Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123012257
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123012257.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. a spol., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného A. B. C. a spoločnosti B. D.. C. proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 11.4.2024 sp. zn. 50T/26/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. C. a spoločnosti B. D. D. D. C. – D.
E., F. G. XXXX/X, A.: XXXXXXXX v zastúpení A. B. C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., a obžalovaného spoločnosť B. D.. C. za vinného z prečinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. s poukázaním na § 1 ods. 2, § 4 ods. 1 písm.

a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na tom skutkovom základe, že:

v bode 1 obžaloby
- obvinený A. B. C. ako štatutárny orgán spoločnosti B. D., so sídlom G. XXXX/X, C. - E. H. D. E.,
IČO: XX XXX XXX, zadržal a neodviedol v stanovenej lehote splatnosti na účet D. I., pobočka C., J.

K. X, C., poistné na sociálne poistenie za zamestnancov za obdobie mesiacov 06/2019 až 07/2021 v
celkovej výške 870,98 eur v úmysle zabezpečiť pre spoločnosť B. D., neoprávnené finančné prostriedky,
hoci spoločnosť B. D., mala k dispozícii v jednotlivé dní splatnosti finančné prostriedky na plnú úhradu
poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za obdobie 06/2019 až 04/2020 a 06/2020 až 11/2020
v celkovej výške 866,73 eur a na čiastočnú úhradu poistného na sociálne poistenie za zamestnancov
za obdobie 06/2021 až 07/2021 v celkovej výške 4,25 eur,

v bode 2 obžaloby
- obvinená právnická osoba, obchodná spoločnosť B. D. L. M., so sídlom G. XXXX/X, C. - E. H.
D. E., IČO: XX XXX XXX, prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu A. B. C., konajúceho v mene
spoločnosti, v jej prospech a v rámci jej podnikateľskej činnosti, zadržala a neodviedla v stanovenej
lehote splatnosti na účet D. I., pobočka C., J. K. X, C., poistné na sociálne poistenie za zamestnancov za

obdobie mesiacov 06/2019 až 07/2021 v celkovej výške 870,98 eur v úmysle zabezpečiť pre spoločnosť
B. D., neoprávnené finančné prostriedky, hoci spoločnosť B. D., mala k dispozícii v jednotlivé dni
splatnosti finančné prostriedky na plnú úhradu poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za
obdobie 06/2019 až 04/2020 a 06/2020 až 11/2020 v celkovej výške 866,73 eur a na čiastočnú úhradu
poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za obdobie 06/2021 až 07/2021 v celkovej výške 4,25
eur.

Za to im mestský súd uložil:Obžalovanému A. B. C.:

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Obžalovanej spoločnosti B. D.. C.:

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.500,- (tisícpäťsto) eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. B. C. a spoločnosť
B.,D..C..Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedli,žerozsudok,jehoodôvodnenieazáverypovažujúza

nezákonné, nesprávne a formálne. Skutok, pre ktorý boli odsúdení, nie je ani trestným činom. Úmyselné
zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým znakom skutkovej podstaty úmyselného trestného
činu a prípadne, že úmysel sa vzťahuje len k niektorým z nich, nemôže ísť o spáchanie trestného
činu podvodu. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu,
pričom zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke

vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať
určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi
nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Zavinenie sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho
činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu.

Spoločnosť B. D. počas svojho podnikania viackrát nedisponovala prostriedkami na úhradu odvodov.
Mohla za to druhotná platobná neschopnosť, keď jej boli platené vyfakturované pohľadávky v mnohých
prípadoch omeškané. Dlžná suma na sociálne poistenie za zamestnancov spoločnosti B. D. bola vo
výške 1.099,- eur dňa 16.06.2022 zaplatená. D. I. rezignovala na plnenie svojich zákonných povinností
a časť svojej agendy (vymáhanie pohľadávok) presunula na OČTK. D. I. neskúma a nezohľadňuje

dlhoročný prístup plnenia povinností voči nej. Následná nejednotnosť vybavovania trestných oznámení
D. I. zo strany OČTK vytvára dve skupiny podnikateľov, teda takých, ktorí sú obvinení aj za malicherné
skutky a na takých, pri ktorých sa trestné oznámenie odmieta ako nedôvodné.

Vyčítajú súdu, že neskúmal, či konanie napĺňalo znaky trestného činu, alebo či ich konanie vôbec

vykazovalo deliktuálne správanie. Práve v predmetnej veci sa mal uplatniť princíp ultima ratio.
Nezisťovanie možného motívu skutku konštatovanie solventnosti bez bližšieho poznania situácie a
vzťahov v konkrétnom podnikaní je stíhaním skutku, ktorý reálne nie je trestným činom. Dáva do
pozornosti aj samotný ústavný rozmer začatia trestného stíhania, ktoré môže byť začaté iba za splnenia
zákonných ustanovení (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Najčastejším interpretačným problémom v prípade neodvedenia poistného je otázka, či konanie
dôsledne napĺňa znaky trestného činu, alebo ide o civilno-právny, resp. obchodný vzťah. Práve v tejto
oblasti sa primárne žiada uplatniť princíp ultima ratio, v dôsledku čoho D. I. ako poškodený, musí využiť
prostriedky civilnoprávnej ochrany.

Princíp ultima ratio, ako interpretačné pravidlo v praxi orgánov aplikácie práva, má odraz aj v judikatúre
slovenských súdov, a to konkrétne v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý v náleze zo dňa 01.04.2009
sp. zn. I. ÚS 402/2008 (bod 33) vyslovene uviedol, že „trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou
kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio,

teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany
základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzujúci ochranu
práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým
na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc
poskytovať ochranu. Je však preto neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné

v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo
konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že v právnom štáte
je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie účelovo slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv
súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnejzodpovednosti, respektíve, ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené. Ústavný súd SR tu
celkom zjavne vyslovene pripustil aplikáciu princípu ultima ratio aj ako interpretačného pravidla.

Z tzv. hľadiska posúdenia solventnosti nie je podstatný konečný hospodársky výsledok daňového
subjektu, ktorý môže byť určovaný ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ani formálne skúmanie,
či podnikateľský subjekt mal alebo nemal finančné prostriedky na uhradenie poistného, nezbavuje súd
skúmať, aké boli konkrétne dôvody a okolnosti toho, že neboli riadne a včas uhrádzané odvody.

Podľa názoru obhajoby v súdnom konaní neboli vyčerpané prostriedky dôkladného zistenia skutkového
stavu. Konanie uvedené vo výrokovej vete rozsudku nie je trestným činom.

Preto odvolaciemu súdu dôvodne navrhujú, aby po preskúmaní napádaného rozsudku, z niektorých
dôvodov uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil v celom napádanom rozsahu
rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a obžalovaných v I. a II. rade spod obžaloby v plnom rozsahu

oslobodil.

Alternatívne navrhujú, aby odvolací súd po preskúmaní veci, a to z niektorých dôvodov uvedených v
ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vrátil vec prvostupňovému súdu.

K dôvodom odvolania obžalovaných sa písomne vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry a to tak, že
rozsudok považuje za správny a zákonný, a to aj vo výroku o vine, ako aj výroku o treste.

V odôvodnení odvolania obžalovaní okrem iného uviedli, že skutok, pre ktorý boli odsúdení, nie je

ani trestným činom. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým znakom skutkovej
podstaty úmyselného trestného činu a v prípade, že úmysel sa vťahuje len k niektorým z nich, nemôže
ísť o spáchanie trestného činu podvodu.

file_0.jpg

file_1.wmf

V tejto súvislosti uvádza, že z vyšetrovania, ako aj z dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa
11.04.2024 jednoznačne vyplýva, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní odsúdení je trestným činom a

úmyselnézavinenie,hocajvoformenepriamehoúmysluobžalovanýchsavzťahovalokvšetkýmznakom
skutkovej podstaty úmyselného trestného činu, a to trestného činu neodvedenia dane a poistného a
síce nie podvodu, ako sa uvádza v odvolaní obžalovaných. Z výpovedí obžalovaných vyplýva, že svojho
konania si boli vedomí, k skutku sa priznali, oľutovali ho a dňa 16.06.2022 zaslal konateľ obžalovanej
spoločnosti B. D., obžalovaný A. B. C. sociálnej poisťovni finančné prostriedky vo výške 1.099,- eur,

pričom platbu presne špecifikoval a to, že ide o „úhradu finančných prostriedkov za zamestnancov.”
Nepriamy úmysel obžalovaných, (t. j., že obžalovaní vedeli, že svojím konaním môžu porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení) je nepochybný, keďže v
minulosti bolo voči obžalovanému A. B. C. zastavené trestné stíhanie uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 393/19/8802-30 zo dňa 07.05.2021 pre ten istý trestný čin, čo dokonca v

súdenej veci vytvorilo zákonnú prekážku pre aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v zmysle ustanovenia
§ 86 ods. 2 Tr. zák., napriek úhrade zo dňa 16.06.2022.

Záver prezentovaný v odvolaní obžalovaných, že D. I. rezignovala na plnenie svojich zákonných
povinností a časť svojej agendy (vymáhanie pohľadávok) presunula na OČTK, považuje za

nekorešpondujúci s vykonaným dokazovaním, nakoľko z listín predložených sociálnou poisťovňou spolu
s trestným oznámením, ako aj z výpovede splnomocnenca sociálnej poisťovne vyplýva, že poistné
nebolo zaplatené ani v náhradnej lehote určenej rozhodnutiami a nedošlo ani k podaniu písomnej
žiadosti o povolenie splátok dlžných súm poistného obžalovanými, čo viedlo k aktívnemu vymáhaniu
pohľadávok v súlade s IV. častou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších

predpisov sociálnou poisťovňou. Vymáhanie pohľadávok však bolo neúspešné a k zaplateniu poistného
vo výške 1.099,- eur došlo až po podaní trestného oznámenia dňa 16.06.2022. Pasivita obžalovaných
pred podaním trestného oznámenia, následne zaplatenie poistného po podaní trestného oznámenia lenpodporuje vyššie prezentovaný protiargument o existencii nepriameho úmyslu obžalovaných v súvislosti
so spáchaným trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.

Vyššie uvedené vyvracia aj ostatné dôvody odvolania obžalovaných, podľa ktorých bolo na
mieste uplatniť princíp ultima ratio a D. I. mala využiť prostriedky civilnoprávnej ochrany. Keďže
podľa obžalovaných je neprijateľné, aby ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti
súkromnoprávnych vzťahov aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana
predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych práv jednotlivca.

Vtejtosúvislostiuvádza,žeskutkovápodstataneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277Tr.zák.chráni
celospoločenský záujem, a to záujem spoločnosti na riadnom odvádzaní zrazených, resp. vybratých
daní a poistného (sociálneho poistenia, verejného zdravotného poistenia alebo príspevku na starobné
dôchodkové sporenie). Z čoho je zrejmé, že argument obžalovaných o potrebe využiť prostriedky
civilnoprávnej ochrany, keďže v danej veci nejde o ochranu celospoločenských hodnôt, ale o práva

jednotlivcajeneaplikovateľnýnazistenýskutkovýstavanekorešpondujeanisprávnouúpravouvzmysle
ustanovenia § 277 Tr. zák.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaných, že súd sa nezaoberal tým, či podnikateľský subjekt mal alebo nemal
finančné prostriedky na uhradenie poistného, k uvedenému je nutné dodať, že vo veci bol vypracovaný

znalecký posudok č. 8/2023 a jeho doplnenie č. 1 v zmysle záverov ktorého bolo riadne a preukázateľne
konštatované, že za sledované obdobie 06/2019 - 07/2021 spoločnosť bola schopná uhradiť poistné za
zamestnancov a to vo výške 870,98 eur, čo bolo zohľadnene aj v skutkovej vete podanej obžaloby, na
základe ktorej súd vyhlásil napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach postupom podľa § 319
Tr.por.odvolanieobžalovanýchprotirozsudkuMestskéhosúduKošicesp.zn.50T/26/2023z11.04.2024
zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku

a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal mestský
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe vrátane obhajobných tvrdení obžalovaných.

Mestský súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaných A. B. C. a spoločnosti B., D.. C..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil zákonné a správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere mestského súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Mestský súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaných, svedka –
poškodeného D. I. C., znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Banociovej, PhD., z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika, ako aj z ostatných listinných dôkazov,

ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Krajský súd zdôrazňuje, že zo záverov znaleckého posudku Ing. Anny Banociovej, PhD. vyplýva, že
spoločnosť B., D.. C. za sledované obdobie bola schopná uhradiť poistné.Pokiaľ ide o obranu obžalovaných, krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie za vyvrátenú.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so závermi mestského súdu, ak obhajobe
obžalovaných neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola ich vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval skutok, ktorý je vyjadrením

zisteného skutkového stavu v súlade so zákonom. Tento zistený skutkový stav mestský súd správne
posúdil, keď konanie obžalovaného A. B. C. právne kvalifikoval ako prečin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a konanie spoločnosti B., D.. C. ako prečin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. s poukázaním na § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súvislosti s návrhom obhajoby na použitie účinnej ľútosti v zmysle § 86 Tr. zák. vzhľadom na úhradu
dlžnej sumy sociálnej poisťovni, krajský súd uvádza, že v zmysle § 86 ods. 2 Tr. zák. trestnosť trestného
činu podľa odseku 1 písm. d) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný
čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti

trestného činu podľa odseku 1. (uznesenie OR PZ Košice z 3.5.2023 sp. zn. ORP-506/4-VYS-KE-2022).

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaných mestský súd náležitým spôsobom prihliadol ku
všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery. Peňažné tresty uložené
obžalovanému A. B. C. a spoločnosti B., D.. C. aj podľa krajského súdu zodpovedajú všetkým zákonným

kritériám pri ukladaní trestov uvedených v § 34 ods. 1 a § 34 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u nich splnený
iba takým druhom a výmerom trestu, aký im bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestov mestský súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie mestského súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaných A. B. C.

a spoločnosti B., D.. C. – D. E., F. G. XXXX/X, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.