Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 15, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200515
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7822200515.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5C/15/2022

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: Carmeuse Slovakia,
s.r.o., Rozvojová 2/B, Košice-mestská časť Juh, IČO: 36 198 749, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. D.
XXX, zast.: JUDr. Jana Ježíková, advokátka, so sídlom Kúpeľná 487/19, Revúca, o negatívne určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

5C/15/2022

I. Súd u r č u j e, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti evidovanej
na liste vlastníctva č. XXX k. ú. E. ako parcela registra C-KN č. 461/50- ostatná plocha s výmerou 1508
m2, pod B 1 vo výške 1/3.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

5C/15/2022

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.3.2022 domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX k. ú. E. ako parcela

registra C-KN č. 461/50- ostatná plocha s výmerou 1508 m2, pod B 1 vo výške 1/3 a náhrady trov
konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vedený ako podielový spoluvlastník parcely v k. ú.
E., obec Slavec, okres F., parc. reg. C-KN č. 461/50- ostatná plocha, s výmerou 1508 m2, evidovanej
na liste vlastníctva č. XXX, spoluvlastnícky podiel v súčte 3/3 z celku. Spoluvlastnícky podiel pod B4
o veľkosti 1/3 k celku k danej nehnuteľnosti nadobudol titulom Kúpnej zmluvy č. 21, V 582/96, B 1, P

271/16-359-16. Žalovaný je na rovnakom liste vlastníctva evidovaný pod poradovým číslom B1 ako
podielovýspoluvlastník k tejto nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, pričom
uvedený spoluvlastnícky podiel mal nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod zn. V 1230/14-17/15. Hodnovernosť týchto údajov katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckehopodielu o veľkosti 1/3 k celku bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „katastrálny zákon“),
z dôvodu duplicity vlastníctva por. č. 4 – P 271/16 – 359/16. Argumentoval, že čiastočne odkúpené

nehnuteľnosti – diely boli majetkovoprávne vysporiadané Geometrickým plánom č.243-363-085/89,
vyhotoveným dňa 23.10.1989, vyhotoviteľom Geodézia, š.p. Prešov, HS 363, 048 01 F., autorizačne
overeným A. G. dňa 23.10.1989 a úradne overený Správou geodézie a kartografie Rožňava dňa
23.10.1989 (ďalej ako „Geometrický plán č. 243-363-085/89) a čiastočne odkúpené nehnuteľnosti - diely
boli majetkovoprávne vysporiadané Geometrickým plánom č. 249-93-243, vyhotoveným dňa

07.11.1993, vyhotoviteľom GEOPLÁN s.f., so sídlom ul. H. H. X, XXX XX F., autorizačne overeným
A.G.dňa11.11.1993aúradneoverenýmSprávoukatastraRožňavadňa18.11.1993,pod číslom 689/93
(ďalej ako „Geometrický plán č. 249-93-243). Takto odkúpené diely sa nezapisovali do katastra
nehnuteľností, zmluvy sa zakladali do osobitnej zbierky listín do času, pokiaľ sa neodkúpia všetky diely.
Právny predchodca žalobcu spoločnosť KALCIT, spol. s r.o. odkúpila od právneho predchodcu
žalovaného I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, L., diely jednotlivých parciel vzniknutých na základe

spomínaných geometrických plánov. Stalo sa tak Kúpnou zmluvou č. 21 (ďalej len ako „kúpna zmluva č.
21“). Tieto diely teraz tvoria súčasť už vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalovaný mal predmetné
nehnuteľnosti nadobudnúť Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod zn. V 1230/14-17/15
v roku 2014. Nakoľko bola príslušnému katastru nehnuteľností predložená Kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol prevod aj predmetného spoluvlastníckeho podielu, došlo k zapísaniu vlastníctva k nemu

na žalovaného ako kupujúceho. Vo svojej argumentácii poukázal na ust. § 45 katastrálneho zákona
v znení účinnom do 31.08.2009 v zmysle ktorého zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa
§ 41 k dielom sa nevykoná, ak sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým
dielom, ktoré utvoria podľa geometrického plánu novú parcelu. (2) Správa katastra do prevodu alebo
prechodu vlastníckeho práva k všetkým dielom nezaradí zmluvy, verejné listiny ani iné listiny do zbierky

listín katastrálneho operátu, ale ich vedie v osobitnej evidencii katastrálneho operátu. (3) Postup podľa
odsekov 1 a 2 sa vzťahuje na zápis prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku,
na ktorom je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba alebo zriadená
záhradková osada. Dielom sa v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona v
znení účinnom do 31.08.2009 rozumie časť pozemku vytvorená geometrickým plánom, na ktorej je

postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba. V nadväznosti na vyššie citovaného ust. §
45 ods. 1 katastrálneho zákona orgány katastra nehnuteľností nevykonávali zápisy listín preukazujúcich
prevod vlastníckeho práva k dielom parciel do katastrálneho operátu, neukladali ich do zbierky listín,
ale viedli ich v registri líniových stavieb, pokiaľ sa neuskutočnil prevod alebo prechod vlastníckeho
práva ku všetkým dielom, ktoré podľa geometrického plánu tvorili novú parcelu. Až po usporiadaní

vlastníckeho práva k celému pozemku sa na tieto pozemky začal vzťahovať všeobecný režim
zápisov práv k nehnuteľnostiam. Konštatoval, že vtedajší postup pri zápise prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol pri prevode vlastníctva k jednotlivým
dielom odlišný. Vzhľadom na to, že v danom čase právny predchodca žalobcu nebol vlastníkom
všetkých dielov spolu tvoriacich určitú parcelu, nemohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností ako

ich vlastník. Vlastníctvo jednotlivých dielov však bolo evidované v registri líniových stavieb. O zápis
duplicity vlastníctva v katastri ide aj vtedy, ak „pri podielovom spoluvlastníctve je súčet evidovaných
spoluvlastníckych podielov väčší ako celok (1/1).“ (FEČÍK, M: Formálna a materiálna publicita
katastra nehnuteľností; Justičná revue, 63, 2011, č. 1, s. 45). Podľa súdnej praxe je duplicitný zápis
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo jej časti nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu

s nehnuteľnosťou a teda i prevodu vlastníckeho práva k nej (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 24.11.2009, sp. zn. 11S/39/2009). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 (ZSP 3/2009):
„Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri
nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý
právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti a pod. S prihliadnutím na

význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako
preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie
žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené.
Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien
v zápisoch katastra nehnuteľností.“ V súlade s uvedeným mal za to, že preukázal naliehavý právny

záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ I. J. prevádzal vlastnícke právo v rozsahu uvedenom
v kúpnej zmluve č. 21 a bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré boli riadnea dostatočne identifikované, mohlo byť zapísané aj vlastnícke právo na základe návrhu na vklad tak, ako
boli v tom čase riadne zapisované kúpne zmluvy a ako vyplýva táto požiadavka na zápis vlastníckeho
práva aj z podaného návrhu na vklad evidovaného pod V-586/1996. Dôvodil, že bolo v záujme žalobcu,

resp. jeho právneho predchodcu a zároveň malo byť aj jeho povinnosťou, aby predišiel prípadným
škodám, aby bola kúpna zmluva riadne zapísaná a zavkladovaná. Z dôvodu, že sa tak nestalo do r.
2014, nadobudol nehnuteľnosti en bloc od dediča I. J., M. J., tak ako ich jeho právny predchodca vlastnil.
E. I. J. nehnuteľnosti zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi a nemal vedomosť o tom, že by ich
jeho otec kedykoľvek v minulosti predal alebo inak scudzil. Dedičské konanie prebehlo bez problémov

a v tom čase Správa katastra (tá istá, ktorá podľa tvrdenia žalobcu evidovala v oddelenej časti evidencie
katastra, že právny predchodca žalobcu „skupuje diely“ na sporných nehnuteľnostiach) na základe
dedičského rozhodnutia zapísala vlastnícke právo oprávnenému dedičovi, ktorý ďalej realizoval svoje
vlastnícke právo. Akcentoval, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, nemal žiadnu pochybnosť,
že by predávajúci syn I. J. by nebol ich vlastníkom a na dotknutých listoch vlastníctva neboli zapísané
žiadne obmedzujúce poznámky a rovnako jeho vlastnícke právo bolo riadne zavkladované. Predmetom

zmluvy uzavretej medzi ním a dedičom I. J. bola aj parcela č. 164/1 s výmerou 5 287 m2 – orná pôda,
ktorá bola na základe rozhodnutia katastra v r. 2014 vypustená z predmetu prevodu, pretože nebola
v celom rozsahu vlastníctvom prevodcu. Žiadnej inej parcely sa rozhodnutie katastra netýkalo a teda
ani správa katastra nevytýkala prevod vlastníckeho práva, ktorý je podľa vyjadrenia žalobcu sporný.
Ďalej uviedol, že predmetom zmluvy uzavretej medzi ním a dedičom I. J. bol aj prevod vlastníckeho

práva k pozemku registra EKN parcela č. 158/1 s výmerou 45854m2. V čase ďalšieho prevodu, na
jeho manželku, však mala táto parcela výmeru len 4436m2. Bez toho, aby kataster oznámil vlastníkom
zmeny vykonávané na jednotlivých listoch vlastníctva, odpísal časť parcely č. 158/1 s výmerou 1508m2
na iný list vlastníctva, a to práve sporný zápis na LV č. XXX k.ú. E., t.j. presne tú časť, o ktorú sa
„zmenšila“ výmera pôvodne nadobudnutej parcely, pričom na liste vlastníctva je vedená s poznámkou

podľa§39katastrálnehozákona.Zvyšokparcely,ktorýboleštevroku2018prevedenýnajehomanželku
týmto zápisom (poznámka o duplicite vlastníctva) netrpel a vlastnícke právo k parc. č. 158/1 v tom čase
s výmerou 44346m2 bolo riadne prevedené bez obmedzení. Vlastníctvo nebolo ani len formálne sporné.
V tomto konaní pokračoval kataster aj ďalej a aktuálne sa parc. č. 158/1 na LV č. XXX ani nenachádza.
Následne v roku 2018 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. E. na

manželku. Opakovane uviedol, že v minulosti komunikoval s právnym zástupcom žalobcu a mal snahu
vyriešiť vec mimosúdne a nevidí dôvod prečo by sa mal svojho vlastníckeho práva vzdať len na základe
tvrdení žalobcu. V závere poprel tvrdenia žalobcu dôvodiac, že kúpna zmluva č. 21 a k nej predložené
geometrické plány nepreukazujú, že sa jedná o totožné parcely, ako sú uvedené v petite podanej žaloby
a zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva zameranie nehnuteľnosti ako sú uvedené v žalobe a doklady

priložené k žalobe nepreukazujú správnosť zápisov na list vlastníctva vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu
v žalobe, nie je zrejmá výmera a ani zápisy na jednotlivých listoch vlastníctva a z akého dôvodu správy
orgán prepisoval jednotlivé parcely na rôzne listiny vlastníctva. Žalobu ako zmätočnú žiadal zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca v replike na argumentáciu žalovaného, že bolo jeho povinnosťou, aby predišiel prípadným
škodám, aby bola zmluva riadne zapísaná a zavkladovaná opakovane poukázal na ust. 45 a
§ 8 katastrálneho zákona účinného do 31.8.2009 a zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa
zápisom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností k jednotlivým
dielom. Akcentoval že nebolo jeho chybou, že kúpna zmluva nebola zavkladovaná, nakoľko vtedajšia

právna úprava to neumožňovala. K dedičskému konaniu po I. J. uviedol, že žalovaný nadobudol
vlastnícke právo k predmetnému podielu na základe kúpnej zmluvy z roku 2014 a keďže on sa stal
vlastníkom predmetného podielu už v roku 1996, nemohol predávajúci (M. I.) previesť vlastnícke
právo na žalovaného, keďže sám nebol jeho vlastníkom. Spochybnil pocit žalovaného o nadobudnutí
spornej nehnuteľnosti v dobrej viere, pričom poukázal na zásadu nemo plus iuris, podľa ktorej nikto

nemôže previesť viac práva na druhého ako má sám. Citoval pritom z uznesenia Veľkého senátu
Najvyššieho súdu sp. zn. 1VObdo/2/2020, zo záverov ktorého vyplýva, že dobrá viera nadobúdateľa
nehnuteľnosti v správnosť údaja zapísaného v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi
nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastníckeho právo (a pre poskytnutie
ochrany tomuto právu), ak sa preukáže táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej

zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Uviedol, že sám kataster uznal a uviedol,
že hodnovernosť údajov katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckeho podiel bola spochybnená
podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona z dôvodu duplicity vlastníctva. Podľa jeho tvrdení, nie je
naplnený ani jeden prípad výnimky zo zásady nemo plus iuris, a to nadobudnutie nehnuteľnosti 1/ odnepravého dediča, 2/ od nevlastníka v rámci konkurzného konania, 3/ od nevlastníka v exekučnom
konaní, 4/ od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby a 5/ od oprávneného držiteľa podľa zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov. Vo vzťahu k neexistencii vlastníckeho práva predávajúceho M. J. uviedol, že na to, aby
sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mala byť súčasťou dedičstva sa stal dedič je nevyhnutné,
aby poručiteľ bol vlastníkom ku dňu svojej smrti. Podľa jeho úvah nie je možné M. J. považovať za
nepravého dediča, nakoľko nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla
majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nemala nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom

rozsahu, v akom ho nadobudla. V tejto súvislosti citoval § 485 Občianskeho zákonníka a z toho vyvodil
záver, že M. J. nemožno považovať za nepravého dediča, nakoľko nedisponoval majetkom, ktorý mal
patriť oprávnenému dedičovi, avšak oprávnený dedič neexistuje, keďže poručiteľ nebol vlastníkom
predmetného pozemku ku dňu smrti. Na podporu svojej argumentácie citoval aj rozhodnutie NS ČR, sp.
zn. : 28Cdo/2264/2009. Uzavrel, že osobe, ktorá mala nadobudnúť veci v dedičstve, ktoré do dedičstva
nepatrili, resp. ku dňu smrti neboli vlastníctvom poručiteľa, nie je poskytovaná žiadna ochrana. Vo

vzťahu k identifikácii parciel poprel tvrdenia žalovaného, ktorý na podporu svojich tvrdení neuviedol
žiaden dôkaz, a preto účinne nepoprel tvrdenia žalobcu. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného
úradu Rožňava, s. sp.: OU-RV-KO1-2020/S 2-Le zo dňa 4.2.2020, z ktorého vyplýva, že diel č. 29 bol
predmetom prevodu medzi I. J. a právnym predchodcom žalobcu, zodpovedá dielu č. XX, ktorý podľa
zamerania a podľa GP č. 141/2001 je parc. reg. C KN č. XXX/XX, ku ktorej podiel je predmetom sporu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a na svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že pokiaľ by pripustil, že M. J. nebol vlastníkom
nehnuteľnosti, bola by to okolnosť podstatne meniaca situáciu. Ak by pripustil, že nadobudol
nehnuteľnosť od nevlastníka, vznikla by medzi ním a žalobcom kolízia dvoch ústavných hodnôt, a to

princípuochranyvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníkaaprincípochranydobrejviery.Vtejtosúvislosti
citoval z judikatúry Ústavného súdu SR. Záverom zdôraznil, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere,
že mu vlastnícke právo patrí s poukazom na neexistenciu žiadnej prekážky, vklad vlastníckeho práva
bol povolený a následne aj on mohol vlastnícke právo prevádzať. Opakovane poprel tvrdenia v žalobe
a akcentoval, že na základe tvrdení v žalobe je zrejmé, že chyby sa dopustil správny orgán, ktorý

v priebehu 20 rokov nesprávnym spôsobom zapisoval vlastníckeho právo k sporných nehnuteľnostiam,
pričom za toto jeho konanie nemôže on niesť zodpovednosť.

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike uviedol, že dobromyseľnosť pre nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka nie je postačujúca, pretože chýba právny titul nadobudnutia, ktorý je v danom prípade

absolútne neplatný s poukazom na zásadu „nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ako má sám“.
V ďalšej časti sa venoval vydržaniu vlastníckeho práva za splnenia zákonných podmienok v zmysle §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a oprávnenej držby v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k dobromyseľnosti držby poukázal na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. Konštatoval, že dobromyseľný môže

byť iba ten, kto reálne má ospravedlniteľný omyl. V tomto prípade by mohlo ísť o právny omyl,
avšak ten by musel byť daný tým, že ide o použitie objektívne nejasného ustanovenia právneho
predpisu. Podľa zásady neznalosť zákona neospravedlňuje, znamená, že neznalosť zákona nemôže
byť ospravedlniteľný omyl, iba ak by išlo o použitie objektívne nejasného ustanovenia, vtedy možno
hovoriť o ospravedlniteľnom omyle. Poukazujúc na ust. § 45 katastrálneho zákona konštatoval, že

uvedené citované ustanovenia nie sú objektívne nejasné, práve naopak zákon zrozumiteľne hovorí
o tom, že sa zápis nevykoná, ak nebudú prevedené všetky diely. Mal za to, že keď v roku 1996 I. J.
prevádzal diely na spol. KALCIT s.r.o. jeho syn M. J. mohol, s ohľadom na všetky okolnosti vedieť,
že jeho otec uskutočnil prevod. Týmto spochybnil dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
M. J. a namietal, že žalovaný ako nadobúdateľ nezachoval obvyklú mieru opatrnosti pri nadobudnutí

vlastníckeho práva. Uviedol, že ak by aj bol žalovaný dobromyseľný, od nadobudnutia vlastníctva
od roku 2014 ešte neuplynula doba 10 rokov, po ktorú by mal nehnuteľnosti v držbe, navyše držba
nebola pokojná, keďže prebiehali opravy chýb v katastrálnom operáte, keď je vyznačené spochybnenie
hodnovernosti údajov v katastri a navyše prebieha súdne konanie. Dobromyseľné nadobudnutie bez
právneho dôvodu nie je riadnym nadobudnutím vlastníckeho práva, a preto právny titul, ktorým žalovaný

nadobudol nehnuteľnosti je podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V závere
zotrval na svojom žalobnom návrhu.7. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal na totožné konania vedené na tunajšom súde v ktorých
súd právoplatne rozhodol, a to konania pod sp. zn. 9C/8/2022, 5C/72/2021, 1C/49/2021, 6C/52/2021
a 4C/75/2021, v ktorých buď bolo žalobe vyhovené, resp. bol uzavretý súdny zmier. V tejto súvislosti

citujúc čl. 2 CSP, poukázal na princíp právnej istoty, kedy súd v obdobných prípadoch má rozhodnúť
rovnako, pričom opak by znamenal odchýlenie sa od ustálenej súdnej praxe a porušenie práva na
spravodlivý proces.

8. Žalovaný s týmto návrhom žalobcu nesúhlasil a namietal, že každá vec je svojim spôsobom jedinečná,

a to vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva a ďalším subjektívnym a objektívnym okolnostiam,
ktoré sú predmetom dokazovania. Uviedol, že mimosúdnemu urovnaniu sa nebráni. Dôvodil, že nemá
vedomosť o tom, ako súd konal a rozhodoval v iných veciach a do akej miery sú skutkovo totožné
s podanou žalobou a nemá vedomosť o miere rozsahu dokazovania a uplatnených prostriedkoch
procesnej obrany. Argumentoval, že je zrejmé, že chyby sa dopustil správny orgán, ktorý v priebehu
20 rokov v podstate nesprávnym spôsobom zapisoval vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,

opravoval svoje skoršie rozhodnutia a zasahoval neopodstatnene do vlastníckeho práva žalovaného,
za čo on nemôže niesť zodpovednosť. Opakovane poukázal na svoje tvrdenia, že geometrické plány,
ktoré boli predložené spolu so žalobou, sú z rokov 1989, 1993 a posledný je spred 11 rokov, pričom
nie sú totožné a teda je tu rozpor v tvrdeniach žalobcu. Z takto predložených geometrických plánov nie
je možné identifikovať, či predmet prevodu vlastníckeho práva je totožný s pozemkom v duplicitnom

vlastníctve. V závere zotrval na svojom návrhu žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 15.3.2024, na ktorom sa zúčastnili právni
zástupcovia oboch strán sporu. Po otvorení právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších

vyjadreniach a na podanej žalobe, zdôraznil, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal identifikáciu
spornej parcely. Právna zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach
a spochybnila identifikáciu spornej parcely poukazom, že parcela bola identifikovaná stanoviskom
správneho orgánu, ktorý niekoľko rokov nesprávne zapisoval údaje dielom a platnosť zmluvy č. 21
z dôvodu, či bola zaplatená kúpna cena.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu, výpisom
z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E. (N. X), geometrickým plánom č. 243-363-085/89 zo dňa 23.10.1989
(čl. 11), geometrickým plánom zo dňa 07.11.1993 (čl.15), návrhom na vklad vlastníctva do katastra zo
dňa 15.5.1996 a kúpnou zmluvou č. 21 (čl. 17-19), identifikáciu parciel Katastrálneho odboru Rožňava

(čl. 65), žiadosťou o poskytnutie informácií – odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo
dňa 27.9.2017 (čl. 68), rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 4.2.2020 (čl.
71), geometrickým plánom zo dňa 14.1.2002 (čl. 74) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E., obec Slavec, Okres F.. vyplýva, že podielovými

spoluvlastníkmi parcely registra C-KN č. 461/50, druh pozemku ostatná plocha s výmerou 1508 m2 sú:
žalovaný v podiele 1/3 (pod B 1) a žalobca v podiele 1/3 (pod B 2, B 3 a B 4). Hodnovernosť údajov
v katastri nehnuteľností pod B 1 a B 4 bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva.

12. Z kúpnej zmluvy č. 21 zo dňa 26.4.1996 uzavretej medzi I. J. ako predávajúcim a právnym

predchodcom žalobcu spoločnosťou KALCIT s.r.o. ako kupujúcim vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy
podľa čl. 1 bod 1 písm. a/ bola časť pozemkov vymedzených geometrickým plánom číslo 249 -93
– 243 zo dňa 7.11.1993, a to časť pozemku zapísaného v zápisnici číslo 24 m.p.č. 158/a, v ktorom
je predávajúci podielový spoluvlastník pod B11 v pomere 1/3, čo nadobudol podľa D205/71 zo dňa
31.3.1971, právoplatného dňa 14.7.1971, Štátneho notárstva v Rožňave, pričom predáva sa podiel 1/3

z m.p.č. 158/a z dielku č. 29, ktorý je vo výmere 2163m2 a predávaná časť v ideálnom pomere činí
721m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č. 461/4.

13. Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vyplýva, že Katastrálny úrad Košice, správa katastra
Rožňava na návrhu I. J. a spoločnosti Kalcit s.r.o. povolil na základe kúpnej zmluvy č. 21, okrem

iných parciel tam uvedených, aj k parcele č. 461/4 k dielku č. 29 v pomere 1/3, ktorá bola vytvorená
geometrickým plánom č. 249 – 93 – 243 zo dňa 7.11.1993 vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností pod č. 582/96.14. Rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo 4.2.2020 úrad rozhodol o oprave
údajov katastra v katastrálnom území E. v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností, v časti B
– vlastníci tiež o veľkosti podielu 1/3 k celku v súlade s Kúpnou zmluvou č. 21, na základe právoplatného

rozhodnutia o povolení vkladu reg. zn. V 582/96. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v zmysle
Usmernenia ÚGKaK SR č. P-1697/2010 a USM ÚGKK SR č. 4/2015 na zápis listín zaevidovaných
v osobitnej evidencii listín a v registroch katastrálnych konaní osvedčujúcich alebo potvrdzujúcich právo
k časti pozemku označenú ako diel“, správny orgán vyhotovil na základe geometrického plánu, ktorý
bol technickým podkladom ku kúpnym zmluvám nový Záznam podrobného merania zmien č. 290E

(ďalej len ZPMZ č. 290E) a výkaz výmer, kde z pôvodných právnych dielov parciel podľa zmluvy sa
vytvorili samostatné parcely nového stavu registra C KN. Na základe ZPMZ č. 290 E a identifikácie
parciel, vyhotovených Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, dielu č. 29 o výmere 2163m2
podľa geometrického plánu č. 249-93-243 zodpovedá diel č. XX s výmerou 1523m2 a diel č. 46
s výmerou 684m2, podľa geometrického pánu č. 10747494-141/2001 a novovytvorené parcely nového
stavu registra C KN č. 461/50-ostatná plocha s výmerou 1508m2 a C KN č. 461/49 – ostatná plocha

s výmerou 707m2 podľa ZPMZ č. 290 E. Okresný úrad, katastrálny odbor vykonal zápis odkúpených
dielov do katastra nehnuteľností už ako samostatných parciel nového stavu registra C KN, pričom dielu
č. 47 podľa GP č. 141/2001 zodpovedá podľa ZPMZ č. 290 parcela C KN č. XXX/XX-XXXXXXX plocha
s výmerou 1508m2 a dielu č. 46 podľa GP č. 141/2001 zodpovedá podľa ZPMZ č. 290 parcela C KN č.
461/49-ostatná plocha s výmerou 707m2 na základe ZPMZ č. 290 E. Diel č. 29 podľa GP č. 249-93-243

je graficky zameraný z pmč. 158/a o výmere 2163m2, pričom časť dielu č. 29 malo byť v uvedenom GP
zamerané aj z mpč. 157 GP č. 141/2001 sa z toho dielu (diel č. 29 podľa GP č. 249-93-243) vytvorili 2
samostatné diely, a to diel č. 46 o výmere 684m2, vytvorený z E KN č. 157 a diel č. XX o výmere 1523m2,
vytvorený z E KN č. 158/1. Predmetom kúpnych zmlúv reg. zn. V 163/96 a V 582/96 okrem iného bol aj
diel č. 29 o výmere 2163, podľa GP č. 249-93-243, ktorý je totožný s dielom č. 47 podľa GP č. 141/2001

a s parcelou C KN č. XXX/XX-XXXXXXX plocha o výmere 1508m2 zapísanej na LV č. XXX a taktiež
totožný s dielom č. 46 podľa GP č. 141/2001 s parcelou C KN č. 461/49, ostatná plocha o výmere 707m2
vedenej na LV č. XXX. Parcela registra C KN č. 461/49, ostatná plocha o výmere 707m2 je zapísaná do
LV č. XXX v prospech navrhovateľa pod B2 v podiele 1/3 (titulom nadobudnutia Kúpna zmluva č. 56/01,
V 1610/02 – 367/19) a parcela registra C KN č. 461/50, ostatná plocha o výmere 1508m2 je vedená na

LV č. XXX v prospech navrhovateľa pod B2 v podiele /3, pod B3 v podiele 1/3 a pod B4 v podiele 1/3
(tituly nadobudnutia: Kúpna zmluva č. 56/01, V 1610/02-367/16, Kúpna zmluva č. 3, V 163/96-356/16
a Kúpna zmluva č. 21, V 582/96-359/16).

15. Zo žiadosti o poskytnutie informácií - odpoveď zo dňa 27.9.2017 Úrad geodézie, kartografie a

katastra SR odpovedal na žiadosť o sprístupnenie informácií podanou právnym zástupcom žalobcu na
otázky týkajúce sa spôsobu vybavovania návrhov na vklad vlastníckeho práva k tzv. dielom v období
od 1.1.1996 – 31.8.2009, na postup podľa § 45 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009,
k akému dátumu mal príslušný katastrálny odbor povoliť vklad kúpnych zmlúv uzavretých medzi
spoločnosťou KALCIT spol. s r.o. a duplicitnými vlastníkmi, kedy nadobudli právoplatnosť rozhodnutia

o povolení vkladu dotknutých kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou KALCIT spol. s r.o. a
duplicitnými vlastníkmi a či možno považovať obdobie kedy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva k tzv. dielom (rok 1996) až obdobie, kedy bola spoločnosť Carmeuse Slovakia, s.r.o. oznámeniami
zo dňa 8.6.2016 – 4.7.2016 informovaná o tom, že katastrálny odbor vykonal zápis údajov na základe
kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností, za priebeh konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na

základe predmetných kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou KALCIT spol. s r.o. a duplicitnými
vlastníkmi. Vo svojej odpovedi úrad poukázal na § 9 písm. p) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR č. 331/1996 Z.z., ktorou sa ustanovuje Spravovací poriadok okresných úradov a krajských
úradov na úseku katastra nehnuteľností, v zmysle ktorej katastrálny odbor spravuje register LS, ktorý
obsahuje osobitnú evidenciu listín, ktoré osvedčujú alebo potvrdzujú právo k časti pozemku (diel).

Ďalej citoval z ust. § 8 ods. 1 písm. f), § 45 v znení účinnom do 31.8.2009, § 42 ods. 2 písm. c)
v platnom znení katastrálneho zákona a § 79 i novely katastrálneho zákona č. 304/2009 Z.z.. V zmysle
citovaných ustanovení podrobne vysvetlil postup pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
k dielom parciel. Uviedol, že orgány katastra nehnuteľností nevykonávali zápisy listín preukazujúcich
prevod vlastníckeho práva k dielom parciel do katastrálneho operátu, tieto listiny neukladali do zbierky

listín, ale viedli ich v registri LS, pokiaľ sa neuskutočnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva ku
všetkým dielom ktoré podľa geometrického plánu tvorili novú parcelu. Vzhľadom na uvedené až po
usporiadaní vlastníckych práv k celému pozemku sa na tieto pozemky začal vzťahovať všeobecný
režim zápisov práv k nehnuteľnostiam. V súlade s čl. III Usmernenia č. USM-ÚGKK E./XXXX zodňa 24.3.2015 na zápis listín zaevidovaných v osobitnej evidencií listín a v registroch katastrálnych
konaní osvedčujúcich alebo potvrdzujúcich právo k časti pozemku označovanú ako „diel“, v prípade
neusporiadania vlastníckych práv k celému pozemku, zápis listín na základe rozhodnutí o povolení

vkladu sa vykonal až na základe geometrického plánu, ktorý bol technickým podkladom k zmluve
a verejnej listine, podľa ktorého príslušný katastrálny odbor vyhotovil nový záznam podrobného merania
zmien a výkaz výmer, kde z pôvodných právnych dielov parciel (dielov parciel podľa zmluvy) vytvoril
samostatné parcely nového stavu registra „E“ alebo registra „C“, v závislosti z akej parcely bol vytvorený
diel v právnom stave geometrického plánu. Po úradnom overení záznamu podrobného merania zmien

avýkazuvýmersavyhotovilozrovnávaciezostaveniedieluparcelypodľazmluvyaparcelynovéhostavu,
ktoré sa následne stalo podkladom na zápis zmluvy do KN. Konštatoval, že ustanovenia katastrálneho
zákona upravujúce osobitnú evidenciu verejných alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú
práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je postavená líniová alebo
iná verejnoprospešná stavba boli novelou katastrálneho zákona č. 304/2009 Z.z. s účinnosťou od
1.9.2009 zrušené. Podľa prechodného ustanovenia § 79 i novely katastrálneho zákona č. 304/2009 Z.z.

katastrálneho zákona č. 304/2009 Z.z. sa na zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do 31.8.2009
vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31.8.2009. V zmysle § 32 katastrálneho zákona
v pôvodnom znení katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad do 30 dní od dňa doručenia návrhu na
vklad, pričom právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu
o jeho povolení. Podľa právneho názoru ÚGKK SR za priebeh konania o návrhu na vklad sa považuje

obdobie od podania návrhu až do vydania právoplatného rozhodnutia o návrhu.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal negatívneho určenia vlastníckeho práva k

spornej parcele, a to tak, že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 1/3 k celku.
Jedná sa o prípad negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už
zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. I keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného
stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu)

vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci
môže byť daný aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty
už zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä o situáciu, ak je vlastnícke právo zapísaného
vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Na základe
negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu zápisu

evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo 15/2017).

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. E., obec E., okres F., a to parcely CKN č. 461/50 – ostatná plocha s výmerou 1508 m2 v podiele

3/3. Spoluvlastnícky vklad pod B4 o veľkosti 1/3 nadobudol titulom kúpnej zmluvy č. 21 V 582/96, B 1, P
271/16-359/16 a žalovaný je na rovnakom liste vlastníctva pod poradovým číslom B1 spoluvlastníkom
totožnejnehnuteľnostivpodiele1/3,ktorejpodielmalnadobudnúťnazákladekúpnejzmluvy,ktorejvklad
bol povolený pod zn. V 1230/14-17/15, pričom hodnovernosť údaja katastra bola spochybnená z dôvodu
duplicityvlastníctvapor.č.4-P271/16-359/16.Spornouskutočnosťoubolokomusvedčívlastníckeprávo

v podiele 1/3 k predmetnej nehnuteľnosti.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca na základe kúpnej zmluvy č. 21 zo
dňa 26.4.1996, ktorej vklad bol povolený pod V 582/96 právny predchodca žalobcu KALCIT, spol. s.r.o.nadobudol od I. J., nar. XX.X.XXXX k spornej nehnuteľnosti, pôvodne z m.p.č. 158/a z dielku č. 29
vo výmere 2 163m2 vlastnícke právo v podiele 1/3. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu § 45 ods.
1 katastrálneho zákona účinného do 31.8.2009, keďže právny predchodca žalobcu nebol vlastníkom

všetkých dielov spolu tvoriacich určitú parcelu, nemohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností ako
ich vlastník. Vlastníctvo jednotlivých dielov však bolo evidované v registri líniových stavieb, pokiaľ sa
neuskutočnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva ku všetkým dielom, ktoré podľa geometrického
plánu tvorili novú parcelu. Uvedené vyplýva aj z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR. Žalovaný nadobudol predmetný podiel k spornej nehnuteľnosti od dediča I. J., nar. XX.X.XXXX,

M. J. kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod zn. V 1230/14-17/15 v roku 2014, teda v
čase, keď predávajúci už nedisponoval vlastníckym právom k tejto nehnuteľnosti. Z predložených
dôkazov geometrických plánov č. 249-93-243, č. 243-363-085/89 a č. 10747494-141/2001 ako aj z
rozhodnutiaOkresnéhoúraduRožňava,katastrálnyodborzodňa4.2.2020,ktorýmopravilúdajekatastra
v katastrálnom území E. vyplýva aj stotožnenie spornej parcely – dielu č. 29 s výmerou 2163m2, z
ktorého sa vytvorili 2 samostatné diely, a to diel č. 46 s výmerou 684m2, vytvorený z reg. EKN č. 157 a

diel č. XX s výmerou 1523m2, vytvorený z reg. EKN č. 158/1, pričom predmetom kúpnej zmluvy č. 21
reg. pod V 582/96 bol aj diel č. 29 s výmerou 2 163m2 podľa geometrického plánu č. 249-93-243, ktorý je
podľa geometrického plánu č. 141/2001 totožný s dielom č. XX a s parcelou C – KN č. 461/50 – ostatná
plocha s výmerou 1 508m2 zapísanej na LV č. XXX. To znamená, že v prípade oboch kúpnych zmlúv,
a to zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a I. J. a zmluvy uzavretej medzi žalovaným

a M. J. sa jednalo o tú istú parcelu pôvodne evidovanú v EKN č. 158/1, ktorá je aktuálne zapísaná
na LV č. XXX ako parcela č. 461/50-ostatná plocha s výmerou 1 508m2. Neobstojí preto námietka
žalovaného, že sporná parcela nie je dostatočne identifikovaná, a preto nie je jasné o aký pozemok
sa jedná, naviac, keď na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Rovnako je bezvýznamná
námietka žalovaného, že z kúpnej zmluvy č. 21 nevyplýva, či bola alebo nebola zaplatená kúpna cena,

nakoľkotátoskutočnosťnemávtomtokonanížiadenvýznam.Nadruhejstranežalovanýtaktiežvkonaní
nepredložil kúpnu zmluvu uzavretú s M. J. a nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny. V danom prípade nie
je možné ani uvažovať o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným, nakoľko podľa jeho tvrdení nadobudol
spornúnehnuteľnosťdobromyseľne.Privydržanívlastníckehoprávajepotrebnésplneniekumulatívnych
podmienok v zmysle § 134 ods. 1 OZ, a to dobromyseľnosť a nepretržitosť držby po 10 rokov. Žalovaný

aj keď nadobudol vlastnícke právo od M. J. v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, nemohol byť
dobromyseľnývzhľadomnaduplicitnýzápisvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,kdevpoznámke
bolo uvedené, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. Naviac žaloba bola podaná na súd
1.3.2022, teda počas plynutia 10 vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti svedčí žalobcovi, a preto žalobe vyhovel.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhliadol v samotnej podstate sporu v duplicitnom vlastníctve nehnuteľností. Žalovaný nezapríčinil
vzniknutú situáciu, teda nezadal príčinu na vznik sporu, ktorý vznikol nesprávnou evidenciou katastra
nehnuteľností, za ktorú žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Obranu žalovaného v konaní nemožno

ani považovať za neprimeranú, nakoľko len tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou
od dediča I. J. v dobrej viere. Žalobca v konaní netvrdil ani nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že mal záujem
na mimosúdnej dohode, a preto by bolo nespravodlivé, ak by mal žalovaný trovy konania znášať sám.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 187/04.

Poučenie:

5C/15/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).