alebo

iného podkladu na rozhodnutie vo veci, pričom správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca
nekonkretizoval, alebo inak neoznačil právne relevantnú listinu, ktorá by mala v administratívnom
spise absentovať a ktorej absencia by mohla mať vplyv na právne posúdenie, resp. rozhodnutie
prvostupňového orgánu, resp. žalovaného. Prieskumom obsahu administratívneho spisu správny súd
zistil,žetentoobsahujelistiny,zktorýchsprávneorgányvychádzaliapodľaktorýchvkonanípostupovali,

a teda obsahuje všetky podklady, ktoré boli relevantné a mali vplyv na posúdenie veci. Pokiaľ žalobca
namietal neúplnosť administratívneho spisu Okresného úradu Senec poukazom na to, že na výzvu
prvostupňového orgánu Okresný úrad Senec uviedol, že predmetný spis obsahuje materiál v podobe
a forme, v akej bol vedený bývalou zamestnankyňou a iné podklady rozhodnutia nie sú k dispozícii,
a preto nie je možné ďalšie skompletizovanie spisu, správny súd uvádza, že uvedené vyjadrenie

Okresného úradu Senec nemožno samé osebe považovať za preukázanie nekompletnosti spisu,
obzvlášť pokiaľ žalobca nenamietol absenciu konkrétnych dokladov, ktoré by prípadne mohli mať na
rozhodnutie prvostupňového orgánu v rámci mimo odvolacieho konania vplyv a mohli by privodiť pre
žalobcu priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v danom
prípadeišloopreskúmanierozhodnutiaosúhlasemimoodvolaciehokonania,apretopokiaľbyajpredsa

prvostupňový orgán dospel k záveru, že Okresný úrad Senec vydal rozhodnutie o súhlase, ktoré nemá
oporu v podkladoch obsiahnutých v administratívnom spise, pravdepodobne by uvedené neprinieslo pre
žalobcu priaznivejší výsledok a prvostupňový orgán by v tejto súvislosti konštatoval rozpor so zákonom.

48.Správnysúdneakceptovalaninámietku,žezistenýskutkovýstavazistenéporušeniazákonanemajú

oporu v administratívnom spise. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správne orgány opomenuli, že u
žalobcu sa už v rozhodnom čase nejednalo o ťažbu štrku, ale že žalobca žiadal o súhlas na využívanie
odpadov na povrchovú úpravu terénu, a to z dôvodu a v súvislosti s dokončením rekultivácie skládky
odpadov, ktorú mal povolenú. V tejto súvislosti správny súd vzal do úvahy, že išlo o prieskum mimo
odvolacieho konania a rozhodnutie o súhlase bolo udelené v právnom režime podľa § 97 ods. 1 písm.

s) zákona o odpadoch. Z administratívneho spisu vyplynulo, že Okresný úrad Senec pri rozhodnutí
o súhlase vychádzal z nasledovných listín: výpis z obchodného registra žalobcu; Projekt - Ťažobňa
štrkopieskov Studené - Terénne úpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol.
s r.o. Bratislava - spoločnosť pre stavebníctvo, geológiu a ekológiu; odborný posudok vypracovaný
I. J., pod č. Mostp B/2016; rozhodnutie obce Most pri Bratislave č. 2126/2016 - 03 z 14.10.2016;

oznámenie: č.j. 2778/2016 z 09.11.2016 vydané obcou Most pri Bratislave, ktorým sa opravujú parcelné
čísla; monitoring kvality podzemných vôd - skládka odpadov - Studené; identifikácia parciel; nájomné
zmluvy s vlastníkmi predmetných parciel; výpisy z listov vlastníctva k uvedeným parcelám. Správny súd
konštatuje, že uvedené listiny sa týkajú stavby Ťažobňa štrkopieskov Studené, pričom skládke odpadov
sa venuje v podstate len listina Monitoring kvality podzemných vôd - skládka odpadov - Studené.

Odborný posudok výslovne uvádza, že je pre Projekt Ťažobňa štrkopieskov Studené, Terénne úpravy a
že ide o odborný posudok k vydaniu súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa
§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Taktiež Projekt - Ťažobňa štrkopieskov Studené - Terénne
úpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol. s r.o. je určený pre stavbu, ktorou
je Ťažobňa štrkopieskov a v texte sa nespomína existencia skládky. Súčasťou materiálu je aj technická

správa, ktorá sa taktiež týka len stavby Ťažobňa štrkopieskov Studené. Z výpisu z obchodného registra
taktiež vyplýva, že žalobca sa venuje ťažbe štrku, pričom v rámci predmetu podnikania nie je výslovne
uvedená zmienka o prevádzkovaní skládky. V nadväznosti na uvedené správny súd musí dať za pravdu
žalovanému, že z dokladov predložených žalobcom v konaní pred Okresným úradom Senec skutočnevyplýva, že súhlas bol žiadaný v súvislosti so stavbou Ťažobňa štrkopieskov Studené a zároveň z
predložených dokladov výslovne nevyplývalo, resp. ich obsah sa nesústreďoval výslovne na skládku.
O úmysle žalobcu domáhať sa udelenia súhlasu na uzatvorenie skládky v zmysle § 97 ods. 1 písm. j)

zákona o odpadoch svedčí tak v zásade len jeho pôvodná žiadosť z 15.04.2017, ktorú však na výzvu
Okresného úradu Senec preformuloval tak, že žiadal o súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona
o odpadoch. S ohľadom na uvedené preto správny súd neakceptoval túto žalobnú námietku a súčasne
pripomína, že pokiaľ žalobca namietal skutkové okolnosti, tak tieto boli ustálené už v konaní pred
Okresným úradom Senec a správne orgány sú v mimoodvolacom konaní týmito skutkovými okolnosťami

viazané. Nezrovnalosti ohľadom skutkových okolností by preto bolo možné odstrániť v konaní pred
Okresným úradom Senec, nie však v mimoodvolacom konaní.

49. Správny súd neakceptoval ani námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktoré žalobca namietal
v súvislosti so závermi správnych orgánov, ktoré za porušenie zákona považovali skutočnosť, že
Okresný úrad Senec rozhodnutím o súhlase povolil žalobcovi využívať na povrchovú úpravu terénu aj

odpady – kat.č. 17 01 01 (betón) a kat. číslo 17 08 02 (stavebné materiály na báze sadry iné ako uvedené
v 17 08 01). K tomu namietal, že v rozhodnom čase účinné znenie vyhlášky neupravovalo konkrétne
druhy inertných odpadov, ktoré sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu. Je pravdou,
že v rozhodnom čase cit. ustanovenia neupravovalo presné, resp. konkrétne kategórie odpadov, ktoré
sa môžu a majú využívať na povrchovú úpravu terénu, avšak vykonávacia vyhláška v § 20 ods. 1

zreteľne vymedzovala pravidlá použiteľnosti odpadu na povrchové úpravy terénu, a to tým spôsobom,
že musí ísť z hľadiska druhu výlučne o inertné odpady, pričom súčasne čiastočne tento použiteľný
druh odpadov ďalej obmedzila tak, že nemožno použiť inertné odpady a odpady z demolácií (§ 77
ods. 1 zákona o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním
alebo prípravou na opätovné použitie. To znamená, že musia byť kumulatívne splnené v zásade dva

predpoklady, prvým je to, že ide o inertný odpad a druhým je, že tento inertný odpad nie je možné
ďalej zhodnocovať (recyklovaním/prípravou na ďalšie použitie). Prvostupňový orgán a taktiež žalovaný
konštatovali, vychádzajúc z cit. ustanovenia § 20 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, že odpad – kat.č. 17 01
01 (betón) je možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie, čím bola vylúčená
jeho použiteľnosť na povrchovú úpravu terénu a pokiaľ ide o odpad kat. číslo 17 08 02 (stavebné

materiály na báze sadry iné ako uvedené v 17 08 01), tak tento nie je inertným odpadom (§ 2 ods. 2
vyhlášky č. 372/2015 Z.z.), čo taktiež vylučuje jeho použiteľnosť na povrchové úpravy terénu. Vzhľadom
na skutočnosť, že Okresný úrad Senec povolil využitie aj týchto dvoch sporných kategórií (č. 17 01 01
a 17 08 02) odpadov, postupoval v rozpore s vykonávacou vyhláškou a napokon vo vzťahu k odpadu
kat. č. 17 01 01 aj ustanovením § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré upravuje hierarchiu odpadového

hospodárstva a dáva prednosť recyklácii a príprave na ďalšie použitie.

50. Správny súd neakceptoval ako dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho
posúdenia ohľadom rozporu rozhodnutia o súhlase s § 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej vyhlášky.
Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že o súhlas žiadal v súvislosti so skládkou odpadov, nie

však v súvislosti s banským dielom, či lomom. Je pravdou, že ust. § 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej
vyhlášky sú aplikovateľné len v prípade, ak ide o banské dielo, či lom. Avšak ako už správny súd
v inej súvislosti naznačil vyššie, doklady, resp. listiny predložené žalobcom do konania o udelenie
súhlasu pred Okresným úradom Senec sa týkajú Ťažobne štrkopiesku Studené, pričom z obsahu
týchto listín vyplýva, že na dotknutom území prebiehala ťažba. Napr. z dokumentu Projekt - Ťažobňa

štrkopieskov Studené - Terénne úpravy alternatívne riešenie, vypracované spoločnosťou EQUIS spol. s
r.o., str. 6 vyplynulo, že ťažba na lokalite bola vykonávaná v zmysle schválenej prípravnej dokumentácie,
vypracovanej v zmysle platnej banskej legislatívy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že
žalovaný podporne predložil stanovisko Hlavného banského úradu, podľa ktorého ťažbou štrkopiesku
vzniká banské dielo. Pokiaľ teda ide o Ťažobňu štrkopiesku nie je sporné, že ide o banské dielo,

avšak v kontexte žalobných námietok a s prihliadnutím na skutočnosť, že ťažba bola už dávnejšie
ukončená a v danej lokalite bola podľa slov žalobcu prevádzkovaná skládka, bolo sporné skôr to, či
možno stále Ťažobňu štrkopieskov považovať za banské dielo. K tejto otázke správny súd uvádza,
že z administratívneho spisu nevyplynulo, že by došlo k zániku banského diela po právnej stránke.
Skutočnosť, že sa už nevykonáva banská činnosť (ťažba), je skôr faktického charakteru a je jedným

z predpokladov pre likvidáciu, resp. zánik banského diela, avšak k tomu musí dôjsť aj právne, nie len
fakticky. Z právnej úpravy regulujúcej banskú činnosť [najmä zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva (banský zákon)] vyplýva, že po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky je
príslušná organizácia povinná vypracovať projekt uzatvorenia banského diela, ktorý schvaľuje príslušnýbanský úrad a následne sa dielo fyzicky uzatvorí, resp. zlikviduje a zrekultivuje sa dotknuté územie,
pričom následne príslušný banský úrad vydá potvrdenie o uzatvorení banského diela. Týmto postupom
banské dielo zaniká aj po právnej stránke. Z administratívneho spisu však vyplynula len skutočnosť, že

už fakticky nie je realizovaná ťažba, ale nie, že došlo k právnemu zániku banského diela. S ohľadom
na uvedené správne orgány v rámci mimoodvolacieho konania nepochybili, pokiaľ pripustili aplikáciu
§ 39 ods. 2 písm. a) a b) vykonávacej vyhlášky v prípade, kedy bol žalobcovi udelený súhlas podľa
§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca v replike navrhol doplniť dokazovanie pripojením
administratívnychspisovOkresnéhoúraduvSenci,týkajúcichsarozhodnutíoprevádzkovanízariadenia

na zneškodňovanie odpadov – skládka I. stavebnej triedy, teda spisy o povolení skládky odpadov.
Tomuto návrhu správny súd nevyhovel, pretože to nepovažoval za potrebné, keďže nespochybnil
samotnú existenciu predmetnej skládky, avšak za relevantné považoval, že z administratívneho spisu
nevyplynulo, že došlo k právnemu zániku banského diela a na uvedený záver nemá existencia skládky
vplyv.

51. Správny súd nevyhovel ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tom, že prvostupňový orgán odňal
žalobcovi právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čím porušil § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2
správneho poriadku, kedy žalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s nasledovnými podkladmi:
spisový materiál Okresného úradu Senec č. OU-SC-OSZP-2016/007814; vyjadrenie Obce Most pri
Bratislave - list č. 783/2018-2 z 20.03.2018; stanovisko Okresného úradu Senec k prejednávanej veci

- list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/Ra-stan. z 20.03.2018. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že
podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov v rámci mimodvolacieho konania bol predovšetkým
administratívny spis Okresného úradu Senec, keďže preskúmaval rozhodnutie o súhlase, ktoré bolo
vydané na základe podkladov obsiahnutých v tomto spise. So spisom Okresného úradu Senec žalobca
vzhľadom na jeho postavenie účastníka v konaní pred Okresným úradom Senec bol oboznámený.

Ďalej bol žalobca oboznámený aj s relevantným obsahom podnetov na prieskum rozhodnutia o súhlase
mimo odvolacieho konania, a to prostredníctvom oznámenia o začatí konania, ku ktorému sa aj vyjadril
svojim podaním z 19.03.2018. Ďalej v prípade vyjadrenia Obce Most pri Bratislave - list č. 783/2018-2 z
20.03.2018 a vyjadrenia Okresného úradu Senec k prejednávanej veci - list č. OU-SC-OSZP-2018/5965/
Ra-stan. z 20.03.2018 správny súd konštatuje, že tieto z obsahového hľadiska neboli zohľadnené pri

posúdení veci, resp. prvostupňový orgán len konštatoval ich existenciu, avšak na tieto neodkazoval,
resp. neprevzal ich obsah vo forme argumentácie, ktorú by použil v rámci posúdenia veci. Pokiaľ žalobca
namietal krátkosť lehoty na vyjadrenie (5 kalendárnych dní), správny súd konštatuje, že ide o lehotu,
ktorej dĺžka nevyplýva zo zákona, a preto ju určuje správny orgán. Ak lehotu na vykonanie procesného
úkonu stanovuje správny orgán, tak na základe žiadosti účastníka môže túto lehotu predĺžiť. Pokiaľ

teda žalobca vnímal určenú lehotu ako neprimerane krátku, mal možnosť požiadať správny orgán o jej
predĺženie, ktorú však nevyužil.

52. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny
súd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v

konanísúdomuloženážiadnaprávnevynútiteľnápovinnosť,pričomsúčasnesúdnezistilaďalšíúčastník
konania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu
právo na náhradu trov konania.

54. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139

ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku (§ 443
ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu oddoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,(h)saodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,
(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.