Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204608
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204608.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu 1/: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX
a žalobcu 2/: A. E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XXX, XXX XX G. H., obidvaja v zast.: JUDr.
Martin Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: A. I.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX L., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.08.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd dočasne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami,
ktoré sú bližšie uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že dňa 10.04.2025 so žalovaným
uzatvorili kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie uvedené v samotnej žalobe ako aj návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 06. mája 2025 žalobcovia zaslali žalovanému odstúpenie od
predmetnejkúpnejzmluvy.Žalovanýsitotoodstúpenieodkúpnejzmluvyprevzaldňa07.mája2025.Dňa
19. mája 2025 žalovaný doručil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru súhlas so späťvzatím návrhu
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Okresný úrad následne vkladové

konanie zastavil na základe rozhodnutia V XXX/XXXX zo dňa 20.05.2025. Vlastnícke právo zostalo
zachované žalovanému. Žalovaný do podania žaloby žalobcov peňažné prostriedky titulom kúpnej ceny
nevrátil. Z uvedeného dôvodu na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie sa.

3. Žalobcovia sú toho názoru, že ich návrh na vydanie platobného rozkazu je v celom rozsahu dôvodný.
Žalobcoviasaobávajú,ževprípadevydaniaplatobnéhorozkazumôžebyťexekúciaohrozená.Dôvodná

obava spočíva v tom, že žalovaný iné nehnuteľnosti ako tie, ktoré boli predmetom predaja, nevlastní.
Súčasne sa jedná o značne vysokú žalovanú kúpnu cenu na vrátenie vo výške 259.000,00 EUR.
Súčasne na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech VÚB Banky, a.s., pretože
si museli žalobcovia zobrať úver, ktorý teraz musia banke mesačne splácať vo výške 1.023,06 EUR,
aj keď nehnuteľnosti ani peniaze z kúpnej ceny nemajú. Žalobcovia sú toho názoru, že ich nárok je
dôvodný a preto žiadajú súd, aby ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. Žalobca k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiadne listinné dôkazy.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,
aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

9. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019
vyplýva, že: „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať
vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel
a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.“

10. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

11. Na úvod súd konštatuje, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje viacero
skutkových a právnych nedostatkov, z ktorých každý jeden predstavuje samostatný právny dôvod pre
zamietnutie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13.Súdžalobcomuvádza,žesúduvôbecneosvedčilihrozbutoho,žeprípadnáexekúciabudeohrozená.
Žalobcovia súdu ani netvrdili, že by žalovaný mal v úmysle uskutočniť kroky smerujúce k zmenšeniu
majetku,napríkladpredajomnehnuteľnosti.Súduniejetotižjasné,zakéhodôvodubyprípadnáexekúcia
mala byť ohrozená. Pokiaľ predmetná kúpna cena na predmetné nehnuteľnosti spĺňa atribút trhovej
a predajnej ceny na nehnuteľnosti, tak v prípade exekúcie na nehnuteľný majetok by predajná cena

nehnuteľnosti zodpovedala kúpnej cene nehnuteľnosti, ktorá sa prinajmenšom rovná žalovanej sume.
Z uvedeného dôvodu súd bez ďalších relevantných skutočností nevidí dôvod na to, že by prípadná
exekúcia predajom nehnuteľnosti mohla byť ohrozená v situácií, keby náhodou žalovaný finančné
prostriedky minul, avšak ani túto skutočnosť žalobcovia vo svojom návrhu netvrdia.

14. Skutočnosť, že sa jedná o veľmi vysokú žalovanú sumu alebo že na nehnuteľnosti viazne záložné

právo v prospech VÚB Banky, a.s., ešte samo o sebe automaticky neznamená dôvodnú obavu, že
prípadná exekúcia bude neúspešná. Rovnako tak tvrdenie, že žalobcom vzniká škoda. Podľa právneho
názoru súdu z rozhodujúcich skutočností nie je súdu známe, aká škoda v právnom slova zmysle
žalobcom vzniká. Navyšovanie počtu splátok nie je v žiadnom prípade škodou v právnom slova zmysle
prežalobcov.Uvedenénespĺňapojmovéznakyškodyvobčianskoprávnomponímaní,pretoženeexistuje

protiprávny úkon VÚB Banky, a.s., voči žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd dospel k čiastočnému
právnemu záveru, že žalobcovia súdu dostatočným spôsobom nepreukázali, z akých dôvodov by mala
byť prípadná exekúcia na majetok žalovaného ohrozená.

15. Súd uvádza, že podľa jeho právneho názoru do úvahy prichádza návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorý má ex lege prednosť pred neodkladným opatrením.

16. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Súčasne platí, že pokiaľ by teoreticky žalobcovia súdu preukázali, že exekúcia bude ohrozená (čo
však preukázané nebolo), tak v danom prípade podľa právneho názoru súdu aj tak žalobcovia so svojím
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu byť úspešní, pretože v danom prípade je podľa
právneho názoru súdu možné žiadať vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má ex lege prednosť
pred vydaním neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť,

že na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech VÚB Banky, a.s., nie je dôvodom,
prečo by žalobcovia nemohli žiadať súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Zabezpečovacie opatrenie je vo svojej podstate inštitútom civilného sporového procesu, ktorý
povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových

hodnotách dlžníka. Tento inštitút má posilniť postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania ale aj po jeho skončení. Zákon určuje nasledovné predpoklady

na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Spôsobilý
predmet záložného práva je vymedzený v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že záloh môže byť
vec,právo,inámajetkováhodnota,bytanebytovýpriestor,ktorésúprevoditeľné,akzákonneustanovuje

inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétna hnuteľná
alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel, za predpokladu
ich prevoditeľnosti. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť

len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknú na základe rôznych právnych titulov.
Takáto pohľadávka musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaná tak, aby
bol možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvaniapeňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

19. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 712/2017 zo dňa 15. novembra 2017
vyplýva, že: „všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania,
pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.“

20. Na základe právnej analýzy návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel
k právnemu záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť na základe
skutkových a právnych dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí chrániť práva nie len toho, kto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podal, ale tiež toho, voči komu tento návrh smeruje. V situácii, keď žalobcovia súdu neosvedčili
dôvodnú obavu, prečo by mala byť exekúcia ohrozená, bolo by extrémne nespravodlivé a priamo

v rozpore s § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.: II. ÚS 712/2017 zo dňa 15. novembra 2017, pokiaľ by súd za takýchto okolností návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

21. Na záver súd žalobcom uvádza, že podľa právneho názoru súdu by bolo takto koncipované

neodkladné opatrenie vydané dokonca v neprospech samotných žalobcov. Je tomu tak preto, pretože
pokiaľ má ex lege prednosť zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením pri peňažnej
pohľadávke a súd by vydal neodkladné opatrenie v podobe navrhnutej žalobcami, t.j. „zákaz zaťaženia
nehnuteľností“,takbyvosvojejpodstatepoprelprávažalobcovpodľa§§324ods.3Civilnéhosporového
poriadku. Súčasne ak by žalobcovia hypoteticky súdu aj tvrdili, že žalovaný subjekt finančné prostriedky

titulom kúpnej ceny minul na svoju osobnú potrebu, súd nerozumie tomu, prečo by mali žalobcovia
právny záujem na tom, aby žalovaný predmetné nehnuteľnosti ďalej nemohol tretím osobám za trhovú
cenupredať,obdržaťzatofinančnéprostriedky,zktorýchbymoholvyplatiťpohľadávkužalobcov.Právny
záujem žalobcov spočíva vo vrátení peňazí určených druhovo (peňažná pohľadávka) a žalobcom je
v podstate jedno, z kade a kým spôsobom žalovaný vráti žalobcom finančné prostriedky. Z uvedeného

dôvodu súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, o čom
rozhodol vo výroku č. I. tohto uznesenia. Preklep v podobe mena žalobcu 2/ súd vyhodnotil ako zrejmú
chybu v písaní a nemala vplyv na výrokovú časť tohto rozhodnutia. Následne sa súd zameral na
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

23. Nakoľko žalobca okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne podal žalobu
o zaplatenie peňažnej sumy, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí plne v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. e) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).