Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208197
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4120208197.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX,
zastúpený: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát, so sídlom Šancová 58, Bratislava, proti žalovanej:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom so sídlom Bratislava, Štefánikova
17, IČO: 31 595 545, zastúpená: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej7325/14,IČO:56711832,zaúčastiintervenientanastranežalovaného:JUDr.MiroslavŠupa,
súdny exekútor, so sídlom Nitra, Kmeťkova 30, IČO: 37 857 207, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 47 237 244, o náhradu škody,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. mája 2024, č. k. 18C/68/2020-267,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštanciepodľa§12zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok,ďalej
iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 6. mája 2024, č. k. 18C/68/2020-267 zamietol žalobu a priznal žalovanej
a intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 31 ods. 1, 3 (v znení do 31.03.2027), § 33 ods. 1,
§ 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1,
2, § 420 ods. 1, 2, § 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Rozhodol tak v novom rozhodnutí po tom, ako odvolací Krajský súd v Nitre svojím uznesením

č. k. 5Co/67/2022-233 zo dňa 13. septembra 2023 skorší rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
18C/68/2020-185 zo dňa 14. februára 2022 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol novým rozhodnutím – napadnutým
rozsudkom.

4. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že intervenient
na strane žalovanej ako poverený súdny exekútor konal v exekučnej veci sp. zn. 11Er/246/2015,

EX 451/2015 (v tom čase vedenej na OS Topoľčany), vykonával exekúciu proti žalobcovi ako
povinnému. Exekútor vykonal svoju činnosť exekučným príkazom na vykonanie zrážkami zo mzdy zo
dňa 28.02.2017 na vymoženie vymáhaného nároku oprávnenej, ktorý bol podľa povereného exekútora
ku dňu 28.02.2017 v sume 5.299,92 eura a trov exekúcie súdneho exekútora v sume 1.704 eur, zrážkyzo mzdy žalobcu u jeho zamestnávateľa v sume 4.140 eur. V exekučnej veci dňa 25.07.2017 doručil
poverenýsúdnyexekútorJUDr.MiroslavŠupažalobcovivyúčtovanieexekučnéhokonaniaEX451/2015,
sp. zn. 11Er/245/2015, podľa ktorého žalobca uhradil poverenému exekútorovi spolu 8.263,92 eura a

preplatok bol v sume 0 eur. Žalovaná je poisťovateľom intervenienta na základe Zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, ktorú má intervenient uzatvorenú so
žalovanou pod č. 6807446000. Žalobca sa domáha náhrady škody, keď škoda na majetku žalobcu pri
výkone exekúcie povereným súdnym exekútorom je vo výške 4.159,92 eura.

5. Zo spisu Okresného súdu Nitra, pracovisko Topoľčany sp. zn. 11Er/246/2015 prvoinštančný súd
zistil, že sa viedlo konanie o vymoženie výživného na základe vykonateľného exekučného titulu -
rozsudok č. 9P/326/2009-650, zo dňa 31.10.2014, v spojení s rozsudkom č. k. 8CoP/8/2015-701, zo
dňa 21.05.2015. Dňa 31.07.2015 bolo vydané poverenie číslo XXXX-XXXXXX na vymoženie uloženej
povinnosti, zaplatenia sumy 1.233 eur ako zameškané výživné na mal. A. B. a bežné výživné v sume
100 eur od 01.07.2015, zaplatenia sumy 987 eur ako zameškané výživné na mal. D. B., bežné výživné

v sume 80 eur od 01.07.2015. Žalobca podal námietky proti exekúcii, ako i návrh na zastavenie
konania. Uznesením 11Er/246/2015-67, zo dňa 25.11.2015 boli námietky ako i návrh na zastavenie
konania zamietnuté. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie. Uznesením 11Er/246/2015-87, zo dňa
30.12.2016, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2017, boli námietky povinného zamietnuté,
návrh na zastavenie konania bol zamietnutý. Žalobca podal dňa 03.04.2017 návrh na zastavenie

exekúcie. Súd uznesením č.k. 11Er/246/2015-121, zo dňa 10.05.2017 exekúciu zastavil a rozhodol o
náhrade trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na dĺžku exekúcie, neexistenciu
zameškaného dlhu, povinný dobrovoľne mesačne uhrádzal bežné výživné na účet matky a súčasne
mu bolo zrážané zročné výživné zo mzdy u jeho zamestnávateľa (vrátane trov exekúcie spolu v sume
4.104 eur).

6. Z vyúčtovania exekučného konania ku dňu 19.07.2017 – zastavenie, súd prvej inštancie zistil, že bol
vymoženýnárokpreoprávnenéhoatoistinavovýške6.540eur,trovyexekúcieoprávneného19,92eura,
spolu 6.559,92 eura, trovy exekúcie súdneho exekútora boli vo výške 1.704 eur. Úhrady povinného boli
exekútorovi vo výške 1.704 eur a úhrady povinného oprávnenému 6.559,92 eura, teda povinný uhradil

spolu 8.263,92 eura a nedoplatok bol 0 eur. Vyúčtovanie bolo žalobcovi doručené dňa 25.07.2017.

7. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, konštatujúc viazanosť právne
záväzným právnym názorom odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP), vec opätovne
prejednal. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre bolo potrebné vyhodnotiť pasívnu vecnú legitimáciu

žalovanej s poukazom na znenie ust. § 31 ods. 3 v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že exekučné konanie
sa začalo 01.07.2015 - spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, z
čoho vyplýva, že exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, teda za účinnosti exekučného
poriadkuúčinnéhodo31.03.2017.Súdvtomtosmerepoukazujenavyslovenýprávnynázorvrozhodnutí

Krajského súdu v Nitre, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, pričom súd udáva, že nedošlo ku zmene
skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd, a preto bol pre súd záväzný právny názor, že
podľa prechodných ustanovení exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 sa malo v zmysle prvej
vety § 243h ods. 1 Exekučného poriadku postupovať podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Súd pri rozhodovaní aplikoval právny predpis účinný v čase začatia exekučného konania, t. j. pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného posudzoval podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017. V súvislosti s posúdením pasívnej vecnej legitimácie žalovanej súd uvádza, že vzhľadom k
aplikácii exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej
(poisťovateľa exekútora). Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017 neobsahoval právnu úpravu,
ktorá by zakladala priamu zodpovednosť poisťovateľa exekútora. S poukazom na uvedené, z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, súd žalobu žalobcu zamietol.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú súdnym exekútorom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa
vzájomne nevylučujú. Je tak v zákonných možnostiach toho, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda
súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, či zvolí uplatnenie si svojho nároku vyvodením
priamej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi v sporovom konaní s poukazom na ustanovenie § 33ods. 1 Exekučného poriadku, alebo zvolí osobitný postup pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči
štátu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

9.Súdprvejinštanciesaopätovnevyjadrilknámietkepremlčania,keďžalovanáaintervenientvpriebehu
konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu, ktorého sa žalobca domáhal
titulom náhrady škody. Súd naďalej trval na svojom právnom názore, že uplatnený nárok nebolo dôvodné
priznať žalobcovi i z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania. V zmysle § 106 ods. 1 OZ právo

na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá, ide o tzv. subjektívnu lehotu. Žalobca tvrdil, že informácie o škode získal na podklade
vyúčtovania exekučného konania EX 451/2015, ktoré mu bolo doručené 25.07.2017 (deň, kedy sa
žalobca ako poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá). Žaloba bola podaná na súd dňa
24.07.2020, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa 25.07.2019, a
preto premlčaný nárok vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd priznať nemohol. Súd žalobu

i z tohto dôvodu zamietol. Na daný vzťah nebolo možné aplikovať ustanovenie § 104 Občianskeho
zákonníka, keď poistný vzťah je zmluvný vzťah medzi poisťovateľom a poisteným, pričom žalobca nie
je aktívne legitimovaným subjektom pri uplatnení nároku na poistné plnenie.

10. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie nemal za

preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne v uplatnenej výške. Súd opätovne poukazuje,
že v danom spore nebolo preukázané, že by intervenient, súdny exekútor výkonom exekučnej činnosti
spôsobil žalobcovi škodu v uplatnenej výške, za ktorú by mal zodpovedať. Nebolo zrejmé aké zákonné
ustanovenie mal intervenient porušiť, neboli naplnené prvé dva základné predpoklady zodpovednosti
za škodu podľa exekučného poriadku (vznik škody a protiprávne konanie exekútora), keď predpoklady

vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený, teda žalobca, ktorý ich existenciu nepreukázal. Z
podania intervenienta síce vyplýva, že vznikol preplatok 60 eur, ale vzhľadom k vyššie uvedenému
i k vznesenej námietke premlčania súd žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. S poukazom na tieto
skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.

11. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal zo zásady zodpovednosti za
výsledok konania (zásada úspechu) a vzhľadom na zhora uvedené výsledky konania ustálil, že v spore
bola úspešnou stranou žalovaná, intervenient na strane žalovanej. S použitím § 255 ods. 1 CSP teda
priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%žalovanejaintervenientovi,pričomdôvodyhodné
osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach

veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. V podanom odvolaní žalobca poukázal na

to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, pretože súd prvej inštancie sa obmedzil výlučne na vyslovený
právny názor v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre. Uvedený právny názor nebol názor Krajského súdu
v Nitre a nevychádzal z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ale išlo o právny názor vyslovený v
časopise zo súdnej praxe č. 4/2018 doc. JUDr. Alexandry Kotresovej, PhD., LL.M. Uvedený názor
teda nepredstavuje názor súdnej praxe, ale názor z článku akademickej obce. Žalobca poukázal na

skutočnosť, že predmetná exekúcia sp. zn. 11Er/246/2015 skončila rozhodnutím exekučného súdu
Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 11Er/246/2015-121 zo dňa 10.5.2017, pričom podľa jeho názoru
týmto procesnoprávnym úkonom predmetná exekúcia skončila ešte za účinnosti exekučného poriadku
do 31.03.2017. V tejto skutočnosti videl nedostatok, že súd sa žiadnym spôsobom k tejto skutočnosti
logicky nevyjadril, preto je rozhodnutie konajúceho súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Žalobca si

uplatnil nárok na náhradu škody nie podľa exekučného poriadku, ale v spojení s § 420 Občianskeho
zákonníka a v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka.

13. Poukázal na právne posúdenie aktívnej legitimácie na strane žalobcu a na ustálenú pasívnu
legitimáciu na strane žalovanej. Podľa jeho názoru je potrebné aplikovať ustanovenie § 31 ods. 3

Exekučného poriadku, pretože sa v prechodných ustanoveniach exekučného poriadku k úpravám
účinným od 01.04.2017 neuvádza stanovisko k úprave zodpovednosti za škodu podľa § 31 Exekučného
poriadku a nie je to zrejmé ani z dôvodovej správy. Poukázal na § 243h EP v tom znení, že exekučný
poriadok v paragrafe 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V tomto kontexte ale poukázal na tvrdenú
právne významnú skutočnosť, že škoda vznikla až po právoplatnom skončení exekúcie dňa 25.07.2017,
a preto aj nebolo možné aplikovať § 243h Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu podľa názoru

žalobcu sa má aplikovať právna úprava exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Protiprávny úkon
nastal a vznikol až za trvania exekučného poriadku od 01.04.2017. Od toho odvodzoval aplikovateľnosť
§ 31 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 823 Občianskeho zákonníka so založením priameho
nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi. Poukázal tiež komentárovým výkladom na
to, že v zmysle § 823 v spojení s § 31 ods. 3 Exekučného poriadku priamy nárok má formálne znaky

nároku na náhradu škody, po obsahovej stránke môže výlučne realizovať len prostredníctvom právneho
vzťahu poistenia zodpovednosti.

14. V ďalšom obsahu poukázal na § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie
z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Podľa názoru žalobcu poistná
udalosť nastala dňa 25.07.2017, po doručení vyúčtovania exekučných trov žalobcovi. Poukázal na

zodpovednosť podľa exekučného poriadku, ktorá je podnikateľom, no zodpovednosťou bez ohľadu na
zavineniesúdnehoexekútora.Poukázalnato,ženovelouzák.číslo2/2017Z.z.sazaviedlivexekučnom
poriadku nové princípy pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenú súdnym
exekútorom tak, že ju uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Vo vzťahu k § 823 Občianskeho
zákonníka je namieste posudzovanie premlčania práve vo vzťahu k aplikácii § 104 Občianskeho

zákonníka, pretože ide o právo žalobcu na plnenie z poistenia exekútora a exekučný poriadok, tak
ako uvádza aj jeho výklad žalobcovi dáva priamy právny nárok uplatniť náhradu škody priamo od
poisťovateľa, a preto premlčacia lehota začala plynúť rok po poistnej udalosti, a teda, ak poistná
udalosť nastala dňa 25.07.2017, premlčacia doba začala plynúť 25.07.2018 a jej uplynutie by nastalo
v subjektívnej lehote dňa 25.07.2020 a žalobný nárok žalobcu bol uplatnený na súde dňa 24.07.2020,

preto žaloba bola podaná včas.

15. Nebolo sporným, ako uvádzal žalobca, že žalovaná je poisťovateľom exekútora. Žalobca svojím
podaním zo dňa 31.03.2017 žiadal zastavenie exekúcie, pretože postup povereného exekútora bolo
nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s exekučným poriadkom, pretože neboli zohľadnené pravidelné

mesačné platby žalobcu na výživnom od mesiaca jún 2015 každý kalendárny mesiac až do februára
2017. Tieto skutočnosti boli preukázané poverenému exekútorovi. Súd prvej inštancie pochybil a vec
nesprávne posúdil. Žalobca už doručením upovedomenia o začatí exekúcie poverenému exekútorovi
preukázalplneniesisvojichpovinnostípodľaexekučnéhotituluatopravidelnýmimesačnýmiplatbamina
výživnom za obdobie od mesiaca 6/2015 až do mesiaca 2/2017, aj napriek tomu súdny exekútor stiahol

na základe exekučného príkazu zrážkami zo mzdy finančné prostriedky aj na výživné práve za uvedené
obdobie. Oprávnená súdneho exekútora neinformovala a po podaní námietok si súdny exekútor tvrdené
skutočnosti oprávnenej žiadnym spôsobom nepreveril. Konanie súdneho exekútora je v priamom
rozpore s výkladom § 31 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že rozhodnutie
Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 11Er/246/2015-121 zo dňa 10.5.2017 bolo právoplatne zastavené

a vydané skôr ako samotné vyúčtovanie súdneho exekútora doručené žalobcovi dňa 25.07.2017, 2
mesiace po právoplatnom zastavení exekúcie, exekútor vydal a doručil žalobcovi vyúčtovanie exekúcie
už za účinnosti novely zákona č. 2/2017 Z. z. Zopakoval, že exekúcia bola právoplatne skončená za
účinnosti exekučného poriadku do 31.03.2017, avšak poistná udalosť nastala už za účinnosti novely
zákona číslo 2/2017 Z. z. od 01.04.2017, preto je v rozpore s elementárnou logikou, aby posudzoval

úkon exekútora, respektíve jeho postup, pretože škoda v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie
neexistovala, v tom čase nebol ešte známy nesprávny úradný postup exekútora a táto skutočnosť
nastala dňa 25.07.2017 už za účinnosti novely.

16. K žalobcom podanému odvolaniu sa žalovaný ako ani intervenient na strane žalovaného nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
a viazanosťou odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu bolo nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,

2 CSP potvrdil, stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu
(§ 387 ods. 2 CSP).18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa v tomto konaní žalobou zo dňa 24.07.2020 domáhal

zaplatenia náhrady škody vo výške 4.159,92 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
je poisťovateľom intervenienta na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone exekučnej činnosti, ktorú má intervenient uzatvorenú so žalovanou pod č. 6807446000. Žalobca
vynaložil na exekúciu navyše finančné prostriedky, ktoré zo strany exekútora neboli vrátené (exekútor
vymáhal aj napriek dobrovoľnému plneniu výživného). Z obsahu tvrdení žalobcu vyplývalo, že sa
domáha náhrady škody spočívajúcej v tom, že súdny exekútor spôsobil škodu svojím nezákonným

postupom. Z obsahu tvrdení (čo je hodnotenie odvolacieho súdu) tiež vyplývalo, že išlo o škodu, ktorá
vznikla v súvislosti s exekučným konaním vedeným na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 11Er/246/2015
v súvislosti s vydaním a realizáciou exekučného príkazu zrážkami zo mzdy. Súčasťou tvrdení v žalobe
bolo aj vyúčtovanie exekúcie z júla 2017 (po novele zákonom č. 2/2017 Z. z.). O vyčíslení exekúcie
bolo tiež neskôr v konaní taktiež tvrdené, avšak v súvislosti s tým, že toto vyúčtovanie nastalo po

účinnosti zákona č.2/2017 Z. z. so žiadanou aplikáciou účinného práva od 01.04.2017 (pozri napr. č.
l. 123, podanie žalobcu zo dňa 08.03.2021), nie primárne, že týmto úkonom bola spôsobená škoda.
Taktiež, v skoršej fáze konania žalobca upriamoval pozornosť na tvrdený nezákonný postup exekútora
spočívajúci v zrážke zo mzdy, čomu nasvedčovalo aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.03.2021 (č. l. 134),
že napriek preukázaniu dobrovoľného plnenia, intervenient (súdny exekútor) pokračoval v neoprávnenej

exekúcii. V závere odseku konštatoval zistenie súdu prvej inštancie, že intervenient (súdny exekútor)
prijal a ponechal si zrazené mzdy žalobcu v sume 4 140 eur, čo opätovne podľa názoru odvolacieho súdu
znamená, že obsah žaloby a rozhodujúce skutkové tvrdenia o spôsobenej škode smerovali k exekučnej
činnosti súdneho exekútora spočívajúce v zrážkach zo mzdy na základe exekučného príkazu z februára
2017. Taktiež na pojednávaní dňa 30.09.2020 (č. l. 159) právny zástupca žalobcu uviedol, že „My

sme pri uplatnení nároku vychádzali zo sumy 4 101 eur, ktorá mala byť zrazená u zamestnávateľa
žalobcu, pričom sme vychádzali aj z konečného vyúčtovania...“ (pozn. odv. súdu, bez konkretizácie,
či v základe nároku alebo vyčíslení). Aj v podaní zo dňa 07.01.2022 v čl. I., druhý odsek, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že „Vyúčtovanie povereného exekútora v predmetnej
exekúcii zo dňa 19.07.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 25.07.2017. K týmto časovým údajom je

rozhodujúce aké ustanovenia exekučného poriadku sa aplikujú a podľa akých sa má v tejto konkrétnej
vecipostupovať.“.Uvedenévyjadreniežalobcuneobsahovalotvrdeniaoškodespôsobenejvyúčtovaním
exekúcie. Napokon aj v podaní zo dňa 14.02.2022 v čl. III. žalobca uviedol, že „Škodou v tomto prípade je
vymožené plnenie zo strany exekútora zrážkami zo mzdy žalobcu...“ V zápisnične zachytenom vyjadrení
zo dňa 06.02.2014 na pojednávaní (po zrušení skoršieho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie)

ďalej právny zástupca žalobcu okrajovo spomenul, že podstata ich nároku (nebolo možné zistiť či
nároku alebo výšky škody, ako vyplývalo zo skorších vyjadrení) vyplýva z vyúčtovania exekúcie. Až
napokon v odvolaní voči rozsudku, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní (teda
v poradí voči druhému rozsudku súdu prvej inštancie) žalobca v čl. II. odvolania uviedol, že „V tomto
kontexte však poukazuje na tú právne významnú skutočnosť, že škoda vznikla až po právoplatnom

skončení exekúcie dňa 25.07.2017...“ (ďalej parafrázujúc), a teda nemožno v tomto prípade aplikovať
§ 243h ods. 1 EP, čo opätovne, podľa názoru odvolacieho súdu, skôr navodzuje snahu presvedčiť
posudzovanie tvrdeného nároku na náhradu škody z obdobia pred 31.03.2017 podľa práva účinného
od 01.04.2017 (bez aplikácie § 243h EP). Odvolací súd takúto skutkovú gradáciu tvrdení žalobcu v
konaní uzavrel tak, že bezpečne až v odvolacom konaní žalobca presunul váhu podstaty nároku na

náhradu škody k skutočnosti právoplatného skončenia exekúcie dňa 25.07.2017 (vyúčtovaním), pričom
v odvolacom konaní žalobu (rozhodujúce skutkové tvrdenia) nemožno zmeniť (§ 371 CSP), preto pri
odvolacom prieskume odvolací súd vychádzal z obsahu žaloby a ďalšieho konania súdu prvej inštancie
a za rozhodujúcu škodu bral do úvahy postup súdneho exekútora tvrdeným nezákonným (nesprávnym
postupom) súdneho exekútora, ktorý spočíval vo vydanom exekučnom príkaze na zrážky zo mzdy

a zamestnávateľom zrazenú a vyplatenú zrážku súdnemu exekútorovi.21. Odvolací súd tiež konštatuje, že exekučné konanie začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie
dňa 1. júla 2015. Priamym žalovaným bola poisťovňa súdneho exekútora, ktorý má v tomto konaní
postavenie intervenienta.

22. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

23. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 exekútor zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora
sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti
s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa
osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

24. Podľa § 31 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 náhradu škody, za ktorej
vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ,
uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody
priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje.

25. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po l. apríli 2017.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

31. Odvolací súd, keďže hodnotenie skutočnosti kedy vznikala škoda je relevantné, prednostne

konštatuje, že sa s názorom žalobcu, podľa ktorého škoda mala vzniknúť po právoplatnom skončení
exekučného konania, nestotožňuje. Bezpochyby sa žaloba žalobcu týkala škody, ktorá mala vzniknúť
konaním súdneho exekútora v rámci exekučnej činnosti v exekučnom konaní, prostriedkami exekučnej
činnosti v rámci poverenia súdneho exekútora. Ak má nejaký súvis postup súdneho exekútora po
rozhodnutí exekučného súdu o zastavení konania spočívajúci vo „vyčíslení exekúcie“, tak snáď iba

v súvislosti s reáliami vzniku vedomosti kto a v akej výške zodpovedá za tvrdenú škodu. Nemožno
považovať uvedené vyčíslenie súdneho exekútora za konanie, ktoré by mohlo byť hodnotené ako
nezákonný postup spôsobujúci škodu. Uvedeným postupom nebolo nijako priamo zasiahnuté do práv
a oprávnených záujmov žalobcu a nemohla byť ani spôsobená škoda, pretože vyčíslenie v podstate len
obsahovalo „opis“ predchádzajúcich „exekučných transakcií“.

32. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 odkazuje na zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, pričom v tom čase v spojení s § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bolo Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky subjektom, ktorý konal v mene štátu vo veciach náhrady škody, ktorá bola
spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti. Ako uvádza komentované znenie

k zákonu, že hoci je dikcia ustanovenia § 33 ods. 1 EP čiastočne nejasná, z výkladu Exekučného
poriadku v spojení so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov možno konštatovať, že postup podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
spolu s predbežným prerokovaním nároku bude namieste tam, kde vznikla škoda pri výkone exekučnej

činnosti podľa § 29 – 192 EP, resp. pri porušení relevantných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku pri výkone exekučnej činnosti. Uvedené v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
potvrdzuje aj to, že výkon exekučnej činnosti sa v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 EP považuje
za výkon verejnej moci. (KOTRECOVÁ, Kotrecová. § 33 [Zodpovednosť za škodu]. In: ŠTEVČEK,
Marek, FICOVÁ, Svetlana, TOMAŠOVIČ, Marek, KOTRECOVÁ, Alexandra a kol. Exekučný poriadok.

2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-25-1.)

33. Uvedený komentár poukázal aj na existenciu iného názoru, podľa ktorého v prípadoch, kedy má
poškodený nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť
je spoločná a nerozdielna (analogické použitie ustanovenia § 438 OZ), poškodený sa môže rozhodnúť,

či uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu
uplatňoval súčasne u oboch subjektov. Použitý výraz v § 33 ods. 1 EP „ak osobitný zákon neustanovuje
inak“neznamená,žepoškodenýnemápriamynárokvočisúdnemuexekútorovi,akmánároknanáhradu
škody voči štátu. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov totiž nemá žiadne ustanovenia

vylučujúce priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.“ (Tomašovič, M. Exekučný
poriadok s komentárom. Žilina: Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006). Uvedený právny názor bol
vyjadrený aj v rozhodnutí Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2016, sp. zn. 3
Cdo 75/2015.

34. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdnej praxe z obdobia pred 31.03.2017 (a s náhľadom
na osobitnú úpravu Exekučného poriadku) týkajúcimi sa náhrady škody v časti konkretizácie subjektov,
ktoré prichádzajú do úvahy pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej súdnym exekútorom. Odvolací
súd nemá vedomosť o tom, že v predchádzajúcom období (pred 31.03.2017) sa súdnou praxou
prijímalapriamažalovateľnosťpoisťovnevprípadeškody,ktorúspôsobilsúdnyexekútor.Polegislatívnej

úprave a prijatí zákona č. 2/2017 Z. z. v ustanovení § 31 EP prvá a druhá veta zákon stanovuje, že
exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na
zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odseku 3 uvedeného
ustanovenia zákon uvádza, že náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto
zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému.

Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu
komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonodarca v prípade neskoršej (po 31.03.2017) špeciálnej
zákonnej úpravy náhrady škody (konkretizujúcej právnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave náhrady

škody) nepristúpil k legislatívnej činnosti vytvorením zákonnej úpravy, ktorá ustaľovala nejednoznačný
záver predchádzajúcej súdnej praxe, alebo „skopírovala“ ustálenú prax z predchádzajúceho obdobia
v otázke, či možno priamo žalovať poisťovňu. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo o legislatívnu
kreáciu celkom nového prístupu a konštrukciu zodpovednostných a povinných subjektov. Aj vzhľadom
na subsidiárnu zodpovednosť štátu (ako výkladové vodítko obsahu právnej normy) uvedenú v § 31

ods. 4 EP kedy štát zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym exekútorom, len ak ju nebolo možné
uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora, možno konštatovať, že nejde o úpravu lepšiu alebo
výhodnejšiu pre poškodeného, ale skôr o zavedenie nového iného prístupu, ktorý priorizuje poisťovňu,
resp. súdneho exekútora ako subjekty plnenia (poisťovňa) a subjekt zodpovednosti (súdneho exekútora)
za škodu spôsobenú súdnym exekútorom, pričom do momentu možného uspokojenia škody z majetku

od uvedených subjektov štát, z pohľadu úspešnosti v konaní, žalovateľným (resp. zodpovedným, resp.
konajúcim za) subjektom nie je. Dá sa teda povedať, že štát vylúčil svoju primárnu zodpovednosť
a povinnosť plnenia za súdneho exekútora v prípade spôsobenej škody z exekučnej činnosti (narozdiel od úpravy do 31.03.2017, kedy zodpovednosť priorizoval, ale nevylučoval žalovateľnosť súdneho
exekútora) nahradil povinnosťou plniť poisťovňu s priamym nárokom poškodeného.

36. V súvislosti s aplikovateľnosťou právnej normy je treba podľa názoru odvolacieho súdu poukázať
na ustanovenie § 243h ods. 1 EP, podľa ktorého (v súvislosti s novelou zák. č. 2/2017 Z. z.), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Uvedené zákonné pravidlo teda zasahuje do pojmového
(„defaultného“) znaku procesnej intertemporality, ktorým je princíp okamžitej použiteľnosti – aplikability.

Inými slovami, v tomto prípade zákonodarca pristúpil k ultraaktivite noriem exekučného poriadku (okrem
výnimiek v § 243i až 243k), čo vo výsledku znamená, že exekučné konania začaté do 31. marca 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Niet preto pochybnosti, že na staré konania
začaté do 31.03.2017 (ako v prejednávanom prípade) sa použijú normy procesného predpisu účinného
do 31.03.2017. Odvolací súd si uvedomuje aj aspekty posudzovania hmotnoprávneho charakteru
jednotlivých právnych noriem v rámci napospol procesného predpisu, preto sa vyjadruje aj k tomu, že

kategória zodpovednosti (pokiaľ neupravuje rýdzo aspekty procesného charakteru) za škodu má aj svoj
bazálnyhmotnoprávnycharakter.Vovzťahukcharakteruprávnejnormy,akouvádzaŠTEVČEKaLÖWY
In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1189, marg. č. 6.) jednoduchou
tézou je, že intertemporalita hmotnoprávnych noriem je so železnou pravidelnosťou posudzovaná

podľa pravidiel „nepravej“ retroaktivity – pre denotát tohto pojmu budeme používať priliehavejší, i keď
ťažkopádnejší výraz princíp okamžitej účinnosti. Pojmovým znakom tohto princípu je pritom skutočnosť,
že na segmenty minulých právnych dejov sa pri posudzovaní ich aprobácie použije skoršia, zrušená
právna úprava. Právna norma tak reguluje už existujúce vzťahy do budúcnosti, ale isté právne stavy,
úkony a udalosti, alebo ich parciálne prvky sa posudzujú naďalej podľa skoršej (zrušenej a neúčinnej)

právnej úpravy.

37. Uvedené znamená, a to už pokračuje odvolací súd, že škoda, ktorá vznikla v skoršom období
(zároveň za účinnosti exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), nemôže byť ani prostredníctvom
testu intertemporality hmotnoprávnych ustanovení posudzovaná inak ako tak, že aspekty predpokladov

zodpovednosti a tiež subjekty zodpovednosti sa posudzujú podľa času vzniku škody. V tomto prípade
odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že tvrdená škoda (nezákonné zásahy súdneho exekútora v
rámci prostriedkov exekučnej činnosti) mala byť spôsobená pred 31.03.2017, konkrétne vo februári
2017 (za účinnosti právnej normy § 33 EP účinného do 31.03.2017) vydaním exekučného príkazu
zo dňa 28.02.2017 (tak ako bolo poukazované v bode II.2 žaloby) a vykonanou zrážkou dňa

10.03.2017. Ako uviedol odvolací súd vyššie (a vzhľadom na neskoršie tvrdenia žalobcu), škoda
nemohla vzniknúť „vyúčtovaním exekúcie“ súdneho exekútora z júla 2017. Samotným vyúčtovaním
súdny exekútor nezasahoval prostriedkom exekučnej činnosti do práva žalobcu (napr. zrážkou alebo
príkazom) a nespôsoboval škodu. Možno iba konštatovať, že v tom období mohol žalobca nadobudnúť
ak, tak závery o spôsobenej škode, jej výške, a tiež osobe, ktorá škodu spôsobila. Inými slovami,

škoda z obsahu žalobných tvrdení vznikla za obdobie pred dňom 31.03.2017 (exekučným príkazom)
a to za účinnosti právnych predpisov účinných do 31.03.2017, ktoré stanovovali zodpovednú osobu
za konanie súdneho exekútora, ktorým bol sám súdny exekútor, ako aj (prioritne) štát podľa pravidiel
zákona č. 514/2003 Z. z. Priamy hmotnoprávny vzťah tvrdeného poškodeného vo vzťahu k poisťovni
súdneho exekútora vyjadrený zákonom v tom čase neexistoval, a teda nebolo možné aplikovať ust.

§ 823 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva s odkazom na vyššie uvedený právny názor
odvolacieho súdu ohľadne nemožnosti posudzovania intertemporality a možnej aplikácie neskoršieho
práva vo svetle výhodnejšieho alebo lepšieho postavenia poškodeného, že nebolo možné aplikovať
právo účinné od 01.04.2017. Závery o subjektoch uplatnenia práva na náhradu škody bez posudzovania
charakteru právnej normy (§ 31, resp. § 33 EP) uzavrel aj názor v komentovanom znení po novele

zákonom č. 2/2017 Z. z. tak, že „možno preto uzavrieť, že v konaniach začatých pred účinnosťou novely
si môže poškodený zvoliť, či bude náhradu škody uplatňovať voči štátu podľa osobitého predpisu alebo
priamo voči súdnemu exekútorovi, kým v konaniach začatých po 1. apríli 2017 bude môcť nárok na
náhradu škody v prípade porušenia povinností exekútora v exekučnom konaní uplatňovať len vtedy, ak
nepríde k uspokojeniu nároku z majetku poisťovateľa s ktorým má dotknutý exekútor uzavretú zmluvu

ozodpovednostizaškodu,aleboexekútora,prípadne,aksúdnyexekútorporušilsvojupovinnosťvyplatiť
oprávnenému vymožené peňažné prostriedky a tento nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa
alebo exekútora“ (KOTRECOVÁ, Alexandra. § 31 [Zodpovednosť za škodu]. In: ŠTEVČEK, Marek,KOTRECOVÁ, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek, MOLNÁR, Peter a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2018, s. 95.)

38. Zvyššieuvedenéhopodľanázoruodvolaciehosúduvyplýva,žezaškodu,ktorámalabyťspôsobená
žalobcovi súdnym exekútorom podľa tvrdených okolností z rozhodného obdobia účinnosti skoršieho
práva (účinného do 31.03.2017) poisťovňa nezodpovedá a ani nie je povinná priamo plniť tvrdenú škodu
spôsobenúsúdnymexekútoromžalobcovi,pretožalobcaúspešnývtomtokonaníbyťnemohol.Uvedené
neovplyvňuje ani v neskoršom období tohto konania žalobcom tvrdené, že si neuplatňuje škodu podľa

exekučného poriadku, ale podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Odvolací súd z uvedeného
len pripomína, že bazálne predpoklady náhrady škody, samozrejme, pramenia zo všeobecnej úpravy
náhrady škody, avšak špeciálna úprava v osobitnom predpise, ktorá špecifikuje zodpovedný subjekt,
respektíve subjekt povinný plniť za zodpovednosť súdneho exekútora túto všeobecnú úpravu náhrady
škody konkretizuje, a to tak ako odvolací súd uviedol vyššie.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného (poisťovne) za tvrdenú škodu spôsobenú súdnym exekútorom z obdobia pred dňom
31.03.2017.

40. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie ohľadne premlčania, pretože v

prípade náhrady škody platí subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od vedomosti
poškodeného o subjekte škodcu a existencii výšky škody, čo v tomto prípade môže napĺňať vedomosť
žalobcu o spôsobenej škode najneskôr (až nie skôr v čase návrhu na zastavenie exekúcie z marca
2017) vyčíslením exekúcie súdnym exekútorom doručeným žalobcovi dňa 25.07.2017. V takom prípade
podanie žaloby na súd 24.07.2020 je podaním po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Aj pri diferenciácii začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému – poisťovni na jednej
strane, alebo intervenientovi na druhej strane možno konštatovať, že ak intervenient vzniesol námietku
premlčania (ako hlavný dlžník), žalobca stratil nárok na plnenie aj voči poisťovateľovi súdneho exekútora
(zvlášť ak vzniesol námietku premlčania aj žalovaný). Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
ohľadne aplikovateľnosti § 104 Občianskeho zákonníka, ktorý posúva začiatok plynutia premlčacej doby

rok po poistnej udalosti. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie. Poisťovňa
je subjektom povinnosti plniť nárok poškodeného na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi.
Medzi poškodeným a poisťovňou neexistuje zmluvný poistný vzťah, a ani zákonodarcom rozšírená
uplatniteľnosť nároku na náhradu škody voči poisťovni nezakladá poistný právny vzťah vo vzťahu k
poisťovni súdneho exekútora. Naopak, ako sám zákonodarca vyjadril v ustanovení § 31 ods. 3 druhá

veta EP, čo odvolací súd používa len ako zdroj poznania výkladu možného právneho vzťahu medzi
poškodeným a poisťovňou súdneho exekútora, že poškodený má právo uplatniť „nárok na náhradu tejto
škody“ priamo od poisťovateľa. Nejde teda o nárok na poistné plnenie, ale nárok na náhradu škody,
ktorá môže byť krytá poistným plnením tretej osoby.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade
trov konania.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní inak procesne úspešnej strane žalovaného
a intervenienta na strane žalovaného nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože im trovy

nevznikli.46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).