Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8621200362.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XX, XXX
XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldberga 249/1, 089
01 Svidník, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom
Karloveská 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, v konaní o prinavrátenie
toku koryta Jedľovského potoka do pôvodného stavu, alternatívne o odstránenie koryta Jedľovského

potoka z pozemku žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t
u p u j e Okresnému úradu D., odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Sov. Hrdinov 102,
089 01 Svidník.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému vrátiť neupravený vodný tok
Jedľovský potok, ev. č. toku 506, v úseku rkm 4,850 - 5,100 pri rodinnom dome č. XX v k. ú. C. A.
do pôvodného koryta na základe vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Geodéziou Svidník, s.r.o., ul.
Sov. E. XXX/XX, XXX XX D., v termíne do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, alternatívne
odstrániť koryto neupraveného vodného toku Jedľovský potok, ev. č. toku 506, v úseku rkm 4,850 - 5,100

z pozemkov parcely reg. C, parc. č. 48/1 o výmere 856 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a parcely reg. C, parc. č. 50, o výmere 2543 m2, druh pozemku záhrada, nachádzajúcich sa v k. ú. C.
A., okres Svidník, v termíne do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.Žalobuodôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostievidovanejOkresnýmúradomSvidník,
katastrálny odbor, na LV č. XX pre k. ú. C. A., obec Vyšná Jedľová, okres Svidník, ako parcela reg. C,

parc. č. 48/1 o výmere 856 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. X pre k. ú. C. A., obec Vyšná Jedľová, okres Svidník, ako parcela reg. C, parc. č. 50 o
výmere2543m2,druhpozemkuzáhrada.ObidvapozemkysanachádzajúvtesnejblízkostiJedľovského
potoka, ktorý preteká parcelou označenou ako parcela reg. C parc. č. 207, resp. parc. reg. E parc.
č. 487, evidovanou na LV č. XXX ako ostatná plocha o výmere 3603 m2 a ktorej vlastníkom je Obec
Vyšná Jedľová. Samotný Jedľovský potok je v správe žalovaného. Listom zo dňa 11.10.2013 žalobca

požiadal Obecný úrad vo Vyšnej Jedľovej o prešetrenie užívania parcely E KN č. 487, ktorou preteká
Jedľovský potok, lebo zistil, že jeho sused si svoje parcely C KN č. 51 a 52 upravoval tak, že do potoka
sypal suť a tým zmenšoval (od svojich nehnuteľností) koryto potoka, ktoré sa postupne presúvalo do
pozemkov žalobcu. Žalobca preto žiadal urobiť opatrenia na zachovanie pôvodného koryta potoka. Dňa
26.03.2014 sa za účasti zástupcov žalovaného konalo na Obecnom úrade vo Vyšnej Jedľovej miestne
prešetrenie stavu vodného toku a prešetrenie využívania parcely E KN č. 487 a nesúladu hraníc danej

parcely v katastri so skutočným stavom, spolu s obhliadkou na mieste. Žalobca a ďalší dotknutý vlastník
súhlasili s vytýčením pozemku podľa katastrálnej mapy. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného počasjedného roka, Obec Vyšná Jedľová na podnet žalobcu zaslala žalovanému dňa 22.05.2015 písomnú
žiadosť o úpravu vodného toku. Žalovaný prostredníctvom správcu toku - Správy povodia Bodrogu
Trebišov oznámil, že si nie je vedomý záberu cudzích pozemkov realizáciou predmetnej stabilizácie

koryta v predmetnom úseku, ktorú vykonal pred viac ako 10 rokmi (t.j. pred rokom 2005). V prípade,
že sa vlastníci dotknutých pozemkov domnievajú, že došlo k záberu ich pozemkov, požadoval, aby si
na vlastné náklady zabezpečili vytýčenie hraníc svojich pozemkov autorizovaným geodetom za účasti
správcu vodného toku a príslušného orgánu štátnej vodnej správy OÚ OSoŽP Svidník. Ďalší postup
tak bude závisieť od výsledku zamerania a vytýčenia parciel, ktorý preukáže záber pozemkov. Na

základevyššieuvedenejodpovedežalovanéhosižalobcanavlastnénákladyzabezpečildňa30.07.2015
vytýčenie hraníc svojich pozemkov autorizovaným geodetom, za prítomnosti zástupcu žalovaného tak,
ako to žalovaný požadoval. Po vytýčení hraníc jednotlivých parciel bol jednoznačne preukázaný záber
pozemkov žalobcu o výmere 145 m2, čo potvrdil aj zástupca žalovaného prítomný na vytyčovaní. Z
uvedeného vytyčovania bola na Obecnom úrade vo Vyšnej Jedľovej napísaná zápisnica, ktorú obec
zaslala aj žalovanému. Žalovaný listom dňa 20.08.2015 adresovaným obci odpovedal, že „uvedený stav

ako správca toku evidujeme a v závislosti od finančných a kapacitných možností podniku zabezpečíme
prinavrátenie koryta toku na pôvodnú parcelu – druhu pozemku vodné plochy.“ V ďalšom období cca
2,5 roka sa vo veci úpravy koryta Jedľovského potoka zo strany žalovaného nič nedialo, preto žalobca
zaslal dňa 19.01.2018 žalovanému žiadosť o vykonanie týchto prác v termíne do 30.06.2018. Následne
dňa 17.07.2018 opätovne žiadal žalovaného, aby sa vyjadril k úprave koryta Jedľovského potoka.

Žalovaný odpovedal listom dňa 06.08.2018, v ktorom uviedol, že v uvedenom spornom úseku toku v
roku 2008 vykonali zabezpečovacie práce a od uvedeného roku neevidujú v danom úseku toku žiadne
zásadné problémy z hydrologického hľadiska, ktoré by súviseli so smerovaním koryta vodného toku a
následnouerózioupobrežnýchpozemkov.Súčasnýstavžalovanýpovažujezastabilizovanýazhľadiska
hydrologického za vyhovujúci, a preto navrhuje ponechať tok v súčasnom koryte a záber pozemku

majetkovoprávne vysporiadať. Na základe toho požiadal Okresný úrad Svidník, odbor starostlivosti
o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy, o vydanie rozhodnutia v zmysle §
45 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov o ponechaní uvedeného
vodného toku v novom koryte. Dňa 25.09.2018 sa uskutočnilo pracovné rokovanie ohľadom ponechania
uvedeného vodného toku Jedľovský potok v novom koryte, na ktorom žalobca vyhlásil, že je zrejmé,

že došlo k neoprávnenému zásahu žalovaným do jeho osobného vlastníctva a preto nesúhlasí s
ponechaním vodného toku v novom koryte a nesúhlasí ani s odkúpením dotknutých parciel. Okresný
úrad Svidník, odbor starostlivosti o životné prostredie, následne vydal dňa 30.10.2018 rozhodnutie, sp.
zn. OU-SK-OSZP-2018/004113-009, ktorým žalovanému zamietol žiadosť o ponechanie Jedľovského
potoka v novom koryte, na základe ktorého žalovaný zvolal na deň 16.04.2019 v predmetnej veci

pracovné rokovanie za účasti dotknutých strán a orgánov štátnej správy a samosprávy. Správca toku
vyhlásil, že v mesiaci máj 2019 zabezpečí vytýčenie hranice vodného toku vo vzťahom k pozemkom
žalobcu a ďalšieho dotknutého vlastníka, za ich účasti a podpisu vytyčovacieho protokolu. Žalobca
s navrhovaným riešením opatrení súhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že od uvedeného pracovného
stretnutia sa neuskutočnili žiadne práce a ani ďalšia komunikácia neviedla k vyriešeniu veci, žalobca

zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej ho žiadal o vyjadrenie. Žalovaný vo svojej odpovedi
dňa 28.09.2019 oproti svojim doterajším vyhláseniam zmenil názor na vrátenie Jedľovského potoka do
pôvodného koryta, pričom konštatoval, že prehodnotil danú situáciu a vzhľadom k tomu, že k realizácii
predmetnejúdržbyjepotrebnýsúhlasajdruhéhodotknutéhovlastníka(ktorýsúhlasdal,alevneskoršom
období ho odvolal), rozhodol sa, že údržbu toku zameranú na posunutie koryta realizovať nebude.

Žalobca je presvedčený, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, preto sa v tejto
veci obrátil sa na súd.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe okrem iného namieta aj nedostatok právomoci
konajúceho súdu v tejto veci v súlade s § 9 a 10 Civilného sporového poriadku. Podľa názoru žalovaného

z ustanovení § 43 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách je zrejmé, že hranice koryta určuje orgán štátnej
vodnej správy, ktorý je v tejto veci jediný oprávnený konať a rozhodnúť. Tento orgán je zároveň jediný,
ktorý môže kvalifikovane posúdiť pomery, ktoré sú predmetom žaloby a aj z tohto dôvodu je jeho
právomoc rozhodnúť o tejto veci nesporná. Charakter žalobcom požadovaných opatrení vylučuje vec
z právomoci súdu s poukazom na najmä na znenie § 66 vodného zákona, podľa ktorého nemôžu byť

opatreniaorgánuštátnejvodnejsprávypredmetomsúdnehokonania.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti
žalovaný žiada, aby súd konanie zastavil v dôsledku nedostatku právomoci súdu a vec postúpil orgánu
štátnej vodnej správy.4. Žalobca k námietke žalovaného v replike poukázal na rozhodnutie sp. zn. OU-SK-
OSZP-2018/004113-009, ktorým Okresný úrad Svidník zamietol žiadosť žalovaného o ponechanie
Jedľovského potoka v novom koryte, preto si nevie vysvetliť námietku žalovaného. Toto rozhodnutie

žalovaný odignoroval, aj keď je ním viazaný, preto nie je iný orgán ako súd, ktorý by rozhodol v danej
veci. Na základe uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že žalobca
neakceptoval možnosť majetkovoprávneho vysporiadania, preto žalovaný požiadal príslušný

vodoprávny orgán Okresného úradu Svidník o vydanie rozhodnutia o ponechaní vodného toku v novom
koryte, ktorý uvedenú žiadosť zamietol a odporučil správcovi toku vstúpiť do procesu vyvlastnenia vo
verejnom záujme. Samotné vyvlastnenie by bolo v tomto prípade opodstatnené vydaním vodoprávneho
povolenianaúpravu,resp.reguláciuceléhokorytaJedľovskéhopotoka,nielenvúsekumedzidotknutými
stranami, s mierou ochrany na prietok Q100 ročnej vody. Správca toku prehodnotil danú situáciu s
realizáciou údržby toku, nakoľko by vzhľadom na priestorové pomery (v najužšom mieste má parcela

KN-C č.207 šírku len cca 3,0 m) aj tak došlo k záberom pozemkov p. E. a žalobcu, s čím žiaden
z vlastníkov nesúhlasil. Na základe vyjadrení oboch vlastníkov pristúpil žalovaný ako správca toku
k rozhodnutiu, že nebude realizovať údržbu predmetného toku z dôvodu neefektívneho vynaloženia
finančných prostriedkov. Práce na prinavrátení toku do pôvodného koryta by si vyžiadali aj ďalšiu
súvisiacu investíciu - preložku elektrického stĺpa. Súčasný stav koryta toku preukázal za posledné

roky počas rôznych hydrologických situácií bezproblémové prevedenie zvýšených prietokov, čím sa
potvrdilo, že tento stav vzhľadom na neregulované - prirodzené koryto potoka je kapacitne aj hydraulicky
vyhovujúce. Žalobcom predložený vytyčovací náčrt vypracovaný geodetom F. F. zo dňa 22.07.2015,
ktorým chcel preukázať skutočný stav a vytýčenie hranice medzi korytom Jedľovského potoka a
parcelami C KN č. 48/1 a 50 žalovaný považuje za nespôsobilý podklad pre rozhodovanie súdu.

Opätovne poukázal na charakter žalobcom požadovaných opatrení, ktorý vylučuje vec z právomoci súdu
s poukazom najmä na ust, § 66 vodného zákona, podľa ktorého nemôžu byť tieto opatrenia predmetom
súdneho konania. Pre nedostatok právomoci súdu žalovaný žiada, aby súd konanie zastavil a vec
postúpil orgánu štátnej vednej správy.

6. Po prikázaní sporu Okresnému súdu Stará Ľubovňa sa súd musel v prvom rade vysporiadať s
námietkou žalovaného a ustáliť, či je alebo nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

7. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení
však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj

vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného
konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných
a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom uznesení 2 Cdo 8/2009, cit.: „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje
nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť veci inému orgánu. Za odstrániteľné
podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok právomoci súdu,
procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“

8. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 1602015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

9. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

10. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.12. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky).

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ak sa pôsobením
vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca
vodného toku ponechá vodný tok v novom koryte, ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch vo

vlastníctveštátuasúčasnevymedzíhranicenovéhokoryta.Akjenovékorytoumiestnenénapozemkoch
v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta,
ak o to vlastník pozemku požiada v lehote do troch rokov od zmeny koryta a orgán štátnej vodnej
správy o tom rozhodne, v opačnom prípade môže požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o
jeho ponechaní v novom koryte. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta

poskytnúťnáhradupodľavšeobecnýchpredpisovonáhradeškody.Akpozemoknovéhokorytanemožno
získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 61 písm. a), g) vodného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje
v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22

ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods.
5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 8, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57
ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§
28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) a g), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej
vodnej správy, g) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5).

17. Podľa § 66 ods. 1 vodného zákona, orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie
ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

18. Podľa § 66 ods. 5 vodného zákona, orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho

vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov.

19. Podľa § 71 ods. 1 vodného zákona, miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie
povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného

užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo
organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný úrad v prvom stupni
vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov.

22. Určujúcim kritériom pre stanovenie právomoci súdu konať a rozhodnúť v tejto veci bolo posúdenie
prejednávanej veci z hľadiska jej povahy, t. j. či ide o súkromnoprávny vzťah alebo verejnoprávny
vzťah. Súd pritom vychádzal z ustanovení § 3 a 4 CSP, ktoré vymedzujú právomoc súdu v civilnom
sporovom konaní a z ktorých vyplýva, že súdy v sporovom konaní prejednávajú všetky právne veci
súkromnoprávneho charakteru a na základe konkrétneho zákonného ustanovenia aj iné právne veci,

resp. spory. Zároveň platí, že pokiaľ by určitá
právna vec nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá vôbec, teda by nespadala do právomoci
žiadneho iného orgánu ochrany práva, platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí do právomoci súdu.23. Pre súkromnoprávne vzťahy je charakteristická najmä právna rovnosť a vôľová autonómiou ich
účastníkov, ktorých postavenie je rovnocenné. Žiaden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je
oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať

splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Za znaky súkromnoprávnej regulácie
sa teda považuje rovnosť subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené
s dvojstranným právnym jednaním. Naopak, za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať
nadriadenosť a podriadenosť, autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s
rozhodnutím orgánu verejnej správy.

24. Vychádzajúc z uplatneného žalobného nároku žalobcu možno podľa názoru súdu konštatovať,
že v tomto prípade sa jedná o verejnoprávny vzťah, nakoľko v predloženej veci žalobca a žalovaný
nevystupujú v rovnom postavení. Posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku spadá jednoznačne
do právomoci orgánu verejnej moci, preto nie je možné právny vzťah medzi účastníkmi konania
považovať za súkromnoprávny vzťah, na ktorého prejednanie a rozhodnutie by mal mať právomoc

podľa Civilného sporového poriadku súd. Na základe uvedených skutočností patrí podľa názoru súdu
posudzovaná vec v zmysle špeciálneho právneho predpisu, t. j. zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, do
právomoci orgánu štátnej vodnej správy. Pokiaľ je v osobitnom predpise daná právomoc na konanie
a rozhodovanie v zákonom vymedzenom rozsahu inému orgánu verejnej moci ako súdu, je potrebné
aplikovať ustanovenie tohto osobitného predpisu. Súd v tomto prípade poukazuje predovšetkým na

postup stanovený v § 45 ods. 1 zákona č. 364/2014 Z. z. o vodách.

25. Konajúci súd preto po preskúmaní návrhu žalobcu, v ktorom vyjadril svoje presvedčenie, že žalovaný
zmenou koryta potoka svojou činnosťou neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, dospel
k záveru, že žalovaným uplatnená námietka právomoci konajúceho súdu v súlade s § 9 a § 10 CSP,

je dôvodná.

26. Vzhľadom na vyššie popísaný verejnoprávny charakter žalobou uplatňovaného nároku, súd nemohol
ďalej konať vo veci, nakoľko rozhodovanie v tejto veci nepatrí do právomoci súdu, a preto konanie podľa
§ 10 CSP zastavil, s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi príslušnému orgánu štátnej

vodnej správy, do ktorého právomoci patrí rozhodovanie o predmetnom návrhu.

27. Príslušným orgánom štátnej vodnej správy v posudzovanej veci je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1
zákona 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v spojení s § 2 ods. 3 zákona
č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a § 61 písm. a) a § 71 ods. 1 zákona č. 364/2014

Z. z. o vodách Okresný úrad Svidník, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Sov. Hrdinov
102, 089 01 Svidník.

28. Existencia právomoci súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby súd
mohol vo veci konať a rozhodnúť. Jej nedostatok spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania, ktorej

nevyhnutným následkom je vždy zastavenie civilného súdneho konania.

29.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdrozhodoltak,akojeuvedené
v prvom výroku tohto uznesenia.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania

voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP).

33. V posudzovanom prípade súd po preskúmaní možného využitia moderačného práva pri rozhodovaní
o náhrade trovách konania nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého bybolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a o náhrade trov konania rozhodol postupom podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pričom prihliadol na dôvod zastavenia konania. V tomto prípade žalobca
podaním žaloby na súde, ako orgánu, do ktorého právomoci nepatrí prejednávanie a rozhodovanie o

žalobcom uplatnenom nároku, zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu
by mal žalovanému nahradiť trovy konania. avšak žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu
súdneho spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní nejaké trovy vznikli, preto mu súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).