Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201364
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8823201364.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: EOS KSI Česká

republika, s.r.o. so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 251
17 483, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX
XXD.,zastúpenýJUDr.Mgr.RadimomKomkom,LL.M.,advokátomsosídlomHlavná27,08001Prešov,
IČO: 41 343 859, o zaplatenie 16.555,40 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 16.555,40
Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 16.491,60 Kč od 11.10.2020 do
zaplatenia, úhradu nákladov v sume 76,76 eur a trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe „Smlouvy o postoupení pohledávek“ zo dňa 17.12.2021

uzavretej medzi postupcom Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., a spoločnosťou EOS
Investment Česká republika, s.r.o., ktorá zanikla bez likvidácie na základe fúzie zlúčením s nástupníckou
spoločnosťou - žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dôkazom je
Smlouva o postoupení pohledávek zo dňa 17.12.2021. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa
23.11.2016 „Žádost/Smlouva o poskytnnutí kontokorentního úvěru č. E.“, predmetom ktorej bol záväzok
postupcu poskytnúť žalovanému po splnení všetkých stanovených podmienok kontokorentný úver v
dojednanej výške. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, vo Všeobecných

obchodných podmienkach a produktových podmienkach postupcu a Cenníku. Z dôvodu, že žalovaný
neplnil zmluvné povinnosti riadne a včas, postupca vyzval žalovaného výzvou k úhrade dlžnej čiastky zo
dňa 11.02.2020 k úhrade pohľadávky vo výške 1.818, 65 Kč, ktorá vznikla z titulu nepovoleného debetu
na účte; výzvou k úhrade dlžnej čiastky po splatnosti zo dňa 19.06.2020 postupca vyzval žalovaného k
úhrade čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 4.319,98 Kč s tým, že ak predmetná suma
nebudeuhradenádo03.08.2020,postupcabudeoprávnenývyhlásiťúverzapredčasnesplatný.Nakoľko
žalovaný neuhradil v stanovenej lehote svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, postupca podaním zo dňa

01.09.2020 s názvom „Zesplatnení kontokorentního úvéru. Odstoupení od slmlouvy o vedení účtu.“ k
08.09.2020 vyhlásil úver za predčasne splatný a zároveň k 10.10.2020 postupca odstúpil od zmluvy.
Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 16.555,40 Kč, a to v
súlade s prílohou Smlouvy o postoupení pohledávek a platobnou históriu, kde postupca deklaruje, ževýška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný odo dňa postúpenia
pohľadávky k dnešnému dňu neuhradil žalovanú sumu ani len čiastočne. Je nesporné, že medzi

postupcomažalovanýmvznikolzáväzkovývzťahpodľa§2395až2400zákonač.89/2012Sb.Občanský
zákoník, na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovaného úver v dohodnutej výške a
žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky.
Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej
výške,čoajurobilažalovanémupovinnosťplniťustanoveniazmluvy.Vzmysleust.§2zákonač.97/1963

Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom „Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ
neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.“ Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky („Nariadenie Rím
I“): „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená
výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany

si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“ Podľa čl. 6
bod 1 Nariadenia Rím I: „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na
účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania,
s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: vykonáva

svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny.“ Podľa čl. 6
bod 3 Nariadenia Rím I: „Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa
rozhodnéprávomedzispotrebiteľomapodnikateľompodľačlánkov3a4.“PodľaUzneseniaNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 16/2014 zo dňa 27.08.2015: „Keďže si účastníci v súlade s vyššie uvedenými

ustanoveniami nariadenia a VOP zvolili, že sa zmluva spravuje právnym poriadkom Českej republiky,
súdy nižšieho stupňa konali správne, ak v predmetnom spore na vec aplikovali právo Českej republiky.“
V zmysle čl. 14.1 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah
sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ ide o úroky z omeškania poukázal na § 1968
zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka a § 1970 zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka.

3. Rozsudkom zo dňa 19.06.2024, č.k. 11Csp/70/2023-205 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Po podaní odvolania zo strany žalovaného Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 26.03.2023,
č.k. 11CoCsp/28/2024-245 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 31Cdo/3125/2022 zo dňa 31.05.2023.“ Súd prvej inštancie sa námietkou
premlčania vznesenou žalovaným nezaoberal, resp. z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako
súd prvej inštancie posudzoval a ustálil začiatok plynutia premlčacej doby, preto rozhodnutie súdu
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania je nepreskúmateľné. Nemožno súhlasiť so súdom prvej

inštancie ani vo vzťahu k prijatému záveru o dostatočnom skúmaní bonity žalovaného. Podľa § 9
ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebitelském úveru a o zmene nekterých zákonu, platného a
účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,veritelpreduzavrenímsmlouvy,vekterésesjednáváspotrebitelský
úver, či zmenou takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotrebitelského
úveru, je povinen s odbornou péčí posoudit schopnost spotrebitele splácet spotrebitelský úver, a to

na základe dostatečných informací získaných i od spotrebitele, a je-li to nezbytné, nahlédnutím do
databází umožňujících posouzení úveruschopnosti spotrebitele. Veritel poskytne spotrebitelský úver
jen tehdy, pokud je po posouzení úveruschopnosti spotrebitele s odbornou péčí zrejmé, že spotrebitel
bude schopen spotrebitelský úver splácet, jinak je smlouva, ve které se sjednává spotrebitelský úver,
neplatná. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 25. júla 2018, sp.zn. 33Cdo/2178/2018 vo

vzťahu k povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver
vyslovil právny názor, cit.: „Podle § 9 odst. 1 zákona o spotrebitelském úveru je veritel pred uzavrením
smlouvy, ve které se sjednává spotrebitelský úver, či zmenou takové smlouvy spočívající ve významném
navýšení celkové výše spotrebitelského úveru, povinen s odbornou péčí posoudit schopnost spotrebitele
splácet spotrebitelský úver, a to na základe dostatečných informací získaných i od spotrebitele, a je-

li to nezbytné, nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úveruschopnosti spotrebitele. Veritel
poskytne spotrebitelský úver jen tehdy, pokud je po posouzení úveruschopnosti spotrebitele s odbornou
péčí zrejmé, že spotrebitel bude schopen spotrebitelský úver splácet, jinak je smlouva, ve které se
sjednává spotrebitelský úver, neplatná. Podle § 580 odst. 1 o. z., neplatné je právní jednání, které se príčídobrým mravum, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.
Podle § 588 o. z., soud prihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevne príčí
dobrým mravum, anebo které odporuje zákonu a zjevne narušuje verejný porádek. To platí i v prípade,

že právní jednání zavazuje k plnení od počátku nemožnému. Podle § 2991 odst. 2 o. z., bezduvodne se
obohatí zvlášte ten, kdo získá majetkový prospech plnením bez právního duvodu, plnením z právního
duvodu, který odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za neho bylo plneno, co mel po
právu plnit sám. Povinnost posouzení úveruschopnosti spotrebitele chrání nejen spotrebitele samého
pred negativními dusledky neschopnosti úver splácet, ale zprostredkovane také společnost jako celek,

neboť predchází negativním sociálním dusledkum predlužení a insolvence v podobe pádu spotrebitele a
osob na nem závislých do verejné sociální síte, narušení rodinných a sociálních vztahu atd. V neposlední
rade chrání i pozici veritelu samých, neboť odborné posouzení úveruschopnosti spotrebitele pri žádosti
o další úver snižuje riziko veritelu, kterí témuž spotrebiteli poskytli úvery či jiné služby již dríve. Proto
zákon, konkrétne zákon o spotrebitelském úveru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že veritel je povinen pri
posouzení úveruschopnosti spotrebitele postupovat s odbornou péčí. Lze prisvedčit odvolacímu soudu,

že veritel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotrebitelském úveru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí pri posouzení schopnosti spotrebitele splácet spotrebitelský úver, vyjde-li z objektivne
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdelkových a majetkových pomerech. Na
tom nic nemení, že dlužník není evidován v databázích dlužníku. Již gramatickým a logickým výkladem
§ 9 odst. 1 zákona o spotrebitelském úveru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míneny informace

získané toliko od spotrebitele. Odborná péče predpokládá údaje, které dlužník veriteli uvedl, overit, resp.
objektívne podložit minimálne potvrzením zamestnavatele dlužníka. Nepochybne klíčová je i povinnost
veritele využívat verejne dostupné informace, jakými jsou napríklad státem publikované údaje o životním
a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o prumerných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úradu), a tyto porovnávat se známými nebo od

spotrebitele zjištenými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho príjmech a výdajích. To ostatne dovodil
vesvémrozhodnutízedne01.04.2015,sp.zn.1As30/2015,iPoukázalnarozhodntuieNejvyššísprávní
soud, jehož závery použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že skúmanie bonity žalovaného bolo riadne vykonané,
v odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobcom predložený výpis z úverového registra, z ktorého

vyplýva len skutočnosť, že žalovaný v registri nebol nájdený. Takéto nedostatočné skúmanie schopnosti
spotrebiteľa splácať úver je v rozpore nielen s citovaným ust. § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb., ale aj v
rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie a čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa
ktorého členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú
veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy,
si môžu túto povinnosť zachovať.
Poukázal na čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili
potrebnéopatrenianasankcionovanieveriteľovvtakýchtoprípadoch.Natentoúčelbymalimaťmožnosť
využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale
aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť

vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné
povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené je odvolanie žalovaného opodstatnené a dôvodné. Súd prvej
inštancie sa so zásadnými námietkami žalovaného dostatočne nevysporiadal, nedal odpovede na ním
vznesené námietky tak vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby ako aj vo vzťahu k povinnosti veriteľa
skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Prijaté závery súdu prvej inštancie sú predčasné .

5. Na základe uvedeného preto súd vec opätovne v zmysle pokynu krajského súdu prejednal.6. Žalovaný so žalobou aj pri opätovnom prejednaní veci nesúhlasil. Namietal neprijateľné zmluvné
podmienky a nedostatky spotrebiteľskej zmluvy podľa slovenského právneho poriadku, namietal
právomoc a príslušnosť súdu. Neskôr po vyslovení predbežného právneho posúdenia uviedol, že

namietal skúmanie bonity veriteľom, premlčanie z titulu riadneho neskúmania bonity klienta, premlčanie
nároku, platnosť postúpenia pohľadávky ako aj platnosť samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom

z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2021, oznámením
o postúpení zo dňa 28.12.2021, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru, všeobecnými
obchodnými podmienkami, rámcovou zmluvou o poskytnutí bankových služieb, zosplatnením úveru
zo dňa 01.09.2020, poštovým podacím hárkom, výzvou k úhrade zo dňa 19.06.2020, oznámením
o nepovolenom debetnom zostatku zo dňa 13.09.2019, upomienkou zo dňa 03.01.2020, výpisom z
účtu, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného s prílohami, a sadzobníkom pôvodného veriteľa

doplneným dokazovaním a to písomným vyjadrením žalobcu s prílohami, výpisom z účtu žalovaného
na čl. 257-315 a výsluchom žalovaného.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania, súd vec takto právne posúdil:

9. Žalovaný mal u právneho predchodcu žalobcu zriadený na základe zmluvy bankový účet v Českej
republike, v mene CZK. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Na
základe žiadosti žalovaného, zmluvy zo dňa 23.11.2016 bol žalovanému poskytnutý kontokorentný
úver. Predmetom zmluvy bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanému po splnení všetkých podmienok
kontokorentný úver v dojednanej výške. Podľa zmluvy to bola výška úverového rámca 10.000 Kč.

10. Podľa čl. V., Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 23.11.2016, Úrok z úvéru a další
platby (bod 1-6). Úvěr bude úročen variabilní úrokovou sazbou, jejíž aktuálné platná výše je zveřejnéna
na internetových stránkách Banky (www.unicreditbank.cz). Klient bere na vědomi, že ke dni podpisu této
Žádosti/Smlouvy Klientem čini výše úrokové sazby 18% p.a. Úrok je splatný měsíčné, vždy k poslednímu

dni kalendáŕniho mésíce. Klient se zaväzuje zaplatit Bance jednorázový poplatek za poskytnutí úvěru
ve výši stanovené Sazebníkem, který je splatný ke dni vzniku smluvniho vztahu na základé této Žádosti/
Smlouvy. Dále se Klient zaväzuje platit poplatek za správu a vedení úvéru a poplatek za vedení svého
účtu, a to mésíčné k poslednímu dni kalendárního Ěésíce ve výši stanovené Sazebníkem. Roční
procentní sazba nákladu (RPSN) činí 19,4% p.a. Jeji výše je vypočtena na základé predpokladu, že

celková výše úvéru bude první pracovni den po vzniku smluvniho vztahu na základé této Žádosti/
Smlouvy vyčerpána v plné výši a na celou dobu trvám úvěru, pričemž za dobu trvám úvéru se považuje
doba 3 mésícú, dále že úvěr bude po celou dobu úročen výše uvedenou úrokovou sazbou, aktuálni
ke dni podpisu této Žádosti/Smlouvy, a Klient v souvislosti s úvérem zaplatí výše uvedené poplatky. Za
predpokladu neménné sazby podle odst. 5 tohoto článku bude celková částka splatná Klientem činit

10.450 CZK.

11.Podľačl.VI.,Zmluvyoposkytnutíkontokorentnéhoúveruzodňa23.11.2016,spláceníúvéruaúhrada
ostatních pohledávek banky vzniklých dle této Žádosti/Smlouvy(bod 1-3). Úvěr se sjednává na dobu
neurčitouajesplatnýposlednídenvýpovédníIhutysjednanévčl.IXtétoŽádosti/Smlouvy.Úvěrsesplácí

prubéžné, a to vkladem v jakékoliv výši ve prospéch účtu Klienta uvedeného v čl. I této Žádosti/Smlouvy.
Úhrada veškerých částek splatných podie této Žádosti/Smlouvy bude realizována formou odepsání
príslušných částek z účtu Klienta uvedeného v čl. I této Žádosti/Smlouvy.

12. Podľa čl. VII. Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 23.11.2016, Povinnosti klienta (bod

1). Klient je povinen plnit alespoň jednu z následujlcích povinností;
- zajistit, aby kreditní obrat na jeho účtu vedeném u Banky, resp. součet kreditnich obratú na jeho účtech
vedených u Banky, činil v každém tříměsičním období částku minimálné ve výši 50% z výše úvéru.
Do kreditnich obratú se nezapočitávají připsané úhrady z béžných nebo spoŘícich účtú Klienta, částky
prevedené z terminovaných vkladú nebo z úvěrových účtu, částky připsaných úrokú nebo prípadné

vratký poplatku;
- zajistit, aby součet hodnot jeho vkladú u Banky (tj. vkladú na béžných účtech vedených pro ného jako
nepodnikatele, vkladú na spoficích účtech či vkladnich knižkách, termínovaných vkladú) a aktuálních
hodnot jeho investičnich nástrojú vydaných Bankou (tj. depozitních smének a dluhopisú) a aktuálníchhodnotjehopodílovýchlistú,donichžinvestovalprostŕednictvimBanky,aaktuálníchkapitálovýchhodnot
jeho investičnich životních pojišténi, do nichž investoval prostŕednictvim Banky, činil částku minimálné
ve výši úvěru.

13. Podľa ust. čl. IX zmluvy bod 2 banka a klient sú oprávnení zmluvný vzťah písomne vypovedať a to
klient v jednomesačnej výpovedenej lehote a banka v dvojmesačnej výpovednej lehote. Výpovedná
lehota začína bežať prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej
zmluvnej strane.

14. Podľa bodu 7.6 obecných obchodných podmienok, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť v prípade
ak klient poruší svoje zmluvné poovinnosti. V zmysle tohto článku oznámenie o odstúpení od zmluvy
musí mať písomnnú prípadne inú dohodnutú formu, a musí byť v ňom uvedený dôvod odstúpenia.
Zmluva zaniká s účinkami odstúpenia dňom doručenia tohto oznámenia klientovi.

15. Žalovaný povolené prečerpania kontokorentného úveru na účte využil, zároveň ako to vyplýva z
výpisu z účtu žalovaného, bol na účte žalovaného vykázaný záporný nepovolený zostatok v žalovanej
výške, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Ten zahrňal aj jednostranné zaúčtovanie poplatkov
a úrokov.

16. Listom zo dňa 13.09.2019 oznámil veriteľ žalovanému, že u neho eviduje na jeho bežnom účte
nepovolený debetný zostatok (čl. 40) vo výške 146,63 CZK. Ďalej si týmto uplatňoval nárok na uhradenie
nákladov spojených s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 30 CZK podľa platného sadzobníka.

17. Listom zo dňa 11.02.2020 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nepovoleného debetného zostatku.

18. Listom zo dňa 19.06.2020 (čl. 37) vyzval veriteľ žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 3.8.2020.
Išlo o debetný zostatok, ktorý presiahol povolený úverový limit, pričom k úhrade nepovoleného
debetného zostatku nedošlo.

19. Pôvodný veriteľ listom následne zo dňa 01.09.2020 zosplatnil kontokorentný úvere a odstúpil od
zmluvy o vedení účtu. V listine uviedol, že prehlasuje kontokorentní úver vo výške 10.000,00 Kč, ktorý
bol žalovaný oprávnený čerpať na základe zmluvy o kontokorentnom úveru č. KTK/2110465959/2016,
prostredníctvom účtu č. XXXXXXXXXX za splatný ku dňu 8.9.2020, a to z dôvodu prekročenia povolenej
výšky úverového rámca kontokorentného úveru a márneho uplynutí lehoty pre uhradenie splatnej

pohľadávky banky. Súčasne oznámil žalovanému, že nepovoľuje ďalšie čerpanie kontokorentného
úveru. S ohľadom na túto skutočnosť s účinností ku dňu 10.10.2020 odstupujeme od zmluvy, na základe
ktorej mu vedie účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Od zmluvy odstupujeme v súlade s ust. 7.6. Obecných
obchodných podmienok banky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Všetky pohľadávky banky sa stávajú ku dňu
10.10.2020 splatnými. Žalovaného upozornil, že dlžná čiastka po splatnosti bude od 10.10.2020 do

zaplatenia úročená úrokom z omeškania vo výške 8,25% p.a. (ročné), a to v súladu s § 122 zákona
č. 257/2016 Sb., o spotrebiteľskom úveru. Oznámil, že k uvedenému dátumu budú tiež zrušené služby
súvisiace s vedením účtu, prípadne ďalšie služby dojednané na základe zmluvy. S ohľadom na uvedené
preto žalovaného vyzval k zaplateniu záväzku voči banke, ktorý k dnešnému dňu predstavuje 16.491,60
Kč. Upozornil ho aj na ďalšie povinnosti súvisiace s vrátením platobnej karty a nevyužívanie služieb.

20. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva stav dlžnej sumy na účte a to vo výške 16.754, 40 Kč ku dňu
30.09.2020.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2021 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči

žalovanému na spoločnosť EOS Investment Česká republika, s.r.o. ktorá zanikla a jej právnym
nástupcom sa stal žalobca.

22. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať mu trovy konania. V predmetnej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, pretože zmluva

bola uzatvorená českou obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky. Je preto potrebné sa v
prvom rade vysporiadať s otázkou použitia práva pre riešenie predmetnej právnej veci. Okresnému
súdu dávame do pozornosti § 10 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom zavedený novelou č. 102/2014 Z. z.. Má za to, že zmluva o kontokorentnom úvereje od samého počiatku neplatná z dôvodu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Odkázal na ustanovenia § 9 zákona 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľ pred uzavretím zmluvy, v ktorej sa zjednávania spotrebiteľský úver, je povinný

s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to na základe
dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa, nahliadnutím do databázy umožňujúcich posúdenia
úvery schopnosti spotrebiteľa, inak je zmluva neplatná. Ako to zo zmluvy vyplýva veriteľ si túto zákonnú
povinnosť nesplnil, neuviedol kde som zamestnaný ako aj výšku platu, nezisťoval pred uzavretím zmluvy
overovanie schopnosti splácať úver u dostupných verejných databáz. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté

bolo plnením bez právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja a premlčuje
nezávisle na splatnosti ktorá sa odvíja od výzvy na splnenie adresované veriteľom spotrebiteľovi v
súlade s § 1958 ods. 2 O.Z. Právny predchodca žalobcu už pri poskytnutí úveru vedel, že čiastku
10.450 Kč, pričom úver bol na 10.000 Kč poskytuje žalovanému a z tohto nie je zrejmé akým spôsobom
posúdila úveryschopnosť žalovaného, teda ako profesionálka si tiež mohla a mala byť vedomá, že
zmluva o úvere môže byť neplatná z dôvodu, že nedodržala svoje povinnosti s odbornou znalosťou

skúmať úveryschopnosť žalovaného, naviac mňa žalovaného uviedla do omylu, tým že úver mal byť
na 10.000 Kč avšak v zmluve je čiastka 10.450 Kč čo je klamlivá a nekalá obchodná podmienka
pretože nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 10.450 Kč. Naviac nie je zrejmé ako predchodkyňa
žalobcu počítala RMPN, keď mala dve rozdielna sumy, čo je tiež neprijateľná zmluvná podmienka.
Premlčacia doba teda začala plynúť už poskytnutím čiastky 10.000 Kč dňa 31.10.2016, návrh na vydanie

elektronického platobného rozkazu bol podaný súdu po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Zo
zmluvy nevyplýva aby právna predchodkyňa žalobcu skúmala úveryschopnosť žalovaného, nezisťovala
platobné podmienky, výdaje na bývanie, ostatné výdavky ani z predložených výpisov z účtu nie je zrejmý
príjem žalovaného. Podľa § 629 ods.1 O.Z. promlčecí lhúta trvá tri roky. Podľa § 609 O.Z. nebylo-li
právo vykonáno v promlčecí lhúte, promlčí se a dlužník není povinen plnit. Podľa §1985 O.Z. výzva k

plneniu resp. upomienka má za následok zmenu obsahu a vedie k splatnosti pohľadávky. Podľa §619
ods. 2 O.Z. právo môže byť uplatnené po prvý krát, ak sa oprávnená osoba dozvedela o okolnostiach
rozhodných pre počiatok behu premlčacej lehoty alebo kedy sa o nich dozvedieť mohla a mala. Pokiaľ
by súd vychádzal z iného právneho názoru, mám za to, že aj napriek tomu je uplatnená pohľadávka
premlčaná nakoľko právna predchodkyňa žalobcu už upomienkou a počítaním sankčných úrokov a

prekročenia debetu viac ako tri mesiace vedela a dozvedela sa, že nie som schopný splácať úver resp. ja
som čerpal avšak z výpisov, ktoré žalobca predložil po odpočítaní všetkých sankčných úrokov je zrejmé,
že zapožičaná suma bola vrátená a viac som z tejto sumy nečerpal, naopak právna predchodkyňa
mi počítala úroky sankčné a debetné a dostávala ma do debetu, ktorý mi takto navyšovala. Právna
predchodkyňa žalobcu sa tieto okolnosti dozvedela 16.9.2019, týmto dňom nastala actio nata, tj. deň,

kedy mal dlžník povinnosť po prvýkrát splatiť dlh - tento deň je dňom počiatku behu premlčacej doby,
teda nie až deň odstúpenia od zmluvy. Medzi neprijateľné podmienky patrí aj umožnenie veriteľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve bod ll. č.4 veriteľ požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením VIII č.1 povinnosť platiť úrok z úroku. Takéto zmluvné podmienky sú v spotrebiteľských

zmluvách neplatné. Žalobca si uplatňuje sumu 16.555,40 Kč s príslušenstvom avšak nie je zrejmé
či je to istina úroky alebo sankčný úrok. Z predložených výpisov banky, ktoré nie sú úplné od roku
2016 nie je zrejmé z akého dôvodu banka odpisovala platby až do debetu, nie je zrejmá 2x suma 800
Kč ako to aj z upomienok vyplýva bol som v roku 2019 dlžný 146,63 Kč a náklady 30 Kč pričom z
výpisov banky však vyplýva, že si účtovali debetný úrok, sankčný úrok a úrok čo je nutné a potrebné

považovať za neprijateľné podmienky. Revolvingový úver - možno charakterizovať ako úver, u ktorého
banka stanovuje maximálnu výšku jeho čerpania tvz. úverový rámec a termín, ku ktorému úver po
splnení dopredu dohodnutých podmienok opäť obnoví. Kontokorentný úver - vzniká uzavretím úverovej
zmluvy, v ktorej sa banka zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bežnom účte. Podstatnými náležitosťami
sú hlavne úverový rámec, podmienky jeho eventuálneho prekročenia, splatnosť úveru, výška a spôsob

úročeniaúrokovejsadzby,zaistenie.Zuvedenéhojepretomylnýnázoržalobcu,žekontokorentnýúverje
de facto revolvingový úver. V zmysle rozhodnutia velkého senátu NS CR zo dňa 29.08.2023, ktorý týmto
rozhodnutím vyriešil otázku „kdy začína bežet subjektívni promlčecí lhuta, pokud je podle smlouvy určení
okamžiku splatnosti nároku ponecháno na vúli veritele, záverom poukázal, že v takomto prípade sa
počiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty viaže k okamžiku kedy sa veriteľ dozvedel alebo dozvedieť

mal a mohol, že mu vzniklo právo určiť dobu splnenia dlhu. Tento okamžik nastáva zásadne splatnosťou
dlhu po tom, čo dlžníkovi bola zaslaná upomienka alebo žiadosť o splatenie dlhu, týmto momentom
nastáva actio nata.23. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 13.09.2019 pôvodný veriteľ vyzval dlžníka na úhradu nepovoleného
debetnéhozostatkudlžnejčiastkyvovýške146,63CZKčozakladávzmyslerozhodnutiavelkéhosenátu
NS CR začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Vznáša opätovne námietku premlčania celej

žalovanej sumy ako aj jednotlivých debetných zostatkov, pretože nie je možné jednoznačne určiť aká
presná časť je dlžná čiastka istiny, bezhotovostné prečerpanie zostatku na bežnom účte do záporu a
kedy k prečerpaniu došlo, aká je presná čiastka na zmluvnú pokutu za prečerpanie kontokorentu, ako
bolavypočítaná,vakejvýškeboladojednaná,akápresnáčiastkapripadánaúčtovnépoplatkyatď.Čosa
týka postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom, žiadame aby žalobca doručil doručenku

o prevzatí a oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému.Vzhľadom k tomu, ako je vyššie uvedené
považujem zmluvu od samého počiatku za neplatnú, preto premlčacia lehota sa začína počítať od roku
2016.

24. Žalobca vo veci uviedol, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný mal ku dňu
01.07.2019 zostatok na bežnom účte vo výške -7.106,89 CZK, z čoho vyplýva, že žalovaný bol na

bežnom účte v nepovolenom prečerpaní. Žalobca vo svojom vyjadrení špecifikoval jednotlivé položky
na bežnom účte od 01.07.2019 až do postúpenia pohľadávky, ktoré pozostávajú z debetných transakcií
na bežnom účte v celkovej výške 40.823,85 CZK.

25. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že kreditných transakcií na bežnom účte v celkovej výške

24.268,45 CZK.

26. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že úver formou povoleného prečerpania predstavuje možnosť
prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Poskytujú ho banky pre svojich klientov ako doplnok k
ich bežnému účtu. Pokiaľ má klient na účte prostriedky a s peniazmi aktívne manipulujete (platby, výbery,

prevody) bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Akonáhle však na účte dôjde k vyčerpaniu
vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky pohyby, ktoré po
vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom povoleného prečerpania.
Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu „pôžičku“ splatí t. j. navýši
stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov a môže často z princípu

revolvingu (revolving je možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti znovu žiadať
banku o povolenie čerpania prostriedkov) znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. K ukončeniu
zmluvného vzťahu došlo na základe podania zo dňa označeného ako Zesplatnení kontokorentního
úveru, Odstoupení od smlouvy o vedení účtu. Vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať
ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s povoleným prečerpaním. Zmluvná dokumentácia preto

obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej ako „RPSN"). Pri výpočte
indikatívnej RPMN sa vychádzala z predpokladov, že žalovanému bol jednorazovo poskytnutý úver vo
výške 10.000 CZK. Výška RPSN predstavovala 19,40% p.a. a je vypočítaná na základe predpokladov,
že celková výška úveru bude vyčerpaná v plnej výške a na celú dobu trvania úveru, pričom za dobu
trvania úveru sa považuje doba 3 mesiacov, úver bude po celú dobu úročený úrokovou sadzbou

uvedenou v zmluve, tj. aktuálnou ku dňu podpisu zmluvy. Za predpokladu nemennej úrokovej sadzby
bude celková čiastka úveru vo výške 10.450 CZK. Roční procentní sazba nákladú (RPSN) sa vypočíta
podľa stanoveného vzorca.

27. Z výpovede žalovaného vyplývajú okolnosti uzatvorenia zmluvy. Žalovaný k okolnostiam uzatvárania

zmluvy a k dokladom, ktoré od neho predchodca žalobcu, veriteľ požadoval pri uzatváraní zmluvy, aké
doklady od neho požiadal, čo sa týka príjmov a výdavkov, uviedol, že presne sa už nepamätá. Pokiaľ
vie nejakú dobu mal už účet otvorený. V tom čase nemal potrebu nejakého úveru. Nehovorí, že mal
najlepšiu situáciu, pokiaľ si spomína bol ubytovaný v hoteli alebo v penzióne, ubytovne, keď to takto
môžem nazvať. Dostal ponuku na otvorenie takéhoto kontokorentu. Keď si správne vybavuje, mal sa

dostaviť na pobočku, tuší, že predkladal len občiansky preukaz, zvyšok skúmali na základe príjmu na
účet a výdavkov z účtu. Nespomína si, že by som dokladal nejaké listiny, čo sa týka práce, bývania alebo
niečo podobné. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v dobe keď čerpal kontokorentný
úver, či bol riadne zamestnaný, žalovaný uviedol že áno, v tejto dobe pracoval. Žalovaný na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či si vie spomenúť akú výšku príjmu mal z tohto pracovného pomeru,

žalovaný uviedol, že mal v tej dobe okolo 12-14.000 Kč. Je to odhad, nie je si úplne istý. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či mu táto mzda bola poukazovaná na účet, ktorý mal otvorený, žalovaný
uviedol, že áno.28. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), výrok rozsudku
o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

29. Vzhľadom nato, že ide o konanie s cudzím prvkom, súd skúmal otázku svojej právomoci vo veci
konať a rozhodnúť a následne aj otázku rozhodného práva pre daný vzťah.

30. Podľa čl. 4 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: ak nie je v tomto nariadení

uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

31. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady a parlamentu (EÚ) č. 1215/2012, spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento spotrebiteľ bydlisko, alebo bez
ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník

zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

32. Súd poukazuje, že žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti súdu, kde bola podaná žaloba pri
prvom úkone, ktorý mu patrí v zmysle ust § 41 CSP, nevzniesol. Preto súd vec v zmysle § 41, 42 CSP
prejednal. V podanom odpore uvádzal jeho právny zástupca adresu F. XXX/X, G. H. I..

33.ŽalovanýakospotrebiteľmátrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepubliky,hocivčaseuzavretiazmluvy
uvádzal bydlisko na území Českej republiky. V súčasnosti má žalovaný, trvalý pobyt naďalej vedený na
území Slovenskej republiky. Za daných okolností je súd toho názoru, že má právomoc konať v danej
veci. Tento záver bol potvrdený aj Krajským súdom pri prejednaní veci na záklakde podaného odovlania

zo strany žalovaného.

34. Súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva pre zmluvné záväzky s cudzím prvkom, v súlade
s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.06.2008 (ďalej len „Rím I“).

35. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím I „Toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza
kstretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.“20.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné
strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá

zmluva alebo len jej časť.“

36. Podľa čl. 6 bodu 2, kapitoly II. nariadenia (spotrebiteľské zmluvy) bez ohľadu na ods. 1 si strany
môžu v súlade s čl. 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. Takáto voľba
rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré mu poskytujú také ustanovenia, od

ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe
ods. 1 rozhodným.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené sa zmluvné vzťahy s cudzím prvkom prioritne spravujú právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany a keďže sa v dom prípade zmluvné strany dohodli na tom,

že ich úverový vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky, aj vzhľadom na to,
že uvedená voľba práva nemusí byť nevyhnutne súčasťou úverovej zmluvy, ale môže vyplývať aj z
okolností prípadu (cit. čl. 3 ods.1 Nariadenia Rím I), pričom Všeobecné obchodné podmienky v súlade
s prehlásením v bode 11.9. úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou, na zistený skutkový stav je
potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky.

38. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej len „OZ“) „Spotrebitelem je každý človek, který mimo rámec své podnikatelské činnosti
nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním
jinak jedná.“

39. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ „Kdo samostatne vykonává navlastní účet a odpovednost výdelečnou
činnost živnostenským nebo obdobným zpusobem se zámeremčinit tak soustavne za účelem dosažení
zisku, je považován se zretelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotrebitele a proúčely § 1963 se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní
obchodní,výrobníneboobdobnoučinnostíčiprisamostatnémvýkonusvéhopovolání,poprípadeosoba,
která jedná jménem nebo na účet podnikatele.“

40. Podľa § 2395 OZ „Smlouvou o úveru se úverující zavazuje, že úverovanému poskytne na jeho
požádání a v jeho prospech penežní prostredky do určité částky, a úverovaný se zavazuje poskytnuté
penežní prostredky vrátit a zaplatit úroky.“

41. Podľa § 2396 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úverovaný vrátí úverujícímu penežní
prostredky v mene, ve které mu byly poskytnuty. V téže mene platí i úroky.

42. Podľa § 2398 ods. 1 OZ „Úverující poskytne úverovanému penežní prostredky na jeho žádost v
dobe určené v žádosti; neurčí-li úverovaný dobu plnení v žádosti,poskytne je úverující bez zbytečného
odkladu.“

43.Podľa§2399ods.1a2OZ„Úverovanývrátíúverujícímuposkytnutépenežníprostredkyvdohodnuté
dobe, jinak do mesíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán. Úverovaný muže vrátit úverujícímu penežní
prostredky pred smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen zadobu od poskytnutí do vrácení penežních
prostredku“

44. Podľa prvej vety § 1806 OZ „Úroky z úroku lze požadovat,bylo-li to ujednáno“

45. Podľa § 1968 OZ „Dlužník, který svuj dluh rádne a včas neplní,je v prodlení. Dlužník není za prodlení
odpovedný, nemuže-li plnit v dusledku prodlení veritele.“

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebitelském úveru účinného v čase uzavretia
zmluvy(ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“) „Spotrebitelským úverem je odložená platba, penežitá
zápujčka, úver nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostredkovaná spotrebiteli.“

47. Podľa § 104 zákona o spotrebiteľskom úvere „Smlouva o spotrebitelském úveru vyžaduje písemnou
formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a §109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a
zretelnýmzpusobem.Nesplnenítétopovinnostinebopísemnéformynemázanásledekneuzavrenínebo
neplatnost smlouvy.“

48. Podľa § 106 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere „Smlouva o spotrebitelském úveru musí vždy
obsahovat tyto informace: a) druh spotrebitelského úveru, b) kontaktní údaje smluvních stran, a je-li
spotrebitelský úver zprostredkován, též kontaktní údaje zprostredkovatele, zejména poštovní adresu
pro doručování, telefonní číslo, poprípade adresu pro doručování elektronické pošty, c) celkovou výši
spotrebitelského úveru a podmínky jeho čerpání, d) dobu trvání spotrebitelského úveru, není-li to možné,

zpusob jejího určení, e) určení zboží nebo služby a jejich cenu, která by byla placena bez využití
spotrebitelského úveru, jde-li o spotrebitelský úver ve forme odložené platby za zboží nebo službu
nebo vázaný spotrebitelský úver, f) zápujční úrokovou sazbu, podmínky upravující použití této sazby a
poprípade údaj o jakémkoliv indexu nebo referenční úrokové sazbe použitelné pro počáteční zápújční
úrokovou sazbu, jakož i o dobe, podmínkách a postupu pro zmenu zápújční úrokové sazby; uplatňují-

li se za rúzných okolností rúznézápújční úrokové sazby, uvádejí se tyto informace o všech zápújčních
úrokových sazbách, g) roční procentní sazbu nákladú na spotrebitelský úver, veškeré predpoklady
použité pro výpočet tétosazby a celkovou částku, kterou má spotrebitel zaplatit, vyjádrenou číselným
údajem a vypočtenou k okamžiku predpokládaného uzavrení smlouvy o spotrebitelském úveru, h) výši,
počet a četnost plateb, jež má spotrebitel provést, a poprípade zpúsob prirazování plateb k jednotlivým

dlužným částkám s rúznými úrokovými sazbami pro účely splácení; pokud u spotrebitelskéhoúveru na
bydlení není možné k okamžiku uzavrení smlouvy o spotrebitelském úveru na bydlení určitvýši, počet
a četnost plateb, jež má spotrebitel provést, uvede poskytovatel podmínky, na nichž výše, počet a
četnost plateb, jež má spotrebitel provést, závisí, i) vyplývá-li ze smlouvy o spotrebitelském úveru s
pevne stanovenou dobou jeho trvání umorení jistiny spotrebitelského úveru, informaci o právu obdržet

bezplatne výpis z účtu v podobe tabulky umorení uvedené v príloze č. 5 k tomuto zákonu kdykoliv
behem trvání závazku z takové smlouvy, j) soupis uvádející doby a podmínky pro splacení úroku a
veškeré související opakující se či jednorázové platby, mají-li být tyto platby a úroky splaceny bez
umorení jistiny, k) prípadnou povinnost spotrebitele hradit platby za vedení jednoho nebo více účtúzaznamenávajících platební transakce a čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a podmínky, za
nichž lze tyto platby zmenit, ledaže je otevrení účtu nepovinné, povinnost spotrebitele hradit platby za
používání platebních prostredkú pro platební transakce i čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa,

a veškeré další platby vyplývající ze smlouvy o spotrebitelském úveru, l) úrokovou sazbu použitelnou v
prípade opoždených plateb platnou v okamžiku uzavrení smlouvy o spotrebitelském úveru a podmínky
pro její úpravu a další dúsledky vyplývající z prodlení spotrebitele, m) informaci o prípadných nákladech
na služby notáre či jiných obdobných nákladech a jejich výši, je-li poskytovateli známa, n) požadavek
na prípadné zajištení nebo pojištení, o) informaci o právu na odstoupení od smlouvy o spotrebitelském

úveru jiném než na bydlení a lhúte,behem níž múže být toto právo vykonáno, a dalších podmínkách pro
výkon tohoto práva, včetneinformace o povinnosti spotrebitele zaplatit čerpanou jistinu a príslušný úrok
podle § 118 odst. 4, jakoži o částce úroku splatné za den, p) informaci o právech vyplývajících z § 119
odst. 1 a 3 a podmínkách jejich uplatnení, q)informaci o právu na predčasné splacení spotrebitelského
úveru, o prípadném právu poskytovatele na náhradu vzniklých nákladú a u spotrebitelského úveru
jiného než na bydlení informaci o zpúsobujejich stanovení, r) informaci o zpúsobu ukončení smluvního

vztahu, s) informaci o možnosti mimo soudního rešení spotrebitelských sporú prostrednictvím finančního
arbitra, t) označení príslušného orgánu dohledu a u) informaci o tom, zda prípadné použití kapitálu
vytvoreného platbami spotrebitele namísto splácení spotrebitelského úveru povede k úplnému splacení
spotrebitelského úveru.“

49. Podľa § 122 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere „Veritel múže pro prípad prodlení spotrebitele
s plnením dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotrebitelském úveru sjednat pouze a) právo na náhradu
účelne vynaložených nákladú, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotrebitele; pokud byla
ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu, b) úroky z prodlení, jejichž výše
nesmí presáhnout výši stanovenou právním predpisem upravujícím úroky z prodlení, nebo c) smluvní

pokutu.“

50.Podľa§1970OZ„Podlužníkovi,kterýjevprodlenísesplácenímpenežitéhodluhu,muževeritel,který
rádne splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník
není za prodlení odpovedný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda narízením; neujednají-li strany výši

úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.“

51. Podľa § 1879 OZ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky „Veritel muže celou
pohledávkunebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobe
(postupníkovi).“

52. Podľa § 513 OZ, príslušenstvím pohledávky jsou úroky, úroky z prodlení a náklady spojené s jejím
uplatnením.

53. Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svuj dluh rádne a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení

odpovedný, nemuže-li plnit v dusledku prodlení veritele.

54.Podľa§1970OZ,podlužníkovi,kterýjevprodlenísesplácenímpenežitéhodluhu,muževeritel,který
rádne splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník
není za prodlení odpovedný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda narízením; neujednají-li strany výši

úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

55. Podľa § 2 narízení vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročne
výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendárního pololetí, v nemž došlo
k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu.

56. Podľa § 2 ods. 1 zákona Českej republiky č. 257/2016 Sb. o spotrebitelském úveru v znení ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon ČR o spotrebiteľskom úvere), spotrebitelským
úverem je odložená platba, penežitá zápujčka, úver nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo
zprostredkovaná spotrebiteli.

57. Podľa § 104 zákona ČR o spotrebiteľskom úvere, smlouva o spotrebitelském úveru vyžaduje
písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným,výstižným a zretelným zpusobem. Nesplnení této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek
neuzavrení nebo neplatnost smlouvy.

58. Podľa § 124 zákona ČR o spotrebiteľskom úvere, stane-li se spotrebitelský úver v dusledku prodlení
spotrebitele splatným, týká se tato splatnost pouze nesplacené jistiny spotrebitelského úveru, nikoli i
budoucích nákladu spotrebitelského úveru. Veritel spotrebitele pred tím, než se úver stane v dusledku
prodlení spotrebitele splatným, vyzve k uhrazení dlužné splátky a poskytne mu k tomu lhutu alespoň
30 dnu.

59. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 zo
dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (prepracované znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

60. Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo dňa
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Bez toho, aby boli dotknuté články 5
a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo
jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v
rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym

poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek
spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva
patrí do rozsahu tejto činnosti. 2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť
rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však

nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre
zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na: a)
zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je

krajinou jeho obvyklého pobytu; b) zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie
balíku cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných,
dovolenkových a výletných služieb (1); c) zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti
alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie
nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES; d) práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a

práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné
ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch
kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby; e) zmluva
uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h).

61. Súd sa prednostne vzhľadom na námietku žalovaného zaoberal skúmaním právomoci a následne
rozhodného práva. Pri posudzovaní týchto základných podmienok konania súd vychádzal z Nariadení
Európskeho parlamentu a Rady upravujúcich tieto otázky. Žalobcom je česká obchodná spoločnosť,
rovnako aj jeho právnym predchodcom je česká obchodná spoločnosť, žalovaným je spotrebiteľ s
trvalým pobytom v Slovenskej republike.

62. Súd skúmal, či má právomoc vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že v podľa článku 18 ods. 2
Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má

spotrebiteľ bydlisko.

63. Na základe uvedeného a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike,
právomoc súdu Slovenskej republike je daná. Vo vzťahu k rozhodnému právu, súd postupoval podľa
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), a v danom prípade dospel k záveru, že pre posúdenie
vzájomných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania je relevantné právo Českej republiky,
vychádzajúc jednak z čl.3 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže voľba práva Českej republiky bola
medzi stranami sporu dohodnutá prostredníctvom „Obecní obchodní podmínky UniCredt Bank platné od1.4.2016“ v bode 14.1, na ktoré odkazovala Rámcová zmluva o poskytovaní bankovních služeb uzavretá
medzi predchodcom žalobcu (č.l. 32), a jednak aj cez čl.4 ods. 1 písm. b) predmetného nariadenia,
nakoľko obvyklým pobytom žalobcu ako poskytovateľa predmetných finančných služieb bola práve

Česká republika. S ohľadom na rozhodné právo Českej republiky súd posudzoval žalobný návrh v
zmysle príslušných ustanovení Občánského zákonníka a zákona č. 257/2016 Sb.

64. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 23.11.2016 Žiadosť/zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru č. KTK XXXXXXXXXXXX/

XXXX k Rámcovej zmluve o poskytovaní bankových služieb. Z obsahu tejto listiny vyplynulo, že
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 10.000 CZK. Žalovanému tak bol poskytnutý kontokorentný úver na dobu neurčitú s celkovou
čiastkou na zaplatenie vo výške 10.450 CZK, s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov vo výške
19,40% p.a. a ročnej úrokovej sadzby 18%.

65. V zmysle článku V. vyššie citovanej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať úroky a platby za
poskytnutie úveru, pričom úroky sú splatné ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Zároveň podľa
článku VII. bol povinný zaistiť, aby kreditný obrat na jeho účet v každom trojmesačnom období bol vo
výške minimálne 50%.

66. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka v znení neskorších
predpisov(ďalej len „Obchodní zákonník“) sa zmluvou o bežnom účtu zaväzuje banka zriadiť od určité
doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať
z neho peňažné prostriedky alebo z neho či na naň uskutočňovať iné platobné transakcie. Zmluva o
bežnom účtu vyžaduje písomnú formu.

67. V zmysle § 709 ods. 1 Obchodního zákoníku v zmluve o bežnom účte banka označí majiteľa účtu
uvedením obchodnej firmy nebo názvu a sídla majiteľa a identifikačného čísla, pokiaľ bolo pridelené,
pokiaľ ide o osobu právnickou, alebo uvedením mena, priezviska, bydliska a rodného čísla alebo dátumu
narodenia majiteľa, prípadne obchodnej firmy, miesta podnikania a identifikačného čísla, pokiaľ ide o

osobu fyzickú.

68. Podľa § 497 Obchodního zákoníku platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len „Obchodní
zákonník“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úrok.

69. V zmysle § 262 ods. 4 Obchodního zákoníku, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia

Občanského zákonníku alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

70. Podľa § 499 Obchodního zákoníku za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

71. V zmysle § 502 ods. 1, 2 Obchodního zákoníku, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie, než sú prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa

týka ročného obdobia.72. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Občanského zákoníku, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

73. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníku, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o
dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane
dodávateľ.

74. Ako vyplýva z § 55 ods. 1 Občanského zákoníku, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv
nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré
mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zákonných ustanovení zákonná
výše úroku z prodlení, která je odvislá od výše repo sazby ČNB, se použije tam, kde není výše úroku z
prodlení sjednána ve smluvní výši. Výše úroku z prodlení odpovídá ročne repo sazbe stanovené ČNB
pro první den kalendárního pololetí, v nemž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu (narízení

vlády č. 351/2013 Sb.), a to po celou dobu prodlení.

75.Dokazovanímbolopreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretá
Zmluva o osobnom účte podľa českého právneho poriadku ku ktorému bol poskytnutý kontokorentný
úver ako povolené prečerpanie ako istá forma úveru v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Na

osobnom účte v rozpore so zmluvou bol evidovaný debetný zostatok v žalovanej sume, ktorý zahrňuje
istinu, úroky a úroky z omeškania podľa výpočtu žalobcu, poplatky ktorého výšku má preukazovať výpis
z osobného účtu.

76. Zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka ČR a ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa zákona ČR o spotrebiteľskom úvere.

77. S ohľadom na rozhodné právo Českej republiky súd posudzoval žalobný návrh v zmysle príslušných
ustanovení Občánského zákonníka a zákona č. 257/2016 Sb.

78. Súd mal preukázané, že suma debetného zostaku na účte by mala byť 16.555,40 CZK, táto suma
vyplýva z výpisu z účtu (čl. 51).

79. Z oznámenia o nepovolenom debetnom zostatku už zo dňa 13.09.2019 bežný účet č. XXXXXXXXXX
(čl. 40) vyplynulo, že uvedený účet žalovaného vykazoval debetný zostatok vo výške 146,63 CZK.

Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky vo výške 146,63 CZK a nákladov vo výške 30
CZK. Opakovanými výzvami veriteľ, ako je to vyššie uvedené - žalobca vyzval žalovaného na úhradu
dlhu a zároveň úver poskytnutý žalovanému zosplatnil zo dňa 01.09.2020 a odstúpil od zmluvy o vedení
účtu.

80. Súd sa pri opätovnom prejednaní veci zaoberal v zmysle pokynu krajského súdu opätovným
skúmaním overovania bonity predchodcom žalobcu. Za týmto účelom opätovne vyzval žalobcu na
písomne vyjadrenie, ten sa vyjadril v podaní zo dňa 03.06.2025 a za týmto účelom predvolal a vypočul
žalovaného, ktorý sa pôvodne pri prvom prejednaní veci ani na jedno z pojednávaní nedostavil, aby
sa vyjadril ku skúmaniu jeho bonity veriteľom pri podaní žiadosti o úver. Žalobca žiadne nové listiny ku

skúmaniu bonity žalovaného nepredložil.

81. Podľa 86 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebitelském úveru (znenie účinné ku dňu
uzavretia zmluvy): „Poskytovatel pred uzavrením smlouvy o spotrebitelském úveru nebo zmenou
závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotrebitelského úveru

posoudí úvéruschopnost spotrebitele na základe nezbytných, spolehlivých, dostatečných a primérených
informací získaných od spotrebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení
úvéruschopnosti spotrebitele nebo i z jiných zdroju. Poskytovatel poskytne spotrebitelský úvér jen tehdy,
pokud z výsledku posouzení úvéruschopnosti spotrebitele vyplývá, že nejsou duvodné pochybnosti o
schopnosti spotrebitele spotrebitelský úvér splácet.“

82. Podľa 86 ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebitelském úvéru (znenie účinné ku dňu uzavretia
zmluvy): Poskytovatel pri posouzení úvéruschopnosti spotrebitele posuzuje zejména schopnost
spotrebitele splácet sjednané pravidelné splátky spotrebitelského úvéru, a to na základé porovnánípríjmu a výdaju spotrebitele a zpusobu plnéní dosavadních dluhu. Hodnotu majetku pritom zohledňuje
tehdy, jestliže ze smlouvy o spotrebitelském úvéru vyplývá, že spotrebitelský úvér má být částečné nebo
úplné splacen výnosem z prodeje majetku spotrebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z

finanční situace spotrebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotrebitelský úvér bez ohledu na své
príjmy.

83. Podľa § 87 ods. 1, ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebitelském úvéru (aktuálne znenie
obsahujúce procesnoprávne ustanovenie, upravené po nižšie cit. rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

C-679/18): „Poskytne-li poskytovatel spotrebiteli spotrebitelský úvér v rozporu s § 86 odst. 1 vétou
druhou, je smlouva neplatná. Soud k neplatnosti prihlédne i bez návrhu. Spotrebitel je povinen vrátit
poskytnutoujistinuspotrebitelskéhoúvéruvdobéprimérenéjehomožnostem.Je-lisporoto,jakájedoba
odpovídající možnostem spotrebitele podle odstavce 1, určí tuto dobu na návrh nékteré ze smluvních
stran soud podle možností spotrebitele a v zájmu spravedlivého usporádání práv a povinností smluvních
stran s prihlédnutím k príjmu spotrebitele a jeho celkovým sociálním a majetkovým pomérum.

84. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

85. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) zo dňa 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okragowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

86. „Nezkoumá-li obecný soud, zda úverující pri poskytnutí spotrebitelského úveru proveril schopnost
úverovaného plánovaný úver splatit, zasáhne tím do základního práva spotrebitele na soudní ochranu
zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“ (Ústavní soud ČR, sp. zn. III. ÚS 4129/18
ze dne 26. února 2019)

87. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného právny predchodca
žalobcu mal nejaké údaje o výške príjmu žalovaného, avšak nebolo preukázané, či s odbornou
starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Podľa žalobcu veriteľ postupoval pri overovaní bonity s odbornou staroslivosťou.

Vo svojom písomnom vyjadrení popísal ako pri overovaní postupoval. Uviedol, že skúmal len rozdiel
príjmov a výdavkov na osobnom účte v banke a lustroval žalovaného vo verejných registroch, no súdu
tieto listiny nepredložil. K týtmo skutočnostiam sa pri opätovnom prejednaní veci vyjadril žalovaný vo
svojej výpovedi, ktorý potvril, že veriteľ žiadne listiny o jeho výdavkoch od neho nepýtal, zisťoval jeho
pomer len podľa stavu účtu.

88. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k
zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.89. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať

verejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime
podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie
iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného

registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 zo
dňa 23.09.2020).

90. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za
náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z vyššie cit. ust. § 86 českej právnej úpravy alebo ust. § 7
ods. 1 slovenskej právnej úpravy. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa

(bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov)
a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy podľa
českej právnej úpravy (§87 zákona č. 257/2016 Sb.) a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11
ods. 2 slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch.

91. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o príjme žalovaného
(potvrdenie zamestnávateľa, mal k dispozícii iba výpis z bežného účtu), doklady o výdavkoch
žalovaného, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO pri uzatváraní zmluvy. Nemal vedomosť o
jeho prípadných vyživovacích povinnostiach žalovaného. Súd nemá za preukázané, že by mal žalobca

v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda kde tento býval, či
vlastnil nehnuteľnosť alebo či býval v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež
nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných
životných potrieb (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 zo
dňa 14.10.2021).

92. Žalobca súdu predložil ako jediné dokumenty „Posouzení úveruschopnosti klienta“ ohľadne
žalovaného a výpis z jeho bežného účtu, žiadnym spôsobom neskúmal skutočné príjmy a výdavky
žalovaného. Uvedené aspoň žalobca nepreukázal. Skutočnosti ohľadne žalovaným tvrdených pomerov,
skutočných nákladov, pôvodný veriteľ nijakým spôsobom nepreveroval, respektíve uvedené v konaní

nepreukázal. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak
dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami a z výpisu z účtu, kde porovnával príjmy a výdavky z tohto účtu.

93. Za daných okolností boli jednoznačne dôvodné pochybnosti o schopnosti žalovaného ako

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a vyššie uvedené posúdenie bonity spotrebiteľa nemožno
považovať za dostatočné, tak ako to vyžaduje ust. § 86 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb.

94. Nie je zrejmé, aké iné verejne dostupné informácie pôvodný veriteľ získal, mimo tých, ktorými
disponoval v rámci vlastnej činnosti a tých, ktoré mu sám žalovaný poskytol, nie je preto ani zrejmé,

ako takéto informácie (keďže nimi zrejme nedisponoval) pôvodný veriteľ porovnával so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými, ale aj preukázanými) informáciami o jeho príjmoch a
výdavkoch. Porovnanie údajov z insolvenčného registra (čo žalobca deklaruje) s tým, čo uviedol
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy, samo o sebe v zmysle vyššie citovanej judikatúry nezodpovedá na
posúdeniu bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou na strane dodávateľa.

95. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne
podložiť. Nepochybne kľúčová je aj povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú
napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, a o priemerných výdavkochobyvateľstva (databáza Českého štatistického úradu), a tieto porovnávať so známymi alebo od
spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Bez údajov o
nákladoch a výdavkoch osôb žijúcich so žiadateľmi o úver v spoločnej domácnosti si možno len ťažko

urobiť komplexný úsudok o celkových pomeroch žiadateľov a posúdiť ich schopnosť úver splácať.
(porovnaj v súvislostiach aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 201/2018 zo dňa 20.3.2019).

96. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca nemal
takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaného nebolo preto preukázané, či s

odbornoustarostlivosťoupreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdilschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Overovanie a porovnávanie príjmov a výdavkov len z výpisu z osobného
účtu nie je podľa súdu dostatočným spôsobom overovania bonity

97. Pri súčasnom poskytnutí úveru za situácie, keď pol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého
posúdenia jeho bonity, je zmluva podľa ust. § 86 a § 87 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. neplatná . Tejto

naplatnosti sa dlžník, žalovaný dovolal v premlčacej lehote. Podľa ust. § 87 ods. 1 zákona č. 257/2016
Sb je dlžník povinný vrátiť len istinu v primeranej dobe jeho možnostiam. Preto nemožno žalobcovi
priznať okrem zvyšku istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Ide o nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluva je neplatná.Vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha
tiež premlčaniu.

98. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania, ktorou sa súd preto zaoberal ako aj ex offo,
nakoľko ide o spotrebiteľa.

99. Podľa ust. § 629 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR je promlčecí lhúta 3 roky.

Podľa ust. § 619 ods, 1Občianskeho zákonníka platného na území ČR jednáli se o právo vymáhatelné
u orgánu verernej moci, počne promlčecí lhúta bežet do dne, kdy právo mohlo byt uplatneno poprvé.
Podľa ust. § 629 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného na úzeamí ČR právo muže byt uplatneno
poprvé, pokud se oprávnená osoba dozvedela o okolnostech rozhodných pri počátek behu promlčecí
lhuty, aneb kdy se o nich dozvedet mohla.

100. Súd zároveň pri opätovnom prejednaní veci aplikoval vzhľadom na novšiu rozhodovaciu prax súdov
SR okrem českého páva, nakoľko zmluva bola uzavretá na území ČR aj slovenské právo s odkazom
na čl. 6 Nariadenia Rím I nakoľko slovenská právna úprava je pre spotrebiteľa v určitých smeroch
výhodnejšia.

101. Česká a slovenská právna úprava spotrebiteľských úverov a dôsledkov nedodržania riadneho
a dôsledného skúmania bonity spotrebiteľa, má okrem spoločných alebo obdobných aj iné dôsledky.

102. Podľa slovenského právneho poriadku § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal

s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ak osoba bez povolenia poskytne
peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom. Teda hrubé porušenie povinnosti
s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver spôsobuje jeho bezúročnosť
a bezpoplatkovosť a nemožnosť požadovať predčasne splatenie úveru ak nejde o hrube porušenie

schopnosti uvedené v § 7 ods. 1.

103. V prípade nemožnosti požadovať predčasne splatenie úveru to znamená, že ak veriteľ nemohol
požadovaťpredčasnesplatenie,úversapretonestalsplatný,čospôsobujenepostupiteľnosťpohľadávky
na tretiu osobu a následne nedostatok aktívnej legitimácie, už nového veriteľa (zákon o ochrane

spotrebiteľa. § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobca k žalobe doložil odstúpenie od zmluvy
o vedení účtu a zosplatennie kontokorentného úveru v jednej listine, ktorej doručenie žalovanému
súdu nepreukázal. Kópia podacieho hárku jej dpručenie nepreukazuje. Nie sú splnené ani podmienkypodľa slovenského právneho poriadku na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nie je preukázané
doručenie listín do vlastných rúk.

104. Pokiaľ ide o námietky ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok a nesprávnosť RPMN (či
sa predbežne javí ako dôvodné) súd sa týmto námietkami bližšie nezaoberal, nakoľko žalobu z iných
vyššie uvedených dôvodov zamietol ako nedôvodnú a pre nedostatok aktívnej legitimácie, nakoľko by
to na rozhodnutí na veci nič nezmenilo. Minimálne je nedôvodným a neprijateľnou zmluvou podmienkou
poplatok za poskytnutie úveru. Jeho vyúčtovania a nezahrnutie do výpočtu RPMN tiež spôsobuje

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

105. Zo spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná dňa 7.7.2023. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
pôvodný vereiteľ prvú výzvu na úhradu vykonal dňa 13.09.2019 a ďalšiu dňa 19.06.2020 (čl. 37). Preto
už dňa 13.09.2019 v zmysle ust. § 629 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR vedel
o omeškaní dlžníka, žalovaného, čo vyplýva z obsahu výzvy a už od toho dňa si preto mohol veriteľ

svoj nárok uplatniť, čo neurobil. Následne listom zo dňa 1.9.2020 z dôvodu práve omeškania dlžníka
zosplatnil kontokorentný úver.

106. Vzhľadom na súdnu rozhodovaciu prax je možné datovať lehotu, začiatok plynutia 3 ročnej
premlčacej lehoty už od listu zo dňa 13.09.2019, kedy už veriteľ oznámil žalovanému, že eviduje na

jeho účte nepovolené debetné a vyzval ho na jeho uhradu. Ďalšia výzva bola zo dňa 19.06.2020. Keďže
žaloba bola podaná dňa 7.7.2023 po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovnaý vzniesol námietku premčlania
a to jednak pokiaľ ide o samotný dlh zo zmuvy a aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Zmluva je
podľačeskéhoprávnehoporiadkuvprípadenedostatočnéhoskúmaniabonityneplatná.Tejtoneplatnosti
sa žalovaný dovolal.

107. Keďže premlčané právo v zmysle ust. 610 Občianského zákonníka platného v ČR ako aj podľa
slovenského práva nie je možné veriteľovi priznať ak to dlžník namietne aj z tohto dôvodu je žaloba
žalobcu, právneho nástupcu pôvodného veriteľa nedôvodná. Podľa slovenského práva pokiaľ ide
o spotrebiteľa súd skúma ex offo, či nárok veriteľa uplatnený na súde nie je premlčaný.

108. Taktiež, ak by súd posúdil vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa slovenského právneho poriadku
a rozhodovacej praxe slovenských súdov s ohľadom na nepreukázanie doručenia upozornenia na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako aj samotného zosplatnenia úveru je možné vyhodnotiť
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné. Ako vyplýva zo zmluvy čl. VI bod 1 úver bol zriadený

na dobu neurčitú. Ak úver nebol platne predčasne zosplatnený, pohľadávka nie je splatná. Zmluva ako
je to vyššie uvedené bola uzavretá na dobu neurčitú. Ak pohľadávka nie je splatná, nemohlo dôjsť ani
k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a žalobcom. Uvedené skutočnosti majú
nevyhnutne za následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.

109. Súd tiež podotýka, že nebolo žalobcom preukázané doručenie listín vyhlásenia predčasnej
splatnosti a ani upozornenia na túto možnosť, tak ako to vyžaduje slovenská právna úprava a čo
judikvoali viaceré rozhodnutia súdov SR.

110. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát

mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, tj. akonáhle sa dostane prejav vôle do
sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

111. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o

uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.112. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát

nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR zo dňa 26.4.2007, sp. zn. 28 Cdo
1334/2006).

113. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to rozhodnutie
zverejnenévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodR4/2021,

podľa záverov ktorého: „v zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov
a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka
považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo
reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa
považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje
za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému

spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou
zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka
obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do
sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej
rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45
Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k
vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe
prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto
úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú

osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).
Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými
adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie
písomnostijeúčinnéužtým,žesadoručídodohodnutéhomiestaalebourčenejosobe.Týmtookamihom
sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky

zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť
zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu
doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť
doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na
pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená“ (z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 15.decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020).

114. Pokiaľ ide o aplikáciu slovenského práva v danej právnej veci a jej dôvodnosť súd v tomto smere
odkazuje na rozsudok KS Prešov zo dňa 20.03.2025 sp.zn. 6CoCsp/33/2024 cit.:“ 10. Je nepochybné,
že súd prvej inštancie vychádzal z čl. 6 Nariadenia Rím I, pričom konštatoval, že „aj keby došlo

k dohode o rozhodnom práve ako práva českého, splnenie odbornej starostlivosti a následky
jej nesplnenia v prípade spotrebiteľských úveroch, upravuje slovenská právna úprava prespotrebiteľa
výhodnejšie. Výhodnejšia právna úprava pre spotrebiteľa vyplýva zo slovenského práva, pretože podľa
noriem českého práva je splnenie odbornej starostlivosti upravené menej detailne spoukazom na
konkrétne povinnosti a v prípade nesplnenia odbornej starostlivosti podľa slovenského práva nie

je možné úver predčasne zosplatniť, teda možno žalovať len o zaplatenie splatných splátok a v prípade
hrubéhoporušeniaodbornejstarostlivostimožnožalovaťlenozaplateniesplatnýchsplátokistiny,pričom
podľa noriem českého práva v prípade porušenia odbornej starostlivosti je zmluva neplatná a spotrebiteľ
je povinný vrátiť celú čiastku istiny, hoci v primeranej lehote.“11. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I, bez
toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať

za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s
inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebovýkonu povolania (ďalej len
„podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín

vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 12. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím
I, bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu,
ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa
ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva,ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.13. Podľa čl. 6 ods. 4 písm.
a/ Nariadenia Rím I, ods. 1 a 2 sa neuplatňujú na: zmluvu o poskytovaníslužieb, ak sa služby majú
poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu;

115. Súd pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu podľa českého práva ako aj slovenského práva,
tiež v tomto smere odkazuje aj na rozsudok KS Prešov sp.zn. 13CoCsp/38/2023 cit: „Súd prvej
inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
ako spotrebiteľský, keďže banka v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytla žalovanému ako fyzickej

osobe bankový produkt - úver. Súd správne identifikoval svoju právomoc v spotrebiteľskom spore v
zmysle nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 a správne, v súlade s nariadením
Rím I, posúdil voľbu rozhodného práva, t. j. práva Českej republiky. Žalobca namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 17,90% ako neprimeranú
a rozpornú s dobrými mravmi. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie na daný prípad
aplikoval priemerné úrokové miery platné v čase uzavretia zmluvy v Slovenskej republike, a nie v

Českej republike. Tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal v naznačenom smere dokazovanie. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že námietka žalobcu je dôvodná, pretože súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie ohľadom oboznámenia priemerných úrokových mier z úverov za rozhodné
obdobie (jún 2017). Na pojednávaní dňa 12.09.2022 síce súd prvej inštancie predbežne vyslovil právny
názor, že je potrebné zaoberať sa výškou dojednanej ročnej úrokovej sadzby a jej prípadného rozporu

s dobrými mravmi, avšak ďalej sa touto otázkou v rámci dokazovania nezaoberal. Údaje relevantné
pre podmienky slovenskej menovej politiky, z ktorých súd vychádzal, uviedol až v dôvodoch svojho
rozhodnutia. Týmto postupom súd prvej inštancie zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces, čo
však nemení nič na tom, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne správne z iných dôvodov. K
potrebe skúmania splnenia povinnosti dodávateľa pri overovaní bonity spotrebiteľa ex offo, poukazuje

odvolací súd na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice,
podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky,

ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie
spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie bol v
spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany v zmysle označeného rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ povinný skúmať ex offo splnenie povinnosti veriteľa spočívajúcu v preverení bonity spotrebiteľa
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V naznačenom smere potom aj námietka žalobcu

o tom, že súd prvej inštancie rozporoval tvrdenia o skúmaní bonity žalovaného, ktoré neboli sporné,
je irelevantná. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak
aplikoval § 86 ods. 1 a 2 českého zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Súd sa správne zaoberal otázkou, či pred uzavretím zmluvy o úvere pôvodný veriteľ skúmal
„úveruschopnost“ spotrebiteľa. Správne sa zaoberal posúdením konania pôvodného veriteľa o tom, či

po posúdení relevantných informácií boli dané dôvodné pochybnosti o schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že banka dôsledne neskúmala bonitu žalovaného,
čo malo za následok neplatnosť zmluvy a povinnosť žalovaného vrátiť istinu spotrebiteľského úveru v
zmysle § 87 ods. 1 českého zákona o spotrebiteľskom úvere. Žalobca namietal, že súd vec právne
posúdil aj podľa slovenského, aj podľa českého práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

záver Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v uznesení sp. zn. 5Cdo/15/2021 zo dňa 27.10.2022, v ktorom
vyslovil aj toto: „Je tak dôvodná aj námietka dovolateľky, ktorá považuje aplikáciu rôznych noriem
hmotného práva (českých aj slovenských) v súdenom spore za nesprávnu “. Aj keď súd prvej inštancie
komparoval právne následky absolútnej neplatnosti zmluvy podľa českého zákona o spotrebiteľskom
úvere s právnymi následkami bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa slovenského

zákona o spotrebiteľských úveroch (§11 ods. 2), neznamená, že sa dopustil právneho pochybenia takej
intenzity, ktorá by zakladala vecnú nesprávnosť rozsudku.

116. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania. Keďže súd považoval nárok čo do istiny za nedôvodný
z vyššie uvedených dôvodov, žalobca nemá nárok ani na úroky z omeškania zo sumy istiny, ktorú žiadal.

Preto súd zamietol nárok žalobcu, aj čo do úrokov z omeškania.

117. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.118. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

119. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

120. Súd žalobu zamietol. Úspešný bol tak žalovaný a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.