Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124351962
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:6124351962.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: ČSOB poisťovňa, a.s. IČO:

31 325 416, Žižkova 11, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegeduš &
Partner s.r.o., IČO: 47 239 921, Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava – Staré Mesto,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. E., zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó,
Hviezdoslavova4,04801Rožňava,IČO:35544163,vkonaníozaplatenie43.567eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 43.567,- eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
43.567 eur od 04.05.2023 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho
konania domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43.567 eur, úrok
z omeškania 8,50% ročne zo sumy 43.567 eur od 04.05.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ktorým
vzniklo poistenie motorového vozidla VOLKSWAGEN GOLF v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Dňa

26.02.2021 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej prišlo k poškodeniu zdravia pani F. G.. Šetrením sa
zistilo, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky – alkoholu. Podľa § 193
CSP „Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.“ Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume 43.667 eur (sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia). Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č.
381/2001 Z. z.: „Poisťovateľ má proti poistníkovi, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.“ Žalobca uplatnil postih vo
výške 43.667 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v rozsahu 43.667 eur titulom

postihupoistnéhoplnenia.Žalovanýbolpovinnýtútosumuzaplatiťdo15dníododňadoručeniavýzvyna
zaplatenie, avšak zaplatil len sumu 100 eur dňa 03.05.2023. Žalobca si uplatňuje tiež úrok z omeškania
od 04.05.2023 t. j. odo dňa zaplatenia uvedenej splátky.3. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.07.2024 platobný rozkaz pod sp.
zn. 30Up/1353/2024, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené.

4. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný (č. l. 39-43), ktorý odôvodnil tým, že uplatnený nárok
(aspoň) čiastočne neuznáva a preto (aspoň) sčasti žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Žalovaný
uviedol, že v kritickom čase došlo k dopravnej nehode, pri ktorej poškodená utrpela zranenia, pričom
žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného za spôsobenie tejto dopravnej nehody. Poškodenej sa
žalovaný ospravedlnil s tým, že ho mimoriadne mrzí, že došlo k predmetnej škodovej udalosti. Žalovaný

sa nazdáva, že určitý podiel viny na vzniku a závažnosti svojich zranení má aj pani poškodená. Ide
teda o okolnosť, pre ktorú žalobca jej nemal plniť v rozsahu, v akom napokon jej (asi) zaplatil za
sťažené podmienky spoločenského uplatnenia. Z listín, ktoré mu boli doručené nevyplýva, na základe
akej skutočnosti a za akých okolností sa plnilo (ak sa plnilo), či sa tak stalo na základe nejakej dohody
či na základe súdneho rozhodnutia a pod.. Túto skutočnosť namieta, pretože takto bol pripravený o
možnosť namietať voči výške plnenia. Poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čo má vplyv

na rozsah a závažnosť jej zranení a zrejme nevyvinula ani maximálne úsilie za účelom minimalizácie a
zmiernenia svojich zranení. Dáva do pozornosti, že aj žalovaný sedel v predmetnom vozidle a hoci podľa
výsledkov dokazovania vykonaného v trestnom konaní mal byť výrazne pod vplyvom alkoholu (hladinu
alkoholu vo výške 2,7 promile v krvi nie je možné hodnotiť inak), ani len zďaleka žalovaný neutrpel také
ťažké zranenia, ako poškodená. Pred nehodou nejazdil rýchlo a už samotná tá skutočnosť, že bol v

takom stupni opitosti a ona sa rozhodla i napriek tomu nastúpiť k nemu do auta a absolvovať jazdu
trvajúcu desiatky kilometrov zakladá záver o spoluzavinení poškodenej. Ak túto skutočnosť žalobca
nezohľadnil pri ustaľovaní rozsahu plnenia, nemôže sa dôvodne dožadovať v tejto výške regresného
nároku. Konštatuje, že on nemal žiadnu šancu vedieť a túto možnosť nemá ani teraz, nevie, či a v akom
rozsahu sa bude krátiť regresný nárok žalobcu uplatnený voči jeho osobe a preto sa nemohol dostať

ani do omeškania s plnením.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak konajúci súd dospeje aspoň k čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby,
žiada o primerané zníženie regresného nároku v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka na základe
analógie zákona. Ako je to zrejmé, z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, pričom vezme zreteľ najmä na osobné a

majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby,
ktorá bola poškodená s tým, že zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Je nepochybné, že škodu (vznik regresného nároku) nespôsobil úmyselne, ako aj to, že je úplne
bezmajetný a že má jediný príjem zo závislej činnosti na základe dohody o pracovnej činnosti v rámci
vedľajšieho pracovného pomeru, pričom sa stará o svoju matku vyššieho veku s podlomeným zdravím.

Keď to bude možné, zaťaží sa aj úverom, len aby som mohol poškodenú odškodniť titulom bolestného.
Prisúdenie nároku v zmysle petitu žaloby žalobcu by bolo pre žalovaného bez akýchkoľvek pochýb
likvidačné a zároveň by to znamenalo, že by nemohol plniť v žiadnom rozsahu a aj prípadná exekúcia
voči nemu by bola bezúspešná. Žalovaný poukázal na pomery žalobcu, že ide o veľkú obchodnú
spoločnosť so základným imaním 27 816 488,20 eur, ktoré bolo v celom rozsahu splatené. Je zrejmé,

že ich pomery nie sú porovnateľné a žalobca by prípadné zníženie plnenia v zmysle požiadavky
žalovaného nijako nepocítil, a už vôbec nie výrazne negatívne. Požiadal, aby v prípade vyhovenia
žalobe v akomkoľvek rozsahu bolo mu umožnené plniť v splátkach s poukazom na skutočnosť, že
práve pre predmetnú dopravnú nehodu mu nebol predlžený pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú
s predchádzajúcim zamestnávateľom (u ktorého pracovala aj pani poškodená) a následne si vedel nájsť

len vedľajší pracovný pomer, čiže jeho zárobkové pomery nedovoľujú zaplatiť celú žalovanú čiastku
naraz. Skutočnosti, na ktoré vyššie poukazuje, považuje za také, ktoré zakladajú dôvod na aplikáciu ust.
§ 257 CSP a preto navrhuje o trovách konania rozhodnúť tak, že aj v prípade väčšieho úspechu žalobcu
v konaní oproti žalovanému nech sa mu prizná právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike (č.l. 55-57, totožné č. l. 58-61) uviedol, že nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001
Z. z. je charakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy
môže žalobca ako poisťovateľ uplatniť tento nárok. Uvedený okruh situácií nemožno rozširovať na
základe zmluvy. Rovnako však tiež toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce
právo poistiteľovi, ak sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovne podľa § 12 je limitovaný

výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy § 12 zákona
č. 381/2001 Z. z. Pre uplatnenie nároku žalobcu je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej
normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov
žalobcom, pričom obe tieto skutočnosti boli naplnené. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla je komplexná problematika, v ktorej sa prelínajú súkromnoprávne
vzťahy medzi poistiteľom a poisteným s verejnoprávnou reguláciou, ktorá je vzhľadom na závažnosť
a rozšírenosť problematiky nevyhnutná. Primárnym účelom poistenia nie je kompenzácia ujmy, ktorá

by vznikla poškodenému, ale majetkovej ujmy, ktorá by vznikla poistenému tým, že bola spôsobená
škoda. Inštitút postihu poistného plnenia potom slúži ako súbor regulačných noriem, ktoré vyhodnocujú
závažnosť konania poistených osôb resp. rozsah opomenutia ich povinností v súvislosti so vzniknutou
dopravnou nehodou. Ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. plní preventívnu funkciu, a má
na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov.

Rozsah poistenia zodpovednosti je upravený v § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom
poisťovateľ je povinný nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví. Rovnako tak má poistený z poistenia zodpovednosti právo (a poisťovateľ povinnosť),
aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky

starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Navyše je
viac ako zrejmé, že v prípade kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov, je žalobca
povinný vyhovieť žiadosti o vyplatenie poistného plnenia. Zákon nedáva žalobcovi žiaden priestor pre
vlastné posúdenie prípadu a tento je povinný vyhovieť subjektu (poškodenej), ktorý naplnil zákonné
predpoklady. Neprijateľnosť výkladu odobrujúceho akúkoľvek vlastnú voľnú úvahu zo strany žalobcu

zvýrazňuje aj jeho príkry rozpor s princípom predvídateľnosti a princípom právnej istoty. Žalobca preto
vyplatil preukázané nároky vyplývajúce z poškodenia zdravia poškodenej. Žalobca poukazuje na to, že
žalovaný nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Pri posudzovaní dôkazného bremena
na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že
neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno

spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z
31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Dôkazné bremeno sa v rozsahu jeho skutkových tvrdení presúva
na žalovaného, žalobca preto žiada podanej žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.01.2025, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu.

8. Zástupcovia strán sporu na pojednávaní zotrvali na svojich písomných podaniach doložených do
spisu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených do spisu a to
poistnou zmluvou č. 7060596860 č. l. 14-16, hlásením škodovej udalosti č. l. 17-21, uznesením OR PZ
v Trebišove, ČVS: ORP-97/1-VYS-TV-2021 č. l. 22-26, listom poškodenej adresovaného žalobcovi č. l.
29-30, výpisom z účtu žalobcu č. l. 31, výzvou na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia č.

l.32, doručenka č. l. 33, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Súd zo svojej činnosti zistil a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, že žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/60/2021 zo dňa 11.01.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.08.2022, sp. zn. 6To/32/2022 uznaný za vinného z prečinu

ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa dopustil tým, že dňa
26.02.2021 v čase o 05.00 hod. viedol v stave vylúčujúcom spôsobilosť po požití alkoholických nápojov,
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf B. H. I. v obci Zemplínska Teplica v smere od obce Egreš na
mesto Košice, kedy zišiel s vozidlom mimo vozovku a narazil najprv do dopravnej značky a potom
do objektu murovanej kaplnky, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia inej osoby. Týmto rozsudkom bol

žalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov s podmienečným odkladom a
určením skúšobnej doby na 30 mesiacov. Zároveň žalovanému bol uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere štyroch rokov.

11. Z poistnej zmluvy č. 7060596860 o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 01.10.2014 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi
poisťovateľom ČSOB poisťovňou, a.s. Bratislava a poistníkom, držiteľom vozidla A. B. so začiatkom
poistenia dňa 02.10.2014 na dobu neurčitú.12. Z hlásenia škodovej udalosti zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že dňa 26.02.2021 došlo ku vzniku škody,
miesto vzniku škody Hlavná ulica, Zemplínska Teplica. Vodičom v čase nehody bol žalovaný A. B.,
poškodená F. G..

13. Z listu zo dňa 06.07.2022 adresovaného poškodenou žalobcovi vyplýva, že poškodená si voči
žalobcovi uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č.
14/2022 J. A. K. sumu 71.092,97 eur za 2935,30 bodov pri hodnote jedného bodu 24,22 eur.

14. Z výpisu účtu žalobcu (č. l. 31) vyplýva, že žalobca poškodenej F. G. dňa 20.12.2022 poukázal sumu
43.667 eur ako poistné plnenie.

15. Výzvou zo dňa 19.12.2022 adresovanou žalovanému (č. l. 32) si žaloba voči žalovanému uplatnil
nárok na náhradu poistného plnenia, nakoľko zo záverov vyšetrovania poistnej udalosti vyplynulo, že
žalovaný motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykovej látky, pričom žalobca za žalovaného nahradil

poškodenej z poistnej zmluvy č. 7060596860 formou poistného plnenia sumu vo výške 43.667 eur.
Zároveň žalovaného vyzval, aby túto sumu uhradil do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa
pripojenej doručenky (č. l. 33) žalovaný výzvu prevzal dňa 29.12.2022.

16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d) ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

18. Pod3a § 12 ods. 1 písm. a) zák. e. 380/2001z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Pois?ovate3 má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho easti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

19. Pod3a el. 17 základných princípov zákona e. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ialej len
„CSP“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola eo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytoeným prie?ahom, koná hospodárne a bez zbytoeného a neprimeraného za?ažovania strán sporu
a iných osôb.

20. Pod3a § 187 ods. 1 a 2 CSP, za dôkaz môže slúži? všetko, eo môže prispie? k náležitému objasneniu
veci a eo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, ureí ho súd.

21. Pod3a § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí pod3a svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, eo vyšlo poeas konania
najavo. Vierohodnos? každého vykonaného dôkazu môže by? spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

22. Žalobca si podanou žalobou voei žalovanému uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré
za neho uhradil poškodenej F. G., za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z dôvodu, že
poistník – žalovaný škodu spôsobil prevádzkou motorového vozidla, prieom žalovaný viedol motorovévozidlo pod vplyvom návykovej látky. Sporné medzi stranami sporu nebolo, že došlo ku škodovej
udalosti, spornou bola výška vyplateného poistného plnenia.

23. Žalobca ako pois?ovate3 a žalovaný ako poistník platne uzatvorili poistnú zmluvu, v ktorej si
vymedzili vzájomne rozsah svojich práv a povinností.

24. Predpokladom vzniku nároku pois?ovate3a pod3a § 12 ods. 1 písm. a) zákona e. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že pois?ovate3 vyplatil poškodenému za poistné plnenie z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v ease, kei nastala poistná udalos?,
poistník viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Zákon uvádza, že náhradu poistného
plnenia si žalobca môže uplatni? voei poistníkovi.

25. Z okolnosti prejednávanej veci vyplýva, že predmetom sporu je regresný nárok týkajúci sa

vyplatenéhopoistnéhoplneniapoškodenejF.G.zas?aženiespoloeenskéhouplatneniavovýške43.667
eur z poistnej udalosti, poistnej zmluvy e. 7060596860 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla K. XXXXX uplatnený proti škodcovi za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. V konaní bolo preukázané, že poistníkom motorového
vozidla, ktoré spôsobilo škodu, je žalovaný.

26. Skutočnosť, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je preukázaná právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Trebišov 5T/60/2021.

27. V prejednávanej veci žalobca preukázal, že z poistnej zmluvy č. 7060596860 bolo žalobcom za

žalovaného vyplatené z poistnej udalosti poškodenej F. G. plnenie vo výške 43.667 eur, a to ako
sťaženie spoločenského uplatnenia priznané na základe lekárskeho posudku MUDr. Juliana Tkáča.
Žalobca v rámci plnenia si povinnosti z poistnej zmluvy, uhradil poškodenej túto sumu a v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zák. č. 381/2001 Z.z. má právo tento nárok ako regres vymáhať od toho, za
ktoréhovyplatilpoistné,vdanomprípadeodžalovaného,ktorýviedolmotorovévozidloadňa26.02.2021

spôsobil dopravnú nehodu, pričom motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykovej látky.

28. Obrana žalovaného spoeívala v spoluzavinení poškodenej, nako3ko poškodená nebola pripútaná
bezpeenostným pásom, eo má vplyv na rozsah a závažnos? jej zranení, tiež nato, že škodu nespôsobil
úmyselne, ako aj to, že je úplne bezmajetný a že má jediný príjem zo závislej einnosti na základe dohody

o pracovnej einnosti v rámci ved3ajšieho pracovného pomeru, prieom sa stará o matku vyššieho veku
s podlomeným zdravím a tiež žalovaný poukázal na nepriaznivé majetkové pomery. Navrhol, aby súd
uplatnený nárok primerane znížil a umožnil mu v prípade, ak súd žalobcovi prizná aspoo eiastoený
nárok, dlžnú sumu zaplati? v mesaených splátkach po 100 eur.

29. V prejednávanej veci z listinného dôkazu a to listu poškodenej zo doa 06.07.2022 adresovaného
žalobcovi oznaeeného ako uplatnenie nároku za s?aženie spoloeenského uplatnenia a výzva na úhradu
vyplýva, že poškodená si voei žalobcovi uplatnila nárok ako náhradu za s?aženie spoloeenského
uplatnenia za 2935,30 bodov pri hodnote jedného bodu 24,22 eur, sumu 71.092,97 eur na základe
znaleckého posudku e. 14/2022 znalca J. A. K., prieom z výpisu z úetu žalobcu tiež vyplýva, že žalobca

poškodenej poukázal plnenie vo výške 43.667 eur, ktorá suma je aj predmetom tohto konania po
odpoeítaní sumy 100 eur, ktorú žalovaný zaplatil doa 03.05.2023 po dorueení výzvy na zaplatenie.

30. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 5T/60/2021 zo dňa 11.01.2022, s ktorého závermi o
vine a treste je súd viazaný, nebolo konštatované spoluzavinenie poškodenej. Z rozsudku vyplýva, že

žalovaný na pojednávaní vo veci 5T/60/2021 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorého sa mal
dopustiť dňa 26.02.2021, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a pri dopravnej nehode
došlo k poškodeniu zdravia poškodenej F. G.. Súd v trestnom konaní preto nevykonával dokazovanie
ohľadom viny či neviny žalovaného, súd sa v trestnom konaní zaoberal iba výškou trestu.

31. Súd rozhodujúci o nároku pois?ovate3a v zmysle § 12 zákona e. 381/2001 Z. z. nemôže skúma?
a pri rozhodovaní o nároku prihliada? nato, ei výška sumy uplatneného nároku pois?ovate3om proti
poistníkovi, resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieei sa
zmyslu a úeelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže urei? a prípadne zníži?výšku uplatoovaného nároku v zmysle § 12 zákona e. 381/2001 Z. z. aj pod hornú hranicu uplatneného
nároku, ktorou je úhrn poistných plnení je pois?ovate3 (R 64/2020).

32. Výklad predmetného zákonného ustanovenia je všeobecnými súdmi ustálený a pod3a súdnej praxe
v prípade vzniku nároku pois?ovate3a na náhradu poistného plnenia alebo jeho easti proti poistníkovi,
ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 1
písm. a) – h) zákona o PZP, súd v uvedenom prípade skúma len naplnenie podmienok vzniku a danosti
takéhoto nároku a nie výšku uplatneného nároku. Regresný nárok pois?ovne v zmysle tohto ustanovenia

je osobitným nárokom pois?ovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru a vzh3adom na
osobitnú povahu tohto nároku súd nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia pod3a § 12
ods. 1 a 2 cit. zákona zníži? výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho easti,
aplikujúc zásadu primeranosti, ei iné kritéria, ktoré právna norma neobsahuje, keiže takéto oprávnenie
súdu nevyplýva ani zo zákona o PZP, ei iného právneho predpisu. Jediným oprávneným na ureenie
výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho easti je pois?ovate3 ako nosite3 tohto subjektívneho práva

vyplývajúceho z poistného pomeru a zo zákona o PZP.

33. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/23/2017 zo dňa 10.04.2018, v
ktorom odvolací súd poukázal na ustálenú súdnu prax a na právny názor vyslovený v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 653/2015-33 a uviedol, že ani súd nemôže pri tom, keď stanoví výšku regresného

nároku žalobca, aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka.

34. Postihové právo poisťovateľa proti poistníkovi na náhradu toho, čo za neho vyplatil alebo jej časti,
nie je právom na náhradu škody, ale ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu
založeného poistnou zmluvou. Z uvedeného dôvodu nie je súd oprávnený použiť moderačne oprávnenie

podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Je iba na úvahe poisťovateľa v akej výške uplatní postih proti
poistníkovi. V danom prípade bol uplatnený regresný nárok vo výške 43.667 eur, a to pre závažné
porušenie povinnosti žalovaným, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

35. Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia sa počas predchádzajúcej právnej úpravy (vyhlášky

č. 432/1991 Zb.) zaoberal najvyšší súd aj v rozsudku z 23. novembra 2004, sp. zn. 1MCdo/3/2004,
v ktorom dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č.
423/1991 Zb. je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného vzťahu
a nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. V rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 11.12.2019, sp. zn. 4Obdo/84/2018, publikovanom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 64/2020, vyslovil právnu vetu v znení
„súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. nemôže skúmať a pri
rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom proti poistníkovi
resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu
a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku

uplatňovaného nároku v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. aj pod hornú hranicu uplatneného nároku,
ktorou je úhrn poistných plnení je poisťovateľ.

36. Ústavný súd uznesením z 25. mája 2021 sp. zn. IV. ÚS 281/2021 odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu z 11.12.2019 sp. zn. 4Obdo/84/2018. Z jeho záveru

vyplýva, že „najvyšší súd sa neobmedzil na výlučné použitie jazykového výkladu a doplnil ho historickým
výkladom, porovnaním súčasného znenia zákona s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá bola
čiastočne prevzatá. Posudzovaný nárok na regresnú náhradu posúdil aj v širších súvislostiach právneho
poriadku, odlíšil ho od náhrady škody a zmluvnej pokuty, s ktorými právny poriadok často spája
moderačné právo súdu. Finálny záver o nemožnosti aplikovania sudcovského moderačného práva

na regresnú náhradu sa ústavnému súdu nejavil byť nesúrodým prvkom v tomto odvetví právneho
poriadku“.

37. Napriek tomu, že súd nie je oprávnený v tomto konaní použiť ust. § 450 Občianskeho zákonníka,
nejaví sa súdu tento regres, teda to čo požaduje žalobca od žalovaného za neprimerané, a to s

poukazom na vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky.

38. Zmyslom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je okrem zabezpečenia náhrady škody poškodenému, i poistenie zodpovednostizodpovedných subjektov proti následkom zvýšeného rizika spojeného s prevádzkou motorových
vozidiel. Postihové právo poisťovateľa proti poistenému je zvláštnym, originálnym nárokom, ktorý nie
je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil. Predpokladom

jeho vzniku je skutočnosť, že poisťovateľ plnil poškodenému z dôvodu vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a z tohto dôvodu poskytol poistné plnenia poškodenému.
Poistenie sa vzťahuje na povinnosť poisteného nahradiť škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za podmienok vyplývajúcich z § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.. Regresný nárok poisťovne
nemá povahu práva na náhradu škody, lebo je originálnym právom poisťovateľa voči poistenému,

preto vylučuje aplikáciu ustanovenia § 450 OZ, ktorého zmyslom je zníženie náhrady škody z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

39. Pokiaľ žalovaný namietal mieru spoluzavinenie poškodenej, napriek tomu ako už bolo vyššie
uvedené, že súd nie je oprávnený znížiť výšku žalovanej sumy, pretože nie je predmetom konania
v danom prípade náhrada škody, ale osobitný nárok poisťovne (regresný) na náhradu plnenia,

ktoré vyplatila poškodenej, súd uvádza, že v trestnom konaní nebolo konštatované spoluzavinenie
poškodenej.

40. S poukazom na vyššie uvedené ako aj citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít súd žalobe
žalobcu vyhovel a žalovanému uložiť povinnosť tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

41. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku, súd mu uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 43.567 eur odo dňa 04.05.2023, t. j. odo dňa
nasledujúceho po zaplatení sumy 100 eur zo strany žalovaného, ktorú žalovaný zaplatil dňa 03.05.2023.

44. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní žiadal, aby
mu súd v prípade vyhovenia žaloby umožnil plniť v splátkach s poukazom na skutočnosť, že v dôsledku

predmetnej dopravnej nehody mu nebol predlžený pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, jeho
zárobkové pomery mu teda nedovoľujú zaplatiť celú žalovanú čiastku naraz, je bezmajetný, má jediný
príjem zo závislej činnosti na základe dohody o pracovnej činnosti v rámci vedľajšieho pracovného
pomeru, pričom sa stará o svoju matku vyššieho veku s podlomeným zdravím. Na pojednávaní dňa
14.01.2025 zástupca žalovaného navrhol výšku mesačnej splátky 100 eur.

45. Zástupkyňa žalobcu k návrhu žalovaného uviedla, že žalovaný nepreukázal svoje majetkové ani
príjmové pomery, v konaní je zastúpený právnym zástupcom a preto nesúhlasila, aby za účelom
preukázania majetkových pomerov žalovaného súd pojednávanie odročil. Ďalej zástupkyňa žalobcu
uviedla, že žalobca požaduje splatenie dlžnej sumy v lehote najviac dvoch rokov a navrhovaná suma

100 eur mesačne je nízka naproti uplatnenému nároku 43.556 eur.

46. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Umožnenie žalovanému zaplatenie peňažného
plnenia v splátkach je vždy zásahom do práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia

v primeranom čase. Takýto zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných
podmienok, pričom finančná situácia žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o
povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné
prihliadať nielen na majetkové pomery žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia a na ochranu
práv a záujmov žalobcu, teda, či zdržaním v plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú

mieru alebo bezdôvodne dotknuté jeho záujmy.

XX. Žalovaný v konaní pred súdom nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie svojich
tvrdení o svojej finančnej a osobnej situácii. Svoje tvrdenia, ktoré podľa neho odôvodňujú povoleniesplatiť žalobcovi priznané plnenie v splátkach, tak nijako nepreukázal. Súd zdôrazňuje, že žalovaný už
vpodanomodpore,akotosúduviedolvyššiežiadal,abymusúdumožnilvprípade,akbudezaviazanýna
zaplatenie dlžnej sumy, zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach, avšak do spisu nepredložil listinné

dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a neurobil tak ani do pojednávania súdu dňa 14.01.2025, pričom
žalovaný je v konaní od začiatku zastúpený právnym zástupcom, ktorému splnenie takejto povinnosti
musí byť zo svojej profesijnej činnosti známe. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nebol
preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné žalovanému povoliť splniť žalobcovi priznané
peňažné plnenie v splátkach. Žalovanému však nič nebráni, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa

obrátil priamo na žalobcu so žiadosťou o poskytnutia splátkového kalendára.

48. O trovách konania súd rozhodol pod3a týchto ustanovení:

Pod3a § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.

Pod3a § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len eiastoený, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Pod3a § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie koneí.

Pod3a § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Súdvprejednávanejvecinevzhliadolžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozrete3aanivýnimoenos?prípadu
(§ 257 CSP), pre ktoré by úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný
v konaní navrhol neprizna? úspešnej strane v konaní náhradu trov konania.

Úeelom ust. § 257 CSP je umožni? súdu zmierni? dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov

konania zavedením moderaeného a absolueného práva.

V sporových konaniach sa oh3adom náhrady trov konania uplatouje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zis?uje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný

úspech vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa
jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých úeelne vynaložených trov voei protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Aplikácia ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, kei síce súd naplnil všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania pod3a § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zrete3a, pre ktoré náhradu trov celkom alebo seasti neprizná.

V súvislosti s požiadavkou žalovaného na nepriznanie náhrady trov konania protistrane aj pre dôvody
hodné osobitného zrete3a súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.

1 CSP). Súd výnimoene neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zrete3a.
Znamená to, že súd nemusí zaviaza? neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí
zaviaza? stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpoveda? osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ma? vždy výnimoený charakter (pozri na pr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania pod3a § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zrete3a a výnimoené okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zrete3a, ani výnimoené okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu
prax, dnes už ustálenú (vii rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 ei 3

MCdo 46/2012), pod3a ktorej nemožno § 257 CSP považova? za ustanovenie, ktoré by zakladalo vo3nú
možnos? aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, pod3a ktorého je súd povinný skúma?,
ei v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zrete3a, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradi? trovy konania výnimoene prihliadnu?. Túto normu preto nie je možnéinterpretova? tak, že je aplikovate3ná kedyko3vek a bez zrete3a na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zrete3a môže dôjs? vo vz?ahu k ureitým druhom
konania alebo ureitej procesnej situácii, kde sa tieto easto vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom

tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúma?, ei nejde o výnimku
z výnimky, ei teda na ponechanie úeinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické
pravidlo, ktoré by sa uplatoovalo vo vz?ahu k ureitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného
súdu ER, III. ÚS 292/07, ei I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie 3ubovôle zo strany súdu
(pozri nález Ústavného súdu ER, III. ÚS 727/2000).

Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmieroovanie alebo odstraoovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (nález Ústavného súdu ER, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodouje ani fakt, že
strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zví?azila, je
lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúži? na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokia3 ide o vedenie konania a jeho výsledok.

Žalovaný v tomto konaní bol už od zaeiatku tohto konania zastúpený právnym zástupcom, prieom
žalovaný prostredníctvom zástupcu v súvislosti s aplikovaním ust. § 257 CSP poukázal iba na
skutoenos?, že žalovaný je nemajetný, má iba ved3ajší pracovný pomer a stará sa o matku vyššieho
veku.

V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP v
danom prípade naplnené nie sú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.