Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: BN-4Csp/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119305624
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6119305624.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova
14, 811 05 Bratislava, IČO:30 850 436, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o. so sídlom P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, o zaplatenie 4107,19 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1673,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 1673,38 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III.Žalobkyňa je povinná zaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu18,52%,atovlehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude
po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovanému nárok na náhradu separovaných trov za pojednávanie dňa 9.11.2021 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2019 domáhala proti žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 4107,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4107,19 eur od 12.06.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Vžalobeuviedla,žemedzižalobkyňouakodlžníkomažalovanýmakoveriteľomdošlodňa03.12.2010
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č. 0264520130,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalobkyni v prospech žalobkyne

vo výške spotrebiteľského úveru uvedeného v zmluve vo výške 5.000,- eur (pričom skutočná výška
úveru bola vo výške 5.000,- eur mínus spracovateľský poplatok vo výške 119,- eur, a teda skutočná
výška spotrebiteľského úveru bola vo výške 4.881,- eur) (ďalej len „Zmluva“). Zmluva je zmluvou
formulárovou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok
odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „Zákon“), zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Žalobkyňa považuje zmluvu o splátkovom úvere za neplatnú, a ak by mal súd za to, že Zmluva je
platná, tak dohoda o odplate (úroky, poplatky) podľa Zmluvy je neplatná, v prípade, že Zmluva aj
dohoda o odplate je platná, spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy sa považuje zabezúročný a bez poplatkov. V zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona účinného v čase uzatvárania Zmluvy
„Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Žalovaný hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona, kedy právne relevantným spôsobom
neposudzoval schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver. Zákon síce porušenie ust. § 7 ods. 1
Zákona v danom čase sankcionoval iba nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona), avšak uvedená sankcia vôbec nevylučuje súdy z
toho, aby postup žalovaného skúmali z pohľadu ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda či bol postup
žalovaného pred uzavretím Zmluvy v súlade so zákonmi a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný poskytol
žalobkyni spotrebiteľský úver, ktorý bol v celom rozsahu poistený, bez toho, aby právne relevantným
spôsobom posudzoval schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver. Žalovanému bolo jedno, či
žalobkyňa je alebo nie je schopná spotrebiteľský úver splácať, pretože vedel, že jeho pohľadávky sú

poistené v celom rozsahu, a toto poistenie od žalobkyne požadoval. Ide zjavne o konanie v rozpore
so Zákonom, Smernicou, resp. o ich obchádzanie, ako aj o konanie v rozpore s dobrými mravmi, a
preto je právny úkon – Zmluva, absolútne neplatná a strany sú povinné vrátiť si plnenia tak, ako sú
uvedené nižšie v tomto podaní. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2 ustanovuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere môže mať rôzne formy (a to formu pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak
musí spĺňať jednak náležitosti Zákona, jednak náležitosti príslušnej formy / druhu spotrebiteľského úveru
(napríklad náležitosti pôžičky vymedzenej v Občianskom zákonníku, náležitosti úveru vymedzeného v
Obchodnom zákonníku a pod.). Zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluva o spotrebiteľskom
úvere (§ 9 Zákona) vo forme pôžičky (§657 a nasl Občianskeho zákonníka) a nie vo forme úveru (§ 497

a nasl. Obchodného zákonníka), nakoľko Zmluva je svojim obsahom zmluvou o pôžičke a nie zmluvou
o úvere. Zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere a ani
obsahom a charakterom práv a povinností strán sa nejedná o zmluvu o úvere. Zmluva medzi žalobkyňou
a žalovaným však spĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke (resp. vzhľadom na reálny charakter zmluvy o
pôžičke Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke), a charakterom a obsahom práv

a povinností strán sa jedná o zmluvu o pôžičke a uviedla vo všeobecnosti rozdielnosti medzi zmluvy
o úvere a zmluvy o pôžičke. Ďalej žalobkyňa poukázala, že zmluvné strany sa dohodli, že odplata
žalovaného podľa Zmluvy je rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ podľa Zmluvy
zaplatiť a celkovou výškou spotrebiteľského úveru. Inými slovami, zmluvné strany uzavreli konkrétnu
dohodu o cene spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy. Nakoľko žalovaný konštruoval svoju odplatu v

rozporesozákonom(§54ods.1Občianskehozákonníka),resp.zákonobchádzal(podriadeniezmluvyo
pôžičkypodzmluvuoúverezaúčelominkasovaniapoplatkuzadojednanieúdajnéhoúveru)apožadoval
aj plnenia, na ktoré nemal nárok, a to spracovateľský poplatok vo výške 119,- eur (2,38 % zo skutočnej
istiny spotrebiteľského úveru v podstate za žiadne protiplnenie) je potrebné celú dohodu o odplate
vyhodnotiť ako neplatnú v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39 Občianskeho

zákonníka, v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Súčasný právny poriadok neumožňuje
súdu výšku úrokov moderovať a neprimerane vysoké úroky znížiť na primeranú mieru. Podľa § 39
Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo sa
prieči dobrým mravom absolútne neplatný a na takúto neplatnosť musí súd prihliadať ex offo. Podľa §
41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou

len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Je nesporné, že dohodu
o úrokoch možno od samostatnej zmluvy o pôžičke oddeliť, úrok nie je podstatnou náležitosťou zmluvy
o pôžičke, a táto môže existovať aj samostatne. S poukazom na rozsudok KS PO zo dňa 08.12.2016,
sp. zn. 19Co/142/2016-328, IČS: 8115227084 a stabilizovanú nemeckú názorovú líniu, ktorá považuje

za neprijateľné, aby spotrebiteľ platil poplatky za plnenia, ktoré nie sú v skutočnosti v jeho záujme
a ktoré slúžia naopak veriteľovi je tiež možné dohodu o odplate nielen považovať za neplatnú, ale
považovať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto vyhodnotiť neplatnosť dohody o odplate.
Celú dojednanú odplatu potrebné posúdiť ako neplatnú z dôvodu, že dojednaný poplatok vo výške 119,-
eur, čo predstavuje 2,38% z istiny úveru, je neplatný z dôvodov rozporu s dobrými mravmi a zjavného

obchádzaniazákona,nakoľkoplatenieakéhokoľvekpoplatku,vtomtokonkrétnomprípade2,38%zistiny
úveru za to, že žalovaný „rezervoval“ úverový limit pre žalobkyňu na časovú lehotu max. jedného dňa,
je nemorálne a zjavne dojednané za účelom bezdôvodného obohatenia sa, pretože spotrebiteľ reálne
nezískal žiadne protiplnenie za tento poplatok. Navyše, ani v tomto jednom dni žalobkyňa žalovaného openiaze nežiadal vo forme žiadosti o poskytnutie úveru, a teda žalovaný ako veriteľ už v čase uzavretia
Zmluvy vedel, kedy a koľko peňazí spotrebiteľovi poskytne. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v zmluve nie sú
uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten

istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala), a to 1. celková výška spotrebiteľského
úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) Zákona) a následné
podhodnotenie RPMN - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 2. predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. §
9 ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená vôbec, 3. ročná percentuálna

miera nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona) - v Zmluve
je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 4. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona) – v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená
nesprávne, 5. výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne, 6. doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona)
(v Zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne). Zo Zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola povinná uzavrieť

okrem samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrieť s veriteľom tiež zmluvu o doplnkovej službe,
a to zmluvu o bežnom účte. Táto skutočnosť vyplýva z Časti I. Zmluvy Základné podmienky, kde bolo
ako spôsob splácania úveru určené inkaso z inkasného účtu v SLSP, pričom poplatok za vedenie účtu,
ktorý v čase uzavretia zmluvy účtoval žalovaný bol podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej
sporiteľne, a. s. platného od 01. Októbra 2010 (ďalej len ,,Sadzobník“) vo výške 2,06 eur mesačne.

TakistovzmysleSadzobníka žalovanýúčtovalpoplatokzarealizáciuinkasavovýške0,13eur. Žalovaný
nezahrnul tieto náklady do výpočtu RPMN, čím RPMN podhodnotil a táto je uvedená nesprávne v
neprospech žalobkyňa – spotrebiteľa. V zmysle ust. § 2 písm. g) Zákona účinného v čase uzavretia
Zmluvy, „celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť podľa Zmluvy, je v Zmluve uvedená vo výške 10164,18 eur. Táto suma je uvedené

nesprávne, vychádzajúc len z údajov v Zmluve, t. j. bez nákladov na doplnkové služby, výška splátok *
počet splátok + poplatky podľa zmluvy = 10333,96 eur , čo je o 169,78 viac, ako je uvedené v Zmluve.
Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona (§ 9 ods.
2písm.f))obsahovať:a)termínkonečnejsplatnosti,ab)dobutrvaniaZmluvy.Termínkonečnejsplatnosti
je v Zmluve vyjadrený správne, a to dňom 20.11.2020. Doba trvania Zmluvy je však v Zmluve uvedená

neurčito a netransparentne v bode 10 článku I. Zmluvy Základné podmienky, a to nasledovne: „Zmluva
sa uzatvára na dobu určitú a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe
alebo v súvislosti s úverom.“. V zmysle konštantnej judikatúry má byť doba trvania Zmluvy uvedená v
jednotkách času (dni, týždne, mesiace, roky) tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez
toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať akékoľvek počty, aby sa dopracoval k transparentnej informácii.

Táto skutočnosť je v Zmluve vyjadrená neurčito, nakoľko Zmluva zanikne aj v prípade, ak spotrebiteľ
bude mať záväzky nevysporiadané, a to napríklad vyhlásením predčasnej splatnosti spotrebiteľského
úveru zo strany banky - porovnaj systematické zaradenie ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje tieto náležitosti v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona,
sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyni bola zo strany žalovaného poskytnutá istina vo výške 4881,- eur. V žalobe (v znení podania
zo dňa 15.11.2019 o oprave zrejmej chyby) žalobkyňa uviedla, že do 10.6.2019 (v žalobe s dátumom
10.6.2019 použitý termín do dnešného dňa) žalobkyňa vykonala v súvislosti so zmluvou platby istiny,
úrokov a poplatkov v celkovej výške 9758,24 eur, pričom platby boli vykonané nasledovne: dňa
03.12.2010 úhrada vo výške 119,00 eur, dňa 31.12.2010 úhrada vo výške 2,99 eur (spolu zaplatené

2,99), dňa 31.12.2010 úhrada vo výške 0,44 eur (spolu zaplatené 3,43 eur), dňa 03.01.2011 úhrada vo
výške 4,81 eur (spolu zaplatené 8,24 eur), dňa 10.01.2011 úhrada vo výške 54,76 eur (spolu zaplatené
63,00 eur), dňa 20.01.2011 úhrada vo výške 86,84 eur (spolu zaplatené 149,84 eur), dňa 21.02.2011
úhrada vo výške 86,84 eur (spolu zaplatené 236,68 eur), dňa 21.03.2011 úhrada vo výške 86,84 eur(spolu zaplatené 323,52 eur), dňa 21.04.2011 úhrada vo výške 86,84 eur (spolu zaplatené 410,36
eur), dňa 20.05.2011 úhrada vo výške 30,75 eur (spolu zaplatené 441,11 eur), dňa 20.05.2011 úhrada
vo výške 4,05 eur (spolu zaplatené 445,16 eur), dňa 08.06.2011 úhrada vo výške 52,04 eur (spolu

zaplatené 497,20 eur), dňa 14.07.2011 úhrada vo výške 86,84 eur (spolu zaplatené 584,04 eur), dňa
19.08.2011 úhrada vo výške 86,84 eur (spolu zaplatené 670,88 eur), dňa 25.11.2011 úhrada vo výške
18,21 eur (spolu zaplatené 689,09 eur), dňa 16.12.2011 úhrada vo výške 68,63 eur (spolu zaplatené
757,72 eur), dňa 16.12.2011 úhrada vo výške 16,37 eur (spolu zaplatené 774,09 eur), dňa 16.01.2012
úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 864,09 eur), dňa 05.03.2012 úhrada vo výške 85,00 eur

(spolu zaplatené 949,09 eur), dňa 05.03.2012 úhrada vo výške 30,00 eur (spolu zaplatené 979,09 eur),
dňa 16.04.2012 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 064,09 eur), dňa 18.04.2012 úhrada
vo výške 30,00 eur (spolu zaplatené 1 094,09 eur), dňa 16.05.2012 úhrada vo výške 78,00 eur (spolu
zaplatené 1 172,09 eur), dňa 05.06.2012 úhrada vo výške 37,00 eur (spolu zaplatené 1 209,09 eur),
dňa 27.08.2012 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 294,09 eur), dňa 27.08.2012 úhrada vo
výške 50,00 eur (spolu zaplatené 1 344,09 eur), dňa 24.09.2012 úhrada vo výške 150,00 eur (spolu

zaplatené 1 494,09 eur), dňa 24.09.2012 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 579,09 eur),
dňa 25.10.2012 úhrada vo výške 50,00 eur (spolu zaplatené 1 629,09 eur), dňa 25.10.2012 úhrada
vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 714,09 eur), dňa 22.11.2012 úhrada vo výške 23,22 eur (spolu
zaplatené 1 737,31 eur), dňa 05.12.2012 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 822,31 eur),
dňa 21.12.2012 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 907,31), dňa 21.12.2012 úhrada vo

výške 85,00 eur (spolu zaplatené 1 992,31 eur), dňa 01.02.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu
zaplatené 2 077,31 eur), dňa 01.02.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 2 162,31 eur),
dňa 28.02.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 2 247,31 eur), dňa 28.02.2013 úhrada vo
výške 85,00 eur (spolu zaplatené 2 332,31 eur), dňa 03.04.2013 úhrada vo výške 100,00 eur (spolu
zaplatené 2 432,31 eur), dňa 30.04.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 2 517,31 eur),

dňa 23.05.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 2 602,31 eur), dňa 24.06.2013 úhrada
vo výške 83,00 eur (spolu zaplatené 2685,31 eur), dňa 03.07.2013 úhrada vo výške 30,00 eur (spolu
zaplatené 2 715,31 eur), dňa 28.08.2013 úhrada vo výške 105,00 eur (spolu zaplatené 2 820,31 eur),
dňa 24.09.2013 úhrada vo výške 103,00 eur (spolu zaplatené 2923,31 eur), dňa 29.10.2013 úhrada vo
výške 100,00 eur (spolu zaplatené 3 023,31 eur), dňa 29.11.2013 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu

zaplatené 3 108,31 eur), dňa 02.01.2014 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 3 193,31 eur), dňa
29.01.2014 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 3 278,31 eur), dňa 28.02.2014 úhrada vo výške
65,00 eur (spolu zaplatené 3 343,31 eur), dňa 02.04.2014 úhrada vo výške 87,34 eur (spolu zaplatené
3 430,35 eur), dňa 06.05.2014 úhrada vo výške 55,00 eur (spolu vo výške 3 485,65 eur), dňa 22.05.2014
úhrada vo výške 114,40 eur (spolu zaplatené 3 600,05 eur), dňa 05.06.2014 úhrada vo výške 0,20 eur

(spolu zaplatené 3 600,25 eur), dňa 23.06.2014 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 3 690,25
eur), dňa 21.07.2014 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 3 780,25 eur), dňa 21.08.2014 úhrada
vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 3 870,25 eur), dňa 22.09.2014 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu
zaplatené 3 960,25 eur), dňa 27.10.2014 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 050,25 eur),
dňa 20.11.2014 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 140,25 eur), dňa 19.01.2015 úhrada

vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 230,25 eur), dňa 24.02.2015 úhrada vo výške 85,00 eur (spolu
zaplatené 4 315,25 eur), dňa 24.03.2015 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 405,25 eur),
dňa 22.04.2015 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 495,25 eur), dňa 09.06.2015 úhrada
vo výške 85,00 eur (spolu zaplatené 4 580,25 eur), dňa 08.07.2015 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu
zaplatené 4 670,25 eur), dňa 05.08.2015 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 4 760,25 eur),

dňa 02.09.2015 úhrada vo výške 86,56 eur (spolu zaplatené 4 846,81 eur), dňa 14.09.2015 úhrada
vo výške 89,04 eur (spolu zaplatené 4 935,85 eur), dňa 13.10.2015 úhrada vo výške 89,04 eur (spolu
zaplatené 5 024,89 eur), dňa 16.11.2015 úhrada vo výške 89,04 eur (spolu zaplatené 5 113,93 eur),
dňa 14.12.2015 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 203,93 eur), dňa 08.01.2016 úhrada
vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 293,93 eur), dňa 11.02.2016 úhrada vo výške 87,12 eur (spolu

zaplatené 5 381,05 eur), dňa 14.03.2016 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 471,05 eur),
dňa 18.04.2016 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 561,05 eur), dňa 14.05.2016 úhrada
vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 651,05 eur), dňa 15.06.2016 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu
zaplatené 5 741,05 eur), dňa 15.07.2016 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 831,05 eur),
dňa 15.08.2016 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 5 921,05 eur), dňa 19.09.2016 úhrada vo

výške 90,00 eur (spolu zaplatené 6 011,05 eur), dňa 15.10.2016 úhrada vo výške 120,00 eur (spolu
zaplatené 6 131,05 eur), dňa 14.12.2016 úhrada vo výške 110,00 eur (spolu zaplatené 6 241,05 eur),
dňa 13.01.2017 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 6 331,05 eur), dňa 15.02.2017 úhrada
vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 6 421,05 eur), dňa 03.04.2017 úhrada vo výške 86,56 eur (spoluzaplatené 6 507,61 eur), dňa 04.05.2017 úhrada vo výške 86,00 eur (spolu zaplatené 6 593,61 eur), dňa
15.05.2017 úhrada vo výške 3,04 eur (spolu zaplatené 6 596,65 eur), dňa 07.06.2017 úhrada vo výške
90,00 eur (spolu zaplatené 6 686,65 eur), dňa 14.08.2017 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené

6 776,65 eur), dňa 26.09.2017 úhrada vo výške 8,00 eur (spolu zaplatené 6 784,65 eur), dňa 20.10.2017
úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 6 874,65 eur), dňa 15.11.2017 úhrada vo výške 90,00 eur
(spolu zaplatené 6 964,65 eur), dňa 28.11.2017 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 7 054,65
eur), dňa 03.01.2018 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 7 144,65 eur), dňa 07.02.2018 úhrada
vo výške 90,00 eur(spolu zaplatené 7 234,65 eur), dňa 16.03.2018 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu

zaplatené 7 324,65 eur), dňa 23.04.2018 úhrada vo výške 90,00 eur (spolu zaplatené 7 414,65 eur), dňa
28.05.2018 úhrada vo výške 1 000,00 eur (spolu zaplatené 8 414,65 eur), dňa 28.05.2018 úhrada vo
výške 1 000,00 eur (spolu zaplatené 9 414,65 eur), dňa 13.06.2018 úhrada vo výške 88,52 eur (spolu
zaplatené 9 503,17 eur), dňa 26.07.2018 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 526,54 eur),
dňa 23.08.2018 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 549,91 eur), dňa 12.09.2018 úhrada
vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 573,28 eur), dňa 12.10.2018 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu

zaplatené 9 596,65 eur), dňa 15.11.2018 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 620,02 eur),
dňa 14.12.2018 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 643,39 eur), dňa 17.01.2019 úhrada
vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 666,76 eur), dňa 25.02.2019 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu
zaplatené 9 690,13 eur), dňa 24.04.2019 úhrada vo výške 44,74 eur (spolu zaplatené 9 734,87 eur),
dňa 03.06.2019 úhrada vo výške 23,37 eur (spolu zaplatené 9 758,24 eur). Ak by bola neplatná celá

Zmluva, žalobkyňa v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka v predžalobnej výzve započítala svoju
pohľadávku na vrátenie plnení podľa Zmluvy oproti pohľadávke žalovaného na vrátenie plnení podľa
Zmluvy. Nárok žalobkyne po tomto započítaní je 4877,24 eur. Žalobou si však žalobkyňa uplatňuje
len vrátenie plnení za posledné 3 roky, spolu vo výške 4107,19 eur. Pre prípad, ak by bola Zmluva
platná, vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

od samotného počiatku Zmluvy, žalobkyňa v predžalobnej výzve zaslanej žalovanému v súlade s
ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak", oznámila, že všetky
svoje platby, ktoré historicky na tento spotrebiteľský úver vykonal, vykonal najprv na splátky istiny a až
následnenasplátkyúrokovainýchpoplatkov.Vzmysleust.§559Občianskehozákonníka„Splnenímdlh

zanikne.“. Zaplatením splátok vo výške istiny Zmluva zanikla a po tomto momente sa veriteľ bezdôvodne
obohacoval.ŽalobkyňaistinuúveruposkytnutéhoprostredníctvomZmluvytaktosplatiladňa14.09.2015.
Z tohto titulu má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4877,24 eur. Žalobou
si však žalobkyňa uplatňuje len vrátenie plnení za posledné 3 roky, spolu vo výške 4107,19 eur. Pre
prípad, že by v súdnom konaní bolo toto vyhlásenie spochybnené čo do správnosti právneho postupu,

žalobkyňa z dôvodov právnej istoty, v predžalobnej výzve žalovanému v súlade s ust. § 16 ods. 1 Zákona
oznámila, že predčasne spláca spotrebiteľský úver poskytnutý Zmluvou, a započítal svoju pohľadávku
na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatené úroky a poplatky) voči pohľadávke žalovaný na
zaplatenie zvyšku istiny. Teda aj v tejto alternatíve Zmluva zanikla splnením dlhu a žalobkyňa má nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 4877,24 eur.

Žalobou si však žalobkyňa uplatňuje len vrátenie plnení za posledné 3 roky, spolu vo výške 4107,19
eur. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatených Úrokoch a
Poplatkoch a zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania. Žalobkyňa prostredníctvom advokátskej kancelárie
žalovaného v predžalobnej výzve vyzval, aby v lehote 1 pracovného dňa od doručenia predžalobnej
výzvy vydal bezdôvodné obohatenie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania.

V žalobe označila a pripojila listinné dôkazy.

3. V upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica postupom podľa zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej ZoUK) bolo vo veci rozhodnuté Platobným rozkazom č.kon.
4Up/711/2019 zo dňa 24.6.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 24.6.2019 a voči ktorému žalovaný podal

odpor, v ktorom s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1 ZoUK a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1
ZoUK a s odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového konania rozsiahlo odôvodnil prečo
mal súd podanie žalobkyne odmietnuť. Spochybnil existenciu samotnej žaloby, pretože nie je zrejme,
či v konaní nejaký žalobca je, vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom podaní sa strany označujú
ako navrhovateľ a odporca, pričom stranami konania sú žalobca a žalovaný, na tejto obrane zotrvala

počas celého sporu. Ďalej v odpore uviedol že k uplatnenému nároku žalobkyne, že v predmetnom
podaní jeho pôvodca ani len netvrdil, čo má byť tým uvádzaným bezdôvodným obohatením, netvrdil
a neuviedol žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného a ktoré žiada vydať. V sporovom konaní, ako je toto konanie, v ktorom platiazásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v

súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V súlade s ustanovením § 132 ods. 1 CSP je
žalobcaužvžalobepovinný,o.i.,uviesťpravdivéaúplnéopísanierozhodujúcichskutočností,označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP).Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj
v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1CSP: „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“). Žalobca musí v závislosti od skutkovej

podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy, t.j. právnej normy ktorou odôvodňuje svoj údajný nárok,
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd (prípadne)rozhodnúť v jeho prospech.
Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti
je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť
preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre

rozhodnutie. Ak táto povinnosť nie je splnená (a to nie je, keďže z obsahu podania vôbec nie je zrejmé,
čo presne žiada pôvodca podania vydať), bremeno tvrdenia nebolo unesené, nie je uplatnený žiaden
nárok, súd musí dospieť v spore k rozhodnutiu v neprospech strany, ktorá nesplnila svoje základné
procesnépovinnostianeunieslasvojezákladnéprocesnébremeno(bremená),t.j.vtomtoprípadeNávrh
odmietnuť. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch,

keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná,
pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou
žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a úplné skutkové tvrdenia významné podľa
hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby (a ktoré vymedzujú predmet konania).
Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené

alebo predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia
výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods. 2 CSP („Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiťodkazomnaoznačenédôkazy.“).Nestačí,žeurčitéskutočnostiprípadnevyplývajúzdôkazných
prostriedkov, dôkaznými prostriedkami sa preukazujú existujúce tvrdenia (t.j. z dôkazných tvrdení sa
tvrdenia neabstrahujú, inými slovami tvrdenie sa preukazuje dôkazom, nie naopak).Bolo by v rozpore

s úplne elementárnymi požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby
mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou
žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať tvrdené
skutočnosti v rámci dôkazného bremena (rovnako by uvedené znamenalo znemožnenie riadneho
postupu súdu, predpokladaného zákonom, s nemožnosťou zabezpečiť plnohodnotnú realizáciu práva

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pre každého. Každé konanie súdu alebo iného orgánu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu
ochranu.“ Rozsah povinnosti žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby ,hypotéza právnej normy vymedzuje okruh právne
rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Žalobkyňa

svoj údajný nárok kvalifikovala ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z
ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (upravujúceho podmienky vzniku takéhoto typu
nároku), základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, je, že došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu
svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť a toto konkrétne plnenie sa má

vydať. Pôvodca podania tak ani len netvrdí, čo konkrétne má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí
(neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré žiada vydať ,práve naopak, sú uvádzané - a i to procesne
imperfektne - len nič nehovoriace číselné hodnoty o údajne uskutočnených plneniach (i to opakovane
i v podobe akéhosi súčtu). Žalobkyňa je povinná presne označiť každé plnenie, ktoré žiada vydať, t.j.
je povinný presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe (ktorá má byť plnením bez právneho dôvodu/

nárokom z bezdôvodného obohatenia), kto plnil, kedy plnil, koľko plnil a aká časť plnenia (celé / časť)
má byť bezdôvodným obohatením a kto má byť tým, kto sa bezdôvodne obohatil. Len voči takému
kvalifikovanému tvrdeniu žalobkyne môže žalovaný rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť,
či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, alebo iné, rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z
hľadiska ďalších prostriedkov procesnej obrany, napr. uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania a

tvrdenie o konkrétnom plnení determinuje postup súdu vo vzťahu k ďalšiemu prípadnému rozhodovaniu
o existencii skutočností podmieňujúcich existenciu tvrdeného nároku. Žiadne konkrétne plnenia, ktoré
majú byť vydané, rovnako ako ďalšie rozhodujúce skutočnosti, nie sú / neboli zo strany žalobkyne
tvrdené. Žalobkyňa si bezdôvodné obohatenia vymedzila výlučne "matematicky", prostým odpočítanímním uvádzaných číselných hodnôt. Bez dostatočne určitého konkrétneho tvrdenia (tvrdení) vo vzťahu
ku konkrétnemu plneniu nie je splnený základný predpoklad dostatočne určitej žaloby, ktorej právnym
základommábyťúdajnébezdôvodnéobohatenie,t.j.dostatočneurčitétvrdenie,ktorékonkrétneplnenie,

a či v časti alebo v úplnosti, má byť bezdôvodným obohatením. V celkovej, údajne zaplatenej, sume
9580,39 eur (pričom aj z obsahu podania je zjavné, že táto bola realizovaná viacerými platbami, a nie
naraz), je nekonečné množstvo možností, ako si "vyskladať" požadovanú sumu 4107,19 eur. Uvedené
podanie tak neobsahuje relevantné tvrdenia a (a tak nemôže obsahovať ani relevantné dôkazné návrhy,
keďže dôkazmi sa preukazujú existujúce tvrdenia) vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp.

vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť (nevedno akého, zatiaľ
neuplatneného) údajného nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (odporca), nie je nositeľom
toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
ide naopak vtedy, ak ten, o kom odporca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca),

nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“(rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Ak žalovaný dostatočne určito netvrdil a neodôvodnil svoj údajný "nárok",
je pojmovo vylúčená skúmať vecnú legitimáciu strán v konaní, čo je situácia procesne obdobná ako
tá, keď sa preukáže, že tu vecné legitimácia nie je, čo je dôvod, aby bola žalobkyňa ak dôjde k jej
prejednávaniu - bezodkladne zamietnutá (rovnako i dôvod, prečo mal byť návrh odmietnutý). Výlučne

z dôvodu právnej opatrnosti žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobkyne en bloc. Aj keď je žalovaný
presvedčený, že žiaden nárok (podaním ani vecne neuplatnený) neexistuje, výlučne z dôvodu právnej
opatrnosti vznáša námietku premlčania akéhokoľvek práva (práv), na základe ktorého pôvodca podania
žiada uhradenie 4.107,19 eur, resp. z ktorého si vyvodzuje údajný nárok na zaplatenie 4.107,19,vrátane
akéhokoľvek príslušenstva (vznáša námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu

uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby). Z celého obsahu podania je zrejmé, že dlžník sa snaží
zbaviť zodpovednosti za riadne prijaté záväzky, konanie dlžníka je konaním protiprávnym, konaním v
rozpore s dobrými mravmi (vo vzťahu k svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym
výkonom práva (vo vzťahu k realizácii všeobecných procesných oprávnení), pričom toto konanie sa
snaží „odôvodniť“ nepravdivými, neúplnými a nepreukázanými skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako

také nemôže takéto konanie požívať akúkoľvek právnu ochranu. Výlučným účelom celého konania je
"vyhnutie sa" splneniu povinností vyplývajúcich z postavenia jeho pôvodcu ako subjektu povinnosti /
dlžníka. Žalobkyňa netvrdí ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by v zmysle aplikovateľnej
normatívnej úpravy mohla založiť právnu opodstatnenosť akéhokoľvek, zatiaľ nijako neuplatneného,
údajného nároku. Domnienky žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (odhliadnuc od

procesnej neúplnosti a nespôsobilosti uvedeného tvrdenia) nemajú žiadnu oporu v právnej úprave
platnej a účinnej v čase uskutočnenia právneho úkonu. Žalovaný zdôrazňuje, že predmetná úverová
zmluva má všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá
spôsobom plne konformným s platným právom. Pôvodca podania neuvádza - ako už bolo uvedené
- žiadne konkrétne plnenia, ktoré žiada vydať, pre prípad, že dlžník zamýšľa tvrdiť, že všetky platby

platil najprv na istinu a až následne „bezdôvodne“ (čo je zjavne v rozpore s reálnym skutkovým
stavom), rovnako uvádzame, že ani v tomto ohľade žiadne dostatočne určité tvrdenie, odvoláva
sa na akýsi (rovnako neurčitý) obsah predžalobnej výzvy, čo je samo osebe neprípustné podľa §
132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), pričom obsah uzatvorenej
zmluvy je jasný zrozumiteľný, obsahuje všetky náležitosti a to vecne správne. Predmetná úverová

zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné
podmienky, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v celom rozsahu platná. Žalovaný
považuje za potrebné poukázať na nutnosť rešpektovania autonómie vôle jednotlivých subjektov práva,
rešpektovanie ktorej je jednou zo základných zásad demokratického právneho štátu Základnou sférou
demokratickej spoločnosti (právneho štátu) je súkromnoprávna sféra jednotlivca, ktorá je neoddeliteľne

spätá s ideou jeho slobody. Prvým a základným prejavom axiómy slobody jednotlivca je ustanovenie
čl. 2 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V oblasti súkromnoprávnych vzťahov je takýmto (primárnym)
prejavom axiómy slobody jednotlivca, ako uvádza B. D., rovné hmotnoprávne postavenie jeho subjektov(o.i. § 2 ods. 2 OZ). Vyjadrené v zmysle konštantnej ústavnoprávnej judikatúry jedná sa o rovnosť, ktorá
nachádza svoj výraz v reciprocite vnútornej štruktúry súkromnoprávnych vzťahov. Druhým prejavom
axiómy slobody jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov resp. súkromnoprávnej sfére ovládanej

zásadou rovného hmotnoprávneho postavenia subjektov je zákonite autonómia vôle týchto subjektov,
stelesnená v prvom rade zmluvnou autonómiou (t.j. zmluvnou voľnosťou) ako prostriedkom a nástrojom
iniciatívy, aktivity a kreativity jednotlivca v jeho vzájomnom vzťahu k ostatným jednotlivcom s rovným
hmotnoprávnym postavením. Autonómia vôle jednotlivca v súkromnoprávnej sfére je úzko spätá s
jeho možnosťami voľne(na základe svojej slobodnej vôle) nakladať (užívať, požívať, držať, disponovať)

s právnymi predmetmi súkromnoprávneho styku napr. majetkom resp. majetkovými hodnotami. V
tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že v oblasti súkromnoprávnych vzťahov je s princípom zmluvnej
slobody neoddeliteľne spätá aj požiadavka riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy (t.j. zásada pacta sunt
servanda). Záverom žalovaný v odpore uviedol, že žiaden (akýkoľvek) nárok "takejto povahy" žalovaný
neeviduje v účtovníctve, z dôvodu, že neexistuje (ani ho žalovaný neuznáva, ani mu nebola doručená
žiadna faktúra žalobkyne).

4. Vo vyjadrení k odporu žalobkyňa prostredníctvom zástupcu uviedla, že návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní bol podaný elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky
súdu, a to prostredníctvom elektronického formulára, ktorý označuje strany konania žalobca a
žalovaný a samotné .pdf bolo k návrhu pripojené len z dôvodov väčšej prehľadnosti návrhu a na

uľahčenie práce súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností a skutočností uvedených v návrhu na
vydanie platobného rozkazu, návrh obsahuje všetky náležitosti spôsobilej žaloby a osobitné náležitosti
vyžadované zákonom č. 307/2016 Z. z., teda aplikáciu ust. § 5 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., v
dôsledku ktorého má byť návrh odmietnutý považujeme za neprípustnú a procesnú obranu žalovaného
v danej súvislosti za účelovú a bezpredmetnú. Ak teda žalovaný v Odpore uvádza, že nie je zrejmé, či v

konaní nejaký žalobca, resp. žalovaný je, takéto skutkové tvrdenia žalovaného považuje žalobkyňa za
procesný úkon, ktorý celkom zjavne slúži na svojvoľné a bezúspešné bránenie práva, ktoré je zjavným
zneužitím práva a nepožíva právnu ochranu. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že opravuje chybu v písaní
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, o jednotlivých vykonaných platbách na svoj záväzok podľa
Zmluvy. K vznesenej námietke žalobkyňa ako prvé uviedla, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje

10-ročná premlčacia doba, vzhľadom na úmyselné konanie žalovaného. V zmysle ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka platí, že „Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.“. Zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a formulárovou, a teda
žalobkyňa jej obsah meniť nemohla, mohla na ňu len pristúpiť ako k celku alebo ako celok odmietnuť.

S poukazom na viaceré rozsudky SD EÚ uviedla, že za obsah Zmluvy teda nesie zodpovednosť výlučne
jej „tvorca“, ktorým je žalovaný. Je celkom jednoznačné, že žalovaný neponúkol finančné prostriedky
žalobkyni za takýchto zmluvných podmienok náhodne, alebo nevedome. Veď pri tvorbe zmlúv a jej
podmienok sa používajú určité vopred premyslené kroky a myšlienkové postupy, ktorých výsledkom
je dosiahnutie určitého konkrétneho cieľa. Je vylúčený náhodný obsah zmlúv zo strany žalovaného.

Žalovanývsúčasnosti,akoajjehoprávnypredchodcavčaseuzatváraniaZmluvy,súaboliprofesionálna
obchodná spoločnosť podnikajúca práve v oblasti spotrebiteľských úverov a ako jediná zmluvná strana
tieto zmluvy vytvára. Je nemožné, aby sa „náhodne“ pomýlila v tom, čo má byť obsahom zmluvy a čo
nie, najmä pri tak podstatných sankciách ako sú neplatnosť zmluvy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. Jediným dôvodom, kedy by sme mohli uvažovať, že zmluvy sú v rozpore so zákonmi, je dôvod,

že „žalovaný nevedel“ že tú a onú náležitosť zmluvy má uviesť tak či onak; v tomto prípade je však
celkom jednoznačné, že neznalosť zákona žalovaného neospravedlňuje (vigilantibus iura scripta sunt).
Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného úmyselne vytvoril konštrukciu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a musel si byť vedomý zákonných náležitostí predmetnej zmluvy, ktoré táto
zmluva však neobsahuje, resp. ich obsahuje chybne, je možné vyvodiť, že v danom prípade sa jedná

zo strany žalovaného o činnosť úmyselnú. Špecificky to platí o tej skutočnosti, že zmluva je pôžičkou
a nie úverom, ako aj o tej skutočnosti, že žalovaný do RPMN a do celkovej čiastky vôbec nezarátal
náklady na bežný účet a na poistenie, hoci náklady na doplnkové služby vyplývajú priamo zo Smernice
2008/48 a zákona č. 129/2010 Z. z., čím zjavne podhodnotil RPMN, a rovnako tiež zo skutočnosti, že
skutočná výška sp. úveru bola len 4881 eur a nie 5000 eur. V danej veci sa aplikuje úmyselná 10 ročná

premlčacia doba a nárok žalobkyne nie je premlčaný. Navyše, žalobkyňa má za to, že vzhľadom na fikciu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorá platí od počiatku vzťahu právneho
vzťahuexlege,jednotlivýmiplatbamiplatilnajprvistinuanáslednesažalovanýbezdôvodneobohacoval.
V tomto kontexte išlo o čiastočné plnenie dlhu podľa ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmyslektorého„Pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníkazapočítavanajprvnaistinuapotomna
úroky, ak dlžník neurčí inak.“ Nakoľko úroky a poplatky nikdy neboli platnou súčasťou dlhu, jednotlivými
platbami splácala žalobkyňa istinu a následne sa žalovaný bezdôvodne obohacoval. Nakoľko žalobkyňa

požaduje sumu len vo výške platieb za posledné 3 roky, neuplynula ani 3 ročná objektívna doba. Vo
vzťahu k plynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby uviedol, že žalovaný neuniesol žiadne bremeno
tvrdenia (nie to ešte dôkazné bremeno), kedy táto mala začať plynúť a teda žalobkyňa, voči akému
tvrdeniu má vzniesť prostriedky procesnej obrany, že táto neuplynula a kedy sa žalobkyňa mala podľa
žalovaného dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Napriek tomu, z

dôvodov právnej istoty, popiera skutočnosť, že by žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa žalovaný
na jej úkor bezdôvodne obohacoval, dlhšie ako 2 roky pred podaním žaloby na súd a teda popiera
jej uplynutie. V zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa ust. § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku.
5. V konaní ide o spotrebiteľský spor, v ktorom až po otvorení pojednávania žalobkyňa prostredníctvom

zástupca na pojednávaní dňa 24.11.2022 zobrala z dôvodu ostatného dokazovania čiastočne svoj
návrh späť, a to vo výške 1150,45 eur i s príslušenstvom a ďalej si uplatňovala sumu predstavujúcu
bezdôvodné obohatenie vo výške 2956,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
25.06.2019 zo sumy 2956,74 eur. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, čiastočné späťvzatie žaloby
súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.)

konanie v časti o zaplatenie sumy 1.150,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 1.150,45 eur od 12.6.2019 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 2956,74 eur od 12.6.2019 do 24.6.2019 dňa 16.12.2022 zastavil, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2023 .
6. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 16.12.2022 tak, že žalobu zamietol ( výrok II.).

O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (výrok III.).
Výrokom I. súd konanie v časti zastavil, tak ako je vyššie uvedené. Na základe odvolania žalobkyne
odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.kon. 19CoCsp/5/2023-601 zo dňa 9.1.2024 v časti,
v ktorej súd zamietol žalobu a súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok II. a III.) zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom rozhodnutí uviedol,

že súd prvej inštancie sa riešením právnej otázky ohľadom zahrnutia spracovateľského poplatku do
sumy poskytovaného úveru odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, odvolací súd tak dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a s prihliadnutím na
dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd nezaoberal ďalšími, v odvolaní namietanými
vadami. V odvolacom konaní, odvolaciemu súdu z listinného dôkazu výpis z úveru číslo 0264520130

predloženého žalobkyňou a ktorý žalovaný nenamietal, vyplynulo, že žalobkyni bola poukázaná titulom
čerpania úveru dňa 03.12.2010 suma 4 881,00 eur, a to z úveru vo výške 5 000,- eur. S poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/130/2022 z 28.06.2023 odvolací súd uviedol, že
jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu
podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v

zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru dostáva jasnú predstavu o celkovej
hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú
má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj
môže mať za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce

obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o
splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho
vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať

nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje
náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti
ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu
dovýškyúveru.Vdôsledkunavýšeniacelkovejvýškyúveruonákladnemôžebyťsprávnevypočítanáani
výška RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky

úveru o náklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad,
tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.
V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. sa Súdny dvor Európskej Únie
okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátnehosúdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem "celková výška úveru" obsiahnutý v článku 3 písm. l/ a
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem "výška čerpania" obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice
odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto

smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet

závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje
spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).
7. Po zrušení rozsudku súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strana žalobkyne na podanej
žalobe (po jej čiastočnom späťvzatí) zotrvala. Strana žalovaného navrhla žalobu zamietnuť. Strana
žalovaného nad rámec doteraz uplatnených prostriedkov procesnej obrany rozsiahlo prejavila nesúhlas
procesným postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu a uviedla, že rozhodnutie Radlinger hovorí o tom,

že súd má ešte len posúdiť zložky ktoré sa týkajú RPMN a či uvedené môže mať vplyv na RPMN alebo
nie, z rozhodnutí Súdneho dvora nie je možné vychádzať len z izolovaných častí, ale v prípade ak
sa to v konkrétnom prípade formalisticky hodí do nejakého stanoveného výsledku ale treba vychádzať
z celku. Súdny dvor EÚ predsa nepovedal, čo má alebo nemá byť v rámci RPMN a žalovaný predložil
a opätovne označil ako dôkaz, všetky hodnoty, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN ako pri hodnote úveru

5000,- eur, tak aj pri hodnote úveru 4881,- eur, kedy a v tom sa zásadne odvolací súd mýli, uvedené
vôbec nevedie k podhodnoteniu RPMN ale zásadne k rovnakému výsledku, RPMN je v Zmluve uvedená
správne. Zotrval na vykonaní dôkazu, a to vyžiadať od Národnej banky Slovenska konkrétny prepočet
RPMN, v ktorom sa bude vychádzať z uvedených úverových parametrov zodpovedajúcim zmluvným
podmienkam úveru žalobkyne.

8. Z listín, a to zo Zmluvy o splátkovom úvere č.0264520130 zo dňa 3.12.2010 (ďalej aj ako
zmluva o úvere zo dňa 3.12.2010), z výpisov z účtu Slovenskej sporiteľne a.s. za obdobie rokov
2010 až 2018, platobnými príkazmi na úhradu, potvrdeniami o hotovostných vkladoch a úhradách (č.l
405 – 415), potvrdenia VUB banka o zrealizovaní transakcii zo dňa 17.1.2019, 3.6.2019, 25.2.2019
a 24.4.2019, predžalobná výzva zo dňa 10.6.2019, sadzobník poplatkov platný od 1.10.2010, z

výpisu z osobného účtu žalobkyne o transakciách na č. E. (č.l. 416-417), z potvrdení o vkladoch
hotovosti, z listiny Splátkový kalendár (č.l.378-381), žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (č.l.
428) a z listín Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-104-019-100-000-798-791zo dňa 14.11.2024
a č. NBS1-000-104-019-100-000-830-862 dňa 15.01.2025 (č.l. 638-640,643-645) zistil nasledovný
skutkový stav:

9. Zmluvou o splátkovom úvere č.0264520130 zo dňa 3.12.2010 sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na
poskytnutí splátkového úveru žalovaným a dlžník, žalobkyňa sa zaväzuje poskytnutý úver splatiť, platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky. V zmluve boli uvedené aj tieto podmienky: úver vo výške 5000,- eur,
druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 14,90 %, úrok z omeškania

8 %, spôsob poskytnutie úveru jednorázovo, bez hotovostne, spracovateľský poplatok 119,- eur hradený
pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru: 2,99 eur mesačne, výška
splátky a splatnosť: od prvého čerpania úveru do 31.12.2010 vo výške 63,- eur mesačne k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.01.2011 do konečnej splatnosti
20.11.2020 vo výške 86,84 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny,

úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok: 119 od
20.01.2011, konečná splatnosť úveru: 20.11.2020, spôsob splácania: inkaso, účet pre poskytnutie úveru:
000000-02611078260/0900, RPMN:18,08 %, priemerná RPMN: 18,48 %, celková čiastka spojená
s úverom: 10164,18 eur, bankou požadované ručenie alebo poistenie: nevyžaduje sa. V časti I, bod 2
zmluvy je uvedené: právo dlžníka na poskytnutie úveru trvá do 19.1.2011. V časti I, bod 13 zmluvy je

uvedené: banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a na požiadanie
dlžníka. V časti II bod 2 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej
zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením za ktorý sa
bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Pre účely úverovej zmluvy sa za VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané bankou

s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami obchodné podmienky banky pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinné od 01.07.2007. Dlžník
ďalejvyhlasuje,žebolbankouinformovanýoskutočnostiachpodľa§37ods.2Zákonaobankách.Dlžník
vyhlasuje tiež, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvnýchpodmienkach podľa § 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
a pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to prostredníctvom Formuláru pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. V časti II bod 10 je uvedené, že zmluva sa uzatvára

na dobru určitú , a to až do úplného vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo
v súvislosti úverom. V časti III bod 1,2 a 6 zmluvy s názvom Súhlas s poistením Úveru je uvedené
že dlžník A. A. má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky. Dlžník žiada
poistenie v rozsahu Rozšírený súbor poistenia – 1 poistená osoba. Ku dňu podpisu úverovej zmluvy je
výška poplatku za poistenie úveru vo výške 2,94 eur. Zástupca žalobkyne dňa 10.6.2019 vyhotovil

list s adresátom žalovaný, v ktorom je obsiahnutá výzva úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške
4877,24 eur spolu s úrokom z omeškania v lehote do 1 pracovného dňa od dňa doručenia výzvy.
10. Z listiny výpis z účtu vyhotovený žalovaným za obdobie 01.12.2010 do 06.08.2011 vyplýva suma
čerpania úveru na účet ktorý vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3.12.2010 vo výške 4881,-
eur (č.l. 27). Z listiny výpis z účtu vyhotovený žalovaným za obdobie 01.12.2010 do 06.08.2011 vyplýva
suma splátok 703,04 eur. Z listiny výpis z účtu vyhotovený žalovaným za obdobie za obdobie 06.08.2011

do31.12.2011vyplývasumasplátok190,05eur,Zlistinyvýpiszúčtu vyhotovenýžalovanýmzaobdobie,
ktorý predložila k žalobe žalobkyňa za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vyplýva suma splátok
1218,22eur,Zlistinyvýpiszúčtu vyhotovenýžalovaným,ktorýkžalobepredložilažalobkyňazaobdobie
od 01.01.2013 do 31.12.2013 vyplýva suma splátok 1116,- eur. Z listiny výpis z účtu vyhotovený
žalovaným, ktorý k žalobe predložila žalobkyňa za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplýva suma

splátok 1031,94 eur. Z listiny výpis z účtu vyhotovený žalovaným, ktorý k žalobe predložila žalobkyňa
za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vyplýva suma splátok 1063,68 eur, Z listiny výpis z účtu
vyhotovený žalovaným, ktorý k žalobe predložila žalobkyňa za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016
vyplýva suma splátok 1156,56 eur, Z listiny výpis z účtu vyhotovený žalovaným, ktorý k žalobe predložila
žalobkyňa za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vyplýva suma splátok 992,29 eur. Z listiny výpis

z účtu vyhotovený žalovaným, ktorý k žalobe predložila žalobkyňa za obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2018 vyplýva suma splátok 2702,57 eur. Každý z týchto výpisov obsahuje, že žalobkyňa v lehote
do 14 dní má vzniesť výhrady k zostatku úveru 31.12. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie (č.l. 44-46),
ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe vyplýva, že na č. účtu príjemcu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
uhradila 17.01.2019 sumu 23,37 eur, 03.06.2019 aj 25.02.2019 sumu 23,37 eur a 24.04.2019 sumu

44,74 eur.

11. Z Výpisov z osobného účtu žalobkyne (č.l. 416 až 417), potvrdenia o vklade hotovosti zo dňa
14.8.2017 o 12,10 na účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je podľa tvrdení žalobkyne účtom
jej syna C. A. a potvrdenia o vkladoch hotovosti na splátky úveru (č.l. 405-415) súd zistil, že na č. účtu

E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli vkladané finančné hotovosti z účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX dňa 13.10.2015 suma 89,04 eur, dňa 16.11.2015 suma 89,04 eur, dňa 14.12.2015 suma 90,- eur,
08.01.2016 suma 90,- eur, dňa 11.02.2016 87,12 eur, dňa 14.03.2016 suma 90,- eur, dňa 18.04.2016
suma 90,- eur, dňa 14.05.2016 suma 90,- eur, dňa 15.06.2016, 15.07.2016, 15.08.2016, 19.09.2016,
13.01.2017, 15.02.2017 vždy suma 90,- eur, dňa 15.10.2016 suma 120,- eur, dňa 15.11.2016 suma

120,- eur, dňa 14.12.2016 suma 110,- eur, dňa 13.1.2017 suma 90,- eur, dňa 15.02.2017 suma 90,-
eur, dňa 04.05.2017 suma 86,- eur, dňa 05.05.2017 suma 3,04 eur, dňa 26.09.2017 suma 8,- eur a dňa
15.11.2017 suma 90,- eur. Ďalej z výpisu účtu, kde ako majiteľ účtu je uvedená žalobkyňa, ide o účet
vedený vo F. G. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 27.11.2017 do 04.12.2020 (č.l.
420-421) sú zrealizované platby v období od 27.11.2017 do 3.6.2019 v sumách: 90,- eur v dňoch:

27.11.2017, 02.01.2018, 06.02.2018, 15.03.2018, 16.03.2018, 20.04.2018, v sume 1000,- eur dňa
25.05.2018 a 28.05.2018 v sume 88,52 eur, dňa 12.06.2018 v sumách 23,37 eur dňa: 25.07.2018,
23.08.2018, 11.09.2018, 11.10.2018, 14.11.2018, 13.12.2018, 17.01.2019, 25.02.2019 a 03.06.2019,
sume 10,- eur dňa 06.05.2019 v sume 44,74 eur dňa 24.04.2019, vždy na č. účtu žalovaného E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. Z výpisu účtu, kde ako majiteľ účtu je uvedená žalobkyňa, ide o účet vedený

vo F. G. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l. 420-421) vyplýva, že i po dátume 10.6.2019 žalobkyňa
na č.ú. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX až do 4.12.2020 poukazovala ďalšie sumy (ktorá okolnosť
je však pre žalobkyňou uplatnený rozsah nároku irelevantná).
12. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne (č. l. 418-420) vyplýva hotovostný vklad vo výške 245,- eur, 500,
eur, 200,- eur, 650,- eur dňa 18.04.2012, 11.04.2012, 04.05.2012, 02.03.2012 na č. účtu XXXXXXXXX/

XXXX, vklad vykonala žalobkyňa na účet s názvom A. C..13. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne (č. l. 420) vyplýva hotovostný vklad vo výške 110,- eur dňa
14.8.2017o12,10nač.účtuXXXXXXXXX/XXXX,vkladvykonalažalobkyňanaúčet,oktoromžalobkyňa
tvrdí že je účtom C. A..

14. Z potvrdenia hotovostnom vklade Slovenskej sporiteľne zo dňa 14.08.2017 (č.l. 421) je zrejmé, že
vkladateľ žalobkyňa vložila na č. účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 90 eur.
15. Z výpisov účtu na meno žalobkyne E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplývajú dva vklady za
obdobie r. 2011 na úverový účet s číslom XXXXXXXXX/XXXX vo výške 30,75 eur (č.l. 422) a vo výške

86,84 eur.

16. Z listín predložených žalovaným: daňové priznanie žalobkyne za rok 2009 (č. l. 342-350), potvrdenie
o príjme z 21.4.2010 (č. l. 351), výpis zo živnostenského registra žalobkyne (č. l. 352) vyplýva, že
k 30.11.2010 žalobkyňa podnikala pod obchodným menom A. A., IČO 40513783. Z listiny predloženej
na pojednávaní dňa 22.09.2022 stranou žalovaného (č. l. 353 a 358) vyplýva údaj vo výške 18,08 %. Z

Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní
Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (č. l. 367), vyplýva, že nadobúdajú účinnosť 1.7.2007, a Z
Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 382) je zrejmé, že nadobúdajú účinnosť 01.08.2002. Zo
žiadosti žalobkyne (s údajmi bydlisko, rodné číslo, s údajmi o zamestnávateľovi, pracovné zaradenie:
podnikateľ, spoločník, konateľ, prenajímateľ nehnuteľnosti) o poskytnutie úveru zo dňa 30.11.2010 ( č.l.

428) súd zisťuje, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru 30.11.2010, ako úveru bezúčelového vo
výške 5.000,- eur, s výškou spracovateľského poplatku 119,- eur, ktorý žiadala uhradiť z prostriedkov
úveru, výška úveru po dopočítaní 4881,- eru, žiadala poskytnúť úver na 10 rokov so splátkou 20. deň
v mesiaci, zabezpečenie úveru sa nevyžaduje, požiadala poistenie s rozšíreným súborom poistenia,
v žiadosti sú uvedené príjmy a výdavky žiadateľa a žiadosť obsahuje podpis žiadateľa.

17. Z listiny vyhotovenej žalovaným, ktorú predložil žalovaný – Splátkový kalendár ( č.l. 378-381) súd
zistil, že ide o splátkový kalendár k úveru č. 0264520130kde sa nachádzajú údaje (dátum-suma-obrat-
poplatok PPI – zostatok) vyplýva pri dátumoch 03.12.2010 údaj zostatok 5000,- eur, zostatok 5119,- eur,
zostatok 5000,- eur a pri dátumoch 31.12.2010 zostatok: 5060,01 eur, zostatok 5063,- eur, 5002,99 eur

a zostatok 5000,- eur a údaj o výške zostatku istiny k 12.6.2016 vo výške 3170,45 eur, zostatku istiny
k 12.06.2017 vo výške 2637,96 eur a k 12.6.2019 vo výške 1300,31 eur. Zo listiny -splátkový kalendár
(č.l. 378-381) je súdu zrejmé, že splátka vo výške 86,84 eur má v sebe zahrnutý i poplatok za správu
úveru vo výške 2,99 eur, poplatok za poistenie k úveru 2,94 eur.
18. V listinách Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako NBS) č. NBS1-000-104-019-100-000-798-791zo

dňa 14.11.2024 a č. NBS1-000-104-019-100-000-830-862 dňa 15.01.2025 (č.l. 638-640,643-645)
sa uvádza, že jednorazový spracovateľský poplatok a mesačný poplatok za správu úveru spĺňajú
podmienky pre ich zahrnutie do celkových nákladov v zmysle ust. § 2 písm. g) ZoSÚ a preto boli
zahrnuté aj do kontrólneho prepočtu hodnoty RPMN, rozhodnutie o tom, či náklady na poistenie majú
alebo nemajú byť zahrnuté do celkových nákladov vstupujúcich do výpočtu RPMN je v kompetencii

príslušného súdu, pričom je názoru že tento poplatok za poistenie úveru nespĺňa podmienky pre
zahrnutie do celkových nákladov, ktorý názor NBS nadobudla z informácii uvedených v listine
Štandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskomúvereasamotnej zmluvyzodňa03.12.2010.Taktiež
NBS uvádza že na základe vykonaného kontrólneho prepočtu konštatuje, je jeho výsledkom RPMN vo
výške 18,10, v zmysle prílohy č. 2 časť I. písm. d) ZoSU po zaokrúhlení, ktorá sa týmto zhoduje s RPMN

uvedenou v Zmluve. Pri výpočte RPMN je irelevantné či sa použije plná výška úveru 5000,- eur na jednej
strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke použije spracovateľský poplatok
vo výške 119,- eur alebo sa na jednej strane rovnice použije suma vo výške 4881,- eur po odpočítaní
spracovateľského poplatku a na druhej strane sa už nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský
poplatok. NBS je názoru, že pri výpočte neodkláňa od rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014.

19. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenie zmluvy
o splátkovom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
3.12.2010 (( ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), Spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet
všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa

prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (2) Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí

obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a

y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

27. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnutépeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné
časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok

dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

28. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva
neplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhémuvšetko,čopodľanejdostal.

30. Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

33. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

34. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

35. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
36. Predmetom sporu, aj po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, na základe skutkových tvrdení, na
ktorých žalobkyňa bez zmeny zotrvala, je nárok žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia

na tvrdenom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3.12.2010 jej boli
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4881,- eur. A keďže zmluva o splátkovom úvere je neplatná
( z dôvodu, že žalovaný neposudzoval schopnosť žalobkyne splácať úver, z dôvodu neplatnosti dohody
o odplate, že zmluva nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere) a keď je platná tak úver, ktorý jej bol
na jej základe poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov ( z dôvodu absencie údajov v zmluve, a to

konk. uvedenie nesprávnej celkovej výšky úveru, neuvedenie predpokladov požitých na výpočet RPMN,
nesprávny údaj o výške RPMN, nesprávny údaj o celkovej čiastky spojenej s úverom, neuvedenie
údaja o výške, počte a termíne splátok a nesprávny údaj o dobe trvania zmluvy). A keďže žalovanému
vobdobíod3.12.2010dodňa10.6.2019(vžalobesdátumom10.6.2019uvedenýtermíndnešnéhodňa)
uhradila celkom sumu 9758,24 eur, je bezdôvodným obohatením ( z neplatnej zmluvy resp. z preplatenia

dlhu po jeho splnení) žalovaného suma vo výške 4877,24 eur (rozdiel súm 9758,24 a 4881), z ktorej si
však žalobkyňa uplatňuje len sumu 4107,19 eur (resp. po čiastočnom späťvzatí len sumu 2956,74 eur
s úrokom z omeškania), pričom v žalobe zo dňa 10.6.2019 uviedla že ide o plnenia za posledné tri roky
(pričom z podania zo dňa 15.11.2019 vyplýva, že na týchto skutkových tvrdeniach žalobkyňa zotrvala).
Aj keď v priebehu sporu na pojednávaní uviedla, že si uplatňuje len sumu vo výške 2956,74 eur čo je

suma splátok predstavujúcich splátky uhradené odo dňa 12.06.2019 spolu s úrokom z omeškania, súd
túto zmenu žaloby nepripustil uznesením zo dňa 22.1.2025, ktorá rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.02.2025.37. K námietkam žalovaného ohľadne vád podanej žaloby súd uvádza, že náležitosti žaloby vyplývajú
z § 132 C.s.p., teda okrem všeobecných náležitostí podania (upravených v § 127 ods. 1 C.s.p.) musí
žaloba obsahovať označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Z touto obranou žalovaného sa súd už vysporiadal
v rozsudku zo dňa 16.12.2022 a to tak, že žalobný návrh súd nepovažoval za neurčitý, keďže v spojení
s obsahom celej žaloby (kedy nemožno žalobný návrh posudzovať izolovane od ostatnej časti návrhu
na vydanie platobného rozkazu) je presne zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, peňažného plnenia
a na základe akých uvedených rozhodných skutočností a akým právnym titulom. Za tohto stavu súd

nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád tohto podania vo veci samej, ale v konaní pokračoval na jeho
podklade, a tomto zotrval aj v konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom. Je tiež potrebné uviesť
k obrane žalovaného, že žalobkyňa uvádza určité skutkové okolnosti a právne posúdenie tak, aby to
bolo v jej prospech, a ktoré skutkové tvrdenia však žalovaný považuje za nedostatočné a nesprávne sa
súd vysporiadava pri posúdení dôvodnosti nároku z pohľadu hmotného práva, pri posúdení unesenia
bremena tvrdenia a dôkazného bremena stranou. A keďže tento názor a toto posúdenie súdu prvej

inštancie už prešlo preskúmaním odvolacieho súd a nebolo spochybnené rozhodnutím odvolacie súdu,
súd považuje obranu žalovaného v tomto rozsahu za nedôvodnú.
38. Až preskúmaním platnosti zmluvy o úvere a potom podmienok zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2010
je možné dospieť k záveru najskôr o dôvodnosti resp. nedôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne
a následne preukázania výšky takéhoto nároku.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva
o splátkovom úvere 0264520130 dňa 3.12.2010. Súd ani v čase rozhodnutia, teda ani potom ako
rozhodovalodvolacísúd,nezistilokolnosti,žezmluvavzhľadomnajejobsahaleboúčelodporujezákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a tým by mala byť absolútne neplatná ako navrhuje

žalobkyňa, a to ani pre nedostatok vôle uzatvoriť zmluvu o úvere, ale ako tvrdí žalobkyňa zmluvu o
pôžičke. Vykonaným dokazovaním samotnou zmluvou mal súd preukázané, že veriteľom je banka,
ktorej právne postavenie je upravené v zákone o bankách, podľa ktorého banka je právnická osoba so
sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou
podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Banka môže prijímať vklady a poskytovať

úvery alebo, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, môže poskytovať investičné služby a
investičné činnosti podľa osobitného predpisu. Nie je potom súdu zrejmé, na základe akých skutočností
žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že skutočnou vôľou žalovaného mala byť zmluva o pôžičke. I zo
žiadosti žalobkyne je zrejmé, že i ona sama žiadala o poskytnutie práve úveru od žalovaného. Súd
mal tak jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo na základe takejto žiadosti

adresovanej žalovanému ako banke k uzatvoreniu zmluvy o úvery. A keďže k platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere došlo, banka je veriteľom, ktorého poskytovanie úveru je predmetom podnikania, tak aj
dojednanie odplaty nie je v rozpore so zákonom § 499 Obchodného zákonníka, a preto ani v tejto časti
nie je zmluva o úvere neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa bola názoru, že zmluva o splátkovom
úveru je neplatná aj z dôvodu, že žalovaný poskytol úver bez toho aby právne relevantným spôsobom

posudzoval schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver. V žiadnom ustanovení zákona nebolo
v čase uzatvárania zmluvy o úvere (ale ani toho času) porušenie povinnosti s odbornou spôsobilosťou
posúdiť schopnosť splácať úver (ak by sa porušenie povinnosti preukázalo, čo žalovaný žiadosťou
o poskytnutie úveru zo dňa 30.11.2010 vyvrátil) sankcionované neplatnosťou zmluvy o úvere, a to ani
v prípade ak dlžníkom je spotrebiteľom. Zákon jednoznačne ustanovuje, aký následok pre veriteľa hrozí

aksitakútopovinnosťnesplní,ahrozbaneplatnostiprávnehoúkonuzmluvyoúvere,atoanivsamotnom
obchodnom zákonníku alebo občianskom zákonníku ale ani v zákone o spotrebiteľských úveroch,
konkrétne v § 11 ods. 2 neuvádza, kedy takéto porušenie sankcionalizuje nemožnosťou pre veriteľa
vyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru(právnystavvčaseuzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere) až bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1 v súčasnosti.

40. Z charakteru daného zmluvného vzťahu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa jedná
o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na predmet tejto zmluvy a postavenie zmluvných
strán i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalovaný namietal že ide v prípade žalobkyne
ide o spotrebiteľa, a to z dôvodu že v čase uzatvorenia zmluvy bola podnikateľke a zároveň tvrdil
že finančné prostriedky použila žalobkyňa na výkon svojej podnikateľskej činnosti, o aký konkrétnyvýkon podnikateľskej činnosti išlo neuviedol a svoje tvrdenia o takomto použití finančných prostriedkov
nepreukázal žiadnym dôkazom. Zástupca žalobkyne v spore uviedol, že žalobkyňa použila peniaze
na rekonštrukciu svojho domu, v ktorom žije a nie na výkon podnikateľskej činnosti. Ani v samotnej

zmluvy o splátkovom úver zo dňa 3.12.2020 a ani zo žiadosti o poskytnutie úveru nevyplýva tvrdenie
žalovaného že finančné prostriedky z úveru boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Zmluvou
o splátkovom úveru bolo dohodnuté poskytnutie úveru ako spotrebný bez účelu. Zmluvou o splátkovom
úvere mal súd preukázané, že túto žalobkyňa neuzatvorila ako podnikateľka. Spotrebiteľom sa pre účelu
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd
je názoru že zmluva o poskytnutí úveru bez uvedenia účelu (okrem úverov uvedených v § 2 ods. 2),
uzavretá so spotrebiteľom za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
riadiacou sa takýmto zákonom.

41. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
o splátkovom úvere pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Z toho dôvodu súd aplikoval na danú vec

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane
spotrebiteľa.

42. Žalobkyňa aj po zrušení rozsudku odvolacím súdom bola naďalej názoru, že úver ktorý jej bol
poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov že zmluva

neobsahuje údaje podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a bola tak povinná žalovanému plniť,
vrátiť len poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, pričom je názoru že
všetky poskytnuté finančné prostriedky ňou plnené potom ako vrátila skutočne poskytnuté finančné
prostriedky až do času 10.6.2019 (v žalobe s dátumom 10.6.2019 uvedený termín do dnešného dňa) sú
na strane žalovaného bezdôvodným obohatením, pre plnenie bez právneho dôvodu, z ktorých si však

žalobkyňa uplatňuje len sumu 4107,19 eur (resp. po čiastočnom späťvzatí len sumu 2956,74 eur),
pričom v žalobe zo dňa 10.6.2019 uviedla že ide o plnenia za posledné tri roky od podania žaloby (návrhu
na vydanie platobného rozkazu).
43. Vzhľadom na skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku, na ktorých strana žalobkyne zotrvala aj po
zrušení rozsudku zo dňa 16.12.2022 sa ako prvoradé (po ustálení platnosti zmluvy) bolo preto potrebné

sa vysporiadať aká bola povinnosť žalobkyne, v akom rozsahu bola povinná žalovanému plniť, vrátiť
finančné prostriedky, pričom žalobkyňa tvrdí že len 4881,- eur, pretože úver je bezúročný a bez poplatkov
vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa súd
zaoberal tvrdeniami žalobkyne o absencii údajov v zmluve alebo o ich nesprávnom uvedení v zmluve
ato: a)celkovávýškaspotrebiteľskéhoúveru(ust.§9ods.2písm.g)anáslednépodhodnotenieRPMN-

v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, b) predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona - v zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená vôbec), c)
ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená
nesprávne), d) celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j)– v zmluve je táto
náležitosť vyjadrená nesprávne), e) výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné
poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (podľa ust. § 9 ods. 2
písm. k) - v zmluve táto náležitosť absentuje úplne ) a f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) –v zmluve je tento údaj vyjadrený nesprávne).
44. Tvrdenia žalobkyne o nesprávnom uvedení celkovej čiastky, ktorú mala uhradiť, spojenú s úverom,
súd považoval za nedôvodné a žalobkyňou nepreukázané. Žalobkyňa tvrdila, že táto suma je uvedené
nesprávne z dôvodu, že je bez nákladov na doplnkové služby (poplatky za vedenie bežného účtu a za
poplatok za realizáciu inkasa a správna je podľa žalobkyne suma 10333,96 eur , čo je o 169,78 viac,

ako je uvedené v Zmluve. Podľa ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Zo žiadnych dôkazov predložených stranami sporu nevyplýva, že žalobkyňa
bolo povinná uzatvoriť či už zmluvu o bežnom účte, o inkase alebo zmluvu o poistení. Zo znenia
samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že ručenie ani poistenie banka nevyžaduje, aj zo
samotnej žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že zabezpečenie úveru sa nevyžaduje. Taktiež z listiny

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, tvoriacej súčasť zmluvy ako strana 7,8 a 9
(č.l.451) a s ktorými sa žalobkyňa oboznámila, čo potvrdila aj svojim podpisom vyplýva, že na získanie
spotrebiteľskéhoúveruzaponúkanýchpodmienoksapoistenienazabezpečeniespotrebiteľskéhoúveru
ani ďalšie doplnková služba nevyžaduje. Z uvedeného dôvodu náklady spojené s bežným účtom,
inkasom a postením netvoria celkové náklady, a tým ani celkovú čiastku spojenú s úverom. Taktiež
z listiny Splátkový kalendár vyplýva, že poplatok vo výške 2,99 eur mesačne je zahrnutý v splátke úveru.

Apretojecelkováčiastkaspojenásúveromvovýške63,-eurplus119,-eurspracovateľskýpoplatokplus
119 krát (86,84 splátka -2,94 poistenie=83,90) eur t.j. 10166,10 eur. Je tak pravdou, že po vynásobení
počtu splátok a výšky jednej splátky vyšla celková suma na zaplatenie o niečo vyššia, ako bola celková
suma uvedená v zmluve. Zo splátkového kalendára (č.l. 378) je však zrejmé, že posledná splátka bola
reálne o niečo nižšia (78,99). Uvedené je logické, keďže väčšinou nie je možné rozložiť splátky na úplne

rovnakú výšku počas celej doby splácania a posledná splátka predstavuje zostatok dlhu, ktorý je pri
úverových zmluvách takmer vždy nižší, ako sú predošlé splátky. Navyše skutočnosť, že súčin počtu
splátok a výšky prvej splátky nesedí so sumou uvedenou v tej ktorej automaticky zmluve neznamená,
že ide o nesprávny údaj, keďže veriteľ má uviesť reálnu sumu, ktorú v prípade riadneho splácania dlžník
uhradí. Ak teda mal uhradiť dlžník poslednú splátku o niečo v nižšej výške, je to len v jeho prospech.

Rozdiel údajov uvedených v zmluve oproti výpočtu celkovej čiastky podľa zmluvy je nepatrný a sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti by bola v rozpore so zásadou proporcionality. Správnosť údaja celkovej
čiastky, ktorú mala žalobkyňa uhradiť, spojenú s úverom potvrdzujú aj listiny z NBS zo dňa 14.11.2024
a 15.1.2025.
45. Údaj o výške RPMN žalobkyňa považovala za nesprávny a tiež v jej neprospech z dôvodu, že

žalovaný nezahrnul všetky náklady do výpočtu RPMN, čím RPMN podhodnotil. Tvrdila žalobkyňa, že zo
zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola povinná uzavrieť okrem samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavrieť s veriteľom tiež zmluvu o doplnkovej službe, a to zmluvu o bežnom účte. Táto skutočnosť
vyplýva z Časti I. Zmluvy Základné podmienky, kde bolo ako spôsob splácania úveru určené inkaso z
inkasného účtu v SLSP, pričom poplatok za vedenie účtu, ktorý v čase uzavretia zmluvy účtoval žalovaný

bol podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a. s. platného od 01. Októbra 2010
(ďalej len ,,Sadzobník“) vo výške 2,06 eur mesačne. Takisto v zmysle Sadzobníka žalovaný účtoval
poplatok za realizáciu inkasa vo výške 0,13 eur. Z vykonaného dokazovania o výške celkových nákladov
spojených s úverom súd dospel k záveru že celkové náklady (vzhľadom na ust. § 2 ods. písm. g))
netvorí ani poplatok za vedenie bežného účtu ani za realizáciu inkasa a ani poplatok za poistenie, čím

je správna i celková výška úveru spojená s úverom a tým aj údaj o RPMN vo výške 18,08 %. Žalobkyňa
nielenže netvrdila, aký údaj RPMN je správny a ale ani nenavrhla v spore za účelom preukázania že
údaj o výške RPMN uvedený v zmluve je nesprávny a hlavne v neprospech spotrebiteľa, žalobkyne
vykonať dokazovanie. Skutočnosti vyplývajúce z listín (zmluva o splátkovom úvere so štandardnými
európskymi o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o poskytnutie úveru), že na poskytnutie úveru sa žiadna

doplnková služba a ani poistenie a ručenie nevyžadovalo síce žalobkyňa poprela ale žiadnym spôsobom
nepreukázala, nenavrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dôkaz. Žalobkyňa sa bránila len
vyjadreniami prostredníctvom právneho zástupcu, že poistenie nechcela, nežiadala uzatvoriť, avšak
z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zmluvu v ktorej sa uvádza že súhlasí s poistením dňa
3.12.2010 a v ktorej sú jeho podmienky (poistenia) v bodoch 1 až 17, v časti riadne a jednoznačne

nazvanej ako súhlas poistením uvedené podpísala. Navyše, žalobkyňa bola oprávnená, keď mala
a mohla zistiť, že zmluva nekorešponduje s jej tvrdenou žiadosťou (v ktorej údajne postenie nežiadala)
do 14 dní o uzavretia predmetnej zmluvy od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu (bod I. 14. časť I.
Zmluvy o splátkovom úvere), tak ale neučinila. Preto neobstoja tvrdenia žalobkyne, že nechcela zmluvu
o poistení uzatvoriť. Správnosť údaja RPMN potvrdzujú aj listiny z NBS zo dňa 14.11.2024 a 15.1.2025.

46. K tvrdeniu žalobkyne o absencii údaja výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia teda k problematike výkladu § 9ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, k rozpisu splátky na istinu, úroky
a príp. poplatky, sa súd prvej inštancie prikláňa k výkladu, ktorý aktuálne zastávajú už 4 senáty
Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, 3Cdo/56/2018

zo dňa 17.4.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018, 4Cdo/65/2018 zo dňa 26.9.2018, 5Cdo/132/2018
z 29.10.2018, 2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018, 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018, v ktorých NS
SR vyslovil názor, že uvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje číselné
vyjadrenietoho,akájevnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Súdprvejinštanciejetiežtohonázoru,
že rozpis splátky na konkrétne položky, ktoré obsahuje, nie je potrebný pre splnenie podmienky uvedenej

v cit. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. a že pri tomto ustanovení je možný eurokonformný
výklad. Súd má vedomosť, že rozhodovacia prax súdov v SR je, resp. bola v tejto otázke rozdielna, keď
jedna časť rozhodnutí vyžaduje rozpis každej splátky osobitne na istinu, úroky a poplatky, kým druhá
časť rozhodnutí takýto rozpis nevyžadovala. Súd sa v tejto otázke prikláňa k eurokonformnému výkladu
uvedeného ustanovenia, vychádzajúc jednak z výkladu dotknutého ustanovenia Smernice EP a Rady
2008/48 vyjadreného v rozsudku SD EÚ C 42/15 (ktorý je síce výkladom práva EÚ, nie slovenského

práva, ale práve toto ustanovenie môže byť vodítkom pri jeho výklade), ako aj zo skutočnosti, že každá
splátkaúveru,zaktoréhoposkytnutiejevyžadovanýúrokapriktoromsaúrokyalebopoplatkynesplácajú
v rôznych termínoch splatnosti alebo v inom počte splátok ako splátky istiny, zahŕňa v sebe časť istiny a
úroku a prípadne poplatku. Takýto výklad súd nepovažuje za výklad „contra legem“, pretože ak splátka
úveru obsahuje v sebe časť istiny, časť úroku a prípadne časť poplatku, je splnená zákonná požiadavka

na náležitosti, ktoré má splátka obsahovať. Takýto výklad podľa názoru súdu prvej inštancie neodporuje
aniprincípuprávnejistoty,atojednakzdôvodu,ževtejtootázkenieje,resp.neboladonedávnaustálená
súdna prax (túto sa pokúša ustáliť NS SR súčasnými rozhodnutiami), ale tiež z dôvodu, že v podstate
zhodné ustanovenie ohľadne uvedenia sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
bolo obsiahnuté už v zákone č. 258/2001 Z.z. od začiatku jeho účinnosti, pričom počas účinnosti tohto

zákona,akoajniekoľkorokovzaúčinnostizákonač.129/2010Z.z.súdyakceptovali,ževzmluveoúvere
postačuje uviesť výšku celkovej splátky bez jej rozpisu na jednotlivé položky. Až výklad niektorých súdov
za posledných pár rokov zmenil zaužívaný výklad tohto ustanovenia. Výklad, ku ktorému sa priklonil
konajúci súd (a aj 4 vyššie uvedené senáty NS SR) je teda návratom k výkladu, ktoré súdy aplikovali
dlhé roky. Navyše zákonodarca upravil túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere s účinnosťou od

1.5.2018, čím chcel odstrániť rozdielnosti vo výklade tejto náležitosti a de facto dosiahol návrat k výkladu
tohto ustanovenia, keď bolo súdmi akceptované, že postačuje uviesť výšku splátky bez jej rozpisu na
jednotlivé položky, ktoré zahŕňa. Súd preto uzavrel, že uvedená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je splnená aj uvedením celkovej výšky splátok. Spotrebiteľ pritom má právo kedykoľvek, teda
aj hneď pri uzavretí zmluvy, požiadať veriteľa o poskytnutie amortizačnej tabuľky, z ktorej je zrejmé,

aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a aká na prípadné poplatky. Aj toto oprávnenie
spotrebiteľa nasvedčuje uvedenému výkladu a tomu, že zákonodarca síce uviedol do zákona formuláciu
rozpisu splátky ako je to uvedené v cit. § 9 ods. písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia
zmluvy,alevskutočnostimalmyslito,žesplátkamápozostávaťzčastiistiny,úrokuapoplatkuastačí,ak
jevyjadrenájednoucelkovousumou.Vopačnomprípadebyoprávneniespotrebiteľažiadaťamortizačnú

tabuľku nemalo žiaden význam, keďže by ju mal uvedenú priamo v zmluve.

47. K tvrdeniu žalobkyne ohľadom doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere o jeho neurčitosti súd
uvádza, že výklad, ktorý by prikazoval obligatórnu náležitosť, a to dobu trvania zmluvy v samostatnej
„podmienke“ označenej ako „doba trvania zmluvy“ by podľa názoru súdu prekračoval rámec povinnosti,

ktorá vyplýva zo zákona. Termín konečnej splatnosti, ako taký sa nachádza zmluve v časti I. základné
podmienky zmluvy, v ktorom je uvedený dátum 20.11.2020 a údaj doba trvania zmluvy je uvedený
v časti Záverečné ustanovenia, bod 10 kde je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to
až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s Úverom .
Dobu trvania úveru možno posúdiť na základe údajov o dátume podpisu zmluvy, ostatných podmienok

zmluvy a termínu konečnej splatnosti (pri predpoklade riadneho splácania). Súd považuje takto určenú
dobu trvania zmluvy za dostatočne určitú, nakoľko vysporiadaním vzťahov uvedených v zmluve zmluva
zanikne, pričom sa vopred nedá určiť pri podpise zmluvy kedy dlžník splní svoj dlh a teda ani konkrétny
dátum doby trvania zmluvy.

48. Pokiaľ ide o údaj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN ( podľa § 9 ods. 2 písm. k) ),
z pohľadu výkladu postačuje, aby z obsahu zmluvy bolo možné dohľadať všetky údaje, ktoré sú
potrebnédosadiťdomatematickéhovzorcaprevýpočetRPMN.Podľanázorusúdunemusíbyťsúčasťou
zmluvy ani samotný matematický výpočet, respektíve matematický vzorec, pretože zákonodarca by takúpovinnosť vyjadril iným spôsobom napríklad vyjadrením, že zmluva musí obsahovať aj matematický
vzorec RPMN.

49. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že v zmluve je nesprávne uvedená výška úveru (keď úver nebol
poskytnutý vo výške 5000,- eur, ale iba vo výške 4881,- eur) súd vykonaným dokazovaním listinami
výpis z úveru číslo 0264520130 (č.l. 27-28), Zmluva o splátkovom úver (č.l. 24), žiadosť o poskytnutie
úveru (č.l. 428) a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, (č.l.451) zistil, že žalobkyni
bola poukázaná titulom čerpania úveru dňa 03.12.2010 suma 4881,- eur na č.ú. 0261078260//0900, t.j.

na číslo účtu ktorý bol dohodnutý, uvedený ako účet pre poskytnutie úveru. Súd v zrušenom rozhodnutí
zo dňa 16.12.2022 uviedol, že tým že žalobkyňa sa sama rozhodla o ekonomickom využití, použití úveru,
keď si pri uzatváraní zmluvy o úvere v zmluve zvolila spôsob úhrady spracovateľského poplatku za úver
tak, že tento bude uhradený v plnej výške z prostriedkov úveru, že tento spôsob poskytnutia úveru nie je
v rozpore so závermi rozhodnutia Súdneho dvora EÚ rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.4.2016
vo veci C-377/2014. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 9.1.2024 však konštatoval, že sa týmto

riešením právnej otázky ohľadom zahrnutie spracovateľského poplatku do sumy poskytovaného úveru
súd rozsudkom zo dňa 16.12.2022 odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a svoje konštatovanie
že úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010 nie je
bezúročný a bezpoplatkov spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, vzhľadom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp,zn. 4Cdo/130/2022 z 28.6.2023, podľa ktorého jednou z obligatórnych náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy je údaj o celkovej výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2
písm. l) zákon ao spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ teda údaje
predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno
hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z
neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku

bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať
nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje
náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti
ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu

do výšky úveru (konkrétne uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru). Na uvedenom
závere nič nemení okolnosť (známa aj odvolaciemu súdu pri rozhodovaní dňa 9,1.2024) tvrdená
žalovaným a vyplývajúca z listiny výpis z úveru číslo 0264520130, z ktorého vyplýva položka s dátum
účtovania 03.12.2010 ako „čerpanie úveru bezh. v sume obratu 119,- eur“, pričom je z tejto listiny
zrejmé, že táto suma nebola poskytnutá na číslu účtu uvedené v zmluve ako číslo, účtu, na ktorý má

byť poskytnutý úver. Na základe týchto skutočnosti, tak súd dospel k záveru, že aj keď údaj o celkovej
výške úveru je uvedený ale z vyššie uvedených dôvodov je nesprávny, nemožno hovoriť o splnení si
povinnosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo zákon striktne sankcionuje tým,
že úver sa od začiatku stáva bezúročný a bez poplatkov.
50. O plnení bez právneho dôvodu možno hovoriť v prípadoch, v ktorých právny dôvod od samého

začiatkuneexistoval,aleboakdodatočneodpadol.Neexistenciaprávnehodôvoduodzačiatkuznamená,
že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného

obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.5.2012, sp. zn.7 Cdo117/2011). V
danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzatvorili Zmluvu o splátkovom

úvere. Spornou ostala ďalej otázka (po vyriešení prvej spornej otázky platnosti zmluvy), že zmluve
neobsahuje žalobkyňou uvádzané náležitosti, absenciou ktorých by sa podľa ustanovenia § 11 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
v dôsledku čoho by v časti, v ktorej by žalobkyňa zaplatila riadne a včas žalovanému nad rámec istiny
poskytnutého úveru, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Žalovaný tvrdil

že zmluva všetky náležitosti má, súd preto bol povinný pristúpiť ku kontrole zmluvných podmienok
zmluvy o splátkovom úvere, konk. či zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona uvádzané
žalobkyňou, absenciou resp. ich nesprávnym uvedením by bol úver bezúročný a bez poplatkov.51. Bolo tak v spore preukázané, že v zmluve uvedená RPMN vo výške 18,08 % sa zhoduje s prepočtom
Národnej banky Slovenska pri podmienkach údajoch vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom zo dňa
03.12.2010 (vo výške 18,10 %) a že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 3.12.2010 neobsahuje správny

údaj, a to celkovú výšku spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch),
pretože v zmluve je uvedený údaj 5000,- eur, pričom v skutočnosti žalobkyni bol, mal byť poskytnutý
úver len vo výške 4881,- eur a preto súd dospel k názoru, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 3.12.2010 je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola povinná za účelom
jeho riadneho a včasného vrátenia formou mesačných splátok s platných od 31.12.2010 do 20.11.2020

úver žalovanému vrátiť. Na uvedenom závere súdu nič nemenia ani závery stanovísk NBS, ktoré síce
konštatuje že NBS vypočítaní RPMN sa zhoduje s RPMN uvedenou v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 3.12.2010, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov nie z dôvodu, že je v zmluve
uvedená nesprávny údaj RPMN ale nesprávny údaj: celková výška spotrebiteľského úveru (k správnosti
údaja celková výška úveru sa NBS ani nevyjadruje).
52. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že uhradila len sumu 9758,24 eur (v časoch a sumách uvedených

v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.6.2019 resp. v znení opravy v písaní) a na týchto
tvrdeniach zotrvala počas trvania celého sporu až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.
V ďalšom sa už súd zaoberal obranou žalovaného či žalobkyňa je práve tou osobou na úkor, ktorej sa
mal žalovaný obohatiť vo výške 2956,74 eur plneniami za obdobie od 12.6.2016 do 12.6.2019 tak ako
tvrdila žalobkyňa a zaoberal sa vo vzťahu k uplatnenému nároku aj žalovaným vznesenou námietkou

premlčania.
53. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že úver (bez úrokov a poplatkov), ktorý mala
žalobkyňa žalovanému vrátiť, predstavuje výšku 4881,- eur. Taktiež súd zistil, že zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010 vyplýva že žalobkyňa mala žalovanému plniť nasledovným
spôsobom a v nasledovnej výške splátky: od prvého čerpania úveru do 31.12.2010 vo výške 63,-

eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od
20.01.2011 do konečnej splatnosti 20.11.2020 vo výške 86,84 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených
s úverom), počet splátok: 119. Z uvedeného vyplýva, že k splateniu celého úveru malo dôjsť 120-
timi mesačnými splátkami k 20.11.2020, pričom každá z nich pozostávala z úrokov, poplatkov a istiny

(okrem splátky splatnej do 31.12.2010, tá pozostávala len z úrokov a poplatku za správu úveru), aká
konkrétna časť splátky predstavovala istinu aká časť predstavovala poplatky a úroky vyplynulo súdu
z listiny - Splátkový kalendár k úveru č. 0264520130.
54. Z rozhodných skutočností uvedených v žalobe žalobkyňa uviedla, že do 10.6.2019 (v žalobe
s dátumom 10.6.2019 použitý termín do dnešného dňa) žalobkyňa vykonala v súvislosti so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010 platby (istiny, úrokov a poplatkov v celkovej výške 9758,24
eur, pričom platby boli vykonané odo dňa 03.12.2010 (v uvedených výškach) do 3.6.2019. Pričom
každé toto plnenie z jednej časti predstavovalo istinu, v druhej časti predstavovalo poplatky (poplatok za
správu úveru a náklady spojená s poistením) a úroky z úveru. Žalobkyňa v rozhodných skutočnostiach
uviedla,žeistinuúveruposkytnutéhoprostredníctvomZmluvyospotrebiteľskomúverezodňa3.12.2010

splatila dňa 14.09.2015. Z uvedeným názorom súd nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov a záverov
vykonaného dokazovania.

55. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.10.2010 mali zmluvné strany dojednané, že úver
je splatný v 120 mesačných splátkach od 31.12.2010 do 20.11.2020. Podľa názoru súdu nie je

prípustné, aby sa právnym posúdením skrátila dojednaná splatnosť úveru. Dojednanú splatnosť by si
zmluvné strany mohli skrátiť (ale i predĺžiť) dohodou (§ 516 Občianskeho zákonníka), žalovaná žiadnu
takúto dohodu nepredložila a ani záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nespôsobuje zmenu
dohodnutej doby splácania úveru, keďže právne predpisy s týmto konštatovaním nespájajú dôsledok
skrátenia splatnosti úveru, čo potom znamená, že k splateniu istiny malo dôjsť až úhradou poslednej

časti splátky istiny, a to pravdepodobne až dňa 20.11.2020 (ktorý čas úplného uhradenie dlhu je v tejto
veci irelevantný, vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha vrátenia plnenia za obdobie od
12.6.2016 do 12.6.2019, v ktorom období z vyššie uvedených dôvodov zánik dlhu vo vzťahu k istine
preukázateľne nenastal).
56. Súd mal preukázané výpismi z účtov za obdobie od 03.12.2010 do 31.12.2015 ( č.l. 27 až 37)

žalobkyňa uhradila sumu celkom 5322,93 eur (703,04 + 190,05 + 1218,22 + 1116 + 1031,94 + 1063,68),
v ktorej sumy okrem istiny uhrádzala aj poplatky a úroky, pričom zo splátkového kalendára (č.l. 378)
je zrejmé, že zostatok istiny k 31.12.2015 je vo výške 3369,97 eur a k 14.09.2015 bol zostatok istiny
vo výške 3520,30 eur, čo preukazuje že v žiadnom prípade žalobkyňa istinu vo výške 4881,- eurdňa 14.09.2015 neuhradila. Je preukázané že plnila do 31.12.2015 sumu 5322,93 eur, ktorá však
pozostávala aj z úrokov a poplatkov, na vrátenie ktorých by mala žalobkyňa nárok ak by si ich za toto
obdobie uplatnila z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak žalovaný v spore vzniesol

námietku premlčania.
57. Taktiež mal súd preukázané výpismi z účtov a potvrdeniami o zrealizovaní transakcie (č.l. 38-46) za
obdobie od 1.1.2016 do 03.06.2019 žalobkyňa uhradila sumu celkom 4966,18 eur (1156,56 + 992,29
+ 2702,57 + 23,37 + 23,37 + 23,37 + 44,74), v ktorej sume okrem istiny uhrádzala aj poplatky a úroky,
pričom zo splátkového kalendára (č.l. 378) je zrejmé, že zostatok istiny k 31.05.2016 je vo výške 3170,45

eur (k 31.5.2019 je zostatok istiny 1300,31 eur). Je preukázané, že sumou 4966,18 eur okrem istiny
uhrádzala aj úroky a poplatky, na vrátenie ktorých resp. časť má žalobkyňa nárok ak by žalovaný v spore
nevzniesol námietku premlčania.
58. Žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (po čiastočnom spätvzatí) uplatnila vo
výške 2956,74 eur ako vrátenie plnení za posledné 3 roky od podania žaloby t.j. za obdobie od 12.6.2016
do 12.6.2019.

59. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

60. Žaloba bola doručená súdu 12.06.2019.
61. Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, a keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

veriteľ prijímaním platieb splátok úveru, ktoré pozostávali okrem istiny aj z úrokov a poplatkov získava
majetkový prospech, ktorého vrátenia sa dlžník, ktorý takto plnil má právo sa domáhať jeho vrátenia na
základe zásad o bezdôvodným obohatení.
62. Obrana žalovaného voči uplatnenému nároku okrem vznesenej námietky premlčania spočívala aj
v tom, že aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je

rozhodujúce, že došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia,
voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť a toto konkrétne plnenie sa má vydať, a to s prihliadnutím
na okolnosti vyplývajúce z predložených listín že plnenie vo forme splátok resp. ich časti žalovanému
ako veriteľovi boli plnené z účtu, ktorého majiteľom nebola žalobkyňa (ale konk. C. A.).
63. Rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne je tvrdenie, že ňou uplatnená suma

predstavuje plnenia za posledné tri roky od podania žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) t.j
za obdobie od 12.6.2016 do 12.6.2019, s tým že tieto plnenia v celkovej výške 4107,19 eur, z ktorej
sumy si už uplatňuje len sumu 2956,74 eur, ktorá suma podľa tvrdení žalobkyne predstavuje „preplatenú
istinu“ úveru, z dôvodu že už dňa 14.9.2015 žalobkyňa celú istinu uhradila.
64. V prvom rade bol súd vzhľadom na uplatnené prostriedky procesného útoku povinný vysporiadať sa

otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorú žalovaný taktiež namietal, k uvedenej obrane strana
žalobkyne uviedla, že aj keď niektoré splátky neodišli na úverový účet z osobného účtu žalobkyne ale
napríklad z osobného účtu jej syna C. A., nemá to absolútne žiadny vzťah k meritu v spore prejednávanej
veci pretože žalobkyňa poverila svojho syna, ktorému na to predtým alebo potom poskytla finančné
prostriedky, aby preposlal zo svojho účtu splátku pôžičky v termíne jej splatnosti a takéto konanie samé o

sebe nemá za následok nemožnosť domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia i s prihliadnutím
na okolnosť že každá splátka predmetnej pôžičky bola vždy žalovaným ako veriteľom riadne zaúčtovaná
a bola vždy uhradená žalobkyňou ako spotrebiteľom z jej finančných prostriedkov a za účelom týchto
tvrdení predložil súdu listiny: Výpisy z osobného účtu žalobkyne, potvrdenia o vkladoch hotovosti
na účet syna A. A. a potvrdenia o vkladoch hotovosti na splátky úveru (264520130). Žalovaný tieto

tvrdenia síce poprel, avšak v rámci prostriedkov procesnej obrany nenavrhol v spore vykonať žiadne
dokazovanie a vzhľadom na ust. § 32 Občianskeho zákonníka mal súd tak preukázane že konaním toto
treťou osobou na základe splnomocnenia žalobkyne nadobudla práva a povinnosti sama žalobkyňa,
ako splnomocniteľka, a teda aj právo domáhať sa v takom prípade práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach žalobkyne o udelení poverenia, splnomocnenia

synovi žalobkyne na úhradu niektorých splátok resp. jej časti aj vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce
z ňou predložených dôkazov o poukazovaní súm žalobkyňou na účet (syna žalobkyne), z ktorého bolo
plnené na účet, na ktorý mala žalobkyňa podľa podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úveere zo dňa
3.12.2010 plniť – poukazovať splátky úveru. Žalovaný tieto platby po ich obdržaní nikdy nespochybnil,
dokonca ich vo výpise z úverového účtu akceptoval ako splátky úveru, ktorú skutočnosť v každom

ročnom výpise žalobkyni aj oznámil s dodatkom, že v lehote do 14 dní má vzniesť výhrady k zostatku
úveru 31.12. Z týchto dôvodov súd obranu žalovaného že žalobkyňa nie je v celom rozsahu aktívne
legitimovanou na vydanie z bezdôvodného obohatenia titulom, že žalovaný prijal plnenia – splátkyúveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010 aj od inej osoby ako je žalobkyňa
nepovažoval za dôvodnú.
65. V ďalšom sa sú zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Už vyššie súd uviedol, že

je podstatné pre prejednávanú vec zistenie, vzhľadom k tomu že úver poskytnutý žalobkyni vo výške
4881,- eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010, ktorý sa zaviazala žalovaná
splácať 120 mesačných splátkach pozostávajúcich z úrokov, poplatkov a istiny (okrem prvej splátky
splatnej dňa 31.12.2010) v celkovej čiastke 10164,18 eur sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov,
aká suma z každej splátky pripadá na istinu úveru. Za tým účelom súd vykonal dokazovanie Splátkovým

kalendárom (č.l. 378), z ktorého je zrejmé, že zostatok istiny na začiatku obdobia (12.6.2016), z ktorého
si žalobkyňa uplatňuje nárok je vo výške 3170,45 eur, čo znamená že v žiadnom prípade nemohla
istinu žalovanému v celom rozsahu splniť už 14.9.2015. Takéto žalobkyňou tvrdené skutkové zistenie
vo vykonanom dokazovaní absentuje. Súd nespochybňuje tvrdenie o rozsahu plnenia žalobkyňou do
12.6.2016 v celkovej výške 5651,05 eur, ale v rozsahu, v ktorej presiahli výšku dohodnutej uhrádzanej
istiny (4881 mínus 3170,46 eur t.j. 1710,55 eur) boli úhradou na úrok, poplatky a iné náklady spojené

s úverom) a žalobkyni vzniklo od počiatku (t.j. od každej jednotlivej úhrady) právo na ich vrátenie, ktorého
vrátenia sa však žalobkyňa domáhala až v roku 2019 konk. 12.6.2019 podaním žaloby (návrhu na
vydanieplatobnéhorozkazu)atým,žežalovanývzniesolnámietkypremlčaniažalobkynisúdbynemohol
priznať nárok na bezdôvodné obohatenie spočívajúce v úrokoch a poplatkoch, aj keď sa vzhľadom na
ňou uvedené časové rozhodné skutočnosti uvedené v žalobe výslovne nedomáha (domáha sa vrátenia

bezdôvodného obohatenia konk. plnení za obdobie od 12.6.2016 do 12.6.2019), ale vzhľadom na
rozhodné skutočnosti ako dospela k výške uplatňovanému nároku možno dospieť že jej nárok súvisí aj
splneniami za toto obdobie.
66. A keďže z vyššie uvedených dôvodov sa súd s tvrdením žalobkyne o tom, že istinu úveru žalobkyňa
uhradila dňa 14.9.2015 nestotožnil, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie zostatok istiny na

začiatku obdobia za ktoré si žalobkyňa uplatňuje vrátenie plnení t.j. k 12.06.2016 bol zostatok istiny
vo výške 3170,45 eur (č.l.379), za podmienky ak by žalobkyňa riadne plnila každú splátku istiny.
I z listiny, ktorú predložila žalobkyňa k žalobe (č.l. 35) z úverového výpisu za obdobie roku 2015 vyplýva
konečný zostatok k 31.12.2015 vo výške 3983,46 eur. A keďže žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení
nepredložila súdu výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, na ktorej vyhotovenie mala vzhľadom

ust. bodu 13 časti I. článok I Základných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2010
nárok, súd vychádzal z listiny predloženej žalovaným a to Splátkový kalendár (č.l. 378), v ktorej sa
nachádzajú údaje (v rozsahu dátum-suma-obrat-poplatok PPI – zostatok) kde je uvedený aj údaj o
výške zostatku istiny k 12.6.2016 vo výške 3170,45 eur, zostatku istiny k 12.06.2017 vo výške 2637,96
eur a k 12.6.2019 vo výške 1300,31 eur. A preto sa v ďalšom súd zaoberal čo (koľko) plneniami za

obdobie troch rokov pred podaniami žaloby žalobkyňa priamo resp. prostredníctvom splnomocnenca
žalovanému plnila a aká časť išla na istinu, úroky a aká časť na poplatky), pretože nie je aplikovateľné
na plnenie z úveru ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že v prípade splácania úveru sa
akékoľvek plnenie dlžníka vždy započíta prednostne na istinu celého dlhu a úroky sa hradia až po zániku
istiny. Pri plnení v splátkach sa každá jednotlivá splátka považuje za relatívne samostatný záväzok, ktorý

má individuálne vymedzenú splatnosť. A žalobkyňa sa domáhal vrátenie jednotlivých plnení za posledné
tri roky od podania žaloby.
67. Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobkyňou mal súd preukázane že v rokoch 2016
a 2017 konk. od 12.6.2016 do 12.6.2017 uhradila prostredníctvom splnomocnenca za účelom splácania
úveru č. 264520130 dňa 16.6.20216 sumu 90,- eur (č.l. 409), dňa 15.7.2016 sumu 90,- eur (č. l. 409),

dňa 15.8.2016 sumu 90,- eur (č.l. 410), dňa 19.9.2016 sumu 90,- eur (č.l. 410) , dňa 15,10.2016 sumu
120,- eur (č.l. 411), dňa 15.11.2016 sumu 120,- eur (č.l. 411), dňa 14.12.2016 sumu 110,- eur (č.l. 412),
dňa 13.1.2017 sumu 90,- eur (č.l. 412), dňa 5.2.2017 sumu 90,- eur (čl. 413), dňa 4.5.2017 sumu 86,-
eur (č.l. 413) a dňa 15.5.2017 sumu 3,04 eur (č.l. 414), t.j. celkom sumu 979,04 eur, z ktorej sumy bola
povinná na základe uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2010 plniť časť 32,34 eur náklady spojeným

s poistením úveru za toto obdobie (11*2,94 eur) a istinu úveru v celkovej výške 532,49 eur (ako rozdiel
súm 3170,45 (zostatok istiny k 31.5.2016) a sumy 2637,96 zostatok istinu k 31.5.2017)), zostavajúca
časť predstavuje úroky z úveru a poplatok za správu úveru (979,04 mínus 32,34 mínus 539,49), na ktoré
plnenia žalovaný nemal nárok z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov t.j. sumu
414,21 eur, na ktorý má žalobkyňa nárok na vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia avšak žalovaný

vzniesol námietku premlčania, ktorá je vzhľadom na ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
dôvodná, pretože okamihom každého plnenia si žalobkyňa musela byť vedomá že na úroky a poplatky
žalovaný nemá nárok a preto súd žalobu v časti o zaplatenie 414,21 eur aj s uplatneným príslušenstvom
z dôvodu premlčania práva zamietol.68. Taktiež mal vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobkyňou súd preukázane že od
12.6.2017 do 12.6.2019 žalobkyňa uhradila prostredníctvom splnomocnenca za účelom splácania úveru
č. 264520130 dňa 26.9.2017 sumu 8,- eur (č.l. 414), dňa 15.11.2017 sumu 90,- eur (č. l. 415),

dňa 14.8.2017 žalobkyňa sumu 90,- eur (č.l. 421), dňa 27.11.2017, 02.01.2018, 6.2.2018, 15.3.2018,
16.3.2018, 20.4.2018, vždy sumu 90,- eur (č.l. 416) , dňa 25.05.2018, 28.5.2018, vždy sumu 1000,- eur
(č.l. 416), dňa 12.06.2018 sumu 88,52 eur (č.l. 416), dňa 25.7.2018, 23.6.2018, 11.9.2018, 11.10.2018,
14.11.2018,13.12.2018,17.1.2019, 25.2.2019, vždy sumu 23,37 eur (č.l. 416), dňa 24.04.2019 sumu
44,74,- eur (č.l. 416), dňa 6.5.2019 sumu 10,- eur (čl. 416) a dňa 03.06.2019 sumu 23,37 eur (č.l. 416),

t.j. celkom sumu 3081,59 eur, z ktorej sumy bola povinná plniť časť 70,56 eur čo predstavuje náklady
spojené s poistením úveru za toto obdobie (24*2,94 eur) a istinu úveru v celkovej výške 1337,65 eur (ako
rozdiel súm 2637,96 zostatok istinu k 31.5.2017) a sumy 1300,31 zostatok istinu k 31.5.2019)), zvyšná
časť plnení za toto obdobie predstavuje úroky z úveru a poplatok za správu úveru (3081,59 mínus
70,56 mínus 1337,65), na ktorý žalovaný nemal nárok z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný
a bezpoplatkov t.j. sumu 1673,38 eur, na ktorý má žalobkyňa nárok na vrátenie titulom bezdôvodného

obohatenia a preto žalovanému súd uložil povinnosť žalobkyni toto bezdôvodné obohatenie zaplatiť
(vrátiť) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa
domáhala vo väčšom rozsahu.

69. Aj keď sa žalovaný počas celého sporu bránil, že žalobkyňa nebola povinná titulom zmluvy o úvere

zo dňa 3.12.2010 platiť len istinu, úroky a poplatky ale aj iné plnenia napr. úroky z omeškanie, žalovaný
v tomto spotrebiteľskom spore vo vzťahu k žalobkyňou uplatňovanému obdobiu neučinil riadnu obranu
(prípadne i riadny procesný návrh na jeho uplatnenie napr. formou vzájomnej žaloby alebo započítania
ak by boli okolnosti v zmysle príslušných ustanovení C.s.p.) a preukázal relevantnými dôkazmi.

70. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

71. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

72. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 25.6.2019. Súd priznal
žalobkyni úroky z omeškania z priznanej istiny 1673,38 eur, a to odo dňa 26.06.2019 nakoľko až v tento
deň žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu, ktorého splatnosť nastala na základe výzvy žalobkyne
zo dňa 10.06.2019, ktorá sa do sféry žalovaného dostala preukázateľne dňa 24.6.2019 (pondelok),
doručením žaloby ( návrhu na vydanie platobného rozkazu a tejto výzvy ako prílohy), v ktorej žalobkyňa

žalovaného vyzvala na úhradu do 1 pracovného dňa doručenia tejto výzvy. K prvému dňu omeškania
žalovaného s úhradou dlhu (26.6.2019), úroková sadzba činila 5,00 % ročne v súlade s § 10c nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., neprevyšovala najvyššiu prípustnú hranicu úrokov z omeškania stanovenú v §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania z vyššieho
dlhu (z celého žalobou uplatneného nároku, pričom v časti súd žalobu zamietol) a za čas kedy žalovaný

preukázateľne ešte nebol v omeškaní (25.6.2019), súd zamietol žalobu aj v tejto časti uplatneného
úroku z omeškania.

73. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa zastavenie konania v časti o zaplatenia
1150,45 eur, čo predstavuje 28,01 % zavinila, žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, v časti v ktorej bolo konanie zastavené. Žalobkyňa bola úspešná (v časti o zaplatenia 1673,38

eur čo predstavuje 40,74 %), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ( t.j. v časti o zaplatenia 1283,36
eur čo predstavuje 31,25%) a preto žalovanému voči žalobkyni patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 18,52 %, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
74. O nároku na náhradu separovaných trov uplatnených žalovaným (§ 256 ods. 2 C.s.p.) za

odročenie pojednávania konaného dňa 9.11.2021 súd rozhodol tak, že tieto žalovanému nepriznal,
pretože zástupca žalobkyne, ktorý sa na pojednávanie v tento deň dostavil, bol povereným advokátom
žalobkyne splnomocnený len na tento jeden konkrétny úkon, v ďalšom priebehu sporu už na
zastupovanie žalobkyne nebol splnomocnený, preukázateľne v čase prijímania zastupovania a ani
v čase pojednávania nemal vedomosť o sudkyňou uplatnenej námietke zaujatosti voči nemu ako

zástupcovi strany sporu, pretože o nej (námietke zaujatosti uplatnenej zákonnou sudkyňou) v inej veci
v čase konania pojednávania dňa 9.11.2021 nebolo rozhodnuté a zástupca o nej (či už o jej dôvodnosti
resp. nedôvodnosti) tak nemohol mať vedomosť.
75. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).

V Bánovciach nad Bebravou, 20. február 2025

JUDr. Monika Sitáriková

sudkyňa
Kanc.:

opíš a doruč pri vyhl. R resp. do troch dní:

-
PZ žalobkyne
-

PZ žalovaného
kal. 15 dní,

predlož ST na vyznačenie prpl.
V BN, 20-02-2025, Sitáriková