Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201582
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7823201582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou v spore žalobcu Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, proti žalovanému A. A., nar.
X.X.XXXX, bytom B. C. XXX/X, D., zast.: JUDr. Alexander Milko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 4,
048 01 Rožňava, o zaplatenie 780,30 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu vo výške 780,30 eur, a to v lehote do troch dní
od dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.7.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
780,30 eur a na náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný dňa 7.7.2018 v čase okolo 00.15 hod. v obci
Vlachovo pri rodinnom dome na ul. B. C. E. XXX/X fyzicky napadol F. A., čím mu spôsobil zranenia,
v dôsledku ktorých bol práceneschopný od 7.7.2018 do 23.8.2018. Počas práceneschopnosti mu vyplatil

nemocenské dávky v sume 780,30 eur. Žalovaný bol za toto konanie rozsudkom Okresného súdu
Rožňava,sp.zn.3T/117/2019zodňa25.3.2022uznanývinnýmzospáchaniaprečinuublíženianazdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) TZ. Uviedol, že žalovanému zaslal výzvu č. 37/2023 na uznanie a dobrovoľné splnenie
povinnosti nahradiť vzniknutú škodu v sume 780,30 eur, ktorá predstavuje dávky nemocenského
poistenia vyplatené poškodenému F. A. v súvislosti s úrazom utrpeným dňa 7.7.2018.

3. Súd dňa 14.7.2023 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením v súlade s ustanovením § 265 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včasný a odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že
poškodený bol so svojim nárok na náhradu škody odkázaný na civilný proces citujúc z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 (str. 6,7) z ktorého vyplýva, že
pri hodnotení dôkazov pozornosti súdu neušla vysoká miera spoluzavinenia zo strany poškodeného F.

A.. Súd zároveň dospel k záveru, že ustálenie spravodlivej zodpovednosti obžalovaného za spôsobený
následok je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré vy však presiahlo rámec a potreby trestného
konania. Tento záver sa týka najmä okolností týkajúcich sa súvislosti medzi konaním obžalovaného
a zistenými poraneniami poškodeného vzhľadom na jeho značnú opitosť v čase činu a pôvodu týchtoporanení a stanovenia konkrétnej miery spoluzavinenia. Poukazujúc na rozhodovaciu prax súdov nárok
žalobcu je samostatným regresným nárokom a vo vzťahu k ustanoveniam OZ o náhrade škody má
táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť

prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody. Dôvodil, že z vyššie uvedeného dôvodu nebol
ochotný na výzvu žalobcu uhradiť uplatnený nárok v plnej výške, ale len pomernú časť s prihliadnutím
na spoluzavinenie poškodeného F. A.. Podľa jeho názoru miera spoluzavinenia poškodeného tak, ako
to uvádza aj súd v trestnom rozsudku je vysoká v rozsahu najmenej 80%.

5. Žalobca s podaným odporom nesúhlasil poukazujúc na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 bol A. A. uznaný vinným, že dňa 7.7.2018 po predchádzajúcom verbálnom
nedorozumení poškodeného fyzicky napadol. V zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení má preto Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného,
že na výzvu nebol uhradiť uplatnený nárok v plnej výške 780,30 eur, ale len pomernú časť, keďže

žalovanýnavýzvuvôbecnereagovalaneuhradilanineprejavilochotuuhradiťuplatnenýnárokanisčasti.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 5.6.2024, na ktorom sa zúčastnili žalobca a
právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného pred začatím pojednávania navrhol súdu
prerušiť konanie do skončenia konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. 11C/11/2024 o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom v spore žalobcu F. A. proti žalovanému G. A. A.
s tým, že v tomto konaní sa bude vykonávať dokazovanie, čo sa týka miery spoluzavinenia F. A..

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, rozsudkom
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019-349 zo dňa 25.3.2022, vyjadreniami žalobcu a právneho

zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok po 31. decembri 2008 zo dňa 2.5.2019 vyplýva, že F. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, D. Sociálna poisťovňa vyplatila sumu 780,30 eur titulom nemocenského od
17.7.2018 do 23.8.2018, a to dňa 1.8.2018 sumu 472,30 eur a dňa 7.7.2018 sumu 308 eur.

9. Z výzvy č. 37/2023 zo dňa 19.4.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného v zmysle § 238 zákona
č. 461/003 Z.z. o sociálnom poistení na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej
poisťovni so sídlom v Bratislave škodu, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia v sume
780,30 eur do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, a to z dôvodu, že dňa 7.7.2018 fyzicky napadol F. A., čím

mu spôsobil zranenia, v dôsledku ktorých bol poškodený od 7.7.2018 do 23.8.2018 práceneschopný.
Zodpovednosť za uvedené ublíženie na zdraví vyplýva z Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019
zo dňa 25.3.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2022. V závere bol žalovaný upozornený, že
v prípade jeho negatívnej reakcie na výzvu alebo nereagovanie pristúpi Sociálna poisťovňa k uplatneniu
si svojho práva v súdnom konaní.

10. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 3T/117/2019-349 zo dňa 25.3.2022 (čl. 5) vyplýva, že obžalovaný
G. A. A. sa uznal vinným, že dňa 7.7.2018 v čase okolo 00.15 hod. v obci D. pri rodinnom dome na
ul. B. C. E. XXX/X po tom čo poškodený F. A. po predchádzajúcom verbálnom nedorozumení slovne
napádal obžalovaného, tento poškodeného fyzicky napadol tak, že ho päsťou najmenej 2-krát udrel do

oblasti tváre a hlavy, strkal do neho rukami a keď poškodený spadol na zem, tu ho najmenej 2-krát kopol
do tela a hlavy, čím F. A. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej očnice s krvnou
podliatinou, pomliaždenie nosa s krvnou podliatinou, pomliaždenie pravého lakťa ľahkého stupňa s
povrchovou kožnou odreninou, pomliaždenie ľavej ruky, ľavého ramena, ľavého kolena, zlomeninu 8.
a 9. rebra vľavo s minimálnym posunom úlomkov s dobou liečenia do 42 dní, teda inému úmyselne

ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ v znení zákona č, 161/2018 Z.z. v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ, za čo ho súd odsúdil na úhrnný peňažný trest vo
výške 500 eur a pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol
ustanovenýnáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3mesiacov.Podľa§288Ods.1TPsúdpoškodených

F. A. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázal na
civilný proces. Prvým rozsudkom Okresný súd Rožňava obžalovaného spod obžaloby oslobodil, avšak
Krajský súd v Košiciach sp. zn. 7TO/98/220-278 zo dňa 21.9.2021 rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol. V odôvodnení poukázal na to,že sa nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia Okresného súdu a neuveril argumentácii obhajoby o tom,
že obžalovaný konal v nutnej obrane snažiac sa ubrániť svojho otca. Poukázal pritom aj na závery
znaleckého posudku, výpovede svedkov a ďalšie dôkazy. Vyslovil právny názor, že bude potrebné opäť

kontradiktórny spôsobom doplniť dokazovanie opätovným výsluchom svedkov za prítomnosti znalca
a ustáliť skutkový stav. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Súd v súlade s ust. § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie
o vine a rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku
sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody. Pri rozhodovaní

o ukladaní trestu súd dôvodil, že mu neušla vysoká miera spoluzavinenia zo strany poškodeného. Súd
si pozorne vypočul zvukový záznam vyhotovený svedkyňou, na ktorom je zreteľne počuť niekoľko minút
trvajúce vulgárne nadávky a výkriky, ktoré svojim obsahom sú zhodné s tým, čo uviedol obžalovaný,
jeho príbuzní, ako aj svedok. Mal za to, že do určitej miery je pochopiteľné, že vzhľadom na pozdnú
nočnú dobu, dlhotrvajúce nadávky, výkriky a kopanie do oplotenia, mohli byť obžalovaný a jeho príbuzní
konaním poškodeného vyprovokovaní k následnému konfliktu, v ktorom došlo k ublíženiu na zdraví

poškodeného. Vzhľadom na tú skutočnosť, súd neuveril poškodenému, že na zázname nie je jeho
hlas. Táto okolnosť v značnej miere ovplyvnila rozhodovanie súdu pri ukladaní trestu. Pri rozhodovaní
o náhrade škody súd odkázal poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces
konštatujúc, že vzhľadom na okolnosti prípadu a konštatovanú vysokú mieru spoluzavinenia zo strany
poškodeného dospel k záveru, že k ustáleniu spravodlivej zodpovednosti obžalovaného za spôsobený

následok je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by však presiahlo rámec a potreby trestného
konania. Tento záver sa týka najmä okolnosti týkajúcich sa v súvislosti medzi konaním obžalovaného
a zistenými poraneniami poškodeného vzhľadom na jeho značnú opitosť v čase činu a pôvodu týchto
poranení a aj stanovenia konkrétnej miery spoluzavinenia.

11. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomnej žalobe a navrhol, aby jej súd vyhovel. Uviedol,
že škoda vznikla Sociálnej poisťovni v súvislosti s vyplatenými nemocenskými dávkami z dôvodu
protiprávneho konania žalovaného, ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Rožňava
3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022. Ďalej uviedol, že sa nebráni návrhu žalovaného na určenie miery
spoluzodpovednosti poškodeného na danom skutku, avšak sám nemôže rozhodnúť o tom, v akej miere

zodpovedá poškodení na tejto škode a určenie miery spoluzodpovednosti ponecháva na úvahu súdu.

12. Právny zástupca žalovaného zotrval v celom rozsahu na podanom odpore. Namietal zodpovednosť
poškodeného a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2003,
z ktorého nepochybne vyplýva, že povinnosťou súdu v tomto konaní je rozhodnúť o spoluzavinení

poškodeného. Ďalej citoval aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/66/2018, z ktorého vyplýva,
že právoplatný rozsudok v trestnom konaní o vine a treste nevedie automaticky k záveru, že škoda
bola spôsobená iba obvineným – jeho výlučným zavinením. Rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný
súk k povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode
podieľaloajkonanieďalšejosobynapr.poškodeného.Opakovanenavrholprerušiťkonaniedoskončenia

konania č.k. 11C/11/2024 vedeného na tunajšom súde, v ktorom sa bude rozhodovať o náhrade škody
na návrh poškodeného voči žalovanému, kde žalovaný namieta spoluzavinenie poškodeného. V konaní
č.k. 11C/11/2024 sa bude vykonávať rozsiahle dokazovanie a v tomto konaní by museli všetky dôkazy,
ktoré svedčia o tom, či došlo alebo nedošlo k spoluzavineniu vykonať a opakovať. Považoval za
logické, že poisťovňa nemôže vyčísliť spoluzodpovednosť a uplatniť nárok s poukazom na vyjadrenie

žalobcu, v ktorom uviedol, že uplatňujú celý nárok, ale nebránia sa spoluzodpovednosti, ako to vyplýva
z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z iných stanovísk. V čase keď navrhol v odpore výsluch nemal
vedomosť o konaní, ktoré sa vedie pod č.k. 11C/11/2024, a kde pojednávanie sa bude konať 17.7.2024
a bude sa v ňom riešiť otázka spoluzavinenia, ktorá má právny význam pre toto konanie. Pokiaľ by
súd nevyhovel súhlasnému návrhu na prerušenie konania, navrhol prerušiť konanie podľa § 164 CSP,

pretože konanie vedené na tunajšom súde pod č.k. 11C/11/2024 má podstatný význam pre rozhodnutie
tohto súdu, pretože tu ide o regresný nárok, nie o zisťovanie škody. Apeloval, aby súd konanie prerušil,
resp. odročil pojednávanie na neskorší termín. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol,
že žalovaný uznal vinu z iných dôvodov, o ktorých nemieni polemizovať. Argumentoval, že nie všetky
zranenia spôsobil žalovaný, ale zranenia si v dôsledku opitosti spôsobil poškodený sám a tieto zahrnul

do náhrady škody, pretože on nepadol v dôsledku toho, že ho udrel žalovaný. Mal za to, že súd je
povinný vypočuť svedkov, ktorí budú tvrdiť ako vznikli tie zranenia, lebo žalovaný bol oslobodený a len
kvôli zvukovej nahrávke krajský súd pôvodné rozhodnutie zrušil, tam nešlo o zranenia.13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

14. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo

voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

15. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, škoda podľa odseku 1 nie je dávka

vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

16. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, treťou osobou nie je platiteľ
poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z
úrazového poistenia tohto platiteľa.

17. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa
zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa
dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia

dávok.

18. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody podľa
odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

21. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
nahradiť mu vzniknutú škodu 780,30 eur, ktorá predstavuje dávky nemocenského poistenia vyplatené
poškodenému F. A. v súvislosti s úrazom utrpeným dňa 7.7.2018 v dôsledku trestného činu žalovaného.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa

25.3.2022 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ, ktorý
nadobudol dňa 25.3.2022. Spornou skutočnosťou bolo, či poškodený F. A. má mieru spoluzavinenia na
vzniku škody na zdraví.

22. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalovaný

je povinný k svojim vyjadreniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré
v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie

určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané).

23. V predmetnom spore žalovaný svoje tvrdenie uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu

o spoluzavinení poškodeného na pri vzniku škody v rozsahu 80% nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani
nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by uvedené tvrdenia podporili. Navrhnuté výsluchy svedkov
F. A., I. A., A. A. a A. D. súd na pojednávaní zamietol dôvodiac, že výpoveď žalovaného v trestnom
konaní bola v rozpore s výpoveďou poškodeného, to znamená, že je tam tvrdenie proti tvrdeniu. Čo
sa týka svedkov, matka I. A. nič nevidela, pretože stála na schodoch v nočnej košeli, bola tma spor

natáčala mobilným telefónom, na ktorom nie je nič vidieť, je len počuť výkriky, ktoré ani Kriminalistický
expertízny ústav nevedel stotožniť s hlasom poškodeného. A. D. tam prišiel vtedy, keď už konflikt začal
a nevedel uviesť, kto ho začal. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti
sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovaniedôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009). Z návrhu právneho zástupcu žalovaného nevyplýva,

čo konkrétne mienil dokázať výpoveďami svedkov, ktorí nič nevideli. Právny zástupca v záverečnej
reči síce tvrdil, že je otázkou znaleckého dokazovania, ktoré zranenia akým spôsobom vznikli, avšak
takýto dôkaz nenavrhol. Nie je ani pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný bol
pôvodným rozsudkom v trestnom konaní oslobodený, pričom odvolací súd tento rozsudok zrušil „len“
kvôli zvukovej nahrávke. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7To/98/2020-278 zo dňa

21.9.2021 okrem zvukovej nahrávky poukázal tiež na rozpory vo výpovediach svedkov a skonštatoval,
že zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia a ortopédia
vyplynulo, že náhodný vznik zranení, ktoré dňa 7.7.218 okolo 00.15 hod. utrpel poškodený F. A.
vzhľadom na ich rozsah, charakter a lokalizáciu je nepravdepodobný.

24. Súdu je známa judikatúra pri posudzovaní miery spoluzavinenia pri vzniku škody civilným súdom.

Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.3.2019 na ktorý poukázal aj právny
zástupca žalovaného uviedol, že „rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať
sa otázkou, či a do akej miery (v akom rozsahu) sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej
osoby (§ 420 a 441 Občianskeho zákonníka)“. V tejto súvislosti však súd dodáva, že pri skúmaní
miery spoluzavinenia poškodeného je potrebné vychádzať z dôkazov, ktoré sú spôsobilé takúto mieru

spoluzavinenia preukázať. Právny zástupca žalovaného však žiaden takýto dôkaz nenavrhol. Výsluchy
svedkov, ktorí nič nevideli by neboli spôsobilé preukázať, ktoré zranenia si poškodený spôsobil sám.
Právny zástupca ani nekonkretizoval, ktoré zranenia si žalovaný mohol spôsobiť sám, iba v záverečnej
reči všeobecne uviedol, že „značné spoluzavinenie vidí v tom, že bol opitý a spôsobil si to sám“.
Spôsobilým dôkazom by bolo napríklad znalecké dokazovanie, to však právny zástupca nenavrhol.

25. Súd tiež zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného, aby prečítal na str. 7 trestného rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 odsek týkajúci sa náhrady škody s odôvodnením,
že trestný rozsudok je súčasťou spisu (čl. 4) a bol citovaný aj v odpore žalovaného. Súd na pojednávaní
uviedol, že oboznámil strany sporu s listinnými dôkazmi v spise, pričom všetky listinné dôkazy boli

doručené z čoho vyplýva, že strany sporu boli s nimi oboznámené.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preto za preukázané, že žalovaný dňa 7.7.2018 v čase okolo
00.15 hod. v obci Vlachovo pri rodinnom dome na ul. B. C. E. XXX/X fyzicky napadol poškodeného F. A.,
čím mu spôsobil zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný od 7.7.2018 do 23.8.2018. Žalovaný

bol za toto konanie rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Žalobca v konaní preukázal potvrdením o výške
vyplatených dávok nemocenského a ošetrovného po 31.12.2008 F. A. vo výške 780,30 eur. Výzvou č.
37/2023 zo dňa 19.4.2023 tiež preukázal, že žalovaného vyzval, aby v lehote do 30 dní od doručenia
tejto výzvy zaplatil na jeho účet sumu 780,30 eur. Výzva bola žalovanému doručená 24.4.2023. Žalovaný

na výzvu nereagoval. Žalovaný v konaní nepreukázal mieru zavinenia poškodeného F. A. za spôsobenú
škodu. Žalovaný teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním poškodeného a
vzniknutou škodou, žalovaný v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde č.k. 3T/117/2019 uznal vinu
za všetky zranenia spôsobené poškodenému, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Spoluzavinenie
poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody

alebobolojednouzpríčinjejvzniku.Ajkeďzákonhovoríospoluzavinení,niejeformazavinenia(úmysel,
nedbanlivosť) podstatná, pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej povinnosti na strane poškodeného;
v zmysle zásady casum sentit dominus poškodený dokonca nesie i následky náhody, ktorá ho postihla.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si akékoľvek zranenie spôsobil sám poškodený, čo i
len náhodou, tým, že bol v stave opitosti. Pokiaľ aj žalovaného vyprovokoval k protiprávnemu konaniu

verbálnym útokom, tento sám o sebe nemohol spôsobiť jeho zranenia. Z uvedeného dôvodu súdu
neostávalo nič iné ako žalobe vyhovieť.

27. Súd zamietol návrh právneho zástupcu na prerušenie konania v zmysle § 163 a § 164 Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).Žalobcanazačiatkupojednávaniasaprerušeniukonanianebránil.

28. Podľa § 163 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie
pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd v ňompokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

29. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

30. Dôvodom na prerušenie konania v oboch prípadoch mala byť skutočnosť, že na tunajšom súde

sa vedie pod sp. zn. 11C/11/2024 konanie na návrh žalobcu (pozn. súdu poškodeného) F. A. proti
žalovanému G. A. A. o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom a v tomto konaní
sa bude viesť rozsiahle dokazovanie, ktoré bude mať podstatný význam aj pre toto konanie. Súd zistil, že
žaloba vo veci sp. zn. 11C/11/2024 bola doručená súdu 12.2.2024. Žaloba v tomto konaní bola podaná
dňa 10.7.2023.

31. K prerušeniu konania v súlade s § 163 CSP príde vtedy, ak sporové strany v žiadosti o odročenie
termínu pojednávania zhodne ako dôvod uvedú snahu o mimosúdne vyriešenie veci. Súd tak v tomto
prípade tým, že preruší konanie a poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, vytvorí
dostatočný priestor na mimosúdne riešenie veci. Práve predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote,
počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Týmto sa má zároveň zabrániť,

aby súd opakovane odročoval pojednávania, hoci aj na návrh oboch sporových strán, keďže ak by súd
opakovane vychádzal v ústrety takýmto návrhom na odročenie pojednávaní sporových strán, a to bez
toho, že by rozhodol súčasne o prerušení konania, mohol by byť takýto procesný postup vyhodnotený
ako prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup (k tomu porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR,
z 24. februára 2011, sp. zn. 30 Cdo 5270/2009).

32. Prerušenie konania podľa § 164 CSP prichádza do úvahy v prípade ak prebieha iné súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa meritórne (por. napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cmo
236/2011) rieši otázka, v ktorej si súd síce môže urobiť sám prejudiciálny záver, z určitého dôvodu,
najčastejšie však sledujúc hospodárnosť konania alebo požiadavku konzistentnosti riešenia otázky

oboma orgánmi (§194 C.s.p.) sa v danej procesnej situácii javia byť iné, do úvahy prichádzajúce
opatrenia nedostatočne účinné a vhodnejším sa teda ukazuje vyčkať na vyriešenie právne významnej
otázky v inom konaní.

33. Súd návrh na prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti konania zamietol. V prvom rade súd

uvádza, že dôvodom na prerušenie konania podľa § 163 CSP nemala byť snaha o mimosúdnu dohodu,
ale podľa tvrdení právneho zástupcu žalovaného vykonanie dokazovania v inom konaní. Vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/11/2024 začatej 12.2.2024 je stanovený termín pojednávania na
17.7.2024, pričom v prejednávanej veci sa konanie začalo skôr, a to 10.7.2023. Právny zástupca je
povinný predkladať návrhy na vykonanie dokazovania za účelom preukázania svojich tvrdení včas

a nemôže sa spoliehať, že sa tieto vykonajú v inom konaní, ktoré začalo o 7 mesiacov neskôr. Právnemu
zástupcovi nič nebránilo navrhnúť rozsiahle dokazovanie aj v tomto konaní, čo však okrem návrhu na
výsluch svedkov neučinil.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP

tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade

neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej vecinemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u
žalovaného, a preto nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).