Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106482.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd vBanskej Bystrici, vsenáte zloženom zpredsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudca spravodajca) ačlenov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, vprávnej veci žalobcu:Afp s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 5000/51, 984 01 Lučenec,IČO:
50697161,právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53160
657,proti žalovanému:Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42499500,opreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102522782/2023
zo dňa 6. októbra 2023, takto
r o

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Banská Bystrica pobočka Žiar nad Hronom č.
100015845/2023 zo dňa 3. januára 2023 od m ie t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „orgán verejnej správy prvého
stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal ukontrolovaného daňového subjektu Afp s.r.o. daňovú kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
2 3Sf/40/2023

predpisov (ďalej len „zákon oDPH“). Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november 2021 bola
začatá dňa 23.02.2022, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100243257/2022 zo dňa 07.02.2022, ktoré
bolo daňovému subjektu doručené 21.02.2022.

2. Správca dane na základe dokazovania vykonaného vpriebehu daňovej kontroly atiež zdokladov
predložených žalobcom vdaňovej kontrole vzmysle ust. § 24 anasl. zákona č. 563/2009 Z. z. ospráve
daní (daňový poriadok) a ozmene adoplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“) zistil, ževzdaňovacom období november 2021žalobca odpočítal daň zpridanej

hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) od daňového subjektu GEART, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 42A,
010 01 Žilina, IČO: 36814571, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej len „GEART, s.r.o.“) na základe
prijatej faktúry č. 2021083 zo dňa 26.11.2021, predmet plnenia: „vstrekovací lis na výrobu plastovýchvýliskov za pomoci vstrekovacej formy Tederic D250/i1100, v.č.: T02501809 a periférne zariadenia k
vstrekovaciemu lisu“, ZD: 309340,-Eur, DPH: 61868,-Eur, spolu: 371208,-Eur.

3. Správca dane vrámci daňovej kontroly žiadal deklarovaného dodávateľa žalobcu opredloženie
účtovných a daňových dokladov k zdaniteľným plneniam poskytnutým kontrolovanému daňovému
subjektu Afp s.r.o. za účelompreverenia zdaniteľných obchodov (dodávateľsko-odberateľských vzťahov)
s kontrolovaným daňovým subjektom. Zdokladov predložených spoločnosťou GEART, s.r.o. zistil,
že dodávateľská spoločnosť GEART, s.r.o. nadobudla predmet plnenia (vstrekovací lis) na faktúre

č. 2021083 od ďalšej spoločnosti PeVeCe, s.r.o., so sídlom Tichá 36, 811 02 Bratislava –mestská
časť Staré Mesto (od 03.02.2022 –pozn. správneho súdu), IČO: 52771954 (ďalej len „PeVeCe,
s.r.o.“),o čom predložila prijatú faktúru č. 20211119 zo dňa 26.11.2021 a kúpnu zmluvu uzatvorenú so
spoločnosťou PeVeCe, s.r.o., ktorá bola podpísaná v Lučenci dňa 26.11.2021. Spoločnosť GEART, s.r.o.
uhradila spoločnosti PeVeCe, s.r.o. predmetnú faktúru č. 20211119 v piatich platbách dňa 03.12.2021,
16.12.2021, 22.12.2021, 30.12.2021 a 08.03.2022.

4. Následne správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie ďalších, resp. chýbajúcich
dokladov, na čo reagoval splnomocnený zástupca žalobcu mailom, ktorého prílohou boli požadované
dokumenty. Súčasťou podania bolo vyjadrenie, vktorom uviedol odpovede na otázky správcu dane
formulované vo výzve. Vyjadril sa kpriebehu verejného obstarávania arealizácii projektu žalobcu.

Uviedol, že cena za predmet dodania bola stanovená na základe prieskumu trhu v období 01.2017 -pre
vypracovanie podnikateľského plánu a následne 05.-06.2017 bol znova prieskum trhu pre vypracovanie
žiadosti o NFP (nenávratný finančný príspevok) a vyhlásenie verejného obstarávania. Pôvod finančných
prostriedkov neuviedol, len uviedol, že pooslovení bankového sektoru a leasingových spoločností bolo
oznámené zamietavé stanovisko z dôvodu nečinnosti spoločnosti. K nadviazaniu obchodnej spolupráce

so spoločnosťou GEART, s.r.o. došlo až po ukončení verejného obstarávania a následných kontrol
verejného obstarávania. Pri uzatváraní spolupráce a dojednávaní obchodných vzťahov spoločnosť
GEART,s.r.o.zastupovalB.C.D.azaAfps.r.o.–JaroslavKrajči–splnomocnenec.Osubdodávateľovisa
3 3Sf/40/2023

žalobca dozvedel v deň dodania predmetu obstarávania, a to od B. C. D. na mieste dodania a plnenia
v sídle a výrobe Afp s.r.o. Subdodávateľa evidoval pred viac ako 15 rokmi ako školáka, tínedžera, dieťa
zo sídliska. Vzťahy neboli žiadne a neboli ani v kontakte, neobchodovali spolu a anineobchodujú.

5. Správcadane vykonal dňa 09.05.2022 výsluch svedka –Ing. Vlastimila Chebeňa (konateľ spoločnosti
GEART, s.r.o. –pozn. správneho súdu). Svedok uviedol, že spoločnosť GEART, s.r.o. pozná spoločnosť
Afp s.r.o. približne od roku 2017 alebo 2018, kedy sa spoločnosť GEART, s.r.o. venovala rôznym
doplnkovým činnostiam ako je napríklad dodanie vstrekovacieho lisu. Toto plnenie bolo realizované cez
verejné obstarávanie, cez vestník a vtedajšieho obstarávateľa, jeho názov si svedok nepamätá. Prvé

spoznanie spoločnosti Afp s.r.o. bolo asi v tom roku 2017-2018. Išlo iba o túto jednu podnikateľskú
aktivitu-dodanievstrekovacieholisu.SpoločnosťGEART,s.r.o.zastupovalpánChebeňaspoločnosťAfp
s.r.o. pán Krajči. Zo začiatku prebiehala komunikácia medzi spoločnosťami cez verejného obstarávateľa,
nakoľko to bolo zverejnené vo vestníku. Spoločnosť GEART, s.r.o. potvrdila vystavenie faktúry č.
2021083 aj podpis konateľa na nej. Zástupcovia spoločností sa osobne stretli až keď došlo k

podpisovaniu kúpnejzmluvy, pričom sa nevedel vyjadriť, kto vyhotovil Kúpnu zmluvu č. XX/XXXX,
pričom najprv bola podpísaná zmluva apotom objednávka. Kzmene miesta plnenia uviedol, že síce je
vzmluve iné miesto plnenia, kvôli zmene sídla spoločnosti žalobcu ho zmenili vdodatku ozmene miesta
dodania, ktorý podpísali na mieste. Svedok spoznal zástupcu spoločnosti Afp s.r.o. až pri podpisovaní
dokumentov, nakoľko bol obchod dojednávaný cez verejné obstarávanie a uvedenú spoločnosť si

nepreveroval.Ďalej svedok uviedol, že každý rok sa modely vstrekovacích lisov menia, musel nájsť
niekoho, kto to celé dotiahne atak mu bol odporučený pán E.. Okolnosti spolupráce nevedel presne
povedať, dal mu ponuku a on súhlasil s obchodnou spoluprácou. Svedok pánovi E. dôveroval, keďže
mu ho odporučili. Kto mu ho konkrétne odporučil nevedel uviesť. Ďalej kspolupráci uviedol, že dopravu
predmetu dodania nezabezpečovali, cena prepravy bola súčasťou celej dodávky, zabezpečovala ju

spoločnosť PeVeCe, s.r.o., ona znášala náklady na prepravu, bolo to zahrnuté v cene.Už pri objednaní
pánovi E. poskytli informáciu o dodaní, aby to bolo súčasťou ceny.6. Správca dane vykonal výsluch svedka –pána F. E., ktorý uviedol, že spoločnosť PeVeCe, s.r.o. nemala
materiálové, technické alebo personálne zabezpečenie na výkon uvedenej činnosti. Podľa vyjadrenia
svedka, spoločnosť nemala žiadne prevádzky ani nezamestnávala ľudí a to čo svedok zohnal, rovno

aj predal. K obchodným vzťahom so spoločnosťou GEART, s.r.o. sa svedok vyjadril, že sa s p. D.
poznajú už dlhšie, keďže sú spoločníci aj v druhej firme Prodental Dental Clinic s.r.o., IČO: 50727184.
Keď riešili uvedené dodanie vstrekovacieho lisu, už sa poznali. Toto bola prvá obchodná spolupráca.
So spoločnosťou GEART, s.r.o. už žiadne iné obchodné spolupráce nemal okrem vstrekovacieho lisu.
Uviedol, že nemá žiadnu dokumentáciu, všetko odovzdal novej konateľke spoločnosti. Na otázku,

odkiaľ vedela spoločnosť PeVeCe, s.r.o. informácie o mieste dodania vstrekovacieho lisu, nakoľko táto
informácia nie je uvedená v kúpnej zmluve ani na objednávke či cenovej ponuke a na predmetnej faktúre
sa nachádza iná adresa dodania,uviedol, že volal pánovi D., na ktorú adresu treba predmet dodania
doručiť. Ďalej
4 3Sf/40/2023

uviedol, že servis poskytuje firma APplastic s.r.o., so sídlom Nebory 465, 739 61 Třinec, Česká republika,
IČO: 27787028 (ďalej len „APplastic, s.r.o.“), zdá sa mu, že v manuáli bola servisná správa alebo
niečo podobné. Stroj bol dodaný pre spoločnosť Afp s.r.o., ktorú nepoznal, nemal žiadne obchodné
vzťahy s touto spoločnosťou,ani s nikým nekomunikoval za túto spoločnosť, jedine iba vtedy, keď sa

stroj odovzdával,a to asi s pánom G. a pani G.. Ohľadom pôžičky pre spoločnosť žalobcu potvrdil jej
poskytnutieauviedol, že žalobca si chcel požičať na rozbeh firmy, nevedel kedy bola zmluva uzavretá,
ale bola vystavená aj zmenka.

7. Správca dane vykonal aj výsluch konateľaspoločnosti APplastic s.r.o., pánaMartina G., ktorý potvrdil,

že spoločnosť APplastic s.r.o. dodala spoločnosti PeVeCe, s.r.o. vstrekovací lis s perifériami, inštalácia
prebiehala na Slovensku, možno tam bol aj nejaký servis, pričom komunikoval spánom E.. Taktiež
potvrdil úhradu faktúry za vstrekovací lis spoločnosťou PeVeCe, s.r.o. na účet spoločnosti APplastic,
s.r.o. Spoločnosť GEART, s.r.o. svedok nepoznal. Inú spoluprácu so spoločnosťou žalobcu, PeVeCe,
s.r.o.,ani GEART, s.r.o. nemal.

8. Následne správca dane zisťoval aoveroval skutočnosti, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedi
azdokladov predložených spoločnosťou žalobcu, PeVeCe, s.r.o., GEART, s.r.o. a APplastic, s.r.o..

9. O výsledku z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100015845/2023 zo dňa 03.01.2023(ďalej

aj ako „Protokol“), ktorý bol doručený daňovému subjektu spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole dňa 23.01.2023. Daňový subjekt zaslal správcovi dane dňa 06.03.2023
vyjadrenie kzisteniam uvedeným vprotokole, ktoré bolo evidované pod č. 604077408/2023. Správca
dane prerokoval so splnomocneným zástupcom daňového subjektu pripomienky uvedené vo vyjadrení
na ústnom pojednávaní dňa 03.05.2023, očom bola spísaná zápisnica oústnom pojednávaní č.

101193450/2023 zo dňa 03.05.2023.

10. Rozhodnutím správcu dane č. 101422198/2023 zo dňa 02.06.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu Afp s.r.o.
rozdiel vsume nadmerného odpočtu 61868 eur za zdaňovacie obdobie november 2021 aznížil nadmerný

odpočet na DPH za zdaňovacieobdobie november 2021 zo sumy 62045,50 Eur na sumu 177,50 Eur.
Správca dane zhrnul priebeh daňovej kontroly, obsah výpovedí svedkov, dôkazy adoklady, ktoré získal
od daňového subjektu, resp. od dodávateľských alebo subdodávateľských spoločnostíalebo vlastnou
činnosťou, obsah pripomienok daňového subjektu zaslaných vo vyjadrení kprotokolu zdaňovej kontroly
astanovisko správcu dane ktýmto pripomienkam.

11. Vodôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že z dôvodu, že
subdodávateľská spoločnosť PeVeCe, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy ani účtovné
doklady, ktoré by preukázali skutočnosť, že spoločnosť PeVeCe, s.r.o. uviedla faktúru č. 20211119 vo
svojej účtovnej evidencii a v evidencii DPH oprávnene, či spoločnosť

5 3Sf/40/2023PeVeCe, s.r.o. z predmetnej faktúry priznala DPH, odviedla a zaplatila DPH a z dôvodu, že kontrolovaný
platiteľ Afp s.r.o. nepredložil správcovi dane dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že
spoločnosť GEART, s.r.o. bola oprávnená fakturovať mu dodanie vstrekovacieho lisu v sume 309 340,00

Eur bez dane v zmysle preverovanej faktúry č. 2021083 zo dňa 26.11.2021, správca dane skúmal, či v
zistenom reťazovom obchode nedošlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016.Správca
dane zistil, že vstrekovací lis bol kontrolovanému platiteľovi dodaný v reťazci spoločností, pričom u
subdodávateľa kontrolovaného platiteľa (u spoločnosti PeVeCe, s.r.o.), došlok neúmernému zvýšeniu

ceny za vstrekovací lis, pričom neúmerným a nereálnym zvýšením ceny u spoločnosti PeVeCe,
s.r.o. vo vzťahu k priamemu dodávateľovi kontrolovaného platiteľa spoločnosti GEART, s.r.o. došlo u
kontrolovaného platiteľa ku vzniku možnostiodpočítať si vyššiu sumu dane, na akú mal reálne nárok.
Správca dane ďalej skúmal, či ním zistený daňový únik je spojený s podvodným konaním a zistil,
že subdodávateľská spoločnosť PeVeCe, s.r.o. nepredložila správcovi dane kompletné účtovníctvo z
dôvodu,že odo dňa 03.02.2022 je jediným spoločníkom aj konateľom H. I., J. K. XX, L. XXXX, E..

Správca dane posúdil predaj obchodného podielu v spoločnosti PeVeCe, s.r.o. v kontexte všetkých
zistených skutočností a vyhodnotil tento predaj štátnemu občanovi Maďarska ako účelový s cieľom
znemožniť správcovi dane preverenie správnosti vedenia účtovníctva v tejto spoločnosti PeVeCe, s.r.o.
Vtejto súvislosti poukázal na bod 39. Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-576/15 (Maja Marinova MT),
vzmysle ktorého chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo

strany finančnej správy a nezaúčtovanie vystavených a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu
výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločnéhosystému DPH. Právo Únie
preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie povinností považovali za daňový podvod (pozri
v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 2010, R., C 285/09, EU:C:2010:742, body 48 a 49, ako aj z
28. júla 2016, Astone, C 332/15, EU:C:2016:614, bod 56).Správca dane ďalej skúmal, či preverovaný

vstrekovací lis dodaný od spoločnosti GEART, s.r.o. bol priamo spojený s podvodným konaním,
ktorého sa dopustila aj spoločnosť GEART, s.r.o. Keďže kontrolovaný platiteľ si odpočítal daň priamo
zo zdaniteľného obchodu, ktorý deklarovala spoločnosť GEART, s.r.o., ktorá sa dopustila daňového
podvodu (nepredložením riadne vedeného kompletného účtovníctva), správca dane zistil, že zdaniteľný
obchod kontrolovaného platiteľa so spoločnosťou GEART, s.r.o. je priamo spojený s podvodným

konaním. Následne správca dane skúmal, či kontrolovaný platiteľ vedel alebo mal vedieť o tom, že
sa zúčastnil daňového podvodu, ktorého sa dopustila spoločnosť GEART, s.r.o. a spoločnosť PeVeCe,
s.r.o. Vodôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne poukázal na nezrovnalosti
vo verejnom obstarávaní, prepojenie jednotlivých osôb účastných na obchodnom reťazci, podozrivé
zmeny vosobe jediného spoločníka akonateľa spoločnosti PeVeCe, s.r.o. vobdobí nasledujúcompo

uskutočnení preverovaného nákupu vstrekovacieho lisu, ako aj vspoločnosti žalobcu. Vneposlednom
rade poukázal na neštandardný spôsob financovania kúpy predmetného vstrekovacieho lisu –časť
vo výške 190000 Eur prostredníctvom nenávratného finančnéhopríspevku od Slovenskej inovačnej
aenergetickej agentúry azvyšnú časť sumy uhradil žalobca prostredníctvom získaných prostriedkov vo
forme pôžičky od spoločnosti PeVeCe, s.r.o. atiež na rozpory vo výpovediach svedkov.

6 3Sf/40/2023

12. Správca dane uviedol, že zistenia posúdil vo vzájomnej súvislosti jednak so skutočnosťou, že
kontrolovaný platiteľ si odpočítal daň na základe faktúry od spoločnosti GEART s.r.o., ktorá sa dopustila

konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, ako aj so skutočnosťou, že kontrolovaný daňový
subjekt odpočítaním dane za preverované zdaniteľné plnenie získal neoprávnené daňové zvýhodnenie.
Bez vedomej účasti kontrolovaného platiteľa na vytvorení reťazového obchodu by kontrolovaný platiteľ
nemohol získať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Len vedomím účelovým zapojením spoločnosti
PeVeCe s.r.o. aGEART s.r.o. do reťazového obchodu mohlo dôjsť k bezdôvodnému neúmernému

navýšeniunákupnej ceny tak, aby priamydodávateľ GEART s.r.o. mohol fakturovať kontrolovanému
platiteľovi oveľa vyššiu cenu (oproti reálnej trhovej). Správca dane nezistil iné rozumné logické
vysvetlenie a ekonomické opodstatnenie neúmerného účelového navýšenia ceny v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutiavpopísanom reťazovom obchode než také, že cieľom tohto navýšenia bolo
získanie daňovej výhody u kontrolovaného platiteľa a tiež možnosť získať vyšší nenávratný finančný

príspevok.

13.Žalobcavočiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 102522782/2023 zo dňa 06.10.2023 (ďalejlen „napadnuté rozhodnutie“) tak, žerozhodnutie správcu dane potvrdil. Vodôvodnení zhrnul obsah podaného odvolania žalobcu, priebeh
daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania avyjadril sa kodvolacím námietkam žalobcu, ktoré
považoval za neopodstatnené. Uviedol, že správca dane všetky dôkazy a skutočnosti zistenédaňovou

kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo a to tak, že konanie v obchodnom reťazci (APplastic,
s.r.o. -PeVeCe,s.r.o. –GEART,s.r.o. -Afp, s.r.o.) vykazovalo znaky daňového podvodu. Žalobcasíce na
základe zistení správcu dane formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane, ale odpočítaním
dane na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti GEART,s.r.o. sa vedome zapojil do konania,

ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Podľa žalovaného správca dane prvostupňové rozhodnutie
vydal a odôvodnil v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie,skutkovýstavvecizistilnáležiteasvojerozhodnutieoprelajoustálenújudikatúruSúdneho
dvora EÚ.

14. Žalovaný zdôraznil, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného

styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti –žalobcu. Ztoho plynie očakávanie, že jednotlivé
daňové subjekty, resp. ich zástupcovia,majú presnú vedomosť oobsahu arozsahu činností, ktoré
vykonávajú,ale aj osubjektoch, sktorými spolupracujú. Žalobca skutočne nie je zodpovedný za plnenie
zákonných povinností iného subjektu, ale je na každom daňovom subjekte, ako sa postará opreverenie
dôveryhodnosti svojho obchodného partnera. Podľa žalovaného vdanom prípade žalobca prijal iba také

opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné predísť azabrániť jeho účasti na podvode. Nebolo
možné tvrdiť, že si žalobca vpredmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne aopatrne anebolo
tak možné osvedčiť jeho jednanie vdobrej viere, pričom nemožno sa stotožniť stvrdeniami žalobcu, že
prijalopatrenieprávetým,žepredmetnúdodávku(vstrekovacílis)zrealizovalprostredníctvomverejného
obstarávania. Vzávere žalovaný poukázal na

7 3Sf/40/2023

Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20 „HR“, podľa ktorého podvod na DPH nemožno chápať
vtom zmysle, že sa vzťahuje len na prípady, vktorých podvod vyplýva zosobitnej kombinácie po

sebe idúcich transakcií, ale vzťahuje sa aj na prípady, kedy podvod vyplýva zcelkového plánu, podľa
ktorého sú dodávky súčasťou podvodu zahŕňajúceho niekoľko transakcií, teda vždy akchýbajúca daň
je výsledkom podvodného konania.
Správna žaloba –žalobné body
15. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa
názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo
nedostatočné na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) adošlo kpodstatnému porušeniu

ustanovení okonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

16.Žalobcanamietalnesprávneprávneposúdeniehmotnoprávnehonároku,pričompoukázalnazásadu
daňovejneutrality,ktorásaodrážavrežimeodpočítaniadane,ktoréhocieľomjeúplnezbaviťpodnikateľa

bremena DPH splatnej alebo zaplatenej vrámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém
DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu
na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa
uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené
jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí

byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (viď rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej európskej
judikatúry teda vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už
zaplatenú na vstupez tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ (viď najmä rozsudky z 25. októbra 2001

Komisia/Taliansko, C-78/00, Zb. s. I-8195, bod 28; z 10 júla 2008 Sosnowska, C-25/07, Zb. s. I-5129,
bod 14, a z 28. júla 2011, Komisia/Maďarsko, C-274/10, Zb. s. I-7289, bod 42). Podľa žalobcu žalovaný
asprávca dane svojím postupom a rozhodnutím, v ktorom sa premietlo nesprávne právne posúdenie,
mali za cieľ daňový subjekt zbaviťpráva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH.Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené
a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe (pozri v tomto
zmysle rozsudky Mahagében a Dávid, C-80/11 a C142/11, EU:C:2012:373, body 37 a 38, ako aj citovanú

judikatúru; Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 25 a 26, ako aj Petroma Transports a i., C-271/12,
EU:C:2013:297, bod 22).
8 3Sf/40/2023

17. Ďalej žalobca namietalrozloženie dôkazného bremena vdaňovom konaní medzi daňovníka asprávcu
dane, pričom žalobca –daňový subjekt má vdaňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
apovinnosť svoje tvrdenia dokázať. Podľa žalobcu si svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil,
predložil všetky potrebné doklady, ktorými disponoval, uniesol tak dôkazné bremeno vplnom rozsahu.
Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Sžf/1/2011
zo dňa 15.03.2011.Uviedol, že spoukazom na ustanovenia § 49ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.

a) zákona oDPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho
dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Mal za to, že vyčerpal dostatočným spôsobom svoje
dôkazne bremeno. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že správca dane a žalovaný opierajú svoje závery
o preverovanie dodávateľov, subdodávateľov, či dokonca subdodávateľov subdodávateľa žalobcu, ich
spôsob vedenia účtovníctva a podnikania, t.j. skutočnosť, na ktorú žalobca nemá vplyv.

18. Ďalej namietal, že žalovaný a správca dane nemôžu v žiadnom prípade konštatovať existenciu
daňového podvodu na základe skutočnosti, že subdodávateľ v reťazci dodávky je pre správcu dane
nekontaktný. Takéto odopretie práva podľa žalobcu neobstojí a v žiadnom prípade nemôže byť na
základe tejto skutočnosti žalobcovi odopreté jeho právo. Žalobcatvrdil,že s dohľadom žalovaného mal

správca dane v skutočnosti záujem preverovať a zisťovať skutočnosti u dodávateľov a subdodávateľov
žalobcu. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a skutočnosť, že správca dane a žalovaný
nezákonne žalobcovi pričítali zodpovednosť kvôli zisteniam u tretích strán mal žalobca za to, že nie
je možné žalobcovi odoprieť uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle takto zisteného stavu.
Nesúčinnosť/pasivita dodávateľa a už vôbec niesubdodávateľa pri daňovej kontrole, nie je skutočnosť,

ktorú by mohol správca dane pričítať na zodpovednosť žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na dôkaznú
núdzu správcu dane vo vzťahu kdodávateľovi žalobcu, pričom túto podľa neho pripisoval na vrub
žalobcovi. Podľa žalobcu sa správca dane a žalovaný snažili nabudiť dojem, že skutočnosti, ako
napríklad nedostupnosť účtovníctva subdodávateľa v čase kontroly sú dôkazom neexistencie dodania
a pričítali ju na zodpovednosť žalobcovi.

19. Žalobca odmietol vyjadrenia správcu dane na strane 37 prvostupňového rozhodnutia, že:
„preukázal, že kontrolovaný platiteľ tým, že neprijal žiadne rozumné opatrenia na zabránenie svojej
účasti na prípadnom daňovom podvode, sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle bodu
48. Rozsudku ESD č. C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek,

Jarosław Stefanek.“ Mal za to, že prijal opatrenia a to práve tým, že na predmetnú dodávku na
vstrekovací liszrealizoval prostredníctvom verejného obstarávania a napriek skutočnosti, že toto trvalo
aj vzhľadom na epidemiologickú situáciu neprimerane dlho, počas čoho nemohol minimálne 4 roky
bez dodania lisu adekvátne podnikať, zotrval a dodržal jeho podmienky a lis nadobudol práve na
základe predmetného verejného obstarávania. Ďalej vsprávnej žalobe poukázal na priebeh verejného

obstarávania predmetného lisu, ktoré začalo vroku 2017 auviedol, že žalobca nemal vedomosť o
skutočnosti, že v čase nadobudnutia lisu vroku 2021 jeho cena klesla (správne stúpla –pozn. správneho
súdu) tak rapídne. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z dokazovania správcu dane vadministratívnom
konaní.
9 3Sf/40/2023

20. Žalobca nesúhlasil skonštatovaním správcu dane ažalovaného oúčasti osoby pána G. na
podvodnom konaní, čo považoval za čisto špekulatívne zo strany správcu dane. Uviedol, že pán E.
nemal do momentu odovzdania lisu spoločnosti žalobcu dôvod vedieť oúčasti pána G. vspoločnosti,

ako sám potvrdil pán E. vo výpovedi, že nikdy predtým so spoločnosťou žalobcu nespolupracoval,
preto nemal ako vedieť osplnomocnení pre pána G.. Rovnako namietal, že pán G. nevedel oúčasti
spoločnostiPeVeCe,s.r.o. na dodaní predmetného lisu, nakoľko žalobca komunikoval so svojím
dodávateľom, spoločnosťou GEART, s.r.o. Skutočnosť, že pán Krajči predal spoločnosť PeVeCe s.r.o.podľa žalobcu nijako nesúvisí so spoločnosťou žalobcu. Účasť PeVeCe, s.r.o. na dodaní lisu pre
spoločnosť GEART,s.r.o. bola v zmysle vyjadrenia pána E. samostatným podnikateľským rozhodnutím
vtedajšiehokonateľa,pánaE.,apánG.opakovanevkonaníodmietalakúkoľvekúčasťnarozhodovacích

procesoch v spoločnosti PeVeCe,s.r.o. po prevode obchodného podielu na pána E.. Žalobca uviedol, že
išlo len oničím nepodložené domnienky správcu dane ažalovaného.

21. Ďalej správca dane poukázal na stranu 37 prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane
uviedol :„Po takomto posúdení všetkých skutočností a dôkazov správca dane v rozhodnutí všetky tieto

dôkazy vyhodnotí ako vedomú účasť daňového subjektu na konaní, ktoré vykazuje znaky daňového
podvodu.“Na rovnakej strane správca dane zároveň konštatuje: „Správca dane na základe vykonaných
zisťovaní prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt sastal súčasťou reťazca a realizácia obchodných
aktivít mala známky neštandardného konania, a že pri zdaniteľných obchodoch, ktorých súčasťou sa
z nedbanlivosti stala aj spoločnosť Afp s.r.o., vznikol daňový únik.“ Podľa žalobcu tak správca dane
porušil svoju základnú povinnosť vykonať dokazovanie bez dôvodných pochybností asvoje závery jasne

apreskúmateľne nepreukázal. Správca dane a žalovaný si podľa žalobcu protirečia, keď tvrdia účasť
na podvode z nedbanlivosti a v nasledujúcom odseku bez ďalšieho dokazovania vyjadrili jednoznačný
názor o vedomej účasti kontrolovaného daňového subjektu na podvodnom konaní.Tvrdil, že správca
dane vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní nepreukázal. Správca dane navyše tzv. Axel Kittel
test neaplikoval na kontrolovaný daňový subjekt, ale na spoločnosť PeVeCe,s.r.o.

22. Vsprávnej žalobe ďalej žalobca namietal porušenie ustanovení okonaní pred orgánom verejnej
správy spočívajúce vabsencii náležitosti podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku –číslo konania uvedené
v Protokole zdaňovej kontroly atiež podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku –absencia náležitosti
čísloadátumrozhodnutiasprávcudane.Kuvedenémuuviedol,žeakčíslouvedenévzáhlavíjednotlivých

dokumentov spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že správca
dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane
nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane ani
žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli, tak tento
záver je absolútne nepreskúmateľný.

10 3Sf/40/2023

23. Vzávere správnej žaloby žalobca spoukazom na ustanovenie § 27 SSP žiadal preskúmať anásledne
zrušiť pre nezákonnosť Protokol zdaňovej kontroly č. 100015846/2023 zo dňa 03.01.2023, ktorý

považoval za nepreskúmateľný zdôvodu nedostatku náležitostí vzmysle § 47 písm. b) Daňového
poriadku, rozporu jeho obsahu sustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku azdôvodu, že bol vydaný
bez zisteného skutkového stavu vrozsahu potrebnom adostatočnom na riadne posúdenie veci.

Vyjadrenie žalovaného ksprávnej žalobe žalobcu

24. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania azávery, ktoré mal za preukázané vykonaným
dokazovaním. Následne uviedol jednotlivé žalobné námietky žalobcu azaujal knim stanovisko.

25. Žalovaný uviedol, že zásadu daňovej neutrality je možné striktne uplatňovať len vtedy, keď
dotknutá osoba konala v dobrej viere, alebo keď bolo úplne vylúčené nebezpečenstvo straty

daňových príjmov(C-285/09 R-návrh generálneho advokáta). V zmysle uvedenej judikatúry Súdneho
dvora EÚ, aj keď k dodávke v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu došlo, ale aj keď právo na
odpočítanie dane vzniklo, je neuplatniteľné v prípade preukázania, že predmetná dodávka bola spojená
s podvodom na DPH, resp. bola preukázaná účasť na podvode.Aj podľa Rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 (bod 49) podľa žalovaného, pojem daňový podvod sa používa na

označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca
si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju, naopak, odpočíta a to
za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie,
nakoľko takto uskutočnené obchodnéoperácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a
riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Podľa bodu 50 Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžf/31/2016, z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL
sp. zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006, možno vyvodiť kritéria pre posúdenie účasti daňového
subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení
uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byťodopretý nárok na odpočet ztitulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri
kumulatívne položené otázky: Vznikol v posudzovaných zdaniteľných obchodoch daňový únik? Ak áno,
je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného

konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? Ak boli
posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal
vedieťdaňový subjekt?

26. Žalovaný uviedol, že na základe skutočností uvedených v protokole z daňovej kontroly, správcom

dane zistených a uvedených v napadnutom rozhodnutí správcu dane, vo vyjadreniach kontrolovaného
daňového subjektu obsiahnutých v administratívnom spise zistil, že v tomto prípade správca dane
daňovou kontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane uplatnené daňovým
subjektom od slovenského dodávateľa GEART, s.r.o. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva,
že správca dane zistil, že
11 3Sf/40/2023

dodávateľská spoločnosť GEART, s.r.o. predložila účtovné a daňové doklady za zdaňovacie obdobie
november 2021, ktoré preukazujú, že predmetná faktúra č. 2021083 zo dňa 26.11.2021 bola riadne
zaúčtovaná a uvedená v evidencii DPH za 11/2021 a daň z nej bola odvedená a zaplatená do

štátneho rozpočtu na základe podaného daňového priznania k DPH za 11/2021. Uvedená faktúra
bola uhradená daňovým subjektom v dvoch častiach (dňa 03.12.2021 vo výške 190000,-Eur a dňa
06.12.2021 vo výške 181208,-Eur). Dodávateľská spoločnosť GEART, s.r.o. nadobudla predmet plnenia
(vstrekovací lis) od spoločnosti PeVeCe, s.r.o., o čom predložila prijatú faktúru č. 20211119 zo dňa
26.11.2021 a kúpnu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou PeVeCe, s.r.o., ktorá bola podpísaná v Lučenci

dňa 26.11.2021. Spoločnosť GEART, s.r.o. uhradila spoločnosti PeVeCe, s.r.o. predmetnú faktúru
č. 20211119 v piatich platbách dňa 03.12.2021, 16.12.2021, 22.12.2021, 30.12.2021 a 08.03.2022
(Úradný záznam č. 101690291/2022 zo dňa 07.06.2022). Ďalej zadministratívneho spisu vyplýva, že
subdodávateľská spoločnosť PeVeCe, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy ani účtovné
doklady, ktoré by preukázali skutočnosť, že spoločnosť PeVeCe, s.r.o. uviedla faktúru č. 20211119 vo

svojej účtovnejevidencii a v evidencii DPH oprávnene, či spoločnosť PeVeCe, s.r.o. z predmetnej faktúry
priznala daň z pridanej hodnoty, odviedla a zaplatila daň z pridanej hodnoty a z dôvodu, že daňový
subjekt nepredložil správcovi dane dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že spoločnosť
GEART, s.r.o. bola oprávnená fakturovať mu dodanie vstrekovacieho lisu v sume 309 340,00 Eur bez
dane v zmysle preverovanej faktúry č. 2021083 zo dňa 26.11.2021, správca dane skúmal, či v zistenom

reťazovom obchode nedošlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu v zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ a Rozsudku NS SR sp. zn.1Sžf/31/2016. Žalovaný podrobne zopakoval
zistenia, pričom uviedol, že všetky dôkazy a skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotilpodľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko
čovyšlonajavo,atotak,žekonanievobchodnomreťazci(APplastics.r.o.(CZ)–PeVeCe,s.r.o.–GEART,

s.r.o. –daňový subjekt) vykazuje znaky daňového podvodu.

27. Žalovaný podotkol, že spornou vecou nebola materiálna existencia zdaniteľného plnenia
(vstrekovacieho lisu na výrobu plastových výliskov za pomoci vstrekovacej formy Tederic D250/ i1100,
v. č.: T02501809 a periférnych zariadení k vstrekovaciemu lisu); či neexistencia dodania, ktorú by

žalovaný pričítal žalobcovi ako to namieta žalobca. Žalovaný uviedol, že žalobca síce na základe
zistení správcu dane formálne splnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane (v zmysle § 51 ods.
1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH), avšak rozsiahlym dokazovaním
žalovaný preukázal žalobcovi, že odpočítaním dane na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti
GEART, s.r.o. sa vedome zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, pričom

žalovaný v konaní u žalobcu aj na základe neštandardností/znakov/indícií (nezrovnalosti vo verejnom
obstarávaní; personálnom prepojení osôb; zmien v osobe jediného spoločníka a konateľa vykonaných
u obchodných spoločností v identifikovanom reťazci spoločností; neštandardnom spôsobe financovania
preverovaného zdaniteľného obchodu a rozporoch vo výpovediach svedkov, nekontaktnosti), ktoré
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach zistil, že žalobca bol súčasťou reťazového obchodu s cieľom

získania daňovej výhody (v zmysle uvedenej judikatúry týkajúcej sa podvodu na DPH), na ktorom bol
žalobca účastný vedome. Len vedomým účelovým
12 3Sf/40/2023zapojením spoločností PeVeCe, s.r.o. a GEART, s.r.o. do reťazového obchodu mohlo dôjsť k daňovému
úniku a bezdôvodnému neúmernému navýšeniu nákupnej ceny tak, aby priamy dodávateľ GEART,

s.r.o. mohol fakturovať žalobcovi oveľa vyššiu cenu (oproti reálnej trhovej). Takýmto spôsobom
dodávateľ GEART, s.r.o. umožnil žalobcovi, okrem odpočítania vyššej dane, taktiež deklarovať v žiadosti
onenávratnýfinančnýpríspevokvyššiucenuvstrekovacieholistu(oprotireálnejtrhovejcene)atakzískať
vyšší nenávratný finančný príspevok.

28. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca totožne s odvolaním namietal závery správcu dane, ktoré
uviedol na strane 37 prvostupňového rozhodnutia, ato že žalovaný akoajsprávca dane na jednej strane
tvrdí účasť daňového subjektu na daňovom podvode z nedbanlivosti a v nasledujúcom odseku bez
ďalšieho dokazovania vyjadril nejednoznačný názor o vedomej účasti daňového subjektu na podvodnom
konaní, k čomu žalovaný uvádza, že predmetné citácie daňový subjekt vytrhol z kontextu. Správca
dane na predmetnej strane 37 prvostupňového rozhodnutia reagoval na vyjadrenie žalobcu k protokolu

(v zmysle prerokovania pripomienok vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole), pričom správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí na strane 37 uviedol: „Správca dane na základe vykonaných
zisťovaní prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal súčasťou reťazca a realizácia obchodných
aktivít mala známky neštandardného konania, a že pri zdaniteľných obchodoch, ktorých súčasťou
sa z nedbanlivosti stala aj spoločnosť Afp s.r.o., vznikol daňový únik“.Až následne správca dane

uiedol,že o vedomosti daňového subjektu o svojej účasti na daňovom podvode dokazuje aj vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu v Odpovedi zaevidovanej pod č. 244453/2022 zo dňa 07.06.2022,
že o subdodávateľovi PeVeCe, s.r.o. sa dozvedeli v deň dodania predmetu obstarávania a to od B.
C. D. na mieste dodania a plnenia v sídle a výrobe Afp,s.r.o., nakoľko kontrolovaný daňový subjekt
konateľaPeVeCe,s.r.o.poznal,zčohovyplýva,žesprávcadanenajskôrskúmal,akérozumnéopatrenia

prijal žalobca, tak aby predišiel svojmu zapojeniu do daňového podvodu a až následne žalovaný ako
správca dane (na základe vykonaného dokazovania) preukázal skutočnosť, že žalobca sa zapojil do
daňového podvodu vedome. Žalovaný uviedol, že správca dane všetky dôkazy a skutočnosti zistené
daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy a to najskôr každý dôkaz jednotlivo a následne všetky
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Správca dane v napadnutom

rozhodnutí vyhodnotil zapojenie žalobcu v obchodnom reťazci (APplastic s.r.o. (CZ) –PeVeCe, s.r.o. –
GEART, s.r.o. –daňový subjekt) ako vedomú účasť žalobcu na konaní, ktoré vykazovalo znaky daňového
podvodu.

29. Vzávere vyjadrenia žalovaný považoval námietky knezákonnostiprotokolu, rozhodnutia a daňovej

kontroly ako takej, pričom nezákonnosť malazapríčiniť absencia náležitosti v zmysle ustanovenia § 47
písm. b) Daňového poriadku a v zmysle § 63 ods. 3 písm. b)Daňového poriadku, nakoľko protokol ani
rozhodnutie neobsahujú číslo konania za nedôvodné. Žalovaný viedol spis žalobcu, ktorý je tvorený
jednotlivými dokumentmi z vykonanej daňovej kontroly, vykonaného vyrubovacieho a odvolacieho
konania. Žalovaný zároveň uviedol, že podľa § 33 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku má žalobca ako

daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou po zadaní prístupových údajov na
13 3Sf/40/2023

webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej je aj spis

daňového subjektu v elektronickej forme –„eSpis“ (po spustení obojsmernej elektronickej komunikácie
po 01.01.2022 v nadväznosti na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu 14 orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov ); s výnimkou tých dokumentov, ktoré obsahujú napr. utajované skutočnosti, alebo napr.
dokumentov, ktorých sprístupnením by boli dotknuté právom chránené záujmy daňových subjektov.

Taktiež Protokol z daňovej kontroly považoval žalovaný za zákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý
bolo možné použiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia (orgánu verejnej správy prvého stupňaaj
rozhodnutia žalovaného).

30. Žalobca svoje právo vyjadriť sa kvyjadreniu žalovaného (podať repliku) nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení aprávnych argumentov správnym súdom
31. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 30.07.2025, na ktorom právny
zástupca žalobcu zotrval na dôvodnosti správnej žaloby vcelom rozsahu. Zdôraznil konštatáciu správcudane uvedenú na strane 37 prvostupňového rozhodnutia, vzmysle ktorej považoval rozhodnutie správcu
dane a rovnako tak aj napadnuté rozhodnutie žalovaného za vnútorne nekonzistentné a zmätočné.
Zároveň uviedol, že nemá vo svojej osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy prístup k

spisu v elektronickej podobe, čím mu bol správcom dane a žalovaným zmarený prístup k dokumentom
nachádzajúcimsavtzv.e-spisezpredmetnejdaňovejkontroly,vyrubovaciehokonaniaatiežodvolacieho
konania. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na závere, že žalobca sa nazáklade zistených
všetkýchskutočnostízapojildotakéhokonania,ktoréjepreúčelydaňovéhokonaniapotrebnépovažovať
za daňový podvod. Správca dane preukázal podvodné konanie týkajúce sa dodania vstrekovacieho lisu

v zmysle dodávateľskej faktúry od spoločnosti GEART, s.r.o., pričom na základe vykonaného Axel Kittel
testu žalovaný preukázal vedomú účasť daňového subjektu na tomto daňovom podvode, čím žalovaný
uniesol svoje dôkazné bremeno. K porušeniu práva žalobcu na prístup do e-spisu na portáli finančnej
správy uviedla, že správca dane nemal vedomosť o tom, že by nastali nové skutočnosti, resp. že by
žalobca kontaktoval správcu dane vo veci odstránenia technického problému ohľadom prístupu do e-
spisu.

32. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj
postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených vsprávnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP),
pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190

SSP.

33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP;(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
14 3Sf/40/2023

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 1 a2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aka) rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu,b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,c) ide
o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

36. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku;Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.39. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie doúvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

40. Podľa§ 24 ods. 1 až 6 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu
15 3Sf/40/2023

daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladyk nim. (5) Na

doklad znejúci na neexistujúcu osobu včase vydania dokladu sa vdaňovej kontrole avdaňovom konaní
neprihliada. (6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie,
výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

41. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo

preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov.Daňová kontrolasa vykonáva vrozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa§ 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby

(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

43. Podľa§ 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

44. Podľa§ 19 ods. 1 a2 zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa§ 8 ods. 1 písm. c/je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
16 3Sf/40/2023

45.Podľa§49ods.1a2zákonaoDPH;(1)Právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
s výnimkou podľaodsekov 3a7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená inýmplatiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená
z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa§ 69 ods. 2 až 4,7a9 až 12, c) ním uplatnená
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa§ 11a§ 11a, d) zaplatená správcovi

dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

46. Podľa§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa§ 49môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa§ 49 ods. 2 písm. a/má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa§ 71.

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnejsprávy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj sprocesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho

vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase vyhlásenia, resp. vydaniarozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s
výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom
súdnictve nieje nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

(prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej
správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

48. Úvodom kzodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje zapotrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené včl. 167 anasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006

ospoločnom systéme dane zpridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH avzásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať zdane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe ztovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane zpridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. zrozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania

dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej vrámci všetkých
hospodárskych
17 3Sf/40/2023

činností. Spoločný systém dane zpridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia
všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy
predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. vrozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto
právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na
vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu kDPH sama predmetom vyhodnotenia,

nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované
závery vyplývajúce napr. zRozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016
Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

49. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

50. Vprejednávanom prípade správca dane určil žalobcovi rozdiel vsume nadmerného odpočtu 61868,-
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2021 zdôvodu, že daňovou kontrolou zistil daňové úniky,

ktoré podľa správcu dane vznikli vsúvislosti sprijatými zdaniteľnými plneniami, pričom ich prijímateľom
bol žalobca. Správca dane uviedol, že sa zaoberal mierou zavinenia užalobcu a obozretnosťou
žalobcu, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode, pričom dospel kzáveru, že
žalobca bol vedome účastný na konaní, ktoré vzmysle ustálenej judikatúry vykazuje znaky daňovéhopodvodu.Na základe podaného odvolania rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu
dane potvrdil, pričom vodôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, uviedol
odvolacie námietky žalobcu, zaujal knim stanovisko apotvrdil správnosť záveru správcu dane ohľadom

identifikácie daňového podvodu.

51. Správny súd uvádza, že zodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že
vykonal tzv. Axel Kittel test, pričom vzmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel,
RecoltaRecyclingSPRLC-439/04M./XXzodňa06.07.2006stanovilNajvyššísúdSRvRozsudkusp.zn.

1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode
(nedovolenom daňovom úniku) na účelyrozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane.
Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode,
musia byť kumulatívne zodpovedané kladne nasledujúce štyri otázky: a) Vznikol z posudzovaných
zdaniteľných obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s
podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

52. Správny súd sa nestotožnil snámietkou žalobcu, že správca dane nevykonal tzv. Axel Kittel test
vo vzťahu kžalobcovi, ale kinému daňovému subjektu, ktorý aplikoval na subdodávateľskú spoločnosť

PeVeCe, s.r.o. Vykonaným dokazovaním a aplikáciou tzv. Axel Kittel testu v zmysle vyššie uvedených
otázok mal na všetky otázky správca dane kladné
18 3Sf/40/2023

odpovede.Výsledkomzistenéhoskutkovéhostavubolzáversprávcudane,žežalobcasavedomezapojil
do daňového podvodu, v dôsledku čoho mu bol odmietnutý nadmerný odpočet DPH z dodávateľskej
faktúry od spoločnosti GEART, s.r.o.

53. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili splnenie vyššie

uvedených podmienok. V správnom konaní bolo preukázané, že vznikol daňový únik, nakoľko
subdodávateľská spoločnosť žalobcu (PeVeCe,s.r.o.) neúmerne navýšilacenu za predmet dodania –
vstrekovací lis vo vzťahu kpriamemu dodávateľovi žalobcu (GEART, s.r.o.),čím došlo užalobcu ku
vzniku možnosti odpočítať si vyššiu sumu dane, než mal žalobca reálne nárok. Správny súd má za
to, že možno pripustiť kladnú odpoveď aj na druhú otázku, a to či únik na dani z pridanej hodnoty

bol dôsledkom podvodného konania. S ohľadom na uvedené neúmerné anereálne zvýšenie ceny
uspoločnosti PeVeCe,s.r.o. vo vzťahu kpriamemu dodávateľovi spoločnosti GEART, s.r.o.,čím došlo
užalobcu ku vzniku možnosti odpočítať si vyššiu sumu dane, než mal žalobca reálne nárok súvisí
aj spôsob zaplatenej časti protihodnoty žalobcom jeho priamemu dodávateľovi. Žalobca zaplatil časť
protihodnoty vsume 190000 Eur zo žalobcom prijatého nenávratného príspevku od SIEA(Slovenská

inovačná aenergetická agentúra), ktoré následne priamy dodávateľžalobcu (GEART, s.r.o.) použilna
úhraduprotihodnotyspoločnostiPeVeCe,s.r.o.TátospoločnosťPeVeCe,s.r.o.následneposkytlapôžičku
spoločnosti žalobcu vrovnakej výške 190000 Eur. Žalobca správcovi dane nepredložil žiadny dôkaz
osplatení tejto pôžičky,pričom nebolo možné preveriť ani ostatné skutočnosti súvisiace stouto pôžičkou,
keďže spoločnosť PeVeCe,s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne účtovníctvo vdôsledku zmeny

vosobe konateľa. Hoci žalobca zaplatil protihodnotu svojmu priamemu dodávateľovi (GEART, s.r.o.),
bola teda dodržaná zásada neutrality kuplatneniu práva na odpočet dane, avšak následným konaním
(pôžička od subdodávateľa) bola zásada eliminovaná, ateda možno prijať záver, že išlo o podvodné
konanie. Kladnú odpoveď možno dať aj na tretiu otázku, a to či bol uvedený únik na dani z pridanej
hodnoty spôsobený podvodným konaním spojeným s dodávkami určenými žalobcovi, nakoľko dodávka

vstrekovacieho lisu, ktorábolapredmetom úniku na DPH, boladodanážalobcovi. Čo sa týka štvrtej
podmienky, či žalobca vedel alebo mohol vedieť otom,že sa zúčastnil daňového podvodu, ktorého sa
dopustil dodávateľ žalobcu (GEART, s.r.o.) asubdodávateľ (PeVeCe,s.r.o.), aj túto považoval správca
dane ažalovaný za splnenú, nakoľko bez vedomej účasti žalobcu na vytvorení reťazového obchodu by
žalobca nemohol získať neoprávnené daňové zvýhodnenie, ktoré daňové orgány vo svojich rozhodnutia

podrobne zdôvodnili.

54. Vprvom rade treba uviesť, že žalobca v prvej časti správnej žaloby uviedol chronologický prehľad
priebehu administratívneho konania (zdaňovacie obdobie november 2021) od Oznámenia odaňovejkontrole č. 100243257/2022 zo dňa 23.02.2023 až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného
i prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Následne poukázal na nesprávne právne posúdenie
hmotnoprávneho nároku a len všeobecnou námietkou poukázal na spoločný systém DPH, ktorú správny

súd nerozporuje, avšak považuje ju za nekonkrétnu, všeobecnú aneopodstatnenú najmä pre chýbajúce
žalobné dôvody, ktoré týmto zhrnutím chcel žalobca namietať. Treba uviesť, že systém daňovej kontroly
spočíva vpostupe správcu dane, resp. žalovaného preveriť skutočnosti vyplývajúce zdaňovej kontroly
19 3Sf/40/2023

aurobiť ozisteniach záver. Podľa názoru správneho súdu je táto časť správnejžalobyz veľkej časti
všeobecná, popisná a bez uvedenia konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť
rozhodnutí alebo postupu správcu dane a žalovaného. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v§ 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale
prejednávaná vec taktiež nespadá. Správny súd zároveň dodáva, že pri všeobecnej správnej žalobe,

akou je i správna žaloba žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať oprávnenie (povinnosť) žalobcu uvádzať a
rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe
a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťou
správneho súdu si vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté

rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby (§ 182 ods.
1 písm. e) SSP).

55. Vďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal rozloženie dôkazného bremena vdaňovom konaní
medzi žalobcom asprávcomdane. Tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol, predložil všetky potrebné

doklady, ktorými disponoval, ateda uniesol dôkazné bremeno vplnom rozsahu. Správny súd uvádza, že
dôkazné bremeno vdaňovom konaní je skutočne primerane rozložené medzi daňovníka asprávcu dane,
ako tvrdí žalobca. Správny súd uvádza, že úlohou správcu dane jepo vyčerpaní dôkazného bremena
kontrolovaným daňovým subjektom následne verifikovaťskutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje.
Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového

subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich
dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie
dokladov,čiobjasneniealebokorekciuúdajov.Aktaksprávcadaneurobí,jeopäťpovinnosťpreukazovať
svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len
skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového

poriadku(viďRozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21).
Vprejednávanom prípade však správca dane mal za to, že žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, čím žalobca vyčerpal dôkazné bremeno apokiaľ správca dane pristúpil
knepriznaniu práva na odpočet dane (v danom prípade zdôvodu identifikovania podvodného konania),
bolo dôkazné bremeno na správcovi dane.

56. Žalobca vtejto súvislosti namietal, že správca dane, resp. žalovaný svoje rozhodnutia opreli
oskutočnosti, na ktoré žalobca nemal vplyv. Správny súd uvádza, že daňové orgány zistili vrámci
preverovania skutočností tvrdených žalobcom postupom podľa § 24 Daňového poriadku skutočnosti
týkajúce sa podvodného reťazca medzi žalobcovýmpriamym dodávateľom asubdodávateľom.

Zistené skutočnosti ohľadom nekontaktnosti spoločností, nepredloženie účtovníctva, spôsob vedenia
účtovníctva apodnikaniatýchto spoločností však správca dane ani žalovaný nepričítali na ťarchu
žalobcu, nakoľko tieto skutočnosti vyplynuli zo zisteného skutkového stavu postupom podľa tzv.
Axel Kittel testu.Žalobca bol vpriebehu administratívneho konania informovaný ovšetkých zistených
skutočnostiach, mal právo sa knim vyjadriť, taktiež mal možnosť narezať do administratívneho spisu,

prípadne byť
20 3Sf/40/2023

prítomný na výsluchoch predvolaných svedkov aklásť im otázky, čo však žalobca, resp. jeho

splnomocnenýzástupcanevyužil.Záverysprávcudaneoneprevereníobchodnýchtransakciíspoločnosti
PeVeCe,s.r.o. vdôsledku nepredloženia účtovníctva vo vzájomnej súvislosti sostatnými zisteniami
správcu dane spoukazom na bod 39. Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-576/15 (vo veci Maja Marinova
MT) prispelo kzisteniam správcu dane kpreukázaniu podvodného konania. Treba uviesť,že správcadane posúdil uvedené zistenia jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti sinými zisteniami, pričom svoje
rozhodnutie onepriznaní nadmerného odpočtu dane náležite odôvodnil.

57. Za nedôvodnú považoval správny súd aj žalobnú námietku žalobcu ohľadom dôkaznej núdze
správcu dane. Žalobca namietal, že podľa správcudane nedostupnosť účtovníctva subdodávateľov
včase daňovej kontroly sú dôkazom neexistencie dodania a túto dôkaznú núdzu pričítali na
zodpovednosť žalobcovi. Uvedené tvrdenia nemal správny súd preukázané, ani zadministratívneho
spisu aani zodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia

správcu dane. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom
plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby
deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom)
použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné

bremeno napreukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo
na odpočítanie dane uplatňuje. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane mal preukázané
formálne splnenie hmotnoprávnych podmienokžalobcom,preto bolo dôkazné bremeno na správcovi
dane, aby vprípade odopretia nároku žalobcu na odpočet dane preukázal podvodné konanie.
V odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažalovaného, anivprvostupňovom rozhodnutí správcu dane

správny súd nenašiel tvrdenia žalobcuprezentované vsprávnej žalobeohľadom konštatovania o
neexistenciidodania, resp. že by túto skutočnosť pričítali daňové orgányna zodpovednosť žalobcu.
Navyše kebyboli tieto tvrdenia žalobcu preukázané, správca dane by vrámci daňovej kontroly nemohol
pristúpiť ktzv. Axel Kittel testu apreukazovať žalobcovi vedomú, resp. nevedomú účasť na podvodnom
konaní. Nakoniecžalobca vrámci správnej žaloby ďalej tieto tvrdenia podrobne neuvádzal, apreto

správny súd aj túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú.

58. Ďalej žalobca namietal, že nie sú pravdivé tvrdenia správcu dane, že neprijal žiadne opatrenia, aby
zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Tvrdil, že dodávka vstrekovacieho lisu bola zrealizovaná
prostredníctvom verejného obstarávania, avšak vrámci správnej žaloby túto všeobecnú žalobnú

námietku žalobca už nedoplnil. Správny súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru, vzmysle ktorej je daňový
subjekt povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11

zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
21 3Sf/40/2023

subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto
požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de factouložená povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na
neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej
strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského
subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový
subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).

59. Spoukazom na uvedené v prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového
subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho
nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že

prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.Podľa správneho súdu daňové orgány
v predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero
neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že žalobca si bol vedomý účasti na podvodnomkonaní, ktorého cieľom bolozneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovanom prípade boli zdaniteľné
plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom. Z vykonaného dokazovania bezpochyby
vyplýva, že žalobca neprijal žiadne opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zabránil

účasti na podvodnom konaní. Správny súd poukazuje najmä na závery zistené daňovými orgánmi,
napr. splnomocnený zástupca žalobcu akonateľ spoločnosti PeVeCe,s.r.o. vrovnakom čase boli
disponenti na bankovom účte spoločnosti PeVeCe,s.r.o., splnomocnený zástupca žalobcu bol vminulosti
jediným konateľom aspoločníkom vspoločnosti PeVeCe, s.r.o., pričom túto spoločnosť predal len za
registračné poplatky;neštandardný spôsob financovania –časť úhrady vrovnaký deň, ako spoločnosť

PeVeCe,s.r.o. poskytla pôžičku vo výške uvedenej úhrady; zmeny vobchodnom registri vspoločnosti
žalobcu ivspoločnosti PeVeCe,s.r.o. vobdobí nasledujúcom po uskutočnení preverovaného nákupu
vstrekovacieho lisu, pričom nemožno opomenúť irozpory vo výpovediach svedkov, hlavne tú skutočnosť,
že splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 07.06.2022 uviedol, že osubdodávateľovi
(PeVeCe,s.r.o.) sa dozvedel až vdeň dodania predmetu obstarávania, avšak pripustil, že ho poznal.
Uvedené zistenia žalobca nijak nerozporoval ani v správnej žalobe.

60. Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli pritom žalobcoviznáme už v čase uskutočnenia
zdaniteľnéhoplnenia, teda vroku (november) 2021. Preto pokiaľ sa jedná o naplnenie podmienky
vedomosti žalobcu opodvodnom konaní, správnysúd sa stotožnilso závermidaňových orgánov, že
žalobcaopodvodnom konanímal alebo mohol vedieť. Žalobca

22 3Sf/40/2023

pritom súčasne neučinil dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Nad rámec správny súd poukazuje na priebeh verejného

obstarávania, kedy žalobca už vroku 2017 disponoval cenovými ponukamina predmetný vstrekovací
lis, medziktorými bola aj cenová ponuka od spoločnosti APplastic s.r.o., ktorá nakoniec vpreverovanom
zdaňovacom období november 2021 skutočne dodalafakturovanývstrekovacílis pre žalobcu. Navyše
bývalá konateľka žalobcu bola predsedníčkoukomisie pre vyhodnocovanie predkladaných ponúk
kverejnému obstarávaniu abola tak jednou ztroch osôb zodpovedných za výber dodávateľa spoločnosti

GEART, s.r.o. Správny súd dodáva, že ak bol žalobca skúseným a etablovaným obchodníkom v danom
odvetví, takmalpodozrivé okolnosti odhaliť.

61. Žalobca ďalejpoukazoval na odôvodnenie Rozsudku Najvyššieho súdu SRsp. zn. 3Sžf/1/2011 zo
dňa 15.03.2011,avšak správny súd konštatuje, že záverytohto rozsudku sú prekonané rozhodovacou

praxou Najvyššieho súdu SR, a to napríklad podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/81/2018.
Navyše správny súd uvádza, že nie je postačujúce, aby žalobca len označil právne závery iných
rozhodnutí súdov beztoho, aby konkretizoval, v čom sa skutkové okolnosti posudzovaného prípadu
žalobcu približujú skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádzali súdy pri koncipovaní citovaných
čiastkových záverov, na ktoré vsprávnejžalobežalobca poukazoval.

62. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom porušenia ustanovení okonaní pred orgánom verejnej
správy, tieto nemal správny súd preukázané. Hoci vust. § 47 písm. b) Daňového poriadku je
uvedené ako náležitosť protokolu ovýsledku daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správnysúd
preukázanú dôvodnosťani tejtonámietky žalobcu. Protokol ovýsledku daňovej kontroly zo dňa

03.01.2023je uvedený pod číslom 100015845/2023. Podľa správneho súdu je protokol ovýsledku
daňovej kontroly dostatočne a jasne identifikovaný, má požadovanénáležitosti vzmysle zákona,
hoci nie je doslovne označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie
daňovú kontrolu pod jednotným číslom, ale identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový
subjekt ajemu prebiehajúcu daňovú kontrolu. Rovnako nedôvodnú námietku vzniesol žalobca ikčíslu

konania prvostupňovéhorozhodnutiasprávcu dane, pričom zadministratívnehospisumal správny súd
preukázané, že prvostupňové rozhodnutieobsahujeaj číslo, pod ktorým je identifikované aaj dátum
vyhotovenia prvostupňovéhorozhodnutia. Je zrejmé, zakej daňovej kontroly bol Protokol vyhotovený,
akého daňového subjektu sa týka, akéhozdaňovacieho obdobia, taktiež aké je jeho identifikačné číslo,
je datovaný apodpísaný.

63. Žalobca ďalej vsprávnej žalobe namietal, že správca dane netvoril zdaňovej kontroly žurnalizovaný
spis, čo správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery tohto rozsudku správneho súdu majú
oporu vadministratívnomspise, ktorý bolna základe výzvy súdu žalovaným predloženývelektronickejforme spolu svyjadrenímksprávnejžalobežalobcu. Právny zástupca žalobcu navyše na nariadenom
pojednávaní rozširoval správnu žalobu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby onámietku
ohľadom zamedzenia prístupu finančnou správou pre žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu do

elektronického spisu,tzv. e-spisu daňového subjektu počas daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
aodvolacieho konania,
23 3Sf/40/2023

čo je vzmysle ustanovenia § 183 SSP neprípustné. Uvedené tvrdenia onesprístupnení e-spisu sú teda
vrozpore snámietkou žalobcu onetvorení administratívneho spisu správcom dane, resp. žalovaným.
Správny súd nad rámec uvádza, že administratívny spis orgánu verejnej správy predstavuje základný
dôkaz o priebehu celého správneho konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich obstarania.
Má preto zásadný význam v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a
nepochybne aj v kontexte realizácie procesných práv účastníka konania. Iprípadné formálne nedostatky

administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom
spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného
rozhodnutia (Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021,
bod 53 a54, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2019 zo dňa 26.
februára 2020, bod 98).

64. Zuvedených dôvodov dospel správny súd kzáveru onedôvodnosti správnejžaloby, apreto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

65. Knávrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu zo dňa 03.01.2023 ako opatrenia orgánu

verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že nie sú splnené zákonné podmienky
na postup podľa § 27 ods. 1 SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj
opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia
podmienok podľa § 27 SSP, v zmysle ktorého „správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej

správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a
ak skôr vydané opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP“.
Z uvedeného vyplýva, že na spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho
prieskumu správnym súdom musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b)
preskúmavané rozhodnutie musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánuverejnej

správy, c) predmetné skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané
rozhodnutie záväzné a d) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. Protokol zdaňovej
kontroly však nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je len podkladom pre
rozhodnutie správcu dane anemá povahu opatrenia, ktoré sa priamo dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností žalobcu.

66. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza zProtokolu, avšak nie výlučne, keďže pre
správcu dane predstavuje protokol zdaňovej kontroly len jeden zpokladov rozhodnutia. Správca dane
môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy apodklady, predovšetkým dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že

Protokol zo dňa 03.01.2023 by bol pre prvostupňové rozhodnutie správcu dane záväzný. Záväznosť
protokolu zdaňovej kontroly pre správcu dane ajeho rozhodovanie nevyplýva zustanovení Daňového
poriadku aani žiadneho iného všeobecne-záväzného právneho predpisu. Správca dane pri rozhodovaní
nezohľadňuje len protokol zdaňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako
dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre

24 3Sf/40/2023

správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
pričom ide najmäo rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné

listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení danepodľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky vykonaného
dokazovaniamôžudopĺňaťalebomodifikovaťzáveryobsiahnutévprotokolezdaňovejkontroly.Nemožnopreto konštatovať, že Protokol zo dňa 03.01.2023 je záväzný pre prvostupňové rozhodnutiesprávcu
dane. Keďže všetky podmienky podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť na to, aby správny súd mohol
preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené súčasne, pričom

nesplnenie čo ilen jednej znich má za následok nemožnosť takéhoto prieskumu, správny súd návrh
žalobcu na zrušenie Protokolu zo dňa 03.01.2023 odmietol ako neprípustný podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSPacontrario, podľa ktorého žalobcovi

právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech. Správny súd zároveň
nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 168 SSP. Správny súd pri
rozhodovaní onáhrade trov konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca sa podanou správnou žalobou
domáhal isúdneho prieskumu Protokolu č. 100015845/2023 zodňa 03.01.2023, pričom žalobu správny
súdvtejtočastiodmietol.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasprávnysúdtedazohľadniliustanovenie
§ 170 SSP.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti vtej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
vznení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačnásťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok(§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
Okasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd –Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde vBanskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,25 3Sf/40/2023

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V