Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200439
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223200439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
C. D. XXXX/X, XXX XX E., žalobcu v 2. rade: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. H. XXXX/XX, XXX
XX E., proti žalovanému v 1. rade: ARRIVA Nové Zámky, akciová spoločnosť (v skratke: ARRIVA Nové
Zámky, a.s.), so sídlom: Považská 2, 940 14 Nové Zámky, IČO: 36 545 317, zastúpenému: I. J. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: K.. L. G. XX, XXX XX M. B., žalovanému v 2. rade: UNIQA pojišťovna, a.s.,
so sídlom: Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 49 240 480, konajúca
prostredníctvom: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom:

Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zastúpenému: CLS
Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom: Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o náhradu
škody vo výške 9.577,36 eura a 2.337 eur, o odvolaní žalobcu v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 6C/7/2023 - 246 zo dňa 11. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/7/2023 - 246 zo dňa 11. septembra 2023
potvrdzuje.

II. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalovaným 1. a 2. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.02.2023 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 9.577,36 eura s
príslušenstvom a žalobcovi v 2. rade sumu 2.337 eur s príslušenstvom ako aj nahradiť žalobcom trovy
konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 14.06.2019 žalobca v 1. rade jazdil na motocykli
vo vlastníctve žalobcu v 2. rade a mal dopravnú nehodu s autobusom žalovaného v 1. rade, ktorý
šoféroval N. O., zamestnanec žalovaného v 1. rade. Žalobca v 1. rade utrpel zranenia, za ktoré si v tomto

konaní uplatnil náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu straty zárobku
počas pracovnej neschopnosti, pričom žalobca v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu vecnej škody na
motocykli. Žalobcovia uviedli, že vodič autobusu navštívil v nemocnici žalobcu v 1. rade a vyjadril svoje
poľutovanie nad udalosťou, pričom zavinenie dopravnej nehody uznal aj jeho zamestnávateľ (žalovaný
v 1. rade) prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Žalovaný v 1. rade zavinenie dopravnej
nehody dopravným prostriedkom spoločnosti uznal aj písomne a oznámil to žalovanému v 2. rade na
predpísanom tlačive.

2. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6C/7/2023 - 246 zo
dňa 11. septembra 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. žalobu žalobcov v 1.
a v 2. rade zamietol; vo výroku II. priznal žalovanému v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 100 ods. 1 a 2, §
101, § 106 ods. 1 a 2, § 122 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 1, 2 a 3, § 427 ods. 1 a 2, § 422 ods. 1, 2 a 3, § 443
a § 445 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“); § 1 písm. a) a § 8 písm. a ) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“),
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného v 2. rade bolo potrebné zaoberať sa najprv tým, či nárok
žalobcov nie je premlčaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre nárok žalobcu v 2. rade na náhradu
vecnej škody plynie objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej
nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodová udalosť. V danom prípade nešlo
o škodu spôsobenú úmyselne, a preto je objektívna premlčacia doba trojročná. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej žalobca v 2. rade utrpel vecnú škodu
došlo dňa 14.06.2019, a preto objektívna trojročná premlčacia doba na podanie žaloby, s prihliadnutím
na neplynutie lehôt podľa zákona o mimoriadnych opatreniach, by žalobcovi v 2. rade uplynula dňa
30.08.2022 (14.06.2019 + 3 roky = 14.06.2022 + 76 dní = 29.08.2022 – keďže išlo o štátny sviatok,
tak najbližší nasledujúci pracovný deň bol 30.08.2022). Keďže žaloba bola podaná dňa 07.02.2023, súd

prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
doby na podanie žaloby. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že bez ohľadu na argumentáciou žalobcov
spočívajúcu v tom, že žalobcovi v 2. rade bola zo strany žalovaného v 2. rade dňa 06.05.2020 vyplatená
suma 2.131,81 eura titulom náhrady vecnej škody, pričom túto sumu žalobca v 2. rade vrátil žalovanému
v 2. rade dňa 13.09.2020, bola žaloba podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

5. Vo vzťahu k nároku žalobcu v 1. rade súd prvej inštancie konštatoval, že plynie subjektívna premlčacia
doba, keďže ide o nároky na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobca v 1. rade nadobudol vedomosť o škode najskôr dňa 15.01.2020, kedy bolo vystavené potvrdenie
o strate zárobku, pričom lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol už
vypracovaný dňa 12.07.2019. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v 1. rade preukázateľne,

objektívneasurčitosťounadobudolvedomosťotom,ktozavzniknutúškoduzodpovedádňa12.10.2020,
kedy Ing. Belobrad na základe žiadosti žalobcu v 1. rade (zo dňa 05.09.2020) vypracoval znalecký
posudok, kde určil, že obaja vodiči nevenovali pozornosť jazde. Z pripojeného priestupkového spisu
súdu prvej inštancie vyplynulo, že v tento deň žalobca v 1. rade predložil Okresnému inšpektorátu
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne predmetný znalecký posudok, čo má podporovať

závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, že subjektívna dvojročná premlčacia doba,
s prihliadnutím na zákon o mimoriadnych opatreniach, uplynula dňa 27.12.2022 (12.10.2022 + 76 dní),
teda žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
6. Vzhľadom na to, že žalobcovia si svoj nárok uplatnili po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie
práva, súd prvej inštancie žalobu žalobcov z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol. Takisto súd

prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, keďže dospel k záveru, že vykonanie
navrhovaných dôkazov by bolo vzhľadom na listinnými dôkazmi zistený skutkový stav nadbytočné,
pretože tvrdenia, ku ktorých overeniu alebo vyvráteniu boli dôkazy navrhované, boli už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené, pričom by inak neoverili a ani nevyvrátili
plynutie premlčacej doby. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu

strán konania, a preto žalovaným ako procesne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
7. Proti napadnutému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie
a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie; alternatívne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odvolací súd zaviaže

žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady škody, žalobcovi v 1. rade
sumu 9.577,36 eura s 5 % úrokom z omeškania počnúc od 15.06.2019 až do zaplatenia a žalobcovi v 2.
rade sumu 2.337 eur s 5 % úrokom z omeškania počnúc od 15.06.2019 až do zaplatenia. Takisto navrhli,
aby odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo
výške 100 %. Odvolaciemu súdu z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplynulo, že napadnutý

rozsudok považovali žalobcovia za nesprávny z odvolacieho dôvodu, podľa ktorého rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
8. Odvolanie odôvodnili tým, že oboznámenie sa so znaleckým posudkom Ing. Belobrada zo strany
oboch žalovaných nie je tak významnou právnou skutočnosťou, aby ovplyvnila beh premlčacej doby.Poukázali na to, že v tom čase bol žalobca v 1. rade stále obvinený zo spáchania dopravného priestupku.
Za právne významnejší a rozhodujúcejší mali znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.
Ďalej žalobcovia konštatovali, že ani po vykonaní tohto ďalšieho znaleckého posudku, príslušný správny

orgán v konaní stále nerozhodol tak, že zodpovedný nie je žalobca v 1. rade a konanie nezastavil.
K zastaveniu správneho konania o prejednaní priestupku došlo rozhodnutím správneho orgánu dňa
13.05.2022. Žalobcovia vyjadrili názor, že až právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa žalobcovia právne
významným spôsobom dozvedeli, že za spôsobenie dopravnej nehody zodpovedá ten účastník
dopravnej nehody, ktorý žalobcovi nedal prednosť v jazde, teda vodič spoločnosti žalovaného v 1. rade.

Žalobcovia poukázali na to, že od tejto skutočnosti sa má v danom prípade odvíjať začiatok behu
premlčacej doby. Na základe týchto skutočností boli žalobcovia toho názoru, že žaloba bola z ich strany
podaná riadne a včas.
9. Podaním zo dňa 26.10.2023 žalovaný v 2. rade reagujúc na odvolanie žalobcov argumentoval
tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn.

1 Cdo 82/2009 zo dňa 28.05.2010, podľa ktorého sa poškodený dozvie o tom, kto zodpovedá za
škodu v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých
si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba zodpovedá
za škodu. V uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Ďalej poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/171/2022 zo dňa 28.03.2022, podľa ktorého sa nie je možné stotožniť
s argumentáciou, že až právoplatnosťou rozhodnutia v trestnom konaní začne plynúť subjektívna
premlčacia doba. Žalovaný v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a domáhal sa trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade podaním dňa 13.11.2023. Uviedol, že sa

plne stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade v tom, že nárok žalobcov je premlčaný. Iné, relevantné
skutočnosti neuviedol.
11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
15. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.
20. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobcov v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel
k záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné.
22. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového

stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie
questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne
považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu(t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t.
j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu
nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP

v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
24. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobcami uvedenými v odvolaní
odvolací súd dopĺňa nasledovné.
25. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že právny zástupca žalobcov síce podal predmetné odvolanie

v mene oboch žalobcov, avšak vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade neuviedol žiadnu argumentáciu, preto
ju odvolací súd ani nemohol podrobiť odvolaciemu prieskumu. Z tohto dôvodu v tejto časti odvolací súd
odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.
26. Žalobcovia svoju argumentáciu upriamili na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu
kžalobcoviv1.rade.Bolitohonázoru,žetentozačiatokpredstavujemomentprávoplatnostirozhodnutia,

ktorým došlo k zastaveniu správneho konania o prejednaní priestupku vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,
tedatátoskutočnosťpredstavujevedomosť,kedysažalobcav1.radedozvedel,ktozapredmetnúškodu
zodpovedá. Odvolací súd sa s takouto argumentáciou nestotožnil. Konštatuje, že nie je rozhodujúca
právoplatnosť takéhoto rozhodnutia, ale okamih preukázateľného získania informácie o skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže poškodený urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá

fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. V uvedenom okamihu však nemusí byť daná z
rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho
zodpovednosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/60/2020 zo dňa 14.07.2022). Teda pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca skutočná vedomosť o osobe škodcu bez
akýchkoľvek pochybností a nie právoplatnosť predmetného rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti

na podporu tejto argumentácie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp zn. 25
Cdo 519/2002 zo dňa 13.11.2003, podľa ktorého „Z hlediska počátku běhu subjektivní promlčecí doby
se znalost poškozeného o osobě škůdce váže k okamžiku, kdy obdržel informaci, na jejímž základě
si může učinit úsudek, která konkrétní osoba je za škodu odpovědná; tento okamžik zpravidla nelze
ztotožnit s datem právní moci trestního rozsudku, jímž byl škůdce odsouzen za trestný čin, kterým škodu

způsobil.“ (podobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2958/2017 zo dňa
13.11.2008). Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia ani nešpecifikovali konkrétny
dátum, od ktorého mala začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Uviedli len, kedy bolo predmetné
konanie zastavené správnym orgánom, ale neuviedli, či sa jedná o právoplatnosť tohto rozhodnutia,
na ktorú poukazovali vo svojom odvolaní. Odvolací súd tak nevzhliadol žalobcami namietaný odvolací

dôvod.
27. Odvolací súd sa tak v plnej miere stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o premlčaní
nároku žalobcu v 1. rade. Súd prvej inštancie správne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby tak, že žalobca v 1. rade preukázateľne, objektívne a s určitosťou nadobudol vedomosť o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá dňa 12.10.2020, kedy Ing. Belobrad na základe žiadosti žalobcu

v 1. rade vypracoval znalecký posudok, kde určil, že obaja vodiči nevenovali pozornosť jazde. Správne
tak identifikoval, že subjektívna dvojročná premlčacia doba, s prihliadnutím na zákon o mimoriadnych
opatreniach, uplynula dňa 27.12.2022, teda žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie je vecne správny, pričom
odvolacísúdnezistilžalobcaminamietanýodvolacídôvodspočívajúcivnesprávnomprávnomposúdení.

28. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS
3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti
strany s výsledkom konania.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, odvolací
súd im priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.