Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 11, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201304
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425201304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov: matka C. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, t. č. F. G. XXX, zastúpená: Špireková & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811,
otec H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX K. G., o návrhu otca na zverenie mal.
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I.OtecH.I.B.,nar.XX.XX.XXXX,sa zaväzuje prispievaťnavýživumaloletejA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

zvýšeným výživným vo výške 300 eur, ktoré bude poukazovať vždy do 20-teho dňa v mesiaci mesačne
vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.07.2025.

II. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 17.07.2025 do 31.08.2025 v sume 148,30 eura sa otec
z a v ä z u j e splatiť do 30.09.2025 k rukám matky.

III. Súd z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, od 01.09.2025 do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov v týždenných intervaloch, a to tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý
nepárny týždeň v čase od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 15:00 hod. a v osobnej
starostlivosti otca každý párny týždeň v čase od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 15:00 hod. s tým, že preberať maloletú si bude ten rodič, do ktorého starostlivosti maloletá pôjde
v ten daný deň, a to buď v školskom zariadení alebo v prípade, ak maloletá nie je v školskom zariadení,
v mieste bydliska rodiča, u ktorého bola v starostlivosti do prebratia druhým rodičom.

IV. Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti

druhého rodiča a riadne ju na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať počas striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletej A. výživným
v sume 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2025, ktoré je p o v i n n ý platiť vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

VI. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/11/2021-130 zo

dňa 12.07.2021 v časti zverenia maloletého dieťaťa, úpravy styku a určenia vyživovacej povinnosti
a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28P/4/2022-273 zo dňa 16.05.2023 v časti úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom.

VII. Súd u k l a d á rodičom maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie týkajúcej sa starostlivosti o maloletú a osvojenia si

princípov zodpovedného rodičovstva, a to na obdobie 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 05.06.2025 sa navrhovateľ – otec

maloletej domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že maloletá bude
týždeň osobnej starostlivosti navrhovateľa a týždeň v osobnej starostlivosti matky. Letné prázdniny
navrhoval upraviť v dvojtýždňových intervaloch a počas vianočných prázdnin a ostatných prázdnin
navrhol ponechať týždenný interval ako počas školského roku. Striedavá osobná starostlivosť bude
začínať od 01.09.2025. V podanom návrhu uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať
a majú záujem o jej osobnú starostlivosť. V súčasnosti má rozšírený styk s maloletou. Maloletú na styk

vyzdvihuje v školskom zariadení a potom, ak je pekné počasie ostanú vonku alebo si za odmenu za
známku sadnú na koláč cukrárni. Po príchode domov sa prezlečú najedia a robia si domáce úlohy.
Po večernej hygiene ide maloletá spať. Ráno jej pripravuje desiatu, urobí teplý čaj, pribalí ovocie a
niečo sladké. Odvezie ju do školy spravidla o 7.20 hod. Uviedol, že so zamestnávateľom sa dohodli
na flexibilnom pracovnom čase tak, aby mohol zabezpečovať potreby maloletej . Ak si to vyžadujú

okolnosti pracovať aj na home office. Nestalo sa ani raz, že by maloletú nevedel doniesť do školy alebo
vyzdvihnúť.Matkamaloletejnedovolí,abysasmaloletoustretolmimosúdnehorozhodnutia,anizavolať,
a keď sa náhodou niekde stretnú, odídu odtiaľ preč. Matka účelovo tvrdí, že nevedia spolu komunikovať.
Po poslednom pojednávaní v máji 2023 absolvovali spoločnú dovolenku v L.. Niekoľkokrát išli všetci
traja do cukrárne, pizzérie, na vystúpenie. Dokonca umožnil matke byť spolu s nimi na Štedrý večer. V

minulosti súd nariadil súdneho znalca, ktorý nevylúčil striedavú starostlivosť, v tom čase navrhol interval
striedania po troch dňoch vzhľadom na vek maloletej a citovú väzbu na oboch rodičov. Maloletá mala v
čase vypracovania znaleckého posudku 4 roky. Teraz má 7 rokov. V škole sa adaptovala veľmi dobre,
je šikovná a samostatná, aj čo sa týka prípravy do školy a domácich úloh. Zdôraznil, že maloletá má už
7 rokov, je vyspelejšia. Striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch bude dobrým riešením,

keďže aj počas letných prázdnin si maloletú s matkou týmto spôsobom striedajú.

2. K podanému návrhu sa vyjadrila matka uvádzajúc, že považuje tvrdenia navrhovateľa za nepravdivé
a v celom rozsahu nesúhlasí s návrhom, pretože je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nenastala žiadna podstatná zmena, ktorá

by odôvodňovala zmenu pôvodného rozsudku. Nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia, že by matka
mala brániť styku s maloletou, nie je zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia o výchove
dieťaťa. Otec nepreukázal, že má dohodnutý flexibilný pracovný čas so zamestnávateľom, v praxi sa
opakovane stalo, že nevedel zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o maloletú, napríklad v prípade
choroby, keď ju viackrát zobral so sebou do práce. Z návrhu nevyplývajú také skutočnosti, že by

doterajšia úprava výkonu rodičovských práv a povinností z hľadiska záujmov dieťaťa ani z hľadiska
zmeny pomerov nebola vyhovujúca. Poukázala na skutočnosť, že problémy v komunikácii rodičov sú
dlhodobého charakteru a boli riadne preukázané, v dôsledku čoho v minulosti navštevoval rodičov
mobilný pracovník z OZ TENENET a rovnako bolo rodičom uložené výchovné opatrenie - povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu. Otec v komunikácií často používa urážlivé a ponižujúce výrazy,

často dochádza ku konfliktom, čo ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa. Otec maloletú hucká proti
matke, ale aj proti jej rodine. Maloletú zaťahuje do konfliktov medzi rodičmi. V čase, keď je maloletá
počas víkendu u otca, pravidelne chodí hrávať večer s otcom na svadby a rôzne spoločenské akcie.
Matka v čase choroby maloletej otca vždy včas informovala o jej zdravotnom stave a aj odporúčanej
liečbe. Napriek tomu otec liečbu spochybňoval, nedodržiaval ju a nerešpektoval odporúčania lekára.

Nie je pravdou, že by matka mala brániť styku. Je to práve otec, kto nerešpektuje súdne rozhodnutie
a maloletú si v stredu vyzdvihuje o 15. hodine, hoci podľa rozsudku by ju mal vyzdvihnúť až 15:30.
S prihliadnutím na nízky vek maloletej, aj naviazaní na matku, táto nie je pripravená na striedavú osobnú
starostlivosť. Poukázala na letné prázdniny kedy si rodičia maloletú striedajú v týždňových intervaloch,
pričom maloletá v tomto nastavení stráca istotu a pocit bezpečia. Pred odovzdávaním a aj po ňom

býva viditeľne nervózna, rozladená a trvá dlhší čas, kým sa opäť adaptuje. Maloletá jej hovorila o tom,
že u otca má pocit, že musí byť ticho a bezvýhradne poslúchať a tiež viackrát povedala, že sa tatina
bojí. Striedavá starostlivosť nie je vhodnou úpravou, pretože znamená neustále striedanie domácnosti,
sťahovanie vecí a znamená dva domovy pre maloleté dieťa. Spolu s vyjadrením k návrhu matka navrhla
zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Tento návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia

o určení vyživovacej povinnosti sa zmenili zásadným spôsobom pomery, od posledného rozhodnutiaubehliviacako4roky.Vtomčasebolamaloletáškôlkarkou,pričomvsúčasnostijeodseptembražiačkou
druhého ročníka ZŠ. Otec nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva. Matka je toho času
zamestnaná v C. J. M. N. ako učiteľka s príjmom 930 eur v čistom a poberá prídavok na dieťa. Otec je

zamestnaný a jeho príjem presahuje 2.000 eur v čistom. Matka požadovala tabuľkové výživné vo výške
20 % z príjmu otca, čo predstavuje 400 eur.

3. Dňa 30.07.2025 sa v predmetnej veci uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov (ďalej len „ISR“)
na Okresnom súde Žiar nad Hronom za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody týkajúcej sa zmeny

rodičovských práv a povinností k maloletej. Na tomto stretnutí však k uzatvoreniu rodičovskej dohody
nedošlo.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.08.2025. Na pojednávaní navrhovateľ doplnil, že
v minulosti mali ako rodičia nariadený referát poradensko-psychologických služieb na úrade. Toto
výchovné opatrenie naplnilo svoj účel, o čom predložil súdu aj správy, preto má za to, že je možné

pristúpiť k realizovaniu striedavej osobnej starostlivosti. S matkou sa vedia dohodnúť na všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa maloletej, dohodli sa aj na tom, že maloletá zostane na Základnej
škole v G., dohodli sa aj o zakúpení školskej tašky. Vždy, keď ho matka požiadala o kúpu nejakých
vecí pre maloletú, tieto veci zakúpil alebo jej na ne prispel. Rozpory v komunikácii s matkou nastávajú v
prípade, ak matka nedodrží to čo sa dohodnú, vtedy dokáže vybuchnúť. Sú to však len občasné výkyvy,

nie je to pravidelného charakteru. Uviedol, že už tretí rok fungujú počas letných prázdnin na striedavej
osobnej starostlivosti. Doteraz maloleté dieťa s takýmto režimom nemalo žiadny problém. Na súd na
pojednávanie neprišiel predčasne, aby maloletú ovplyvňoval, práve naopak bol oproti súdu na toalete,
vtedy ho matka s maloletou uvideli. Maloletú neoslovil pred výsluchom, len jej nezakýval. Uviedol, že
on bol proti tomu, aby maloletá chodila vypovedať na súd. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne aj počas

leta, pokiaľ bola maloletá striedavo týždeň u každého z rodičov, plnil si svoju vyživovaciu povinnosť vo
výške 200 eur mesačne.

5. Matka na pojednávaní doplnila, že od januára 2025 otec systematicky pripravoval maloletú na to,
že podáva návrh, vyplynulo to aj z jeho výsluchu pri informatívnom stretnutí rodičov, kde sám uviedol,

že on s maloletou o tomto komunikoval, že jej hovoril o tom, že ide pripravovať návrh. Správaním zo
strany otca aj pred pojednávaním mohlo dôjsť k zmareniu výsluchu maloletej, ktorý bol naplánovaný na
dnešný deň o 8:15. Od 7:45 stál pred súdom, matka to vie, pretože z opatrnosti prišla aj s maloletou skôr,
pretože sa bála presne tohto. To znamená, že otec sa s maloletou stretol, zvítal, vyobjímal. Následne,
keď vošli dnu, otec jej ešte kýval. Maloletá prišla od otca včera, prezentovala, že ide zajtra na súd a

ona to teda povie na tom súde, že ona to už má vymyslené, že to bude pre maminku prekvapenie a
hovorila aj konkrétne teda aké dni by to chcela mať. Mala za to, že počas dovolenky s otcom, počas
toho viac ako týždňa, ktorý trávila maloletá s otcom, došlo k ovplyvňovaniu a manipulácii s maloletou,
tak ako tomu dochádzalo aj v minulosti. Medzi rodičmi sa jedná o pretrvávajúci vysoko konfliktný stav,
pričom toto prostredie priamo podkopáva emocionálnu bezpečnosť dieťaťa, jeho stabilitu a aj zdravý

psychologický vývoj detí dieťaťa. Rodičia sa nevedia dohodnúť o bežných veciach, majú konflikty
pri odovzdávaní dieťaťa. Maloletá potrebuje stabilitu, potrebuje predvídateľnosť, potrebuje bezpečný
emocionálny základ, aby mohla prosperovať a prípadné neustále prechody medzi dvoma domovmi,
takzvanéchodenieskufríkom,môžulenprehlbovaťproblémynastranedieťaťaarovnakoajprebiehajúci
rodičovský konflikt, ktorý je vysoko stresujúci. Uviedla, že nechce, aby otec hrával na heligónke, pokiaľ

sa stará o maloleté dieťa, pretože v tom čase maloletá nemá zabezpečenú stravu, oddych, keď je spolu
s otcom na takýchto vystúpeniach. Uviedla, že otec si vždy ide svoje a nikoho nerešpektuje. V tejto
súvislosti poukázala na skutočnosť, že otec podal sťažnosť na kolíznu opatrovníčku, lebo si povedala
svoj názor a takisto spochybňoval lekársku liečbu maloletého dieťaťa, v tom čase išlo o antibiotickú
liečbu v tabletkách, pričom otec obvinil lekárku, že maloletej predpísala antibiotiká, ktoré sú pre 12 ročné

deti, a takisto obvinil učiteľku maloletej zo zlého ohodnotenia maloletého dieťaťa.

6. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd podanému návrhu vyhovel a maloletú zveril do striedavej
osobnej starostlivosti, obaja rodičia sú schopní sa o maloletú postarať a uspokojiť jej potreby. Maloletá
nevykazovala známky nejakej nepohody v prítomnosti rodičov, keď bola vypočutá v domácnosti, takisto

sa vyjadrila aj v prítomnosti súdu a ako i jej, že chce byť s rodičmi rovnako týždeň u jedného, týždeň u
druhého. Pokiaľ by súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti navrhol, aby bolo určené výživné.7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, listinami nachádzajúcimi sa v spise,
a to: správa z poradensko-psychologického procesu č. l. 6, screenshoty komunikácie medzi otcom a
matkou maloletého dieťaťa č. l. 8 až 27, faktúra č. l. 63, potvrdenie o pohyboch na účte č. l. 64, správa zo

šetrenia pomerov č. l. 68, komunikácia medzi otcom a matkou maloletého dieťaťa č. l. 85 až 88, faktúra
č. l. 96, komunikácia medzi rodičmi č. l. 97 až 103, potvrdenie č. l. 43, mzdové listy č. l. 44, potvrdenie
č. l. 45, mzdové listy č. l. 46, správa Úradu práce č. l. 56, potvrdenie o uhrádzaní č. l. 107 až 117. Súd
tiež oboznámil s vykonanými lustráciami v bankách a pripojenými spismi sp. zn. 28P/4/2022, konkrétne
s rozsudkom č. l. 270 a tiež sp. zn. 5P/11/2021, a to konkrétne rozsudok č. l. 130.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/11/2021-130 zo dňa 12.07.2021 bola schválená rodičovská dohoda, v
zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať
jej majetok budú obaja rodičia. Otec maloletej bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou na maloletú vo
výške 200 eur mesačne. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bol oprávnený stretávať

sa s maloletou každý párny týždeň od štvrtku od 15:30 hod do piatku do 19:00 hod, každý nepárny
týždeň je od piatku od 15:30 hod do nedele do 18:00 hod, v čase letných prázdnin v mesiaci júl prvý
ucelený týždeň a tretí ucelený týždeň vždy od pondelka od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod a v mesiaci
august prvý ucelený týždeň a tretí ucelený týždeň vždy od pondelka od 10.00 hod do nedele do 18.00
hod, párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod do 28.12. do 16.00 hod a

každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 16.00 hod do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do
16.00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28P/4/2022-273 zo dňa 16.05.2023 bol
upravený styk otca s maloletou, otec bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny
týždeň od stredy od 15.30 hod do piatku do 19.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v čase od
piatku 15.30 hod do nedele do 18.00 hod, počas letných školských prázdnin prvý ucelený týždeň a tretí

ucelený týždeň v júli od nedele bezprostredne predchádzajúcej príslušnému ucelenému týždňu od 20.00
hod do nedele príslušného uceleného týždňa do 20.00 hod a v mesiaci august prvý ucelený týždeň a tretí
ucelený týždeň vždy od nedele bezprostredne predchádzajúcej príslušnému ucelenému týždňu od 20.00
hod do nedele príslušného uceleného týždňa do 20.00 hod, počas vianočných sviatkov každý párny rok
od 23.12. od 10.00 hod do 28.12. do 16.00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 16.00

hod do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod. Týmto rozsudkom bol tiež zamietnutý
návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, a rovnako bolo uložené výchovné opatrenie,
a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb
príslušného úradu práce alebo iného psychológa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie týkajúcej
sa starostlivosti o maloletú a osvojenia si princípu zodpovedného rodičovstva, na obdobie 12 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Z predloženej správy z poradensko-psychologických procesu č. l. 6 vyplýva, že boli identifikované

niektoré spúšťače konfliktov medzi rodičmi, ako aj rozdielne nastavenie rodičov a ich rozdielne
hodnotové systémy. Konflikty vyvolávala aj téma choroby u dieťaťa a otcova snaha o zasahovanie do
rodinných záležitostí matky. Maloletá má vybudované pozitívne väzby na oboch rodičov a rada trávi čas
s oboma rodičmi. Podľa jej slov je najradšej, keď sú všetci traja spolu. Vie si predstaviť trávenie viac
času ju otca. U oboch rodičov bola badateľná snaha o zlepšenie situácie v rodine, obaja spolupracovali

a pracovali aj na komunikácii. Obaja rodičia dokážu o tom druhom rodičovi povedať, že je dobrý rodič,
no len mimo spoločných konzultácií. Psychologička uviedla, že rodičia aktuálne dokážu komunikovať
smerom k riešeniu situácie, pokiaľ sa jedná o dôležité záležitosti týkajúce sa dieťaťa a snažia sa
navzájom informovať o potrebných veciach. Aj napriek občasným konfliktom medzi rodičmi výchovné
opatrenie svoj účel naplnilo.

10. Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľa vyplýva jeho priemerný mesačný príjem vo výške
2.112 euro mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že navrhovateľ nepoberá pomoc v hmotnej
núdzi, náhradné výživné, žiadne iné štátne sociálne dávky. Disponuje úsporami vo výške 40.000 eur.
Navrhovateľ býva v trojizbovom byte, ktorý je jeho osobnom vlastníctve. Mesačné výdavky uviedol

nasledovné: energie 26 eur, zálohové platby za byt 172,49 eura, telefón a internet 22,55 eura, pohonné
hmoty 50 eur, fondy vo výške 100 eur.11. Z potvrdenia o výške príjmu matky vyplýva jej priemerný čistý príjem vo výške 1.140 eur mesačne
spolu s daňovým bonusom. Z potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že matka nepoberá pomoc v hmotnej núdzi,
náhradné výživné, žiadne iné štátne sociálne dávky. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne.

V mesiaci apríl 2025 sa presťahovala matka s maloletou do dvojizbového nájomného bytu v F. G..
Mesačné výdavky uviedla nasledovné: nájom 142 eur, elektrina 20 eur, plyn 30 eur, voda 20 eur, úver
230,93 eura, životná poistka Generali 26,98 eura, hygiena 50 eur, oblečenie 50 eur, strava 335 eur,
cestovné 100 eur, televízor, internet a telefón 70 eur, splátky spotrebičov 74 eur. Jednorazový výdavok,
ktorý matka mala bola kaucia na byt vo výške 849 eur a tiež má výdavky v súvislosti s motorovým

vozidlom, a to diaľničná známka 90 eur ročne a servis auta 300 eur ročne.

12. Maloletá A. je od septembra 2025 žiačkou druhého ročníka základnej školy. Matka výdavky na
maloletú vyčíslila nasledovne: bývanie 71 eur, energie spolu 25 eur, hygiena 30 eur, školské potreby
30 eur, cestovné 50 eur, lieky 20 eur, strava 200 eur, družina 10 eur, oblečenie 70 eur, televízia 20 eur,
výdavky ako zmrzlina, koláče 30 eur. Jednorazové výdavky má na ZRPŠ 15 eur, ZRPŠ ZUŠ 15 eur,

lieky na alergiu 50 eur, výtvarná 36 + 45 eur, darčeky 100 eur, zariadenie izby 200 eur, výbava do školy
200 eur.

13.Zvýsluchumaloletéhodieťaťa,ktorýsúdvykonalspoukazomnaust.§38a§116zákonač.161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyplynulo, že maloletá bola pred výsluchom

na dovolenke v L. spolu s tatinom, jeho kamoškou a jej neterou. V L. boli týždeň, mamina jej trochu
chýbala. Cez leto to majú nastavené tak, že je u ocina týždeň a u maminy týždeň. Páči sa jej, že počas
leta je týždeň u ocina a týždeň u maminy, chýba jej aj tatino, aj mamina. Nepáči sa jej na rodičoch, že sa
vždy hádajú, nevedia dohodnúť, aj dnes (v deň vypočutia a pojednávania), keď mamina zbadala tatina,
bola akoby nahnevaná. Obaja rodičia sú rovnako prísni, ale len trošku. Nakričia len keď spraví niečo zlé.

Na otázku sudkyne či sa jej páči tak ako majú striedanie počas leta uviedla, že sa jej to páči. Chcela by
byť 5 dní u tatina, víkend u maminy, potom 5 dní u maminy a cez víkend u tatina a aby sa to tak striedalo.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

26. V zmysle § 122 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

27. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
a taktiež rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, ktorej
zvýšenia sa matka domáhala od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, to je odo dňa

17.07.2025.

28. K otázke zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd uvádza nasledovné.

29. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej

osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť
o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o

osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov
so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

30. Po oboznámení sa s podaným návrhom ako i obsahom spisu má súd za to, že treba primárne
vychádzaťztoho,žejevzáujmedieťaťa,abybolovstarostlivostiobochrodičov,pokiaľsúobajaspôsobilí

dieťa vychovávať a majú o jeho výchovu záujem. V danom prípade sú vyššie uvedené predpoklady
podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine splnené, keďže obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť
o maloletú a sú spôsobilí ju vychovávať. Obaja rodičia majú zabezpečené bytové a sociálne pomery
pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a pri šetrení v domácnostiach rodičov neboli zistené žiadnenedostatky v aktuálnej starostlivosti o maloleté dieťa. V konaní bolo zistené, že aj dieťa má k obom
rodičov kladný citový vzťah a je k nim citovo viazané. Z uvedeného tak vyplýva aj záujem dieťaťa, ktorý
sa pretavuje vo vytvorení podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi s ohľadom na

dostatočne zabezpečenú úroveň starostlivosti oboch rodičov o dieťa (ako definuje záujem dieťaťa v čl.
5 písm. a) a h) Zákona o rodine). Rovnako sú zaistené potreby maloletého dieťaťa pokiaľ ide o jeho
duševné či fyzické potreby, keď u oboch rodičov má vytvorené zázemie, zabezpečené bývanie, návštevu
školského zariadenia, či záujmovú činnosť za účelom rozvoja vlôh dieťaťa, čím je naplnený aj ďalší
atribút najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 písm. f) Zákona o rodine. Dieťa má právo, aby dôsledky

rozpadu vzťahu jeho rodičov ho zasiahli čo najmenej. Pokiaľ preto má dieťa niesť čo najmenšie dôsledky
rozpadu vzťahu rodičov a mať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, musia obaja rodičia prispôsobiť
svoje povinnosti a potreby v prospech záujmu maloletého dieťaťa na rovnocennom styku s oboma
rodičmi, ktoré mu zabezpečuje inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Silný citový vzťah maloletej k
obom rodičom je nepopierateľný, žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené,
obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú a

majú záujem ju aj vykonávať. Napriek komunikačným problémom rodičov (nie výraznému konfliktnému
vzťahu ako ho popisovala matka) možno dospieť k záveru, že obaja rodičia zvládajú svoju rodičovskú
úlohu, žiadne závažné dôvody proti zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené.
Rovnako maloleté dieťa vyjadrilo záujem o striedavú osobnú starostlivosť.

31. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov

nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na spôsob
výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy
nesúhlasí, a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so
striedavou starostlivosťou vybudovaný. Súd v súlade s uvedeným názorom dôsledne zvážil dôvody
nesúhlasumatkysostriedavouosobnoustarostlivosťou,pričomdospelkzáveru,žetietoniesúdôvodné.

Matka v podanom vyjadrení namietala, že nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodnéhorozhodnutiasúdu.Súdsastoutonámietkoumatkynestotožnil,pretožezmenupomerovvidel
práve v tom, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa vek maloletého dieťaťa
zvýšil, rozvinul sa a prehĺbil vzťah otca s maloletým dieťaťom v dôsledku prebiehajúceho rozšíreného
styku, a taktiež zmena pomerov nastala v tom, že doterajšia úprava zverenia už nezabezpečuje

najpriaznivejšie podmienky pre vývoj maloletého dieťaťa, pre ktorý je potrebná a ideálna starostlivosť
oboch rodičov za účelom rozvoja vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi.

32. Rozdiely vo výchove rodičov a narušená komunikácia medzi rodičmi vyplývajúca z ich ukončeného
partnerského vzťahu nie je v zásade prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Výchova rodičov nikdy

nebude úplne rovnaká a medzi rodičmi neexistujú také výrazné rozdiely medzi názormi a prístupmi
rodičov, ktoré by boli prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Matka sa pred súdom snažila vzťah
s otcom maloletej predostrieť ako vysoko konfliktný vzťah, ktorý odporuje účelu striedavej osobnej
starostlivosti. V tejto súvislosti súd udáva, že komunikácia medzi rodičmi maloletej a ich vzájomný
vzťah nie je natoľko problematický a konfliktný, aby nebolo možné fungovanie striedavej osobnej

starostlivosti, pokiaľ sa obaja rodičia o takéto fungovanie a o vzájomnú starostlivosť o maloletú budú
snažiť. Súd nespochybňuje, že medzi rodičmi maloletej dochádzalo a dochádza ku slovným potýčkam,
predovšetkým v prípade, ak jeden z rodičov nerešpektuje ich vzájomnú dohodu, avšak tieto potýčky
nie sú pravidelného charakteru a vzťah medzi rodičmi nie je natoľko rozvrátený, že by neboli schopní
akejkoľvek komunikácie a akejkoľvek dohody ohľadne maloletého dieťaťa. Uvedený záver súd prijal

aj s prihliadnutím na obsah správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 04.07.2024, z
ktorej vyplýva, že rodičia dokážu komunikovať smerom k riešeniu situácie pokiaľ sa jedná o dôležité
záležitostitýkajúcesamaloletejatiežsanavzájominformujúopotrebnýchveciach.Psychologičkaúradu
práce, na ktorom rodičia podstupovali 12 mesiacov poradenstvo v závere konštatovala naplnenie účelu
výchovného opatrenia a zlepšenie komunikácie rodičov a takisto osvojenie si princípov zodpovedného

rodičovstva. Schopnosť rodičov vzájomne komunikovať ohľadne maloletej je preukázaná taktiež tým,
že doteraz v zmysle pôvodného súdneho rozhodnutia fungoval rozšírený styk otca s maloletou, pri
ktorom takisto rodičia boli povinní spolu komunikovať. Schopnosť rodičov komunikovať do takej miery,
že je realizovateľná striedavá osobná starostlivosť, umocnene preukazuje to, že počas letného obdobiaprázdnin sa maloletá nachádza v striedavej osobnej starostlivosti, pričom rodičia dokážu spoločne
komunikovať dostatočným spôsobom pre uskutočňovanie takejto striedavej osobnej starostlivosti.
Súd nespochybňuje, že vzájomná kvalitná komunikácia rodičov je potrebná pri striedavej osobnej

starostlivosti, ale jej komplikovanosť medzi rodičmi neznemožňuje prípadné rozhodnutie o striedavej
osobnej starostlivosti, pretože aj keby striedavá starostlivosť nebola nariadená, rodičia maloletej musia
spolu komunikovať a spolupracovať aj pri uskutočňovaní styku tak ako tomu bolo doteraz. Striedavá
starostlivosť počas leta bola rodičmi vykonávaná už pred meritórnym rozhodnutím súdu, kde obaja
rodičia napriek svojím odlišným postojom k sebe, dokázali zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa.

Rovnako rozšírená forma styku otca s maloletou, pri ktorej taktiež bola nevyhnutná komunikácia a
kooperácia rodičov, fungovala, čo opätovne preukazuje, že rodičia sú spoločne schopní sa starať o
maloleté dieťa. Na podporu týchto argumentov súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rodičia s maloletou
od posledného rozhodnutia súdu trávili aj spoločný čas, a to dovolenkou v L., Štedrý večer, v cukrárni,
či pizzérii. Nemožno preto vzťah rodičov hodnotiť ako vysoko konfliktný, vylučujúci možnosť striedavej
osobnej starostlivosti.

33. S argumentáciou matky poukazujúcou na absenciu kvalifikovanej komunikácie a pretrvávajúce
konflikty medzi rodičmi, predstavujúcimi prekážku v striedavej osobnej starostlivosti, teda nemožno
súhlasiť. Prirodzene, že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti (a jej pozitívnych
účinkov pre dieťa) možno dosiahnuť najlepšie za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi,

avšak ak takáto komunikácia občasne zlyháva, neznamená to bez ďalšieho vylúčenie modelu striedavej
osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Ústavnoprávna judikatúra zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu
primeranosti, ale i optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch legitímnych cieľov, a to striedavej
osobnej starostlivosti, ako i pozitívnej komunikácie medzi rodičmi. Ak by sa uvedené ciele postavili
proti sebe a uprednostnili jeden pred druhým, postup súdu by nebol ústavnokonformný. Znamená

to zvoliť taký výklad právnych noriem, ktorý bude predstavovať spravodlivú reguláciu vzťahov členov
rodiny. Ustanovenie § 37 Zákona o rodine ukladá súdom využívať prostriedky poskytnuté im Zákonom o
rodine (ak tak neučiní orgán sociálnoprávnej ochrany detí) a uložiť výchovné opatrenie, ak to vyžaduje
záujem na riadnej výchove maloletého dieťaťa alebo nariadiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad
(vykonávaný za súčinnosti príslušných subjektov). S poukazom na uvedené, ak sú vážnejšie nedostatky

v komunikácií a spolupráci rodičov, je potrebné ich primárne riešiť práve prostredníctvom výchovných
opatrení, prípadne dohľadu, čo sa aj v prípade rodičov v minulosti stalo, keďže súd uložil rodičom
výchovné opatrenie. Účel tohto výchovného opatrenia bol naplnený, došlo k zlepšeniu komunikácie
medzi rodičmi. Súd taktiež poukazuje na znalecký posudok z konania sp. zn. 28P/4/2022, v ktorom
súdny znalec pripúšťal formu striedavej osobnej starostlivosti, hoci komunikácia medzi rodičmi v tom

čase taktiež nebola bezproblematická, práve naopak bola problematickejšia ako je v súčasnosti, keďže
medzičasom rodičia podstúpili uložené výchovné opatrenie. Popisovanie a do určitej miery zveličovanie
problémov v komunikácii medzi rodičmi zo strany matky súd považoval za účelové s cieľom dosiahnuť
zamietnutie návrhu na striedavú osobnú starostlivosť.

34. Pokiaľ matka pred súdom namietala, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého
dieťaťa, pretože dieťa nebude mať jeden stabilný domov a bude sa každý týždeň sťahovať z domácnosti
do domácnosti, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že maloleté dieťa má právo na výchovu zo strany
oboch rodičov v rovnakom rozsahu, keď to umožňujú podmienky v rodine. Inštitút striedavej osobnej
starostlivosti nie je možné hodnotiť všeobecne negatívne ako inštitút, ktorý sám o sebe nie je v záujme

maloletého dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a
osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva v J. tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma
rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Najlepším záujmom maloletej nepochybne

je, aby bola predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a mala zachovaný pozitívny a produktívny
vzťah k obidvom rodičom. Striedavá osobná starostlivosť v prejednávanej veci zabezpečí tiež maloletej
primeraný a rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu po rozchode rodičov, prispeje k
citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju maloletej, čím nastane lepšie zaistenie jej potrieb,
ktorá má hlboké emocionálne puto k obom rodičom. Maloletá tak bude mať zabezpečenú citovú stabilitu

vo vzťahu k obom rodičom.

35. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku matky, že maloletá je nízkeho veku, preto aby bola
uskutočňovaná striedavá osobná starostlivosť. Maloletá je vo veku siedmych rokov, nastupuje dodruhého ročníka základnej školy, nemá žiadne vývinové zaostalosti, jej vek je absolútne vhodný pre
začatie realizovania striedavej osobnej starostlivosti. V súdnej praxi je zaužívané, že striedavá osobná
starostlivosť bežne funguje aj u maloletých detí mladších ako 7 rokov, striedavá osobná starostlivosť

nie je vhodná vzhľadom na nízky vek dieťaťa len v prípade, ak je maloleté dieťa matkou kojené. Súd
nespochybňuje, že maloletá môže byť na matku viac naviazaná ako na otca, keďže doteraz bola zverená
do jej osobnej starostlivosti, avšak silnú citovú väzbu má maloletá aj ku svojmu otcovi a je v záujme
maloletej, aby táto citová väzba bola naďalej rozvíjaná do rovnakej miery ako u matky. Ani tvrdenia
matky, že otec často liečbu lekárov maloletej spochybňoval, maloletú zvykne brávať na svoje vystúpenia

heligónky, nie sú spôsobilé vylúčiť vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Súd sa na pojednávaní
detailne dopytoval otca ohľadne spochybňovania liečby maloletej, ako aj ohľadne účasti maloletej na
vystúpeniach otca, a súd má za to, že uvedenými tvrdeniami matky nie je možné spochybniť spôsobilosť
otca vykonávať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Liečbu maloletej spochybňoval po tom, ako zistil,
že jej lekárka predpísala antibiotiká pre deti od 12 rokov, vtedy detskú lekárku kontaktoval a ohradil
sa voči tomu, lebo si myslel, že sa pomýlila. Čo sa týka účasti maloletej na vystúpeniach, uviedol, že

sa jedná o krátke vystúpenia ako hranie v kostole na svadbe, na narodeninách, oslavách a podobne,
spravidla v dĺžke 2 hodiny, maloletú berie so sebou, ale nie zakaždým, chce rozvíjať jej hudobný talent
a počas vystúpenia na ňu dozerá, zvykne sa aj hrať s inými deťmi. Otec priznal, že raz sa stalo, že
maloletúzobral,keďišielhraťnasvadbu,hralod20.00do22.00,maloletásavtedyhralasďalšímideťmi.
Takýto prípad sa stal však len raz. Aj keď sa matka snažila otca vykresliť ako osobu, ktorá nerešpektuje

žiadnu autoritu a koná výhradne len s prihliadnutím na svoje zámery, osobu otca maloletej nemožno
vyhodnotiť ako osobu, ktorá by nerešpektovala názory lekárov, učiteľov, iných odborníkov a prichádzala
by s nimi do konfliktov. Rovnako podľa názoru súdu otca nemožno vyhodnotiť ako osobu vysoko
sebeckého charakteru, ktorá by pri výkone starostlivosti o maloletú konala len vo svojom záujme, bez
ohľadu na záujem maloletého dieťaťa. Matka pred súdom neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce,

že otec vzhľadom na jeho charakter nie je schopný riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. V predmetnom
konaní nemožno opomínať fakt, že každý z rodičov opisuje rozhodujúce skutočnosti na základe svojich
subjektívnych pocitov, často účelovo prispôsobil jednotlivé situácie tomu, ako žiada vo veci rozhodnúť. V
súvislosti s tvrdením matky, že otec sa vyjadroval v predchádzajúcich súdnych konaniach o nevhodnosti
striedavej starostlivosti v intervale 7 dní, tu súd dodáva, že ak by sa tak aj otec v minulosti vyjadril, je

zrejmé, že došlo k zmene jeho názoru, keďže podal predmetný návrh. Pokiaľ matka uvádzala, že počas
letných prázdnin býva maloletá pred odovzdaním a po ňom viditeľne nervózna, rozladená a trvá jej dlhší
čas, kým sa adaptuje, takéto správanie maloletej pred súdom žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom
otec popieral takéto nervózne a rozladené správanie po odovzdaní. Súd sa stotožňuje s názorom otca,
že striedavá osobná starostlivosť počas letných prázdnin fungovala už od roka 2021 a v minulosti matka

neavizovala pri striedavej starostlivosti počas leta žiadne problémy so správaním maloletej. Vzhľadom
na skutočnosť, že matka nervozitu a rozladenosť o maloletej začala tvrdiť až po podaní návrhu otca, súd
vyhodnotil toto jej tvrdenie za účelové, s cieľom dosiahnuť ponechanie zverenia maloletej v jej osobnej
starostlivosti. Rovnako je potrebné vyhodnotiť aj tvrdenia matky, že maloletá sa otca bojí, nemôže mu
nič povedať musí všetko počúvať. Maloletá súdu pri výsluchu uviedla, že obaja rodičia sú rovnako prísni

a rovnako kričia, keď neposlúcha alebo urobí niečo zlé. Maloletá teda sama vyvrátila, že by mala s otca
obavy.

36. Komplexne vyhodnocujúc všetky námietky matky, pre ktoré nesúhlasila so zverením maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti, súd uvádza, že tieto sú nedôvodnými námietkami. Niektoré námietky

zo strany matky boli uvádzané výlučne s cieľom spochybniť rodičovské kompetencie otca a očierniť otca
pred súdom tým smerom, že nie je schopný riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník
však v rámci šetrenia pomerov nezistil žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o maloletú. Nakoniec
sama matka, ktorá na informatívnom stretnutí rodičov súhlasila s rozšírením styku, avšak nie na formu
striedavej osobnej starostlivosti, ale o jeden ďalší deň v týždni. Pokiaľ by skutočne mala za to, že otec

nie je schopný riadnej starostlivosti o maloletú, nevie maloletej spraviť denný režim a podobne, tak ako
tvrdila pred súdom, nebola by naklonená samotnému rozšíreniu styku a nesúhlasila by s ním. Ďalšie
rozširovanie styku súd v predmetnej veci nevzhliadol za účelné, keďže pridaním jedného dňa styku otca
s maloletou by v podstate už dochádzalo k striedavej forme osobnej starostlivosti. V takomto prípade
by maloletá mala styk s otcom od utorka do piatku počas jedného týždňa a od piatku do nedele počas

druhéhotýždňa.Jezrejmé,žetakétonastaveniesamaximálnepribližujeazodpovedástriedavejosobnej
starostlivosti, ibaže maloletá by sa musela o to viac presúvať medzi domácnosťami rodičov ako je to
pri striedavej osobnej starostlivosti. Bola to práve matka, ktorá argumentovala negatívom pri striedavej
osobnej starostlivosti – presúvanie sa dieťaťa z domácnosti do domácnosti. Je preto prekvapivé, žepri rozšírení styku o jeden deň, kedy by došlo k ešte častejšiemu premiesťovaniu maloletej by podľa
nej táto okolnosť nebola v rozpore so záujmom maloletej. Súd zdôrazňuje, že matka si musí uvedomiť,
že maloletá má dvoch rovnocenných rodičov a nie je možné zamieňať záujem maloletého dieťaťa so

subjektívnym záujmom jedného rodiča.

37. Pri striedavej osobnej starostlivosti súd čas odovzdávania maloletej upravil na každý pondelok
o 15.00 hod. a to z toho dôvodu, že rodič, ktorý mal maloletú v starostlivosti sa sňou vie počas víkednu
pripraviť do školy a v pondelok ráno ju do školy doviesť, pričom rodič, ktorý začína so starostlivosťou

si maloletú následne v škole vyzdvihne. Pokiaľ maloletá nebude v školskom zariadení, odovzdanie
prebehne v mieste bydliska rodiča, u ktorého bola v starostlivosti do prebratia druhým rodičom.

38. Hoci navrhovateľ navrhoval počas obdobia letných prázdnin odlišnú úpravu striedavej starostlivosti,
a to upraviť striedanie maloletej z rozsahu dvoch týždňov, matka takúto úpravu na pojednávaní razantne
odmietla. Z tohto dôvodu súd ponechal formu striedavej osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu aj

počas letných prázdnin a toto obdobie osobitným spôsobom neupravoval.

39. Zamietnutie návrhu na zmenu zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako žiadala
matka, za daného skutkového stavu, by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ako aj s
garantovaným právom rodiča mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej

starostlivosti. V súvislosti s rozhodnutím o otázke striedavej starostlivosti súd odkazuje na ustálenú
rozhodovaniu prax najvyšších súdnych autorít, a to i v Českej republike, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.
ÚS 361/2016, rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 3065/2021, I. ÚS 3350/2022, II. ÚS 2082/2008.

40. Doplňujúco súd uvádza, že pokiaľ otec zdôrazňoval, že matka bráni styku otca s maloletou

tým spôsobom, že nedovolí stretnutia a telefonáty mimo súdneho rozhodnutia, táto námietka nebola
smerodajná pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti. Je dobrovoľným rozhodnutím rodiča, ktorý
má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, či umožní nad rámec súdneho rozhodnutia styk druhého
rodiča s maloletým dieťaťom. Ak tento rodič styk nad rámec rozhodnutia neumožní, odzrkadľuje to jeho
zhoršenú schopnosť vykonávať rodičovské kompetencie a do akej miery je nevysporiadaný s rozpadom

partnerského vzťahu s rodičom dieťaťa, avšak žiadnym spôsobom nemôže byť „potrestaný“ za takýto
prístup. Je už potom na záujme druhého rodiča, aby sa domáhal rozšíreného kontaktu/ styku s dieťaťom
prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré budú musieť rešpektovať obaja rodičia.

41. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

42. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu § 38 ods. 1 a 2 CMP vyplýva, že predkladateľ
návrhu zákona (CMP) pri koncipovaní návrhu zákona dôsledne aplikoval ustanovenia Dohovoru OSN

o právach dieťaťa; v prípade ustanovenia § 38 CMP konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie
svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru
maloletého dieťaťa je tak obligatórnym postupom súdu, pričom samostatné vyjadrenie názoru dieťaťa
nie je podmienené jeho vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale primárne schopnosťou vyjadriť ho
samostatne. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, majú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru,

vhodnou právnou úpravou zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo
tieto názory slobodne vyjadrovať a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú s tým, že je potrebné
takýmto názorom dieťaťa venovať patričnú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mentálnej
úrovni. S ohľadom na tento cieľ poskytuje ustanovenie § 38 CMP dieťaťu dostatočný priestor na
vypočutievkaždomsúdnomkonaní,ktorésahodotýka.Uvedenémuprávudieťaťa(slobodneformulovať

a vyjadrovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú a byť vypočuté) korešponduje povinnosť
rodičov, súdu a orgánov ochrany detí a sociálnej kurately venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť.
Výsluch maloletého dieťaťa bez prítomnosti iných osôb, a to aj a najmä bez prítomnosti rodičov, by
mal súd zvoliť hlavne v tom prípade, ak má za to, že by výpoveď maloletého by mohla byť ovplyvnená
možným konfliktom lojality a pocitom viny. V danom prípade súd pristúpil k vypočutiu a zisteniu názoru

maloletej A. priamo súdom, pretože tá kolíznemu opatrovníkovi pri šetrení pomerov v domácnosti otca
a následne v domácnosti matky uvádzala rozporné názory, keď najprv uviedla, že chce byť u oboch
rodičov rovnako (týždeň a týždeň) a následne v domácnosti matky uviedla, že chce, aby to bolo tak ako
doteraz. Súd vypočul maloletú bez prítomnosti rodičov, aby eliminoval práve možný konflikt lojality, čipocitu viny maloletej, pokiaľ by vypovedala neobjektívne v neprospech ktoréhokoľvek z rodičov. Súd má
za to, že názor maloletej, ktorý uviedla súdu je skutočným názorom maloletého dieťaťa, ktorý maloletá
vnútri seba pociťuje a súdu ho slobodne vyjadrila. Aj keď pred samotným zistením názoru maloletej

na súde došlo k tej skutočnosti, že otec v deň vypočutia maloletej prišiel na pojednávanie na súd
skôr a s maloletou pred vypočutím nadviazal očný kontakt, zakýval jej, pozdravil ju, či dokonca objal,
súd má za to, že takýto kontakt otca s maloletou nebol spôsobilý ovplyvniť názor maloletého dieťaťa.
Jedná sa o bežné prejavy náklonnosti rodičia voči maloletému dieťaťu. Otec v deň vypočutia maloletej
nehovoril žiadne informácie akým spôsobom sa maloletá má vyjadriť, ani jej nehovoril, aby sa vyjadrila

tak ako sa dohodli, ani jej neuvádzal žiadne iné skutočnosti za účelom ovplyvnenia jej názoru. Práve
takýmito uvedenými verbálnymi frázami by mohlo dôjsť k ovplyvneniu maloletého dieťaťa. Neverbálny
kontakt nadiaľku formou zakrývania, či pozdravenie dcéry a otca, alebo dokonca objatie, za danej
situácie nie sú spôsobilé ovplyvniť názor maloletej. Rovnako matka mohla v deň vypočutia maloletú
objať, pohladiť, či dokonca sa s ňou o vypočutí rozprávať, keďže mala maloletú v osobnej starostlivosti
od predchádzajúceho večera. Tu súd zdôrazňuje, že podstatnou skutočnosťou je, že maloletá jasne,

zreteľne, bez pochybností, bez nepohody, uvoľnene a spontánne vyjadrila svoj názor súdu. Odpovedala
na rôzne otázky súdu a kolíznej opatrovníčky, pričom jej odpovede boli konzistentné a bolo z nich
nespochybniteľne zrejmé, že maloletá má silnú citovú väzbu k obidvom rodičom, obidvoch rodičov má
rovnako rada, a chce byť s oboma rodičmi v rovnakom kontakte. Nemožno teda prisvedčiť námietke
matky, že výpoveď maloletej bola neobjektívna, pretože maloletá bola pred samotným výsluchom

ovplyvnená v dôsledku krátkeho kontaktu s otcom. Súdu je zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletou
rozprávali o jej vypočutí na súde, čo samo o sebe nie je ovplyvnením jej názoru, podstatným je, aby
maloletá neprezentovala názory, ktoré jej nadiktuje jeden rodič, ale aby hovorila úprimne, spontánne,
bez nepohody to, čo ona sama cíti. Počas rozhovoru s maloletou ani súd, ani kolízna opatrovníčka
nenadobudli dojem, že by maloletá prezentovala nadiktované názory jedného rodiča, práve naopak

hovorila úprimne a z jej prejavu bolo zrejmé, že má oboch rodičov rovnako rada a s oboma chce tráviť
čas v rovnakom rozsahu.

43. Pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej právna zástupkyňa matky navrhovala doplnenie
znaleckého dokazovania, a to znaleckým posudkom za účelom zistenia, či je striedavá osobná

starostlivosť záujme maloletého dieťaťa. Súd predmetný návrh na doplnenie dokazovania uznesením
zamietol s tým odôvodnením, že nie je v záujme maloletej, aby bola opätovne podrobovaná znaleckému
dokazovaniu. Na tomto závere súd zotrváva, pričom dopĺňa, že maloletá bola v predmetnom konaní
trikrát vypočutá, a to v dôsledku jej rozdielnych názorov. Súd nevzhliadol za potrebné, aby bola
opätovne podrobovaná ďalšiemu vypočúvaniu, ďalším úkonom spojeným so znaleckým dokazovaním.

Je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok ohľadne striedavej osobnej starostlivosti bol vyhotovený v
konaní sp. zn. 28P/4/2022, a to pred troma rokmi. Už v tomto znaleckom posudku bola konštatovaná
vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti súlade so záujmom maloletého dieťaťa, pričom vzhľadom
na vek dieťaťa a jeho naviazanosť na matku v tom čase súdny znalec odporučil frekvenciu striedania
v rozsahu troch dní. Z dôvodu, že od tohto znaleckého posudku nedošlo k zhoršeniu vzťahu otca

s maloletou, práve naopak tento vzťah sa upevnil a prehĺbil, aj naďalej je možné sa pridŕžať
vtedajšieho znaleckého posudku a prebrať jeho závery o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.
Nie je potrebné maloleté dieťa zaťažovať ďalším znaleckým dokazovaním. V súvislosti s návrhom na
doplnenie dokazovania dopytom na zamestnávateľa otca či má umožnených flexibilný pracovný čas,
súd uvádza, že ani tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, pretože doplnenie dokazovania

v tomto smere by bolo nadbytočným a nehospodárnym. Je tomu tak z toho dôvodu, že otec sa
aj doposiaľ o maloleté dieťa staral aj počas týždňa, to je aj počas pracovných dní, pričom neboli
zistené žiadne nedostatky, že by otec maloletú kvôli práci nemohol priviesť do školského zariadenia,
prevziať ju zo školského zariadenia alebo riadne vykonávať starostlivosť o maloletú. Tvrdenie otca,
že mu zamestnávateľ umožňuje flexibilný pracovný čas súd považuje za vierohodné, podporené

prebiehajúcou doterajšou starostlivosťou otca o maloleté dieťa, preto súd nevzhliadol za potrebné
dopytovať zamestnávateľa o potvrdenie o flexibilnom pracovnom čase otca. V prípade, ak by maloleté
dieťaochorelo,otecvykonávajúciosobnústarostlivosťmôžepožiadaťzamestnávateľaopracovnévoľno
za účelom ošetrovania člena rodiny („OČR“), keďže tento nárok mu vyplýva priamo zo zákona, a týmto
spôsobom je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa aj v čase choroby. Obavy matky, že nie je

v možnostiach otca vykonávať starostlivosť o maloletú v čase jej choroby, súd považoval za nedôvodné.
Keďže ostatné vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach poskytlo
dostatočný obraz o skutočnom stave veci pre účely rozhodovania, nebolo potrebné ďalšie dokazovanie
navrhované zo strany matky.44. Čo sa týka vyživovacej povinnosti rodičov počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti, súd v
danom prípade vychádzal zo znenia ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, a to z dĺžky striedania,

pričom prihliadal aj na aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, ktoré sú popísané
vyššie. Striedavá osobná starostlivosť sa realizuje v rovnakom rozsahu dĺžky u každého z rodičov, a
to týždeň u matky a týždeň u otca. Obidvaja rodičia sa podieľajú spoločne na nákladoch maloletej.
Súd však nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zárobkové pomery otca sú v značnom nepomere
k zárobkovým pomerom matky. Jeho priemerná mesačná mzda vyšla za obdobie 6/2024 – 5/2025 vo

výške 2.112 eur, pričom priemerná mesačná mzda matky za totožné obdobie bola vo výške 1.140 eura.
Otec má tiež určitý príjem vystupovaním s heligónkou, aj keď túto činnosť nevykonáva za účelom zisku.
Uviedol, že ročne má 10 - 15 vystúpení a za vystúpenie (2 hodiny hrania) si účtuje 20-30 eur. V súvislosti
s vystupovaním však má výdavok na benzín. Z uvedených pomerov je zrejmé, že zárobková a majetková
situácia na strane otca je priaznivejšia ako na strane matky, pričom maloletá má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na výraznú disproporciu v príjmoch rodičov je nevyhnutné zaviazať

otca prispievať na výživné maloletej počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, tak aby sa maloletá
mohla podieľať na životnej úrovni otca v čase, ak keď sa nachádza v domácnosti matky. Súd má za to, že
stanovená vyživovacia povinnosť zo strany otca vo výške 150 eur mesačne je primeraná majetkovým,
zárobkovým, finančným a sociálnym možnostiam otca a súčasne bude postačovať na dorovnanie
rozdielnych pomerov na strane rodičov. Pri stanovení vyživovacej povinnosti počas striedavej osobnej

starostlivosti súd tiež prihliadol na odôvodnené potreby maloletej a výdavky rodičov, ktoré pred súdom
vyčíslili.

45. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti súd poukazuje aj na zaužívanú ustálenú súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že neurčenie výživného pri striedavej starostlivosti prichádza do úvahy v

prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách rodičov, t.j. približne rovnakých majetkových
pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej
starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov
je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného
rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia.

46. Pokiaľ otec v podanom návrhu navrhoval upraviť poberanie daňového bonusu a prídavku na dieťa,
tu sú tu uvádza, že o týchto nárokoch, súd nie je oprávnený rozhodovať, keďže zákon presne špecifikuje
kto a za akých podmienok má nárok na poberanie daňového bonusu a nárok na poberanie prídavku
na dieťa. Pri striedavej osobnej starostlivosti, ak sa rodičia nedohodnú na poberaní daňového bonusu a

prídavku na dieťa, každý s rodičov môže poberať dávku/bonus pomerne.

47. V súvislosti s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 17.07.2025 do
31.08.2025 (do času zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti) súd uvádza nasledovné.

48. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh matky maloletej na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2021
došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane mal. dieťaťa, ako aj oboch rodičov (u tých sa zmenili
aj bytové, aj príjmové pomery). Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/11/2021-130 zo dňa 12.07.2021, v zmysle ktorého bola otcovi uložená

vyživovacia povinnosť na maloletú v sume 200 eur mesačne. Od tejto poslednej úpravy výživného došlo
jednoznačne k zvýšeniu nákladov na výživu mal. A.. Zvýšené náklady odzrkadľuje zvýšený vek mal.
dieťaťa a skutočnosť, že maloletá nastúpila na ZŠ. V čase poslednej úpravy výživného boli potreby mal.
dieťaťa, ktoré bolo vo veku 3 rokov podstatne nižšie. V súčasnosti je však potrebných viac finančných
prostriedkov na úhradu jej odôvodnených potrieb. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti vychádzal

z vyčíslených výdavkov maloletej, ktoré sú zosumarizované v bode 12 tohto rozhodnutia nasledovne:
bývanie 71 eur, energie spolu 25 eur, hygiena 30 eur, školské potreby 30 eur, cestovné 50 eur, lieky 20
eur, strava 200 eur, družina 10 eur, oblečenie 70 eur, televízia 20 eur, výdavky ako zmrzlina, koláče 30
eur. Jednorazové výdavky má na ZRPŠ 15 eur, ZRPŠ ZUŠ 15 eur, lieky na alergiu 50 eur, výtvarná 36 +
45 eur, darčeky 100 eur, zariadenie izby 200 eur, výbava do školy 200 eur. Súd vychádzal z mesačných

výdavkov na mal. vo výške 526 eur, pričom nezohľadnil výdavok označený ako zmrzlina a koláče, keď
toto nie je výdavok na základné potreby mal. dieťaťa. Jednorazové výdavky súd zohľadnil vo výške 480
eur ročne, v prepočte na mesiac 40 eur mesačne. Súd nezohľadnil výdavok matky na darčeky, keď otec
zakupuje maloletej darčeky sám, výdavok na výtvarnú, keďže pred súdom odznelo, že maloletá tentokrúžok nenavštevuje. Celkové mesačné výdavky na maloletú tak predstavujú 566 eur mesačne (526
+ 40).

49. Okrem odôvodnených potrieb maloletej súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti zohľadňoval aj
pomery na strane otca, a teda v akom rozsahu je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletej, pričom dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive
maloletej sumou 300 eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov
na strane otca, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy dosahoval príjem 1.500 eur mesačne, v súčasnosti

je priemerný mesačný príjem otca (za obdobie od 6/2024 do 5/2025) 2.112 eur. Otec tiež vystupuje
s heligónkou. Hoci túto činnosť nevykonáva za účelom zisku, ani sa nejedná o pravidelnú činnosť, je
potrebné zohľadniť, že vystupovaním otec získa finančné prostriedky nad rámec jeho príjmu z výkonu
práce. Uvádzal, že tento príjem nie je vysoký, ročne má 10 – 15 vystúpení (jedno vystúpenie trvá asi 2
hodiny), pričom za 2 hodiny hrania dostane 20 – 30 eur. V súvislosti s vystupovaním však má výdavok
na benzín. Bytové pomery otca sa nezmenili. Po odpočítaní otcom uvádzaných výdavkov na energie

26 eur, zálohové platby za byt 172,49 eura, telefón a internet 22,55 eura, pohonné hmoty 50 eur, fondy
vo výške 100 eur, otcovi zostáva dostatok finančných prostriedkov na hradenie zvýšenej vyživovacej
povinnosti. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec iným spôsobom
ako platením výživného matke na maloleté dieťa neprispieva, maloletej však zakupuje všetko potrebné
v čase, keď sa nachádza v jeho domácnosti, a to aj nad rámec jej základných potrieb. Súd má za to, že

zvýšené výživné postačí na uspokojovanie všetkých potrieb maloletej, ktoré sú v mesačnej výške 566
eur. Pokiaľ odrátame od uvedených potrieb príspevok na dieťa, ktorý poberá matka a výživné zo strany
otca (566-300-60 = 206), matka sa podieľa na potrebách maloletej nižšou mierou ako otec, keďže aj jej
majetkové a príjmové pomery sú horšie ako na strane otca.

50. Súd dopĺňa, že na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov, keď sa od poslednej úpravy
presťahovala do dvojizbového nájomného bytu v F. G.. Mesačné výdavky uviedla nasledovné: nájom
142 eur, elektrina 20 eur, plyn 30 eur, voda 20 eur (toto je celková výška výdavkov na bývanie, z ktorej
polovica bola zohľadnená v odôvodnených potrebách maloletej), úver 230,93 eura, životná poistka
Generali 26,98 eura, hygiena 50 eur, oblečenie 50 eur, strava 335 eur, cestovné 100 eur, televízor,

internet a telefón 70 eur, splátky spotrebičov 74 eur. Jednorazový výdavok, ktorý matka mala bola
kaucia na byt vo výške 849 eur a tiež má výdavky v súvislosti s motorovým vozidlom, a to diaľničná
známka 90 eur ročne a servis auta 300 eur ročne. Mesačný príjem matky v čase predchádzajúcej úpravy
pomerov bol vo výške 403,60 eura ako rodičovský príspevok, začiatkom roka 2021 pracovala na živnosť
v Rakúsku, kde mala príjem cca 700 eur. Aktuálny príjem matky je za obdobie 6/2024 – 5/2025 ako

učiteľky v MŠ priemerne 1.140 eur mesačne. Tiež poberá prídavok na maloletú vo výške 60 eur a daňový
bonus. Príjem matky sa tak rovnako ako na strane otca zvýšil.

51. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného maloletého
dieťaťa,akoajschopnostimožnostiamajetkovépomerypovinnéhorodiča.Súdtiežzohľadnilmajetkové,

sociálne a finančné pomery na strane matky. Je zrejmé, že otec dosahuje vyšší príjem ako matka, čo si
aj on sám uvedomuje, a môže sa teda o niečo vyššou mierou podieľať na potrebách maloletého dieťaťa.
Súd dodáva, že stanovené výživné postačuje na hradenie potrieb maloletého dieťaťa, spolu s prídavkom
na dieťa, ktorý matka poberá, daňovým bonusom a taktiež spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany
otca. Podstatnou skutočnosťou, ktorú súd rovnako zohľadnil pri zvýšení vyživovacej povinnosti je, že

rozhodné obdobie, kedy si má otec plniť túto zvýšenú vyživovaciu povinnosť (17.07.2025-31.08.2025)
je letným obdobím, kedy si rodičia maloletú na základe právoplatného rozhodnutia súdu striedajú
v týždenných intervaloch. Z dôvodu, že aj počas letných prázdnin bola predchádzajúcim súdnym
rozhodnutímupravenávyživovaciapovinnosťrovnakoakopočaszvyškuroka,otecjepovinnýsiajpočas
tohto letného obdobia plniť vyživovaciu povinnosť rovnakým spôsobom ako počas roka, hoci vykonáva

osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka. Túto skutočnosť súd tiež zohľadnil
a dospel k záveru, že zvýšenie výživného nad sumu 300 eur by nebolo voči otcovi spravodlivým.

52. Iná situácia však nastáva pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti od 01.09.025,
kde súd posudzoval samostatne vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na zmenu zverenia a svoje

rozhodnutie odôvodnil vyššie v odseku 44 tohto rozhodnutia.

53. Pokiaľ matka poukazovala na tzv. tabuľkové výživné stanovené Metodikou pre výpočet výživného
rodičov k deťom vypracovanou Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré podľa príjmu otca vychádzalov sume 400 eur mesačne, súd uvádza, že tabuľkové výživné sa vzťahuje na prípady, pokiaľ má povinný
rodičúzkystyksmaloletýmdieťaťomvrozsahukaždýdruhývíkend.Tabuľkovévýživnétaknezohľadňuje
osobitosť prejednávaného prípadu, kedy otec zabezpečuje starostlivosť a potreby maloletej osobne aj

počas týždňa (otec mal upravený styk s maloletou aj počas týždňa, aj spolu s prespaním). Z tohto dôvodu
by nebolo spravodlivým riadiť sa odporúčacou metodikou tabuľkového výživného.

54. Súd maloletému dieťaťu priznal aj nárok na zameškané (zročné) výživné za obdobie od 17.07.2025
do 31.08.2025 vo výške 148,30 eura, ktorý pozostáva zo sumy, o ktorú bolo zvýšené mesačné výživné.

Súd zároveň otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné do 30.09.2025 bez možnosti povolenia
splátok, keďže sa nejedná o vysokú sumu a jeho majetkové pomery umožňujú jednorazové uhradenie
zročného výživného.

55. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoju komunikáciu prispôsobili záujmu maloletého
dieťaťa. Zlá komunikácia medzi rodičmi nie je v záujme maloletého dieťaťa, emocionálne ho zasahuje

a brzdí jeho rozvoj. Úlohou rodiča nie je dokazovať pred maloletou, kto je lepší rodič a znevažovať
postavenie druhého rodiča. Snahou každého dobrého rodiča by malo byť také konanie, ktoré je na
prospech maloletého dieťaťa, zabezpečuje mu komfort a najlepšie podmienky pre jeho napredovanie.
Každý rodič je povinný dieťa vychovávať k úcte a rešpektu k druhému rodičovi a táto povinnosť
nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Zmenu výchovného

prostredia nemôžu ovplyvniť výhrady jedného rodiča voči druhému, ktoré sa týkajú jeho postoja ako
partnera a tieto nemôžu byť dôvodom na zásah do výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V
záujme dieťaťa je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a rodičia sú povinní urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby nedochádzalo k narušeniu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Striedavá osobná
starostlivosť zabezpečuje legitímny cieľ, ktorým je najlepšie zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa,

čím bude umožnené ďalej rozvíjať intenzívnu emocionálnu väzbu maloletého k obidvom rodičom,
ako aj výchovné pôsobenie otca ako druhého rovnocenného rodiča. Aby bol tento legitímny cieľ
dôsledne napĺňaný je potrebné, aby sa rodičia zúčastňovali odborného poradenstva formou uloženého
výchovného opatrenia s cieľom rozvíjať a posilňovať u rodičov vzájomnú toleranciu, dobrú vôľu
a ochotu spolu komunikovať a spolupracovať a predovšetkým nezapájať maloletú do vzájomných

problémov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v minulosti rodičom uložené výchovné
opatrenie viedlo k zlepšeniu komunikácie rodičov a na ich vzťah malo pozitívny vplyv. Vzhľadom na
skutočnosť, že týmto rozhodnutím došlo k podstatnej zmene vo výchove maloletej, pričom rodičia
napriek naplneniu cieľa predchádzajúceho výchovného opatrenia stále v určitých situáciach nezvládajú
vzájomnú komunikáciu bezproblematicky, je v záujme podpory riadneho fungovania nového režimu

striedavej osobnej starostlivosti, aby opätovne podstúpili odborné poradenstvo tak ako im bolo uložené
výrokom súdneho rozhodnutia, ktoré prispeje k zlepšeniu komunikácie rodičov a eliminuje zaťahovanie
maloletého dieťaťa do otázok, ktoré majú rodičia riešiť medzi sebou.

56. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§
122 CMP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.