Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203906
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2513203906.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému:
A. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX B. C., v zast.: ZASTAVME ÚŽERU, o.z., IČO:
512 255 022, so sídlom Pod Hájom 1367169-44, 0018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 7.468,17
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.576,93 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.576,93 EUR od 01.03.2013 do 22.05.2014, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd povoľuje žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania ako aj náhradou trov
konania v pravidelných za sebou nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 150,00 EUR mesačne k
rukám žalobcu vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom
nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, pod stratou výhody splátok. Pokiaľ sa žalovaný dostane do
omeškania s platením čo i len jednej mesačnej splátky žalobcovi, jeho omeškanie má za následok
splatnosť celého dlhu.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 18.03.2013 domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 8.292,24 EUR s príslušenstvom ako aj náhradou trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa XX.XX.XXXX, v súlade s ktorou žalobca poskytol pôvodne žalovanému 1 a pôvodne žalovanému

2 mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 EUR. Žalovaný 3 ako súčasný žalovaný prevzal na seba
ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1 a žalovaný 2. Nakoľko sa žalovaní
1 a 2 dostali do omeškania, žalobca listom zo dňa 26.06.2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a úvere a vyzval žalovaných na okamžité splatenie zvyšnej časti úveru. Žalovanému 3
ako súčasnému žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy zaslané listom zo dňa 26.06.2012. Zostatok
pohľadávky bol ku dňu podania žaloby podľa žalobcu vo výške 8.292,24 EUR.
3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a stavebnom úvere zo dňa 08.02.2007, odstúpenie od zmluvy zo dňa
26.06.2012, všeobecné obchodné podmienky.4. Následne bol žalobca zo strany Okresného súdu Piešťany vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení
ohľadom výšky poskytnutej sumy a reálneho splatenia zo strany žalovaných s rozpisom na istinu
a úroky. Ďalšou požiadavkou bola presné identifikácia žalobných nárokov vo či žalovaným a určenie

momentu omeškania žalovaných. Poslednou požiadavkou bola špecifikácia RPMN. Žalobca zaslal súdu
písomné doplnenie skutkových tvrdení listom zo dňa 11.06.2014 s tým, že podľa názoru žalobcu zmluva
o medziúvere a stavebnom úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a preto sa tam nenachádza
výpočet RPMN. Následne žalobca priložil k svojej odpovedi amortizačnú tabuľku.

5. Uznesením Okresného súdu Piešťany, sp. zn.: 15C/56/2014-54 zo dňa 31. decembra 2015 konajúci
súd zastavil konanie voči pôvodne uvedenému žalovanému 1/ a žalovanému 2/ z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na ich majetok. Z uvedeného dôvodu sa civilné sporové konanie viedlo od tohto momentu len
voči pôvodne označenému žalovanému 3, ktorý vystupoval už len ako žalovaný.

6. Následne sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril žalovaný, ktorý v rámci svojho podania zo dňa

30.01.2019 uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný čo sa týka požadovanej výšky. Žalobca nepreukázal
skutočnú výšku nároku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa neho sa jedná o spotrebiteľský
právny vzťah. Súčasne bola vznesená námietka premlčania bez bližšej špecifikácie.

7. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním prijatým dňa 26.03.2019 (č.l. 155

v súdnom spise), v rámci ktorého okrem iného uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. K tvrdeniam
žalovaného, žalobca uvádza, že podaná žaloba spĺňa všetky náležitosti, ktoré mala žaloba spĺňať v
čase jej podania, t. j. v roku 2013. Rovnako žalobca uvádza, že podaním zo dňa 11.06.2014 doručil
súdu tak výpis z konta medziúveru ako aj zo stavebného sporenia, z ktorého je presné zrejmé, ako
sa žalobca dopracoval k žalovanej sume. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto žalobca považuje za

bezpredmetnú, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo v roku 2012 a žaloba bola podaná v roku 2013.
Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 9.958,18 EUR. Žalovaní zaplatili na konto medziúveru sumu
vo výške 3.049,38 EUR. Tieto vklady boli v zmysle zmluvy o úvere započítané na úroky za medziúver
– čl. II., časť medziúver – žalovaní sa zaviazali vkladať na konto medziúveru sumu vo výške 1998
SK, t. j. 66,32 EUR, ktoré boli započítané na dohodnuté 7,99 % p. a. úroky za medziúver a to až

do pridelenia cieľovej sumy. Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na konto sporenia sumu vo výške
2100 SK, t. j. sumu vo výške 69,71 EUR. Odstúpením od zmluvy, žalobca zúčtoval konto medziúveru
s nasporenou sumou vo výške 3.249,73 EUR. Dlžná suma na konte medziúveru ku dňu odstúpenia
od zmluvy predstavovala sumu vo výške 7.809,22 EUR a k 01.08.2012 (účinnosť odstúpenia) sumu
vo výške 7.861,34 EUR a z tejto sumy žalobca ďalej požadoval 9,50 % p. a. úrok z omeškania –

k požadovanému úroku z omeškania sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 11.06.2014. Nakoľko dňa
22.05.2014 bol vyhlásený konkurz na žalovaného I. a II., žalobca voči nim žalobu zobral späť a zároveň
svoju žalobu upravil tak, že si ju uplatňuje ďalej len voči žalovanému III. a úrok z omeškania požaduje
len do dňa vyhlásenia konkurzu, teda do 22.05.2014, od uvedeného dátumu si neuplatňuje žiaden úrok.
Z konkurzu vedeného na žalovaného I., žalobca dňa 07.06.2016 prijal výťažok vo výške 824,07 EUR.

Vzhľadomnauvedenéžalobcaberiežalobučiastočnespäťvčastiprijatéhovkladu.Zostatokpohľadávky
tak predstavuje sumu vo výške 7 468,17 EUR spolu s 9,50 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy
7.861,34 EUR od 01.03.2013 do 22.05.2014 vo výške 916,65 EUR, trovy konania. Z konkurzu vedeného
na žalovaného II., žalobca neprijal do dnešného dňa žiaden výťažok. Konkurz nebol skončený.

8. Následne Okresný súd Piešťany vydal rozsudok sp. zn.: 15C/56/2014-184 zo dňa, 11. apríla 2019,
ktorým vo výroku č. I. konanie v časti 824,07 EUR zastavil a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
Voči uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením sp. zn.: 11Co/201/2019-249 zo dňa 30. júna 2020, ktorým v napadnutej zamietajúcej časti
rozsudok Okresného súdu Piešťany zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Výrok č. I.

napadnutého rozsudku v časti zastavenia konania nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2019 a preto súd
vo výroku tohto rozsudku už nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu v časti istiny 824,07
EUR.

9. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje zapreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivý proces.“

11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

12. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

13. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.“

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostredníctvom vyššie citovaných listinných dôkazov postupom
podľa § 204 Civilného sporového poriadku, ktoré boli do konania predložené žalobcom a žalovanými.
Súd si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: základe uzatvorenej zmluvy

o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.02.2007, v súlade s ktorou žalobca poskytol pôvodne
žalovanému 1 a pôvodne žalovanému 2 mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 EUR. Žalovaný
3 ako súčasný žalovaný prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí
žalovaný 1 a žalovaný 2. Nakoľko sa pôvodní žalovaní 1 a 2 dostali do omeškania, žalobca listom zo dňa

26.06.2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a úvere a vyzval žalovaných na okamžité
splatenie zvyšnej časti úveru. Žalovanému 3 ako súčasnému žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy
zaslané listom zo dňa 26.06.2012. Uvedené mal súd za preukázané na základe predloženej zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a úvere a na základe zaslaného odstúpenia od zmluvy.

15. V priebehu civilného sporového konania boli ustálené nasledovné nesporné a sporné skutočnosti.
Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku zo zmluvy
omimoriadnommedziúvereaúvereakoručiteľ.Žalovanýsiboltejtoskutočnostivedomý.Otázkuvtomto
smere zostávala len výška pohľadávky žalobcu, ktorá bola predmetom dokazovania. Žalovaný pôvodne
namietal aj premlčanie, ale v priebehu civilného sporového konania bolo ustálené, že nárok žalobcu

premlčaný nie je.

16. K výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému na úvod súd uvádza, že v priebehu civilného
sporového konania bolo dokazovanie mimoriadne zdĺhavé a ťažko realizovateľné, nakoľko žalobca sa
pojednávaní nezúčastňoval a vždy sa riadne ospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd mohol požadovať

vysvetlenia alebo ďalšie rozhodujúce skutočnosti ústne na pojednávaní, ale len prostredníctvom
písomných vyjadrení, ktoré mnohokrát boli od žalobcu ale aj od žalovaného neúplné a nepresné.
Ako príklad súd na strane žalovaného uvádza, že v priebehu civilného sporového konania žiadal na
pojednávaní konanom dňa 11.04.2024 súd, aby ho zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 4.069,69
EUR,následnevosvojomvyjadrenízodňa11.09.2024žiadalsúd,abyhozaviazalksume4.576,93EUR

(č.l. 365 v súdnom spise) a na záver vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2025 (č.l. 392 v súdnom spise)
žiadal súd, aby ho zaviazal k sume 3.653,45 EUR. Ako príklad súd na strane žalobcu uvádza, ktoré bolo
súdu doručené dňa 05.11.2024 uvádza (č.l. 383), že urobil chybu a opomenul započítať platby zo dňa
09.09.2010 vo výške 193,80 EUR a 21.09.2011 vo výške 341,92 EUR, ktoré boli započítané na 7,99 %
p.a. úroky za medziúver. Žalobca však už neuviedol súdu právny následok v podobe priameho vplyvu

na výšku uplatňovaného nároku. Z uvedeného pre súd jednoznačne vyplýva, že ani samotný žalobca
a žalovaný nevedeli ustáliť samotnú výšku uplatňovaného nároku a viac menej sa spoliehali na právne
posúdenie a matematický výpočet súdu. Súd však žalobcovi a žalovanému uvádza, že nebolo jeho
povinnosťou ani úlohou v tomto konaní matematicky presne vypočítať nárok žalobcu, resp. povinnosťžalovaného, ale jeho úlohou bolo povedať, prečo sa stotožňuje alebo nestotožňuje s uplatnenou sumou
žalobcu, resp. požadovanou sumou od žalovaného. Súd je však toho názoru, že za takých skutkových
okolností,akésanachádzajúvsúdnomspise,niejemožnésjednoznačnoupresnosťouvypočítaťpresnú

výšku pohľadávky žalobcu. Ďalšie skutkové tvrdenia podľa § 150 Civilného sporového poriadku si súd
nevypýtal, pretože v rámci posledného písomného podania žalobcu je uvedené, že ďalšie písomné
vyjadrenia je zbytočné produkovať a žalovaný sa na poslednom pojednávaní rovnako tak vyjadril
prostredníctvom svojho zástupcu, že necháva na súd, akú výšku povinnosti pre žalovaného stanoví.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd na strany sporu apeluje, že pri zohľadnení dĺžky tohto súdneho

konania a náročnosti sporu a po zvážení všetkých skutkových a právnych argumentov strán sporu tento
rozsudok je postavený aj na rozumnom a spravodlivom usporiadaní vzájomných práv a povinností medzi
žalobcom a žalovaným.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.“

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“

20. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.“

21.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.“

28. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platí, že: „zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.“

29. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1 a žalovaným 2 ako spotrebiteľský
právny vzťah, kedy medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1 a žalovaným 2 bola uzatvorená zmluva
omimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,pričomsúčasnesajednaloospotrebiteľskýúverpodľa§

2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu sa jednalo súčasne o spotrebiteľskú
zmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka.Súdsanestotožnilsprávnouargumentácioužalobcu,
že predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou a nejedná sa o spotrebiteľský úver. Súd pretestoval
predmetnú zmluvu prostredníctvom negatívneho vymedzenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, avšak neidentifikoval žiadne právne skutočnosti, ktoré by predstavovali a naplnili legislatívne

výnimky uvedené v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku ktorých by sa na danú
zmluvuneaplikovalprávnyrežimspotrebiteľskýchúverovaspotrebiteľskýchzmlúv.Zuvedenéhodôvodu
konajúci súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1 a 2
bol spotrebiteľský právny vzťah a nakoľko žalovaný 3 bol ručiteľom žalovaného 1 a žalovaného 2, mohol
v konaní uplatniť voči žalobcovi všetky námietky, ktoré by mohol uplatniť samotný žalovaný 1 a žalovaný

2 zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Ďalej sa súd zameral na výšku uplatnenej pohľadávky.

30. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 23.05.2024 (č.l. 337) žalobca uviedol,
že zostatok medziúveru ku dňu účinnosti odstúpenia 11.058,95 EUR (výška poskytnutého medziúveru
9.958,18 EUR + nezaplatené poplatky 462,74 EUR + nezaplatené úroky vo výške 638,03 EUR) –

nasporenásumakudňuodstúpeniuodzmluvy3249,73EUR=dlžnásumakudňuodstúpeniaodzmluvy
7.809,22 EUR. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy 7.809,22 EUR + úrok medziobdobie 52,12
EUR = istina 7 861,34 EUR. Istina 7 861,34 EUR + úroky z omeškania 9,5% p.a. zo sumy 7.861,34
EUR vyčíslených od 01.08.2012 – 28.02.2013 vo výške 430,90 EUR = celková dlžná suma z návrhu na
vydanie platobného rozkazu 8 292,24 EUR. Dňa 07.06.2016 bol prijatý výťažok z konkurzného konania

vo výške 824,07 EUR, ktorý bol započítaný prioritne na istinu, ktorá sa uvedenou úhradou ponížila na
sumu 7.037,27 EUR. Žalovaná suma po čiastočnom späťvzatí tak predstavuje sumu 7.468,17 EUR,
pričom pozostáva z istiny 7.037,27 EUR (istina 7.861,34 EUR – vklad 824,07 EUR) a vyčíslených úrokov
z omeškania do 28.02.2013 vo výške 430,90 EUR. Tak ako žalobca už uviedol vo svojom podaní zo
dňa 26.03.2019, na konto medziúveru boli do odstúpenia od zmluvy prijaté úhrady v celkovej výške

3.049,38 EUR, pričom boli v zmysle čl. II. zmluvy o úvere započítané na 7,99 % p.a. úroky za medziúver,
keďže žalovaný sa až do pridelenia cieľovej sumy zaviazal splácať úroky z poskytnutého medziúveru.
Po odstúpení od zmluvy boli prijatý vklad z výťažku konkurzného konania vo výške 824,07 EUR, ktorý
bol započítaný prioritne na istinu. Následne žalobca priložil amortizačnú tabuľku k svojmu vyjadreniu.
31. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril na pojednávaní konanom dňa 11.07.2024 a uviedol, že

podľa predloženého výpisu z účtu medziúveru je sumár úhrad vo výške 3.873,50 EUR a nie vo výške
3.049,83 EUR. Súčasne poukázal na to, že úver je bezúročný a bez poplatkový vzhľadom na absenciu
zákonných podmienok uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne
poukázal na chaotické vyčíslenie úrokov z omeškania žalobcu, pretože žalobca v žalobe si nárokoval
úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 7.861,34 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia. Následne žalobca

listom súdu zo dňa 27.11.2014 uviedol, že si nárokuje úrok z omeškania od 1.3.2013 do 22.5.2014. V
poslednom vyjadrení žalobcu, žalobca uvádza, že si nárokuje úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 7.861,34 EUR od 1.3.2013 do 22.5.2014.32. Žalovaný následne zaslal súdu vyjadrenie k amortizačnej tabuľke s tým, že podľa predloženej
amortizačnej tabuľky žalobca prezentuje úhrady na medziúver vo výške 3.049,43 EUR plus výťažok z
konkurzu vo výške 824,07 EUR, čo spolu predstavuje čiastku 3.873,50 EUR. Žalobca v amortizačnej

tabuľke neuviedol všetky vykonané platby tak, ako sú preukázané z predložených výpisov. Na stavebné
sporenie bolo spolu uhradené 4.428,05 EUR, žalobca z uvedenej sumy preúčtoval na medziúver sumu
vo výške iba 3.049,43 EUR ( na základe výpisov je preúčtovaná suma vo výške 3.586,37 EUR ). Žalobca
nepreukázal, kde zaúčtoval sumu vo výške 536,94 EUR (rozdiel medzi výpismi a tvrdením žalobcu).
Žalobca v skutočnosti poukázal v dôsledku zúčtovania poplatku za spracovanie úveru sumu zníženú

o tento poplatok a teda odlišnú od údaju o výške poskytnutého úveru uvedeného v zmluve. Poplatok
3.500,- SK = 116,18 EUR. Poplatok za vedenie účtu 390,- SK = 12,95 EUR. Úver na sumu 3000 000,-
SK = 9.958,18 EUR. Reálne poskytnuté po odpočítaní poplatku za spracovanie a poplatku za vedenie
úverového účtu = 9.829,05 EUR.

33. Následne žalobca svojím písomným podaním oznámil súdu (č.l. 383), že urobil chybu a opomenul

započítať platby zo dňa 09.09.2010 vo výške 193,80 EUR a 21.09.2011 vo výške 341,92 EUR, ktoré boli
započítané na 7,99 % p.a. úroky za medziúver.

34. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný s tým, že žalobca vo svojom návrhu uvádza
platby, ktoré boli pripísané na účet medziúveru – t.j. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Predmetné platby

predstavujú úhrady úrokov za mimoriadny medziúver. Zo zmluvy podľa časti II. – mimoriadny medziúver
je evidentné, že žalovaný mal mesačne uhrádzať sumu 2 100,- Sk ( 69,71 EUR ). V bode 1. uvedenej
časti sa do nasporenia 50% cieľovej sumy dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 2 100,- Sk ( 69,71 EUR ). V bode 2 sa uvádza , že do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho

medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1 998,- Sk (66,30 EUR ). Z nami predložených
výpisov je preukázané, že žalovaný uhradil na účet stavebného sporenia č.z. XXXXXXX X XX dňa
29.11.2006 sumu 3 400,- Sk ( 112,86 EUR ). Podľa výpisu z roku 2006 táto suma bola zaúčtovaná
ako poplatok z uzatvorenie zmluvy vo výške 3 000,- Sk ( 99,60 EUR ) a poplatok za vedenie účtu k
stavebnému sporeniu vo výške 360,- Sk ( 11,95 EUR ). Z výpisu účtu medziúveru č.z. XXXXXXX X XX

je preukázané, že žalobca si účtoval dňa 22.2.2007 poplatok za spracovanie SÚ/MÚ sumu vo výške
3 500,- Sk ( 116,18 EUR ) , poplatok za vedenie účtu medziúveru vo výške 390,- Sk ( 12,95 EUR )
a poplatok za zmenku vo výške 500,- Sk ( 16,60 EUR ) . Z uvedeného výpisu je taktiež preukázané,
že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 296 000,- Sk ( 9 825,40 EUR ) a to nasledovne: dňa
22.2.2007 vo výške 240 000,- Sk ( 7 966,54 EUR ) a dňa 2.5.2007 vo výške 56 000,- Sk ( 1 858,56

EUR ). Žalobca sa k tejto skutočnosti nevyjadril.

35. K uvedenému písomnému podaniu sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že do vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostibolinakontomedziúveruprijatévkladyvcelkovejvýške3.585,15EURpričomboli
uhradené 7,99 % p.a. úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 3.585,15 EUR. Na

konto stavebného sporenia boli prijaté vklady v celkovej výške 3.794,76 EUR, úroky z vkladov v celkovej
výške 213,67 EUR, štátna prémia vo výške 306,84 Eur t. j. celkovo boli na konte stavebného sporenia
aktíva vo výške 4.315,27 EUR. Z aktív na konte stavebného sporenia sa uhradila daň vo výške - 40,56
EUR, poplatky za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške - 100,74 EUR, poplatky za upomínanie na
konte stavebného sporenia výške - 288,90 EUR, poplatok za uzatvorenie zmluvy - 99,58 EUR, úprava –

prechod na EUR – 0,04 EUR a zároveň došlo k započítanie pohľadávky na konte medziúveru vo výške
- 535,72 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo
výške 3.249,73 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30 000,00 EUR (poskytnuté úverové
prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 26 911,03 EUR (istina). Zostatok medziúveru ku dňu
účinnosti odstúpenia 11 058,95 EUR (výška poskytnutého medziúveru 9 958,18 EUR + nezaplatené

poplatky 462,74 EUR + nezaplatené úroky vo výške 638,03 EUR) – nasporená suma ku dňu odstúpeniu
od zmluvy 3 249,73 EUR = dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy 7 809,22 EUR. Dlžná suma ku
dňu odstúpenia od zmluvy 7 809,22 EUR + úrok medziobdobie 52,12 EUR = istina 7 861,34 EUR. Istina
7 861,34 EUR + úroky z omeškania 9,5% p.a. zo sumy 7 861,34 EUR vyčíslených od 01.08.2012 –
28.02.2013 vo výške 430,90 EUR = celková dlžná suma z návrhu na vydanie platobného rozkazu 8

292,24 EUR. Dňa 07.06.2016 bol prijatý výťažok z konkurzného konania vo výške 824,07 EUR, ktorý
bol započítaný prioritne na istinu, ktorá sa uvedenou úhradou ponížila na sumu 7 037,27 EUR. Žalovaná
suma po čiastočnom späťvzatí tak predstavuje sumu 7 468,17 EUR, pričom pozostáva z istiny 7 037,27
EUR (istina 7 861,34 EUR – vklad 824,07 EUR) a vyčíslených úrokov z omeškania do 28.02.2013 vovýške 430,90 EUR (spolu s vyčísleným úrokom od 01.03.2013 do 22.05.2014 zo sumy 7.861,34 EUR
vo výške 916,65 EUR).

36. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu podpísania zmluvy platilo, že: „zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) meno a adresu spotrebiteľa,

f) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
g) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
a. výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.“

37. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu podpísania zmluvy platilo, že:
„celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a

poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou... (skrátené).“

38. Po podrobnom preskúmaní predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd
dospel k čiastočnému právnemu záveru, že nakoľko v tejto zmluve absentuje údaj o RMPN podľa §
4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, právnym následkom tejto skutočnosti je jej bezúročnosť

a bezpoplatkovosť. Údaj o RPMN v tejto zmluve absentuje a argumentácia o absolútnom obchode ako
právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zo strany žalobcu neobstojí, pretože ku dňu podpísania
zmluvy o úvere platilo ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedené
ustanovenie sa od začiatku vykladalo tak, že sa jedná o právny režim a nie právnu formu, pretože v tejto

časti Občianskeho zákonníka sa zákonodarca dopustil zrejmej nesprávnosti, ktorá bohužiaľ pretrváva
dodnes s tou výnimkou, že podľa aktuálnej právnej úpravy platí § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(prednosť noriem občianskeho práva pred normami obchodného práva). Uvedené ale nič nemení
na tom, že aj v tom čase platilo, že zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bola
spotrebiteľskou zmluvou a súčasne sa jednalo o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. Súd ďalej pracoval s tým, že spotrebiteľský úver bol bezúročný a bezpoplatkový.

39. V poslednom vyjadrení sa žalobca vyjadril, že ďalšie vyjadrenia vo veci sú zbytočné a požiadal
súd, aby vo veci konal a rozhodol a tým pádom aplikácia § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku
neprichádza do úvahy. Súčasne sa žalovaný na poslednom pojednávaní vyjadril, že celý spor je

zamotaný, komplikovaný a sám žalovaný sa zamotáva v číslach a požiadal súd, aby vo veci rozhodol
s tým, že žalovaný bude spokojný s čiastkou, pokiaľ ho súd zaviaže na niektorú z nich uvedených súm.

40. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolozistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

41. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého

záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

42. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150

Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.

Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe

bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

43. V nadväznosti na rozloženie povinnosti tvrdiť také skutkové tvrdenia, ktoré pre stranu sporu prinesú
priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej a následné dôkazné bremeno súd pristúpil k vyhodnoteniu
písomných podaní žalobcu, v rámci ktorých požadoval od súdu, aby zaviazal žalovaného na sumu
uvedenú v žalobe žalobcu po čiastočnom späťvzatí.

44. Po analýze písomných podaní od žalobcu súd konštatuje, že žalobca neodstránil pochybnosť súdu
o správnosti jeho matematických výpočtov pri kreovaní výšky žalobného návrhu. Podľa právneho názoru
súdu žalobca skutočne nepreukázal, akým spôsobom a na základe akého pravidla (napríklad normy
všeobecných obchodných podmienok) zaúčtoval finančné prostriedky, na ktoré poukázal žalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2025. V nasledujúcom písomnom podaní žalobcu, ktoré bolo

doručené súdu 05.03.2025 absentuje vyjadrenie k sporným položkám, ktoré boli zaúčtované v plusovej
položke na medziúvere v roku 2012, na ktoré poukázal žalovaný. Z vyjadrenia žalobcu sa skutočne
súd nedozvedel, akým spôsobom a kde boli tieto položky zaúčtované. Prehľad zaúčtovaných položiek
v nasledujúcom vyjadrení žalobcu súd nepovažuje za odstránenie spornej skutočnosti. V písomnom
podaní žalobcu absentuje presný rozpis a spôsob zaúčtovanie napadnutých sporných položiek tak, aby

mohol súd jednoznačne vyhodnotiť sporné a napadnuté položky na zaúčtovanie. Z uvedeného dôvodu
súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že žalobca dostatočne jasne a zreteľne nepoprel sporné
skutočnosti týkajúce sa sporných zaúčtovaných finančných prostriedkov (písomné podanie žalovaného
na č.l. 392 súdneho spisu a písomného podania žalovaného zo dňa 04.01.2025) a ktoré sú súčasťou
plusovej položky na výpise z medziúveru z roku 2012, čím sa skutočnosti uvedené žalovaným stali zo

strany žalobcu účinne nepopreté v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

45. Súd sa nepriklonil k požadovanému žalobnému návrhu žalobcu ani z dôvodu obsahu písomného
podania žalobcu, ktoré bolo súdu doručené 05.11.2024. Takmer po 10 rokoch od podania žaloby na
príslušnom súde žalobca napísal súdu, že došlo k omylu takmer o 500,00 EUR, pretože celkovo

prijaté platby boli vo výške 3.585,15 EUR a nie 3.049,38 EUR, nakoľko v písomnom podaní zo dňa
23.05.2024došlokchybe.Žalobcavšaksúduneuviedol,akýtomáprávnynásledoknacelkovúžalovanú
sumu a akým spôsobom a či vôbec sa zmenil matematický výpočet žalovanej sumy. Podľa právneho
názoru súdu sa technika výpočtu žalovanej sumy musela zmeniť čo do výsledku, aj keď možno lenminimálne, pretože nesprávne započítanie prijatých platieb vo výške 500,00 EUR v čase do minulosti
musí mať vplyv na výpočet úrokov, úrokov z omeškania a podobne. Nakoľko sa žalobca obmedzil na
jednoduché konštatovanie tejto skutočnosti bez následných právnych a matematických argumentov, súd

jeho záverečný výpočet žalobného návrhu nezobral do úvahy, pretože je absolútne logické, že niekde
v priebehu výpočtu musela nastať matematická chyba.

46. Následne súd pristúpil ku skúmaniu požadovaných návrhov žalovaného, v akej výške by ho súd
mal zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy. Ako súd už vyššie konštatoval, žalovaný súdu predložil dve

písomné podania a učinil jeden prednes na pojednávaní, pričom súdu uviedol tri rôzne záverečné sumy,
na ktoré by ho súd mal zaviazať a tromi rôznymi matematickými postupmi. Po podrobnom vzhliadnutí
všetkých troch matematických výpočtov žalovaného súd vylúčil matematický výpočet s právnym
zdôvodnením učineným na pojednávaní konanom dňa 11.04.2024, pretože bol právne neurčitý a podľa
právneho názoru súdu neurčitý. Následne súd pristúpil ku skúmaniu podania zo dňa 04.01.2025. Súd
sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, žalobca poskytol žalovanému úver len v celkovej

výške 9.825,40 EUR, avšak z tohto podania nevyplýva, akým spôsobom dospel k žalovaný k výslednej
sume celkových úhrad 6.171,95 EUR. Z tohto písomného podania nie je súdu zrejmé, či súčasťou tejto
sumy sú aj žalovaným započítané finančné prostriedky, ktoré sa objavili v plusovej položke na výpise
z medziúveru z roku 2012 tak, ako na to poukazuje v tomto písomnom podaní.

47. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022, publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 49/2022, platí, že: „jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle
definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových

nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu.
Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom
spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru
o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom

neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre
spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý
od výšky poskytnutého úveru. Pokiaľ spotrebiteľ nebol povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru na
začiatku záväzku, ale by bol takýto poplatok rozložený až do jednotlivých splátok, pri výpočte
RPMN sa takýto poplatok nepremietne v podobe čerpania úveru na jeho zaplatení na ľavej strane, lebo

nedochádza k navýšeniu istiny. Na ľavej strane rovnice je tak uvedená celková výška spotrebiteľského
úveru, ktorá zodpovedá skutočnej istine vo výške, ktorú spotrebiteľ potreboval pre svoje účely a na
pravej strane takýto poplatok nebude započítaný v okamihu uzavretia zmluvy, lebo v tomto okamihu
nebol platený, ale práve až v jednotlivých splátkach.“

48. Následne sa súd zameral na písomné podanie žalovaného zo dňa 11.09.2024. Po analýze tohto
písomného podania súd uvádza, že obsahom tohto písomného podania je pomerne jasne a prehľadne
vysvetlená suma, ktorú žiadal žalovaný, aby ho súd zaviazal zaplatením žalobcovi. Súd sa prikláňa
k právnej argumentácii žalovaného, že žalobcovi žalovanému reálne poskytol sumu 9.829,05 EUR po
odpočítaní poplatku za spracovanie a poplatku za vedenie úverového účtu, ktoré si žalobca strhol na

začiatku pri poskytnutí úveru. Vzhľadom na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky poplatok za poskytnutie úveru a za vedenie úverového účtu sú nákladom spotrebiteľa
súvisiacim s úverom a je vylúčené, aby boli zároveň považované za finančné prostriedky poskytnuté na
základe úverovej zmluvy. Bez ohľadu na to, akým spôsobom žalobca zaúčtoval finančné prostriedky, na
ktoré poukázal žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2025, z výpisu za medziúver boli

identifikované úhrady za roky 2007-2011 spolu vo výške 3.586,37 EUR. Zo stavebného sporenia boli
identifikované úhrady za roky 2006-2012 spolu 4.428,05 EUR. K tejto sume je potrebné pripočítať sumu
824,07 EUR ako výťažok z konkurzného konania.

49. Nakoľko súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že poskytnutý úver je bezúročný

a bezpoplatkový z dôvodu absencie RPMN v spotrebiteľskej úverovej zmluve, súd spočítal celkové
zaplatené platby žalovaného a odpočítal ich od celkovo poskytnutého úveru. Úver bol žalovanému
poskytnutý vo výške 9.829,05 EUR, pričom od tejto sumy súd odpočítal celkovo vykonané úhrady spolu
s výťažkom z konkurzného konania vo výške 5.252,12 EUR, pričom výsledná suma je 4.576,93 EUR.Tento výpočet sa nachádza aj v písomnom podaní žalovaného zo dňa 11.09.2024 a z uvedeného dôvodu
sa súd priklonil práve k tejto sume, ktorú navrhoval žalovaný, aby súd určil ako povinnosť zaplatiť
žalobcovi zvyšnú časť dlhu z úverovej zmluvy.

50. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru,
že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Aj keď žalobca v priebehu civilného
sporového konania súd identifikoval jedno písomné podanie žalobcu, v rámci ktorého uviedol iné časové
obdobie uplatňovaných úrokov z omeškania, súd si z ostatných písomných podaní žalobcu ustálil, že

požaduje od súdu určenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo žalovanej sumy za obdobie od
01.03.2013 do 22.05.2014. Žalovaný sa k úrokom z omeškania na poslednom pojednávaní vyjadril tak,
že ich výšku a obdobie necháva na zvážení súdom. Súd v tomto prípade dal za pravdu žalobcovi a jeho
právnej argumentácii. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania,
žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom
ich výška 9,50 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto,

pretože v čase začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 4,50 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády
zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (4,50 % + 5,00 % = 9,50 % úrok z omeškania).

51. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

52. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku
vsúlades§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkustým,ževovýrokuč.IIrozsudkuuložilžalovanému
možnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo

výške 150,00 EUR mesačne k rukám žalobcu vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Súd zvolil takúto
formuláciu, pretože nemal vyslovene od žalobcu uvedené, že súhlasí s plnením dlhu v splátkach, avšak
súd môže aj bez súhlasu žalobcu povoliť splácanie dlhu v splátkach. Žalobca vo svojich písomných
podaniavysloveneneuviedol,ženesúhlasísplnenímdlhuvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Jepreto
na žalovanom, či využije možnosť splácania dlhu v splátkach, resp. osloví žalobcu za účelom dohodnutia

si detailnejšieho a presnejšieho splátkového kalendára. V opačnom prípade je povinný zaplatiť svoj dlh
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

53. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné čiastočne vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania.

54. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

55. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

58.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 22,56 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech

v čiastočnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v čiastočnom
rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 61,28 % a hrubý úspech žalovaného bol 38,72
%, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (61,28 % - 38,72 % = 22,56 %).To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 22,56 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.