Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224010200
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4224010200.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A.
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 2T/30/2024, na verejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 20.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. A. B.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa X. XXXX XXXX v čase okolo XX.XX hodine v C. smerom od hraničného prechodu s D. na E. ulicu
viedol osobné motorové vozidlo značky F. F. evidenčného čísla E., pričom v dôsledku toho, že riadne
nesledoval situáciu v cestnej premávke a rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam, tak
bez zníženia rýchlosti svojej jazdy v pravej časti vozovky v smere svojej jazdy, na priechode pre chodcov
pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej nohy cyklistu G. H. I., nar. X.XX.XXXX, ktorý

cez cestu prechádzal od hotela J. spôsobom, že sedel na bicykli a premiestňoval sa tak, že sa poháňal
nohami, v dôsledku nárazu poškodený spadol na zem a utrpel zlomeninu zubu čapovca (2. krčný
stavec), pomliaždenie hlavy a odreniny oboch končatín, uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a
práceneschopnosti v trvaní najmenej 2 mesiace, obžalovaný spôsobom svojej jazdy konal v rozpore s
dôležitou povinnosťou uloženou mu obsahom ust. § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v neskoršom znení, podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy

prispôsobiť svojim schopnostiam ako aj dôležitú povinnosť uloženú ust. § 4 ods. 1 písm. f) citovaného
zákona, podľa ktorého vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku.

Za to bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák.,
nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba vo výmere 2 roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej K. E. L., a. s., škodu vo
výške 2.620,35 eur a poškodenému G. H. I. vo výške 4.824,80 eur.Proti tomuto rozsudku zahlásil dňa 26.03.2025, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.03.2025 odvolanie
obžalovaný čo do výroku o vine a treste. Písomné odôvodnenie odvolania doručil obžalovaný súdu dňa
07.05.2025, ku ktorému sa vyjadril poškodený dňa 30.05.2025.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení o jeho právach vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a následne využil právo vo veci nevypovedať. Z uvedeného dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, kde uviedol, že išiel vo svojom vnútornom pruhu a pred jeho autom išlo auto

tmavozelenejfarby,ktorénapriechodezastaviloakeďsaknemupribližoval,autosapohloaišlosmerom
na výpadovku z mesta. V tom čase nevidel žiadneho účastníka na mestskej komunikácii. Na jeho veľké
prekvapenie uvidel vchádzať do jeho jazdného pruhu cyklistu, ktorý sedel na bicykli, pritom to, či mal
nohy na pedáloch alebo sa odrážal nevedel uviesť. Hneď začal prudko brzdiť, pričom sa jeho predná
časť kontaktovala s poškodeným, ktorý sa telom prevalil na prednú kapotu a došlo k rozbitiu pravého
spodného rohu čelného skla vozidla. Tvrdil, že jedna z osôb, čo tam bola, mu uviedla, že poškodený

sa údajne rýchlo dostal do pruhu. Zároveň znovu poukázal na to, že poškodený použil priechod pre
chodcov spôsobom, ktorý odporuje zákonu.
Ďalej obžalovaný poukázal na to, že súd I. stupňa odmietol vykonať výsluch troch svedkov, ktorí boli
prítomní pri dopravnej nehode a tak isto aj výsluch svedka D. M. N.. Uviedol, že s takýmto postupom
súdunesúhlasí,keďžeuvedenýsvedokD.M.N.bolpríslušníkPZ,ktorýdokumentovaldopravnúnehodu

a obžalovaný si nepamätal, či si poznačil mená a adresy svedkov, ktorí boli prítomní na mieste skutku.
Obžalovaný namietol, že nebolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia technickej príčiny
dopravnej nehody a súd I. stupňa priebeh nehody ustálil len na základe videozáznamu z bezpečnostnej
kamery. Dôvodil, že takýto postup súdu nie je v súlade so zákonom, pretože len znalec z odboru
dopravnej nehody sa môže vyjadrovať k priebehu dopravnej nehody a k tomu, kto túto dopravnú nehodu

zavinil v dôsledku porušenia svojich povinností, teda len znalec sa môže vyjadriť k technickej príčine
dopravnej nehody. Uviedol, že tým boli porušené ustanovenia Trestného zákona, a to už v prípravnom
konaní, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Obžalovaný má za to, že súd I. stupňa dospel k nejasným a neúplným skutkovým zisteniam a
nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a tiež, že vznikli pochybnosti

o správnosti skutkových zistení. Ďalej obžalovaný skonštatoval, že podľa aktuálneho odpisu z registra
trestov má doposiaľ 2 záznamy, pričom sa na neho hladí, ako keby nebol odsúdený a priestupkovo bol
doposiaľ stíhaný 13-krát, pričom všetky priestupky boli na úseku dopravy.
V závere uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Súd I. stupňa uvádzal, že poškodeného v
danom prípade nehodnotil ako cyklistu, pretože cyklistom je iba osoba, ktorá má nohy na pedáloch, ale

zároveň konštatoval, že poškodený išiel cez priechod pre chodcov neštandardným spôsobom. Namietol,
že súd I. stupňa v danom prípade posudzoval rýchlosť poškodeného na základe videozáznamu z
bezpečnostnej kamery a iba odhadom stanovil, že jeho rýchlosť sa blížila rýchlosti chodca. S takýmito
svojvoľnými závermi súdu I. stupňa nesúhlasí, keďže nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.
Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduI.stupňapodľa§321ods.1písm.a/,písm.b/,písm.

c/, písm. d/ a písm. e/, Tr. por. zrušil a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu I. stupňa, alternatívne,
aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci tak, že v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. ho oslobodí
spod obžaloby.

Poškodený vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného proti rozsudku súdu I. stupňa

voči tvrdeniam obžalovaného, že súd I. stupňa odmietol vykonať dôkaz výsluchom troch svedkov,
aj výsluchom príslušníka PZ poukázal na ustanovenie § 240 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého bola
obžalovanému spolu s obžalobou doručená aj výzva, aby bez meškania oznámil súdu a ostatným
stranám návrhy sa vykonanie dôkazov. Poškodený vo vyjadrení uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by
obžalovaný po doručení obžaloby a výzvy súdu o oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov navrhoval

vykonať nejaké dôkazy, ktoré navrhoval neskôr, napr. v sťažnosti zo dňa 11.07.2024 proti uzneseniu
Okresnej prokuratúry o prijatí obžaloby.
Poškodený dal do pozornosti, že obžalovaný v sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide meno osoby, ktorá má byť
vypočutá na spôsob jazdy cyklistu, toto predloží priamo súdu pred pojednávaním za účelom toho, aby
svedok nebol kontaktovaný. Obžalovaný mená svedkov, ktorých navrhuje vypočuť neoznámil dodnes.

Poškodený uviedol, čo sa týka náhrady škody, obžalovaný sa k jej výške ani nevyjadroval.
Poškodený mal za to, že okrem videozáznamu je vina obžalovaného preukázaná aj na základe ďalších
listinných dôkazov, ako i z jeho výpovede. Na záver vyjadrenia k odvolaniu poškodený poukázal na
to, že obžalovaný trpí nedoslýchavosťou, nosí okuliare a aj na hlavné pojednávanie si zabudol priniesťnačúvací prístroj. Obžalovaný je vyššieho veku (XX rokov) a bol priestupkovo postihnutý 13-krát, pričom
všetky priestupky boli spáchané na úseku dopravy, preto je nanajvýš zarážajúce, že obžalovanému
nebolo dodnes zadržané vodičské oprávnenie a obžalovaný naďalej jazdí.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní pred krajským súdom uviedol, že zotrváva na
písomných dôvodoch odvolaniach. Uviedol tiež, že bol súdený v L., kde mu bol uložený peňažný trest a
zákaz výkonu advokácie na X roky s tým, že peňažný trest zaplatil a ešte pred rozhodnutím O. M. P. v
L. mu advokátska komora pozastavila výkon advokácie, ktoré rozhodnutie prevzal dňa 06.05.2023.

ZástupcaKrajskejprokuratúryvNitre(ďalejlen„prokurátor“)naverejnomzasadnutíuviedol,žerozsudok
súdu I. stupňa považuje za dostatočný, spravodlivý a odôvodnený a odvolanie obžalovaného považuje
za nedôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. navrhol zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – obžalovaným Krajský súd v

Nitre, ako odvolací súd, podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. h/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a
spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z
páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania vo svojom rozhodnutí uviedol, že obžalovaný svojím konaním
spôsobil následok uvedený v skutkovej vete, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Po preskúmaní predmetnej veci dospel odvolací súd k záveru, že v konaní pred súdom I. stupňa bolo
vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako
sa súd I. stupňa vysporiadal s vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou obžalovaného, poškodeného,
videozáznamom o prechádzaní poškodeného cez priechod pre chodcov, znaleckým posudkom znalca
D. O. C. z odboru zdravotníctvo a farmácia, náčrtom z miesta nehody ako i s ostatnými vykonanými

dôkazmi.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napádal výrok o
vine a treste. V zásade spochybňuje najmä závery súdu I. stupňa spočívajúce v tom, že on nenarazil do
poškodeného, ale poškodený do neho, poukazujúc aj na to, že poškodený použil priechod pre chodcov

spôsobom, ktorý odporuje zákonu.

S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s
Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku
a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Nad rámec argumentácie súdu I. stupňa krajský súd uvádza, že poškodený, napriek tomu, že sedel na
bicykli, sa pohyboval rýchlosťou chodca. Jednoznačne z kamerového záznamu vyplýva, že poškodený
nepoužíval pedále na bicykli, ale sa iba odrážal nohami. Pokiaľ ide o rýchlosť, ako išiel poškodený cez
prechodprechodcov,nebolopotrebnévykonaťdokazovanieznaleckýmposudkomvprejednávanejveci,

čo namieta obžalovaný (i keď bežne je v praxi všeobecných súdov pri dopravných nehodách obvyklé
vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy), a to práve s poukazom na zabezpečený
kamerový záznam.

Z uvedeného kamerového záznamu jednoduchým prepočtom je možné vypočítať na základe vzorca

rýchlosť = dráha/čas, kde dráha, ktorú poškodený prešiel po priechode pre chodcov až po moment
zrážky bola 8,85 metrov, čo vyplýva zo záznamu z dopravnej nehody, zápisnice z ohliadky dopravnej
nehody a najmä náčrtku miesta dopravnej nehody č. l. 60. Podľa tohto náčrtku cyklista prešiel prvým
protismerným jazdným pruhom, ktorého šírka je 3,5 metra, druhým protismerným jazdným pruhom všírke 3,6 metra a miesto zrážky obžalovaného s poškodeným vzhľadom na aj na poškodenie vozidla
obžalovanéhodošloccavstredejazdnéhopruhuobžalovaného,ktorýpruhmá3,5metra,ztohopolovica
1,75 metra. Spolu tak poškodený prešiel po miesto zrážky 8,85 metra. Z videozáznamu a vrátane jeho

prepisu z č. l. 81 spisu je zrejmé, že poškodený v čase o XX.XX hodiny vošiel na prechod pre chodcov
spôsobom, že sa odrážal nohami, sediac na bicykli, v minúte XX.XX vidno, že jedno vozidlo mu zastavilo,
keď vchádzal na prechod a v tom čase sa poškodený nachádzal už v druhom jazdnom pruhu, súčasne
vidno prichádzajúce vozidlo obžalovaného v treťom jazdnom pruhu a v minúte XX.XX sa poškodený
stráca zo záberu kamery v dôsledku pádu bicykla a zrážky s obžalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že

od vstupu na prechod pre chodcov o XX.XX hodine do jeho pádu o XX.XX hodine uplynulo 6 sekúnd.

Z uvedeného vyplýva, že rýchlosť = 8,85/6 = 1,475 m/s = 5,31 km/h (1 m/s = 3,6 km/h). Priemerná
rýchlosť chôdze normálnym tempom je u dospelého človeka približne 5 km/h. Z vyššie uvedeného
výpočtukrajskýsúdkonštatuje,žepoškodený,napriektomu,žesedelnabicykliasúdmázapreukázané,
že poškodený nemal pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nohy na pedáloch bicykla, sa pohyboval

rýchlosťou chodca.

Z ustanovenia § 53 ods. 2 (tretia a štvrtá veta) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), vyplýva, že chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť

prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť a tiež, že iným účastníkom cestnej
premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je
ustanovené inak.

Teda cyklista, ktorý chce prejsť cez priechod pre chodcov, musí zosadnúť z bicykla a ísť pešo, pretože

môže svojou jazdou rýchlejšou ako rýchlosť chodca ohrozovať iných chodcov. Krajský súd zároveň vo
všeobecnosti zdôrazňuje, že vodiči by si mali byť obzvlášť vedomí toho, že ak sa na mieste nachádza
vodorovné značenie aj zvislá značka IP6, teda dopravné značenie upozorňujúce na priechod pre
chodcov, ide o úsek, kde možno očakávať pohyb chodcov v cestnej premávke, zvlášť, ak ide o priechod
na viacprúdovej ceste a chodci cez tento priechod skutočne prechádzajú.

Tak tomu bolo aj v danej veci, kde má krajský súd za preukázané, že poškodený, aj keď v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 2 (tretia a štvrtá veta) Zákona o cestnej premávke, prechádzal cez
riadne vyznačený priechod pre chodcov na štvorprúdovej protismernej ceste, pričom auto idúce pred
obžalovaným pred priechodom pre chodcov zastavilo a následne sa pohlo ďalej, čo mohlo byť ďalším

upozornením pre obžalovaného, že sa na danom priechode pre chodcov reálne nachádzajú chodci.
Ďalším faktom svedčiacim proti obžalovanému je, že poškodený sa na vozovke nachádzal už dlhší
čas a keby sa obžalovaný dostatočne venoval situácii na cestnej komunikácii a predvídal, mohol
si poškodeného všimnúť skôr, keďže prechádzal cez dva protismerné jazdné pruhy, kedy mohol
poškodeného vidieť a tým včas zareagovať brzdením, čím by zabránil dopravnej nehode, avšak

obžalovaný začal brzdiť až keď sa poškodený reálne nachádzal v jeho jazdnom pruhu.

Krajský súd dodáva, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a v jeho vzájomných
súvislostiach a je potrebné odlíšiť, či chodec/cyklista vstúpil do jazdného pruhu vodiča náhle, alebo
sa tak stalo už na priechode pre chodcov, aj keď zo strany cyklistu nesprávne. Krajský súd prihliadol

aj na skutočnosť, že v prípade dopravnej nehody cyklistu a motorového vozidla je cyklista slabším
účastníkom cestnej premávky, a to aj v prípade, ak sa nepohyboval úplne v súlade so všeobecne
záväznými predpismi. V danom prípade však poškodený nebol typický cyklista v plnom slova zmysle,
pretože sa cez priechod pre chodcov presúval na bicykli, avšak nepoužíval ho ako klasický dopravný
prostriedok s využitím pedálov a mechanického pohonu, ale iba ako odrážadlo a išiel tým rýchlosťou

chodca.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že konanie obžalovaného, aj keď je len jedným
článkom z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, ak by následok nenastal
bez presúvania sa poškodeného na bicykli odrážaním, ale vedľa neho, keďže rýchlosť presúvania sa

poškodeného cez priechod pre chodcov by sa tým veľmi nelíšila.

Vykonanými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že skutok sa stal a vzhľadom aj na vyššie uvedený
výpočet rýchlosti pohybu poškodeného je potrebné konštatovať, že dopravná nehoda sa stala spôsobomuvádzaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, t. j. došlo k nej dňa X. XXXX XXXX v čase okolo
XX.XX hodine v C., kedy obžalovaný smerom od hraničného prechodu s D. na E. ulicu viedol osobné
motorové vozidlo značky F. F. evidenčného čísla E., pričom v dôsledku toho, že riadne nesledoval

situáciu v cestnej premávke a rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam, tak bez zníženia
rýchlosti svojej jazdy v pravej časti vozovky v smere svojej jazdy, na priechode pre chodcov pravou
prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej nohy poškodeného, ktorý cez cestu prechádzal od
hotela J. spôsobom, že sedel na bicykli a premiestňoval sa tak, že sa poháňal nohami. V dôsledku
nárazupoškodenýspadolnazemautrpelzlomeninuzubučapovca(2.krčnýstavec),pomliaždeniehlavy

a odreniny oboch končatín, uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní
najmenej 2 mesiace, ktorá skutočnosť bola tiež potvrdená a preukázaná závermi znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctvo.

Súčasne bolo v konaní jednoznačne preukázané, že prvotným dôvodom spôsobenia dopravnej nehody
bolo konanie obžalovaného, ktorý teda túto dopravnú nehodu zavinil, keď porušil pravidlá cestnej

premávky, čo je považované za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zákona o cestnej
premávke a súčasne je nutné konštatovať, že porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom
v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, keďže v dôsledku porušenia
pravidiel cestnej premávky vznikla dopravná nehoda, pri ktorej bolo inému ublížené na zdraví.

Obžalovaný konkrétne porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a/ (neprispôsobil svoje správanie situácii
v cestnej premávke a svojim schopnostiam), § 4 ods. 1 písm. c/ (nevenoval sa plne vedeniu vozidla a
nesledoval situáciu v cestnej premávke), § 4 ods. 1 písm. f/ (nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na
vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov a tým ho ohrozil), § 4 ods. 4 (neznížil rýchlosť jazdy

ani nezastavil vozidlo, ak vodič pred ním znížil rýchlosť jazdy alebo zastavil vozidlo, aby umožnil prejsť
cez cestu chodcom alebo cyklistom) a § 16 ods. 1 (neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať) Zákona o cestnej premávke.

Z vyššie uvádzaných dôvodov nebolo možné vyhovieť námietkam obžalovaného vo vzťahu k jeho

zavineniu dopravnej nehody, ani k spôsobu prechodu poškodeného cez priechod pre chodcov.

Vykonané dôkazy dostatočným spôsobom preukázali priebeh dopravnej nehody a spôsobené následky,
vrátane príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a následkami a súčasne predstavujú spoľahlivý
základ pre rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho je nutné konštatovať, že príčinou dopravnej nehody

bola skutočnosť, že obžalovaný riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke a rýchlosť svojej jazdy
neprispôsobil svojim schopnostiam a tak bez zníženia rýchlosti svojej jazdy narazil do poškodeného.
Obžalovaný týmto porušil vyššie citované ustanovenia Zákona o cestnej premávke, čo bolo prvotnou
príčinou dopravnej nehody, napriek tomu, že poškodený neprechádzal cez priechod pre chodcov v
súlade so Zákonom o cestnej premávke.

Na základe toho krajský súd konštatuje, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dopravná nehoda
bola zavinená obžalovaným. Vina obžalovaného bola správne ustálená súdom I. stupňa a obžalovaný
je plne zodpovedný za spôsobenie dopravnej nehody, vrátane následkov z nich vyplývajúcich, keďže
mu je nutné pričítať príčinný vzťah k týmto následkom.

V súvislosti s námietkami obžalovaného, ktorý sa v odvolaní bránil tým, že súd I. stupňa odmietol
vykonanie dôkazu, a to výsluch troch svedkov, ktorí boli prítomní pri dopravnej nehode, že nebolo
nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia technickej príčiny dopravnej nehody a že súd
priebeh nehody ustálil len na základe videozáznamu z bezpečnostnej kamery, krajský súd konštatuje, že

naobjasnenieskutočnostídôležitýchpredokazovanienebolopotrebnévypočuťsvedkov,ktorýchidentitu
ani nepreukázal a tiež neboli potrebné odborné znalosti znalca vzhľadom na skutočnosť, že z dopravnej
nehody existuje videozáznam z bezpečnostnej kamery, ktorý dostatočne preukazuje priebeh dopravnej
nehody vrátane zavinenia obžalovaného aj spôsobu a rýchlosti prechodu poškodeného cez priechod pre
chodcov. Taktiež krajský súd považuje za dostatočne preukázanú skutočnosť, že technickou príčinou

dopravnej nehody bolo, že obžalovaný neskoro reagoval na poškodeného, keďže začal brzdiť až v čase,
keď sa poškodený nachádzal v jeho jazdnom pruhu, čo potvrdil aj sám obžalovaný, pričom daný úsek
cesty bol dostatočne priehľadný a poškodený za situácie, že prechádzal už tretím jazdným pruhom,
nemohol vytvoriť obžalovanému náhlu prekážku.Podľa názoru krajského súdu teda súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne
zistil skutkový stav a všetky potrebné dôkazy zákonným spôsobom správne právne vyhodnotil a

dôsledne sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného a správne dospel k záveru, že trestnoprávnu
zodpovednosť za vznik dopravnej nehody nesie obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy
argumenty odvolateľa, všetky vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný

a správny
vo všetkých jeho výrokoch.

Pokiaľ ide o trest, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na
ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob
spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného postačí na
jeho nápravu, zohľadniac všeobecnú a individuálnu prevenciu, uloženie výchovného trestu, t. j. trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom. Súdom I. stupňa bol obžalovanému uložený trest
postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri nezistení žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr.
zák. a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. Aj odvolací súd zistil, že obžalovanému nie je možné

uznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže bol v minulosti opakovane prejednávaný
za spáchanie 14-tich priestupkov na úseku dopravy a prejednávaný skutok spáchal taktiež porušiac
pravidlá cestnej premávky.

Odvolací súd sa oboznámil s odpisom z registra trestov obžalovaného a nadväzne na to aj so spisom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. Pk-2T/13/2020 a z neho najmä s rozsudkom z
č. l. 1618 - 1635, rozsudkom Najvyššieho súdu z č. l. 1687 - 1720, záznamom o zložení peňažného
trestu z č. l. 1720, z ktorého zistil, že obžalovaný peňažný trest vykonal a zároveň mu bol uložený trest
zákazu výkonu advokácie v trvaní 2 rokov, ale obžalovaný už bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov
Slovenskou advokátskou komorou, čo krajský súd zistil od Slovenskej advokátskej komory, takže sa na

obžalovaného v tejto veci hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovanému bol preto ukladaný trest ako
trest samostatný vychádzajúc z trestnej sadzby v rozpätí 1 až 5 rokov.

Krajský súd sa stotožnil so závermi súdu I. stupňa, že obžalovanému postačí uloženie trestu odňatia
slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 rok, ktorý považuje aj krajský súd za zákonný,

spravodlivý a primeraný.

Súčasne správne súd I. stupňa určil obžalovanému podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. skúšobnú dobu v trvaní
2 roky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby mohol obžalovaný preukázať, že dokáže viesť riadny život
a takto alternatívne uložený trest súčasne zodpovedá skutočnosti, že na obžalovaného sa hľadí, akoby

nebol odsúdený.

Rovnako zákonný a primeraný je i uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 2 rokov, keďže obžalovaný sa spáchaného skutku dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla. Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že pred spáchaním skutku

bol od XX.XX.XXXX XX-krát priestupkovo stíhaný, pričom všetky priestupky boli na úseku dopravy.
Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 2 rokov, správne zohľadnil súd I. stupňa predchádzajúce porušenia pravidiel cestnej premávky
obžalovaného ako i skutočnosť, že spáchaním skutku spôsobil ujmu na zdraví poškodeného, a to
závažnejším spôsobom konania. Takto uložený trest zákazu činnosti preto nie je možné považovať

za neprimerane prísny. Naopak s poukazom na jeho opakovane páchané priestupky na úseku
cestnej premávky v minulosti, spočívajúce okrem iného aj v prekročení maximálnej rýchlosti jazdy a
nerešpektovaní dopravných značení, je uloženie takéhoto trestu aj v rámci individuálnej a generálnej
prevencie nevyhnutné. Rovnako tak výška tohto trestu uložená súdom I. stupňa vo výške 2 roky (t. j. niena úrovni minimálnej sadzby v trvaní 1 rok), je adekvátna počtu spáchaných priestupkov obžalovaným
v minulosti a javí sa byť skôr nízka.

Rovnako výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za zákonný a správny,
keď poškodenej K. E. L., a. s. bol priznaný nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 2.620,35 eur
za preukázanú zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou
a ktorú si riadne a včas v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. poškodená poisťovňa uplatnila a
zdokladovala. Taktiež správne súd I. stupňa priznal nárok na náhradu škody pre poškodeného G. H. I.

vo výške 4.824,80 eur, ktorý nárok si poškodený riadne a včas uplatnil a výšku preukázal. Táto výška
spočívala v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia, ktorá bola riadne ustálená lekárskym
posudkom D. Q. O., ktorý určil celkový počet bodov 185 vychádzajúc z výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za rok XXXX.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, po objektívnom vyhodnotení všetkých vykonaných

dôkazov, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.