Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/290/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Obec Kútniky,
so sídlom Kútniky 686, 929 01 Kútniky, IČO: 00 305 537, právne zastúpený: HAÁR & Partners, s. r.
o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo
dňa 14.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Podnetom zo dňa 23.02.2022, doručeným Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu
životného prostredia Bratislava (ďalej aj len „inšpekcia“) dňa 01.03.2022, požiadala Štátna ochrana
prírody Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy (ďalej aj len „ŠOP

SR“) o preskúmanie konania vo veci porušovania ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na úseku
ochrany drevín. ŠOP SR v podnete uviedla, že na základe anonymného podnetu vo veci poškodzovania
drevín pozdĺž príjazdovej cesty k rodinným domom v obci Kútniky, časť Blažov vykonali zamestnanci
ŠOP SR obhliadku, počas ktorej zastihli pracovníkov obecného úradu Kútniky pri vykonávaní orezov
drevín, pričom spôsob a rozsah, akým túto činnosť vykonávali, vyhodnotili ako poškodzovanie drevín a
porušenie ustanovení zákona. Na mieste boli pracovníci obecného úradu vyzvaní, aby v tejto činnosti

nepokračovali. Dňa 16.02.2022 vykonali zamestnanci ŠOP SR opätovnú prehliadku predmetných drevín
za účelom vyhodnotenia miery ich poškodenia, pričom na mieste zistili, že pracovníci obecného úradu
naďalej pokračujú v neodborných zásahoch a poškodzujú ďalšie dreviny. ŠOP SR identifikovala takto
zasiahnuté dreviny na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených
ako orná pôda. Išlo o dreviny druhu agát biely, na ktorých boli nesprávne prevedené orezy, došlo
k dekapitácii korún alebo k výraznej redukcii korún, čo spôsobilo ich preštíhlenie a stratu väčšiny
asimilačnej plochy. Index poškodenia po zásahu určila ako ťažké poškodenie.

2. Na základe zistených skutočností vykonala inšpekcia dňa 23.03.2022 štátny dozor na obecnom úrade
v Kútnikoch, z ktorého vyhotovila Záznam z miestneho šetrenia RZ: 6191/35/2022-10619/2022. V rámci
miestneho šetrenia inšpekcia zaznamenala 16 ks agátu bieleho s orezanými všetkými konármi. Dvastromy mali ponechanú korunu. K zisteným skutočnostiam sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že v januári a
februári boli víchrice a občania žiadali, aby sa niečo urobilo so stromami, ktoré boli životu nebezpečné.
Zároveň predložil fotodokumentáciu stromov poškodených víchricou a rozhodnutie Obce Malé Dvorníky

č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na výrub 8 ks topoľa kanadského na
pozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na ozdravenie 17 ks stromov druhu
agát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v obci Kútniky, z dôvodu narušenia
ich statiky, preschnutia konárov a koruny. Ďalej uviedol, že stromy orezal z dôvodu havarijného stavu.
Nemal v úmysle dreviny poškodzovať.

3. Zo štátneho dozoru vyhotovila inšpekcia protokol č. 25/22 (RZ: 6191/35/2022-16305/2022) zo
dňa 09.05.2022, v ktorom skonštatovala, že žalobca ťažko poškodil 16 ks stromov druhu agát biely,
dekapitáciou drevín spôsobil trvalé zníženie ich ekologických a estetických funkcií. Vykonaným štátnym
dozorom inšpekcia zistila porušenie § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Na uvedené zistenia reagoval
žalobca listom č. 217-1/2022 zo dňa 13.05.2022 adresovaným inšpekcii uvádzajúc, že vykonal iba

bezpečnostné rezy za účelom odstránenia havarijného stavu drevín spôsobeného silnou víchricou a za
účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí.

4. Listom č. 7722/35/2022-21113/2022 zo dňa 13.06.2022 začala inšpekcia voči žalobcovi správne
konanie za poškodenie 16 ks agátu bieleho, teda za konanie v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002

Z. z. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril listom č. 217-3/2022 zo dňa 22.06.2022, pričom
sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 13.05.2022.

5. Inšpekcia rozhodnutím č. 3397101422/7722/35/2022-24363/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. pokutu

vo výške 1 000 eur za to, že vo februári 2022 ťažko poškodil (nad 60 %) neodborným rezom 16 ks
drevín druhu agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130
cm nad zemou, rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par.
č. XXX/X, XXX/XX B. XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne
a podstatne znížil ich ekologické aj estetické funkcie, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil

tým, že poškodil dreviny podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného
správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo dňa 14.09.2022 (ďalej aj

len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
V odôvodnení poukázal na to, že rez stromov je odborná činnosť, ktorá by mala byť vykonaná
kvalifikovane na základe poznania biologických vlastností stromov. S rezom sú spojené nezvratné
zmeny na stromoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich ďalší rast, vývin, ako aj funkcie a dĺžku
života, čo potvrdzuje aj Arboristický štandard „Rez stromov“ schválený Slovenskou poľnohospodárskou

univerzitou v Nitre. Inšpekcia miestnym šetrením dňa 23.03.2022 zistila, že na drevinách bol vykonaný
redukčný rez, ktorým bol narušený ich prirodzený habitus, ako aj ekologické a estetické funkcie. Vo
vzťahu k námietke žalobcu, že nebolo určené, v akom rozsahu poškodenie spôsobila víchrica a v
akom rozsahu žalobca pri odstraňovaní havarijného stavu spôsobeného víchricou, žalovaný uviedol,
že inšpekcia hodnotila stav drevín aj po víchrici na základe fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil

počas miestneho šetrenia, pričom zistila, že stromy po víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre.
Pri ich reze bola drevinám odstránená celá koruna, resp. u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných
niekoľko konárov. Ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom,
čo dokazuje aj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Inšpekcia
pri vyhodnocovaní zásahu na predmetných drevinách vychádzala aj z odborného posúdenia ŠOP

SR uvedeného v podnete č. CHKODL-DS/155/2022 zo dňa 23.02.2022, v ktorom je uvedené, že na
drevinách bol neodborne prevedený rez, čím došlo k výraznej redukcii korún, resp. až k dekapitácii
korún, čo spôsobilo stratu väčšiny asimilačnej plochy drevín.

II.

Žaloba

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a zmenil v časti uloženiapokuty tak, že od jej uloženia upúšťa, alternatívne, aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

8. Zdôraznil, že v danom prípade nie je naplnená skutková podstata podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona
č. 543/2002 Z. z., pretože orgánmi verejnej správy vykonané dokazovanie, resp. zistenia ŠOP SR bez
dôvodnej pochybnosti nesvedčia o protiprávnom konaní žalobcu v takom rozsahu, ako predpokladá
citované zákonné ustanovenie. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že v danom prípade
sa stal skutok uvedený v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., resp. či tento skutok bol spáchaný

práve žalobcom spôsobom opísaným v § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.

9.Podľanázoružalobcudošlovpredmetnomkonaníkpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípred
orgánom verejnej správy pre nerešpektovanie § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pretože orgány
verejnej správy okrem dokladov zaobstaraných v priebehu štátneho dozoru nevykonali iné dôkazy za

účelom zistenia skutočného stavu. Žalobca v tomto smere poukázal na procesnú povinnosť správnych
orgánovvovzťahukmerituvecivyplývajúcupredovšetkýmz§32ods.1správnehoporiadku.Žalovaným
vykonané dôkazy totiž svedčia iba o tom, že žalobca vykonal nevyhnutné opatrenia na ozdravenie
drevín na základe súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody (rozhodnutie Obce Malé Dvorníky č.
42/2022-03 zo dňa 14.02.2022), pričom k tomu bol donútený z dôvodov spôsobených vyššou mocou a

za účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí. Nemožno však súhlasiť s nepodloženou konštatáciou
žalovaného, že ťažké poškodenie (poškodenie nad 60 %) spôsobil práve žalobca neodborným rezom,
pretože miera poškodenia spôsobená vyššou mocou nie je ustálená. Žalovaný v tomto smere za účelom
zistenia skutočného stavu a predovšetkým vzhľadom na vlastné konštatovanie, že „dreviny ale vyzerajú
byť v zlom zdravotnom stave“ dokazovanie nevykonal. V rámci administratívneho konania absentujú

akékoľvek dôkazy predpokladané § 34 ods. 2 správneho poriadku.

10. Žalovaný taktiež neskúmal resp. vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, či konanie žalobcu
nespadá pod okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu. Žalobca v priebehu správneho konania totiž
preukázal, že v danom prípade bol dobromyseľný, jeho úmysel bol správny a sledoval iba najlepší

záujem ľudí. Orgány verejnej správy však pravdepodobne neskúmali možnosť uplatnenia princípu
proporcionality a pri deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a následnom sankcionovaní vychádzali iba
zo zákona č. 543/2002 Z. z. bez zohľadnenia zákonných povinností uložených žalobcovi z titulu jeho
postavenia. Žalobca ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva v rozhodnom čase
posúdil situáciu za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez v rozsahu, ktorý

bol predurčený „pohavarijným“ stavom drevín, za účelom predchádzania akejkoľvek ujmy nemajetkovej
povahy alebo škody. Žalobca po zvážení následkov konania alebo opomenutia prijal v rozhodnom
čase rozhodnutie, ktorým uprednostnil ochranu života, zdravia a majetku ľudí a mal za to, že toto
rozhodnutievdanomčasezadanýchznámychokolnostíbolosprávne,žiaducealogické.Zodôvodnenia
napadnutých rozhodnutí síce vyplýva, že orgány verejnej správy tiež zvážili bezpečnostné riziko spojené

s akýmkoľvek opomenutím, avšak záväzná časť ich rozhodnutí svedčí o pravom opaku, o akomsi
nútenom sankcionovaní žalobcu, bez zohľadnenia skutkového stavu a základných zásad správneho
trestania. V tomto smere v prospech žalobcu svedčia okolnosti vylučujúce protiprávnosť ako aj miera
súčinnosti žalobcu v priebehu celého konania.

11. O absencii vykonania riadneho dokazovania zároveň svedčí aj žalovaným konštatované, avšak
svojvoľné, určenie miesta spáchania údajného skutku. V prvostupňovom rozhodnutí došlo k označeniu
miesta nasledovným spôsobom: „...rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN
č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených ako orná pôda“ a to napriek tomu, že žalobca už
vo vyjadrení k protokolu oznámil, že „Čo sa týka identifikácie nehnuteľnosti, na ktorej bol vykonaný

štátny dozor za účelom zistenia porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny navrhujeme vykonať
zosúladenie zistení orgánu štátneho dozoru so skutočným stavom, nakoľko konštatovanie podľa ktorého
podľa katastra sa stromy nachádzajú na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A.
vedených ako orná pôda, nemá zákonnú alebo dôkaznú oporu a taktiež nerešpektuje polohové určenie
predmetu kontroly ani polohové určenie miestnej pozemnej komunikácie a jej ochranné pásmo...“.

Inšpekcia napriek uvedenej námietke žalobcu nezosúladila vlastné vnímanie so skutočným stavom a
v prvostupňovom rozhodnutí určila, že poškodené dreviny sa nachádzajú na rozhraní parciel č. XXX/X v
katastrálnom území A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených
akoornápôda.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnaobsahlistuvlastníctvač.XXX,vedenéhoOkresnýmúradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., C. D., z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalobca je vlastníkom a správcom parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území
A., Obec Kútniky, pričom ostatné, žalovaným označené parcely, sú vo vlastníctve súkromných osôb a z

uvedeného dôvodu by bolo nelogické, ireálne a priam nezákonné, aby žalobca resp. jeho zamestnanci
vykonávalinevyhnutnéopatrenianaozdraveniedrevínnapozemkoch,ktorésúvsúkromnomvlastníctve
fyzických alebo právnických osôb.

12. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 101/2011 a R

2/2014) týkajúce sa obsahovej náležitosti popisu skutku – správneho deliktu. V tejto súvislosti poukázal
aj na orgánom verejnej správy označený čas spáchania skutku, ktorý bol vyjadrený tak, že údajný skutok
sa stal „vo februári 2022“, hoci z priebehu štátneho dozoru, ktorý je opísaný v Protokole č. 25/22 zo dňa
09.05.2022, je jednoznačne určiteľný konkrétny čas (deň) spáchania údajného skutku.

13. Čo sa týka výšky pokuty, žalobca zastával názor, že spôsob jej ustálenia je tiež nepreskúmateľný,

pretože v danom prípade žalobca bol od prvého momentu súčinný, rešpektoval všetky výzvy príslušných
orgánov, ergo nie je jasné, na akú dĺžku protiprávneho konania poukazoval orgán verejnej správy.
V danom prípade bola represívna a preventívna funkcia sankcionovania naplnená už samotným
prejednaním prípadu.

14. Orgány verejnej správy v konaní o správnom delikte vydali rozhodnutia o uložení pokuty, ergo
ide o rozhodnutia trestného charakteru. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby orgán verejnej
správy vymedzil presne a určito, za aké konkrétne konanie je páchateľ deliktu postihnutý, ktoré je
možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, a to s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok

nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Pokiaľ orgán verejnej správy neuvedie tieto náležitosti vo
výroku svojho rozhodnutia, poruší základnú zásadu administratívneho trestania, čo má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tejto súvislosti žalobca citoval z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) ohľadom
trestania za správne delikty.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2023 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú

a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu o nenaplnení skutkovej podstaty podľa § 90 ods. 2 písm. b)
zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca priznal vykonanie rezu po víchrici, ktorá poškodila
dotknuté dreviny. Medzi žalobcom a žalovaným teda nie je sporné, že došlo k víchrici, ktorá poškodila

dreviny a k orezu stromov žalobcom. Sporné je, či k poškodeniu stromov došlo konaním žalobcu.
Z tvrdenia žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca priznal neodborný rez stromov, avšak
tvrdil, že konal s cieľom ochrániť život, zdravie a majetok ľudí.

17. Žalovaný mal tiež za to, že ak žalobca žiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia v časti uloženia

pokuty tak, že od jej uloženia sa upúšťa, tak zvyšnú časť výroku akceptoval. Žalobca si teda je
vedomý svojho konania, pričom priznal vykonanie neodborného rezu drevín, avšak žiadal o upustenia
od uloženia pokuty.

18. V konaní nedošlo k porušeniu ustanovení § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 správneho

poriadku. Žalobca priznal, že k ťažkému poškodeniu drevín skutočne došlo, avšak spochybňuje, či
on nesie zodpovednosť za vzniknutý stav, nakoľko podľa jeho názoru predmetný stav mohla spôsobiť
víchrica. S predmetnou polemikou žalobcu sa vysporiadal žalovaný už v rámci odvolacieho konania,
kde žalobcovi ozrejmil, že inšpekcia vykonala okrem miestneho šetrenia aj ďalšie dôkazy, medzi nimi
aj fotodokumentáciu poskytnutú práve žalobcom. Z predmetnej fotodokumentácie vyplynulo, že stromy

po víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre, pričom pri ich reze bola drevinám odstránená celá
koruna, u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných niekoľko konárov. Inšpekcia tiež poukázala na to,
že ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom, čo dokazuje
aj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Navyše, správne orgánydisponovali odborným posúdením rozsahu poškodenia drevín, vypracované ŠOP SR. Správne orgány
mali riadne zistený stav drevín po víchrici a po neodbornom reze.

19. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k neúmyselnému konaniu je v správnom konaní irelevantná,
nakoľko zodpovednosť za iné správne delikty je objektívna. Ak je zodpovednosť za určitý delikt
objektívna, potom ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom
správnych deliktov je, že sa nepožaduje zavinenie, tzn. že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho
deliktu právnickej osoby. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia

povinnosti stanovenej zákonom alebo uloženej na jeho základe.

20. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal, či jeho konanie nespadá pod okolnosť vylučujúcu
protiprávnosť činu, žalovaný uviedol, že a/ žalobca nemohol odvracať nebezpečenstvo, ktoré hrozilo
bezprostredne, nakoľko na orez stromov disponoval súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody, teda
mal dostatok časového priestoru na získanie súhlasu;

b/ žalobca mohol nebezpečenstvo odvrátiť inak, a to šetrným orezom stromov; c/ žalovaný mal
pochybnosti o možnosti využitia predmetnej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť vo vzťahu ku konaniu
právnickej osoby.

21. Správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených

zákonom č. 543/2002 Z. z., správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami,
ktorými sa riadi celé správne konanie. Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a riadne odôvodnené.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2023 zotrval na podanej žalobe.

23. Vyjadril názor, že žalovaný si zrejme neuvedomil svoje procesné postavenie v konaní pred správnym
súdom a namiesto podania kvalifikovaného vyjadrenia sa svojím písomným podaním pokúsil o akési

subjektívne hodnotenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie žalobcu. Žalobca totiž v priebehu
administratívnych konaní ako aj v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že zo strany orgánov
verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu jeho procesných práv z dôvodu nerešpektovania § 47
ods. 2 v spojením s § 34 až § 40 správneho poriadku, nakoľko orgány verejnej správy okrem dokladov
zaobstaraných v priebehu štátneho dozoru iné dôkazy v tomto správnom konaní nevykonali resp.

nevykonali žiadne dôkazy v prospech rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, a to predovšetkým
za účelom zistenia skutočného stavu. Orgány verejnej správy týmto individualistickým pohľadom
a prístupom došli k záverom prezentovaným v napadnutých rozhodnutiach bez náležitého zistenia
skutočného skutkového a právneho stavu.

24. Z podstaty správnej žaloby vyplývajú žalobné body, z ktorých je zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pričom
žalobcom uvedená argumentácia vôbec nekorešponduje s interpretáciami žalovaného uvedenými
vo vyjadrení k žalobe. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dokazovanie napr. porovnaním
znenia žalobného návrhu žalobcu s vyjadrením žalovaného, nakoľko sa javí, že žalovaný podstatu

alternatívneho žalobného návrhu nepochopil.

V.
Duplika žalovaného

25. Žalovaný v duplike zo dňa 02.11.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle
ktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkonsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/290/2022 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.
zn. BA-2S/290/2022.

27.SprávnysúdvBratislaveakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievovecipodľa§10a§13ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“)
v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani
jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických
osôb pri ochrane prírody a krajiny upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. Tento zákon v § 47 ods. 1 zakotvuje

zákaz poškodzovať a ničiť dreviny.

30. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“), ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich

ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného
výrubu.

31. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže
bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.

32. Podľa § 22 ods. 4 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ošetrovanie drevín je činnosť zameraná
na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia.
Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a
optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny.

Pokiaľ ide o ošetrovanie a udržiavanie drevín, resp. starostlivosť o dreviny, zákon v poznámke
pod čiarou odkazuje napr. na STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana
stromovej vegetácie a dôvodová správa k vyhláške č. 170/2021 Z. z. poukazuje aj na potrebu aplikácie
arboristických štandardov vydaných Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre (Arboristický
štandard 1: Rez stromov, Arboristický štandard 2: Ochrana drevín pri stavebnej činnosti, Arboristický

štandard 3: Hodnotenie stavu stromov a Arboristický štandard 4: Výsadba stromov a krov), ktoré sú
zverejnené na webovej stránke ŠOP SR v časti „Dreviny rastúce mimo lesa“.

33. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., pokutu do 23 235,74 eur a prepadnutie veci
môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho

konania tým, že poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§
47 ods. 1 a § 49 ods. 2).

34. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa
tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli

k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.

35. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci
administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje nimi prijatý záver o tom,že sa žalobca dopustil iného správneho deliktu ustanoveného v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002
Z. z. alebo nie. Uvedeného iného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že vo februári 2022
mal vykonať neodborný rez 16 ks drevín agát biely v katastrálnom území A., čím mal tieto dreviny ťažko

poškodiť (nad 60 %). Sporným sa tiež stalo zodpovedanie otázky, či jeho konanie možno kvalifikovať
ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu a v nadväznosti na to aj zodpovedanie otázky odôvodnenosti
uloženia pokuty žalobcovi.

36. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné

činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak,
ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú

svojoupovahounajbližšieprávepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,o
postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne
označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné
činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného
konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky

štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a
v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov
ako aj prísnosti postihu delikventa.

37. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho
miesta v rozhodnutí, na čo správne pokiaľ ide o právnu teóriu poukázal aj žalobca. S ohľadom
na dôležitosť tejto problematiky tvoriacej jednu z kľúčových námietok, považoval aj správny súd za
nevyhnutné poukázať na ne. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte
musí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach
trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné
vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou
údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.

Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny

skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o
tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť
rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli

uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

38. Predpokladom pre uloženie pokuty podľa § 90 zákona č. 543/2002 Z. z. je protiprávne konanie na
úseku ochrany prírody a krajiny. Pre zodpovedanie otázky nastolenej žalobcom, či jeho konanie bolo
konaním protiprávnym alebo nie, považoval správny súd za potrebné predostrieť, že prvotným znakom

každého správneho deliktu je, že ide o čin protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete,
nebol protiprávny, potom by nebolo možné hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho
základný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Ak by niektoré konanie
alebo opomenutie takého konania nebolo ustanovené ako protiprávne, v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky by išlo o konanie, ktoré je štátom povolené, a teda nesankcionovateľné. Inými

slovami, ak je určité konanie dovolené, pripustené, aprobované či dokonca prikázané, nemôže byť
protiprávne. Právna teória vo vzťahu k iným správnym deliktom za okolnosti vylučujúce protiprávnosť
činu označuje súhlas poškodeného, prípustné riziko, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a plnenie
zákonnej povinnosti, resp. výkon subjektívneho práva, plnenie zákonnej povinnosti, plnenie príkazualebo rozkazu (PRÁŠKOVÁ, H. 2013. Základy odpovědnosti za správní delikty. Praha: C. H. Beck, 2013,
s. 335 - 360.).

39. Žalobca nekonkretizoval, o ktorú konkrétnu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu sa malo
v jeho prípade jednať. Uviedol, že situáciu ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva
v rozhodnom čase posúdil za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez drevín.
Z uvedeného sa možno domnievať, že žalobca mal na mysli krajnú núdzu v zmysle § 24 ods. 1 a ods.
2 Trestného zákona.

40. V našom právnom poriadku sa vyslovovanie záveru o zodpovednosti za iné správne delikty
riadi úpravou správneho práva. Z hľadiska hmotného práva to predstavuje veľké množstvo právnych
predpisov upravujúcich zodpovednosť fyzických a právnických osôb na rôznych úsekoch štátnej správy,
z procesného hľadiska je využívaný správny poriadok alebo osobitné procesné predpisy správneho
práva, resp. čiastkové úpravy niektorých procesných otázok v právnych predpisoch na úsekoch

jednotlivých oblastí štátnej správy. Pod vplyvom rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorý pri výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej
praxi slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že pri trestaní za správne delikty sa musí
uplatniť rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu aplikácie trestných zásad v správnom
konaní a v správnom trestaní súdy odvodzujú z Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách,

ako aj z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách.
Správny súdny poriadok ako právny predpis správneho súdnictva neupravuje povinnosti správnych
orgánovvsprávnomkonaní,atedaaninezavádzaprocesnépravidlápresprávnekonanie,resp.pravidlá
ukladania sankcií správnymi orgánmi.

41. Tento prístup umožňuje spravodlivo posúdiť a zohľadniť osobitosti veľkého množstva rôznych typov
správnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojou závažnosťou a mierou spoločenskej škodlivosti. Použitie
trestných zásad v správnom trestaní sleduje spravodlivé a primerané potrestanie páchateľa deliktu
tak, aby bol naplnený účel trestu - represia a prevencia (individuálna aj všeobecná). Dopĺňa úpravu
správneho práva tam, kde je to vzhľadom na tento cieľ nevyhnutné.

42. Ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov nezaznieva požiadavka na plošné uplatňovanie všetkých
trestných zásad v správnom trestaní. Z uvedeného vyplýva, že každý prípad musí byť posúdený
individuálne a argumentácia rozhodnutiami súdov z rôznych oblastí správneho trestania má limitované
využitie. V každej oblasti správneho trestania treba zvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť

osobitný systém sankcií a iba ak primárna právna úprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní
ochrany práv a legitímnych záujmov právnych subjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej
úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či
sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu.

43. V posudzovanom prípade bolo cieľom zákonodarcu sankcionovať protiprávne konanie spočívajúce
v poškodzovaní drevín s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Chráneným záujmom
v danom prípade je nepochybne ochrana prírody a krajiny, konkrétne ochrana drevín. K uloženiu pokuty
prvostupňovýsprávnyorgánpristúpilpotom,čomalzapreukázané,žežalobcasadopustilprotiprávneho
konania na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedené

konanie spočívalo v tom, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín druhu agát biely
(Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich
na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par. č. XXX/X, XXX/XX B.
XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich
ekologické aj estetické funkcie. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani fakt, že žalobca disponoval

rozhodnutím Obce Malé Dvorníky č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na
výrub 8 ks topoľa kanadského na pozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na
ozdravenie 17 ks stromov druhu agát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v
obci Kútniky, z dôvodu narušenia ich statiky, preschnutia konárov a koruny. Žalobca totiž nepostupoval
v súlade s uvedeným rozhodnutím, ale vykonal neodborný rez, čo malo za následok ťažké poškodenie

predmetných drevín (nad 60 %). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu
rešpektovaťplatnúprávnuúpravutýkajúcusapodmienokvýrubu,prípadnespôsobuorezudrevínastým
spojenú prípadnú zodpovednosť za jej nerešpektovanie.44. Správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu trestných zásad na prejednávanú vec, pokiaľ ide o tzv.
krajnú núdzu ako okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Nemožno hovoriť o krajnej núdzi, keďže
v takom prípade by muselo ísť o priamo hroziace nebezpečenstvo, čo v danom prípade nebolo, keďže

víchrica, ktorá mala poškodiť predmetné dreviny, bola už niekedy v januári a februári roka 2022 presne
neurčeného času. Žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz.

45. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že špecifikácia spáchaného správneho deliktu
pokiaľ ide o čas spáchania, je dostatočná. Popis skutku je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej

sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné
rozumieť jazykový popis tých konaní či skutkových okolností, ktoré možno kvalifikovať formálnym
znakom správneho deliktu uvedeného v zákone, v tomto prípade v zákone č. 543/2002 Z. z. Popis
skutku musí obsahovať tie skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia
jednotlivých znakov skutkovej podstaty, ktorá je predmetom konania, t. j. za ktoré bola v danej veci
uložená pokuta. Presný časový údaj je nevyhnutný predovšetkým pri iných správnych deliktoch, kde

je časové vymedzenie právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty
daného správneho deliktu. V ostatných prípadoch je presná časová špecifikácia skutku postrádateľná
a postačuje, keď je nahradená menej presným určením.

46. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 9 As 291/2014 – 39 zo dňa 28.05.2015

v rámci špecifikácie miesta spáchania priestupku uviedol, že „nemožno vyžadovať, aby bolo miesto
spáchania priestupku vo výroku rozhodnutia o priestupku vymedzené na meter presne.“ Tento záver
obdobne platí aj pre vymedzenie času spáchania priestupku, resp. iného správneho deliktu. Nemožno
od správnych orgánov vždy vyžadovať, aby bola doba spáchania priestupku alebo správneho deliktu
vymedzené v konkrétnom čase s presnosťou na konkrétny deň, keď je dané protiprávne konanie natoľko

presne a nezameniteľne špecifikované, že v tomto smere nemôže kolidovať s iným (obdobným) konaním
danej osoby, v tomto prípade žalobcu.

47. Časové vymedzenie iného správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím,
ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, uložená sankcia, vyhodnotil správny súd za dostatočné,

určité a takto špecifikovaný iný správny delikt je nezameniteľný s iným konaním. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia by spôsobovala situácia, kedy by skutok z časového hľadiska nebol vôbec popísaný, čo
však nie je prípad žalobcu.

48. Taktiež miesto spáchania iného správneho deliktu považoval správny súd za dostatočné. Námietku

žalobcu, že žalobca je vlastníkom a správcom iba parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom
území A. a ostatné parcely sú vo vlastníctve súkromných osôb, je bezpredmetná. Je irelevantné, kto je
vlastníkom pozemkov, na ktorých došlo ku spáchaniu iného správneho deliktu.

49. Ak ide o zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt podľa § 90 ods. 2 písm. b) v spojení s § 47

ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu nie
je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu,
spôsobená činnosťou daného subjektu spočívajúcou v protiprávnom konaní – poškodzovaní drevín.
Dobromyseľnosť žalobcu je v danom prípade irelevantná a je ju možné zohľadniť len pri určovaní
výšky sankcie. „Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku

zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo
upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa
uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015).

50. Z administratívneho spisu a predovšetkým zo záznamu inšpekcie zo dňa 23.03.2022 zo štátneho
dozoru ako aj z protokolu inšpekcie zo dňa 09.05.2022 a priloženej fotodokumentácie mal správny
súd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu iného správneho deliktu, ktorý je mu
kladený za vinu. Správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Z prvostupňového rozhodnutia jasne
vyplýva správna úvaha opierajúca sa v prvom rade o zistenia odborného pracovníka získané formou

miestnej ohliadky, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín agát biely, rastúcich na
rozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených
ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich ekologické a estetické funkcie. Z obsahu
prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladomna rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha
pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pracovník orgánu ochrany prírody je odborne
spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny,

ako aj jej vplyv na okolie. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu
uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia podľa názoru správneho súdu vo svojich
odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k rozhodnutiu
o uložení pokuty za spáchaný iný správny delikt.

51. Po ustálení záveru o spáchaní iného správneho deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť
zákonnosťuloženiapokuty.Vprípadesprávnehotrestaniasprávnysúdsleduje,čisprávnyorgánnáležite
zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti
viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia
je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná
úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať

závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak,
aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 90 zákona č.
543/2002 Z. z. správny orgán prihliadne na okolnosti uvedené v § 91 ods. 1 uvedeného zákona.

52. V predmetnej veci bolo možné žalobcovi aplikujúc § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.
uložiť pokutu až do výšky 23 235,74 eura, a teda uložená pokuta 1 000 eur bola výrazne v dolnej polovici
možného rozpätia sankcie. Možno konštatovať, že správne orgány nevybočili z medzí a hľadísk pri
ukladaní sankcií a uložili pokutu v rámci svojej diskrečnej právomoci. Žalovaný pri určení výšky pokuty
prihliadol na závažnosť a rozsah protiprávneho konania a tiež na súčinnosť žalobcu. V neposlednom

rade správny súd zdôrazňuje, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo
vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby.

53. Čo sa týka návrhu žalobcu na aplikáciu sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP, správny súd
poukazuje na to, že jej uplatnenie pripadá do úvahy až po vykonaní dokazovania správnym súdom. Toto

ustanovenie umožňuje správnemu súdu zmeniť druh alebo výšku uloženej sankcie prípadne upustiť od
jej uloženia, a to za podmienky, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre
žalobcu likvidačný charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca
správnej úvahy. Žalobca netvrdil, že by mala uložená sankcia pre neho likvidačný charakter a čo sa týka
varianty, že je neprimeraná povahe skutku, tak s týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Uložená

pokuta vo výške 1 000 eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú
ako aj represívnu a taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných
povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny
súd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s § 91 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z. z.

54. Ustanovenie § 198 SSP však zohľadňuje aj skutočnosť, že nie v každom prípade administratívneho
trestania majú orgány verejnej správy možnosť upustiť od uloženia sankcie. Z uvedenej právnej úpravy
vyplýva,žesprávnysúdjeoprávnenýzmeniťdruhalebovýškusankciealeboupustiťoduloženiasankcie
len v prípade, ak by tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verenej správy. Aj uvedená

právna úprava teda počíta s tým, že nie v každom prípade administratívneho trestania je pripustená
možnosť upustiť od uloženia sankcie. Nie je v kompetencii správneho súdu rozširovať výklad právnych
predpisov v takých intenciách, aby nebola rešpektovaná vôľa zákonodarcu. Nakoľko zákon č. 543/2002
Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody umožňujúce žalovanému upustiť od uloženia sankcie za
správny delikt, nemohol ani správny súd upustiť od jej uloženia.

55. Záverom správny súd podotýka, že nesúhlas s výškou uloženej pokuty nemôže stačiť na to, aby
správny súd mohol dospieť k záveru, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd pri
rozhodnutí, ktoré správny orgán vydáva na základe správnej úvahy, skúma, či správny orgán nevybočil
zozákonnýchmedzíačijehoúvaha,ktorousapriurčenísankcieriadil,jevsúladesozásadamilogického

myslenia.

56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedenév § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby,nezistil.Naopak,maljednoznačnezato,žezistenieskutkovéhostavubolodostačujúcenariadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia

je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie
žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania
trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí
nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

57. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne
orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených

skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty

na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.