Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8122201879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX D. právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian
a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovaným: 1/ F.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D.,
obaja právne zastúpený JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO:
52 650 880 o zaplatenie 17.350 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaná v 2.rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17.350 eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.2.2022 sa žalobca domáhal oproti žalovaným zaplatenia sumy 17.350

eur s tým, že svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je synom neb. F. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom, E. XXXX/XX, XXX XX D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „poručiteľka“).
Žalovaná v 1. rade je dcérou neb. F. C., C. H., a zároveň sestrou žalobcu. Žalovaná v 2. rade je dcérou
žalovanej v 1. rade.
Dedičské konanie po neb. F. C., C. H., bolo vedené pred súdnym komisárom I. G. J., notárkou so sídlom
v Prešove, pod sp. zn. 35D/407/2015, Dnot 89/2015. V tejto dedičskej veci bolo rozhodnuté Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2018.

Návrhom zo dňa 06.05.2019 žalobca inicioval dodatočné dedičské konanie po neb. F. C., C. H., a to
na podklade, že v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke nebol prejednaný všetok jej majetok.
Predmetné dodatočné dedičské konanie bolo vedené pred súdnym komisárom I. A. K., notárkou so
sídlom v Prešove, pod sp. zn. 26D/475/2019, Dnot 89/2019. Toto dodatočné dedičské konanie bolo
ukončené Uznesením zo dňa 02.10.2019.
Okresný súd Prešov svojím Rozsudkom zo dňa 04.10.2021 vydaným pod sp. zn. 7C/76/2020-87 určil, že
„kúpna cena v sume 34.700,- Eur za predaj nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 23. marca 2015

číslo vkladu E. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., pôvodne vedeným Okresným úradom D., katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX a liste vlastníctva číslo XXXX patrí do dedičstva po poručiteľkeF. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: E. XXXX/XX, XXX XX D., zomrelej dňa XX. XXXXX
XXXX“.
Citovaný rozsudok vychádza z toho skutkového základu, že predmetná kúpna cena bola uhradená

na podklade Kúpnej zmluvy, ktorú dňa 23.03.2015 uzatvorila poručiteľka (v právnom postavení
predávajúcej) s obchodnou spoločnosťou TAVAL, s.r.o., so sídlom: Ľubochnianska 2/A, 080 06 Ľubotice,
IČO: 31 731 741. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená len jeden deň pred smrťou poručiteľky,
pričom v mene poručiteľky túto zmluvu uzatvorila žalovaná v 1. rade, a to na podklade Generálneho
plnomocenstva. V deň smrti poručiteľky (dňa 24.03.2015) bola suma kúpnej ceny podľa tejto kúpnej

zmluvy pripísaná na bankový účet vedený vo E., F. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: L. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX), pričom majiteľom tohto bankového účtu je žalovaná v 2. rade. Citovaný
Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/76/2020-87 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11.12.2021.
Žalobca na podklade citovaného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/76/2020-87 inicioval
dodatočné dedičské konanie po poručiteľke, predmetom ktorého má byť vyporiadanie hore uvedenej

kúpnej ceny v sume 34.700,- €, ktorá v zmysle tohto rozsudku patrí do dedičstva po poručiteľke. Toto
dedičské konanie je v súčasnosti vedené pred Okresným údom Prešov pod sp. zn. 39D/1566/2021 a ku
dňu vypracovania tejto žaloby ešte nebolo ukončené.
Na základe uvedeného by tak žalobcovi mala pripadnúť 1 sumy, ktorá bola predmetom súdneho konania
vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/76/2020, t. j. žalobcovi by tak v prebiehajúcom

dedičskom konaní mala pripadnúť suma 17.350,- €. Rovnako tak vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré
boli ustálené v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/76/2020 je
žalobca toho názoru, že obidve žalované úmyselne pred žalobcom zatajili jednak uzatvorenie Kúpnej
zmluva zo dňa 23.03.2015 ako aj výplatu kúpnej ceny na podklade tejto zmluvy. Motívom obidvoch
žalovaných podľa názoru žalobcu bola ich snaha obohatiť sa na jeho úkor, a to tým, že tento príjem

poručiteľky v pôvodnom dedičskom konaní zatajili. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukazuje,
že obidve žalované takýmto spôsobom spoločne konali s cieľom úmyselne ukrátiť žalobcu na jeho
majetkových právach ako dediča po poručiteľke.
Vzhľadom na uvedené je tak potrebné celý prípad vyhodnotiť tak, že konaním obidvoch žalovaných
bola žalobcovi úmyselne spôsobená majetková škoda, ktorej náhradu si žalobca touto cestou voči

obidvom žalovaným uplatňuje. Alternatívne je možné konanie žalovanej v 2. rade posúdiť ako úmyselné
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ak by sme pripustili určité rozdelenie zodpovednosti na strane
žalovaných s tým, že hlavným pôvodcom vzniknutej situácie je žalovaná v 1. rade. Konštatoval, že o
mimosúdne vyriešenie tohto sporu sa opakovane pokúšal, a to napr. listom zo dňa 07.10.2019, resp.
listom zo dňa 19.06.2020, avšak bezvýsledne.

2. Písomným podaním zo dňa 11.11.2022 žalobca oznámil konajúcemu súdu, že dedičské konanie
vedenépodsp.zn.39D/1566/2021usúdnejkomisárkynotárkyI.M.D.boloukončenéuznesenímzodňa
17.10.2022, pričom nadobudlo právoplatnosť 3.11.2022. Na základe tohto uznesenie žalobca navrhol
súdu, aby pokračoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/13/2022.

3. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 27.1.2023 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili
žalované, ktoré vzniesli námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému právnemu nároku.
Konštatovali, že či už je žalobcom uplatnený právny nárok nárokom na náhradu škody, alebo nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia majú žalované za to, že je tento nárok tak, či onak premlčaný

vzmysleustanovení§106a§107OZ.Poukázalinato,žezospisutunajšiehosúduvedenéhopodsp.zn.
7C/26/2020vyplýva,žerozhodujúcaudalosť,odktorejžalobcaodvíjasvojuprávnynárokvočižalovaným
je zaplatenie kúpnej ceny vo výške 34.700 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2015 zo strany
obchodnej spoločnosti TAVAL, s.r.o. ako kupujúceho v prospech matky žalobcu a žalovanej v 1.rade
ako predávajúcej. Rozhodujúca udalosť v zmysle predchádzajúcej vety, teda zaplatenie kúpnej ceny vo

výške 34.700 eur nastala dňa 24.3.2015. Žalované majú za to, že deň 24.3.2015 je v prejednávanej
veci dňom, kedy podľa § 106 ods. 2 OZ pri náhrade škody došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp.
podľa § 107 ods. 2 OZ pri bezdôvodnom obohatení, keď k nemu došlo. Žalované konštatovali, že v
tomto prípade je možné operovať len s 3-ročnou objektívnou premlčacou dobou, teda pri použití tejto
3-ročnej objektívnej premlčacej doby tak žalobcovi uplynula lehota na uplatnenie jeho právneho nároku

dňa 24.3.2018, pričom žalobu voči žalovaným podal až dňa 21.2.2022. Pre prípad, že konajúci súd
v danom prípade vzhliadne potrebu aplikácie 10ročnej premlčacej doby, uviedli, že žalobcovi uplynula
aj 2-ročná subjektívna premlčacia doba, či už ide pokiaľ o náhradu škody, alebo vydanie bezdôvodného
obohatenia. Dôvodili, že rozhodujúce skutočnosti pre začiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacejdoby sa žalobca preukázateľne dozvedel v priebehu roka 2019. Dôvodili, že z obsahu pripojeného
spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 7C/26/2020 je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.8.2020
domáhal na tunajšom súde určenia, že peňažné prostriedky vo výške 34.700 eur patria do dedičstva

po poručiteľke a to výslovne na základe ním tvrdených skutočností o tom, že dňa 24.3.2015 došlo
k vyplateniu kúpnej ceny vo výške 34.700 eur na účet žalovanej v 2.rade. Z uvedeného možno usúdiť,
že žalobca ku dňu 25.8.2020 už preukázateľne disponoval informáciami o tom, že bola uzavretá kúpna
zmluva, že bola na jej základe vyplatená kúpna cena, vedel aj o tom komu a na aký konkrétny bankový
účet bola táto kúpna cena vyplatená. Žalobca sa vo všetkých vyššie uvedených skutočnostiach (že

bola uzavretá kúpna zmluva, na jej základe vyplatená kúpna cena, komu a na aký konkrétny bankový
účet) dozvedel už v priebehu roka 2019 dôkazom čoho je pečiatka Okresného úradu Prešov, katastrálny
odbor na kópii kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2015, ktorá obsahuje aj údaje o spisovej značke vyžiadania
si týchto dokumentov z katastra nehnuteľností: M./XXXX. Žalované ďalej uviedli, že bez ohľadu na to,
aby poznali konkrétny dátum z roku 2019, kedy si žalobca predmetné dokumenty z katastra vyžiadal,
možno už na tomto mieste konštatovať, že ak by tomu aj bolo v posledný deň roka 2019 právny nárok

žalobcu v tomto konaní by bol aj tak premlčaný, nakoľko žalobca podal voči žalovaným žalobu v tomto
konaní až 21.2.2022, t. j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. V ďalšej časti odôvodnenia
svojho vyjadrenia žalované uviedli okolnosti na ozrejmenie skutkového stavu popisujúce majetkové
vyporiadanie zo strany poručiteľky ešte za jej života vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej v 1.rade.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 je uznesenie OS PO č. k.
26D/475/2019-51 zo dňa 2.10.2019, na č. l. 7 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7C/76/2020-87
zo dňa 4.10.2021, na č. l. 12 je závet po poručiteľke, na č. l. 13 je návrh na mimosúdne vyrovnanie,
na č. l. 16 je uznesenie tunajšieho súdu v dedičskej veci po nebohej F. C. č. k. 35D/407/2015-196,

na č. l. 20 je uznesenie KS PO č. k. 18CoD/2/2018-210, na č.l . 25 je návrh na začatie dodatočného
dedičského konania zo dňa 6.5.2019, na č. l. 26 a nasl. sú výpisy z VÚB banky report histórie transakcií,
na č. l. 190 je oznámenie konajúceho súdu od právneho zástupcu žalobcu, že dedičské konanie vo veci
39D/1566/2021-35 nadobudlo právoplatnosť 3.11.2022, na č. l. 191 sa nachádza uznesenie tunajšieho
súdu č. k. 39D/1566/2021-35 zo dňa 17.10.2022, ktorým bola určená všeobecná hodnota majetku po

poručiteľke a čistá hodnota dedičstva vo výške 34.700 eur, na č. l. 202 a nasl. sa nachádza vyjadrenie
žalovaných k žalobe, súd ešte oboznamuje dnes krátkou cestou predloženú kópiu zo spisov OÚ PO,
katastrálny odbor zo dňa 23.8.2019 spolu s prílohami, úradnými záznamami a fotokópiami zmlúv.

5. Dňa 7.2.2023 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 16C/13/2022 – 234, ktorým rozhodol tak, že

žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.350 eur, v
lehotedo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku(I.výrok)avyslovil,žežalobcamávočižalovanýmnárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalované v 1/ a 2/ rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Konštatovali teda porušenie práva na
ich spravodlivý proces, pričom uviedli, že toto právo zahŕňa aj právo na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, či právo na preskúmanie súdneho rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 8.10.2024 č. k. 8Co 39/2023-324 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch
svojho rozhodnutia odvolací súd najmä uviedol, že nie je zrejmé, z akého titulu priznal žalobcovi
ním uplatnený nárok. Za dôvodnú považoval odvolací súd taktiež námietku týkajúcu sa absencie

zdôvodnenia spoločnej (solidárnej) zodpovednosti žalovaných v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd taktiež
poukazuje na to, že aj keď, podľa názoru odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie na základe
doteraz vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná,
tak jeho odôvodnenie nepovažuje za dostatočné. Odvolací súd záverom uviedol, že úlohou súdu
prvej inštancie jasne definovať z akého právneho titulu priznal žalobcovi jeho nárok, so zdôvodnením

naplnenia hmotnoprávnych podmienok konkrétneho zákonného ustanovenia. Zároveň bude skúmať
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných s poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a taktiež
sa vysporiadať s námietkou žalovaných týkajúcou sa počiatku plynutia premlčacej doby.8. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého
spisu od ostatného pojednávania konštatujúc, že na č. l. 211 spisu sa nachádza zápisnica o pojednávaní
zo dňa 7.2.2023, na č. l. 234 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/13/2022-234 zo dňa 7.2.2023

s tým, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, na č. l. 324 a nasl. sa nachádza uznesenie KS PO č. k.
8Co/39/2023-324 zo dňa 8.10.2024, ktorým bol zrušený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na č. l. 332 sa nachádza vyjadrenie
žalovaných k uzneseniu odvolacieho súdu, na č. l. 338 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k zrušujúcemu
uzneseniu odvolacieho súdu, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/76/2020-87 zo dňa 4.10.2021 v právnej veci o určenie, že
finančné prostriedky patria do dedičstva o zaplatenie sumy 17.350 eur tunajší súd v právnej veci žalobcu
A. B. C. proti žalovaným v 1.rade F. C. a žalovanej v 2.rade G. C. rozhodol tak, že určil, že kúpna cena
v sume 34.700 eur za predaj nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2015 číslo vkladu E. XXX/
XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v katastrálnom území L. pôvodne vedeným Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV č. XXXX a LV
č. XXXX patrí do dedičstva po poručiteľke F. C., C. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/
XX, XXX XX D., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanej
v 1.rade zamieta. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zamieta. Vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovanou v 2.rade žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej v 2.rade
náhradu trov konania nepriznáva. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.12.2021.

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 39D/1566/2021-35 zo dňa 17.10.2022 notárka I. M. D. rozhodla
tak, že určila všeobecnú hodnotu majetku po poručiteľke F. C., C. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX

všeobecnú hodnotu majetku vo výške 34.700 eur, pričom čistú hodnotu dedičstva predstavuje suma
34.700 eur. Zároveň rozhodla tak, že potvrdila nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov tak,
že túto kúpnu cenu nadobúdajú A. B. C. v podiele 1 a F. C. taktiež v podiele 1. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 3.11.2022.

11. Z odpovede e-mailom z Okresného úradu D., katastrálny odbor vo vzťahu k nahliadaniu do
dokumentácie z katastrálneho operátu pod sp. zn. M./XXXX vyplýva, že po prešetrení veci katastrálny
odbor Okresného úradu oznámil, že pod M./XXXX zaevidovali žiadosť o poskytnutie informácie
pre notársky úrad notára A. K.. Dňa 22.8.2019 bola žiadosť zaevidovaná a vybavená vtedajším
zamestnancom úradu pánom G. C., ktorý už v súčasnosti na katastrálnom odbore Okresného úradu

nepracuje.

12. Na pojednávaní konanom 9.2.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok považuje za dôvodný
a preukázaný a poukázal najmä na pripojený spis tunajšieho súdu vedený pod sp. zn. 7C/76/2020,
v ktorom bolo určené, že kúpna cena v sume 34.700 eur za predaj nehnuteľností patrí do dedičstva

po poručiteľke F. C.. K námietke premlčania uviedol, že až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
o dodatočnom dedičskom konaní bolo určené vlastnícke právo. K nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza teda nie smrťou poručiteľa, ale až vysporiadaním dedičstva rozhodnutím súdu – povereným
notárom. Poukázal na to, že až z právoplatnosti dedičstva sú dané podmienky na ďalší postup
v konaní, pričom právoplatnosť dodatočného prejednania dedičstva v tejto veci nastala 3.11.2022.

Do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sú dedičia spoluvlastníkmi, pričom tvoria nerozlučné
spoločenstvo vo vzťahu k predmetu dedičstva. Ku škode na strane žalobcu došlo až právoplatnosťou
prejednania dodatočného dedičstva. Opätovne poukázal na to, že rozhodujúcou udalosťou je moment
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva a až od tohto momentu
začína plynúť ako objektívna tak aj subjektívna premlčacia doba. Ďalej konštatoval a poukázal na

rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/82/2009 vo vzťahu k § 106 ods.1 OZ v tom zmysle, že je potrebné
ustáliť vedomosť poškodeného o škode, nie o škodovej udalosti, pričom tieto dva inštitúty sa ani
nemusia časovo zhodovať. Poukázal ďalej ešte na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 7C/76/2020 už žalobca žaloval túto sumu, avšak nárok bol zamietnutý, nakoľko sa vyžaduje aj
dodatočné prejednanie dedičstva pred notárom, čo konštatoval v konaní 7C/76/2020 konajúci sudca

v bode 25 rozsudku zo dňa 4.10.2021. Ďalej ešte poukázal na to, že aj ak by sa vychádzalo z jednotlivých
konaní, tak plynutie premlčacej doby bolo prerušené a námietka premlčania by bola aj za takýchto
okolností vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Krátkou cestou predložil súdu fotokópiu údajov z OÚ
D., katastrálny odbor, z ktorého vyplýva, že žalobca nazrel do súdneho spisu až dňa 24.2.2020, pričomžaloba bola podaná 21.2.2022 a teda nárok nemôže byť premlčaný ani v subjektívnej premlčacej dobe.
Dôvodil, že žalobca podal žalobu už dňa 25.8.2020 v konaní 7C/76/2020 s tým, že návrh bol zamietnutý
vo vzťahu k zaplateniu sumy 17.350 eur a vyhovené bolo čo sa týka petitu, že predmetné finančné

prostriedky patria do dedičstva, čiže ak by sme vychádzali z prípadného prerušenia premlčacej doby, tak
od momentu podania tohto návrhu vo veci 7C/76/2020 došlo zároveň aj k prerušeniu plynutia premlčacej
doby Navrhol teda žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania,
nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných uviedol, že nárok je v celom rozsahu premlčaný
a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Nesporil okolnosti, ktoré tvoria skutkový stav uvedený v žalobe
a čo sa týka premlčania tak ešte dodatočne nad rámec argumentácie vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že bez ohľadu na to, že či by bol tento nárok považovaný alebo posudzovaný ako náhrada
škody, resp. bezdôvodné obohatenie uplynula už 3-ročná objektívna premlčacia doba a pre prípad, žeby
súd mal za to, že je potrebné nárok posudzovať podľa 10-ročnej objektívnej premlčacej doby uplynula

v rámci nej aj 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Uviedol, že nič nebránilo žalobcovi podať žalobu
skôr a nebolo potrebné čakať na právoplatné skončenie dodatočného dedičského konania. Objektívna
premlčacia doba z doslovného výkladu začína plynúť od vtedy, od kedy došlo k škodovej udalosti, pričom
k škodovej udalosti došlo 24.3.2015, teda prevodom finančných prostriedkov. Poukázal na to, že tak
ako mohol žalobca podať žalobu skôr, mal navrhnúť prerušenie konania, čo sa napokon aj stalo, avšak

neskoro, a vo vzťahu k premlčacej dobe uviedol, že je nutné aplikovať, že 10ročná premlčacia doba
nemôže byť aplikovaná nakoľko, ak bola dohoda medzi poručiteľkou a žalovanou v 1.rade a žalovanou
v2.rade,tedanemohloísťoúmyselné,,pripravenie“žalobcuomajetok.Uviedol,ževkonaní7C/76/2020
nebola žalovaná v 1. rade právne zastúpená, teda sa neefektívne bránila, pričom tvrdila, že peňažné
prostriedky mala dostať ako finančnú kompenzáciu pri majetkovom vysporiadaní súrodencov. Navrhol

teda žalobu zamietnuť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že v písomnej prílohe, ktorá bola krátkou cestou doručená
súdu je v závere výpis z E. N., kde sú zaznamenané obraty od marca 2011 do marca 2015 s tým, že ide
nielen o ojedinelý prevod, ktorého časť je predmetom dnešného konania, ale ide o 6 prevodov celkovo

vo výške 122.737,21 eur. Poukázal v zhode so svojím právnym zástupcom, že do spisu nahliadal až
24.2.2020.

15. Vo vyjadrení k rozhodnutiu odvolacieho súdu žalované prostredníctvom právneho zástupcu (č. l.
332 a nasl. spisu) uviedli, že aj podľa názoru odvolacieho súdu by mohlo ísť nanajvýš o bezdôvodné

obohatenie(resp.odar)nastranežalovanejv2.rade,pričomžalovanáv1.radesavovzťahukžalobcovi
ani neobohatila ani mu nespôsobila žiadnu škodu. Dôvodil, že ani odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod
pre solidárne zaviazanie žalovaných na plnenie voči žalobcovi, pričom žalovaná v 1. rade pasívne vecne
legitimovaná nie je. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že nárok nie je premlčaný.

16. K rozhodnutiu odvolacieho súdu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj žalobca (č. l. 338
a nasl. spisu), ktorý argumentoval, že v roku 2019 ešte nebolo meritórne rozhodnuté, či kúpna cena
vôbecpatrídodedičstvapoporučiteľke.Opätovnezdôraznil,žetobolažalovanáv1.rade,ktonazáklade
plnej moci predal nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľky a uviedla číslo účtu žalovanej v 2. rade,
čo indikuje solidárnu zodpovednosť žalovaných, pričom ide o škodu spôsobenú viacerými škodcami.

Zdôraznil, že bolo preukázané, že finančné prostriedky z predaja nehnuteľností neboli predmetom daru,
čo je nesporné. Záverom skonštatoval, že minimálne vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa musí jednať
o bezdôvodné obohatenie, čo uviedol aj odvolací súd.

17. Na pojednávaní konanom 11.2.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že po prvé kúpna zmluva

bola uzatvorená počas závažného ochorenia poručiteľky, t. j. jeden deň pred jej smrťou, pričom vklad bol
do katastra nehnuteľností bol jeden deň po smrti poručiteľky, teda expresne rýchlo. Poukázal na to, že
žalovaná v 1.rade určila platobné miesto a t. j. účet žalovanej v 2.rade ako svojej dcéry. Uviedol po tretie,
že obe žalované po uzatvorení tejto zmluvy nikdy neinformovali žalobcu, pričom žalovaná v 2.rade tieto
prostriedky minula a nezaujímala sa odkiaľ sú. Ďalej konštatoval, že nemožno priznať právnu ochranu

za takýchto skutkových okolností žalovanej v 1. a 2.rade, keďže konali úmyselne. A napokon vo vzťahu
k právnemu posúdeniu uviedol, že žalovaná v 1.rade je zodpovedná za škodu formou priameho úmyslu,
lebo vedela odkiaľ pochádzajú finančné a ako platobné miesto určila účet žalovanej v 2.rade svojej
dcéry a žalovaná v 2.rade rovnako zodpovedá za škodu, aj keď formou nepriameho úmyslu, nakoľkovedela, že jej prišli finančné prostriedky na účet, teda jej úmysel bol daný, avšak tento úmysel možno
považovať za nepriamy, nakoľko mala a mohla vedieť, odkiaľ tieto finančné prostriedky pochádzajú,
avšak nezaujímala sa o to a ich minula. Považoval za potrebné ešte poukázať na rozhodnutie tunajšieho

súdu vedené pod sp. zn. 7C/76/2020, pričom v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že finančné
prostriedky patria do dedičstva po poručiteľke, t. j. matke žalobcu a žalovanej v 1.rade. Uviedol, že
následne aj pred notárkou I. D. došlo k dodatočnému dedičskému konaniu a teda je nesporné, že aj toto
tvorí exekučný titul, teda výsledok dodatočného dedičského konania, z ktorého vyplýva, že žalobcovi
patrí 1 kúpnej ceny čo predstavuje finančné prostriedky žalujúce v aktuálne prebiehajúcom konaní.

Uviedol, že do dnešných dní žalobca nemal svoj nárok uspokojený, aj keď existuje právoplatne exekučný
titul a konštatoval, že táto situácia bola vyvolaná žalovanými v 1. a 2. rade spoločne a preto by mali byť
aj spoločne a nerozdielne zaviazané z titulu náhrady škody na vyplatenie týchto prostriedkov žalobcovi.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Právny zástupca žalovaných na tomto pojednávaní konštatoval, že pôvodná žaloba bola podaná

predčasne, nakoľko tento nárok sa dal uplatniť až po skončení dedičského konania, avšak táto vada už
v súčasnom štádiu konania odpadla. Konštatoval, že žalobca neuviedol, či ide o právny titul týkajúci sa
bezdôvodného obohatenia, alebo náhrady škody, pričom konštatoval, že náhrada škody neprichádza
do úvahy ani u jednej ani u druhej zo žalovaných. Uviedol, že u žalovanej v 2.rade vôbec neexistujú
predpoklady na náhradu škody a u žalovanej v 1.rade taktiež nie, nakoľko táto konala v mene a na

účet poručiteľky a to na základe generálnej plnej moci, teda len plnila vôľu poručiteľky. Uviedol, že
nanajvýš by mohlo ísť o bezdôvodného obohatenie, avšak len u žalovanej v 2.rade, ktorej boli peniaze
pripísané na účet, pričom voči žalovanej v 1.rade ide o žalobu nedôvodnú v celom rozsahu, či už
na základe náhrady škody, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal aj na nedostatok solidárnej
zodpovednosti, pričom konštatoval, že aj KS PO ako súd odvolací uviedol, že nie je zrejmé na základe

čoho by sa mali žalované spoločne zodpovedať žalobcovi vo vzťahu k týmto finančných prostriedkom.
Napokon vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že rešpektuje názor odvolacieho súdu s tým, že na teraz sa
javí ako ustálené, že nárok premlčaný nie je. Vzhľadom na to navrhol žalobu voči žalovanej v 1.rade
zamietnuť v celom rozsahu a voči žalovanej v 2.rade ponechal na rozhodnutie súdu, či by vzhľadom
na bezdôvodného obohatenie bola zaviazaná na úhradu čiastky, alebo nie. Rovnako nemal návrhy na

doplnenie dokazovania.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

20. Podľa § 451 ods. OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 461 ods. 1, 2 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

23. Podľa § 473 ods. 1, 2 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým

dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak
nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

24. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie konštatuje, že v danom prípade z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplýva a je teda nesporným, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú súrodenci a dedičia po poručiteľke F.
C., C. H.. Rovnako tak súd mal za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.10.2021 č. k.
7C 76/2020-87 bolo právoplatne určené, že kúpna cena vo výške 34.700 eur za predaj nehnuteľností
patrí do dedičstva po vyššie uvedenej poručiteľke. A napokon uznesením tunajšieho súdu č. k.
39D/1566/2021-35 zo dňa 17.10.2022 notárka I. M. D. rozhodla tak, že potvrdila nadobudnutie dedičstva

podľa dedičských podielov tak, že túto kúpnu cenu vo výške 34.700 eur nadobúdajú A. B. C. v podiele
1 a F. C. taktiež v podiele 1. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2022.25. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súd korigoval svoje pôvodné
rozhodnutie, pričom sa riadil nasledujúcim úvahami:

26. Námietka žalovanej strany po uvedených rozhodnutiach súdu, resp. súdneho komisára spočívala
v poukazovaní na premlčanie nároku žalobcu, bez ohľadu na to, či by bol posudzovaný ako náhrada
škody, resp. bezdôvodné obohatenie.

27. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podstatnou otázkou tohto konania je teda posúdenie žalovanými namietaného premlčania nároku
žalobcu. Súd prvej inštancie konštatuje, že nárok žalobcu premlčaný nie je a ani nemôže byť,

nakoľko až rozhodnutím (po právoplatnosti) o dodatočnom dedičskom konaní bolo určené, aká
je hodnota dodatočne prejednaného majetku a kto túto hodnotu a v akom podiele nadobúda.
K nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (v danom prípade finančnej čiastke) však dochádza
nie smrťou poručiteľa, ale až vysporiadaním dedičstva rozhodnutím súdu – povereným notárom.
Až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve/dodatočnom prejednaní dedičstva, sú dané podmienky

na ďalší postup v konaní pri domáhaní sa nárokov, pričom právoplatnosť dodatočného prejednania
dedičstva v tejto veci nastala 3.11.2022.

29. Nemôže preto vzhľadom na vyššie uvedené obstáť tvrdenie žalovaných, že premlčacia doba začala
plynúť od 24.3.2015 (deň po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi poručiteľkou a spoločnosťou TAVAL,

s.r.o. a zároveň deň úmrtia poručiteľky), resp. od roku 2019, od kedy mal mať žalobca podľa tvrdenia
žalovanejstranyvedomosťookolnostiachtýkajúcichsaprevodupredmetnýchnehnuteľností.Ajodvolací
súd uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, aby mal
žalobca vedomosť o konkrétnej kúpnej cene, za ktorú bola odpredaná nehnuteľnosť poručiteľky skôr,
ako po právoplatnom skončení konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/76/2020 zo dňa

04.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2021, a ktorým bolo určené, že kúpna cena vo
výške 34.700 eur za predaj nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľke. Podľa názoru súdu prvej
inštancie bola žaloba síce podaná v aktuálne prejednávanej veci predčasne (21.2.2022), čo však nič
nemení na tej skutočnosti, že o skutočnosti aký podiel na dedičstve po poručiteľke na základe vyplatenej
kúpnej ceny nadobudol, sa žalobca vskutku dozvedel až na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn.

39 D/1566/2021 zo dňa 17.10.2022. Preto súd mohol žalobcovi priznať jeho nárok až po právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia o dodatočnom dedičskom konaní (3.11.2022), od právoplatnosti ktorého začína
plynúť aj premlčacia doba.

30. Nárok žalobcu teda premlčaný nie je ani v objektívnej ani subjektívnej premlčacej dobe a súd

prvej inštancie akcentuje, že takáto námietka premlčania má spôsobilosť byť tiež v rozpore s dobrými
mravmi, pretože motívom žalovaných bola snaha ponechať si finančné prostriedky na úkor žalobcu, čo
vyplynulo z tohto konania. Napokon aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

31. Súd prvej inštancie sa následne na pokyn odvolacieho súdu zaoberal aj právnym titulom, na základe
akého priznal žalobcovi jeho nárok a taktiež tzv. solidárnosťou plnenia žalovaných. Možno prisvedčiť
argumentácii, že kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzatvárala ako predávajúca poručiteľka (nie
žalovaná v 1. rade), ktorú na základe generálneho plnomocenstva zastupovala žalovaná v 1. rade, ktorá
uviedla do zmluvy číslo účtu žalovanej v 2. rade (svojej dcéry a vnučky poručiteľky), na ktorý žiadala

poručiteľka vyplatiť kúpnu cenu, teda aj informáciu o čísle účtu uviedla v mene poručiteľky. Z uvedeného
teda vyplýva, že žaloba voči žalovanej v 1. rade musí byť zamietnutá, keďže konala ako splnomocnená
osoba svojej matky a ona osobne nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu ani sa na jeho úkor bezdôvodne
neobohatila, o čom súd rozhodol výrokom I. tohto rozsudku.

32. Iná je situácia, čo sa týka žalovanej v 2. rade. Nebolo sporným, že na účet žalovanej boli pripísané
finančné prostriedky z predaja predmetných nehnuteľností, pričom pokyn na prevod finančných
prostriedkov bol realizovaný za poručiteľku prostredníctvom žalovanej v 1. rade ako splnomocnenej
osoby. Ako naznačil aj odvolací súd, právny zástupca žalobcu a napokon čiastočne pripúšťal aj právnyzástupca žalovaných, u žalovanej v 2. rade (neter žalobcu) došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa §
451 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k 1 kúpnej ceny, za ktorú boli predané nehnuteľnosti, o ktorých
bolo právoplatne rozhodnuté, že patria do dedičstva. Nejedná sa preto v danej situácii o možnú aplikáciu

solidárneho plnenia oboch žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. Tieto finančné prostriedky patria žalobcovi
a vzhľadom na bezdôvodné obohatenie žalovanej v 2. rade musia byť vydané žalobcovi, o čom bolo
rozhodnuté výrokom II. tohto rozsudku.

33. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri

posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a predmetná
kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný problém
nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu
verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické vzťahy. Nastolenie optimálnej
klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia je výlučnou záležitosťou samotných strán sporu. Súd ako
štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať

svoj čas vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými,
ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim.

34. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje

pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá

len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.

35. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,

zvlášť v situácii, že nejde o takpovediac úplne „cudzie“ strany sporu, ale o príbuzných, riešili všetky
problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné užívanie
ich majetku i korektné vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Pri určení rozsahu nároku na náhradu trov konania súd skúmal či je možná aplikácia § 257
CSP, a teda či je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý však podľa už ustálenej judikatúry
možno aplikovať len výnimočne (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012). Účelom ustanovenia § 257 CSP

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom
v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo
skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradutrov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na
postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní

trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

41. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú v každom posudzovanom prípade individuálne,

nakoľko aplikácia tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu, ktorá by inak mala nárok na náhradu
trov konania, teda ide o prvok individualizácie. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch strán sporu, teda nielen
toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

43. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd prvej inštancie konštatuje, že vzhliadol dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v tom zmysle, že napriek aktuálnemu úspechu žalovanej
v 1. rade v tomto, práve pre jej postoj v konaní a takpovediac v manažovaní podstaty vzniku sporu mal
súd za to, že jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

44. Čo sa týka náhrady trov konania medzi úspešným žalobcom a neúspešnou žalovanou v 2. rade súd

rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.