Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010356
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku,PhD. a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin výroby
detskej pornografie podľa § 368 ods.1, ods.2 písm. a), b), c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa
10. septembra 2025, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 16.4.2025, sp. zn. 2T/55/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), e), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/55/2024 zo dňa 21.11.2024, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4To/15/2025 zo dňa 26.2.2025, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný vinným
z pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods.1 Tr. zák., pokračovacieho
prečinu prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370
ods.1 Tr. zák., pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1, ods.2 písm. a), b),
c) Tr. zák., s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201b ods.1 Tr.

zák., zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1 Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods.1 Tr. zák. ukladá obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. C. E.
XXX/XX, podľa § 368 ods.2 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák., § 41 ods.2 Tr. zák. a § 39 ods.1, ods.5 Tr. zák.
v znení účinnom od 6.8.2024 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v
trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 51 ods.3 písm. b) Tr. zák. ukladá obžalovanému zákaz požívania návykových látok.

Podľa § 51 ods.4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému písomne sa ospravedlniť za svoje konanie zákonným
zástupcom poškodených:
- F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. XX,
- B. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. XX,

- B. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. X.

Podľa § 51 ods.4 písm. h) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods.2 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 74 ods.1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné

liečenie sexuologické ambulantnou formou.Inak ostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný s poukazom na právoplatne uznanú vinu, právoplatný výrok o

treste prepadnutia veci a právoplatný výrok o uplatnenom nároku na náhradu škody z rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/55/2024 zo dňa 21.11.2024, ktorým bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr.
zákona, pokračovacieho prečinu prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom
predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zákona, pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa §
368 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zákona s použitím § 138 písm. j) Tr. zákona, prečinu sexuálneho

zneužívania podľa § 201b ods. 1 Tr. zákona, zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.
zákona a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému podľa §
368 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 6.8.2024 úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie obžalovaný voči výroku o treste. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
prokurátorprotivýrokuotresteaneuloženiuochrannéhoopatrenia,ochrannéhosexuologickéholiečenia
ambulantnou formou.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nie je mu zrejmé, ak sa v minulosti nedopustil

žiadnej trestnej činnosti, žalovaná trestná činnosť v tejto prejednávanej trestnej veci je jediným excesom
z jeho správania, pred čím sa ide vlastne spoločnosť chrániť týmto prísnym nepodmienečným trestom
odňatia slobody v zmysle rozsudku, ak v jeho osobe ide o osobu, ktorá má čistý výpis z registra trestov,
v minulosti nebol preiednávaný v žiadnej inej trestnej veci, žije usporiadaným spôsobom života, o čom
svedčí fakt, že pracuje 13 rokov u toho istého zamestnávateľa v IT oblasti, má kúpenú nehnuteľnosť v

ktorej býva, živí rodinu a je plnohodnotne začlenený do spoločnosti.
V ďalšom poukázal na odstup času od spáchania skutkov v zmysle obžaloby, teda ubehli takmer 4 roky
počas ktorých sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Ak sa nedopustil nikdy v minulosti žiadnej trestnej
činnostiazároveňtakmer4rokypoichspáchaní,jedoslovanelogické,prečobymalvbudúcnostipáchať
údajnú hypotetickú trestnú činnosť, ak v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody s

jeho podmienečným odkladom by predmetné pre neho znamenalo jasnú hrozbu, že v prípade porušenia
skúšobnej doby v čase podmienečného odkladu, by došlo k premene a teda nastúpil by na výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
S poukazom na predmetné nesúhlasí s tým, že by bolo potrebné chrániť spoločnosť pred niekým u koho
tu nie je možné vidieť predpoklad, že by mal páchať trestnú činnosť. Naopak je prínosom pre spoločnosť,

ak je 13 rokov zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, sú zaňho odvádzané odvody, okrem iného aj
dane, čo je v konečnom dôsledku zdrojom príjmov pre štátny rozpočet.
Oproti poslednému hlavnému pojednávaniu v jeho prípade došlo k zmene a teda k tomu, že sa oženil s
jeho snúbenicou dňa 09.05.2025 s ktorou vychováva ich spoločnú maloletú dcéru.
Vďalšomodkázalnasvojuzáverečnúreč,kdeuviedol,žejemuľútotejtosituácie,naktorúbolnavedený,

bol to skrat, pričom jasne uviedol, že sa to už opakovať' nebude a v žiadnom prípade nechce pokračovať
v trestnej činnosti, chce sa venovať rodine. Aj samotné uzatvorenie manželského zväzku by pre súd
malo byť zárukou, že v jeho osobe nemá hrozbu, ale naopak, človeka s hodnotami, aby vychovával
maloletú dcéru v manželskom zväzku. V prípade platnosti nepodmienečného trestu odňatia slobody, by
to znamenalo, že by prišiel o prácu, zázemie, možnosť byť s rodinou, polročnou dcérou, nemohol by

živiť rodinu, a teda prišiel by takmer o všetko.
Má za to, že účel trestu musí reflektovať na vyššie uvedené, t.j. že by trest nemal postihovať rodinu.
Je presvedčený, že pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody sa súd prvej inštancie
nedržal pokynu Krajského súdu v Košiciach, ktorý uviedol, že bude okrem iného potrebné zohľadniť tú
skutočnosť, že trest má postihnúť iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2T/55/2024 - 774 zo dňa 16.04.2025 v napadnutej časti výroku o
treste, a sám aby Obžalovanému uložil primeraný trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej

zákonným ustanovením s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že základnou funkciou trestu je represívna
funkcia (zabránenie v možnej trestnej činnosti), popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia
tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov

- potenciálnych páchateľov (generálna prevencia).
Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, berúc do úvahy trestnú sadzbu
v rozmedzí 7 až 12 rokov, stanovenú pre čin najprísnejšie trestný s ohľadom na tú skutočnosť,
že obžalovaný sa v priebehu dvoch mesiacov dopustil štyroch skutkov so stupňujúcou sa intenzitou
sexuálneho charakteru, a to vo vzťahu k trom maloletým deťom (mladším ako 12 rokov), čím tak naplnil
zákonné znaky piatich trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a proti iným právam a slobodám (z toho

troch zločinov), však podľa názoru prokurátora nespĺňa funkciu generálnej prevencie voči potenciálnym
páchateľom.
Zároveň, zohľadniac spôsob spáchania činu obžalovaným, početnosť útokov v priebehu krátkeho
obdobia a možnosť obžalovaného požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 66 ods.

1 písm. c) Tr. zák. sa tak uložený trest vo výmere 36 mesiacov javí neprimerane nízkym.
Samosudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves sa opätovne pri svojom rozhodovaní nestotožnila s
návrhom prokurátora na uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou podľa § 73
ods. 2 písm. b) Tr. zákona a pre nesplnenie zákonných podmienok s poukazom na „len“ potenciálnu
nebezpečnosť obžalovaného na slobode zo sexuologického hľadiska ho obžalovanému neuložila.

Vzhľadom na uvedené dáva do pozornosti výsluch znalca I. J. I. D. J. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 21.11.2024, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že sexuálna deviácia (ktorou obžalovaný trpí) je
taký charakter sexuality, ktorý sa celoživotne prejavuje preferenciou nejakých neobvyklých sexuálnych
aktivít. Tých sexuálnych aktivít môže byt' v zmenenom objekte, môže to byť dieťa alebo môže to byť
zmena v štýle realizácie sexuality, ako sadomasochizmus, exhibicionizmus a pod. Zároveň potvrdil, že

sexuálna deviácia patrí do medzinárodnej klasifikácie chorôb, patrí medzi poruchy psychosexuality, čiže
ako duševné poruchy v širšom zmysle slova.
Aj keď znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že pobyt obžalovaného na slobode je potencionálne
nebezpečný, zároveň uviedol, že tá preferencia obžalovaného je tam neštandardná, vymyká sa norme,
riziko recidívy tam nejaké je, najmä, ak obžalovaný nenadobudne nejaký náhľad a presnú úvahu

alebo presný plán ako realizovať tú sexualitu v medziach zákona. Taktiež potvrdil, že ten náhľad by
obžalovaný mohol dosiahnuť práve absolvovaním ambulantného sledovania. Aj keď podľa vyjadrenia
znalca, nebezpečnosť obžalovaného pre spoločnosť nie je na akútnej úrovni, predsa len je prítomná,
sám znalec potvrdil, že riziko nebezpečnosti obžalovaného pre spoločnosť tam je a ochranným liečením
ambulantnou formou možno to riziko ešte znížiť. Uvedené skonštatoval aj znalec J. K. C. z odboru

psychológia, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 4/2024 vyhodnotil riziko násilného sexuálneho
správania obžalovaného v budúcnosti ako stredne vysoké, ak však obžalovaný úspešne absolvuje
ochranné sexuologické liečenie, ktoré odporúča, získa náhľad na svoju sexuálnu deviáciu a riziká s ňou
spojené, vtedy bude riziko ďalšieho sexuálne delikventného správania nízke.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, sám vo veci

rozhodol a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo vyššej výmere a ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné a taktiež odvolanie prokurátora je z časti dôvodné.

Krajský súd už vo veci rozhodoval, a to uznesením sp. zn. 4Tdo/15/2025 zo dňa 26.2.2025, ktorým
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s uložením trestu podľa
Trestného zákona účinného v čase, kedy boli činy spáchané, a to vzhľadom na nové ustanovenie § 39
ods. 5 Tr. zákona účinného od 6.8.2024, podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávanímôže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, čo je priaznivejšia právna úprava a preto uložený trest vyhodnotil ako nezákonný s
potrebou vykonania ďalšieho dokazovania za účelom zákonného rozhodnutia o výroku o treste, resp. za

účelom zákonného rozhodnutia o výroku o ochrannom liečení a uložil prvostupňovému súdu pri ďalšom
rozhodovaní o výroku o treste postupovať v zmysle § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona resp. aj iných ustanovení
o mimoriadnom znížení trestu, v rámci ktorých bude okrem iného potrebné zohľadniť tú skutočnosť,
že trest má postihnúť iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Zároveň uložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie prečítaním uznesenia o začatí trestného
stíhania OR PZ Spišská Nová Ves sp. zn. ORP-163/2-VYS-SN-2024 vo veci trestného činu podvodu,
zabezpečiť aj prípadné uznesenie o vznesení obvinenia, resp. iné meritórne rozhodnutia v tejto veci,
zabezpečiť do spisu rodné listy maloletých detí, a to mal. dcéry priateľky obžalovaného, o ktorú sa
obžalovaný stará, ako aj maloletého dieťaťa, ktoré sa malo narodiť v mesiaci december priateľke
obžalovaného, keďže aj tieto dôkazy majú vplyv na uloženie trestu a sú dôležité najmä z hľadiska

individualizácie trestu.
Vzhľadom na výsluch znalca I. J. I. D., J. a znalca J. K. C. na hlavných pojednávaniach a skutočnosti
uvedené prokurátorom v odvolaní ohľadne neuloženia ochranného liečenia uložil prvostupňovému
súdu opätovne zvážiť prípadné uloženie ochranného liečenia obžalovanému, uloženie ktorého sa javí
krajskému súdu na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, ako dôvodné.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania rozhodol tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku.

Na základe podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora krajský súd skúmal len zákonnosť výroku
o treste a spôsobu jeho výkonu, vrátane zákonnosti postupu prvostupňového súdu pri neuložení
ochranného liečenia, bez skúmania zákonnosti o výroku o vine, keďže obžalovaný na hlavnom

pojednávaní vykonal prehlásenie o vine už na prvom hlavnom pojednávaní, ktoré súd prijal, na základe
čoho sa stal tento výrok právoplatný, v dôsledku čoho súd nevykonával dokazovanie o vine.

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že prvostupňový súd v rámci doplnenia dokazovania po zrušení
prvotného rozsudku a vrátení veci k ďalšiemu konaniu vykonal dôkazy v zmysle zrušujúceho uznesenia,

avšak následne nepostupoval dôsledne v zmysle tohto uznesenia a preto krajský súd opätovne zrušil
napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonanými dôkazmi pred zrušením prvotného rozsudku
a ich doplnením po zrušení tohto rozsudku v zmysle pokynu krajského súdu dostatočne zistil skutkový

stav, potrebný pre objektívne rozhodnutie o výroku o treste, ev. výroku ohľadne ochranného liečenia,
avšak následne tento skutkový stav nedostatočne a nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho uložil
obžalovanému nezákonný trest a nezákonne rozhodol aj neuložením obžalovanému prokurátorom
navrhnutého ochranného liečenia.
Prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 34 ods.1 – 4 Tr.

zák., § 39 ods.5 Tr. zák.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu okrem iného správne poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný
spáchal 4 skutky, spáchaním ktorých naplnil znaky skutkových podstát 6 trestných činov, z toho 3
zločinov, t.j. dopustil sa pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr.

zák. a pokračovacieho prečinu prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom
predstavenípodľa§370ods.1Tr.zák.,zpokračovaciehozločinuvýrobydetskejpornografiepodľa§368
ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., prečinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201b ods. 1 Tr. zák., zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Následne podľa odôvodnenia prvostupňového súdu ukladal trest obžalovanému v zmysle zrušujúceho
uznesenia podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2025 s poukazom na názor krajského súdu, že
v dôsledku ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona účinného od 6.8.2025 je táto právna úprava pre
obžalovaného priaznivejšia.
Napriek tomuto konštatovaniu však pochybil prvostupňový súd, ak pri ukladaní trestu nepoužil aj toto

ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, keďže obžalovaný vykonal prehlásenie o vine na hlavnom
pojednávaní, ktoré má aj u neho vplyv na ukladanie trestu.
Podľa tohto ustanovenia - § 39 ods.5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd
uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnejsadzby a pri trestných činoch, uvedených v odseku 3 písm.a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20
rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu podľa ods.1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu

podľa odseku 3.
Krajský súd nezistil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva dôvod, pre ktorý
prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepoužil aj toto ustanovenie.

Správne postupoval prvostupňový súd, ak pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a ak podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na základe čoho u obžalovaného

zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák,, a to že viedol doposiaľ riadny život, poľahčujúcu
okolnosťpodľa§36písm.l)Tr.zák.,atožesakspáchaniutrestnýchčinovpriznalaúprimneichoľutoval,
ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - že sa dopustil viacerých trestných činov.
Následne však pochybil, pretože nedostatočne sa vysporiadal s konkrétnymi okolnosťami v zmysle
ustanovenia § 34 ods.4 Tr. zák. v tomto prípade.

Taktiež pochybil, ak tieto poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uviedol do výroku o treste, pretože tieto
okolnosti boli povinnou súčasťou výroku o treste len podľa Trestného zákona, úč. do 6.8.2024. Podľa
nového Trestného zákona, účinného od 6.8.2024 konkrétne poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti nie
sú súčasťou výroku o treste a súd ich rozoberie v odôvodnení rozsudku.
Zároveň pochybil prvostupňový súd pri ukladaní trestu, pretože nepostupoval dôsledne v zmysle

ustanovenia § 34 ods.3 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd po zrušení výroku o treste a spôsobu jeho výkonu v napadnutom rozsudku rozhodujúc
sám postupoval pri ukladaní trestu v súlade s ustanoveniami § 34 ods.1-4 Tr. zák., vrátane ods.3 tohto

ustanovenia. Krajský súd v nadväznosti na zrušený napadnutý rozsudok ukladal trest obžalovanému
podľa pre neho výhodnejšieho Trestného zákona, účinného od 6.8.2024 vzhľadom na možnosť
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods.1, 5 Tr. zák.

Krajský súd na jednej strane prihliadol na závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustil obžalovaný voči

maloletým osobám, na ktorú poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, pričom aj krajský
súd si je vedomý závažnosti trestnej činnosti, avšak na druhej strane prihliadol aj okolnosti prípadu
a osobu obžalovaného, ktorý sa priznal k trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutoval, prihliadol
na to, že bol navedený inou osobou na plnenie erotických úloh pre potešenie tejto osoby, v dôsledku
čoho mu bola doposiaľ neznámou osobou spôsobená škoda vo výške minimálne 45 000 eur, o čom

svedčí aj začaté trestné stíhanie a prebiehajúce vyšetrovanie v inej veci, že doposiaľ nebol súdne
trestaný, že je zamestnaný a je zamestnávateľom kladne hodnotený a prihliadnuc aj na prevažujúci
pomer poľahčujúcich okolností oproti priťažujúcim, ako ich ustálil aj prvostupňový súd.
Krajský súd však zároveň považuje za nevyhnutné prihliadnuť na ďalšie dôležité skutočnosti, a to, že
obžalovaný sa dňa 9.5.2025 oženil, dňa 27.11.2024 sa mu narodila dcéra, že je teda v súčasnej dobe

nielen manželom a otcom, ale zároveň aj jediným živiteľom rodiny vzhľadom na narodenie maloletej
dcéry a uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by nielenže stratila manželka obžalovaného
naurčitýčasobžalovaného,akomanžela,alemaloletádcérasvojhootcaataktiežrodinasvojhojediného
živiteľa, ktorý by následne prišiel aj o svoju prácu.

Krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery, okolnosti prípadu a vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že napriek závažnosti trestnej činnosti, na ktorú poukázal aj prvostupňový
súd, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a zároveň by bolo pre neho neprimerane prísne aj uloženie akéhokoľvek nepodmienečného trestu
odňatia a že v uvedenom prípade sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu

s použitím ustanovení § 39 ods.1,5 Tr. zák. a že je možné dosiahnuť účel trestu u obžalovaného aj
uložením maximálneho trestu odňatia slobody, nespojeného s výkonom trestu, t.j. trestu odňatia slobody
v trvaní 4 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov
a uložením ďalších povinností, uvedených vo výrokovej časti rozsudku.Krajský súd vzhľadom na podozrenie zo spáchania trestnej činnosti pod vplyvom omamných látok uložil
obžalovanému aj zákaz požívania návykových látok a zároveň mu uložil

povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Aj tento zákaz
a príkaz majú zabezpečiť, aby sa obžalovaný v budúcnosti nedopúšťal takejto trestnej činnosti.

Krajský súd taktiež prikázal obžalovanému písomne sa ospravedlniť za svoje konanie zákonným

zástupcom poškodených:
- F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. XX,
- B. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. XX,
- B. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. X.

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, pretože

obžalovanému ukladal trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom
a trest uložil za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je zločin podľa § 368 ods. 1,ods.
2 písm. a), b), c) Tr. zák..

Krajský súd považuje takto uložený maximálny podmienečný trest odňatia slobody s maximálnou

skúšobnou dobou s probačným dohľadom za správny a zákonný, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, ale zároveň vytvorí podmienky pre
jeho výchovu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti, aby viedol riadny život a súčasne takýto
trest odradí iných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti, čím bude splnený účel trestu nielen
z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Krajský súd sa zároveň stotožnil s odvolaním prokurátora ohľadne nezákonnosti postupu
prvostupňového súdu v súvislosti s neuložením ochranného liečenia prvostupňovým súdom s tým, že
v uvedenom prípade boli splnené zákonné podmienky pre uloženie ochranného sexuologického liečenia
ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Krajský súd považuje takýto postup prvostupňového súdu za nezákonný a preto sám rozhodol tak, že
podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou
formou.
Krajský súd poukazuje na výpoveď znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria,
sexuológia I. J. I. D., J., ktorý uviedol, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou sadomasochizmom,

s chýbaním averzií voči partnerom mužského pohlavia. Jeho pobyt na slobode z hľadiska
sexuologického môže byť na slobode potencionálne nebezpečný, ani do budúcna nie je možné
vylúčiť, že by sa mohol dopustiť obdobného konania. Navrhol mu uložiť ochranné sexuologické
liečenie v ambulantnej forme. Vykonané falopletyzmografické vyšetrenie poukázalo na preferenčnú
heterosexuálnu orientáciu, podporne svedčí aj pre to, že obvinený trpí sadomasochizmom. Obvinený je

konzumentom psychostimulancií - pervitínu, nemožno vylúčiť, že niektorých dielčích skutkov sa dopustil
pod vplyvom pervitínu, zníženie rizika protiprávneho konania do budúcna možno docieliť aj uložením
zákazu konzumu drog.
Znalec taktiež uviedol, že sexuálna deviácia je taký charakter sexuality, ktorý sa celoživotne prejavuje
preferenciu nejakých neobvyklých sexuálnych aktivít. Môže to byť v zmenenom objekte alebo môže

to byť zmena v štýle realizácie sexuality, to je sadomasochizmus, exhibicionizmus a podobne.
Duševné choroby sú v takom úzkom slova zmysle, kde patria psychózy, schizofrénia, bludová porucha,
schizoafektívna porucha. Ďalšou významnou kategóriou duševných porúch sú poruchy, kde je závažná
zmena intelektu, sú to hlavne retardácie a demencie. V širšom poňatí poruchy psychosexuality sú
zaradené do medzinárodnej klasifikácie chorôb, konkrétne sadomasochizmus je F65.8, je tam zaradený,

patrí to v širšom pohľade medzi poruchy psychosexuality, čiže ako na duševné poruchy v širšom slova
zmyslesadá natonazerať.Obžalovanýpočasvyšetreniaprejavilveľmidobrúspoluprácu,kritičnosťktej
situácii a už pri znaleckom vyšetrení mal zistenia dobrej spolupráce, náhľadu. Bolo by dobré ambulantné
sledovanie, aby mal v nejakom časovom intervale možnosť to s odborníkom sexuológom preberať.
Vzhľadom na výpoveď znalca, z ktorej vyplýva zaradenie choroby, ktorou trpí obžalovaný medzi duševné

poruchy, jeho v súčasnej dobe aj keď len potenciálne nebezpečný pobyt na slobode, sú splnené
zákonné podmienky pre uloženie ochranného liečenia a preto na základe splnenia týchto podmienok
a aj vzhľadom na návrh znalca súd uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou
formou, pretože krajský súd považuje pobyt obžalovaného na slobode bez ochranného liečeniavzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, znalcom konštatovanú duševnú poruchu za nebezpečný a toto
liečenie prispeje jednak k ochrane spoločnosti, ale aj samotnému obžalovanému k tomu, aby sa liečil
a aby sa viac nedopustil takejto, alebo obdobnej trestnej činnosti.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.